Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-34-2023.pdf
PDF · 175.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.11.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaných A. B., C. B. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obž. A. B. a obž. C. B. a vo výroku o náhrade škody.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
u k l a d á :
Obžalovaným
1/ A. B., nar. XX.X.XXXX v D. E. F., trvale bytom G. XXX,
podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
2/ C. B., nar. XX.X.XXXX v D. E. F., trvale bytom G. XXX,
podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, D. E. F. a J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. L., E. A. XX/XX s nárokmi na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces. Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných A. B. a C. B. vinnými pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 16.08.2019 v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod., počas cesty vlakom R 609 v medzistaničnom úseku železničná stanica M. a železničná stanica I. - N., okr. I., fyzicky napadli poškodených J. K. a L. H. zo D. E. F., a to tak, že poškodeného J. K. obžalovaný A. B. udrel päsťou do tváre, na čo poškodený J. K. spadol na podlahu, kde ho obžalovaný A. B. ešte trikrát kopol do chrbta a prehodil mu cez hlavu tričko, následne sa poškodený L. H. snažil obžalovaného A. B. odstrčiť od poškodeného J. K., na čo ho napadol obžalovaný C. B. a udrel poškodeného L. H. do tváre, medzi tým obžalovaný C. B. kopol dvakrát do poškodeného J. K., na to sa na miesto dostavil poškodený H. I. zo D. E. F., ktorý sa snažil brániť poškodeného J. K. a odstrčiť od neho obžalovaného C. B., s ktorým sa vzájomne držali za ruky, čím takto poškodenému J. K. spôsobili zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani obmedzenia na obvyklom spôsobe života, poškodenému H. I. zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani obmedzenia na obvyklom spôsobe života, L. H. zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani obmedzenia na obvyklom spôsobe života.
Za to im súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 6T/42/2021-76 z 31.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.9.2021, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Obžalovanému C. B. podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Na proti tomu podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného J. B., nar. XX.XX.XXXX v D. E. F., trvale bytom G. XXX, oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad č. 2 Pv 447/19/7706-54, EEČ:2- 57-198-2021 zo 7.5.2021 pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že
- po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 16.08.2019 v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod., počas cesty vlakom R 609 v medzistaničnom úseku železničná stanica M. a železničná stanica I. - N., okr. I., po tom čo si obvinený A. B. všimol v reštauračnom vozni u poškodeného J. K. pánsku koženú peňaženku s finančnou hotovosťou 1.210,- €, následne v uličke v blízkosti reštauračného vozňa fyzicky napadli poškodených J. K. a L. H. zo D. E. F., a to tak, že obvinený A. B. označil obom obvineným C. B. a J. B. poškodeného J. K., na ktorého ukázal, obvinený A. B. ho udrel päsťou do tváre, na čo poškodený J. K. spadol na podlahu, kde ho obvinený A. B. ešte trikrát kopol do chrbta a prehodil mu cez hlavu tričko, následne sa poškodený L. H. snažil obvineného A. B. odstrčiť od poškodeného J. K., na čo ho napadol obvinený C. B. a udrel poškodeného L. H. do tváre, medzi tým obvinený C. B. kopol dvakrát do poškodeného J. K., na to sa na miesto