Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-26Cb/184/2022

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/88/2026
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: MŠK Žilina, a.s., Športová 9, 010 01 Žilina, IČO: 36 419 320, právne zastúpený: JUDr. Daniela Hubinská, advokátka, Kupeckého 8, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti žalovaným: 1/ Slovenský futbalový zväz, Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 687 308, právne zastúpený: soukeník - štrpka s. r. o., Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, 2/ FK POHRONIE Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa a. s., Partizánska 154/10, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 239 140, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLA s. r. o., Miletičova 99/5, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 071 531, o zrušenie rozhodnutí a o zaplatenie 261.166,36 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-26Cb/184/2022-327 zo dňa 16.1.2026, jednohlasne, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-26Cb/184/2022-327 zo dňa 16.1.2026 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Holodom, v spore žalobcu: MŠK Žilina, a.s., Športová 9, 010 01 Žilina, IČO: 36 419 320, zastúpený: JUDr. Daniela Hubinská, advokátka, Kupeckého 8, 821 08 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 42181704, proti žalovaným: 1/ Slovenský futbalový zväz, Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 00 687 308, zastúpený: soukeník – štrpka s. r. o., advokátska kancelária, Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, 2/ FK POHRONIE Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa a. s., Partizánska 154/10, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 239 140, zastúpený: Advokátska kancelária SLA s. r. o., Miletičova 99/5, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 071 531, o zrušenie rozhodnutí a o zaplatenie 261.166,36 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi v časti konania o zrušenie rozhodnutí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi v časti konania o zaplatenie 261.166,36 EUR s príslušenstvom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 23.11.2022 v spojení s opravou žaloby zo dňa 14.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ zrušenia uznesenia Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov (ďalej aj ako „Komora SFZ pre riešenie sporov“ alebo „ Komora“) sp. zn. KS-O-9/2021 zo dňa 23.02.2022 a uznesenia Komory SFZ pre riešenie sporov sp. zn. KS-33/2019 zo dňa 14.04.2021. Voči žalovanému 2/ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 261.166,36 EUR spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 141.440 EUR od 31.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 100.000 EUR od 30.09.2022 do zaplatenia a zo sumy 19.726,36 EUR od 08.09.2022 do zaplatenia. Žalobca zároveň požadoval nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca svoj návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný 2/ sú riadnymi členmi národného športového zväzu – Slovenský futbalový zväz (ďalej aj ako „SFZ“), t. j. žalovaného 1/. Žalobca aj žalovaný 2/ majú povinnosť v zmysle zákona č . o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) prejednávať spory vyplývajúce zo športovej činnosti pred príslušným zväzovým orgánom. Medzi žalobcom a žalovaným 2/ vznikol súkromnoprávny obligačnoprávny vzťah, ktorý sa odvíja od prestupu hráča A. B. z klubu žalovaného 2/ do klubu žalobcu a jeho následných ďalších prestupov, vrátane majetkových práv s tým spojených. Žalobným nárokom bol nárok klubu žalovaného 2/ na doplatok odplaty zo strany žalobcu v prospech klubu žalovaného 2/ za podiel žalobcu na prestupe A. B. z klubu Samprodia Janov do klubu Inter Miláno. Spor vzniknutý z uvedeného vzťahu prejednal príslušný orgán, a to Komora SFZ pre riešenie sporov ako orgán zriadený v zmysle . Žalobca bol toho názoru, že Komora SFZ pre riešenie sporov vydala rozhodnutie, ktoré je v priamom rozpore s procesným predpisom konania, na základe ktorého prebiehalo konanie pred Komorou žalovaného 1/, čoho následkom je nutnosť odstránenia následkov tohto rozhodnutia. Súd všeobecnej sústavy súdnictva je povinný prejednať tento spor a žalobcovi poskytnúť ochranu voči následkom nezákonného a procesne nedokonalého rozhodnutia alternatívneho orgánu na riešenie sporov. Žalobca poukázal na . Ak by teda súd všeobecnej sústavy súdnictva odmietol prejednať tento spor titulom nedostatku právomocí a to bez uvedenia orgánu, ktorý je oprávnený prejednať žalobu chrániacu základné práva žalobcu, znamenalo by to odmietnutie spravodlivosti, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (R 82/2002).

2.1. v vytvára základný právny rámec alternatívneho riešenia sporov v oblasti športe, pričom národným športovým zväzom, ktorým je aj žalovaný 1/, prikazuje tieto alternatívne orgány na riešenia sporov zriaďovať, a to v . Poriadok komory žalovaného 1/ normuje konanie pred Komorou, pričom ustanovuje procesné pravidlá konania tohto alternatívneho orgánu pre riešenie sporov. Národný športový zväz je oprávnený v tomto vnútornom predpise upraviť pre účely rozhodovania jednak procesné pravidlá konania pred týmto orgánom a v kontexte ostatných vnútorných predpisov aj hmotnoprávne pozície a z nich plynúce nároky členov žalovaného 1/. Komora žalovaného 1/ rozhodla najskôr prvostupňovým rozhodnutím sp. zn. tak, že zaviazala žalobcu uhradiť žalovanému 2/ sumu 541.440 EUR s príslušenstvom. Komora týmto rozhodnutím zo dňa 14.04.2021 rozhodla tak, že návrhu žalovaného 2/ v celom rozsahu vyhovela a zaviazala zaplatiť žalovanému sumu vo výške 541.440 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 541.440 EUR od 11.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 243.648 EUR od 13.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 243.648 od 07.08.2020 do zaplatenia a to všetko do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Súčasne zaviazala žalobcu zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100%. Voči tomuto uzneseniu sa v zmysle poriadku Komory žalovaného 1/ žalobca odvolal, pričom Komora v odvolacom konaní odvolacím rozhodnutím sp. zn. KS-O-9/2021 zo dňa 23.02.2022 odvolanie zamietla a zaviazala žalobcu na úhradu trov konania v rozsahu 100%. Tento výsledok alternatívneho riešenia sporov je konečný a toto rozhodnutie nie je možné napadnúť na žiadnom orgáne žalovaného 1/. Rozhodnutie obsahuje nesúhlasný disent predsedu senátu, ktorý poukázal na procesné pochybenie Komory, keď uviedol, že Komora rozhodla o nároku, ktorý bol zažalovaný po 2 rokoch, čo má za následok, že Komora rozhodla o nároku, ktorý bol v prostredí SFZ „procesne prekludovaný“ a teda rozhodnutie je vydané v rozpore s procesným predpisom SFZ. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak národný športový zväz svojimi orgánmi vydáva rozhodnutia disciplinárneho konania, aj v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nadobúda postavenie orgánu verejnej správy (rozhodnutie NS SR sp. zn. z 30.06.2019). Rozhodovanie disciplinárnych orgánov športovej organizácie v rámci disciplinárneho konania možno považovať za „administratívne trestanie“ tak, ako ho definuje v . Vo všetkých ostatných prípadoch je potrebné posudzovať rozhodnutia orgánov národného športového zväzu ako rozhodnutia orgánov na riešenie sporov, ktoré majú rýdzo súkromnoprávny charakter. Právnym základom nutnosti garancie možnosti napadnúť tieto rozhodnutia na súde všeobecnej sústavy súdnictva je SR. Rozhodnutie Komory žalovaného 1/ nie je možné napadnúť v rámci správneho súdnictva a teda v režime , nakoľko to vylučuje charakter orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal a rovnako to vylučuje rýdzo súkromnoprávny charakter nároku, ktorý bol pred týmto orgánom žalovaný.

