Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/55/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

C. súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Lucie Lacovej v trestnej veci obžalovaných B. M. E. a spol., stíhaných pre obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. d) Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátorky, odvolaní obžalovaného B. M. E. a odvolaní zúčastnenej osoby proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 28.05.2026, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2026, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa , sa zrušuje rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 28.05.2026 vo výrokoch o treste odňatia slobody vo vzťahu k obž. E. K., nar. XX.XX.XXXX v K. a obž. P. P., nar. XX.XX.XXXX v K., a vo výrokoch o uložení ochranného ambulantného protitoxikomanického liečenia vo vzťahu k obž. B. M. E., nar. XX.XX.XXXX v K. a obž. E. K., nar. XX.XX.XXXX v K..

II.

Na základe sa obž. E. K., nar. XX.XX.XXXX v K., u k l a d á

Podľa § 173 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. za použitia § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Na základe sa obž. P. P., nar. XX.XX.XXXX v K., u k l a d á

Podľa § 173 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe sa B. M. E., nar. XX.XX.XXXX v K., u k l a d á

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. za použitia § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

III.

Podľa sa odvolanie prokurátora vo vzťahu k výroku, ktorým bol spod obžaloby prokurátora oslobodený obžalovaný M. E., nar. XX.XX.XXXX v K., z a m i e t a.

IV.

Podľa sa odvolanie obžalovaného B. M. E., nar. XX.XX.XXXX v K. a odvolanie zúčastnenej osoby A. M., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Bratislava I rozhodol napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.05.2026 tak, že obžalovaný B. M. E. bol uznaný vinným v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že „si na rôznych miestach v A. a okolí ako aj v K. od doposiaľ neustáleného času najmenej od roku 2020 do 6. mája 2025, kedy došlo k jeho zadržaniu, od doposiaľ neustálených dodávateľov za účelom vlastnej spotreby ako aj následného odpredaja iným osobám bez príslušného povolenia zadovažoval pervitín a kokaín, pričom na prevoz a neoprávnené prechovávanie omamných a psychotropných látok používal aj ním užívané osobné motorové vozidlá zn. Z. A., ECV: A a zn. K. XXXd, ECV: Q ako aj garáž nachádzajúcu sa v A. na W. ulici, pričom po predchádzajúcej dohode s odberateľmi cez aplikáciu v mobile ohľadne miesta a času stretnutia, množstva a ceny za predávanú omamnú alebo psychotropnú látku sa s týmito stretol a došlo k odovzdaniu pervitínu či kokaínu odberateľovi a následnému vyplateniu dohodnutej ceny odberateľom obvinenému, pričom Z. A. v období od júla 2023 do februára 2024 okrem mesiaca september 2023 predal v súčinnosti so spoluobvineným P. P. po predchádzajúcej telefonickej dohode prostredníctvom jeho synovca T. A. pervitín 2-3 krát do mesiaca zväčša 500 gramov pervitínu, pričom k stretnutiam dochádzalo v E. na parkovisku za kultúrnym domom, v K. pri novostavbách ako aj v E. pri obchode, pričom cena za gram bola od 24,- € do 25,- €, z toho konkrétne 27. februára 2024 spolu so spoluobvineným P. P. po tom, ako sa spolu priviezli do obce M. na čiernom motorovom vozidle A., spoluobvinený P. vhodil svedkovi T. Z. do ním užívaného osobného motorového vozidla zn. VW O. combi plastový sáčok obsahujúci 500 g pervitínu, za čo svedok vyplatil obvinenému 12.500,- € v hotovosti a z miesta odišli, G. O. v období od septembra 2024 do februára 2025 po tom, ako využil jej sexuálne služby na K. ulici v T. pri V., tejto predal po predchádzajúcej slovnej dohode minimálne 3-4 krát kokaín v množstve 1 gram za sumu 100,-€, M. Z. poskytol na doposiaľ neustálenom mieste v interiéri osobného motorového vozidla SC XXXGZ bezodplatne 21. februára 2025 v čase okolo 18.30 hod. 5 gramov kokaínu, O. C. v období od konca roku 2023 ako aj v priebehu roku 2024 opakovane najskôr bezodplatne poskytol kokaín, ktorý vzápätí spolu užili, a následne v M. medzi ulicami O. a B. mu opakovane asi 5-krát predal 1-2 gramy kokaínu v cene 40,- € za gram, utajenému svedkovi číslo 1 v období od januára 2024 do augusta 2024 na vopred dohodnutých stretnutiach, ku ktorým dochádzalo najmä v A. alebo v G. V., niekedy aj každý deň, celkovo 28-30-krát predal 100-200 gramov pervitínu, a to najskôr v cene 25,- € za gram a neskôr v cene 20,- € za gram pervitínu, pričom s odovzdaním vopred dohodnutého množstva pervitínu svedkovi celkovo 4-krát pomohol spoluobvinený M. E., spoluobvinenému E. K. v období od roku 2023 do doposiaľ presne nezisteného dňa najmä pred bytovým domom nachádzajúcim sa v A. na B. ulici predával po predchádzajúcej dohode cez aplikáciu Signál v nepravidelných intervaloch kokaín v množstvách 15-20 gramov v cene 50,- € za gram kokaínu, v období začínajúcom 21. januárom 2025 a končiacom 21. apríla 2025 predal opakovane O. I. prezývanému „V.“, M. C. prezývanému „O.“, B. E., G. T., L. I. a O. C. prezývanému „ C. “ pervitín v množstvách 50-100 gramov, pričom počas prehliadky osobného motorového vozidla zn. K. XXXd šedá metalíza, evidenčné číslo Q VIN: H ktoré bolo v čase prehliadky zaparkované na adrese K. XXXX, C. pri A., používaného obvineným, bol nájdený priehľadný plastový sáčok obsahujúci biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 0,392 g s koncentráciou 83,7 % hmotnostných kokaínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, a priehľadný plastový sáčok obsahujúci biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 4,377 g s priemernou koncentráciou 37 % hmotnostných kokaínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, počas prehliadky nebytového priestoru - garáži nachádzajúcej sa v A. na W. ulici XXXX užívanej obvineným bol nájdený priehľadný plastový sáčok obsahujúci biely kryštalický materiál s hmotnosťou 73,849 g s priemernou koncentráciou 47,1 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, priehľadný plastový sáčok obsahujúci biely kryštalický materiál s hmotnosťou 63,150 g s priemernou koncentráciou 38,3% hmotnostných metamfetamínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, zauzlované mikroténové vrecko obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 15,891 g s priemernou koncentráciou 23,1 % hmotnostných, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, priehľadný plastový sáčok obsahujúci biely kryštalický materiál s hnedými nečistotami s hmotnosťou 1,982 g po prečistení 0,602 g s priemernou koncentráciou 33,2%) hmotnostných metamfetamínu a 16,9% hmotnostných kokaínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, na povrchu váhy priľnutý biely kryštalický materiál s hmotnosťou 3,317 g s priemernou koncentráciou 60,7% hmotnostných metamfetamínu a 4,6 % hmotnostných kokaínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, priehľadný plastový sáčok obsahujúci biely kryštalický materiál s nečistotami s hmotnosťou 4,762 g po prečistení 3,919 gramu s priemernou koncentráciou 54,4 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, biely kryštalický materiál s hmotnosťou 0,153 g s priemernou koncentráciou 59,9 % hmotnostných kokaínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, priehľadný plastový sáčok obsahujúci svetlohnedý materiál s nečistotami s hmotnosťou 16,830 g po prečistení 11,896 g s priemernou koncentráciou 49,1 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou kofeínu a so stopami kokaínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, na lyžici priľnutý biely práškový materiál s hmotnosťou 0,946 g s priemernou koncentráciou 30,0 % hmotnostných kokaínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, pričom v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je pervitín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a kokaín do II. skupiny omamných látok“; a z prečinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák., na tom skutkovom základe, že „si v presne nezistenom čase od doposiaľ neustálených osôb a na doposiaľ neustálenom mieste bez príslušného povolenia zadovážil a následne prechovával do 6. mája 2025 do 10.30 hod. v ním užívanom osobnom motorovom vozidle zn. A. A., ECV : A 5 blistrov s označením „DR1ADA ANAVAROS; OXANDROLONE 10 mg/TAB. v ktorých sa nachádzalo 235 bielych okrúhlych plochých tabliet, v ktorých bola zistená prítomnosť oxandrolónu, blister s označením „ANAPOLON 50 mg Tablet; Oksimetolon s obsahom 20 bielych okrúhlych plochých tabliet, v ktorých bola zistená prítomnosť oxymetolónu, plastová nádoba s označením „ANAVAR.BD OXANDROLONE 10 mg; 50 Tablets; DISTRIBUTED BY BLACK DRAGON PHARMA s obsahom 30 ružových okrúhlych bikonvexných tabliet, v ktorých bola zistená prítomnosť stanozololu, 2 plastové obaly s označením ,,NASpharma“, v ktorých sa nachádzalo 10 sklenených ampuliek s označením ,,ANDRO“ Testosterone mg/1 ml s obsahom 1 ml svetložltej čírej kvapaliny, v ktorej bola zistená prítomnosť testosterónu enantátu, 2 sklenené liekovky s označením „ TESTOSTERONE ENANTHATE;250 MG/ML, 10 ml VlAL; Hilma Bioacare, India s obsahom 10 ml svetložltej čírej kvapaliny, v ktorej bola zistená prítomnosť testosterónu enantátu (Stopa č. 4F),2 sklenené liekovky s označením ,,BOLDENONE UNDECYLENATE;250 MG/ ML 10ML VIAL;Hilma Biocare, India s obsahom 10 ml a 9 ml svetložltej čírej kvapaliny, v ktorej bola zistená prítomnosť boldenónu undecylenátu, ktoré boli nájdené počas prehliadky uvedeného osobného motorového vozidla vykonanej 6. mája 2025 o 10.30 hod. v A. na L. ulici XX boli v žltom kufri na zadnom sedadle, pričom oxandrolón, oxymetolón, stanozolol a boldenón undecylenát sú zaradené v zmysle zákona, č. medzi anabolické látky- exogénne androgénne anabolické steroidy a testosterón enantát medzi anabolické látky - endogénne anabolické steroidy“;

obžalovaný E. K. bol uznaný vinným v bode 2/ zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „v období začínajúcom v presne nezistený deň v roku 2023 a končiacom 6. mája 2025, kedy došlo k jeho zadržaniu, po tom, ako si od spoluobvineného B. M. E. zadovážil aj za účelom jeho ďalšieho predaja s finančným ziskom kokaín, tento následne uschovával prevažne v ním obývanom byte nachádzajúcom sa v A. na B. ulici 6, pričom naposledy takto kúpil kokaín v množstve 10 gramov za sumu 500,-€, pričom E. C. predal v presne nezistené dni v období začínajúcom v mesiaci december 2024 a končiacom v priebehu mesiaca apríl 2025 opakovane asi 5- krát na rôznych miestach v A. ako aj v A. na B. ulici po 1 grame kokaínu v cene 80,- až 90,- € za gram kokaínu, K. E. predal po predchádzajúcej telefonickej dohode cez aplikáciu Signál od presne nezisteného dňa v priebehu roku 2023 do mesiaca apríl 2025 asi raz za mesiac v okolí L. ulici v A. po 1 grame kokaínu v cene 100,- € za gram kokaínu, Z. Z. predal v presne nezistené dni v období začínajúcom začiatkom roka 2024 a končiacom v priebehu mesiaca september 2024 celkovo asi 6-krát po 1 grame kokaínu v cene 90,-€ za gram, pričom kokaín jej predal počas jazdy taxíkom na ceste medzi K. a C. pri A. a zvyšných 5 krát na doposiaľ neustálenom mieste, E. R. predal v období roku 2023 na rôznych miestach v rámci Senca a okolí opakovane kokaín, pričom prvýkrát mu obvinený dal kokaín bezodplatne, následne mu opakovane predal presne nezistené množstvo kokaínu v cene 100,- € za gram kokaínu, pričom počas domovej prehliadky vykonanej 6. mája 2025 v obvineným obývanom byte nachádzajúcom sa v A. na B. ulici X bol nájdený priesvitný plastový sáčok obsahujúci biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 2,446 g s priemernou koncentráciou 74,4 % hmotnostných kokaínu, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, ako aj priesvitný plastový sáčok obsahujúci biely hrudkovitý materiál s celkovou hmotnosťou 3,452g s priemernou koncentráciou 80,4 %hmotnostných, ktorý je pri bežnom spôsobe užívania schopný ovplyvniť psychiku konzumenta, pričom kokaín je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je zaradený do II. skupiny omamných látok“;

obžalovaný P. P. bol uznaný vinným v bode 3/ z obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c), ods. 5 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „v presne nezistenom čase začínajúcom najmenej v priebehu mesiaca júla 2023 do 6. mája 2025, kedy došlo k jeho zadržaniu, po tom, ako si na doposiaľ neustálených miestach od presne neustálených osôb vrátane spoluobvineného B. M. E. aj za účelom jeho následného predaja zadovážil pervitín, tento následne aj odpredával menším dealerom alebo priamo konzumentom, pričom Z. Z. v období od júla 2023 do februára 2024 okrem mesiaca september 2023 predal v súčinnosti so spoluobvineným B. M. E. po predchádzajúcej telefonickej dohode prostredníctvom jeho synovca T. Z. pervitín 2-3 krát do mesiaca zväčša 500 gramov pervitínu, pričom k stretnutiam dochádzalo v E. na parkovisku za kultúrnym domom, v K. pri novostavbách ako aj v E. pri obchode, pričom cena za gram bola od 24,- € do 25,- €, z toho konkrétne 27. februára 2024 spolu so spoluobvineným B. M. E. po tom, ako sa spolu priviezli do obce M. na čiernom motorovom vozidle A., vhodil svedkovi T. Z. do ním užívaného osobného motorového vozidla zn. VW O. combi plastový sáčok obsahujúci 500 g pervitínu, za čo svedok vyplatil spoluobvinenému 12.500,- € v hotovosti a z miesta odišli, L. J. v presne nezistený deň v priebehu mesiaca júl 2024 na stretnutí za bývalým kasínom na L. v K. ponúkol predaj drog pre spoluobvineného B. M. E., pričom mu ponúkal nákupnú sumu 18,- € za gram pervitínu a na vyskúšanie mu vtedy dal 20 gramov pervitínu, po tomto niekde v K. na V. I. poskytol na doposiaľ neustálenom mieste bezodplatne L. J. ešte 5 gramov pervitínu, pričom tohto skutku sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava I spisovej značky z 19. júla 2023, právoplatným 7. augusta 2023, bol odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , písmeno c) , pričom v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je pervitín zaradený do II skupiny psychotropných látok“.

