Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoP-11-2026.pdf
PDF · 127.72 KB
Case nature
Subarea
16CoP/11/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň: JUDr. Kristíny Srnkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. A., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, matky: C. A. A., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., t.č. bytom H. I. X, J., zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, a otca: K. A., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E., zastúpeného splnomocnenkyňou: L. H. F., advokátka so sídlom Ružova dolina 10, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15P/111/2026-65 zo dňa 8. septembra 2026 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), čl. 5, § 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 3 ods.1 a 2, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podanom dňa 11.08.2026 domáhala zákazu styku otca s maloletým A. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 15P/191/2023. Súd prvej inštancie zdôraznil, že cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, ktorá môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí ísť o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojeným spisovým materiálom dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný. Mal za to, že v tomto štádiu konania nie je možné bez ďalšieho dokazovania obmedziť výkon rodičovských práv otca tak radikálnym spôsobom, ako to navrhuje matka. Z obsahu spisu nebolo jednoznačne preukázané také správanie otca voči maloletému, z ktorého by mal súd hodnoverne preukázané, že by bol ohrozený život, zdravie alebo zdravý vývoj maloletého. Zákaz styku otca s dieťaťom, resp. výrazné obmedzenie styku prichádza do úvahy iba v odôvodnených prípadoch. Bez vykonania riadneho dokazovania s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa nie je možné rozhodnúť o zákaze styku otca s maloletým neodkladným opatrením. Zákaz styku by mal byť nariadený len v krajnej situácii, kedy je dieťa v prítomnosti otca v nebezpečenstve. Matka síce argumentovala manipuláciou zo strany otca, avšak neosvedčila, že by situácia okolo maloletého bola natoľko závažná, že by vyžadovala okamžitý zásah v podobe zákazu styku otca. Matka zároveň neosvedčila, že by otec bol aktuálne závislý na akýchkoľvek látkach. Je zrejmé, že medzi rodičmi je rodičovský konflikt, čo však nie je dôvodom na radikálne obmedzenie, resp. zakázanie styku dieťaťa s jedným z rodičov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na túto náhradu.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). Dodala, že napadnuté uznesenie rešpektuje, avšak nesúhlasí s ním. Namietala, že súd prvej inštancie mechanickým formalizmom rezignoval na materiálnu ochranu najlepšieho záujmu maloletého, pričom nevzal do úvahy priame indície psychického násilia a závislosti na strane otca a nekriticky prevzal stanovisko kolízneho opatrovníka. Týmto ponechal maloletého v stave psychického ohrozenia a vytvoril priame predpoklady pre zhoršenie vzťahu maloletého a matky. Podľa matky súd prvej inštancie vecne správne reprodukuje teoretickú doktrínu neodkladných opatrení, avšak svoje teoretické závery v praxi popiera a návrh zamieta s priamou argumentáciou, že bez riadneho a ďalšieho dokazovania nie je možné obmedziť výkon rodičovských práv otca a že zo spisu nebolo preukázané správanie otca, ktorým by bolo hodnoverne preukázané ohrozenie zdravia a vývinu dieťaťa. Požiadavka súdu, aby v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení predložila plnohodnotné, definitívne a nespochybniteľné dôkazy, odporuje zmyslu inštitútu predbežnej ochrany. Súd prvej inštancie preukázané deštruktívne mocenské konanie otca degraduje na bežný rodičovský konflikt. Matka mala za to, že v konaní preukázala existenciu reálnej situácie, kedy staršia maloletá dcéra F. žije v domácnosti otca a v dôsledku otcovej intenzívnej manipulácie sa s ňou nestretáva už tri roky. Otec marí súdom určený styk s maloletou, čím vyvolal u maloletej silnú averziu voči matke s celoživotnými následkami na jej duševný vývin. Maloletý A. sa v súčasnosti nachádza v tom istom kritickom predpubertálnom veku ako bola F., keď došlo k jej odcudzeniu voči matke. Súd prvej inštancie túto analógiu nezobral do úvahy, hoci je zjavné, že otec koná rovnako aj u maloletého A. s rovnakým cieľom, pripraviť matku aj o druhé dieťa. Taktiež tvrdenie súdu prvej inštancie, že neosvedčila závažnosť manipulácie ani otcovu závislosť na návykových látkach, je v priamom rozpore s obsahom predloženého znaleckého posudku vypracovaného doc. M. F. N., M., súdnou znalkyňou v odbore psychológia. Znalkyňa konštatovala, že otec dosiahol významné hodnoty v škálach hystérie, paranoje, schizofrénie, pričom mimoriadne alarmujúce sú jeho hodnoty na škálach skrytej psychopatie a návykového potenciálu. Znalkyňa explicitne uviedla, že otec sám v rámci vyšetrenia priznal problém so závislosťou a antisociálnym správaním, čo priamo vyvracia nesprávny záver súdu prvej inštancie v tom, že