dostavil poškodený H. I. zo D. E. F., ktorý sa snažil brániť poškodeného J. K. a odstrčiť od neho obvineného C. B., s ktorým sa vzájomne držali za ruky, na to poškodeného H. I. taktiež fyzicky napadol obvinený J. B., ktorý ho udrel päsťou do tváre, následne poškodeného H. I. obvinený J. B. držal obomi rukami pod krk a škrtil ho, kde H. I. obvinený J. B. pri tom strhol z krku zlatú retiazku s príveskom s menom "Darinka" a udrel ho ešte päsťou do tváre, na to začal obvinený J. B. cez vlak utekať aj so zlatou retiazkou, pričom obvinení A. B., C. B. a J. B. tak využili situáciu, že počas bitky poškodenému J. K. zo zadného vrecka nohavíc vypadla pánska kožená peňaženka v hodnote 8,- € s obsahom: preukaz zdravotnej poisťovne A. a kreditná karta N. oboje na meno J. K. spolu s finančnou hotovosťou 1.210,- € a tejto peňaženky sa zmocnili, čím takto poškodenému J. K. spôsobili škodu vo výške 1.218,- € a zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani obmedzenia na obvyklom spôsobe života, poškodenému H. I. zmocnením sa zlatej retiazky s príveskom spôsobili škodu vo výške 200,- € a zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani obmedzenia na obvyklom spôsobe života, L. H. zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a ani obmedzenia na obvyklom spôsobe života, čím mal spáchať zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, D. E. F. a J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. L., E. A. XX/XX s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj dodatočne prostredníctvom svojej obhajkyne písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím konajúceho súdu, nestotožňuje sa s ním, naopak považuje rozhodnutie konajúceho súdu za nezákonné, nakoľko aj naďalej trvá na tom, čo uvádzal jednak od začiatku prípravného konania a zároveň i v priebehu súdneho konania, a teda, že je nevinný a skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, sa nedopustil. Vzhľadom na uvedené v rámci hlavného pojednávania urobil aj vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku „že som nevinný“. Aj naďalej trvá na tom, že sa nedopustil ani skutku v zmysle podanej obžaloby okresného prokurátora zo dňa 07.05.2021 a teda zločinu lúpeže podľa §188 ods. 1 Tr. zákona v spojitosti s § 20 Tr. zákona, a nedopustil sa ani skutku v zmysle vyneseného rozsudku OS PP sp. zn. 8T/25/2021-556 zo dňa 29.05.2023 a teda skutku - prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a to tak, že sa mal dopustiť hrubej neslušnosti (tým, že mal napadnúť iného) na mieste prístupnom verejnosti. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí v plnom rozsahu s vyneseným rozsudkom okresného súdu. Opätovne poukazuje na to, že ako v priebehu prípravného konania, tak ani v rámci hlavných pojednávaní, nebolo preukázané, žeby sa ako obžalovaný mal dopustiť skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Žiadnym dôkazným prostriedkom jednoznačne nebolo preukázané, že by sa mal dopustiť skutku, ktorý sa mu kladie za vinu tak, ako to bolo uvedené v obžalobe okresného prokurátora a takisto žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo preukázané, žeby sa mal dopustiť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona tak, ako bol vynesený rozsudok. Poukazuje na to, že nebolo dokonca ani preukázané, žeby medzi nimi ako spoluobžalovanými mala existovať nejaká predchádzajúca vzájomná dohoda o tom, že majú v úmysle sa zmocniť finančných prostriedkov poškodeného. Dokonca stále je sporná samotná otázka, či poškodenému J. K. peňaženka bola alebo nebola odcudzená a kým, nakoľko túto peňaženku videla samotná svedkyňa - sprievodkyňa p. A. A., keď