Obžalovanému B. M. E. bol za to podľa § 173 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 39 ods. 5 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. b), § 48 ods. 4 Tr. zák. so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na 3 roky, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia vecí: 1 ks keramická biela miska s lyžičkou (stopa 16), 1 ks digitálna prenosná kruhová váha ružovej farby (stopa 8), 1 ks digitálna prenosná váha oranžovo-čiernej farby (stopa 7), 2 ks žltých slamiek a 1 ks čierna slamka (stopa 3), ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva Slovenská republika a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.

Obžalovanému E. K. bol za to podľa § 173 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 39 ods. 5 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. a), § 48 ods. 4 Tr. zák. so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., trest prepadnutia veci: 1 ks mobilný telefón T. čiernej farby (stopa 5), ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva Slovenská republika, a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uloženom obžalovanému E. K. skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.10.2023 pod sp. zn. , právoplatným dňa 25.10.2023, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému P. P. bol za to podľa § 173 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 39 ods. 5 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. b), § 48 ods. 4 Tr. zák. so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na 3 roky, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trest prepadnutia vecí: 1 ks mobilný telefón T. čiernej farby (stopa 6), 1 ks mobilný telefón T. čiernej farby (stopa 2), ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva Slovenská republika. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. boli zrušené výroky o trestoch uložených obžalovanému P. P. skoršími rozhodnutiami, a to rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 19.07.2023, právoplatným dňa 07.08.2023, a trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 25.09.2023, právoplatným dňa 13.12.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Napadnutým rozsudkom bolo zároveň podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. zúčastnenej osobe A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXXX, C. pri A., uložené ochranné opatrenie - zhabanie vecí, a to osobné motorové vozidlo Z. A. šedej farby, ev. č.: SC-XXXGZ, VIN: E ktorého vlastníkom a držiteľom je zúčastnená osoba A. M. a užívateľom obžalovaný B. M. E. (stopa č. 10), 1 ks mobilný telefón zn. iO. čiernej farby, ktorého vlastníkom a držiteľom je A. M. a užívateľom obžalovaný B. M. E. (stopa č. 11), s tým že ich vlastníkom sa podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. stáva Slovenská republika.

Zároveň Mestský súd Bratislava I napadnutým rozsudkom v časti II. podľa oslobodil obžalovaného M. E. spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 01.12.2025 č. k. , pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , , , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkom základe, že „si od doposiaľ neustáleného času začínajúceho najmenej od roku 2020 a končiaceho najneskôr 6. mája 2025, kedy došlo k jeho zadržaniu, bez príslušného povolenia zadovažoval na doposiaľ neustálenom mieste od presne nezistených osôb, medzi ktorými bol niekedy aj spoluobvinený B. M. E., pervitín a kokaín, ktorý následne za účelom ďalšieho odpredaja s finančným ziskom najskôr uchovával na rôznych miestach vrátane rodinného domu nachádzajúceho sa v K. na P. ulici 2, pričom Y. M. v období začínajúcom v presne nezistený deň v roku 2020 do 14. marca 2023 po predchádzajúcej telefonickej dohode cez aplikáciu Signál opakovane niekedy aj 3-4 krát do týždňa predal 50, 100 alebo 200 gramov pervitínu najskôr na dlh, neskôr v cene 30,- € za gram pervitínu a následne pri odbere viac ako 100 gramov v cele 25,- € za gram, pričom k stretnutiam a odovzdávke pervitínu došlo v K. pri zmrzline pred koľajnicami v smere do K., pri obchode s potravinami neďaleko bankomatu, v blízkosti miesta bydliska obvineného v K. na P. ulici ako aj za čerpacou stanicou na konci A. v smere na O., pričom naposledy predal obvinený Y. M. 50 gramov pervitínu 14. marca 2023, za čo vyplatil obvinenému 1.400,- €, pričom obaja sa stretli v Pezinku na cvičisku pre psov, kde došlo k odovzdaniu pervitínu a následnému vyplateniu peňazí zaň obvinenému, s tým, že v sledovanom období na doposiaľ presne neustálenom mieste predal Y. M. 5-6 krát aj kokaín v množstve 1-2 gramy v cene 80,- € za gram kokaínu, utajenému svedkovi č. 1 v období začínajúcom v presne nezistený deň v mesiaci január 2024 a končiacom v presne nezistený deň v mesiaci august 2024 po tom, ako na doposiaľ neustálenom mieste po predchádzajúcej slovnej dohode so spoluobvineným B. M. E. od tohto 4-krát prevzal po 200 gramov kokaínu, tieto na základe usmernenia vo vzťahu k miestu a času stretnutia následne odovzdal svedkovi, pričom peniaze za odovzdaný pervitín vyplatil následne až svedok spoluobvinenému, pričom so spoluobvineným B. M. E. boli dohodnutí tak, že keď spoluobvinený nazhromaždil určitú finančnú hotovosť pochádzajúcu z predaja omamných a psychotropných látok, telefonicky vyrozumel obvineného, následne sa najčastejšie pred vkladomatom E. K. nachádzajúcim sa v A. na L. ulici stretli, spoluobvinený odovzdal obvinenému finančnú hotovosť a tento ju následne vložil na svoj bankový účet vedený v E., číslo účtu SK53 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom za obdobie začínajúce 2. januárom 2024 a končiace 1. februárom 2025 takto vložil na svoj účet celkovo 125.394,- € v 107 vkladoch, pričom tohto skutku sa obvinený dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 spisovej značky z 13. augusta 2014, právoplatným v ten istý deň, bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c), písmeno d) d), písmeno e) , pričom v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je pervitín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a kokaín do II. skupiny omamných látok“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie prokurátorka ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2026 vo vzťahu k výroku o oslobodení spod obžaloby v neprospech obž. M. E., a dňa 03.06.2026 podala odvolanie v neprospech obž. E. K. a obž. P. P. vo vzťahu k výrokom o uložení súhrnného trestu odňatia slobody, a zároveň v neprospech obž. B. M. E. a obž. E. K. vo vzťahu k výrokom o ochrannom protitoxikomanickom liečení. Odvolanie vo vzťahu k výroku o treste obž. P. P. a obž. E. K. zdôvodnila tým, že trest je uložený v rozpore s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom k tomu, že žalované skutky (t. j. skutky uvedené v bodoch 4. a 5. obžaloby) boli páchané v období končiacom 6. mája 2025 a rozsudky, vo vzťahu ku ktorým súd prvého stupňa uložil súhrnný trest, boli vydané pred skončením páchania žalovaných skutkov, teda mal byť ukladaný samostatný trest, a nie trest súhrnný. Z. uvedenému tomu tak však nebolo, keďže s páchaním skutkov žalovaných v bode 4. obžaloby (obž. E. K.) a v bode 5. obžaloby (obž. P. P.) bolo skončené 06.05.2025, t. j. v čase zadržania obžalovaných. Vo vzťahu k obž. B. M. E. a obž. E. K. v prípade výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia poukázala, že tento výrok je nesprávny a vydaný v rozpore s ustanovením § 74 ods. 1 alinea posledná Tr. zák. V intenciách uvedeného zákonného ustanovenia aj napriek tomu, že znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Feldmarovou bolo tak obž. E. K. ako aj obž. B. M. E. navrhované uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, vzhľadom k tomu, že odvolaním napadnutým rozsudkom je týmto dvom obžalovaným ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, v zmysle ustanovenia alinea posledná Tr. zák. je obligatórne potrebné ukladať ochranné liečenie ústavnou formou. Čo sa týka v časti oslobodzujúceho výroku u obž. M. E., odôvodnenie rozhodnutia v intenciách ustanovenia nespĺňa náležitosti v ustanovení a odôvodnenie výroku o oslobodení obž. M. E. predstavuje iba stručné zosumarizovanie dôkaznej situácie z hlavného pojednávania, bez akýchkoľvek relevantných úvah. Poukázala, že svedok Y. M. ako aj svedok číslo 1 s utajenou totožnosťou zhodne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popísali, kedy, kde a ako došlo, a to opakovane, k odovzdaniu pervitínu obžalovaným, ktorý sa pochopiteľne snaží spochybniť výpovede svedka či svedkov, ktorý ho zo spáchania skutku usvedčujú. Pri oboch svedkoch súd prvého stupňa vytkol dozorujúcej prokurátorke skutočnosť, že „súdu prvého stupňa nebola ponúknutá aspoň minimálna suma kvalitných dôkazov, ktoré by bezpečne preukázali, že tvrdenia svedkov sú vierohodné, preskúmateľné a nevykazujú žiadne známky zaujatosti či fabulácie“. Prokurátorka je však názoru, že výpovede či už svedka M. alebo svedka číslo 1 s utajenou totožnosťou sú výpoveďami, ktoré výstižne dokresľujú spôsob, akým sa obž. M. E. podieľal na páchaní drogovej trestnej činnosti. Na margo svedka Y. M. a súdom prvého vytýkanej skutočnosti, že bolo v moci orgánov činných v trestnom konaní odsledovať pohyb obžalovaného a jeho stretnutia so svedkom M., uviedla, že svedok M. popisoval svoje stretnutia s obž. M. E., na ktorých dochádzalo k predaju pervitínu obžalovaným svedkovi, pričom tieto boli datované od presne nezisteného dňa v roku 2020 do 14. marca 2023. K dokumentovaniu stretnutí medzi nimi dvomi orgánmi činnými v trestnom konaní využijúc informačno-technické prostriedky v zmysle 5. hlavy nemohlo dôjsť, keďže tieto je možné získať a zákonným spôsobom použiť až v štádiu po začatí trestného stíhania v zmysle ustanovenia K vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania „vo veci“ došlo 26. septembra 2024, t. j. skoro 1,5 roka po uplynutí obdobia, kedy malo dôjsť k poslednému stretnutiu medzi obž. M. E. a svedkom Y. M.. Zdôraznila, že využitie týchto inštitútov v štádiu pred začatím trestného stíhania postupom podľa ustanovenia a výsledky z nich plynúce sú použiteľné iba ako podklad na prípadné začatie trestného stíhania „vo veci", nie ako dôkaz využiteľný v trestnom konaní. Súd prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsudku bližšie a konkrétnejšie neuviedol, z akých dôvodov nevyhodnotil výpoveď svedka Y. M. ako dôkaz nielen usvedčujúci, ale ako dôkaz priamy a zároveň usvedčujúci (nie jediný či samostatný) vo vzťahu k obž. M. E.. Vo vzťahu k utajenému svedkovi č. 1 uviedla, že samotný svedok v prípravnom konaní uviedol, že za účelom prevzatia 200 gramov pervitínu od obž. M. E. sa s týmto stretol 3 alebo 4-krát, čo bolo pretavené aj do skutkovej vety obžaloby, pričom na hlavnom pojednávaní upresnil, že to bolo 3-krát. Uvedené nepovažuje za tak závažný rozpor v popise skutkových okolností, ako uvádza súd prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsudku. O to viac, ak predmetom obžaloby sú aj stretnutia svedka aj s bratom obžalovaného - obž. B. M. E., od ktorého svedok brával 28-30-krát po 100-200gramov pervitínu. K režimu utajenej totožnosti svedka číslo 1 v v zmysle zastáva názor, že svedok číslo 1 tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol dôvody, pre ktoré žiadal orgány činné v trestnom konaní o utajenie svojej totožnosti. Chce spraviť hrubú čiaru za svojím dovtedajším životom, má obavu o svoju rodinu. Bez ohľadu na to, či je/bol svedok s obžalovaným v kamarátskom alebo inom obdobnom vzťahu, práve toto sú tie dôvody, na ktoré zákonodarca myslel pri zavádzaní inštitútu utajenej totožnosti svedka. Ak mal súd prvého stupňa, ako uvádza v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku v jeho oslobodzujúcej časti, pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka číslo 1 s utajenou totožnosťou vo vzťahu k popisu páchania žalovaného skutku obž. M. E., nie je zrejmé, z akého dôvodu výpoveď svedka číslo 1 považoval súd prvého stupňa za vierohodnú a presvedčivú vo vzťahu k obž. B. M. E.. V skutkovej vete rozsudku vo vzťahu k obžalovanému B. M. E. sú totiž obsiahnuté aj stretnutia so svedkom číslo 1 s utajenou totožnosťou, pri ktorých malo dôjsť rovnakým spôsobom, ako tomu bolo aj pri obž. M. E., k odovzdávke pervitínu. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nie je v tomto kontexte zrejmé, z akých dôvodov svedok číslo 1 s utajenou totožnosťou vo vzťahu k obž. M. E. nie je pre súd vierohodným svedkom, ale vo vzťahu k obž. B. M. E. už vierohodným je. O to viac, ak svedok číslo 1 s utajenou totožnosťou vypovedal na hlavnom pojednávaní konanom 19. marca 2026 a k prijatiu vyhlásenia učineného obž. B. M. E. o vine vo vzťahu k obom jemu za vinu kladeným skutkom došlo až na hlavnom pojednávaní konanom 15. apríla 2026. Čo sa týka vytýkanej konfrontácie, ktorá mala byť v prípravnom konaní vykonaná medzi obž. M. E. na jednej strane a svedkom Y. M. i svedkom číslo 1 s utajenou totožnosťou na strane druhej, k tomuto uviedla, že konfrontáciu je možné vykonať iba a len za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach dotknutých osôb. Obž. M. E. v prípravnom konaní opakovane nevypovedal, čo znamená, že nevyvstali žiadne skutočnosti potrebné na ich odstraňovanie. Naviac obžalovaného, ktorý využil svoje právo a v intenciách ustanovenia odmietol vypovedať, ani nie je možné akýmkoľvek spôsobom „nútiť“ či už k opätovnej výpovedi alebo ku konfrontácii. Obž. M. E. vypovedal až v súvislosti so zmenou právnej kvalifikácie jemu za vinu kladeného skutku sa v štádiu pred skončením vyšetrovania, kedy sa ku skutku stručne vyjadril. Ak mal súd pochybnosti o vierohodnosti výpovedí oboch svedkov a zastával názor, že rozpory medzi výpoveďami týchto svedkov a obž. M. E. je možné, resp. nutné odstrániť, samosudcovi nič nebránilo učiniť tak na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k taktiež súdom prvého stupňa vytýkanej skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní nebola ani prečítaním oboznámená zápisnica o vykonaní domovej prehliadky v rodinnom dome nachádzajúcom sa v K. na P. ulici 2, uviedla, že na hlavnom pojednávaní vystupuje prokurátor ako strana v konaní, pričom navrhuje vykonať dôkazy, ktoré uzná za vhodné, a ktoré potvrdzujú spáchanie skutku konkrétnym obžalovaným na skutkovom základe uvedenom v danej obžalobe. Na hlavnom pojednávaní nie je potrebné (z pohľadu prokuratúry) vykonať dôkazy, ktoré tieto skutočnosti priamo nepotvrdzujú. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že to, že pri domovej prehliadke vykonanej aj v obžalovaným obývanom rodinnom dome, neboli nájdené a zaistené žiadne omamné a psychotropné látky, automaticky neznamená, že tento sa na páchaní žalovaného skutku nepodieľal. Rovnako to platí aj vo vzťahu k prípadnej prítomnosti stôp omamných či psychotropných látok na steroch odobratých obžalovanému z jeho prstov. Naviac, ak je tento zo spáchania žalovaného skutku usvedčovaný inými priamymi dôkazmi. K výpovedi svedkyne L. E., matky aj obž. M. E., uviedla, že táto v čase páchania skutku v bode 3. obžaloby bola zamestnaná, chodievala do práce ráno a poobede/podvečer sa vracala domov, pričom je teda evidentné, že v čase, kedy bola v práci, nemala kontrolu nad správaním obž. M. E., a teda ani presnú vedomosť o tom, čo v týchto momentoch obžalovaný presne robí, kde sa nachádza, s kým sa stretáva a podobne. Doložené fotografie z faceboového profilu obžalovaného sú s výnimkou fotografií zo 16. marca 2023 a z 25. marca 2023 fotografiami psov bez toho, aby na týchto bola zachytená aj tvár obžalovaného, pričom doba, počas ktorej malo zo strany obžalovaného dochádzať k spáchaniu skutku v bode 3. obžaloby, je obdobie od roku 2020 (bez uvedenia presného dňa) do najneskôr 06. mája 2025, kedy bol obžalovaný spolu s ostatnými tromi spoluobžalovanými práve z dôvodu páchania žalovaných skutkov zadržaný. A. Y. M. datuje poslednú odovzdávku, a teda prevzatie pervitínu od obž. M. E. ku dňu jeho zadržania, ku ktorému došlo 14. marca 2023, resp. deň predtým. Významnými sú aj kamerové záznamy poskytnuté E. a súvisiace potvrdenia o bezhotovostných transakciách preukazujúce jednak vkladanie hotovosti samotným obžalovaným na jemu patriaci účet vedený v E. banke a jednak následné prevody z tohto účtu na účet vedený v P. banke. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že zvukové záznamy vykonané zákonným spôsobom v osobnom motorovom vozidle EČV : A užívanom v inkriminovanom čase spoluobžalovaným B. M. E., ktoré boli zaznamenané na základe príkazov sudcu pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I vydanými pod číslami -MSBAl z 18. decembra 2024 a 54Ntt/8/2025-3-V- MSBA1 z 11. apríla 2025, ktoré boli prehraté na hlavnom pojednávaní konanom 20. marca 2026 ako aj na hlavnom pojednávaní konanom 15. apríla 2026, sú použiteľné a že z týchto vyplýva, že obžalovaný sa mohol sofistikovaným spôsobom podieľať na trestnej činnosti jeho brata - spoluobžalovaného B. M. E., na druhej strane súd konštatuje, že tieto bolo potrebné nespochybniteľným spôsobom preukázať na hlavnom pojednávaní. Všetky a kompletné zvukové záznamy zachytené v inkriminovanom období v dotknutom motorovom vozidle boli postupne prehraté na dvoch po sebe nasledujúcich hlavných pojednávaniach, pričom na mnohých z týchto zvukových záznamoch je zachytený buď rozhovor medzi obž. M. E. a spoluobžalovaným B. M. E. alebo rozhovor spoluobžalovaného B. M. E. o jeho bratovi - obž. M. E. a jeho účasti na zadovažovaní či následnej distribúcii pervitínu. Z pohľadu prokuratúry nepochopiteľným vyznieva aj vytýkanie koncipovania skutkovej vety použijúc slovné spojenia „na doposiaľ neustálenom mieste“, „od presne nezistených osôb“ ako aj „na rôznych miestach“. V prípade ostatných troch spoluobžalovaných takto koncipovaný skutok považoval samosudca za napísaný v súlade s príslušnými trestnoprávnymi ustanoveniami a korešpondujúci vyvstanuvšiu dôkaznú situáciu, avšak v prípade obž. M. E. tomu tak nebolo. Ak samosudca zastáva názor, že tak koncipovaný skutok nemá byť, že je to skutok trpiaci, ako sám uvádza, všeobecnou vágnosťou. pričom takto sa skutky pri tzv. drogovej trestnej činnosti koncipovali a aj aktuálne koncipujú, nemal súd prijať v prípade spoluobžalovaných ich vyhlásenie o vine a malo sa minimálne v tejto časti vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie. Pri odôvodňovaní oslobodzujúceho rozsudku vo vzťahu k obž. M. E. na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa na jednej strane uviedol, že akceptuje aj zvukové záznamy z motorového vozidla EČV : A ako aj výpovede svedkov číslo 1 s utajenou totožnosťou a Y. M., na strane druhej uviedol, že „je to pre neho málo“, a následne aj v písomnom vyhotovení samotného rozsudku, vo vzťahu k obž. M. E. pripustil doslovne „viaceré alternatívne verzie“, ktoré prichádzajú do úvahy pri rozhodovaní o ne-/vine obž. M. E., čo považuje za nepresvedčivé a nepreskúmateľné, keďže súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysvetlil či nevyargumentoval ním vydané rozhodnutie o oslobodení obž. M. E. spod obžaloby. Vzhľadom k vyššie uvedenému má prokurátorka za preukázané, že skutok uvedený v bode 3. obžaloby sa stal a že tento spáchal práve obž. M. E. spôsobom uvedeným v dotknutej časti obžaloby, preto navrhla, aby odvolací súd na podklade tohto odvolania v zmysle ustanovenia , zrušil ním napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. z 28. mája 2026 a aby v zmysle vrátil trestnú vec obž. M. E. a spol. za obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , , , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák., vedenú na Mestskom súde Bratislava I pod spisovou značkou a na Krajskej prokuratúre v Bratislave pod číslom konania , Mestskému súdu Bratislava I na opätovné rozhodnutie.

