Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/111/2026

Potvrdené rozhodnutím 16CoP/11/2026
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň: JUDr. Kristíny Srnkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. A., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, matky: C. A. A., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., t.č. bytom H. I. X, J., zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, a otca: K. A., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E., zastúpeného splnomocnenkyňou: L. H. F., advokátka so sídlom Ružova dolina 10, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15P/111/2026-65 zo dňa 8. septembra 2026 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - C. A. A. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., t.č. Hlavné námestie 3, Bratislava, v zast. Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 491 300, a otec - G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/ X, H., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.08.2026 domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Vo svojom návrhu uvádza, že maloletý bol na čas do rozvodu zverený do jej osobnej starostlivosti a žije spolu s ňou v podnájme. Maloletá E. žije s ocom v H. a s matkou sa nestretáva už tri roky. Matka má však za to, že kvôli správaniu maloletého A., sa situácia s manipuláciou zo strany otca opakuje, pričom hrozí veľký predpoklad, že situácia s maloletým sa zopakuje tak, ako aj v prípade maloletej. Matka má za to, že zo strany otca ide o systematickú manipuláciu s cieľom ublížiť jej a izolovať ju od oboch maloletých detí. V poslednom období sa vyskytujú situácie, kedy má matka za to, že nejde iba o nálady maloletého súvisiace s dospievaním, ale ide o manipuláciu zo strany otca. Prostredníctvom SMS správ komunikovala s otcom o tom, že by podľa nej mal vyhľadať odbornú pomoc v súvislosti s jeho závislosťou na návykových látkach. Následne, po návrate maloletého od otca, maloletý matku bezprostredne konfrontoval s otázkou, prečo „obviňuje otca z toho, že je feťák“. Matke bolo zrejmé, že uvedené tvrdenia pochádzajú z komunikácie otca s maloletým, keďže o otcových problémoch so závislosťami pred maloletými deťmi matka nikdy nehovorila. Otec postupne vytvára u maloletého negatívny obraz o matke a snaží sa v ňom vyvolať dojem, že matka je rodičom, ktorý poškodzuje vzťah maloletého s otcom. Matka je teda toho názoru, že otec maloletého cielene zaťažuje konfliktami patriacimi výlučne do vzťahu medzi dospelými osobami a vťahuje ho do rodičovského sporu obdobným spôsobom, ako tomu podľa jej názoru dochádzalo aj v prípade maloletej dcéry. Matka ohľadne uvedených skutočností otca konfrontovala, o čom predložila aj ich konverzáciu spolu s prekladom. Matka poukazuje aj na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou v odbore psychológia, odvetvie poradenská psychológia do. I. E. J., I., kde zo strany 30 vyplýva, že otec uviedol, že má problém so závislosťou. Znalecký posudok navyše umocňuje matkine obavy o manipulácií maloletého, nakoľko, z neho vyplýva, že, otec sa snaží manipuláciami kontrolovať iných. Matka má za to, že maloletý A. sa začína správať identicky ako sa správala v rozhodnom čase maloletá E.. Okrem manipulácie maloletého si matka dovoľuje poukázať aj na ostatné skutočnosti, keď sa maloletý nachádza v starostlivosti otca. Opakovane dochádzalo k nedodržiavaniu súdom upraveného režimu styku, najmä k meškaniam pri preberaní a odovzdávaní maloletého. Tieto situácie boli podľa navrhovateľky sprevádzané konfliktnou a útočnou komunikáciou zo strany otca. Otec opakovane zapájal maloletého do komunikácie medzi

rodičmi tým, že ho navádzal, aby matke oznamoval zmeny času návratu alebo iné organizačné zmeny namiesto toho, aby ich s matkou komunikoval priamo on a tiež maloletému sľuboval ďalšie stretnutia bez predchádzajúcej dohody s matkou. Napriek nepriaznivému zdravotnému stavu maloletého (maloletý trpel mononukleózou) a odporúčaniam lekára, v čase keď sa maloletý nachádzal v starostlivosti otca, ho otec nechal bez primeraného dozoru v spoločnosti osôb, ktoré nepovažuje vzhľadom na ich správanie za vhodné, pričom v danom čase dochádzalo aj k nebezpečnej manipulácií s ohňom. Takéto konanie matka považuje nielen za úplne nevhodné vzhľadom na zdravotný stav maloletého, ale predovšetkým za nezodpovedné z hľadiska zabezpečenia ochrany zdravia a bezpečnosti. Ďalším príkladom nevhodného konania otca bola situácia, kedy otec bezdôvodne obviňoval maloletého a jeho spolužiaka zo sledovania a vzájomného zasielania pornografického obsahu. Matka bola nútená situáciu riešiť nielen s maloletým, ale aj s rodičmi jeho spolužiaka. Spoločne preverili komunikáciu detí, pričom sa žiadne takéto správy nepotvrdili. Maloletý celú situáciu znášal veľmi negatívne. Naliehavú potrebu úpravy pomerov matka odôvodňuje tým, že maloletý A. sa v súčasnosti nachádza vo vekovom období, v akom sa nachádzala aj maloletá E. v čase, keď začala byť zo strany otca intenzívne ovplyvňovaná a postupne odcudzovaná matke. Matka preto dôvodne vníma opakujúci sa model správania otca, ktorý v súčasnosti aplikuje aj na maloletého A.. V správaní maloletého je aktuálne možné pozorovať postupné zmeny vo vzťahu k matke. Maloletý čoraz častejšie voči matke prejavuje negatívne postoje, používa formulácie a tvrdenia, ktoré zjavne nepochádzajú z jeho vlastného uvažovania, ale korešpondujú s naratívmi prezentovanými otcom. Matka má preto dôvodnú obavu, že otec systematicky a cielene ovplyvňuje maloletého s cieľom oslabiť jeho citové väzby k matke, narušiť ich vzájomný vzťah a postupne dosiahnuť stav, v ktorom bude maloletý kontakt s matkou odmietať, obdobne ako sa to stalo v prípade maloletej E.. Každé ďalšie stretnutie maloletého s otcom vytvára priestor na ďalšie ovplyvňovanie maloletého, jeho vťahovanie do konfliktu medzi rodičmi a oslabovanie jeho dôvery voči matke. Takto vznikajúce následky majú spravidla dlhodobý charakter a ich odstránenie je mimoriadne náročné, ak nie úplne nemožné. Matka zároveň naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje aj dôvodnou obavou z užívania návykových látok zo strany otca, ktorá podľa jej názoru významným spôsobom spochybňuje jeho schopnosť riadne zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Vzniknutý stav je preto neudržateľný, keďže zákerným a manipulatívnym konaním otca môže kedykoľvek dôjsť k zásadnému narušeniu citovej väzby medzi matkou a maloletým, prípadne až k odmietaniu kontaktu s matkou zo strany maloletého. Bez okamžitého zásahu súdu hrozí vážne narušenie vzťahu medzi matkou a maloletým. Pokračovanie aktuálneho stavu vytvára reálne riziko ďalšej eskalácie konfliktu, prehlbovania lojálneho konfliktu maloletého voči rodičom a postupného odcudzenia maloletého od matky. ide o stav, ktorý neznesie odklad, keďže bez bezodkladnej úpravy pomerov môže dôjsť k vážnemu a ťažko napraviteľnému zásahu do vzťahu medzi maloletým a jeho matkou, ako aj k ohrozeniu riadneho vývinu maloletého. Naliehavá potreba zásahu súdu je preto daná. Matka preto žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakáže styk otca s maloletým.