túto jej ukazoval samotný poškodený J. K.. Tiež žiaden z poškodených v tom čase nespomínal ani to, žeby mala byť odcudzená zlatá retiazka. Tiež poukazuje na to, že všetci poškodení v priebehu prípravného konania neustále menili svoje výpovede, dokonca i v rámci konania pred konajúcim súdom sa ich výpovede rozchádzali v podstatných okolnostiach a tieto rozpory poškodení nedokázali odstrániť v rámci svojich výpovedí a teda tieto rozpory neboli odstránené. Predovšetkým poukazuje na rozpor vo výpovedi jednak samotného poškodeného J. K., keď vo svojej výpovedi zo dňa 21.07.2020 uviedol, že až na železničnej stanici zistil, že v zadnom pravom vrecku nemá peňaženku s peniazmi, hoci ako vyplynulo z prípravného konania a tiež súdneho konania, poškodený J. K. ukazoval peňaženku svedkyni A. A. /sprievodkyni/ a to ešte vo vlaku v deň incidentu, teda dňa 16.08.2019. Z vykonaného dokazovania nie je dostatočne preukázané, žeby mal obžalovaný A. B. uvedenú peňaženku poškodeného J. K. odcudziť. Dokonca zo samotného procesného úkonu zo dňa 05.02.2021 /teda konfrontácie medzi ním ako obžalovaným a poškodeným J. K./ poškodený J. K. uviedol, že trvá na výpovedi, že mu ukradli peňaženku, ale nevie, kým bola peňaženka odcudzená. Ďalej poukazuje na to, že takisto nebol odstránený rozpor ohľadom tej okolnosti týkajúcej sa údajného siahania ním ako obžalovaným na peňaženku poškodeného J. K., keď poškodený H. I. vo svojej výpovedi dňa 24.08.2020 uviedol, že poškodený J. K. mal peňaženku na ľavej strane nohavíc a poškodený J. K. vo svojej výpovedi zo dňa 21.07.2020 uviedol, že peňaženku mal na pravej strane nohavíc. Zároveň poškodený H. I. vo výpovedi dňa 26.09.2022 neodstránil rozpor v jeho výpovediach, keď vo výpovedi dňa 26.09.2022 uviedol, že videl ako obž. A. B. siaha na peňaženku J. K. a dňa 26.11.2019 uviedol v rámci svojej výpovede, že citujem: „ja som pri tom nebol ako sa to stalo“. Nakoniec vo výpovedi dňa 26.09.2022 poškodený H. I. uviedol, že: „ videl som, ako obž. B. siahal na peňaženku, ale nevidel som, ako ju zobral“. Pri tak vážnych rozporoch nemožno jednoznačne vyvodiť akýkoľvek záver o tom, že obžalovaný A. B. sa mal dopustiť zločinu lúpeže. Uvedené uvádza aj vzhľadom na tú skutočnosť, že napriek tomu, že súd vyniesol rozsudok pre prečin výtržníctva, tak vie, že okresný prokurátor zahlásil odvolanie voči vynesenému rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021. Poukazuje na to, že súhlasí s tým, ako sa konajúci súd vysporiadal práve s touto otázkou odcudzenia peňaženky poškodeného J. K., a ako to odôvodnil konajúci súd v napádanom rozsudku na strane 11 predposledný odstavec napádaného rozsudku. S týmto sa plne stotožňuje s právnym názorom konajúceho súdu. Vykonaným dokazovaním v rámci prípravného konania a tiež súdneho konania neboli odstránené rozpory ani ohľadom tej skutočnosti, ktorí z obžalovaných mali udrieť poškodeného J. K. a kto mu mal stiahnuť tričko na tvár. K uvedeným rozporom sa poškodený J. K. nevedel vyjadriť, a teda jeho výpoveďou nebol odstránený rozpor ohľadom toho, kto ho mal udrieť do tváre a stiahnuť tričko na tvár. Poškodený J. K. vo svojej výpovedi dňa 24.10.2022 nevedel sa vyjadriť k rozporu v jeho výpovedi zo dňa 24.10.2022 a dňa 11.09.2019, keď uviedol, že nevie, kto ho udrel do tváre, ale v rámci konfrontácie zo dňa 05.02.2021 s ním obžalovaným A. B. uviedol, že do tváre ho udrel obžalovaný B.. Poškodený J. K. zároveň vo svojej výpovedi dňa 24.10.2022 sa nevedel vyjadriť k rozporu v jeho výpovedi zo dňa 05.02.2021 pri procesnom úkone konfrontácia s obž. B., kde uviedol, že tričko mu stiahol na hlavu obž. B., avšak dňa 21.07.2020, uviedol, že