2.2. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že judikovaná povinnosť bola vydaná v rozpore s procesným predpisom upravujúcim konanie pre Komorou, svojím rozhodnutím musí tento následok zhojiť, potom plnenie žalobcu v prospech žalovaného 2/ v zmysle rozhodnutia Komory predstavuje na strane žalovaného 2/ bezdôvodné obohatenie. Žalobca ďalej tvrdil, že nárok žalovaného 2/ bol na Komore žalovaného 1/ uplatnený po 2 rokoch od skutočnosti rozhodujúcej pre jej vznik a teda je procesne prekludovaný vzhľadom k čl. 19 poriadku Komory. Rozhodnutie Komory žalovaného 1/ vytvorilo stav, na základe ktorého žalobca musel žalovanému 2/ plniť v uznesením stanovenú povinnosť. V prípade, ak by žalobca nezaplatil žalovanému 2/ priznanú sumu, dopustil by sa možného disciplinárneho previnenia, a to v zmysle disciplinárneho poriadku žalovaného 1/. Z dôvodu povinnosti uhradiť žalovanému 2/ sumu, ktorá bola priznaná rozhodnutím Komory žalovaného 1/, žalobca s ním uzavrel dohodu o spôsobe úhrady záväzku zo dňa 10.05.2022, ktorá však nie je uznaním záväzku, čo by vylučovalo možnosť žalovania vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 2/. Dohoda nie je uznaním záväzku, ale právnym dôvodom chrániacim žalobcu pred disciplinárnou zodpovednosťou v rozsahu vzťahov vo futbale. Voči predmetným rozhodnutiam Komory existuje na strane súdu kontrolná funkcia správnosti postupu tohto orgánu, teda dodržania procesnoprávnych predpisov konania pred Komorou žalovaného 1/.

2.3. Vecná stránka spočíva v tom, či nárok uplatnený žalovaným 2/ v konaní pred Komorou vôbec vznikol, kedy vznikol a v zmysle už citovaného čl. 19 poriadku Komory, či k jeho uplatneniu došlo do dvoch rokov od jeho vzniku. Východiskovým právnym titulom vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ je zmluva o prestupe A. B. z klubu žalovaného 2/ do klubu žalobcu z roku 2009. Podľa argumentácie žalovaného 2/ bol predmetom Zmluvy o prestupe hráča (ďalej aj ako „Zmluva“) odplatný prevod registračných práv k hráčovi, t. j. prestup hráča z klubu žalovaného 2/ do klubu žalobcu. Zmluvné podmienky v zmysle čl. II Zmluvy boli nasledovné: fixná suma – 3.000 EUR pri prestupe hráča, fixná suma – 3.000 EUR potom ako hráč nastúpi do prvého majstrovského zápasu za „A“ mužstvo žalobcu, fixná suma – 3.000 EUR potom ako hráč odohrá za „A“ mužstvo žalobcu prvých 5 majstrovských zápasov, fixná suma – 15.000 EUR potom ako hráč odohrá za „A“ mužstvo žalobcu prvých 10 majstrovských zápasov, variabilná suma predstavujúca podiel vo výške 12% bez DPH zo sumy inkasovanej žalobcom z ďalšieho predaja hráča, tzv. „sell on fee“ počas trvania zmluvy. Predmetom sporu medzi stranami nebola fixná suma prestupu hráča, spornou bola variabilná zložka odplaty. Dňa 29.01.2016 bol pri prestupe A. B. z klubu žalobcu do klubu Sampdoria Janov medzi týmito dvomi klubmi dohodnutá nasledovná odplata: fixná časť vo výške 1.200.000 EUR, variabilná suma predstavujúca podiel vo výške 20% z prestupovej sumy v čistom z ďalšieho predaja hráča – „sell on fee“. Žalobca uhradil žalovanému 2 sumu vo výške 12% z fixnej čiastky 1.200.000 EUR, ktorú žalobcovi pri prestupe uhradil klub US Sampdoria Janov ako prvú časť. Dňa 07.07.2017 prestúpil hráč z klubu Sampdoria Janov do klubu Inter Miláno. Prestupová čiastka predstavovala sumu 20.000.000 EUR mínus fixná časť odplaty 1.200.000 EUR postupne v nasledovných splátkach: 188.000 EUR najneskôr do 30.11.2017, 188.000 EUR najneskôr do 30.04.2018, 846.000 EUR najneskôr do 30.11.2018, 846.000 EUR najneskôr do 30.04.2019, 846.000 EUR najneskôr do 30.11.2019 a 846.000 EUR najneskôr do 30.04.2020. Žalovaný 2/ tvrdil, že má voči žalobcovi nárok na odplatu vo výške 12% z tzv. „sell on fee“ z odplaty vyplatenej žalobcovi klubom Sampdoria Janov, t.j. má nárok na 12% zo sumy 3.760.000 EUR čo spolu predstavuje nárok žalovaného 2/ voči žalobcovi vo výške 541.440 EUR. (451.200 EUR + DPH vo výške 90.240 EUR), a to podľa čl. II. bod 5 Zmluvy o prestupe hráča, pretože dotknuté ustanovenie nerozlišuje medzi prípadnou fixnou odplatou z nasledovného predaja hráča a variabilnou odplatou. Žalovaný 2/ zdôrazňoval, že jediným kritériom je „zinkasovaná suma“. Žalovaný 2/ sa svojím návrhom na začatie konania zo dňa 11.07.2019 v podaní pred Komorou žalovaného 1/ domáhal voči žalobcovi zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 297.792 EUR s príslušenstvom, pričom návrhom zo dňa 06.08.2020 svoj návrh rozšíril a v súhrne sa domáhal zaplatenia 541.440 EUR s príslušenstvom. Rozširovanie návrhu bolo uplatnené tak, ako bolo žalobcovi plnené zo strany tretích subjektov, nakoľko žalovaný 2/ tvrdil, že je to skutočnosť rozhodujúca pre vznik jeho nároku s čím žalobca zásadne nesúhlasí. Žalobca navrhol ako dôkaz pripojiť celý spis z konania vedeného na Komore SFZ. Ak podľa citovaného čl. II Zmluvy má žalovaný nárok na 12% hodnoty sumy inkasovanej žalobcom z ďalšieho prestupu B., a ak hodnota ďalšieho prestupu znamená pevnú sumu prestupu do Sampdorie Janov a variabilnú zložku prestupu do Interu Miláno, potom je podľa žalobcu evidentné, že prestup dňa 07.07.2017 bol momentom vzniku nároku žalovaného 2/ voči žalobcovi. Žalobca má za to, že žalovaný 2/ nemá nárok na žiadnu časť odplaty vyplatenej žalobcovi z dôvodu prestupu A. B. do Interu Miláno, pretože ide o prestup po ďalšom prestupe, teda ide o druhý ďalší prestup. V Zmluve sa strany dohodli na ďalšom prestupe, t. j. na prvom prestupe, nie na každom ďalšom prestupe športovca. Na tomto základe preto nebol porušený iba procesný predpis Komory žalovaného 1/ posúdením zlého momentu vzniku nároku, ale ja samotná existencia nároku žalovaného 2/. Rozhodnutie Komory žalovaného 1/ je preto arbitrabilné a nepreskúmateľné. Komora bez ohľadu na procesnú obranu žalobcu, toho zaviazala uhradiť žalovanému 2/ žalovanú sumu. Urobila tak na základe ustálenia sa na skutočnostiach, že a) nárok žalovaného 2/ voči žalobcovi bol vo výške 12% z celkovej hodnoty prestupu športovca A. B. zo C. do Sampdorie Janov, b) hodnota prestupu A. B. zo C. do Samdporie bola definovaná ako hodnota jednak fixných odplát za prestup do Sampdorie, ako aj pohyblivou zložkou odplát z ďalšieho prestupu hráča zo Sampdorie Janov do Interu Miláno, c) skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik sporu na Komore žalovaného 1/ boli až úhrady odplát zo strany Sampdoria Janov v prospech žalobcu potom, čo Sampdoria Janov inkasovala od Interu Miláno prestupové čiastky, d) Komora ustálila vznik nároku žalovaného 2/ voči žalobcovi až uhradením odplaty žalobcovi a nie momentom prestupu športovca zo Sampdorie Janov do Interu Miláno. D. A. B. prestúpil z klubu Sampdoria Janov do Interu Miláno dňa 07.07.2017 za sumu 20.000.000 EUR. Žalobca má za to, že týmto momentom bolo možné zastabilizovať hodnotu 12% z celého prestupu, takže žalovaný 2/ už dňa 07.07.2017 vedel, v akej výške mu vznikol ním tvrdený nárok voči žalobcovi. Je nepochybné, že titulom je prestup športovca. Týmto momentom došlo k možnosti objektivizovať veľkosť a sumu nároku žalovaného 2/ ako oprávneného zo Zmluvy z roku 2009 a toto bola rozhodujúca skutočnosť pre vznik nároku žalovaného 2/. Nárok na doplatok vznikol prestupom športovca dňa 07.07.2017 a nie až zaplatením odplaty. Žalobca poukázal na bod 59. odôvodnenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Z uvedeného textu odôvodnenia je podľa názoru žalovaného zrejmé, že si vnútorne odporuje keď uvádza, že nárok žalovaného 2/ vznikol prijatím plnenia žalobcom od Sampdorie a na strane druhej konštatuje, že nie je podstatné, či žalobca túto sumu zinkasoval naraz, postupne alebo viacerými splátkami. Komora pritom uvádza, že momentom vzniku nároku je prijatie plnenia. Komora si prestup športovca zmýlila s prijatím plnenia, čo má vplyv na posúdenie povinnosti zaoberania a vecou. Aj vecné posúdenie je vadné, keď uvádza, že nárok žalovaného 2/ voči žalobcovi vznikol každým prijatím sumy za prestup samostatne. Nezohľadňuje, že právnym titulom vzniku nároku bol samotný prestup športovca. Obchodnoprávny nárok žalobcu nemôže byť viazaný na plnenie treťou osobou. Nárok žalovaného 2/ by nikdy nevznikol, keby B. neprestúpil do Interu Miláno. Argumentácia Komory hovorí, že ak by tretia strana neplnila, nárok žalovaného 2/ by nikdy nevznikol. Žalobca je toho názoru, že na Zmluvu z roku 2009 nie je možné aplikovať ustanovenia , pretože čas plnenia bol celkom explicitne v zmluve dohodnutý na prestup športovca. V čase podania žaloby bolo žalovanému 2/ uhradených 241.440 EUR ako aj trovy konania v sume 19.726,36 EUR.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade písomným podaním zo dňa 24.01.2024, v ktorom navrhol vylúčenie veci samostatné konanie z dôvodu, že k vytvoreniu spoločenstva na strane žalovaných došlo výlučne na základe procesnej aktivity žalobcu, ktorý účelovo v jednej žalobe kumuloval dvoch žalovaných a dva odlišné skutkové základy bez akejkoľvek objektívnej skutkovej totožnosti, či totožného právneho základu založeného v skutkovom stave. Na procesné spoločenstvo treba splniť aj podmienky vzájomného súvisu žalobcom označených viacerých subjektov. Z hmotného práva, ani zo zmluvného záväzku nevyplýva hmotnoprávna solidarita alebo právne spoločenstvo žalovaných. Žalobca uplatňuje dva samostatné nároky, ktoré sú založené na odlišných skutkových základoch a právnom stave. Rozhodnutia majú byť zrušené zjednodušene pre pochybenia orgánu žalovaného 1/ a žalovaný 2/ má vydať bezdôvodné obohatenie. Všeobecne miestne príslušným súdom žalovaného 1/ je Mestský súd Bratislava II a všeobecným miestne a kauzálne príslušným súdom žalovaného 2/ je Okresný súd Banská Bystrica. V prejednávanej veci nie sú splnené žiadne podmienky pre vytvorenie procesného spoločenstva žalovaných, ide o náhodnú kumuláciu samostatných subjektov a skutkových stavov. V žalobe sú uvedené veci, ktoré sa na spojenie nehodia. Žalovaný 2/ navrhol, aby súd vylúčil vec v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia na samostatné konanie a zároveň postúpil vec na miestne a kauzálne príslušný súd Okresný súd Banská Bystrica. Skutkový stav popísaný žalobcom v časti smerujúcej k zrušeniu rozhodnutí žalovaného 1/ má rýdzo občianskoprávnu povahu a vzťah žalovaného 1/ a žalobcu nie je založený na žiadnom obchodno-právnom základe v dôsledku čoho nemôže ísť o obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie by bol príslušný tunajší súd. Žalovaný 2/ uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu a žiadal vec postúpiť miestne príslušnému súdu Mestskému súdu Bratislava II. Skutkový stav popísaný žalobcom v časti smerujúcej k zaplateniu žalovanej sumy má rýdzo obchodnoprávnu povahu a vzťah žalovaného 2/ a žalobcu je založený na obchodnoprávnom základe dvoch podnikateľských subjektov, ktoré medzi sebou uzatvorili Zmluvu o prestupe hráča a Dohodu o spôsobe úhrady záväzku. Na základe uvedeného žalovaný namietol kauzálnu a miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu a navrhol vec postúpiť Okresnému súdu Banská Bystrica. Len v prípade ak súd dospeje k záveru, že spor medzi žalovaným 2/ a žalobcom je občiansko- právny, žalovaný 2/ namietol miestnu nepríslušnosť súdu a navrhol vec postúpiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

