Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-33-2022.pdf
PDF · 89.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/33/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Mariana Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.10.2022, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/41/2022 zo dňa 13.07.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona účinného do 03.04.2022 na tom skutkovom základe, že
-si najmenej od mesiaca apríl 2021 a s úmyslom použitia pre vlastnú potrebu, ako aj ďalšej distribúcie a zisku neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky, a to hlavne bielu kryštalickú látku obsahujúcu účinnú psychotropnú látku metamfetamín a taktiež omamnú látku, a to sušinu rastliny konope (Cannabis) obsahujúcu účinnú psychotropnú látku tetrahydrokanabinol (THC), ktoré u seba v mieste svojho bydliska v meste Humenné, ako aj na iných miestach v rôznych množstvách u seba neoprávnene prechovával, pripravoval na ďalšiu distribúciu a následne po dohode s odberateľmi prostredníctvom telefonického alebo osobného kontaktu, týmto odberateľom, okrem iných aj C. D. z Humenného, ktorému predával metamfetamín a C. B. z Humenného, ktorému predával sušinu rastliny konopa (Cannabis), tieto omamné a psychotropné látky v rôznych množstvách a za rôzne sumy v meste Humenné a blízkom okolí predával, ako aj bezplatne zadovažoval, a to až do dňa 16.12.2021, kedy pri vykonaní domovej prehliadky, prehliadok iných priestorov a pozemkov mu boli odňaté veci dôležité pre trestné konanie, preukazujúce užívanie, prechovávanie, predaj a zisk z predaja týchto omamných a psychotropných látok, okrem iného aj finančná hotovosť v sume 10.840,- Eur, 1 kus uzatvárateľný sáčok s obsahom kryštalického materiálu o celkovej hmotnosti 9,72 g s priemernou 64,7% koncentráciou účinnej látky psychotropnej látky metamfetamín, čo zodpovedá najmenej 157 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a taktiež ušúľaná cigareta s omamnou látkou, a to sušenými vrcholcovitými časťami rastliny konopa (Cannabis) o celkovej hmotnosti 0,21 g s priemernou koncentráciou účinnej psychotropnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), čo zodpovedá najmenej jednej obvykle jednorazovej dávke drogy, schopnej ovplyvniť psychiku užívateľa, ako aj päť kusov digitálnych váh so stopami po omamných a psychotropných látkach, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí rastlina rodu Cannabis (konopa) do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok a účinná látka metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok.
Za to mu súd uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 30.04.2022), prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, na § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, mu uložil aj trest prepadnutia veci:
digitálna váha značky Champ-High, výrobné číslo 40506082 digitálna váha značky Champ-High, výrobné číslo 40506152 digitálna váha značky Triton T3, čiernej farby, nezistené výrobné číslo digitálna váha značky Champ-High, typové číslo 160328 digitálna váha nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla, striebornej farby sklenená trubica určená na užívanie omamných a psychotropných látok.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, uložil aj na trest prepadnutia veci: finančná hotovosť 10 840 eur, zaistená pri domovej prehliadke u obžalovaného A. B., uložená na účte Okresnej prokuratúry Humenné B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Tr. zákona vykonávať ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie čo do výroku o treste, ktoré aj písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že neprimeranú prísnosť pri ukladaní trestu vidí v tom, že mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom pre výkon uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest, uložený na základe Trestného zákona, však má byť uložený do druhu a výmery tak, že pri ňom bude splnený účel tohto trestu, ale zároveň budú dodržané aj zásady humanizmu a to predovšetkým tak, že trest má spôsobiť len takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. Trest uložený páchateľovi je sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi a teda ma postihovať výlučne páchateľa a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložením tohto trestu je nepriamo postihnutá jeho rodina a jemu blízke osoby ktoré sú závislé od jeho finančnej pomoci, príjmov, starostlivosti, ostatného zabezpečenia rodiny, pričom dochádza k závažnému narušeniu citových väzieb. Je preto v rozpore so základnými zásadami uložiť trest, ktorý sa priamo dotýka jeho rodiny a blízkych osôb. Ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, prikazuje súdom aby pri ukladaní konkrétnych trestov prihliadali aj na záujmy rodiny páchateľa a jeho blízkych osôb samozrejme, v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho trestu. Ďalej obžalovaný namieta aj trest prepadnutia veci, finančná hotovosť 10 840 eur, ktorá bola zaistená pri domovej prehliadke. Táto zaistená finančná čiastka nepochádza z trestnej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že mu uloží nižší trest odňatia slobody a výkon trestu podmienečne odloží za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním sa v dlhšej skúšobnej dobe a krajský súd zruší trest prepadnutia veci: finančná hotovosť 10 840 eur.