Dňa 12.06.2026 podal odvolanie obž. B. M. E. do výroku o treste odňatia slobody, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že bol po prijatí jeho vyhlásenia o vine uznaný za vinného najmä z obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , , s poukazom na a a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Súd prvého stupňa správne určil základnú trestnú sadzbu 10 až 25 rokov a správne použil Tr. zák., teda zníženie o jednu tretinu pod dolnú hranicu, čo predstavuje trest 6 rokov a 8 mesiacov. Rozdiel medzi touto výmerou a uloženými ôsmimi rokmi odôvodnil predovšetkým opakovaným predchádzajúcim protiprávnym správaním, dvoma odsúdeniami s účinkom fikcie neodsúdenia a pätnástimi dopravnými priestupkami. Súd prvého stupňa však na jednej strane uviedol, že sa na obžalovaného pri oboch skorších odsúdeniach hľadí, akoby nebol odsúdený, že si uvedomuje následky svojho konania, prejavil snahu o nápravu a nebolo potrebné zaradiť ho do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Na druhej strane z tých istých odsúdení s účinkom fikcie neodsúdenia vyvodil, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k jeho náprave, a tým odôvodnil trest o šestnásť mesiacov vyšší než výmera šesť rokov a osem mesiacov. Rozsudok nevysvetľuje, prečo priaznivá prognóza postačovala na miernejší stupeň stráženia, ale nepostačovala na uloženie kratšieho trestu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvé podmienečné odsúdenie z roku 2014 sa týkalo drogovej trestnej činnosti, pričom obžalovaný sa osvedčil 03.07.2017. Druhé podmienečné odsúdenie z roku 2018 sa týkalo prečinu ublíženia na zdraví a obžalovaný sa osvedčil 30.11.2019. Pri oboch odsúdeniach samotný súd výslovne konštatoval, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Odsúdenia, pri ktorých nastala fikcia neodsúdenia, preto nemožno použiť ako priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., založiť na nich záver o právnej recidíve ani ich použiť na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa pravidiel o opätovnom spáchaní zločinu. Opačný postup by zbavil Tr. zák. jeho normatívneho významu a fakticky by obnovil nepriaznivý následok odsúdenia, ktorý zákon výslovne odstránil. Na podporu tejto argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 7. februára 2012. Najvyšší súd v ňom po nastúpení účinkov fikcie neodsúdenia vyslovil, že priťažujúca okolnosť podľa už z hľadiska výroku o treste nie je zohľadniteľná. Súčasne zdôraznil, že odvolací súd posudzuje účinky zahladenia podľa stavu v čase svojho rozhodovania a túto otázku nemôže považovať za uzavretú stavom ku dňu prvostupňového rozsudku. Súd však na strane 19 rozsudku uviedol, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave obžalovaného, a na strane 20 nimi výslovne odôvodnil trest osem rokov ako reakciu na opakované predchádzajúce protiprávne správanie. Odsúdenia sa stali konkrétnym dôvodom, pre ktorý súd neuložil trest šesť rokov a osem mesiacov. Tým boli materiálne použité rovnako ako priťažujúca okolnosť, hoci formálne neboli označené podľa Tr. zák.

Ďalej uviedol, že obž. B. M. E. vypovedal v procesnom postavení svedka na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave v inej trestnej veci. Vo výpovedi označil a usvedčoval ďalších páchateľov inej drogovej trestnej činnosti a poskytol orgánom činným v trestnom konaní informácie využiteľné na objasnenie ich konania. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, súd jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie o vine sa preto nevykonávalo v plnom rozsahu. Takýto postup predstavuje prevzatie zodpovednosti za skutok a významnú procesnú úsporu. Musí mať reálny, nie iba symbolický dosah na výmeru trestu. Súd zároveň konštatoval, že neprimerane dlhý trest by mohol obžalovaného demotivovať od resocializácie, sťažiť mu návrat do riadneho života a jeho liečbu. Uložil mu ochranné protitoxikomanické liečenie a trojročný ochranný dohľad po výkone trestu. Tieto opatrenia priamo znižujú potrebu predlžovať samotné odňatie slobody z dôvodu liečby alebo kontroly budúceho správania, pretože ochranu spoločnosti a resocializáciu zabezpečujú aj osobitnými nástrojmi. Súhrn okolností v prospech obžalovaného tvorí prijaté vyhlásenie o vine, úprimná ľútosť, úspešné osvedčenie pri oboch skorších podmienečných odsúdeniach, viacročný odstup od nich, skutočnosť, že obžalovaný dosiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, a samostatná spolupráca pri usvedčovaní iných páchateľov. Navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa a , zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. , z 28. mája 2026 vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obž. B. M. E. a podľa sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody vo výmere nižšej ako 8 rokov, alternatívne, aby odvolací súd zrušil výrok o treste odňatia slobody a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s pokynom rešpektovať právne účinky fikcie neodsúdenia, zabrániť opakovanému započítaniu tých istých nepriaznivých okolností a doplniť dokazovanie o skutočnom rozsahu a výsledku spolupráce obžalovaného v inej trestnej veci.

