Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/18/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej E. F. D. G., H., advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: I. G. E. I. J., K., so sídlom G. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -219 zo dňa 05.05.2026, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) rozhodol takto cit.:

,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.072,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 33,08 Eur od 07.03.2025 do zaplatenia, vo výške 7,40 % ročne zo sumy 1.039,52 Eur od 02.07.2025 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Citoval ustanovenia , až 3 (ďalej len ,P“), , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, až 4, až 3, , , .

3. Rozsudok odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporu, že v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský spor, teda spor zo zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

4. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie zdôraznil, že vo svojom skoršom rozsudku zo dňa 08.07.2025 č.k. -91 I. výrokom určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2013 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je bezúročný a bezpoplatkov, keďže predmetná zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti a nebola dodržaná písomná forma, pričom na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 06.12.2025 č.k. -187 potvrdil rozsudok tamojšieho súdu, čo do jeho I. výroku, t.j. že úver je bezúročný a bez poplatkov.

5. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa ako dlžník bola povinná žalovanému ako veriteľovi vrátiť iba ním poskytnutú sumu finančných prostriedkov, t.j. sumu 334,10 eur. Zo zmluvy vyplýva, že výška úveru bola 390 eur, avšak žalovaný od uvedenej výšky úveru odpočítal poplatok za odloženie platby vo výške 55,90 eur a žalobkyni reálne poskytol finančné prostriedky vo výške 334,10 eur. Žalobkyňa v konaní, na základe prehľadu platieb predloženého žalovaným na základe výzvy súdu tvrdila, že uhradila na svoj dlh celkovo sumu 1.406,70 eur. Z uvedeného dôvodu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keďže tento prijal od žalobkyne plnenie bez právneho dôvodu a to vo výške 1.072,60 eur (1.406,70 - 334,10), ktoré je v zmysle žalovaný povinný vydať žalobkyni. Ďalej súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti úrokov z omeškania, v zmysle žalobného návrhu, postupom podľa v spojení s nariadenia vlády SR č.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná v zmysle , nakoľko predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že si uzavretie rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa nevymienila a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, žeby mala možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že mohla ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, žalovaný ju predkladal žalobkyni v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku podľa je totiž stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento daný prípad a teda žalobkyňa ju mohla prijať buď ako celok, alebo ako celok odmietnuť. Žalovaný v konaní nepreukázal, že ako dodávateľ síce rozhodcovskú zmluvu pripravil, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ju neprijať, odmietnuť ju a to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, respektíve jej neuzavretia. Na preukázanie individuálneho dojedania ho ťažilo dôkazné bremeno v zmysle . Aj keď je rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnom formulári, nie je vôbec preukázané, že v prípade, ak by dlžník nesúhlasil s vopred pripravenou rozhodcovskou zmluvou, či by došlo k uzavretiu zmluvy úverovej, teda či by spotrebiteľ, napriek možnosti zvlášť podpísať rozhodcovskú zmluvu dosiahol uzavretie úverovej zmluvy aj v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy.

7. Zároveň rozhodcovská zmluva spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán tým, že nútila žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá návrh na rozhodcovskom súde skôr, ako začne konanie na všeobecnom súde. Žalobkyňa týmto stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Zároveň sa jedná o neprijateľnú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa sa v posudzovanej veci reálne vzdala svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupovala ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je neprijateľné. Možnosť voľby uvedená v rozhodcovskej zmluve spočívajúca v tom, že žalobkyňa mohla kedykoľvek začať konanie na všeobecnom súde, je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní totižto ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, podľa ktorej spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná podmienka je zo zákona neplatná, rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže potom založiť právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani procesná obrana žalovaného v tomto spore, ohľadne existencie rozhodcovského rozsudku a jeho dopad na uvedené súdne konanie.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a .

9. Namietal, že závery súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na nesprávnom právnom posúdení, ktoré je podľa žalovaného v rozpore s ustanoveniami a v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní (, a rovnako tak aj v znení účinný od 01.07.2009).

10. Zo skutočnosti, že zmluva / zmluvná podmienka neboli individuálne dohodnuté nevyplýva podľa žiadnej právnej normy možnosť právneho záveru, že na základe uvedenej skutočnosti ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neindividuálna povaha je iba predpokladom pre vykonanie tzv. testu posúdenia vyváženosti práv a povinností z takejto zmluvnej podmienky/zmluvy.

11. Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne (b) o ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a zároveň (c) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa.

12. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je taká podmienka, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu SR možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu v rozpore so zákonom nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 ustanovenia .

13. Za „neprijateľnú podmienku“ nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu a to ani z takého dôvodu, že na základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod. (pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za neprijateľnú podmienku bolo možné považovať aj zmluvné ustanovenie o povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, splatiť úver a podobne).