Krajský súd konštatuje, že na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku (obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol poučený podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia o tom, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odvolaním napadnutom výroku rozsudku v posudzovanom prípade a aj vzhľadom na to, že odvolacie konanie tvorí spolu z rozhodovaním okresného súdu na hlavnom pojednávaní jeden celok nakoľko predmet konania je totožný, krajskí súd preto v celosti na jeho argumentáciu prezentovanú v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odkazuje.
Krajský súd vo výroku o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému A. B. nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať, a to v prospech obžalovaného.
Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Okresný súd následne správne určil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, keďže správne vyhodnotil rovnomerný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a súčasne mu priznal priťažujúcu okolnosť upravenú v ustanovení § 37 písm. m/ Tr. zákona spočívajúcu v tom, že už bol za trestný čin odsúdený.
Okresný súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií, podľa názoru krajského súdu, určil správny druh trestu ako trest odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere 3 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a /Tr zákona (posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin) je podľa krajského súdu, trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
V úplnom kontexte doposiaľ uvedeného potom vyznievajú a ďalšie tresty prepadnutia vecí uložené obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona, kde v reakcii na odvolacie námietky obžalovaného k prepadnutiu hotovosti v sume 10 840 eur krajský súd si v celosti osvojil záver okresného súdu podľa ktorého : „Súčasťou skutkovej vety obžaloby a prijatého vyhlásenia o vine je, že táto hotovosť predstavuje zisk z predaja omamných a psychotropných látok, z tohto dôvodu mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona uložený trest prepadnutia veci, finančnej hotovosti 10 840 Eur“.
Pri úvahách o uložení trestu prihliadal krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí iných od páchania trestných činov ako aj morálne odsúdi páchateľa spoločnosťou. Krajský súd prihliadal aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Najsamprv je potrebné uviesť, že Tr. zákon vo svojich ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov a to jednak pri zásadách ukladania trestov a jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov, ako to už bolo konštatované.
Pri ukladaní trestov je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je v prvom rade určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov a následne aj spôsobom spáchania samotného trestného činu, nevynímajúc aj úmysel a teda formu zavinenia.
Obžalovaný bol v posudzovanom prípade uznaný vinným pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona (účinného do 03.04.2022) za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody od 3 rokov až do 10 rokov, pričom posudzovaný trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil je úmyselným trestným činom, za ktorý Tr. zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou tak, že podľa kvalifikácie trestných činov upravených v ust. § 11 ods. 1 Tr. zákona, ide o zločin spáchaný ako úmyselný trestný čin.
Zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v osobitnej časti Tr. zákona môže potom v každom jednotlivom prípade ovplyvniť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže ako už bolo konštatované podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona je povinnosťou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na ich pomer a mieru závažnosti.
Za danej dôkaznej situácie, kedy obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, mal krajský súd za to, opierajúc sa v celosti o argumentáciu okresného súdu, že podmienky pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby v prejednávanej veci teda splnené neboli.
Je pravdou, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom úprimnosť jeho vyhlásenie nebola spochybnená aj s odkazom na jeho priznanie už v prípravnom konaní, čím sa podobne ako v konaní o dohode o vine a treste vzal práva na verejný proces a tým dokazovanie jeho viny na hlavnom pojednávaní, čo potom by mohlo umožniť analogické použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu (R 44/2017).
Krajský súd však považuje za podstatné zvýrazniť, že použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona v prípade vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku nie je obligatórne, je to právo obžalovaného, no nie povinnosť pre súd toto pravidlo aplikovať vždy, keď obžalovaný takéto vyhlásenie o vine vykoná, krajský súd preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a pomery páchateľa je trest v rámci zákonnej upravenej trestnej sadzby na dolnej hranici trestnej sadzby 3 (troch) rokov, je trestom primeraným a zákonným, keďže trest kratšieho trvania by nepostačil na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa, pri naplnení princípov individuálnej ale aj generálnej prevencie, ktoré účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona sleduje a to najmä v tom kontexte, že skutku v posudzovanom prípade sa predsa obžalovaný dopustil aj v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia z inú úmyselnú trestnú činnosť (trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/20/2021), preto uložený trest spojený z jeho výkonom je plnom súlade s pravidlom upraveným v ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona súd totižto môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. poriadku súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Krajský súd prihliadal pri určení druhu a výmery trestu na postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti, kedy sa k jej spáchaniu od samého začiatku priznal, hodnotil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúce okolnosti tak, ako boli ustálené, ale aj skutočnosť, na ktorú poukázal jeho obhajca aj v rámci hlavného pojednávania, že ide páchateľa, ktorému bol prvýkrát uložený trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom a pred sa len má družku, s ktorou má aj spoločné deti zohľadňujúc teda aj ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Na základe týchto skutočností opierajúc sa o dokazovanie už vykonané okresným súdom, rozhodol krajský súd tak, že odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol .
Toto uznesenie bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.