3.1. Vo vzťahu k meritu veci žalovaný 2/ poukázal na to, že vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného 1/ nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom na vedenie konania v tejto časti, nakoľko nie je orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa žalovaného 2/ sú napadnuté rozhodnutia vecne správne a skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé vyvolať ich zrušenie. Procesná preklúzia je pojem, ktorý je pri alternatívnom type riešenia sporov irelevantný, nakoľko pri jeho aplikácií v danej veci by došlo k neprípustnému a nezákonnému zásahu do základného práva každého účastníka, vrátene práva žalovaného na to, aby orgán, ktorému zveruje právomoc na rozhodovanie sporov v športe, konal v súlade so zákonom. Je neprípustné, aby sa interným predpisom občianskeho združenia upravila všeobecná dĺžka trvania premlčacej doby záväzkov tak, aby došlo k jej efektívnemu skráteniu oproti zákonom stanovenej dĺžke, nakoľko právna úprava premlčania nemá v zmysle zákona dispozitívnu povahu. Komora SFZ je orgán s výlučnou právomocou na riešenie a prejednanie sporov v oblasti športu. Orgány pre riešenie sporov sú jediné oprávnené subjekty na rozhodovanie športových sporov. Tieto orgány musia plniť úlohu ochrany zákonnosti a dodržiavania zákazu denegatio iustitiae. Zákaz odmietnutia spravodlivosti je potrebné aplikovať aj na také predpisy národného športového zväzu, ktoré by viedli k porušeniu tohto zákazu a uplatňovaniu kratších premlčacích lehôt ako dovoľuje zákon. Keďže všeobecná premlčacia doba peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy je 3 roky, resp. 4 roky v prípade obchodnoprávnych vzťahov, preto akákoľvek kratšia doba uvedená v predpisoch občianskeho združenia by viedla k odmietnutiu spravodlivosti. V konkrétnej veci je zrejmé, že aj v prípade ak by bol návrh žalovaného 2/ podaný po uplynutí lehoty 2 rokov, čo však žalovaný 2/ odmietol, Komora sa musí vecou zaoberať a riadne rozhodnúť, čo v predmetnej veci aj urobila tak, aby nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti a uplatňovaniu právnej ochrany v menšom rozsahu ako priznávajú normy súkromného práva.