Proti napadnutému rozsudku v časti výroku o zhabaní veci len vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu Z. A. šedej farby, ev. č.: SC-XXXGZ podala dňa 11.06.2026 odvolanie zúčastnená osoba, s tým, že smeruje výlučne proti výroku o zhabaní označeného motorového vozidla; netýka sa výroku o zhabaní mobilného telefónu. Napadnutý výrok považuje za nezákonný a vecne nesprávny, pretože neboli preukázané zákonné podmienky zhabania veci podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák., skutkové zistenia týkajúce sa vzťahu vozidla k trestnej činnosti sú neúplné a uložené ochranné opatrenie predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva osoby, ktorá nie je páchateľkou ani obžalovanou v tejto veci. Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. možno zhabať vec, ktorá nepatrí páchateľovi, iba vtedy, ak bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu, pričom nestačí samotná skutočnosť, že páchateľ cudziu vec užíval alebo sa v nej pohyboval. Medzi vecou a trestným činom musí byť preukázaný konkrétny, reálny a funkčný vzťah, z ktorého vyplýva, že vec slúžila ako nástroj alebo prostriedok realizácie trestnej činnosti, prípadne bola na taký účel vopred zadovážená, upravená alebo vyhradená. Skutočnosť, že užívateľom motorového vozidla bol obž. B. M. E., samo osebe nepreukazuje, že vozidlo bolo určené alebo použité na spáchanie konkrétneho trestného činu, ani že bolo obstarané, upravené alebo vyhradené na páchanie drogovej trestnej činnosti, resp. že by malo osobitnú úpravu, skrytý priestor alebo inú vlastnosť, ktorá by z neho robila špecifický nástroj prepravy, ukrývania alebo distribúcie omamných a psychotropných látok. Vozidlo bolo bežným osobným motorovým vozidlom používaným na všeobecnú prepravu obžalovaného, jeho družky a rodiny. Dopravenie osoby na miesto, kde následne dôjde k protiprávnemu konaniu, ešte automaticky nerobí z dopravného prostriedku vec použitú na spáchanie trestného činu. Opačný výklad by viedol k neudržateľnému záveru, že za nástroj trestnej činnosti možno považovať každý dopravný prostriedok, ktorým sa páchateľ presunul, alebo každé miesto, v ktorom sa protiprávne konanie odohralo. Pri rozhodovaní o zhabaní veci je nevyhnutné presne určiť, na spáchanie ktorého konkrétneho skutku a akým spôsobom mala byť vec použitá. V danom prípade nebolo preukázané, že vozidlo tvorilo funkčnú súčasť spôsobu páchania skutku, že bez jeho použitia by bol skutok podstatne sťažený, alebo že vozidlo slúžilo na ukrývanie, prevoz či odovzdávanie omamných látok spôsobom, ktorý by prekračoval jeho bežnú dopravnú funkciu. Samotná všeobecná súvislosť vozidla s osobou obžalovaného nemôže nahradiť dôkaz o zákonom vyžadovanom vzťahu veci ku konkrétnemu trestnému činu. Na potrebu prísne individuálneho posúdenia poukazuje aj skutočnosť, že podľa vykonaného dokazovania mali motorové vozidlá pri svojom konaní používať aj ďalší spoluobžalovaní, pričom vo vzťahu k ich vozidlám zhabanie navrhnuté nebolo. Táto okolnosť sama osebe nerozhoduje o zákonnosti napadnutého výroku, zvýrazňuje však potrebu presvedčivo vysvetliť, v čom bol vzťah práve môjho vozidla k trestnej činnosti kvalitatívne odlišný a natoľko intenzívny, že odôvodnil jeho odňatie tretej osobe. Zhabanie veci je ochranným opatrením, nie sankciou za samotnú skutočnosť, že vlastník umožnil inej osobe vec bežne užívať. Podľa § 35 ods. 2 a 3 Tr. zák. môže ochranné opatrenie postihnúť osobu iba s čo najmenším vplyvom na jej rodinu a blízke osoby a voči inej osobe ho možno uložiť len vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov. Nebol preukázaný taký konkrétny a bezprostredný funkčný vzťah vozidla k spáchaniu trestného činu, ktorý by odôvodňoval jeho zhabanie, a nebola preukázaná ani nevyhnutnosť takéhoto zásahu na ochranu spoločnosti, preto navrhla, aby Krajský súd v Bratislave podľa a , zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 28.05.2026 vo výroku, ktorým bolo podľa Tr. zák. uložené zhabanie osobného motorového vozidla zn. Z. A., šedej farby, EČV: A VIN: E a podľa sám rozhodol tak, že sa ochranné opatrenie zhabania tohto motorového vozidla neukladá, resp. aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie so záväzným právnym názorom, že je potrebné osobitne posúdiť a preukázať konkrétny funkčný vzťah vozidla k trestnej činnosti, ako aj nevyhnutnosť zásahu do vlastníckeho práva zúčastnenej osoby.

K podanému odvolaniu prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava sa osobitným podaním vyjadril obž. M. E. prostredníctvom svojho obhajcu dňa 25.07.2026, kde uviedol, že pokiaľ prokurátorka v úvode odôvodnenia týkajúceho sa oslobodzujúcej časti rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti striktne dané ustanovením , ktorými sa súd musí riadiť, a rozsudok podľa jej názoru predstavuje iba stručné zosumarizovanie dôkaznej situácie z hlavného pojednávania bez akýchkoľvek relevantných úvah, toto vyjadrenie vyznieva iba ako právna floskula bez akéhokoľvek základu v objektívnej realite. Potvrdením nesprávnosti tejto úvahy prokurátorky je práve to, že na ďalších 4 stranách odvolania sama prokurátorka polemizuje s úvahami a názormi súdu týkajúcimi sa práve hodnotenia dôkazov a hodnotiacich úvah súdu, na základe ktorých súd dospel k tejto oslobodzujúcej časti rozsudku. Súd v odôvodnení tejto časti argumentačne vysvetlil, akými úvahami sa riadil, vysporiadal sa s každým prokurátorkou predloženým dôkazom, vysvetlil, ako tieto dôkazy hodnotil a prečo dospel k oslobodzujúcemu rozsudku. Súčasne kriticky poukázal na rezignáciu orgánov činných v trestnom konaní, konajúcich v rámci prípravného konania pod dozorom prokuratúry, keď napriek možnosti preveriť výpoveď svedka obžaloby Y. M. výsluchom osôb, ktoré sa podľa jeho tvrdení mali spoločne s ním podieľať na nadobúdaní U. od obž. M. E., OČTK túto povinnosť danú ust. absolútne odignorovali. Zrejme uniklo pozornosti prokurátorky (nie pozornosti súdu, ako to uvádza prokurátorka na strane 8 odôvodnenia), že súd sa podrobne vysporiadal s výpoveďami oboch svedkov obžaloby, svedka Y. M. a utajeného svedka číslo 1, postupoval správne a v súlade s ustálenou judikatúrou, ktorú možno aplikovať aj na túto procesnú situáciu a ktorá nabáda súd pri hodnotení takýchto dôkazne osamotených výpovedí k obozretnosti a opatrnosti pri hodnotení ich záverov, nakoľko výpoveď takýchto osôb môže byť kontaminovaná ich snahou pomôcť si vo vlastnej trestnej veci (utajený svedok č. 1, ktorý má podľa svojho vlastného vyjadrenia zo strany NPJ PPZ vznesené iné obvinenie) alebo získať nejaké výhody, navyše v situácii, keď takéto výpovede, ktoré sú dôkazne osamotené, vyvracajú iné skupiny dôkazov. Výpoveď svedka Y. M., ktorá nie je podporená žiadnym ďalším dôkazom, je vyvracaná výpoveďami svedkov Z., Y. a svedkyne E. v spojení s fotografiou facebookového profilu M. E. zo dňa 11.03.2023. Spochybnená je tiež vyjadrením ÚVV a ÚVTOS Leopoldov o vykonaných návštevách operatívnych pracovníkov NPJ PPZ práve v čase krátko pred jeho výsluchmi vo veci, pričom svedok M. tieto návštevy operatívnych pracovníkov NPJ popieral. Výpoveď utajeného svedka č. 1 je zase spochybnená výpoveďou svedka M., na čo správne poukázal súd v odôvodnení rozsudku. Dva skutkové deje týkajúce sa okolností, o ktorých vypovedali svedkovia Y. M. a utajený svedok č. 1, spolu nesúvisia a vzájomne sa nepodporujú. Tieto dve tvrdenia svedkov spolu časovo (rozdiel viac ako jedného roka), personálne (svedkovia sa nepoznajú) ani miestne vôbec nesúvisia. Súčasne sú obe tieto tvrdenia s ohľadom na vykonané dokazovanie dôkazne osamotené a nepodporené žiadnymi ďalšími dôkazmi a už vôbec sa nepotvrdzujú navzájom. Prokurátorka v ďalšej časti svojho odvolania nesprávne polemizuje o tom, prečo vo vzťahu k B. M. E., ktorý na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, bol dôkaz výsluchom utajeného svedka číslo 1 dostačujúcim dôkazom a vo vzťahu k M. E., ktorého súd oslobodil, tento dôkaz súdu nestačí. V prvom rade je potrebné uviesť, že B. M. E. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie na návrh strán prijal. Súčasne vo vzťahu k obž. B. M. E. boli produkované ďalšie dôkazy, ktoré jeho vyhlásenie o vine potvrdzovali, a súd nemal dôvod takéto vyhlásenie obžalovaného neprijať. Po prijatí vyhlásenia o vine je súd týmto vyhlásením viazaný, a preto úvahy o dostatočnosti či nedostatočnosti dôkazu - výsluchu utajeného svedka číslo 1 - vo vzťahu k obžalovanému po vyhlásení jeho viny nie sú na mieste a sú vo vzťahu k otázke viny obž. B. M. E. absolútne bezpredmetné. Pokiaľ prokurátorka ďalej namieta, že nevykonanie dôkazu - oboznámenia so zápisnicou z domovej prehliadky nehnuteľnosti, v ktorej býval obž. M. E., na hlavnom pojednávaní - je čisto na úvahe prokurátorky, či v konaní prezentuje iba také dôkazy, ktoré obžalobu potvrdzujú, je de facto priznaním prokurátorky, že dôkaz o tom, že obž. M. E. mal za účelom ďalšieho predaja prechovávať omamné látky v rodinnom dome, v ktorom býval, skutočne neexistuje, tak ako to správne konštatoval súd vo svojom rozhodnutí. Vo vzťahu k prokurátorkou spochybňovaným fotografiám z facebookového profilu obž. M. E. z dôvodu, že nezachytávajú jeho tvár, ale iba fotografiu jeho psa na výstave v Z., je potrebné uviesť, že ide o notorietu, ktorú netreba dokazovať: facebookový profil osoby, v danom prípade M. E., presne zaznamenáva čas a miesto vyhotovenia fotografie, ktorú môže vyhotoviť iba vlastník profilu tejto sociálnej siete, ktorým je aj podľa ďalších oboznámených fotografií bez pochýb obž. M. E.. Vyplýva to aj z fotografií, na ktorých sú zaznamenané mnohé ďalšie výstavy psov, ktorých sa obžalovaný zúčastnil, a z ktorých je zrejmé, že ide skutočne o profil obžalovaného a žiadnej inej osoby. Navyše dôkazná hodnota predmetnej fotografie je potvrdzovaná aj výpoveďou svedkyne E., ktorá si práve na základe predmetnej fotografie spomenula, že M. E. bol v Španielsku až do víkendu a vrátil sa teda s určitosťou až po 14.03.2023, čo vyvracia výpoveď svedka M. o jeho stretnutí s obžalovaným v uvedený deň. Dôvody odvolania uvádzané prokurátorkou nie sú teda takého charakteru, aby boli spôsobilé privodiť rozhodnutie o zrušení napadnutého rozsudku, preto navrhol, aby odvolací súd podľa odvolanie prokuratúry, podané v neprospech obž. M. E. smerujúce proti výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby zamietol ako nedôvodné.

K odvolaniu prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava sa osobitným podaním vyjadril aj obž. E. K. prostredníctvom svojho obhajcu dňa 11.07.2026, v ktorom uviedol, že po vyhlásení, odôvodnení rozsudku a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok sa obžalovaný výslovne vzdal opravného prostriedku, a taktiež sa vyjadril, že nesúhlasí, aby opravný prostriedok podali osoby oprávnené ho podať v jeho prospech. Napadnutý Rozsudok Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. , zo dňa 28.05.2026, je správny a spravodlivý, nakoľko mestský súd správne a dostatočne zistil skutkový stav a tento správne právne vyhodnotil a posúdil, preto považuje odvolanie krajskej prokuratúry za nedôvodné. Krajská prokuratúra v Bratislave svoje odvolanie podala v neprospech obžalovaného a to proti výroku o treste, z dôvodu uvedeného v , avšak obžalovaný nesúhlasí s odôvodnením, ktoré je uvedené v odôvodnení odvolania voči jeho osobe, zo dňa 22.06.2026. Obžalovaný ďalej poukazuje, že od počiatku spolupracoval na objasnení ním spáchanej trestnej činnosti, pričom ju vo svojej výpovedi podrobne popísal a popísal nielen svoju účasť, ale aj účasť ďalších osôb. Práve tieto výsluchy dokumentujú významnosť obžalovaným poskytnutých informácií. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ako aj ostatné vykonané dôkazy je obžalovaný toho názoru, že Mestský súd Bratislava I napadnutým rozsudkom správne a predovšetkým spravodlivo rozhodol, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie Krajskej prokuratúry v Bratislave v zmysle ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania prokuratúry a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle podaného odvolania a vo vzťahu k obž. M. E. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obž. P. P., JUDr. Rastislav Koutun uviedol, že zastáva názor, že odvolanie prokurátora je nedôvodné a navrhol ho zamietnuť.

