Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-1771-2026.pdf
PDF · 96.82 KB
Case nature
Subarea
46Ek/1771/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX/ X, XXX XX B. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Zátorský s.r.o., so sídlom Limbová 3498/38, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 56622104, konajúca konateľom: JUDr. Ladislav Zátorský, advokát, proti povinnému: E. B., nar: 11.4.1950, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX B. G. D., právne zastúpený: JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45607338, konajúca konateľom JUDr. Ján Cáfal, advokát, o vymoženie 5.463,70 Eur, vedenej u súdneho exekútora E. H. I., so sídlom exekútorského úradu A. I. J. X, XXX XX K., sp. zn. XXXX XXX/ XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 136,90 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10.07.2026 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 5.463,70 Eur na základe exekučného titulu – uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/19/2024 - 216 zo dňa 01.06.2026, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.07.2026. Poverením zo dňa 15.07.2026 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora E. H. I., so sídlom exekútorského úradu A. I. J. X, XXX XX K., ktorý ju vedie pod spisovou značkou 57EX 591/26.
2. Právny zástupca povinného doručil súdnemu exekútorovi dňa 06.08.2026 návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 04.08.2026, čo znamená, že návrh bol podaný v zákonnej 15. dňovej lehote. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol cit. ,,Povinný navrhuje exekúciu zastaviť, nakoľko sú tu skutočnosti, ktoré bránia jej vymáhateľnosti a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/73/2025 zo dňa 07. 05. 2026, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, trpí vadou arbitrárnosti (svojvôle). Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/73/2025 zo dňa 07. 05. 2026 je v extrémnom a logickom rozpore so skorším právoplatným rozhodnutím tohto istého Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/35/2025 zo dňa 19. 09. 2025. Vtedy súd správne aplikoval moderačné oprávnenie podľa § 257 Civilného sporového poriadku a trovy nepriznal vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav a sociálnu situáciu povinného. V analogickom konaní rovnakých účastníkov senát 11Co výslovne uznal onkologické ochorenie povinného a ťaživú sociálnu situáciu za dôvody hodné osobitného zreteľa. Senát 3Co tie isté lekárske správy a kritériá úplne odignoroval, čím porušil princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania a ústavný princíp právnej istoty. Proti tomuto rozhodnutiu bola dňa 13. 07. 2026 podaná Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR, ktorá obsahuje návrh na zrušenie tohto rozhodnutia ako aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Povinný zároveň žiada o odklad exekúcie, nakoľko sa bez svojej viny ocitol dočasne v takej situácii, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky. Povinný je onkologickým pacientom a trpí viacerými vážnymi chronickými ochoreniami. Je dispenzarizovaný u onkológa, nefrológa, diabetológa, neurológa, ortopéda, gastroenterológa, hematológa a pneumológa. Jeho život priamo závisí od nepretržitej lekárskej starostlivosti a presného užívania predpísanej medikácie. Povinný je starobným dôchodcom. Jeho jediným zdrojom obživy je starobný dôchodok vo výške 727,90 EUR mesačne. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá ani iný majetok. Toto prosím považujte zároveň za vyhlásenie o majetku povinného, ku ktorému ste ho vyzvali v upovedomení o začatí exekúcie. Exekútor zablokoval bankový účet povinného. Akákoľvek exekučná zrážka či blokácia spôsobí, že povinný nebude schopný platiť lieky (pravidelné výdavky 80,- EUR), stravu (200,- EUR) ani príspevok na bývanie (300,- EUR), čo bezprostredne povedie k strate bývania a k drastickému, nezvratnému zhoršeniu zdravia. Odložením exekúcie do rozhodnutia Ústavného súdu SR nevznikne oprávnenej žiadna ujma, zatiaľ čo povinnému hrozí existenčné ohrozenie života a zdravia.“ Vzhľadom na vyššie uvedené povinný žiada, aby súdny exekútor odložil exekúciu do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/73/2025 a aby predložil návrh na zastavenie exekúcie Okresnému súdu Banská Bystrica.