3.2. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že Komora moment rozhodujúci pre začatie plynutia lehoty posúdila vecne správne, nakoľko moment samotného prestupu hráča nie je možné spájať s momentom povinnosti úhrady príslušnej transferovej sumy za prestup hráča. Zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ vyplýva, že nárok žalovaného 2/ predstavoval percentuálny podiel z inkasovanej sumy, ktorú za prestup hráča príjme žalobca. Splatnosť nároku žalovaného 2/ bola závislá od splnenia ďalších podmienok, pričom tou poslednou z nich bolo inkasovanie, t. j. prijatie sumy za prestup hráča zo strany žalobcu. Žalobca poskytol súdu prehľad kedy sám prijal jednotlivé splátky transferovej sumy a teda identifikoval jednotlivé dátumy, kedy žalovaný 2/ mohol od žalobcu vymáhať svoje nároky na súde. Z dôvodu rozloženia transferovej sumy na splátky, tak došlo aj k prirodzenému rozloženiu záväzku na úhradu podielu na prestupe na splátky, v čoho dôsledku bol ku každej splátke viazaný špecifický deň začatia plynutia premlčania. V súlade s ustanovením platí, že ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach, tak premlčacia doba začína plynúť až odo dňa ich zročnosti. V prejednávanej veci je zrejmé, že transferová suma bola žalobcovi vyplácaná v splátkach, s ktorými súhlasil, v dôsledku čoho aj podiel na transferovej sume korešpondoval s inkasovanými splátkami žalobcu a predstavoval tak plnenie v splátkach, ktorých premlčacia doba začala plynúť až odo dňa ich splatnosti (zročnosti). Žalovaný 2/ nebol účastníkom medzi žalobcom a tretími klubmi a nemohol tak mať ani vedomosť o dátume transferu hráča, o podmienkach úhrady jednotlivých splátok a ich dátume a ani objektívnu možnosť vypočítať výšku percentuálneho podielu svojho nároku dovtedy, kým žalobca neposkytol k uvedeným skutočnostiam svoju súčinnosť. Žalobca svoju súčinnosť neposkytol až do 05.12.2017, kedy oznámil žalovanému 2/ prijatie prvej splátky transferovej sumy, resp. dňa 05.03.2018 kedy oznámil žalovanému 2/ splátkový kalendár platieb transferovej sumy, na základe ktorého bude inkasovať jednotlivé splátky transferovej sumy. Moment rozhodujúci pre začatie plynutia lehoty tak nemohol nastať skôr ako dňa 05.12.2017, preto je zrejmé, že žalovaný 2/ postupoval obozretne a uplatnil svoje nároky vo všeobecnej premlčacej dobe, ako aj v internej lehote 2 rokov určenej predpismi žalovaného 1/. Naopak, z konania žalobcu je zrejmé, že porušil princíp zákazu zneužitia práva a napriek svojej povinnosti poskytnúť súčinnosť druhej zmluvnej strane na plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy túto neposkytol napriek tomu, že ho žalovaný 2/ o oznámenie uvedených skutočností opakovane žiadal. Žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval na základe akého právneho titulu a akých skutkových okolností by mal žalovaný 2/ vydať finančné plnenie, ktoré mu bolo zo strany žalobcu uhradené na základe riadne vystavených faktúr v súlade s dohodou o spôsobe úhrady záväzku. Žaloba vo veci vydania bezdôvodného obohatenia je podaná predčasne, keďže ešte nedošlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí. Žalovaný 2/ výslovne poprel tvrdenie, že by nárok na podiel z ďalšieho predaja hráča bol viazaný výlučne na prvý transfer hráča z klubu Sampdoria Janov, nakoľko zo zmluvného vzťahu takéto dojednanie nevyplýva a žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by uvedenú skutočnosť akokoľvek preukázal a podložil. Zmluvné dojednanie podľa ustanovenia článku 2 ods. 5 Zmluvy o prestupe hráča zo dňa 01.08.2009 celom jednoznačne stanovuje nárok žalovaného ako „12% z inkasovanej sumy bez DPH za prestup“. Inkasovanou sumou za prestup sa jednoznačne rozumie suma, ktorú žalobca prijal ako protihodnotu za prestup hráča z klubu žalovaného do klubu Sampdoria Janov. Žalobca si v zmluve o prestupe hráča uzatvorenej s klubom Sampdoria Janov vymienil plnenie za prestup ako dvojzložkovú sumu zloženú z fixnej časti 1.200.000 EUR a variabilnú zložku 20% z netto prijatej sumy za nasledujúci prestup z klubu Sampdoria Janov. Fixná a variabilná zložka spolu predstavujú hodnotu, z ktorej sa vypočítal aj podiel žalovaného 2/ vyplývajúci zo Zmluvy o prestupe hráča uzatvorenej dňa 01.08.2009. Žalovaný 2/ požiadal súd o uloženie povinnosti žalobcu spočívajúcej v predložení Zmluvy o prestupe hráča medzi žalobcom a klubom Sampdoria Janov. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorým by spochybnil explicitné ustanovenie zmluvného dojednania, alebo ktorým by preukázal svoje skutkové tvrdenie, že podiel žalovaného na prestupovej sume sa mal vzťahovať len na fixnú zložku inkasovanej sumy za prestup hráča.

3.3. Žalovaný 2/ ďalej poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že Dohoda o spôsobe úhrady záväzku zo dňa 10.05.2022 nebola uznaním záväzku a mala by predstavovať len akýsi úkon chrániaci žalobcu pred disciplinárnym postihom. Žalovaný mal v čase uzatvorenia predmetnej Dohody v rukách právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, na základe ktorých bol povinný uhradiť sumu vo výške 541.440 EUR spolu s príslušenstvom a trovami konania. Vôľou sporových strán bolo vyhnúť sa akémukoľvek ďalšiemu spochybňovaniu záväzkov žalobcu vyplývajúcich zo Zmluvy o prestupe hráča a zároveň z napadnutých rozhodnutí a umožniť tak žalobcovi úhradu dlhu v splátkach za predpokladu, že splátky bude plniť riadne a včas spolu s vedľajším dojednaním o vzdaní sa nároku na úroky z omeškania za splnenia podmienky včasnej úhrady splátok. Dohoda o spôsobe úhrady záväzku z 10.05.2022 predstavuje kumulatívnu nováciu záväzku žalobcu voči žalovanému, ktorou žalobca a žalovaný zmenili vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o prestupe hráča a z napadnutých rozhodnutí a to v časti splatnosti záväzku. Uzatvorením takejto dohody žalobca a žalovaný potvrdzujú existenciu záväzku v dôsledku čoho sa nepovažuje za sporný. Žalobca si bol vedomý svojej povinnosti uhradiť záväzok žalovanému, záväzok bol riadne identifikovaný príslušným rozpisom, ako aj odkazom na napadnuté rozhodnutia, záväzok bol označený ako dlh žalobcu pre prípad straty výhody splátok a žalobca sa bezpodmienečne zaviazal k jeho celkovej úhrade v splátkach. Sám žalobca po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí inicioval uzatvorenie Dohody, ktorým v žalovanom 2/ objektívne vyvolala dôvodné presvedčenie, že po právoplatnosti napadnutých rozhodnutí pre žalobcu nie sú záväzky sporné, tieto uznáva a zaväzuje sa ich uhradiť podľa splátkového kalendára. Žalobca si dokonca vymienil vzdanie sa nároku na úrok z omeškania. Žalobca porušil zákaz venire contra factum proprium tým, že konal v rozpore s vyvolaným presvedčením a v zlej viere, v dôsledku čoho sa nemôže prihliadať na takéto konanie a takéto konanie predstavuje zneužitie práva žalobcu, ktorému nemôže byť poskytnutá ochrana. Samotná Dohoda o spôsobe úhrady záväzku z 10.05.2022 má povahu uznania dlhu v zmysle , resp. 323 , nakoľko sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky a to písomná forma, sľub zaplatiť a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky.