Obhajca obž. B. M. E. a obž. M. E., Mgr. Roman Balco uviedol, že pokiaľ ide o podané odvolanie obž. B. M. E. tak nad rámec písomných dôvodov predložil súdu listinné dôkazy, a to obžalobu, ako aj emailovú komunikáciu s vyšetrovateľkou, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v procesnom postavení svedka usvedčuje obvineného O. M., a týmito listinnými dokladmi dokumentuje zmenu postoja obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti, pričom je názoru, že tak generálnu ako aj individuálnu prevenciu dokáže naplniť aj trest odňatia slobody v nižšej výmere, a to na dolnej hranici trestnej sadzby zníženej podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obž. B. M. E. vo výroku o treste odňatia slobody a uložil mu trest nižší. Pokiaľ ide o obž. M. E. poukázal na písomné dôvody vyjadrenia k odvolaniu prokurátorky a dodal, že obž. M. E. majú usvedčovať dvaja svedkovia, ich výpovede zostali osamotené a navyše boli aj spochybnené inými dôkazmi. Navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora vo vzťahu k obž. M. E..

Obhajca obž. E. K., JUDr. Michal Ciklamini uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátorky a navrhol, aby bolo odvolanie zamietnuté ako nedôvodné.

Obžalovaní B. M. E., E. K., P. P. a M. E. zhodne uviedli, že sa pridržiavajú konečných návrhov a prednesov svojich obhajcov a navrhli, aby bolo zamietnuté odvolanie prokurátora, pričom obž. B. M. E. požiadal o nižší trest.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie .

Podľa ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad

Podľa ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali prokurátorka, obž. B. M. E. a zúčastnená osoba A. M. odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je čiastočne dôvodné vo vzťahu k výrokom o uložení súhrnného trestu odňatia slobody obžalovaným E. K. a P. P., a vo vzťahu k výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou obžalovaným B. M. E. a E. K., a zároveň dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky vo vzťahu k výroku o oslobodení obž. M. E. spod obžaloby, odvolanie obž. B. M. E. a zúčastnenej osoby A. M. nie je dôvodné.

K výroku o treste odňatia slobody a výroku o ochrannom protitoxikomanickom liečení u obžalovaného E. K.:

Krajský súd konštatuje, že odvolanie prokurátorky vo vzťahu k obž. E. K. bolo zamerané len do výroku o uložení súhrnného trestu odňatia slobody a výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, a preto odvolací súd preskúmal len tieto dva oddeliteľné výroky; odvolací súd teda nepreskúmaval výrok o vine a na neho nadväzujúci výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu, ani výrok o uložení trestu prepadnutia veci.

Z obsahu spisu je zrejmé, že po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2026 a po zákonnom poučení podľa , obž. E. K. urobil vyhlásenie o vine, ktoré prvostupňový súd uznesením prijal a rozhodol, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a budú vykonané len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, ktoré aj vykonal v tomto rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď uznal obž. E. K. za vinného a konanie obžalovaného právne posúdil tak, ako je uvedené vyššie, pričom krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného o vine a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Pokiaľ ide o výrok o vine odvolací súd vychádzal z napadnutého rozsudku, ktorým bol obž. E. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. Podľa skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovaný neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou (kokaín), pričom tento predával po dlhší čas (v skutkovej vete napadnutého rozsudku je uvedené, že sa tak dialo od roku 2023 do 06.05.2025), viacerým osobám a vo väčšom množstve.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku pri určovaní druhu a výmery uloženého trestu odňatia slobody obž. E. K. poukázal na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., ustálil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste uloženom obž. E. K. skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.10.2023 sp. zn. , právoplatným 25.10.2023. Tento výrok v časti uloženia súhrnného trestu (nie jeho výmery) bol napadnutý odvolaním prokurátorky, ako odvolací súd už uvádza vyššie.

Kasačným dôvodom napadnutého rozsudku vo výroku o treste v zmysle vo vzťahu k obž. E. K. bola skutočnosť, že po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne uložený ako súhrnný trest nie je v súlade so zákonom.

Na tomto mieste krajský súd uvádza, že trestné činy sú spáchané v súbehu (tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov trestný čin odlišuje súbeh trestných činov od recidívy páchateľa a má aj celkom odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplýva, že skutok, za ktorý bol obž. E. K. uznaný za vinného uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, bol spáchaný v období od presne nezisteného dňa roku 2023 do 06.05.2025, pričom rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.10.2023 sp. zn. , právoplatný dňa 25.10.2023, vo vzťahu ku ktorému súd prvého stupňa uložil súhrnný trest, bol vydaný ešte pred skončením páchania predmetného skutku. V prípade obž. E. K. k ukončeniu páchania skutku došlo až dňom jeho zadržania, t. j. dňa 06.05.2025, pričom vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Pezinok vo vzťahu ku ktorému súd prvého stupňa uložil súhrnný trest, a následne zrušil skorší výrok o treste, je celkom zjavne rozhodnutím vydaným a aj právoplatným pred 06.05.2025, kedy došlo k dokonaniu skutku v predmetnej veci. Uloženie súhrnného trestu v takom prípade je teda v rozpore s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák., ktorého uloženie by bolo na mieste a v súlade so zákonom, ak by bol skutok obžalovaným spáchaný (vrátane ukončenia jeho spáchania) pred právoplatnosťou uvedeného rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému by malo dôjsť k ukladaniu súhrnného trestu, a ktorého skorší výrok o treste by mal byť následne v rámci súhrnného trestu aj zrušený. V tejto časti preto krajský súd považoval odvolanie prokurátorky za dôvodné.

Následne postupom podľa krajský súd rozhodol o uložení trestu obž. E. K. zohľadniac zákonné kritériá uvedené v ustanovení Tr. zák., postoj obžalovaného k stíhanému trestnému činu, závažnosť skutku právne kvalifikovaného ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie , Tr. zák., za ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu v rozpätí 7 až 15 rokov. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa u obžalovaného zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., teda že sa k spáchaniu skutku priznal a úprimne ho oľutoval, a priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený, pričom obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Obž. E. K. už bol v minulosti súdne trestaný s podmienečným odsúdením, z toho dvakrát bol odsúdený v roku 2023, jednak pre trestný čin výtržníctva podľa Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.07.2023 sp. zn. , právoplatným dňa 21.07.2026, ktorý bol následne zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.10.2023 sp. zn. , právoplatným dňa 25.10.2023, ktorým bol zároveň odsúdený pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov do 22.07.2028 s probačným dohľadom za súčasného uloženia obmedzení spočívajúcich v zákaze požívania návykových látok a v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok. Krajský súd napokon po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, a zároveň za použitia ustanovenia Tr. zák. o možnom znížení trestu o jednu tretinu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, uložil obž. E. K. samostatný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne. Odvolací súd je názoru, že uloženie tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody dokáže účinne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby začal dodržiavať právne predpisy, rešpektoval súdne rozhodnutia a viedol v budúcnosti riadny život.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Vo vzťahu k výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou obž. E. K. bola na podklade odvolania prokurátorky kasačným dôvodom napadnutého rozsudku v zmysle skutočnosť, že ambulantnou formou uložené ochranné liečenie je v rozpore so zákonom. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že potreba uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia obžalovanému vyplynula z vykonaného dokazovania, konkrétne zo znaleckého posudku č. 26/2025 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, oboznámeného na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2026, vypracovaného znalkyňou MUDr. Janou Feldmarovou, ktorá skonštatovala závislosť obžalovaného na kokaíne a navrhla uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

Podľa § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák., ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Obž. E. K. bol napadnutým rozsudkom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ako je vyššie uvedené, a preto s poukazom na citované ustanovenie, mu správne malo byť uložené ochranné liečenie ústavnou formou, nie formou ambulantnou. Odvolací súd preto s poukazom na obligatórnosť postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia vzhľadom na uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obž. E. K. postupom podľa , a podľa Tr. zák. za použitia posledná veta Tr. zák. zároveň uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K výroku o treste odňatia slobody u obžalovaného P. P.:

Krajský súd konštatuje, že odvolanie prokurátorky vo vzťahu k obž. P. P. bolo zamerané len do výroku o uložení súhrnného trestu odňatia slobody, a preto odvolací súd preskúmal len tento oddeliteľný výrok; odvolací súd teda nepreskúmaval výrok o vine a na neho nadväzujúci výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu, výrok o uložení ochranného dohľadu a ani výrok o uložení trestu prepadnutia vecí.

Z obsahu spisu je zrejmé, že po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2026 a po zákonnom poučení podľa , aj obž. P. P. urobil vyhlásenie o vine, ktoré prvostupňový súd uznesením prijal a rozhodol, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a budú vykonané len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, ktoré aj vykonal v tomto rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď uznal obž. P. P. za vinného a konanie obžalovaného právne posúdil tak, ako je uvedené vyššie, pričom krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného o vine a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Pokiaľ ide o výrok o vine, odvolací súd vychádzal z napadnutého rozsudku, ktorým bol obž. P. P. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c), ods. 5 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. Podľa skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovaný neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou (pervitín), ktorý predával po dlhší čas (v skutkovej vete napadnutého rozsudku je uvedené, že sa tak dialo najmenej od mesiaca júla 2023 do 06.05.2025), v mimoriadne veľkom množstve, pričom bol už za taký čin právoplatne odsúdený.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku pri určovaní druhu a výmery uloženého trestu odňatia slobody obž. P. P. poukázal na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., ustálil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste uloženom obž. P. P. skorším rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 19.07.2023 sp. zn. , právoplatným 07.08.2023, a skorším trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 25.09.2023 sp. zn. , právoplatným 13.12.2023. Tento výrok v časti uloženia súhrnného trestu (nie jeho výmery) bol napadnutý odvolaním prokurátorky, ako odvolací súd už uvádza vyššie.

Kasačným dôvodom napadnutého rozsudku vo výroku o treste v zmysle vo vzťahu k obž. P. P. bola skutočnosť, že po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne uložený ako súhrnný trest nie je v súlade so zákonom.

Na tomto mieste krajský súd opätovne uvádza, že trestné činy sú spáchané v súbehu (tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov trestný čin odlišuje súbeh trestných činov od recidívy páchateľa a má aj celkom odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplýva, že skutok, za ktorý bol obž. P. P. uznaný za vinného uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, bol páchaný v období od mesiaca júla roku 2023 do 06.05.2025, pričom rozsudok Mestského súdu Bratislava I zo dňa 19.07.2023 sp. zn. , právoplatný dňa 07.08.2023, a trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I zo dňa 25.09.2023 sp. zn. , právoplatný dňa 13.12.2024, vo vzťahu ku ktorým súd prvého stupňa uložil súhrnný trest, boli oba vydané ešte pred skončením páchania skutku v predmetnej veci. V prípade obž. P. P. k ukončeniu páchania skutku došlo až dňom jeho zadržania, t. j. dňa 06.05.2025, pričom vyššie uvedené rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I vo vzťahu ku ktorým súd prvého stupňa uložil súhrnný trest, a následne zrušil skoršie výroky o treste v týchto rozhodnutiach, sú celkom zjavne rozhodnutia vydané a aj právoplatné pred 06.05.2025, kedy došlo k dokonaniu skutku v predmetnej veci. Uloženie súhrnného trestu v takom prípade je teda v rozpore s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák., ktorého uloženie by bolo na mieste a v súlade so zákonom, ak by bol skutok obžalovaným spáchaný (vrátane ukončenia jeho spáchania) pred právoplatnosťou uvedených rozhodnutí, vo vzťahu ku ktorým by malo dôjsť k ukladaniu súhrnného trestu, a ktorých skoršie výroky o treste by mali byť následne v rámci súhrnného trestu aj zrušené. V tejto časti preto krajský súd považoval odvolanie prokurátorky za dôvodné. Následne postupom podľa krajský súd rozhodol o uložení trestu obž. P. P. zohľadniac zákonné kritériá uvedené v ustanovení Tr. zák., postoj obžalovaného k stíhanému trestnému činu, závažnosť skutku právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , , , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák., za ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu v rozpätí 10 až 25 rokov. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa u obžalovaného zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., teda že sa k spáchaniu skutku priznal a úprimne ho oľutoval, a priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený, pričom obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Obž. P. P. bol v minulosti dvakrát súdne trestaný s podmienečným odsúdením, v oboch prípadoch v roku 2023, jednak pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , , , Tr. zák. a to rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 19.07.2023 sp. zn. , právoplatným dňa 07.08.2023, za čo mu bol okrem iného uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 07.08.2026 s probačným dohľadom za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze kontaktu s ostatnými spoluobžalovanými, a jednak pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a to trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 25.09.2023 sp. zn. , právoplatným dňa 13.12.2024, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 14 mesiacov do 14.02.2026. Krajský súd napokon po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, a zároveň za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. o možnom znížení trestu o jednu tretinu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, uložil obž. P. P. samostatný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne. Odvolací súd je názoru, že uloženie tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody dokáže účinne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby začal dodržiavať právne predpisy, rešpektoval súdne rozhodnutia a viedol v budúcnosti riadny život.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol pred spáchaním stíhaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu, keďže aj odvolací súd má za to, že vzhľadom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňa stráženia, zároveň zohľadniac postoj obžalovaného k trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a túto oľutoval. Obžalovaný si teda v plnej miere uvedomuje následky svojho konania, prejavil tak snahu po náprave svojej osoby a teda súd mal za to, že v jeho prípade nebola žiadúca automatická aplikácia § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák., v zmysle ktorého súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