tričko mu stiahol cez hlavu ten najstarší cigán. Trvá na tom, čo uviedol vo svojich výpovediach a síce, že nie je pravdou, že udrel päsťou do tváre poškodeného J. K., že mu mal následne trikrát kopnúť do chrbta a prehodiť tričko cez hlavu. Uvedeného sa nedopustil, a zároveň v jeho prospech vypovedali aj ostatní obžalovaní, ktorí potvrdili tieto jeho slová. Zároveň uvedené nie je možné i z dôvodu, že osoba tak malého vzrastu ako je on, by nekonala vo vzťahu k poškodenému už len z dôvodu jeho fyzického vzrastu a vyspelosti. I s poukazom na všetky tieto rozpory vo výpovediach poškodeného jednak J. K. ako aj ostatných poškodených, a ich neodstránením, nemôže súhlasiť s tým, že ho konajúci súd uznal vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko sa žiadneho výtržníctva nedopustil a vykonaným dokazovaním nebolo ani jednoznačne preukázané, žeby sa mal tohto skutku dopustiť. Poukazuje zároveň na to, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané, žeby mal poškodeného J. K. udrieť päsťou do tváre, ani žeby ho mal trikrát kopnúť do chrbta. Trvá na všetkom, čo uviedol vyššie, a tieto tvrdenia sú rovnaké, nikdy ich nemenil či už v rámci prípravného konania alebo súdneho konania. Naopak zotrval na nich, na rozdiel od výpovedí poškodených, ktorí neustále menili a prispôsobovali svoje výpovede, na základe čoho vznikali rozpory vo výpovediach, ktoré však v priebehu dokazovania neboli odstránené. Uvedené rozpory vo výpovediach poškodených sú výsledkom toho, že všetci poškodení boli v čase incidentu pod silným vplyvom alkoholu, čo podľa jeho názoru je jedna z okolností, pre ktoré si poškodení nemôžu dobre pamätať udalosti z uvedeného dňa. Dokonca z výpovedi všetkých obžalovaných v rámci prípravného konania i súdneho konania vyplynula skutočnosť, že samotní poškodení mali medzi sebou nejaký konflikt, z ktorého s najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo aj zranenie poškodeného H., ktorý mal monokel pod okom. Na uvedené poukazovali a zhodne vypovedali všetci obžalovaní. Poukazuje na to, že je nelogické, dokonca to považuje za účelové, aby poškodený J. K. podal trestné oznámenie až jeden mesiac potom, ako mu boli údajne odcudzené peniaze. Nepotreboval nič odcudzovať, nakoľko mal svoje vlastné zarobené peniaze, k čomu sa vyjadril v rámci súdneho konania. Takisto poukazuje na to, že všetci poškodení opakovane pohŕdali súdom, a na hlavné pojednávanie sa opakovane nedostavovali, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, dokonca poškodený H. ušiel z budovy súdu, čím došlo k zmareniu úkonu pred konajúcim súdom. Už uvedené správanie vzbudzuje pochybnosti o tom, či podané trestné oznámenie nie je len pomsta za predchádzajúce odsúdenie poškodených v inom trestnom konaní, v ktorom vystupovali v postavení obžalovaných. Uvedené iba vzbudzuje pochybnosti o hodnovernosti podaného trestného oznámenia, hodnovernosti výpovedí poškodených. V rámci takéhoto dôkazného prostredia, nie je možné jednoznačne vyvodiť a vysloviť záver o tom, že ja - obžalovaný A. B. sa mal dopustiť jednak skutku, ktorý sa mu kladie za vinu na základe podanej obžaloby okresného prokurátora, ale ani skutku, za ktorý ho uznal vinným konajúci súd – z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. V tejto súvislosti poukazuje na základnú zásadu trestného konania „in dubio pro reo“ a síce v pochybnostiach v prospech obvineného. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku napádaný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023 v celom rozsahu k jeho osobe zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám v jeho prospech, spod obžaloby ho oslobodil.
