Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13T-5-2026.pdf
PDF · 119.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/5/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Teréziou Hišemovou, PhD., dňa 17. júna 2026 v Humennom na hlavnom pojednávaní v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XXX, C., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice - Šaca, E. X, F. - A., stíhanému pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona takto
r o z h o d o l :
Obvinený: A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. G. XXXX/XXX, XXX XX C., toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Košice, H. G. XX, XXX XX F.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
po tom, čo pred jazdou dňa 29.04.2024 v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste vedome požil návykovú látku pervitín, tak toho istého dňa v čase o 23:12 hod. v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d), § 9 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. a), písm. c), písm. j) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov riadil po ulici B. I. C. neprimerane pomalou jazdou osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, evidenčné číslo J., v dôsledku ovplyvnenia týmito látkami bol ako podozrivý vodič na čerpacej stanici OMV na ulici K. I. C. zastavený hliadkou PZ, po zákonnom poučení bol toho istého dňa v čase o 23:45 hod. podrobený odberu biologického materiálu (krvi a moču), pričom takto bolo zistené, že v čase jazdy mal koncentráciu amfetamínu v krvi minimálne v hodnote 19,30 ng/ml a pozitívnu koncentráciu metamfetamínu v krvi v hodnote 225,60 ng/ml, pričom týmto hodnotám zodpovedajúce množstvo omamných a psychotropných látok v krvi a stav ovplyvnenia jeho reakčných a motorických funkcií s poruchami odhadu vzdialenosti, časovej dezorientácie, poruchami pozornosti a sústredenia v čase jazdy, vylučovali jeho schopnosť pre bezpečné vedenie motorových vozidiel,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 46 Trestného zákona a § 49 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obvineného zaraďuje pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a podľa § 74 ods. 1 tretia veta Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranné liečenie - protitoxikomanické liečenie – ambulantnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 21.01.2026 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č. k. L. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2026 na obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XXX, C. (ďalej len ako „obžalovaný“), pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedený v enunciáte obžaloby a tohto rozsudku.
Vo veci bol dňa 23.01.2026 vydaný Trestný rozkaz č.k. 13T/5/2026-241, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný prostredníctvom ustanoveného obhajcu odpor v zákonnej lehote dňa 03.02.2026.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 17.06.2026, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s §257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie úprimne ľutuje. Nakoľko obžalovaný súhlasne (áno) zodpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, súd so súhlasom prokurátora v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky, keďže vyhlásenie obžalovaného o vine za skutok mu obžalobou kladený za vinu v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku síce bol zmenou jeho postoja, nakoľko tento spáchanie skutku v prípravnom konaní popieral, avšak súd pri rozhodovaní o prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine prihliadol nielen na samotný obsah jeho vyhlásenia urobeného na hlavnom pojednávaní, ale aj na celý obsah spisového materiálu a všetky dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní. Súd mal pri tom na zreteli, že obžalovaný v prípravnom konaní vinu popieral, ale táto okolnosť sama o sebe nevylučuje prijatie vyhlásenia o vine, keďže obžalovaný je oprávnený v ktoromkoľvek štádiu konania zmeniť svoju procesnú obranu a zaujať odlišné stanovisko k obžalobe. Súd skúmal či zmena postoja nevyvoláva pochybnosti o dobrovoľnosti, vážnosti a pravdivosti jeho vyhlásenia, ale dospel k záveru, že obžalovaný obsahu obžaloby porozumel, rozumel právnej kvalifikácii skutku aj procesným následkom svojho vyhlásenia a svoje vyhlásenie urobil slobodne, bez známok nátlaku alebo iného neprípustného ovplyvnenia. Pri posudzovaní prijateľnosti vyhlásenia súd zároveň vychádzal z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, najmä z výpovedí svedkov D. L. a D. F. (č.l. 55-56, č.l. 57-58), protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a moči (č.l. 105), výsledku odberov (č.l. 107), odborného vyjadrenia M. N. C., L. č. 58/2024 (č.l. 125-139), ale aj zo znaleckého posudku O. O. F. č. XXX/XXXX a znaleckého posudku O. P. L. č. 149/2025 a ďalších dôkazov zabezpečených v spise. Všetky uvedené dôkazy vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúcich skutočností, ktorý je v