matka neosvedčila drogovú závislosť otca. Vo vzťahu k maloletým deťom (A. K. F. – pozn. odvolacieho súdu) znalkyňa uviedla, že deti sa naučili oddanému poslúchaniu hraničiacemu s manipuláciou a permanentnej ostražitosti voči otcovi, čo ich nesmierne psychicky vyčerpáva. Matka mala za to, že ak súd prvej inštancie disponuje oficiálnym znaleckým posudkom, nemožno tvrdiť, že ohrozenie dieťaťa nebolo osvedčené. Záver prvoinštančného súdu, že zo spisu nevyplýva ohrozenie života, zdravia alebo bezpečnosti maloletého, je v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Za zásadnú procesnú vadu považovala tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie úplne opomenul a vôbec sa nevysporiadal s predloženou písomnosťou týkajúcou sa výsluchu maloletého dieťaťa zo dňa 24. augusta 2026, v ktorom uviedla, že s výsluchom maloletého opatrovníčkou K. G. nesúhlasí z dôvodov jej predchádzajúcich skúseností v inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 15Em/1/2025, v rámci ktorej nadobudla presvedčenie, že kolízna opatrovníčka nepostupovala spôsobom zodpovedajúcim najlepšiemu záujmu maloletej F.. Navrhla preto, aby pohovor s maloletým bol vykonaný prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Namietala taktiež nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keď celú podstatnú časť odôvodnenia súd prvej inštancie vybavil pár odsekmi, pričom je právom strany sporu, aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené, čo sa však nestalo. Prezentovaný právny názor súdu prvej inštancie trpí objektívnym nedostatkom odôvodnenia, resp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne preukazovala, o čo konkrétne opiera súd prvej inštancie svoje presvedčenie. Odôvodnenie je preto objektívne nedostatočné, neobsahujúce žiadne dôvody a zásadné vysvetlenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a argumentácia je natoľko rozporná, že uznesenie súdu prvej inštancie je nepresvedčivé.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na subjektívne a nepreukázané tvrdenia matky. Uviedol, že matka nezvládala konfliktné situácie s dcérou F., ktorá s matkou a maloletým žila v spoločnej domácnosti. Matka ju zbila, v dôsledku čoho F. ihneď po bitke odišla k nemu do E., pričom matka mu sama napísala, že to s dcérou nezvláda. F. O. neodmieta matku v dôsledku matkou tvrdenej manipulácie zo strany otca, ale v dôsledku fyzického ublíženia zo strany matky. Odmietanie maloletej F. vyústilo do takej miery, že Okresný súd Dunajská Streda v konaní sp. zn. 15P/196/2023 dňa 27. februára 2024 neodkladným opatrením dočasne zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti otca. Otec nesúhlasil s tvrdením matky, že v konaní je daná obava, že maloletého A. zmanipuluje. Ide o ničím nepodloženú domnienku matky. Obava matky je nedôvodná aj preto, že nikto nespochybnil emočne pekný vzťah maloletého s matkou. Maloletý zostáva u matky a chodí do školy v Bratislave. Otec poukázal na to, že maloletý sa čoraz silnejšie dožaduje nerušeného pobytu aj u neho. Zároveň konkretizoval dni, kedy matka neumožnila jeho styk s maloletým. Mal za to, že matka sa zákazom styku chce preventívne vyhnúť tomu, aby sa maloletý nedomáhal práva tráviť s ním a so sestrou viac času. Je to forma odplaty za to, že F. matku odmieta, čo matka viackrát uviedla maloletému ako dôvod, prečo ho nepustí k otcovi. Podľa otca sa súd prvej inštancie zaoberal závermi znaleckého posudku. V konaní vo veci samej znalkyňu aj vypočul. Otec poukázal na charakteristiku osobnosti matky v znaleckom posudku, podľa ktorého matka vykazuje histriónske črty a nezrelosť, pod vplyvom stresu somatizuje, je interpersonálne hypersenzitívna, podozrievavá a nedôverčivá. Vyššie skóre psychoticizmu poukazuje na tendenciu k výskytu bludov vzťahovačnosti a k bizarnému , dezorganizovanému a dezorientovanému mysleniu. Vo vzťahu k maloletým deťom zo znaleckého posudku vyplýva, že matka k nim dokáže byť nesmierne starostlivá a milujúca, ale i impulzívna a reaktívna a na jej impulzívne správanie sa nie je možné pripraviť, lebo je nepredvídateľné, a jej poruchy nálad prinášajú deťom diskomfort. Podľa otca argumenty matky zamerané na analýzu jeho osobnostnej štruktúry nevylučujú jeho rodičovské schopnosti a neodôvodňujú zákaz jeho styku s maloletým. Znalkyňa F. M. N., M. v záveroch svojho posudku uviedla, že obaja rodičia so schopní a spôsobilí starať sa o maloleté deti a vychovávať ich. Z hľadiska súdnej praxe je hlavným a jediným kritériom pri posudzovaní obmedzenia a zákazu styky najlepší záujem dieťaťa a ochrana jeho fyzického a psychologického vývoja. Otec zdôraznil, že sa nikdy voči deťom ani matke sa nedopustil trestného konania ani ich neohrozil. Nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, voči maloletému si plní vyživovaciu povinnosť. Maloletý sa s ním rád stretáva. Dôvodom zákazu styku nemôžu byť podľa otca ani zlé vzťahy rodičov, deficit ich komunikácie a diametrálne odlišný postoj k výchove a k starostlivosti o maloleté deti. Zákaz styku by bol porušením práva nielen maloletého, ale aj jeho sestry na zachovanie súrodeneckých vzťahov.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, účastníkom konania, matkou maloletého dieťaťa (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvody odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