4. K žalobe žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 1/, ktorý uviedol, že hlavným dôvodom, prečo ho žalobca označil za žalovaného je skutočnosť, že orgán žalovaného 1/ - Komora SFZ pre riešenie sporov vydala napadnuté rozhodnutia. Žalovaný 1/ sa považuje za športovú organizáciu v zmysle , športový zväz v zmysle a v zmysle za národný športový zväz. Žalovaného 1/ teda možno chápať ako súkromnoprávnu korporáciu bez významnej existencie správy vecí verejných, keďže oblasť športu ako celok nemožno považovať za oblasť verejnej správy. V zmysle športovou organizáciou nemôže byť orgán verejnej správy. Preskúmať v správnom súdnictve možno za určitých okolností aj rozhodnutie orgánu občianskeho združenia, avšak výlučne v prípade, ak zákon tomuto občianskemu združeniu zveruje rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Žalovaný 1/ má za to, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného 1/ ani jeho druhostupňové rozhodnutie by nemalo podliehať právomoci súdu v zmysle . Činnosť žalovaného 1/ a jeho orgánu Komory SFZ pre riešenie sporov, s výnimkou disciplinárnych orgánov, nemožno považovať za činnosť oblasti verejnej správy. Napadnuté rozhodnutia žalovaného 1/ totiž nie sú rozhodnutiami s vrchnostenskou povahou s presahom na základné práva a právom chránené záujmy žalobcu a zároveň nie sú ani rozhodnutiami, ktorými by dochádzalo k správnemu trestaniu. Súd by mal preto žalobu v časti zrušenia napadnutých rozhodnutí zamietnuť. Žalovaný 1/ nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej by v prípade zamietnutia žaloby v časti I. petitu malo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti. Konajúci súd nie je viazaný napadnutými rozhodnutiami žalovaného 1/. V prípade ak by prvostupňové rozhodnutie v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného 1/ malo byť rozhodnutím s vrchnostenskou povahou, tunajší súd nie je vecne a miestne príslušným súdom na konanie proti žalovanému 1/, keďže žaloba o preskúmanie rozhodnutia záujmovej samosprávy musí byť preskúmaná na správnom súde v zmysle . 4.1. V prípade, ak by došlo k prieskumu napadnutých rozhodnutí žalovaného 1/ tak, žalovaný 1/ bol toho názoru, že tieto rozhodnutia sú správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj predpismi SFZ. V súvislosti s namietaným údajným pochybením spočívajúcom v nesprávnom posúdení procesnej preklúzie nároku žalovaného 2/ na plnenie a teda samotnej právomoci orgánu žalovaného 1/ sa vecou zaoberať z dôvodu uplynutia stanovenej lehoty vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku bol žalovaný 1/ toho názoru, že tieto skutočnosti orgány žalovaného vyhodnotili správne a v súlade s procesným predpisom poriadkom Komory. V prípade dohody na percentuálnej participácií na odmene za ďalší prestup konkrétneho hráča ide o tzv. „sell on fee“ doložku, teda inštitút, ktorý je v prípade národných a medzinárodných prestupov hráčov pomerne bežný. Účelom „sell on fee“ doložky je chrániť klub (starý klub) predávajúci hráča do iného klubu (nový klub) pred neočakávaným zvýšením trhovej hodnoty po prestupe, preto starý klub dostane dodatočnú platbu v prípade, ak je hráč predaný z nového klubu tretiemu klubu za sumu vyššiu, ako je suma, ktorú zaplatí nový klub starému klubu. V zmluvách o prestupe je z tohto dôvodu klauzula o predaji kombinovaná s ustanovením definujúcim prestupovú čiastku, celkovo rozdeľujú protihodnotu, ktorú má zaplatiť nový klub na dve zložky, t. j. pevnú sumu splatnú pri prestupe hráča a variabilnú nominálnu sumu splatnú starému klubu v prípade následného predaja hráča do tretieho klubu. Dohoda o dodatočnej participácií žalovaného 2/ na odmene žalobcu za ďalší prestup hráča A. B. je dostatočne určitá, aby nevyvolávala pochybnosti o vzniku nároku žalovaného 2/ na plnenie od žalobcu, keď kritériom pre vznik nároku je v zmysle čl. II. ods. 5 Zmluvy zinkasovaná suma. Bol to práve žalobca, ktorý sa dohodol na zaplatení variabilnej zložky odplaty za následný prestup hráča A. B. v splátkach. Doložky „sell on“ sú zmluvné dohody, ktoré nie sú definitívne a podliehajú neurčeným budúcim udalostiam. Z dôvodu tejto neistoty nemôže byť povinnosť nového klubu zaplatiť podiel z prestupovej sumy stanovená od okamihu uzavretia zmluvy o prestupe, ale podlieha následnému prijatiu príslušnej sumy novým klubom. Z obsahu Dohody o spôsobe úhrady záväzku je zrejmé, že žalobca nevzniesol akékoľvek námietky proti svojej povinnosti zaplatiť žalovanému 2/ jeho nárok vyplývajúci z prvostupňového rozhodnutia žalovaného 1/ v spojitosti s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného 1/, ani tieto rozhodnutia žiadnym spôsobom nerozporoval a ani vo všeobecnej rovine neuviedol svoje výhrady k obsahu týchto rozhodnutí. Žalobca dohodu plnil a poukázal žalovanému 2/ čiastočné plnenie, ku ktorému ho zaviazalo prvostupňové rozhodnutie žalovaného 1/. Čiastkové plnenie zo strany žalobcu nadobudlo účinky uznania zvyšku jeho záväzku vplývajúceho z napadnutých rozhodnutí.

5. Na vyjadrenia žalovaných reagoval žalobca svojou žalobnou replikou zo dňa 15.05.2024. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/ nepredniesol žiadne právne relevantné argumenty, prečo považuje napadnuté rozhodnutia za vecne správne, iba ich vecnú správnosť konštatoval. Žalovaný 1/ nepredniesol žiadny relevantný argument prečo podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu čl. 19 ods. 2 Poriadku Komory SFZ pre riešenie sporov. Žalovaný 1/ predniesol iba argumentáciu, prečo nemajú byť napádané rozhodnutia preskúmané žalobu na súde. Argumentácia žalovaného 1/ o tom, že preskúmať možno len rozhodnutia alternatívnych orgánov na riešenie sporov s vrchnostenskou povahou nie je vecne správny. Podľa toho, aký charakter má spor, a teda či súkromnoprávny alebo verejnoprávny, bude podávaná žaloba na súd, a to buď do súdneho systému správneho alebo civilného. Žalobca napáda procesný priebeh a teda, že rozhodnutia žalovaného sú vecne nesprávne, pretože Komora SFZ pre riešenie sporov sa vecou ani nemala zaoberať, z dôvodu porušenia čl. 19 ods. 2 poriadku Komory. Tento orgán má na procesné pravidlo prihliadať ex offo, nakoľko poriadok ustanovuje, že komora sa odmietne vecou zaoberať povinne. Žalobca namietol možnosť žalovaného 1/ vyjadriť sa k existencii samotného nároku, k otázke ktorej sa môžu vyjadriť iba členovia orgánu pre riešenie sporov, ako aj k obsahu Dohody o spôsobe úhrady záväzku, ktorej žalovaný 1/ nie je zmluvným účastníkom.

5.1. Vo vzťahu k argumentácií žalovaného 2/, že na uplatnenie práva pred orgánom alternatívneho riešenia sporov mal lehotu 3 rokov titulom občianskoprávnej úpravy žalobca uviedol, že táto argumentácia je vecne nesprávna, keďže nerešpektuje a priamo popiera čl. 165 Zmluvy o fungovaní európskej únie. Princíp slobody združovania a princíp organizácie športu dáva športovým národným športovým zväzom v rozsahu riešenia sporov právomoc stanovovať pravidlá konania pred týmito orgánmi. V reakcii žalovaného 2/ absentuje vyjadrenie sa k momentu vzniku jeho nároku, vyjadruje sa iba k jeho splatnosti. Dohoda o spôsobe plnenia dlhu žalobcu bola následkom napádaných rozhodnutí, čo vyplýva z jej explicitného obsahu (čl. I), rovnako z nej vyplýva aj to, že bola vylúčením možností disciplinárneho konania voči žalobcovi (čl. II ods. 5). To, že dohoda nie je uznaním záväzku, ale len dohodou o spôsobe úhrady záväzku vyplýva rovnako z jej textu, pričom v nej neexistuje prehlásenie žalobcu, že záväzok uznáva. Povinnosť žalobcu na úhradu plnenia žalovanému 2/ by neexistovala bez napádaných rozhodnutí. Skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik sporu bol prestup športovca, nie jeho splatnosť. Ak by športovec neprestúpil nárok by nikdy nevznikol. Argumentácia nemožnosťou odklonu od zákonnej úpravy by znamenala, že športový predpis by nemohol vytvoriť súťaže podľa pohlavia, pretože by išlo o priamu diskrimináciu, čo právny poriadok zakazuje.