súlade s vyhlásením obžalovaného o vine. Vyhlásenie obžalovaného o vine preto neostalo jediným úkonom bez dôkazného podkladu, ale korešponduje s výsledkami dokazovania zadovážených v prípravnom konaní. Súd preto nemal dôvodné pochybnosti o tom, že vyhlásenie obžalovaného zodpovedá skutočnému priebehu skutku a predstavuje autentický prejav jeho vôle prevziať zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Prihliadnuc na vyhlásenie o vine obžalovaného a na ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s tým, že obžalovanému ako trestne zodpovednému páchateľovi, ktorý má viac ako 14 rokov a v čase spáchania skutku nebol nepríčetný, teda ako subjektu trestného činu, bolo nepochybne preukázané vyššie uvedené protiprávne konanie, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, po objektívnej stránke v tom, že pred jazdou dňa 29.04.2024 vedome požil návykovú látku pervitín, a následne toho istého dňa v čase o 23:12 hod. v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d), § 9 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. a), písm. c), písm. j) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. riadil po ulici B. I. C. osobné motorové vozidlo (pričom po zastavení policajnou hliadkou bol toho istého dňa v čase o 23:45 hod. podrobený odberu krvi a moču, čím bolo zistené, že v čase jazdy mal koncentráciu amfetamínu v krvi minimálne v hodnote 19,30 ng/ ml a pozitívnu koncentráciu metamfetamínu v krvi v hodnote 225,60 ng/ml). Konaním obžalovaného bol ohrozený objekt trestného činu (prečinu), ktorým je ľudský život a zdravie a značná škoda na majetku. Konaním obžalovaného bola rovnako naplnená aj subjektívna stránka trestného činu, ktorá pri danom trestnom čine vyžaduje úmysel. V prípade výskytu takého konania nastupuje sankcionovanie prostriedkami trestného práva.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom znalca O. L. k znaleckému posudku G. XXX/XXXX, čítaním zápisnice o skoršom výsluchu znalkyne M. N. C., L. zo dňa 28.02.2025 a v zmysle § 269 Trestného poriadku oboznámením listinných dôkazov, a to: priestupkový spis Q./XXXX-X (č.l. 98-144), evidenčná karta vodiča obžalovaného (č.l. 145-148), evidenčná karta vozidla (č.l. 149), lustrácia držiteľov zbrojného preukazu (č.l. 150), rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/96/2015 (č.l. 153-156), trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/20/2021 (č.l. 157-162), rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/41/2022 (č.l. 163-166), uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/33/2022 (č.l. 167-172), aktuálnou správou o povesti obžalovaného od mesta C. zo dňa 30.04.2026 (č.l. 285), správa o správaní sa obžalovaného v ÚVV Košice (č.l. 174), odpis z registra trestov zo dňa 17.06.2026 (č.l. 323), výsledok lustrácie v systéme Generálnej prokuratúry zo dňa 17.06.2026 (č.l. 324-326), výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 17.06.2026 (č.l. 327-333) a výsledok lustrácie v systéme ochranných liečení zo dňa 17.06.2026 (č.l. 334).
Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že predtým ako bol vzatý do väzby a následne z väzby prepustený do výkonu trestu odňatia slobody, nepracoval, nakoľko bol po operácii chrbtice, bol dlhodobo práceneschopný, na operácii bol v máji 2024, navštevoval rehabilitácie. Uviedol, že už bol 2krát operovaný. Ako šofér z povolania pracoval v rokoch 2019-2021, kedy bol kuriérom a aj rozvážal jedlá. Je vyučený automechanik s výučným listom. Privyrábal si tak, že kúpil staré auto, niečo vymenil, niečo opravil a následne auto predal. Uviedol, že sa v autách vyzná a z tejto činnosti mal príjem počas jeho práceneschopnosti. Takýmto spôsobom si vedel zarobiť rôzne sumy, niekedy 200 eur niekedy 500 eur. Je slobodný, má 2 deti, ale iba pri jednom je zapísaný ako otec aj v rodnom liste. Súdom vyživovaciu povinnosť určenú nemá, ale na deti prispieva dobrovoľne v rôznych sumách 70-100 eur mesačne, prispieval aj inak, či už nákupmi, ale aj darčekmi pre deti. S deťmi má dobrý vzťah, obe deti ho vnímajú ako otca. S dcérou si telefonuje takmer denne, mladší syn toho ešte veľa nenahovorí, ale stále sa s niečím pochváli.
V záveroch znaleckého posudku O. L. č.XXX/XXXX je uvedené, že znalec zistil užívanie pervitínu majúce charakter psychickej závislosti, pre túto svedčí to, že napriek nariadenému trestu v minulosti, ktorý bol spojený s návykovými látkami k požívaniu návykových látok sa znova vrátil. Závislosť od alkoholu ani od iných návykových látok neboli zistené. Znaleckým vyšetrením bola zistená Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním psychostimulancií – psychická závislosť na pervitíne. Konštatovaná bola psychická závislosť na pervitíne, v rámci ktorej by bolo vhodné zváženie nariadenia ambulantnej ochrannej protitoxikomanickej liečby, avšak menovanému už ambulantné ochranné liečenie bolo uložené, kde však navštívil ambulanciu iba jedenkrát, preto zvažovanie nariadenia ďalšej ochrannej liečby sa javí ako neúčelné.