K výroku o treste odňatia slobody a výroku o ochrannom protitoxikomanickom liečení u obžalovaného B. M. E.:

Krajský súd konštatuje, že odvolanie obž. B. M. E. bolo zamerané len do výroku o uložení trestu odňatia slobody (do jeho výmery), a preto odvolací súd preskúmal len tento oddeliteľný výrok; odvolací súd teda nepreskúmaval výrok o vine a na neho nadväzujúci výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu, výrok o uložení ochranného dohľadu a ani výrok o uložení trestu prepadnutia vecí, pričom zároveň odvolací súd na podklade odvolania prokurátorky preskúmal aj výrok o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, ktorý je rovnako oddeliteľným výrokom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2026 a po zákonnom poučení podľa , následne na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2026 aj obž. B. M. E. urobil vyhlásenie o vine, ktoré prvostupňový súd uznesením prijal a rozhodol, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná, a budú vykonané len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, ktoré aj vykonal v tomto rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď uznal obž. B. M. E. za vinného a konanie obžalovaného právne posúdil tak, ako je uvedené vyššie, pričom krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného o vine a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Pokiaľ ide o výrok o vine, odvolací súd vychádzal z napadnutého rozsudku, ktorým bol obž. B. M. E. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. a z prečinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa§ 176 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 135a ods. 2 Tr. zák. Podľa skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovaný neoprávnene obchodoval s omamnými a psychotropnými látkami (pervitín, kokaín), ktoré predával po dlhší čas (v skutkovej vete napadnutého rozsudku je uvedené, že sa tak dialo najmenej od roku 2020 do 06.05.2025), v mimoriadne veľkom množstve a viacerým osobám, neoprávnene prechovával anabolické, resp. iné látky s hormonálnym účinkom (oxandrolón, oxymetolón, stanozolol a boldenón undecylenát - exogénne androgénne anabolické steroidy a endogénne anabolické steroidy) v značnom množstve.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku pri určovaní druhu a výmery uloženého trestu odňatia slobody obž. B. M. E. poukázal na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., ustálil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., a vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Tento výrok v časti výmery uloženého úhrnného trestu bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ako odvolací súd už uvádza vyššie.

K výroku o vine odvolací súd konštatuje, že tento nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a vyslovil, že dokazovanie ohľadne viny nevykoná. V tomto smere poukazuje krajský súd aj na ustanovenie , z ktorého vyslovene vyplýva, že obžalovaný nemôže napadnúť odvolaním výrok o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, preto odvolací súd vychádzal z napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa , , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie , Tr. zák. a z prečinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa, Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák., za ktorý mu bol za použitia Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne.

Krajský súd po preskúmaní kompletného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov a súd prvého stupňa výrok o treste aj náležitým spôsobom odôvodnil, pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku mestského súdu, ktoré si v plnom rozsahu osvojuje bez nutnosti ho na tomto mieste opakovať.

K odvolacím námietkam obžalovaného zároveň odvolací súd dodáva nasledovné. Pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu je nutné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť, je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, ktorý sa skutkovo týkal dlhodobého neoprávneného obchodovania (dílovania) s omamnými a psychotropnými látkami, a to kokaínu a pervitínu v mimoriadne veľkom množstve, ako aj prechovávania anabolických látok, resp. iných látok s hormonálnym účinkom, a to oxandrolón, oxymetolón, stanozolol a boldenón undecylenát v značnom množstve, teda cieľom obžalovaného, podľa skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku, bolo získavanie finančných prostriedkov za predaj drog, resp. iných látok, ďalším osobám, pričom podľa skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku tak robil dlhé časové obdobie, a to od roku 2020 až do dňa 06.05.2025, kedy došlo k jeho zadržaniu, pričom tieto látky predával viacerým osobám (podľa skutkovej vety minimálne 13-tim). V danej veci ide teda o úmyselný trestný čin, t. j. obžalovaný sa ho dopustil vedome (cielene), s úmyslom získať finančné prostriedky z tohto predaja, nešlo iba napríklad o jednorazové konanie, ale o vyvíjanie sústavnej dlhodobej protiprávnej činnosti. Vzhľadom k uvedenému nie je možné spáchané skutky bagatelizovať, či automaticky vychádzať z toho, že ak sa obžalovaný k spáchaným trestným činom priznal a vypovedal aj o možnej trestnej činnosti iných osôb, tak je nutné mu ukladať trest za použitia § 39 ods. 5 Tr. zák. na samej spodnej hranici zníženej trestnej sadzby. Mestským súdom zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. totiž nie je jediným hľadiskom pri ukladaní druhu a výmery trestu, ale nutné je zohľadniť aj vyššie popísané okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ktoré majú taktiež významný vplyv na výmeru ukladaného trestu odňatia slobody.

Odvolací súd je názoru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému mestským súdom za spáchanie stíhaných skutkov je v súlade so zákonom a ide aj o trest primeraný. V tomto smere je nutné uviesť, že kasačným dôvodom výroku o treste by tu mohla byť iba neprimeranosť trestu v zmysle (a to len prílišná prísnosť trestu, keďže krajský súd preskúmava napadnutý rozsudok iba na podklade odvolania obžalovaného), avšak neprimeranosť trestu odvolací súd nezistil, nakoľko súd prvého stupňa pri ukladaní trestu zohľadnil všetky zákonné kritériá uvedené v ustanovení Tr. zák., ako aj postoj obžalovaného k stíhaným trestným činom.

Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, trest odňatia slobody bol obžalovanému súdom prvého stupňa uložený za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. V danom prípade dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby je vo výmere 10 rokov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť v súlade s Tr. zák. (vo výroku napadnutého rozsudku je nesprávne uvedené podľa Tr. zák., avšak vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podal len obžalovaný, súd viazaný toto pochybenie nemohol napraviť), ktorá znížená v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák. o jednu tretinu by predstavovala výmeru 6 rokov a 8 mesiacov, pričom horná hranica predstavuje 25 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov je teda fakticky pri spodnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, a celkom určite takto uložený trest nemožno označiť za trest neprimerane prísny, ktorý by bolo nutné ešte zmierňovať v odvolacom konaní, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný bol dlhoročným dílerom drog a tieto predával nielen dlhé časové obdobie a v mimoriadne veľkom množstve, ale opakovane aj viacerým konzumentom za finančnú odmenu, teda pred získavaním finančných prostriedkov legálnym spôsobom vedome uprednostnil páchanie protiprávnej činnosti. V prípade obžalovaného teda nešlo len napríklad o jednorazové konanie, teda len o vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života, ale o vedomú a dlhodobú trestnú činnosť. V danom prípade je zrejmé, že prvostupňový súd neprihliadal na predchádzajúce zahladené odsúdenia obžalovaného ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a táto ani pri ukladaní trestu zohľadnená nebola. Prvostupňový súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že u obžalovaného zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, konkrétne podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a podľa § 36 písm. h) Tr. zák. Zároveň však správne obžalovaného a okolnosti skutku hodnotil z hľadiska jeho možnej nápravy a prevýchovy a neuložil mu trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby po jej znížení o jednu tretinu.

Mestský súd teda pri ukladaní druhu a výmery trestu odňatia slobody obžalovanému dôsledne zohľadnil ustálenú poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť, ako aj skutočnosť že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo následne súdom prijaté, čo premietol do skutočnosti, že z hľadiska výmery trestu ukladal obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. Použitie tohto ustanovenia v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine nie je obligatórne, avšak podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd správne zohľadnil to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, čo bolo možné premietnuť do uloženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Na strane druhej, súd prvého stupňa správne zohľadnil aj závažné okolnosti prípadu týkajúce sa obchodovania s drogami viacerým osobám vo väčšom množstve a počas dlhého časového obdobia. Tieto skutočnosti, z ktorých páchanie trestného činu na viacerých osobách tvorilo u obžalovaného znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nie je možné ignorovať, nakoľko sú taktiež významné pri ukladaní trestu obžalovanému. Priznanie obžalovaného, či jeho výpoveď ohľadom inej drogovej činnosti nie je možné pri ukladaní trestu preceňovať a izolovane dávať do popredia, bez toho aby sa vzali do úvahy všetky skutkové okolnosti prípadu, z ktorých sa následne vyvodzuje závažnosť stíhaného trestného činu.

Krajský súd opakuje, že priznanie obžalovaného a s tým súvisiaca zistená poľahčujúca okolnosť bola súdom prvého stupňa náležite vyhodnotená, nakoľko bola dôvodom na uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia § 39 ods. 5 Tr. zák., avšak vzhľadom na závažné okolnosti prípadu a trestnú minulosť obžalovaného nie je možné prvostupňovým súdom uložený trest odňatia slobody ešte viac znižovať.

Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že mu mala byť zohľadnená ochota spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní nielen pri zaradení do miernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ale aj do výmery uloženého trestu, keďže vypovedal ako svedok ohľadom trestného stíhania osoby obvineného O. M., čo preukazoval doložením fotokópie obžaloby Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 06.07.2026 sp. zn. , je nutné uviesť, že ani táto skutočnosť by nebola dôvodom na uloženie ešte nižšieho trestu, než aký bol uložený súdom prvého stupňa, pretože z pohľadu odvolacieho súdu nejde o takú významnú okolnosť, ktorá by prevážila nad okolnosťami odôvodňujúcimi uloženie trestu vo výmere 8 rokov nepodmienečne.

S poukazom na závažný charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj na úmyselné zavinenie obžalovaného a jeho zištnú pohnútku pri páchaní trestnej činnosti sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa, že z hľadiska druhu trestu je nutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je tu nevyhnutné aj z hľadiska generálnej prevencie trestu, keď spoločnosť negatívne vníma množstvo tzv. drogových trestných činov, ktoré sú páchané dílermi drog. Trest musí byť preto aj taký, aby odradil ostatných od páchania rovnakých trestných činov. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je nevyhnutné aj z hľadiska individuálnej prevencie, t. j. potrebou ochrany spoločnosti pred obžalovaným, ktorého spôsobom života bolo zjavne obchodovanie s drogami.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je právom obžalovaného (nejde teda o jeho povinnosť) urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Rovnako tak nie sú pri vyhlásení o vine podstatné motívy, ktoré obžalovaného k urobeniu tohto vyhlásenia viedli (napríklad kalkulácia, že trest bude miernejší, ak na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o vine). Pokiaľ obžalovaný urobí vyhlásenie o vine a súd následne prijme jeho vyhlásenie o vine, potom je takéto vyhlásenie o vine neodvolateľné, a nie je možné ho meniť, či dopĺňať alebo dotvárať z dôvodu prípadnej nespokojnosti obžalovaného s uloženým trestom. Ak obžalovaný vyhlási vinu, potom musí očakávať aj trest, ktorý však nemusí zodpovedať jeho predstave. Pokiaľ uložený trest nezodpovedá predstave obžalovaného, môže síce rozsudok súdu prvého stupňa napadnúť odvolaním, avšak len do výroku o treste.

Súd prvého stupňa správne zohľadnil aj to, že obžalovaný sa dopustil tzv. drogového zločinu, keď drogy predával sústavne, opakovane a viacerým osobám počas pomerne dlhého časového obdobia (od roku 2020) s tým, že mal predávať viaceré druhy drog. Tieto skutočnosti, z ktorých páchanie trestného činu na viacerých osobách a po dlhší čas a v značnom rozsahu tvorili u obžalovaného znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nie je možné bagatelizovať, či ignorovať, nakoľko sú taktiež významné pri ukladaní trestu obžalovanému. Priznanie obžalovaného, či jeho spolupracovanie s orgánmi činnými v trestnom konaní nie je možné pri ukladaní trestu preceňovať a izolovane dávať do popredia len tieto poľahčujúce okolnosti, bez toho, aby sa vzali do úvahy všetky skutkové okolnosti prípadu, z ktorých sa následne vyvodzuje závažnosť stíhaného trestného činu.

Preto s ohľadom na uvedené, uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody, ako to navrhoval v podanom odvolaní obžalovaný, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby zohľadňujúc ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., by minulo predpokladaný účel individuálnej ale i generálnej prevencie trestu, a navodilo stav, kedy by potencionálni páchatelia závažnej drogovej trestnej činnosti po ich odhalení kalkulovali s priznaním či spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní, v snahe dosiahnuť uloženie neprimerane mierneho, prípadne dokonca podmienečného trestu, a to bez ohľadu na ostatné okolnosti prípadu významné pri ukladaní trestu tak, ako je tomu v prejednávanej veci.

Zhrnúc uvedené má odvolací súd za to, že trest uložený prvostupňovým súdom je trestom primeraným na dosiahnutie komplexného účelu trestu a jeho funkcie ochrany spoločnosti tým, že zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a rovnako že uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku ako aj zavineniu, priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam, osobným pomerom obžalovaného, pričom pri týchto úvahách sa odvolací súd stotožnil s výrokom o treste odňatia slobody uloženým prvostupňovým súdom, ktorý považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý, ktorý nebolo nutné korigovať zo strany odvolacieho súdu. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd podľa odvolanie obž. B. M. E. zamietol vo výroku IV. tohto rozhodnutia ako nedôvodné.