5.2. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný 1/ svojou procesnou duplikou zo dňa 24.10.2022, ktorou v časti I. v podstate zopakoval svoje argumenty o správnosti napádaných rozhodnutí a v časti II. sa vyjadril k námietke žalobcu o možnosti žalovaného meritórne vyjadriť sa k existencii samotného nároku. argumentácia žalobcu je nelogická, pretože žalovaný 1/ a nie jeho orgány, je nositeľom procesnej subjektivity a pasívne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. V opačnom prípade by žaloba musela smerovať voči Komore SFZ, resp. odvolaciemu senátu Komory SFZ, ktoré však nemajú právnu subjektivitu. Obdobné stanovisko žalovaný 1/ zaujal aj vo vzťahu k vyjadreniu sa k Dohode o spôsobe úhrady záväzku. Žalobca sa už niekoľko krát pokúšal spochybniť nárok priznaný žalovanému 2/, ale je očividné, že argumentácia žalobcu má špekulatívny charakter. Ani jedno z tvrdení žalobcu nebolo v konaní pred Komorou SFZ dôkazne a vecne v dostatočnej miere podložené. Žalobca vždy iba spochybnil základnú premisu nároku, ale svoju pozornosť nevenoval preukázaniu toho, že tvrdenia žalovaného 2/ boli nesprávne. Žalovaný poukázal na bod 56. a 95. odôvodnenia rozhodnutia Komory SFZ pre riešenie sporov.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu: Dohoda o spôsobe úhrady záväzku zo dňa 10.05.2022 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 2/, uznesenie Komory SFZ pre riešenie sporov zo dňa 08.08.2022, sp. zn. , výpis z podnikateľského účtu žalobcu zo dňa 24.05.2022, 07.09.2022 a 26.09.2022, Zmluva o prestupe hráča uzatvorená podľa medzi žalovaným 2/ a žalobcom zo dňa 01.08.2009, uznesenie Komory SFZ pre riešenie sporov zo dňa 23.02.2022, sp. zn. KS-O/9/2021, nesúhlasné stanovisko člena senátu podľa čl. 31 ods. 4 poriadku Komory pre riešenie sporov zo dňa 04.04.2022, uznesenie Komisie SFZ pre riešenie sporov zo dňa 14.04.2021, sp. zn. , stanovy Slovenského futbalového zväzu schválené na konferencii SFZ dňa 03.06.2016, Poriadok Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov z 05.09.2016 v znení neskorších zmien a doplnení.

7. Podľa , národný športový zväz vytvára svoje orgány a zabezpečuje ich činnosť podľa týchto pravidiel: spory, ktoré vznikajú pri športovej činnosti národného športového zväzu a osôb s jeho príslušnosťou, riešia orgány na riešenie sporov vytvorené národným športovým zväzom alebo orgán na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach podľa , ktorý je na tieto účely určený v zakladajúcom dokumente národného športového zväzu; spory, ktoré vznikajú pri športovej činnosti medzi národným športovým zväzom a osobami s jeho príslušnosťou, rieši orgán na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach podľa , ak je na tieto účely určený v zakladajúcom dokumente národného športového zväzu.

8. Podľa , športová organizácia vykonáva v súlade s jej predpismi pôsobnosť na riešenie sporov podľa odseku 2 nad osobami s jej príslušnosťou pred vlastným orgánom na riešenie sporov. Športová organizácia môže vo svojom zakladajúcom dokumente zveriť pôsobnosť na riešenie sporov podľa odseku 2 nad osobami s jej príslušnosťou a medzi športovou organizáciou a osobami s jej príslušnosťou orgánu na riešenie sporov a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach vytvorenému Slovenským olympijským a športovým výborom podľa .

9. Podľa , orgány na riešenie sporov sú oprávnené a) rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou, b) ukladať sankcie a opatrenia za porušenie pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutí orgánov športovej organizácie, c) preskúmavať rozhodnutia orgánov športových organizácií s jej príslušnosťou, d) preskúmavať súlad predpisov športových organizácií s jej príslušnosťou s jej zakladajúcim dokumentom v časti, ktorá je pre tieto športové organizácie záväzná.

10. Podľa , ak vznikne spor týkajúci sa rozhodnutia orgánu na riešenie sporov v konaní podľa odseku 2, ktoré je právoplatne skončené, rozhoduje na návrh dotknutej osoby súd príslušný podľa .

11. Podľa , orgány na riešenie sporov vykonávajú pôsobnosť podľa odseku 2 v súlade s pravidlami súťaže, predpismi športovej organizácie, ku ktorej má príslušnosť, medzinárodnými športovými pravidlami, predpismi a rozhodnutiami pri dodržiavaní zásad spravodlivého procesu.

12. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Podľa , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

14. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

15. Podľa , pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

16. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Medzi žalobcom a žalovaným 2/ bola uzatvorená Zmluva o prestupe hráča, v zmysle ktorej sa zmluvné strany v čl. II ods. 5 Zmluvy dohodli na zmluvnej podmienke v znení: „V prípade ďalšieho predaja hráča počas trvania zmluvy sa MŠK Žilina, a.s., zaväzuje vyplatiť klubu FK Žiar nad Hronom, s.r.o. 12% z inkasovanej sumy bez DPH za prestup.“ Uznesením Komisie SFZ pre riešenie sporov zo dňa 14.04.2021 sp. zn. bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ sumu 541.440 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 54.144 EUR od 11.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 243.648 EUR od 13.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 243.648 EUR od 07.08.2020 do zaplatenia. Zároveň bol žalovanému 2/ priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa od žalobcu domáhal zaplatenia sumy 541.440 EUR s príslušenstvom na základe Zmluvy o prestupe hráča zo dňa 01.08.2009 (pozn. súdu- v konaní pred Komorou bolo preukázané, že dátum podpisu na Zmluve bol dňa 13.08.2009). Spornou v konaní bola variabilná suma predstavujúca podiel vo výške 12% bez DPH z inkasovanej sumy žalobcom z ďalšieho prestupu hráča. Hráč v súlade so Zmluvou prestúpil do klubu žalobcu. Z klubu žalobcu hráč ďalej prestúpil dňa 29.01.2016 do klubu US Sampdoria Janov, a to za cenu pozostávajúcu z fixnej časti vo výške 1.200.000 EUR a variabilnej sumy predstavujúcej podiel vo výške 20% z prestupovej sumy v čistom z ďalšieho predaja hráča, tzv. „sell on fee“. Následne dňa 07.07.2017 prestúpil hráč z klubu US Sampdoria Janov do klubu Inter Miláno. Prestupová čiastka predstavovala sumu 20.000.000 EUR, pričom žalobca mal nárok na 20% z predmetnej sumy zníženej o fixnú čiastku 1.200.000 EUR. Klub US Sampdoria Janov uznal svoj záväzok zaplatiť odporcovi sumu 3.760.000 EUR a navrhol splácať dohodnutú sumu postupne v splátkach. Z už vyplatenej sumy si žalovaný 2/ uplatnil voči žalobcovi svoj nárok na zaplatenie 12%. Nakoľko počas priebehu sporu zinkasoval žalobca aj zvyšnú časť z variabilnej časti odplaty, žalovaný 2/ rozširoval svoj návrh až do zaplatenia 541.440 EUR s DPH. Žalobca významnú čas odplaty žalovanému 2/ uhradil, a to vrátane časti odplaty založenej na báze „sell on fee“ podľa čl. II ods. 5 Zmluvy. Žalobca uhradil žalovanému 2/ 12% z fixnej sumy zinkasovanej od klubu US Sampdoria Janov. Jediným elementom, ktorý je v rozpore s ostatnými skutočnosťami je dátum uvedený na Zmluve, keď žalovaný 2/ preukázal, že dátum podpisu bol iný a to 13.09.2009 (pozn. súdu – uvedená skutočnosť nemá vplyv na predmet sporu vedeného na tunajšom súde). Odvolací senát Komory SFZ pre riešenie sporov odvolanie žalobcu zamietol uznesením zo dňa 23.02.2022 sp. zn. KS-O/9/2021 v bode 59. odvolací senát okrem iného uviedol, že žalovanému 2/ vznikol nárok na báze „sell on fee“, nakoľko sa jedná o odmenu za prvý prestup z US Sampdorie Janov a odmena na báze „sell on fee“ predstavuje variabilnú zložku odmeny za prestup hráča, po prijatí ktorej vznikol žalovanému 2/ nárok ako podiel z prestupovej sumy vo výške 12%. Nie je podstatné, či žalobca zinkasoval sumu za prestup hráča okamžite, v splátkach alebo až po splnení podmienky ďalšieho prestupu z klubu US Sampdoria Janov do klubu Inter Miláno. Z nesúhlasného stanoviska člena senátu vyplýva, že senát konajúci vo veci nezohľadnil znenie čl. 19 ods. 2 Poriadku Komory, a teda procesnú preklúziu nároku uplatneného žalovaným 2/. Lehoty na uplatnenie práva účastníkom konania pred komorou sú upravené v osobitných predpisoch. Ak osobitný predpis SFZ neupravuje lehotu na uplatnenie práva účastníkom konania, komora sa odmietne vecou zaoberať, ak od skutočnosti rozhodujúcej pre vznik sporu uplynuli viac ako dva roky. Uznesením Komory SFZ pre riešenie sporov zo dňa 08.08.2022, sp. zn. bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v celkovej výške 19.726,36 EUR.