Znalec pri svojom výsluchu uviedol, že jeho závery týkajúce sa odporúčania nariadenia ochrannej liečby ambulantnou formou boli také aké boli, nakoľko nie je možné sa vyjadriť k účinnosti či neúčinnosti už nariadenej protitoxikomanickej liečby v inom trestnom konaní, nakoľko posudzovaný uviedol, že ambulanciu navštívil 1x krát a potom bol zadržaný, a teda javí sa mu ako znalcovi neúčelné zvažovať aj v tomto konaní duplicitné nariadenie ochrannej protitoxikomanickej liečby, keďže prvá nariadená liečba nebola ani poriadne započatá a nie je možné ju ani hodnotiť a nie je ani ukončená. Ale z môjho pohľadu by tam mala byť protitoxikomanická liečba ambulantnou formou. Na otázku prokurátora, či by nebolo vhodné nariadiť ústavnú formu liečby, znalec uviedol, že nemôže hodnotiť či už nariadená ambulantná liečba splnila svoj účel, takže nevie, či ústavná liečba je to čo by malo byť nariadené, nie je možné zatiaľ hodnotiť úspešnosť či neúspešnosť už nariadenej liečby, nakoľko bola len jedna návšteva ambulancie. Takže nemyslí si že by bolo potrebné zvažovať v jeho prípade formu ústavnej liečby. Na ďalšiu otázku prokurátora či nie je predsa vhodná ústavná liečba aj práve z toho pohľadu, že na už nariadenú ambulantnú liečbu sa nedostavuje a navštívil ambulanciu iba raz, znalec uviedol, že obžalovaný mu opísal nejaké skutočnosti prečo sa s tým výkonom liečby nezačal skôr, mali tam byť nejaké zdravotné ťažkosti preto sa nedostavil. Z jeho pohľadu to nie je o forme liečby, ale o tom, či závislá osoba je ochotná zmeniť svoj postoj k užívaniu látok, ktoré vyvolali závislosť, takže si nemyslí, že by ústavná liečba mala byť v tomto prípade účelnejšia ako liečba ambulantná.
Z vykonaných lustrácií mal súd za preukázané, že obžalovaný má 3 záznamy v odpise z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 323). Prvý záznam – Okresný súd Humenné, sp. zn. 2T/96/2015, rozhodnutie zo dňa 07.09.2015 pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. d) z.č. 300/2005 Z.z. – osvedčený, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Druhý záznam – Okresný súd Humenné, sp. zn. 3T/20/2021, trestný rozkaz zo dňa 23.03.2021 pre trestný čin podľa § 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 20 z.č. 300/2005 Z.z. Tretí záznam – Okresný súd Humenné, sp. zn. 1T/41/2022, rozsudok zo dňa 13.07.2022; Krajský súd v Prešove sp. zn. 2To/33/2022, uznesenie zo dňa 11.10.2022, pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) v spojení s § 20 z.č. 300/2005 Z.z.. Zároveň z odpisu z registra trestov (z druhého a tretieho záznamu) vyplýva, že obžalovaný bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 07.03.2024 a následne 21.01.2026 mu bol nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody.
Z lustrácie v systéme Generálnej prokuratúry (č.l. 324-326) vyplynulo, že sa proti obžalovanému vedie iné trestné konanie, spisová značka prokuratúry Pv XXX/XX/XXXX, ktoré nie je právoplatne skončené, kde bola vo veci podaná obžaloba na súd pre skutok kvalifikovaný podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a), písm. c).
Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č.l. 327-333 ) súd zistil, že obžalovaný má evidovaných celkovo 6 priestupkov, pričom ide o 3 dopravné priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky – zo dňa 21.06.2021, 01.11.2021, 12.11.2021 a 3 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu – zo dňa 24.04.2024, 12.01.2025, 21.06.2025.
V lustrácii v systéme ochranných liečení (č.l. 334) sú uvedené 2 záznamy – uloženie protitoxikomanického ochranného liečenia ústavnou formou, ktoré nie je právoplatné a ktoré bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 13T/5/2026 (čiže v tejto prejednávanej veci) a právoplatné uloženie protitoxikomanickej liečby ambulantnou formou, ktoré bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T/41/2022.