Vo vzťahu k výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou obž. B. M. E. bola na podklade odvolania prokurátorky kasačným dôvodom napadnutého rozsudku v zmysle skutočnosť, že ambulantnou formou uložené ochranné liečenie je v rozpore so zákonom. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že potreba uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia obžalovanému vyplynula z vykonaného dokazovania, konkrétne zo znaleckého posudku č. 23/2025 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, oboznámeného na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2026, vypracovaného znalkyňou MUDr. Janou Feldmarovou, ktorá skonštatovala závislosť obžalovaného na kokaíne a navrhla uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

Podľa § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák., ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Obž. B. M. E. bol napadnutým rozsudkom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ako je vyššie uvedené, a preto s poukazom na citované ustanovenie, mu správne malo byť uložené ochranné liečenie ústavnou formou, nie formou ambulantnou. Odvolací súd preto s poukazom na obligatórnosť postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia vzhľadom na uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obž. B. M. E. postupom podľa , a podľa Tr. zák. za použitia posledná veta Tr. zák. zároveň uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o oslobodení obžalovaného M. E.:

Krajský súd po preskúmaní kompletného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a napadnutého výroku o oslobodení obžalovaného M. E. dospel k záveru, že v konaní pred mestským súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu, a že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu .

Krajský súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nemožno urobiť, bez rozumných pochybností, záver o vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v bode 3/ podanej obžaloby, a aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo nevyhnutným aplikovať v posudzovanej trestnej veci vo vzťahu k obž. M. E. zásadu in dubio pro reo, ktorej použitie súd prvého stupňa aj náležitým a podrobným spôsobom odôvodnil, pričom v týchto podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku mestského súdu na stranách 35 až 57, ktoré si v plnom rozsahu osvojuje bez nutnosti ich na tomto mieste opakovať.

Nad rámec odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátorky krajský súd považuje za potrebné ešte uviesť nasledovné.

Zo skutkovej vety podanej obžaloby v bode 3/ vo vzťahu k obž. M. E., ako aj z odôvodnenia obžaloby, je možné dospieť k záveru, že za rozhodujúce skutočnosti preukazujúce vinu obžalovaného považuje prokurátorka zadovažovanie pervitínu a kokaínu od svojho brata, spoluobžalovaného B. M. E., ktoré mal uchovávať aj v rodinnom dome na P. ulici č. X v K., a následne tieto predávať dvom osobám, a to svedkovi Y. M. a utajenému svedkovi č. 1, pričom zároveň mala existovať dohoda medzi obž. M. E. a obž. B. M. E. o vkladaní finančných prostriedkov z predaja drog na účet obž. M. E., ktoré malo v súhrne za 13 mesiacov predstavovať sumu 125.394,- Eur v 107 vkladoch. Vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa však takýmto záverom nesvedčia.

Zo žiadneho vykonaného dôkazu priamo a nepochybne nevyplýva žiadna dohoda so spoluobžalovaným B. M. E., alebo skutočnosť, že by si obž. M. E. zadovažoval pervitín od svojho brata, spoluobžalovaného B. M. E., či od iných osôb za účelom ich ďalšieho predaja.

Obž. M. E. od počiatku svoju vinu popiera a vypovedal, že jeho brat, spoluobžalovaný B. M. E. mu nedával žiadne drogy ani pokyny, peniaze, ktoré vkladal na účet boli jeho vlastné. Uviedol, že v rokoch 2023 - 2024 mal zarobené peniaze z predaja psov a inseminácie. Uviedol, že cena za jedno šteňa sa pohybuje 3.000,- Eur až 10.000,- Eur, a cena jednej inseminácie je cca 3.000,- Eur, pričom v tom čase ich mal viac ako 90 krytí, a predal 10 šteniat. Ďalej vypovedal, že od decembra 2018 do decembra 2023 pracoval ako údržbár na Policajnej akadémii, a začal obchodovať na Y., kde použil aj peniaze od svojej mamy asi 30.000,- Eur. V tom období si zároveň zobral úver na založenie chovnej stanice vo výške 18.000,- Eur. Pokiaľ ide o svedka Y. M., tento klame, nemohli sa stretnúť v roku 2018, keďže obžalovaný bol v tom čase ešte vo výkone trestu odňatia slobody (prepustený 05.11.2018, pozn.), takisto v ďalších rokoch sa nemohli stretávať tak, aby za ním jazdil na aute, keďže v tom čase nemal auto a ani vodičské oprávnenie.

Obž. B. M. E., ale aj ostatní spoluobžalovaní E. K. a P. P. na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, a to vo vzťahu ku skutkom uvedeným v podanej obžalobe a ktoré sú následne obsiahnuté vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom v ktorých ani v jednom zo skutkov nie je popisovaná trestná činnosť spočívajúca v zadovažovaní, uchovávaní a následnom predaji drog osobou obž. M. E.. Je evidentné, že skutky spoluobžalovaných B. M. E., E. K. a P. P. spolu súvisia v čase, v mieste, v spôsobe konania a sú navzájom prepojené aj osobou obž. B. M. E., avšak akákoľvek spojitosť týchto spoluobžalovaných a skutkov, vo vzťahu ktorým urobili vyhlásenie o vine a boli odsúdení, ku skutku obž. M. E. chýba. Ani jeden zo spoluobžalovaných nevypovedal o účasti obž. M. E. na páchaní drogovej trestnej činnosti. Naopak, obž. E. K. vo svojej výpovedi v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou usvedčuje výlučne obž. B. M. E., obž. P. P. odoprel vypovedať tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, a obž. B. M. E. účasť obž. M. E. na obchodovaní s drogami priamo vyvracia, keď vo svojej výpovedi opisuje vlastnú závislosť na pervitíne a kokaíne, závislosť na automatoch, a uvádza, že časť peňazí, ktoré mal vkladať na svoj účet a preposielať obž. M. E. sú v skutočnosti splátky jeho dlhov, pričom peniaze získaval z výhier na automatoch alebo z ďalších pôžičiek, a pod. U.. B. M. E. teda nepotvrdil žiadnu dohodu o vkladaní finančných prostriedkov z predaja drog na účet obž. M. E., žiadne zadovažovanie a odovzdávanie drog obž. M. E., a toto nebolo preukázané ani žiadnymi inými dôkazmi. K uvedeným vkladom je potrebné na tomto mieste ešte uviesť, že časť z vložených peňazí bola preukázateľne použitá pre ich kamaráta na dovolenku, čo potvrdila nahrávka z motorového vozidla Z. A. šedej farby s EČV: SC XXXGZ, nachádzajúca na CD na čl. 1789 oboznámená na hlavnom pojednávaní 25.05.2026. Takýto záver nie je možné bez rozumných pochybností prijať bez ďalších dôkazov ani z kamerových záznamov poskytnutých E. bankou a súvisiacich potvrdení o bezhotovostných transakciách na bankovom účte patriacom obžalovanému, ktorý je vedený v Tatra banke, či z potvrdení o následných prevodoch z tohto účtu na účet vedený v P. banke, na ktoré v podanom odvolaní poukazuje prokurátorka, a s ktorými sa súd prvého stupňa na strane 56 v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal.

Čo sa týka vierohodnosti utajeného svedka č. 1, ktorého ako usvedčujúci dôkaz o vine obž. M. E. uvádza v odvolaní prokurátorka, krajský súd k tejto námietke uvádza, že pokiaľ táto poukazuje, že súdu prvého stupňa postačoval utajený svedok č. 1 vo vzťahu k výroku o vine u obž. B. M. E., tak prokurátorka túto skutočnosť nevyhodnotila správne. Je nutné opätovne zdôrazniť, že obž. B. M. E. pred súdom po poučení podľa urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd následne prijal, a v ďalšom konaní preto vo vzťahu k tomuto obžalovanému súd vyhodnocoval len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, o uložení ochranného dohľadu, ochranného liečenia a trestu prepadnutia vecí. Ak sa v skutkovej vete napadnutého rozsudku vo vzťahu k obž. B. M. E. uvádzajú okrem iného aj jeho stretnutia s utajeným svedkom č. 1, pri ktorých malo dôjsť k odovzdávke pervitínu, súd zdôrazňuje, že skutok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a vyslovil, že dokazovanie ohľadne viny nevykoná, teda v kontexte uvedeného prvostupňový súd nehodnotil vierohodnosť utajeného svedka č. 1 vo vzťahu k obž. B. M. E.. Na uvedenej skutočnosti nemení nič skutočnosť, že tento svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2026 a k prijatiu vyhlásenia obž. B. M. E. o vine došlo až na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2026, keďže je právom obžalovaného (nie povinnosťou) urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že nie sú podstatné motívy, ktoré obžalovaného k urobeniu tohto vyhlásenia viedli.

Odvolací súd tiež konštatuje, že výpoveď utajeného svedka č. 1 je nedôveryhodná aj z dôvodu nezrovnalostí v jeho výpovediach, ktoré nevysvetlil, keď najprv uviedol, že drogy od obžalovaného kupoval v období január až jún 2024, asi 3x zhruba do 600g pervitínu, potom uvádzal obdobie od januára do augusta 2024, kedy nastúpil na výkon TOS vo vlastnej veci, pričom od obžalovaného mal zobrať 4x po 200g pervitínu. Nezrovnalosti sa vyskytli aj pri uvádzaní ceny za 1g pervitínu, keď najprv uvádzal 20 Eur za gram, pri veľkých množstvách 18 Eur za gram, potom už uvádzal 25 Eur za gram, neskôr pri veľkých množstvách 20 Eur za gram. Pri odstraňovaní rozporov na hlavnom pojednávaní ustálil len počet stretnutí s obžalovaným na tri.

Utajený svedok č. 1 tiež uviedol, že obž. M. E. mal používať okrem iného aj čierne A., avšak aj táto časť jeho výpovede bola spochybnená ďalším svedkom P. Z., vlastníkom predmetného čierneho pick- up P. SC-XXX FT, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2026 uviedol, že ho užíva sám a nikomu ho nepožičiaval, iba manželke a synovi, ktorý mal 18 rokov v roku 2026.

Ďalej je vierohodnosť utajeného svedka č. 1 spochybnená aj výpoveďou svedka C. M., ktorý po zákonnom poučení a zložení prísahy vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2026 s tým, že obž. M. E. pozná z videnia ako psičkára a slušného človeka, osobne sa nestretávali. Svedok tiež uviedol, že aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, a pozná svedka B. Z. s prezývkou „V.“, s ktorým bol vo výkone trestu odňatia slobody v I. nad O., a ktorý mu pred letom povedal, že vypovedal proti „skupine E.“, lebo sa chcel dostať von, a tiež, že najviac sa trápi kvôli obž. M. E., na ktorého musel naklamať veci, ktoré sa nestali. B. Z. ponúkal aj svedkovi, aby začal spolupracovať, a pomôže mu „vybaviť“ podmienečné prepustenie. Svedok C. M. tiež uviedol, že o skutočnosti, že práve B. Z. vypovedal ako utajený svedok, sa dozvedel v E., ktorého s tým následne konfrontoval, no B. Z. mu nato nijak neodpovedal.

Čo sa týka výpovede svedka Y. M., na ktorú prokurátorka rovnako poukazuje v podanom odvolaní ako na usvedčujúci dôkaz proti obž. M. E., táto nie je podporená žiadnym ďalším dôkazom. A. Y. M. na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2026 uviedol, že obž. M. E. pozná z predošlého výkonu trestu z Hrnčiaroviec, stretával sa s ním od roku 2019-2020, kedy bol drogovo závislý, a to až do 14.03.2026, kedy sa s ním stretol naposledy, pretože potom bola u neho vykonaná domová prehliadka a bol vzatý do väzby. Od obžalovaného kupoval drogy, ktoré následne aj predával, za čo bol napokon odsúdený. Stretávali sa v K. pri bankomate pri potravinách, na SHELL-ke smerom na Pezinok nad nadjazdom, stretnutia inicioval svedok, boli nepravidelné a množstvá záviseli od jeho finančných možností, cena bola 28 Eur za gram nad 100g, keď bral menej bola 30 Eur za gram. Viac ako desaťkrát od neho kúpil 100 a viac gramov pervitínu. Mal dobrú kvalitu, z expertízy v jeho trestnej veci vie, že to bolo 76-78%-ný pervitín. Svedok vypovedal, že medzi jeho prvou výpoveďou 04.10.2024 a druhou 27.05.2025 ho vo väzbe nenavštívili k tejto trestnej veci OČTK, resp. sa opravil že ho navštívili, ale v inej trestnej veci. Na návrh prokurátorky na odstránenie rozporu, pretože svedok na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť mená ďalších osôb, ktoré mali od obž. M. E. kupovať drogy, bola prečítaná podľa , jeho výpoveď zo dňa 27.05.2025, v ktorej uviedol, že od obžalovaného kupovali drogy aj P. Y., O. K., a takisto mal za ním doviesť ďalšiu osobu menom M. s prezývkou „G.“, a zoznámil ich niekde v A. v O..

Odvolací súd uvádza, že aj táto vyššie uvedená výpoveď svedka je spochybňovaná a vyvrátená výpoveďami ďalších svedkov, a to najmä svedka M. Z., ktorý uviedol, že ho prezývajú „G.“ a v minulosti bol užívateľom pervitínu, ale nikdy ho nebral cez svedka Y. M., nikdy s ním nebol v žiadnom byte v A. v O., a ani ho svedok Y. M. nikdy nezoznamoval s obž. M. E., toho vôbec nepozná, a nepozná ani ďalších obžalovaných.