17. V prvom rade považuje súd za potrebné vyjadriť sa k právomoci konať a rozhodovať vo veci zrušenia napadnutých rozhodnutí Komory SFZ pre riešenie sporov. V konaní nebolo sporné, že napadnuté rozhodnutia nie sú rozhodnutiami týkajúcimi sa disciplinárneho konania, ktoré by mali charakter administratívneho trestania, ale ide o rozhodnutie národného športového zväzu, ktoré má súkromnoprávny charakter, pretože žalobca aj žalovaný 2/ sú dobrovoľnými členmi národného športového zväzu, v tomto prípade žalovaného 1/ a týmto svojím členstvom sa podriadili rozhodovaniu sporov orgánom na riešenie sporov zriadeným v zmysle . Komora SFZ pre riešenie sporov rozhodovala o nároku žalovaného 2/ voči žalobcovi vyplývajúceho zo Zmluvy o prestupe hráča z klubu žalovaného 2/ do klubu žalobcu a jeho následných ďalších prestupov vrátane práv s tým spojených. Nie pochýb, že v tomto prípade ide o obchodnoprávny vzťah uzatvorený medzi dvomi podnikateľmi. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prípade rozhodovania o nárokoch vyplývajúcich zo Zmluvy o prestupe, nejde o rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy. Komora SFZ pre riešenie sporov v predmetnej veci nevystupovala v postavení orgánu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutia Komory preto nie je možné preskúmať v rámci správneho súdnictva. Otázkou zostáva, či rozhodnutia Komory SFZ pre riešenie sporov je možné preskúmať v rámci všeobecného súdnictva žalobou podanou v civilnom konaní. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ak by sa odmietol sporom zaoberať z dôvodu nedostatku svojej právomoci, a to bez uvedenia orgánu príslušného vo veci konať, došlo by tým k odmietnutiu spravodlivosti. (R 82/2002) Nakoľko ako už bolo vyššie uvedené vec nepatrí do správneho súdnictva, preto v zmysle SR a je daná právomoc všeobecného súdu. Zároveň súd uvádza, že jeho pozornosti neušla ani novelizácia , kde s účinnosťou od 01.07.2025 je vyslovene uvedené: „ak vznikne spor týkajúci sa rozhodnutia orgánu na riešenie sporov v konaní podľa ods. 2, ktorá je právoplatne skončená, rozhoduje na návrh dotknutej osoby súd príslušný podľa “.

18. Ďalej je potrebné vysporiadať sa s námietkami žalovaných týkajúcich sa kauzálnej a miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Námietka žalovaného 2/ o kauzálnej nepríslušnosti súdu neobstojí, pretože kauzálna príslušnosť bola do procesného poriadku ustanovená až s nadobudnutím účinnosti od 01.06.2023 a vzhľadom k zásade perpetuiatio fori sa príslušnosť skúma na základe okolností v čase začatia konania, t.j. rozhodujúce okolnosti pre posúdenie príslušnosti je potrebné skúmať v čase podania žaloby 23.11.2022. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalovaného 2/ týkajúca sa miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na konanie. V čase začatia konania bol na konanie príslušný všeobecný súd žalovaného 1/, ktorým bol Okresný súd Bratislava II. Spis bol na základe nadobudnutia účinnosti už spomínaného zákona č súvisiacich so zmenou výkonu súdnictva prenesený na Mestský súd Bratislava III.

19. Žalovaný 2/ navrhol vec týkajúcu sa nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 2/ vylúčiť na samostatné konanie z dôvodu, že žalobca si uplatňuje žalobcu voči dvom odlišným subjektom, uplatňuje si odlišné a samostatné nároky, ktoré odôvodňuje rôznym skutkovým stavom a všeobecné súdy na prejednanie uplatnených nárokov nie sú totožné. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 18.12.2025 súd návrh žalovaného 2/ na vylúčenie veci v časti vydania bezdôvodného obohatenia zamietol. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného 2/, že v žalobe sú uvedené veci, ktoré sa na spojenie nehodia. V prípade vyhovenia žalobe v časti zrušenia napadnutých rozhodnutí, by bol súd oprávnený rozhodnúť o tom, či na strane žalovaného 2/ nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že inštitút vylúčenia žaloby je fakultatívny, t.z. že súd môže, ale nemusí vylúčiť vec na samostatné konanie. Na vylúčenie veci na samostatné konanie, preto neexistuje právny nárok. Súd považuje za potrebné uviesť, že z hľadiska charakteru spoločenstva ide v prípade žalovaných o samostatné spoločenstvo, čo vyplýva aj zo žaloby, kde voči žalovanému 1/ smeruje prvý petit žaloby a voči žalovanému 2/ druhý petit žaloby.

20. Po ustálení si právomoci tunajšieho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci je potrebné vysporiadať sa s procesnou otázkou zrušenia napadnutých rozhodnutí, pretože zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu výslovne nevyplýva možnosť súdu zrušiť napadnuté rozhodnutia. K tomuto súd uvádza, že za použitia analógie legis aplikoval ustanovenia týkajúce sa rozhodovania odvolacieho súdu v zmysle , resp. 389 , ktorými sú upravené podmienky pre potvrdenie alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

21. Spornou v konaní ostala otázka správnosti napadnutých uznesení Komory pre riešenie sporov SFZ z dôvodov uvádzaných žalobcom, a to najmä, či Komora žalovaného 1/ neporušila procesný predpis konania – poriadok Komory SFZ pre riešenie sporov, konkrétne čl. 19 ods. 2 Poriadku Komory, nesprávne posúdila moment vzniku nároku žalovaného 2/ voči žalobcovi. Ďalej žalobca namietal samotnú existenciu nároku žalovaného 2/ voči žalobcovi, pretože ide o prestup po ďalšom prestupe, teda o druhý ďalší prestup. V Zmluve sa zmluvné strany dohodli iba na ďalšom prestupe, podľa žalobcu na prvom prestupe, nie na každom ďalšom prestupe hráča.

22. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, konkrétne bod 95. odôvodnenia, ktorý citoval aj žalovaný 1/ je zrejmé, že žalobca v prvostupňovom konaní pred Komorou SFZ pre riešenie sporov nenapádal samotnú existenciu nároku žalovaného 2 voči žalobcovi, jediným elementom, ktorý je v rozpore so všetkými ďalšími skutočnosťami, je dátum uvedený na Zmluve o prestupe hráča. Vzhľadom k uvedenému prihliadnuc na podporné použitie ustanovení o odvolaní v zmysle a nasl. , v prípade napadnutia samotnej existencie nároku žalovaného 2/ voči žalobcovi zo Zmluvy o prestupe hráča zo dňa 13.08.2009 ide o tzv. novotu v odvolacom konaní v zmysle , ktorá nie je prípustná, keďže tento prostriedok obrany žalobca vôbec nepoužil v konaní pred prvostupňovým orgánom Komisie SFZ pre riešenie sporov. Obdobne vo vzťahu k procesnej pasivite žalobcu súd poukazuje aj na bod 57. a 58. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia druhostupňového orgánu. Napriek uvedenému považuje súd za potrebné vyjadriť sa aj k existencii samotného nároku žalovaného 2/ voči žalobcovi. Z čl. II ods. 5 Zmluvy o prestupe hráča, na ktorý poukazoval žalobca aj žalovaný vyplýva, že v prípade ďalšieho predaja hráča počas trvania zmluvy sa MŠK Žilina, a.s., zaväzuje vyplatiť klubu FK Žiar na Hronom, s.r.o., 12% z inkasovanej sumy bez DPH za prestup. Na základe gramatického výkladu, ale aj samotnej prejavenej vôle zmluvných strán nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že zmluvné strany sa dohodli iba na vyplatení sumy za prestup v prípade prvého prestupu. Zmluvné strany zmluvu slobodne podpísali, táto je naďalej účinná, skutočnosť ktorá ani nie je sporná, prvýkrát začal žalobca napádať samotnú existenciu nároku až v odvolacom konaní vedenom Komorou SFZ pre riešenie sporov, preto je potrebné dospieť k záveru, že žalovanému 2/ vznikol voči žalobcovi nárok na vyplatenie 12 % z inkasovanej sumy bez DPH za prestup, v tomto prípade ďalší prestup hráča z klubu Sampdoria Janov do klubu Inter Miláno.

23. Vzhľadom na nesúhlasné stanovisko člena senátu, na ktoré poukazoval žalobca a stotožnil sa s ním, je potrebné preskúmať, či došlo k porušeniu procesného predpisu a to konkrétne čl. 19 ods. 2 poriadku Komory a či Komora SZF rozhodla o nároku, ktorý bol procesne prekludovaný. Komora sa odmietne vecou zaoberať, ak od skutočnosti rozhodujúcej pre vznik sporu uplynuli viac ako dva roky. Žalobca v celom konaní nenamietol procesnú preklúziu uplatneného nároku, avšak v zmysle poriadku Komory uvedené ustanovenie musí Komora skúmať ex offo. Prestup hráča z klubu Sampdoria Janov do klubu Inter Miláno nastal dňa 07.07.2017. Návrh na začatie konania na Komoru žalovaného 1/ bol podaný dňa 11.07.2019. Uvedená skutočnosť v konaní nebola medzi stranami sporu sporná. Komisia SFZ pre riešenie sporov vo svojich rozhodnutiach v podstate uviedla, že skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik sporu boli až úhrady odplát zo strany klubu Sampdoria Janov v prospech žalobcu, vznik nároku žalovaného 2/ voči žalobcovi vznikol až uhradením odplaty žalobcovi a nie momentom prestupu športovca zo Sampdorie Janov do Interu Miláno tak, ako to tvrdí žalobca. Podľa žalobcu už momentom prestupu hráča z klubu Sampdoria Janov do klubu Inter Miláno dňa 07.07.2017 za sumu 20.000.000 EUR bolo možné zastabilizovať hodnotu 12% z celého prestupu.

24. V zmysle článku 19 ods. 6 poriadku Komory lehoty upravené týmto poriadkom nie je možné predlžovať. Nie je možné prisvedčiť procesnej obrane žalovaného 2/, že v prípade zmieneného ustanovenia čl. 19 ods. 2 poriadku Komory ide o ustanovenie, ktoré je v rozpore s kogentnými ustanoveniami obchodného, resp. týkajúce sa otázky premlčania, pretože v prípade zriadenia Komory SFZ pre riešenie sporov ide o orgán, ktorý bol povinný žalovaný 1/ zriadiť v zmysle . Podľa názoru súdu ustanovenie čl. 19 ods. 2 poriadku Komory nehovorí o nemožnosti žalovaného 2/ uplatniť si svoj nárok vo všeobecnej premlčacej lehote podľa občianskeho, resp. , ale hovorí o tom, že orgán zriadený žalovaným 1/ sa vecou odmietne zaoberať, ak od skutočnosti rozhodujúcej pre vznik sporu uplynuli viac ako dva roky. Zmeškanie lehoty ustanovenej internými predpismi žalovaného 1/ má za následok len zánik práva na vecné prejednanie sporu Komisiou SFZ pre riešenie sporov, čo ale nespôsobuje zánik existencie samotného nároku žalovaného 2/.

25. Sporové strany sa rozchádzajú v otázke momentu vzniku nároku, keď žalobca odvádza moment vzniku nároku prestupom športovca zo dňa 07.07.2017 a žalovaní splatnosťou nároku, ktorá bola závislá od splnenia ďalších podmienok.

26. Z vyššie citovaného čl. II bod 5. Zmluvy o prestupe hráča zo dňa 13.08.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na záväzku žalobcu vyplatiť žalovanému 2/ percentuálny podiel vo výške 12% z inkasovanej sumy bez DPH za prestup. Na základe uvedeného zmluvného dojednania sa súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného 2/, že nárok žalovaného bol závislý od inkasovania, t.j. prijatia sumy za prestup hráča zo strany žalobcu. V konaní nebola sporná skutočnosť, že medzi žalobcom a klubom Sampdoria Janov bola dohodnutá splatnosť prestupovej čiastky v splátkach, tak ako to uvádza aj sám žalobca v bode 12. žaloby. Keďže došlo k rozloženiu záväzku na úhradu podielu v splátkach, tak premlčacia doba v zmysle , ako aj , začala plynúť od splatnosti jednotlivých splátok. Žalobca nesporoval tvrdenie žalovaného 2/, že až dňa 05.12.2017 oznámil žalovanému 2/ prijatie prvej splátky transferovej sumy. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca prijal od klubu Sampdoria Janov transferovú sumu za prestup hráča v splátkach, nedošlo k porušeniu článku 19 ods. 2 poriadku Komory SFZ pre riešenie sporov. Žalobca si v konaní nesprávne vykladá moment vzniku nároku, ktorý odvádza od samotného prestupu hráča zo dňa 07.07.2017. Žalovaný 2/ si mohol uplatniť svoje nároky v konaní pred komoru SFZ až ich splatnosťou, pretože v zmysle kogentného ustanovenia je dlžník v omeškaní, ak si neplní svoj záväzok riadne a včas. Zmluvné strany sa v zmysle dohodli na čase splnenia záväzku v Zmluve o prestupe hráča a to už v spomenutom čl. II. bod 5. Zmluvy tak, že čas plnenia naviazali na inkasovanie sumy za prestup. V zmysle čl. 8 bod 1 stanov SFZ musia byť predpisy SFZ v súlade s právnym poriadkom, ako aj ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom k vyššie uvedenému považuje súd napadnuté rozhodnutia za vecne správne, preto nepovažuje za potrebné osobitne sa vyjadrovať k argumentom sporových strán vo vzťahu k Dohode o spôsobe úhrady záväzku.

27. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to pripojenie spisu Komory SFZ pre riešenie sporov, pretože jednak mal za to, že to pre vedenie konania nie je potrebné, vzhľadom k tomu, že súčasťou spisu sú napadnuté rozhodnutia a jednak žalobca na vykonaní tohto dôkazu netrval. Rovnako súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným 2/ vo vzťahu k predloženiu zmluvy o prestupe hráča uzatvorenej medzi žalobcom a klubom Sampdoria Janov, nakoľko to pre rozhodnutie vo veci súd nepovažoval za potrebné. Nad rámec vyššie uvedených dôkazov strany sporu na pojednávaní 18.12.2025 po poučení súdom podľa v znení neskorších predpisov („CSP“) vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19.10.2020 a sp. zn. zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle v konečnom rozhodnutí tak, že vzhľadom k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu bol podľa priznaný v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania žalovanému 1/ voči žalobcovi v časti konania o zrušenie rozhodnutí a žalovanému 2/ voči žalobcovi v časti konania o zaplatenie 261.166,36 EUR s príslušenstvom prihliadnuc na to, že v prípade žalovaných ide o samostatné spoločenstvo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.