2. Tunajší súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ako „ÚPSVaR“) o prešetrenie výchovného prostredia u matky a tiež o vykonanie pohovoru s maloletým. ÚPSVaR zaslal odpoveď na výzvu ohľadne šetrenia výchovného prostredia maloletých tunajšiemu súdu dňa 02.09.2026. Zo správy vyplýva, že matka žije s maloletým v prenajatom byte v K.. Matka počas šetrenia uviedla, že komunikácia medzi rodičmi je komplikovaná. Otec maloletého sa s ním toho času stretáva každú druhú sobotu od 10:00 hod do 17:00 hod. Matka maloletého podala na súd Návrh na zákaz styku otca s maloletým z dôvodu závislosti na návykových látkach u otca. Menovaná tiež uviedla, že maloletý už nie je u otca v bezpečí. ÚPSVaR konštatuje, že maloletý má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. V zmysle podania ÚPSVaR zo dňa 04.09.2026 ÚPSVaR neodporúča vydať neodkladné opatrenie o zákaze styku otca s maloletým z dôvodu, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Pohovor s maloletým vykonaný nebol, nakoľko matka s pohovorom s kolíznym opatrovníkom nesúhlasila.

3. Podľa , ktorý sa použije aj v civilnom mimosporovom konaní ( ), môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Môže tak urobiť na návrh alebo bez návrhu ( a ). Podľa osobitnej úpravy obsiahnutej v môže súd neodkladným opatrením nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, odovzdal ho do starostlivosti určenej osoby alebo do striedavej starostlivosti (), alebo aby povinný platil výživné v nevyhnutnej miere (). Neodkladné opatrenie je tak v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery alebo obave, že exekúcia bude ohrozená.

V konaní o neodkladnom opatrenie nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých, vrátane rozhodovania o neodkladnom opatrení, je podľa čl. 5 Zákona o rodine prvoradým hľadiskom záujem maloletého dieťaťa, pri ktorom sa zohľadňuje okrem iného úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

4. Podľa ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

5. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

6. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

7. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

8. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

9. Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

10. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.

11. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s pripojeným spisovým materiálom a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd rozhodujúc o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je toho názoru, že v tomto štádiu konania nie je možné bez ďalšieho dokazovania obmedziť výkon rodičovských práv otca maloletého dieťaťa tak radikálnym spôsobom, ako to navrhuje matka. Z obsahu spisu nebolo jednoznačne preukázané také správanie otca voči maloletému, z ktorého by mal súd hodnoverne preukázané, že by bol ohrozený jeho život, zdravie alebo zdravý vývoj. Zákaz styku otca s dieťaťom, resp. výrazné obmedzenie styku prichádza do úvahy iba v odôvodnených prípadoch. Avšak bez vykonania riadneho dokazovania s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého nie je možné rozhodnúť o zákaze styku otca s maloletým neodkladným opatreným. Zákaz styku otca s maloletým by mohol byť nariadený neodkladným opatrením len v krajnej situácii, kedy je dieťa v prítomnosti otca v nebezpečenstve. Matka síce argumentovala manipuláciou zo strany otca, avšak súd nemá za osvedčené, že by situácia okolo maloletého bola natoľko závažná, že by vyžadovala okamžitý zásah v podobe zákazu styku s jeho otcom. Matka zároveň neosvedčila dostatočne skutočnosti , že by otec bol aktuálne závislý na akýchkoľvek látkach. Medzi rodičmi je však zrejmý rodičovský konflikt, čo však ešte nie je dôvodom na radikálne obmedzenie, resp. zakázanie styku dieťaťa s jedným z rodičov.

12. Súd sa v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení má, vzhľadom na skrátenú formu dokazovania, obmedziť na zistenie, či sú porušené alebo ohrozené práva účastníkov, t.j. či je tu existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, pričom v posudzovanej veci splnenie tohto základného predpokladu nebolo súdom zistené. Preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok)

13. Podľa ustanovenia , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti výrokom tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.