5. Predmetom odvolacieho konania s poukazom najmä na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného zákazu styku otca s maloletým synom zamietol majúc za to, že v danom prípade nebola hodnoverným spôsobom preukázaná a ani osvedčená bezodkladná potreba úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala takýto závažný zásah do rodičovských práv a povinností otca.
6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle obsahu a dôvodov odvolania matky) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s prvoinštančným uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu do odôvodnenia. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky, ako i pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
11. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj nerezidentný rodič má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
16. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý ako bolo vyššie už uvedené, je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29. júla 2010).
18. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. K. F. vedené pod sp. zn. 15P/191/2023. Dňa 11. augusta 2026 bol súdu prvej inštancie doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 15P/191/2023 zakázal styk otca s maloletým synom. Matka poukazuje na manipuláciu maloletého zo strany otca. Otec sa podľa jej názoru systematický a cielene snaží týmto spôsobom oslabiť citové väzby maloletého k matke, narušiť ich vzájomný vzťah a postupne dosiahnuť, aby ju maloletý odmietal, rovnako ako sa to stalo aj v prípade maloletej F.. Matka v návrhu vyjadruje obavu z užívania návykových látok otcom, ktorá významne spochybňuje jeho schopnosť riadne zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Matka poukazuje na znalecký posudok č. 3/2025 vypracovaný znalkyňou doc. PhDr. Danielou Čechovou, PhD., ktorý potvrdil jej tvrdenia súvisiace so závislosťou otca na návykových látkach a umocnil jej obavy o manipulácii maloletého. Matka podaním zo dňa 24. augusta 2026 nesúhlasila s tým, aby pohovor s maloletým bol v konaní vykonaný zamestnankyňou kolízneho opatrovníka C. K. G., nakoľko v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Em/1/2025 nadobudla presvedčenie, že táto zamestnankyňa nepostupovala spôsobom zodpovedajúcim najlepšiemu záujmu maloletej F.. Zo spisového materiálu taktiež vyplýva, že kolízny opatrovník neodporučil nariadiť neodkladné opatrenie o zákaze styku otca s maloletým z dôvodu, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dodal, že s maloletým nebol vykonaný pohovor, nakoľko matka s pohovorom s kolíznym opatrovníkom nesúhlasila. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že hlavným účelom styku maloletého dieťaťa s rodičom je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Osobný styk dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento rodič môže na dieťa výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich vzájomný vzťah. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným stabilizovať pomery určitým spôsobom už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru, ktoré výrazne zasahuje nielen do rodičovských práv, ale aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom. Aj Ústavný súd SR konštantne poukazuje na závažnosť vyslovenia zákazu styku. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje podľa názoru ústavného súdu vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, by malo byť podľa názoru ústavného súdu krajným opatrením (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 665/2014 zo dňa 25. novembra 2014).
21. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, pre ktorý bol návrh na súd podaný. Je nevyhnutné rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto nevyhnutné posúdiť, či matka osvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov (dočasné uloženie zákazu styku) sú práva účastníkov konania (v tomto prípade najmä maloletého A.) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.
22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel po preskúmaní súdneho spisu k záveru, že nie je nevyhnutné bezodkladne upraviť vzťahy účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, pretože matkou uvádzané dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého nevyhnutný zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a narušené, no pokiaľ ide o maloletého A., ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, ani odvolací súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené jeho zdravie, život, výchova či iný dôležitý záujem. V priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by sa otec k maloletému správal akýmkoľvek nevhodným spôsobom, ktorým by ohrozoval jeho psychický a fyzický vývoj.