Písomne odôvodnené odvolanie voči označenému rozsudku podal prostredníctvom svojej obhajkyne aj obžalovaný C. B.. V jeho dôvodoch uviedol, že s týmto záverom prvostupňového súdu sa nestotožňuje, má za to, že vo vlaku došlo k výtržnosti, avšak zo strany poškodených a to poškodeného J. K. a poškodeného L. H., ktorí bez príčiny úderom do tváre fyzicky napadli obžalovaného C. B. a následne ho začali biť do rôznych častí tela. Výsledky dokazovania nepreukazujú, že napadol pošk. L. H. a dvakrát kopol do poškodeného J. K., naopak bol už vo vlaku napadnutý, zbitý a následne z vlaku vyhodený a surovým spôsobom dokopaný alkoholom podguráženými osobami rómskej národnosti, ktorí na hlavnom pojednávaní vystupovali v procesnej pozícii poškodených potom, čo sa zastal synovca A. B., ktorý bol poškodenými z reštauračného vozňa prenasledovaný. V priebehu hlavného pojednávania uvádzal, že keď sa A. B. vrátil z reštauračného vozňa späť, vravel, že utekajú za ním cigáni a že ho chcú zbiť. Keď sa obrátil k týmto cigánom, snažil sa vzniknutú situáciu riešiť s tým, že sa ich opýtal, čo spravil A. B., načo bol jedným z poškodených udretý do tváre a potom bol bitý hlava nehlava. Jeho výpoveď potvrdil obž. A. B., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol, že keď poškodení počuli, že v prípade C. B. ide o jeho strýka, začali ho mlátiť, videl, ako ho kopali, a on sa veľmi bál ako aj obž. J. B., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol, že C. zatlačili ku stene k WC, a nato ho udreli, každý sa rozutekal, videl ako napadli C. B. na zemi, bili ho päsťami, kopali. Obžalovaní C. B. a J. B. zhodne udávali, že poškodení prišli k nim už s podliatinami a škrabancami na tvári, v značne podguráženom stave, jeden z nich mal roztrhnuté tričko, boli agresívni a pôsobili ako nafetovaní. Obž. J. B. ušiel do iného vagóna a z udalosti je vystresovaný a šokovaný dodnes. V chodbičke pri WC sedeli pred útokom na taškách, nakoľko vlak bol strašne preplnený a vzhľadom na opísané skutočnosti mal strach aj preto, že v danom čase nemal kde ustúpiť alebo odísť. Po útoku sa postavil a hľadal uličku, aby odtiaľ odišiel. Útočníci sa ho pýtali, či je rodina s C. a A. a z dôvodu, že mal strach, im povedal, že ich nepozná a nič s nimi nemá. Na svojich výpovediach či v prípravnom konaní tak na hlavnom pojednávaní zotrval a nemenil ich na rozdiel od poškodených. Aj pri konfrontácii v prípravnom konaní zo dňa 05.02.2021 a s pošk. H. I. a s pošk. K. obž. C. B. uvádzal že ... “poškodení prišli ako zabijaci a ten s copom ho udrel... “, ...“ boli agresívni, a nereagovali na jeho snahu o komunikáciu a vyriešenie problému s tým, že ak A. niečo spravil, že on si to s ním vybaví a bez toho, aby na to niekto z poškodených reagoval, ho jeden z nich s copkom rovno udrel päsťou do ľavej strany tváre, potom ho mal stiahnuť k sebe J. K., ktorý tam išiel už s roztrhnutým tričkom, načo si chránil hlavu. Bili ho, kopali, načo spadol a hľadal si miesto, kam by ušiel“... Za trestný čin „výtržnictví nelze považoval jakékoli fyzické napadení jiného, spáchané verejne nebo na miste verejnosti pŕístupném. Pro tento trestní čin je typický zjevné neúctivý a neukáznéný postoj pachatele k zásadám občanského soiižití. Pri posuzování formálních znaku skutkové podstaty uvedeného trestného činu je proto treba hodnotil:, za jakých okolností byl čin spáchán, zda šlo o pohnútku, kterou pachcitel projevil aroganci vuči ostatním osobám, nebo zda byl napr. vyprovokován a vybočil jen z rámce normálni reakce. V této souvislosli je nutno hodnotil i další okolnosti prípadu, zejména vek pachatele, intenzitu útoku a zpúsob prevedení činu. Duležité je i zhodnocení osoby pachatele a následku jeho jednání, včetne odezvy u verejnosti“. (Šámal a kol. Trestní zákoník U, N'S 14/2022 - T 352). V kontexte vyššie uvedeného je zjavné, že bol napadnutý a zbitý už vo vlaku