Rovnako je svedok Y. M. spochybňovaný aj výpoveďou svedka P. Y., ktorý pri výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2026 uviedol, že pozná obž. M. E. z VTOS z Hrnčiaroviec, kde boli v jednom oddiele a asi aj na izbe, následne sa stretli až po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na A. jazerách v A. niekedy v roku 2022. Obžalovaný vtedy žil už ako slušný človek s priateľkou a venoval sa psom. Obžalovaný mu nikdy nesprostredkoval žiadne drogy a ani sa o tom nikdy nerozprávali. Po tomto období už bol zase vo výkone trestu. K svedkovi Y. M. uviedol, že sa spoznali v ÚVTOS v roku 2014, a tento svedok svedčil aj proti nemu vo veci prípravy úkladnej vraždy, ktorá sa však nedokázala, a svedok bol oslobodený v roku 2024 alebo v roku 2025 na Najvyššom súde SR, pričom vie, že Y. M. ako svedok za to vtedy dostal benefity a bol prepustený z väzby.

Ďalej aj spochybnený svedkyňou L. E. v spojení s fotografiami z facebookového profilu obž. M. E. zo dňa 11.03.2023, z ktorých vyplýva, že obžalovaný mal byť v marci 2023 v Španielsku, a to od 07.03.2023 do asi , čo vyvracia výpoveď svedka Y. M. o jeho poslednom stretnutí s obžalovaným dňa 14.03.2023. Vypovedala, že obžalovaný sa psom venuje od roku 2021, predtým zároveň pracoval na Policajnej akadémii do 31.12.2023, od januára 2024 sa však venuje už iba chovu psov plemena american bully, mal 14 až 16 psov, predával aj šteňatá, uviedla, že jedno nakrývanie stojí okolo 2 až 3.000,- Eur. Svedkyňa chodila denne do práce, kde ju často vozil obžalovaný, ktorý bol v tom čase doma a staral sa o psov.

Výpoveď svedka Y. M. je tiež spochybnená doloženým vyjadrením ÚVV a ÚVTOS Leopoldov o vykonaných návštevách operatívnych pracovníkov NPJ PPZ práve v čase krátko pred jeho výsluchmi v predmetnej trestnej veci, pričom svedok časové súvislosti týchto návštev operatívnych pracovníkov NPJ na hlavnom pojednávaní popieral.

V zmysle vyššie uvedených skutočností aj odvolací súd v zhode so závermi súdu prvého stupňa dospel k záveru, že svedkovia Y. M. a utajený svedok č. 1, o ktorých výpovede prokurátorka v prevažnej miere opiera vinu obž. M. E., sú nedôveryhodné, nie sú podporené žiadnymi inými dôkazmi, a navyše okolnosti, o ktorých svedkovia vypovedajú spolu nesúvisia ani časovo, ani personálne, ani miestne a vzájomne sa nepodporujú.

Na tomto mieste je potrebné tiež uviesť, že vo vzťahu k obžalovanému nebola preukázaná súvislosť s drogovou trestnou činnosťou ani jedným záverom v rámci vykonaných znaleckých posudkov, menujúc znalecký posudok č. 24/2025 znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. Jany Feldmarovej, ktorá u obžalovaného nezistila závislosť na návykovej látke, len škodlivé užívanie marihuany a kokaínu, pričom nenavrhla obžalovanému uloženie ochranného liečenia, a ďalej znalecké posudky Kriminalisticko- exertízneho ústavu PZ, ktoré na zaistených vecných stopách nepotvrdili prítomnosť DNA obžalovaného, ani zhodu daktyloskopických stôp s porovnávacími odtlačkami obžalovaného, rovnako nepotvrdili prítomnosť omamných a psychotropných látok na steroch z rúk obžalovaného, nepotvrdili, že by došlo k zaisteniu omamných a psychotropných látok, resp. iných vecných stôp súvisiacich s drogovou trestnou činnosťou v rodinnom dome a priľahlých priestorov a pozemkov na P. ulici č. X v K., v ktorom mal podľa skutkovej vety obžaloby drogy prechovávať. Znalecký posudok Mgr. Adriany Farkašovej č. 8/2025 z odboru kriminalistika, odvetvie fonoskopia uvádza pri spornom materiáli spr2 - príloha č. 3 k č. PPZ-ZPČ- OZPCZ1-1162-064/2024-ITP, na ktorom sa dvaja muži rozprávajú o úvere a o odoslaní sumy 1200,- cez Revolut, a spornom materiáli spr4 - príloha č. 22 k č. PPZ-ZPČ-OZPCZ1-1162-064/2024-ITP, na ktorom sa s dvaja muži rozprávajú o peniazoch a rôznych sumách bez bližšieho kontextu a významu), že ide o nahrávky z mot. vozidla Z. A. šedej farby, EČV.: SC-XXXGZ a jeden z hlasov s najväčšou pravdepodobnosťou patrí obž. M. E.. Rovnako však odvolací súd konštatuje, že ani z tohto dôkazu bez ďalšieho nie je možné vyvodiť, že sa obžalovaný mal dopúšťať žalovanej drogovej trestnej činnosti.

Takýto záver napokon nie je možné prijať ani z ostatných zvukových záznamov z mot. vozidla Z. A. šedej farby, EČV.: SC-XXXGZ, ktoré zachytávajú rozhovory v prevažnej časti obž. B. M. E. s rôznymi osobami, ktorých miestami oslovuje „brat“, „brácho“ a podobne, keďže len zo samotného familiárneho oslovenia nie je možné vyvodiť skutočnú totožnosť oslovenej osoby, teda že skutočne oslovuje svojho brata, spoluobžalovaného M. E., a dohaduje a s ním ohľadom predaja drog. O to viac, ak je zároveň predmetom týchto rozhovorov aj osoba obž. M. E., oslovovaná ako „M.“. Samotná skutočnosť, že obžalovaný je predmetom niekoho rozhovorov však v žiadnom prípade bez ďalšieho nemôže byť dôkazom preukazujúcim jeho vinu, zvlášť keď nikto nedokáže ovplyvniť, či je predmetom niečích rozhovorov, teda či ho niekto v jeho neprítomnosti v rozhovore spomína a v akej súvislosti. V ďalších podrobnostiach hodnotenia týchto dôkazov odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa na stranách 43 až 50, s ktorým sa stotožňuje.

Zhrnúc vyššie uvedené, vzhľadom na dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní sa krajský súd stotožňuje s napadnutým rozsudkom v tom, že nebolo preukázané, že by sa stal skutok uvedený v podanej obžalobe, teda že by obžalovaný konal tak, ako to je popísané v skutkovej vete obžalobného návrhu v bode 3/, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku mestského súdu, ktoré si v plnom rozsahu osvojuje bez nutnosti ho na tomto mieste opakovať. Prokurátorka teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom otázky viny obž. M. E., a práve z týchto dôvodov bolo na mieste uplatnenie zásady in dubio pro reo a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby postupom podľa , pretože nebolo nepochybne preukázané, že obžalovaný konal tak ako je uvedené v skutkovej vete bodu 3/ obžalobného návrhu. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené fakty a nie len o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R 46/1963).

Odvolací súd uzatvára a opakuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obž. M. E. zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Nedokázaná vina tu má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za použitia zásady in dubio pro reo, oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Krajský súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že za vyššie popísaných okolností nie je možné vysloviť nepochybné presvedčenie, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a konštatuje, že prvostupňový súd v predmetnej veci dospel k správnemu záveru o potrebe aplikácie zásady in dubio pre reo a oslobodenia obžalovaného spod predmetnej obžaloby podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že podľa odvolanie prokurátorky vo vzťahu k výroku, ktorým bol spod obžaloby oslobodený obž. M. E., nar. XX.XX.XXXX v K., zamietol vo výroku III. tohto rozhodnutia ako nedôvodné.

K výroku o zhabaní veci - osobného motorového vozidla Z. A.:

Napadnutým rozsudkom bolo podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. zúčastnenej osobe A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXXX, C. pri A., uložené ochranné opatrenie - zhabanie veci, a to okrem iného aj osobného motorového vozidla Z. A. šedej farby, ev. č.: SC-XXXGZ, VIN: E ktorého vlastníkom a držiteľom je zúčastnená osoba A. M. a užívateľom obžalovaný B. M. E..

Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu.

Na uloženie ochranného opatrenia zhabania veci musia byť teda v zmysle citovaného ustanovenia splnené tri podmienky. Prvou podmienkou je to, že vo vzťahu k takej veci nebol uložený trest prepadnutia veci, čo s ohľadom na výrokovú časť napadnutého rozsudku splnené bolo. Zároveň musia byť splnené aj ďalšie dve podmienky, a to že musí ísť o vec, ktorá nepatrí páchateľovi a že vec je nástrojom trestnej činnosti, teda že bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu. Zároveň musí byť splnené aj to, že zhabanie veci musí byť primeraným opatrením, a to nielen vo vzťahu k povahe alebo závažnosti spáchaného trestného činu, k osobe páchateľa a k jeho pomerom, ale aj vo vzťahu k prípadnému poškodenému, ktorému by vznikol z činu nárok na náhradu škody, a ktorého uspokojenie by bolo znemožnené zhabaním veci.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku a súvisiaceho obsahu spisu dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky uloženia ochranného opatrenia zhabania veci v danom prípade vo vzťahu k osobného motorového vozidla Z. A. šedej farby, ev. č.: SC-XXXGZ, VIN: E splnené boli.

K námietkam zúčastnenej osoby odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že motorové vozidlo používal takmer výhradne obž. B. M. E., druh zúčastnenej osoby A. M., a že slúžilo k páchaniu trestnej činnosti.

Uvedená skutočnosť vyplýva najmä zo zápisnice o prehliadke osobného motorového vozidla Škody A. šedej farby s ev. č.: SC-XXXGZ, v rámci ktorej boli okrem iného nájdené blistre s tabletkami s označením V. Q., Anapolooxymetolon, plastová krabička s označením Anavaroxandrolone, ampulky s označením Bolbenone, Androsterone, Testosteroneenantathe, 1ks plastový priesvitný uzatvárateľný sáčok so stopovým množstvom kryštálov, 2 ks plastové uzatvárateľné vrecká s obsahom stopového množstva neznámej látky.

Skutočnosť, že motorové vozidlo Z. A. ev. č.: SC-XXXGZ šedej farby bolo používané takmer výlučne za účelom predaja drog obž. B. M. E. vyplýva aj zo stôp zaistených v predmetnom motorovom vozidle, v ktorých sa znaleckým skúmaním Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ potvrdila prítomnosť metamfetamínu a kokaínu na vnútornom madle vozidla, na volante, na riadiacej páke, a tiež v zaistených blistroch a nádobách, v ktorých bola zistená prítomnosť anabolických látok, a v zaistených plastových vreckách aj prítomnosť kokaínu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2026 a dňa 15.04.2026 boli oboznámené CD č. 39P/25 a CD č. 40P/25 so zvukovými záznamami z mot. vozidla Z. A., získaných na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I č. -MS BA I a príkazu sudcu pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I č. 54Ntt/8/2025-3-V-MS BA I, na ktorých sú zachytené rozhovory obž. B. M. E. s rôznymi osobami, a to práve ohľadom obchodovania s pervitínom a kokaínom, teda aj tento dôkaz preukazuje, že vozidlo neslúžilo len ako dopravný prostriedok, ale ako miesto kde priamo dochádzalo k obchodovaniu s drogami, teda k ich prevozu, k skladovaniu, k dohadovaniu stretnutí a premiestňovania sa na miesta stretnutí, a následne k odovzdávaniu drog konzumentom (aj priamo v interiéri vozidla) a prijímania finančných prostriedkov ako odplaty za drogy.

V neposlednom rade je potrebné opätovne uviesť, že obž. B. M. E. vo vzťahu ku skutkom kladeným mu za vinu v podanej obžalobe v bode 1/ a 2/ urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, pričom súčasťou predmetných skutkov je aj jeho konanie spočívajúce v poskytnutí 5 gramov kokaínu M. Z. bezodplatne 21. februára 2025 v čase okolo 18:30 hod. na doposiaľ neustálenom mieste v interiéri osobného motorového vozidla ev. č. SC XXXGZ - teda v predmetnom motorovom vozidle, vo vzťahu ku ktorému prvostupňový súd uložil ochranné opatrenie. Obchodovanie a pohyb obžalovaného predmetným motorovým vozidlom zároveň vyplýva aj z výpovede spoluobžalovaného E. K..

Zároveň krajský súd konštatuje, že s ohľadom na charakter a rozsah páchanej trestnej činnosti obž. B. M. E., ktorý bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. a z prečinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa§ 176 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 135a ods. 2 Tr. zák., pričom podľa skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovaný neoprávnene obchodoval s pervitínom a kokaínom po dlhší čas (od roku 2020 do 06.05.2025) a v mimoriadne veľkom množstve, ktoré predával viacerým osobám za účelom finančného zisku, a zároveň neoprávnene prechovával anabolické, resp. iné látky s hormonálnym účinkom (oxandrolón, oxymetolón, stanozolol a boldenón undecylenát - exogénne androgénne anabolické steroidy a endogénne anabolické steroidy) v značnom množstve, nie je možné považovať uloženie zhabania predmetného motorového vozidla za neprimerané opatrenie.

Odvolací súd teda v zhode so súdom prvého stupňa prijal záver, že toto motorové vozidlo slúžilo k páchaniu trestnej činnosti, a preto záujem spoločnosti na jeho zhabaní prevažuje záujem zúčastnenej osoby ako vlastníčky motorového vozidla.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa odvolanie zúčastnenej osoby A. M., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, zamietol vo výroku IV. tohto rozhodnutia ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.