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného, ktorý uviedol cit. ,,Uznesenie Krajského súdu Košice ako súdu odvolacieho zo dňa 07.05.2026, sp.zn. 3Co/73/2025 je v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP o trovách konania, ako aj v súlade s právnou praxou a všeobecne uznávanou judikatúrou (napr. viď bod 10. tohto uznesenia zo dňa 07.05.2026). Nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné posudzovať v zmysle požiadaviek povinného. Tak ako správne odvolací súd konštatoval, dôvody osobitného zreteľa vykladá právna prax. Neprimeraná tvrdosť, podiel strán na vzniku sporu a jeho priebehu, povaha a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej problematiky, osobitné pomery strán sporu a podobne, sú dôvodmi na výnimočnú aplikáciu tohto inštitútu. Je preto výstižný odkaz formulovaný Ústavným súdom ČR v náleze sp.zn. I. US 2862/07 zo dňa 05.11.2008 v zmysle ktorého takéto ustanovenie neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov procesných strán, ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Dôkaz: uznesenie KS Košice, sp.zn. 3Co/73/2025 zo dňa 07.05.2026. Je potrebné v tejto súvislosti vnímať ako samotný povinný a teda v súdnom konaní o zaplatenie sumy 75 000 Eur žalobca, odôvodnil svoje rozhodnutie žalobu zobrať späť. Odvolávanie sa na zdravotný stav ako na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý viedol povinného resp. žalobcu k späťvzatiu žaloby, považuje oprávnená v tomto prípade za nevhodný a nedostatočný pre aplikáciu st. § 257 CSP, a to vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu existujúci aj v čase podania žaloby, navyše uplatňujúci aj pri argumentácii pri návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku. Zo strany povinného ako žalobcu nedošlo k náhlej zmene životnej situácie, ale naopak len k jej pokračovaniu, preto sa oprávnená domnieva, že zlé vyhodnotenie životnej situácie a načasovanie nedôvodne podanej žaloby v pôvodnom konaní v zdravotnom stave v akom sa žalobca nachádzal, je okolnosť, ktorá na konci dňa nemá vplývať na rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania a rovnako tiež nemôže vplývať na možné zastavenie exekúcie, či pozitívny výsledok pre povinného pred Ústavným súdom SR vo veci jeho ústavnej sťažnosti, s ktorou sa mala oprávnená možnosť oboznámiť. V konečnom dôsledku aj odvolací súd v uznesení zo dňa 07.05.2026 adresoval stranám záver, že onkologickým ochorením trpel povinný už v čase podania žaloby a to samo o sebe neznamená, že by jeho zdravotný stav akokoľvek súvisel s neprisúdením trov konania strane, ktorá svojím procesným úkonom zastavenie konania nezavinila. Nie je možné prehliadnuť ani ďalší argument odvolacieho súdu spočívajúci v tom, že iné okolnosti hodné osobitného zreteľa napr. spočívajúce v majetkových, sociálnych, či osobných pomerov strán, žalobca a teda povinný v späťvzatí žaloby netvrdil. Zásada zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania v kontexte náhrady trov konania je jedna z hlavných zásad civilného sporového poriadku. K späťvzatiu žaloby došlo výlučne z vôle a rozhodnutia povinného ako žalobcu, nie v dôsledku konania oprávnenej ako žalovanej, ktorá bola odhodlaná v spore pokračovať a brániť sa až do meritórneho rozhodnutia, keďže žalobu a v nej uvedené dôvody na vrátenie daru (resp. náhradu) považovala od počiatku za neopodstatnené. Nebolo zistené, aby jej konaním bolo zapríčinené späťvzatie zo strany žalobcu, samozrejme ak si odmyslíme jej kvalifikovanú právnu obranu vo veci samej. Je tiež potrebné poukázať na to, že ak by bola situácia povinného ako žalobcu skutočne tak závažná, nebol by schopný financovať právne zastúpenie prostredníctvom splnomocneného advokáta. Tento fakt je relevantný pri posudzovaní jeho tvrdení o sociálnej a finančnej núdzi. Je zrejmé, že argumenty povinného sú čisto účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za konanie, ktoré sám inicioval. Oprávnená ako žalovaná bez akéhokoľvek vlastného záujmu viesť rodinný spor pred súdom, bola v dôsledku povinného a teda žalobcovho postupu postavená pred nevyhnutnosť zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie. V záujme zachovania rovnosti procesných prostriedkov tak musela pristúpiť k vynaloženiu nákladov, ktoré by za iných okolností nevznikli. Skutočnosť, že povinný ako žalobca svoj zdravotný stav a existenciu rodinného vzťahu využíval v odvolacom konaní resp. v konaní pred Ústavným súdom SR, či v exekučnom konaní, ako prostriedok na zbavenie sa zodpovednosti za následky pre neho neúspešného konania, je priamo v rozpore s jeho vlastným predchádzajúcim konaním. Nemožno akceptovať, aby strana, ktorá dobrovoľne a vedome podá žalobu, neskôr využívala tie isté okolnosti, ktoré boli známe už pri jej podaní, ako argumenty proti svojej povinnosti nahradiť trovy konania. Oprávnená sa plne stotožňuje aj s bodom 12. uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 07.05.2026 sp.zn. 3Co/73/2025 a preto na neho odkazuje. Súčasne je toho názoru, že povinným napádané uznesenie pred Ústavným súdom SR, je precízne čo do odôvodnenia a preto nebolo možné v prejednávanej veci účinne aplikovať výnimku z pravidla t.j. použitie ust. § 257 CSP. V žiadnom prípade nie je arbitrárne a teda nepreskúmateľné. Dôvody pre ktoré by mala byť podľa povinného exekúcia zastavená sú strohé, všeobecné, ktoré bez ďalšieho nemôžu spôsobiť a to aj v kontexte podanej ústavnej sťažnosti, zastavenie exekúcie, preto oprávnená navrhuje, aby príslušný exekučný súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a priznal oprávnenej náhradu trov konania vo výške 136,91 Eur s DPH za toto písomné podanie (zvyšné trovy právneho zastúpenia už boli ňou uplatnené v návrhu na vykonanie exekúcie).“
4. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
5. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
14. Jedným z argumentov povinného v návrhu na zastavenie exekúcie je podanie ústavnej sťažnosti voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/73/2025 zo dňa 07.05.2026. Súd k tejto argumentácií uvádza, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu a to uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/19/2024 -216 zo dňa 01.06.2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.07.2026. Súd dáva povinnému do pozornosti, že samotné podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie a ani odklad exekúcie. Exekučné konanie a exekúcia sa začali dôvodne, pretože sa začali na poklade materiálne a formálne vykonateľného rozhodnutia. Súd zdôrazňuje, že o odklade exekúcie je oprávnený rozhodovať v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku výlučne poverený súdny exekútor. Týmto spôsobom sú v rovnakom rozsahu chránené legitímne očakávania a právna istota tak oprávneného ako aj povinného. Zastavením exekúcie z dôvodu podania ústavnej sťažnosti proti právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu by došlo k neprípustnému zásahu do práv oprávneného a k porušeniu jeho práva na prístup súdu, pretože ak by Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť odmietol resp. zamietol, zastavenie exekúcie by sa ukázalo ako nedôvodné. Až v prípade, že by výsledkom konania ústavného súdu bolo rozhodnutie, ktorým by bolo ústavnej sťažnosti vyhovené, t.j. exekučný titul by bol zrušený (resp. bolo by zrušené rozhodnutie, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov konania), nastala by právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Povinný súdu však žiadne takéto rozhodnutie nepripojil. Súd navyše dáva povinnému do pozornosti, že súdny exekútor dňa 19.08.2026 vydal upovedomenie o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, avšak najdlhšie na tri mesiace od žiadosti povinného. Ďalej súd poznamenáva, že ústavná sťažnosť povinného bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 401/2026 zo dňa 29.07.2026, z dôvodu, že zo strany povinného neboli využité všetky opravné prostriedky.
15. Dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie nemožno založiť len na predpokladom úspechu ústavnej sťažnosti alebo podania mimoriadneho opravného prostriedku. Takýto postup považuje súd za neprípustný a nemajúci oporu v Exekučnom poriadku, ako aj v rozpore s princípmi právneho štátu. Exekučný súd v žiadnom prípade nemôže ani posudzovať samotnú ústavnú sťažnosť, pretože posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti je výlučným oprávnením Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uvedené v žiadnom prípade neprináleží exekučnému súdu, ktorý je len súdom vykonávacím. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Akékoľvek skutkové a právne skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania exekučného titulu, mohol a mal povinný včas namietať výlučne v základnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
16. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje ďalšiu z možností zastavenia exekúcií exekútorom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť sa rozlišuje podľa typu subjektu na strane povinného. Predpokladom pre zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora. Trovami exekútora sú odmena a náhrada výdavkov. Odmena exekútora je závislá od výšky vymoženého plnenia a nie je ustanovená jej minimálna výška. Náhrada výdavkov vo výške 60 eur (náhrada paušálnych výdavkov) bude spravidla predstavovať hodnotu zisteného majetku, ktorý neodôvodňuje ďalšie vedenie exekúcie. Pri exekúcii na majetok právnickej osoby je ustanovená lehota 30 mesiacov a pri exekúcii na majetok fyzickej osoby lehota piatich rokov pre zistenie postihnuteľného majetku. Lehota plynie od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku.
17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na svoje zdravotné dôvody, zlú životnú a finančnú situáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť, zdravotné dôvody a ani komplikovaná životná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
18. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie voči povinnému a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko bol nedôvodný.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto súd priznal náhradu týchto trov oprávnenému, pozostávajúcu za 1 úkon právnych služieb (1x 95,44 Eur - vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + 1x 15,86 Eur - paušálna náhrada hotových výdavkov (rok 2026)) + 25,59 Eur (23 % DPH) v celkovej výške 136,90 Eur. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia oprávneného sumu 136,90 Eur a budú vymáhané na základe dodatku k povereniu po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.