Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-82-2022.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Subarea
10C/82/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpená: Podhorský & Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, advokátska kancelária so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpený: JUDr. Ingrida Papáčová, PhD., advokátka so sídlom Hronská 151/22, Bratislava, 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, D., zastúpený: JUDr. Viera Kubicová, advokátka so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a neplatnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie sa zastavuje.
II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2022 domáhala určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý o veľkosti 1 v žalobe špecifikovanej nehnuteľnosti, ako aj určenia, že kúpna zmluva zo dňa 09.05.2022 uzatvorená medzi žalovaným 1/ a 2/ je neplatná.
2. Písomným podaním, doručeným dňa 19.12.2024 žalobkyňa vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzatvorenia dohody o urovnaní stranami sporu. Žalobkyňa v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania uviedla, že tak začatie konania, ako aj jeho procesné zastavenie je treba pričítať na ťarchu žalovaného 1/, ktorý svojim konaním zavinil vyvolanie a trvanie súdneho sporu. Žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti previedol v rozpore s platnou právnou úpravou výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného 2/. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že ona mala záujem vyriešiť sporné nároky tvoriace predmet sporu od začatia súdneho konania formou dohody, avšak žalovaný 1/ odmietal možnosť zmierlivého vyriešenia sporu, pričom k zmene v postoji žalovaného 1/ došlo až po vyjadrení predbežného právneho názoru súdu, kedy žalovaný 1/ navrhol žalobkyni vyriešiť predmet sporu formou urovnania sporných nárokov. Odmietavý postoj žalovaného 1/ vo vzťahu ku zmierlivému riešeniu sporu vyvolalo množstvo procesných úkonov v podobe vyjadrení a súdnych pojednávaní. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že prizná nárok na náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanému 1/. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s názorom žalobkyne v otázke nároku na náhradu trov konania, tak žalobkyňa navrhla, aby súd v kontexte uzatvorenia dohody o urovnaní rozhodol v súlade s § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 19.12.2024 žalovaný 2/ vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a v súlade s dohodou o urovnaní navrhol, aby o nároku na náhradu trov konania (vrátane trov právneho zastúpenia) rozhodol súd.
4. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 21.12.2024 žalovaný 1/ vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a v súlade s dohodou o urovnaní navrhol, aby o nároku na náhradu trov konania (vrátane trov právneho zastúpenia) rozhodol súd.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu účinne v celom rozsahu späť, pričom so späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas aj žalovaní 1/ a 2/, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne so žalobou postupoval podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení a konanie zastavil.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou (podľa petitu) domáhal a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/147/2022 zo dňa 29.03.2022).
13. V prejednávanej veci strany konania vyriešili ich spor mimosúdne. K zastaveniu konania došlo na základe zhodného prejavu vôle strán sporu, vychádzajúceho z ich mimosúdnej dohody uzavretej podľa relevantných ustanovení hmotného práva.
14. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 735/2014, III. ÚS 207/2016). Možnosť nepriznať náhradu trov konania je možné tak vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania na základe zásady úspechu (§ 255 CSP), ako aj na základe zásady zavinenia (§ 256 CSP). Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. V danom prípade sa na zastavení konania podieľala tak strana žalobkyne, ako aj strana žalovaných. Je nepochybné, že k uzatvoreniu Dohody o urovnaní zo dňa 16.12.2024 došlo po otvorení pojednávania (a to takmer pred ukončením dokazovania, keď už súd dal priestor stranám na prednesenie ich záverečnej reči). Žalobkyňa k späťvzatiu žaloby pristúpila práve z dôvodu, že vzhľadom na predmetnú dohodu odpadol predmet tohto sporu. Súd preskúmal obsah predmetnej dohody, z ktorej vyplýva, že k jej uzatvoreniu strany pristúpili výlučne z dôvodu hospodárnosti, ako aj s ohľadom na predpokladanú dĺžku súdneho konania, pričom jej uzatvorenie neznamená akékoľvek uznanie nároku (článok VI., bod 6.6.). Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o neochote žalovaného 1/ dohodnúť sa mimosúdne ešte pred otvorením pojednávania súd poznamenáva, že síce strany sporu formálne ich záujem o dohodu deklarovali aj v skoršom štádiu konania, fakticky však intenzívne (mimosúdne) rokovania začali viesť až v takmer záverečnej fáze súdneho konania (pred súdom prvej inštancie). Dôvodom takéhoto postoja bolo zaniknuté ale nevyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/, pričom ich majetkové nároky a spory presahovali rámce tohto súdneho konania (nemožno opomenúť ani ďalšie konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ a vydanie bezdôvodného obohatenie žalobkyňou, iniciované práve žalovaným 1/). Prihliadajúc na širší kontext právnych vzťahov medzi stranami sporu, súd mal za to, že začatie a zastavenie tohto súdneho konania nie je spravodlivé pričítať ani na ťarchu žalovaného 1/, ani na ťarchu žalobkyne. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného 2/ súd okrem dohody o urovnaní prihliadol aj na späťvzatie vzájomnej žaloby žalovaného 2/ a spôsob rozhodnutia o trovách tohto konania (sp. zn. 27C/16/2024).
15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd za spravodlivé považoval stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.