23. Matkou tvrdené obavy, že sa otec systematickou manipuláciou snaží oslabiť vzťah maloletého k nej a dosiahnuť, aby ju maloletý odmietal, nie sú dôvodom na zákaz styku otca s maloletým. Matka síce v konaní poukazovala na znalecký posudok F. M. N. M. č. 3/2025 a z neho vyplývajúce osobnostné a charakterové vlastnosti otca, odvolací súd má však za to, že z obsahu znaleckého posudku nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by bolo dôvodné prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia pristúpiť k tak vážnemu zásahu do práv rodiča i maloletého dieťaťa, akým je zákaz styku. Napriek zisteným osobnostným a charakterovým črtám otca znalkyňa v znaleckom posudku označila otca z psychologického hľadiska za schopného do značnej miery starať sa o maloleté deti a vychovávať ich. Vyjadrila sa, že maloletý má dobré vzťahy k obom rodičom. Maloletý pri otcovi oceňuje, že sa spolu hrajú „mužské hry“, že je u neho zábava. Zistené vysoké skóre v škále návykového potenciálu u otca, ktoré poukazuje na možný problém so závislosťou, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za relevantné vo vzťahu k nutnosti nariadenia dočasného zákazu styku. Matka v konaní nijako neosvedčila, že by otec trpel závislosťou na návykových látkach, v dôsledku ktorej by bol ohrozený priaznivý fyzický a psychický vývin maloletého. Pokiaľ matka tvrdila, že v ostatnom období sa vyskytli situácie, ktoré indikujú manipuláciu maloletého otcom, toto svoje tvrdenie v rámci konania taktiež nijako neosvedčila. Odvolací súd naopak upriamuje pozornosť matky na závery znaleckého posudku, z ktorého okrem iného vyplýva, že maloletý vníma ako preferenčného rodiča práve matku, ku ktorej má nepochybne pevnejšiu vzťahovú väzbu. Považuje ju za svoju istotu, chce u nej bývať a v Bratislave chce chodiť do školy. Matkou predložená sms komunikácia medzi rodičmi osvedčuje podľa odvolacieho súdu rodičovský konflikt a odlišný názor rodičov na starostlivosť a výchovu maloletého, avšak nie je dôvodom na vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Rovnako dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť ani argumentácia matky, že otec sa snaží maloletého od nej odcudziť rovnako ako to spravil u dcéry F., ktorá sa v dôsledku otcovej intenzívnej manipulácie s ňou nestretáva už tri roky. Vo vzťahu k maloletému nie je uvedené tvrdenie matky relevantné, pričom nebolo ani ničím osvedčené. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že v rámci znaleckého dokazovania maloletá F. opisovala a vyzdvihovala traumatickú situáciu, ktorú mala s matkou zažiť, preto nemožno odmietanie matky maloletou F. pripisovať údajnému manipulatívnemu správaniu otca.
25. Pokiaľ matka poukazovala na to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jej podaním zo dňa 24. augusta 2026, v ktorom namietala vykonanie pohovoru s maloletým C. G., tu odvolací súd konštatuje, že pohovor s maloletým nebol v konaní realizovaný.
26. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú i námietku matky týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že nie je postihnuté matkou v odvolaní namietanou vadou. Napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu je vecne správne, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi. Súd prvej inštancie zistené skutočnosti náležite vyhodnotil a posúdil. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 zo dňa 3. marca 2004). Podľa názoru Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 zo dňa 8. júna 2016).
27. Odvolací súd má za to, že dočasný zákaz styku otca s maloletým formou neodkladného opatrenia, ktorého sa matka domáha, nie je riešením rodinnej situácie a už vôbec nie je vzhľadom na okolnosti veci v záujme maloletého. Ak by došlo čo i len na krátky čas k zákazu styku otca s dieťaťom, mohlo by to viesť k narušeniu väzieb medzi otcom sa synom. Dočasný zákaz styku otca s maloletým by znamenal taktiež neprimeraný a nedôvodný zásah nielen do rodičovských práv otca, ale aj do objektívneho práva maloletého rozvíjať vzťah s otcom, ktorý je pre dieťaťa popri matke ďalším identifikačným vzorom. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojim rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že absencia rodiča v živote dieťaťa má veľký vplyv na psychický stav dieťaťa, ako aj na jeho súčasné i budúce vzťahy.
28. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 20 9/2004, II. ÚS 200/2009).
29. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že zo strany matky nebola osvedčená naliehavá potreba zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, pretože z obsahu spisu nevyplynulo, že by maloletému v dôsledku správania sa otca v rámci styku hrozila ujma vyžadujúca si dočasný zákazu tohto styku. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).