Z výpisu evidenčnej karty vodiča (č.l. 145-148) vyplýva, že obžalovanému bolo vodičské oprávnenie udelené dňa 03.01.2013 v kat. B1, B, AM, pričom:
- v časti rozhodnutia o zmene stavu vodičských oprávnení je jeden záznam: odobratie vodičského preukazu rozhodnutím č. Q./XXXX-XX zo dňa 14.05.2025, právoplatným dňa 23.06.2025 z dôvodu nepodrobenia sa preskúmania u psychiatra vo vzťahu k závislosti od návykovej látky.
- v časti o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke sú uvedené:
- v časti blokových pokút 12 záznamov (12.11.2021, 01.11.2021, 21.06.2021, 09.05.2021, 06.05.2021, 01.05.2021, 20.04.2021, 30.03.2021, 26.02.2021, 25.02.2021, 22.02.2021, 19.10.2020), teda pokuty v celkovej výške 480 eur;
- v časti ostatných priestupkov nie je žiaden záznam
- v časti zadržania VP sú evidované 2 záznamy – prvé zadržanie od 13.03.2014 do 18.01.2016, druhé zadržanie od 29.04.2024;
- v časti zákazy činností je evidovaný 1 záznam – uložený zákaz činnosti od 23.05.2016 do 23.05.2018
- v časti trestné činy nie je evidovaný žiaden záznam;
V správe o povesti od mesta Humenné je uvedené, že obžalovaný má v mieste trvalého bydliska dobrú povesť a dobré susedské vzťahy. Je údajne pokojnej povahy. Podľa udania matky sa v súčasnosti nachádza vo väzení a má 2 deti. V informačnom systéme samosprávy je uvedené, že je slobodný, bezdetný. Mestská polícia eviduje jeden záznam o priestupkovom konaní a to na úseku dopravy kedy dňa 04.11.2020 stál v motorovým vozidlom v Zákaze státia kedy bola uložená bloková pokuta 10, ktorú uhradil.
V správe o správaní sa z ÚVV a ÚVTOS Košice je uvedené, že sa správa slušne a disciplinovane. Úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. V osobných veciach a v priestore cely, na ktorej je umiestnený dbá o náležitú čistotu a hygiene venuje primeranú pozornosť. Svoj voľný čas trávi aktívne zapájaním sa do rôznych voľnočasových aktivít podľa ponukového listu v rámci oddielu aj mimo neho. Je zaradený do športovo-kombinovaného krúžku. Čas trávi aj sledovaním televízneho vysielania a počúvaním rozhlasu. Aktívne sa podieľa na skrášľovacích prácach v rámci oddielu. Sociálne kontakty udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonicky a návštevami v ústave.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. z. 2T/96/2015 zo dňa 07.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.09.2015 bola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená dňa 09.06.2015 medzi obvineným A. B. a Okresnou prokuratúrou v Humennom. Obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a uložená skúšobná doba v trvaní troch rokov.
Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. z. 3T/20/2021 zo dňa 23.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.04.2021 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a uložená skúšobná doba v trvaní jedného roka.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. z. 1T/41/2022 zo dňa 13.07.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.10.2022 bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a na výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol uložený trest prepadnutia veci a finančných prostriedkov a uložené protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/33/2022 zo dňa 11.10.2022 bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté.
Pri trestnom čine ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je v osobitnej časti zákona stanovený trest odňatia slobody až na jeden rok. Obžalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda že viedol vozidlo v takom stave po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môže nachádzať v jeho organizme s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a) písm. c), písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Súd poukazuje na skutočnosť, že trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona patrí medzi úmyselné trestné činy, pričom ide o ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím vykonávania zakázaného konania za súčasného naplnenia niektorého z alternatívnych znakov - možnosť ohrozenia ľudského života a zdravia, alebo spôsobenia značnej škody na majetku, pričom nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť bezprostredné a konkrétne, stačí vzdialená možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania zakázanej činnosti.
Podľa § 49 ods. 3 Trestného zákona, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, a ktorým ohrozil ľudský život, zdravie a majetok, musí byť páchateľ spravodlivo potrestaný.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Rovnako súd prihliadal aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, majúc na zreteli aj účel trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona, a to ochranu spoločnosti pred obžalovanými tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou. Súd prihliadal na znenie ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, že trest má predovšetkým postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň súd prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúce páchateľa menej citeľne, nesmie byť uložená páchateľovi sankcia, ktorá by ho postihovala citeľnejšie. Zároveň súd je povinný prihliadať v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona aj na správanie páchateľa po spáchaní trestného činu.
U obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) priznanie sa ku skutku a jeho oľutovanie a podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona (obžalovaný vyhlásením o vine zo žalovaného skutku napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti) a jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m), že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom k tomu, že aktuálne účinný, v danom prípade aplikovaný Trestný zákon neurčuje úpravu hornej či dolnej hranice trestnej sadzby podľa pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd trestnú sadzbu neupravoval, avšak pri ukladaní trestu na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti prihliadal.
Vychádzajúc z odpisu registra trestov, obžalovaný bol trikrát súdne trestaný, pričom v prvom a treťom prípade šlo o trestnú činnosť spojenú s drogami. Zároveň z odpisu z registra trestov (z druhého a tretieho záznamu) vyplýva, že obžalovaný bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 07.03.2024 a následne 21.01.2026 mu bol nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Teda obžalovaný spáchal skutok 7 týždňov po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Súd prihliadol na kriminálnu minulosť obžalovaného, avšak zároveň v rámci individualizácie trestu sa zaoberal možnosťou, či by neprichádzalo do úvahy uloženie niektorého z tzv. alternatívnych trestov vo vzťahu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný priestor na uloženie alternatívneho trestu. Recidíva obžalovaného nie je jediným a výlučným aspektom, na ktorý súd pri ukladaní trestu vzhliadol, taktiež prihliadol na to o akú trestnú činnosť šlo, ale aj na počet a závažnosť priestupkov a aj na samotnú skutočnosť, že k spáchaniu skutku došlo v tak krátkom čase od podmienečného prepustenia. Pri úvahe súdu o treste súd prihliadal aj na samotné priznanie a vyhlásenie viny ako aj skutočnosť, že obžalovaný v súčasnosti vykonáva zvyšok nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd zobral do úvahy skutočnosti relevantné pre ukladanie trestu vo svojej komplexnosti, a v tejto súvislosti o. i. aj postoj obžalovaného k trestnej činnosti a osobu obžalovaného a dospel k záveru, že účel trestu je v danom prípade možné dosiahnuť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd u obžalovaného prihliadol pri výmere dĺžky trestu na to, že skutok spáchal v dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, vo veľmi krátkej dobe od podmienečného prepustenia, spáchal prečin opätovne súvisiaci s drogami, hoci bol už dvakrát pre drogovú trestnú činnosť odsúdený, ale prihliadal aj na správy o povesti z mesta Humenné ako aj na správu z väznice aj na samotné vyhlásenie viny. Súd však uložil trest v polovici trestnej sadzby aj s prihliadnutím na vyhlásenie viny obžalovaného, teda v trvaní 6 mesiacov (oproti pôvodne uloženým 10 mesiacom v trestnom rozkaze), ktorý považuje za dostačujúci na zabezpečenie nápravy obžalovaného aj na ochranu spoločnosti.
Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetných skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Podstatou protiprávneho konania obžalovaného bolo, že sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, teda s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie). Preto bolo podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona nevyhnutné uložiť mu aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel pri stanovenej trestnej sadzbe 1 – 10 rokov. Súd v rámci rozhodovania o dĺžke uloženého trestu zákazu činnosti zohľadnil to, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom drog s koncentráciou metamfetamínu v krvi v hodnote 225,60 ng/ml, ale aj s ohľadom na počet a druh priestupkov, ktoré spáchal na úseku dopravy.
Súd po dôkladnom zvážení uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov na dobu 36 mesiacov. Trest zákazu činnosti spočíva v zabránení páchateľovi vykonávať takú činnosť, ktorá mu dáva príležitosť na páchanie trestných činov určitého druhu (R42/1967). Súd teda v prípade obžalovaného na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v danej veci je nevyhnutné uloženie trestu zákazu činnosti, pretože len tak bude zabezpečený účel trestu spočívajúci jednak v individuálnej prevencii i represii, ako i v generálnej prevencii a ochrane spoločnosti pred nežiaducim konaním obžalovaného. Trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidla všetkých druhov po dobu 36 mesiacov súd považuje za dostatočne dlhé časové obdobie, počas ktorého je predpoklad nápravy obžalovaného a upustenie od takéhoto konania v budúcnosti.
Súd uložil obžalovanému aj ochranné liečenie - psychiatrické protitoxikomanické liečenie - ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a to vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, s poukazom najmä na vyjadrenie psychiatra O. P. L. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2026, kde odporúčal uložiť ochranné opatrenie vo forme protitoxikomanickej liečby ambulantnou formou. Aj keď v súčasnosti obžalovaný drogy neužíva, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody, teda je u neho nútená abstinencia a v inej veci už je nariadené protitoxikomanické ochranné liečenie ambulantnou formou, súd považoval uloženie ochranného liečenia za vhodné a účelné na dosiahnutie celkovej nápravy obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.