14. Začatie rozhodcovského konania voči spotrebiteľovi, teda na základe žaloby podanej dodávateľom je postupom, ktorý zákonná úprava rozhodcovského konania (či už v , a rovnako tak aj v v znení účinný od 01.07.2009) výslovne predpokladá. Z povahy veci preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou to, že rozhodcovská zmluva umožňuje postup, ktorý zákon nielen povoľuje, ale výslovne aj predpokladá. obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sú špecificky zamerané na prípad začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania na základe žaloby podanej dodávateľom (napríklad , , znenie poučenia v prílohe č. 2 pri iniciovaní rozhodcovského konania proti spotrebiteľovi), či základnou definíciou v , kde výslovne hovorí, že žalobcom je ten, kto žalobu podáva (a nie že žalobcom môže byť len spotrebiteľ).

15. Citoval , a , a poukázal na Prílohu č. 2 k Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi (...)

16. Namietal, že odôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy konajúcim súdom je v rozpore s právnym poriadkom, najmä s ustanoveniami zákona upravujúcimi rozhodcovské konanie, ustanoveniami zákona upravujúceho definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky a súdnej rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ (napríklad vo veci C-34/13).

17. Závery súdu prvej inštancie sú ďalej založené na nesprávnom a neúplnom zistení rozhodujúcich skutočností ohľadne rozhodcovskej zmluvy. Z odôvodnenia bodu 16. napádaného rozsudku vyplýva, že konajúci súd sa zaoberal len časťou obsahu rozhodcovskej zmluvy. To je absolútne neprijateľný postup súdu, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone. Jeho dôsledkom je, že súd vlastne hodnotil skutočnosti, ktoré sú skreslené, neúplné a zavádzajúce. Nie je z rozsudku známe, z akého dôvodu súd nehodnotil ustanovenia bodu 2. a 3. rozhodcovskej zmluvy (obsahujú poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, o tom že jej uzavretie je dobrovoľné a nejde o žiadnu podmienku vo vzťahu k získaniu úveru). Opomenutý obsah rozhodcovskej zmluvy neguje závery súdu vyslovené v bode 38. a 39. odôvodnenia rozsudku, a zrejme preto ich súd prvej inštancie nebral do úvahy.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil relevantnosť rozhodcovského rozsudku na základe vecne nesprávneho a nezákonného záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, trpí napádané rozhodnutie vadami nesprávnych skutkových a nesprávnych právnych záverov. Ohľadne nároku žalovaného voči žalobkyni bolo právoplatne rozhodnuté, pričom dané rozhodnutie má účinky právoplatného rozsudku súdu ( ). Nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie a ani omeškanie, a preto výrok I. považuje žalovaný za nesprávny a nezákonný.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia spĺňa a preto ho považuje za dostatočne odôvodnený. V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza podstatné prednesy a návrhy strán, aké dôkazy v konaní vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení sporu. Samotná skutočnosť, že právne závery učinené v rozhodnutí súdu nekorešpondujú predstavám strany sporu ešte nemôže založiť arbitrárnosť a objektívnu nepresvedčivosť rozsudku (že rozsudok neúspešnú stranu často subjektívne nepresvedčí je pritom celkom pochopiteľné). Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 23.09.2026 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. , a , vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa . Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu. Účelom odvolacieho konania totiž nie je, aby odvolací súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy, ktoré strany uviedli a označili v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

24. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. , alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval naznačené ani iné vady a žiadnu takúto vadu neuviedol ani odvolateľ.

25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle odvolací súd uvádza, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

26. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

27. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa , t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

29. Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení veci nepochybil.

30. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

31. V zmysle odvolacích námietok žalovaného bolo predmetom odvolacieho prieskumu v rámci sporu žalobkyne o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, už len preskúmanie vecnej správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva je neplatná podľa , nakoľko predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle .

32. V posudzovanom prípade bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným vo forme osobitnej listiny (č.l. XXX súdneho spisu).

33. Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. sp. zn. zo dňa 06.05.2016 žalobkyni v procesnom postavení žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v procesnom postavení žalobcu sumu 510,62 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne z jednotlivých súm uvedených vo výroku rozsudku tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 390 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohoto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 390 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 510,62 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 51,90 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 30,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 103,80 eur. 34. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2013 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z Rozhodcovskej zmluvy. V bode 5. Rozhodcovskej zmluvy je uvedené: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RU, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RU budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B alebo b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s. r. o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“

36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.

37. Súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, rozhodcovskú zmluvu najmä z dôvodov, že žalobkyňa si rozhodcovskú zmluvu nevymienila, do obsahu zmluvy nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom zasahovať, nemohla ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a dátum narodenia, žalobkyňa ju mohla prijať buď ako celok alebo ako celok odmietnuť. Nebolo preukázané, aby spotrebiteľ mal reálnu možnosť ju neprijať, odmietnuť bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle neuzavretia zmluvy. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tým, že núti žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá návrh na rozhodcovskom súde skôr, ako začne konanie na všeobecnom súde. Žalobkyňa týmto stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Zároveň sa jedná o neprijateľnú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

38. Nevyvodil teda súd prvej inštancie záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky iba na základe tej skutočnosti, že zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná.

39. Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska množstva sporov, ktoré vedie spoločnosť – žalovaný proti svojim dlžníkom, už súdy z rozhodovacej činnosti disponujú poznatkami o obsahu a podmienkach dojednávania úverových zmlúv a podpisovaní rozhodcovských zmlúv, ktoré majú zakladať právomoc rozhodcovských súdov prejednávať spor medzi veriteľom a dlžníkom a vytvárať tak titul na vymáhanie pohľadávok z úverov prostredníctvom rozhodcu.

40. Nemožno predpokladať, aby si spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie rozhodcovskej zmluvy, kde navyše, rozhodcovská zmluva v predtlači, do ktorej boli dopísané len osobné údaje dlžníka, vytvára zdanlivý súhlas spotrebiteľa s tým, aby jeho spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecným súdom. Dlžníkovi nebol vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade rozhodovania rozhodcom.

41. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ).

42. Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Ani z predložených listín nevyplýva, aby bola žalobkyňa adekvátne poučená o následkoch uzavretia Rozhodcovskej zmluvy.

43. Žalovaný poukázal na bod 2 Rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd uvádza, že uvedené poučenie je zakomponované v texte rozhodcovskej zmluvy, je písané drobným, ťažko čitateľným písmom, pričom nie je zrejmé, či žalobkyňa skutočne bola osobitne poučená o uvedených skutočnostiach žalovaným pred podpisom Rozhodcovskej zmluvy alebo obsah bodu 2 tejto Rozhodcovskej zmluvy jej nebol známy, predloženú Rozhodcovskú zmluvu len automaticky podpísala spolu so zmluvou o revolvingovom úvere bez poučenia. Nebolo preukázané, že žalobkyňa bola s uvedeným poučením aj skutočne oboznámená a bolo jej známe. Dlžník pri podpise zmluvy a ďalších listín nemá ani vytvorený dostatočný časový priestor na preštudovanie podpisovaných listín a oboznámenie sa s ich obsahom. Častokrát je v časovej, ale i finančnej tiesni, preto súhlasí a podpíše všetky zmluvné dokumenty, ktoré sú mu predložené bez oboznámenia sa s ich obsahom, pred obavou neposkytnutia úveru.

44. Ani body 2. a 3. Rozhodcovskej zmluvy, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, nemenia nič na tom závere, že nebolo preukázané, aby žalobkyňa ako spotrebiteľka pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy bola aspoň minimálne poučená alebo jej bola poskytnutá aspoň minimálna informácia o rozdieloch medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským.

45. Nie je sporné, že zákonná úprava pripúšťa možnosť riešenia aj spotrebiteľských sporov pred rozhodcovským súdom, avšak žalovaný mal povinnosť predložiť žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom a v takom vyhotovení, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov aj v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Žalovaný takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie – mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. 46. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“

47. Správne súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu, rozhodovať spory účastníkov, je sporná.

48. O obdobnej situácii vypovedá aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.

49. Veriteľ vnútil spotrebiteľovi rozhodovanie sporu pred rozhodcovským súdom, pričom spor nebude rozhodovať všeobecný súd, ktorého príslušnosť by bola stanovená podľa bydliska dlžníka - žalobkyne. Podporne, odvolací súd poukazuje aj na tzv. geografický faktor v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

50. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (Pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano grupo editorial). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania. (Pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

51. Žalovaný síce v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13, avšak neuviedol v čom má tento rozpor spočívať, teda neodôvodnil túto námietku, preto k nej odvolací súd nemôže ani kvalifikovane zaujať stanovisko.

52. označil za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ust. je takáto neprijateľná zmluvná podmienka absolútne neplatná.

53. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Rozhodcovskú zmluvu je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda žalobkyni, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre žalobkyňu to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si žalovaný už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

54. Napriek zneniu Rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. , preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. .

55. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súd prvej inštancie, že neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a neobstojí tak procesná obrana žalovaného ohľadne existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku a jeho dopadu na uvedené súdne konanie.

56. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil.

57. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorá podala vyjadrenie v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

58. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).