viacerými osobami, nasvedčuje závažnosť jeho poranení a žiadne zranenia, resp. minimálna miera poranení nevyžadujúce lekárske ošetrenie, ktoré mali utrpieť poškodení J. K. a L. H.. Podľa lekárskych správ, ktoré sú súčasťou spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/7/2020, doba liečenia utrpených zranení - 3,5 cm dlhej otvorenej rane na hlave s potrebou zašitia bola 10 dní, pričom aj lekárom C. B. uvádzal, že bol napadnutý spoluobčanmi vo vlaku, pretože bránil synovca. Uvádzal, že začali ich biť v M. a trvalo to až do I.. Taktiež poukazuje na to, že v prípade poškodených šlo o mladých, alkoholom značne podgurážených cca 30 ročných mužov, pričom obž. C. B. mal čase incidentu 53 rokov. Svedkyňa D. B. na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2023 potvrdila, že počas toho ako poškodení čakali na polícii na výsluch, zhovárali sa medzi sebou v rómštine, kde odkomunikovali skutočnosť, že jej manžel C. B. dostal bitku zbytočne, pretože bitku vo vlaku vyprovokoval jeden z poškodených. Jeden z poškodených, ktorý mal cop, jej povedal, že poškodený s roztrhaným tričkom to celé vyprovokoval a uviedol, že je mu to ľúto. Vyššie uvedené skutočnosti korešpondujú aj s výpoveďou vlakvedúceho O. I. zo dňa 12.11.2019, ktorý je súčasťou spisu sp. zn. 6T7/2020, že partia Rómov okolo pošk. J. K. predtým ako začali prenasledovať A. B., bola tak podgurážená, že predtým vyskakovali a fyzicky útočili aj na jednu rodinu, ktorá sa nachádzala v reštauračnom vozni, vrátane samotného vlakvedúceho. Hádka vznikla medzi cestujúcimi, ktorí boli v značnej miere opitosti, ktorí sa medzi sebou poznali, sedeli spolu pri dvoch stoloch, v ktorom sa obžalovaný C. B. nenachádzal. Z uvedenej zápisnice ďalej vyplýva, že pred skutkom popísaným v obžalobe Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. 2 Pv 447/19/7706- 54 zo dňa 07.05.2021 došlo k hádkam a bitke v reštauračnom vozni medzi samotnou skupinou Rómov, ktorí cestovali spolu s J. K. z prác v N., v ktorom ako bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, sa obžalovaný C. B. nenachádzal a táto skupina sa už pred tým ako začali prenasledovať A. B. smerom k obž. J. B. a C. B. mala navzájom medzi sebou obviňovať, že sa medzi sebou okradli o peniaze. Obž. B. na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol, že partia v reštauračnom vozni bola pod vplyvom alkoholu a mala medzi sebou roztržky. Skutočnosť, že v prípade skupiny poškodených J. K. a spol. šlo v dôsledku požitého alkoholu o značne agresívne konanie a správanie nielen vo vzťahu k obžalovaným C. B. a spol., ale aj k samotným príslušníkom hliadky polície, ktorá došla na miesto činu, je napokon evidentná aj z úradných záznamov hliadok OR PZ, Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ, ako aj hliadky Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, Odboru poriadkovej polície, PMJ Prešov vo vyššie uvedenej veci zo dňa 16.08.2019, ktoré sú súčasťou spisu sp. zn. 6T/7/2020. Z výpovede svedka P. B. na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2022 vyplynulo, že poškodení si uvedomovali následky svojho konania voči C. B., nakoľko uvádzali, že v prípade, ak pôjdu sedieť, bude s C. zle. V kontexte vyššie uvedeného nemožno súhlasiť s postupom prvostupňového súdu, pokiaľ považoval za vierohodné výpovede skupiny poškodených, z ktorých malo vyplynúť, že obž. C. B. nebol z ich strany napadnutý. Výpovede poškodených ohľadne skutku nie sú konzistentné, vykazujú rozpory medzi výpoveďami z prípravného konania a výpoveďami na hlavnom pojednávaní. Skutočnosť, že obž. C. B. niekoho z poškodených napadol, nie je jednoznačne zrejmá ani z výpovede samotného oznamovateľa a pošk. J. K.. Výpoveď tohto poškodeného ohľadne skutočnosti, kto ho vlastne mal udrieť, nie je jednoznačná, poškodený bol v čase spáchania skutku pod značným vplyvom alkoholu, kde a kým mal byť napadnutý na čl. 6 zápisnice zo dňa 24.10.2022 uviedol, že nevie, pretože nerozoznáva, potom uvádzal, že sám nevie, kto ho udrel, má problémy so zrakom, pretože celý život zvára. Navyše mal stiahnuté tričko, takže nič nevidel. Svedok pošk. L. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.09.2022 odmietol vypovedať, pričom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku boli čítané jeho výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že kto ho mal udrieť, uviesť nevedel, pretože mal vypité a prebral sa až na polícii. Ako sa dostal na políciu v I., nepamätá. Ďalej uviedol, že zranenia nemal nijaké, okrem natrhnutého oka, ošetrenie nebolo potrebné. Z jeho výpovede v prípravnom konaní zo dňa 24.08.2020 ďalej vyplynulo, že pošk. J. K. sa pochytil s nejakými cigánmi v jedálenskom vozni, nevie presne o čo sa jednalo, lebo bol opitý. Potom bol problém niekde pri záchode, kde sa K. začal biť s cigánmi z G.. Odkiaľ mal vedomosť, že šlo o cigánov z G. nevedel povedať. Z tejto výpovede nevyplýva, či a kým presne mal byť napadnutý J. K.. Naopak, poškodený uviedol, že biť sa začal J. K. (č.l. 11 zápisnice). Výpoveď pošk. H. I. na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2022, kde uviedol, že obž. C. B. prepadol J. K., nie je vierohodná, je účelová, pretože H. I. k okolnosti, kedy mal dôjsť za J. K. k miestu incidentu, a akým spôsobom sa incidentu zúčastnil, vypovedá rozporne. V priebehu vyšetrovania pri výsluchu dňa 26.11.2019 svedok uviedol, že zostal v reštauračnom vozni, na záchod šiel L. H. a J. K., za 5 minút dobehol H.. Pri výsluchu dňa 24.08.2020 uviedol, že na záchod šiel K., a on za ním poslal L. H., aby sa za ním šiel pozrieť a ako sa L. H. vrátil, uviedol, že J. K. je na zemi, že sa bije. Táto výpoveď však nevypovedá o napadnutí J. K. inou konkrétnou osobou. Pri konfrontácii v prípravnom konaní dňa 22.04.2020 vypovedá k tejto skutočnosti opäť inak, a to tak, že z reštauračného vozňa šiel na záchod spolu s J. K. a L. H.. Vzhľadom na vyššie uvedené rozpory, je evidentné, že pošk. I. zahmlieva jeho konkrétnu, účasť na čine, pretože z jeho výpovedí nie je evidentné, kedy došiel na miesto činu a čo vlastne videl, či vôbec bol svedkom toho, prečo a ako incident pri toaletách začal a kto koho ako prvý udrel. Poškodený H. I. v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 24.08.2020 nevypovedal o napadnutí K. C. B.. Výpoveď pošk. H. I. v prípravnom konaní zo dňa 24.08.2020, že nejaký vysoký starší chlap vo veku 50 rokov bol na J. K., tak aj na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2022, kde túto osobu „opoznal“ ako obž. C. B., považuje za nevierohodnú a účelovú, aj z dôvodu požitia alkoholu už v reštauračnom vozni tesne pred skutkom (v prípravnom konaní dňa 24.08.2020 uvádzal tri pivá a tri poldecáky) tak z dôvodu blízkeho príbuzenského vzťahu medzi pošk. J. K. a pošk. H. I.. Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zásady in dubio pro reo nie je možné vysloviť záver, že obžalovaný C. B. sa mal dopustiť skutku, ktorý prvostupňový súd kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Aj keby napadnutý C. B. sedel, resp. ležal na pošk. J. K. (tak ako to už pri konfrontácii zo dňa 05.02.2021 uvádzal pošk. H. I.) a týmto spôsobom ho pacifikoval, tak táto skutočnosť by nenapĺňala znaky protiprávneho konania v zmysle § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože v takomto prípade by išlo o nutnú obranu, teda o okolnosť vylučujúcu proti pravosť činu. Podľa § 25 ods. 1 Tr. zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. O nutnú obranu ide aj vtedy, ak napadnutý odvracia činom inak trestným útok na telesnú integritu priamo mu hroziacu preto, že sa snažil odvrátiť útok smerujúci proti telesnej integrite inej osoby (NS ČSSR 7 Tz 67/69). Vyššie uvedeným sa však prvostupňový súd nezaoberal a pri skúmaní otázky viny v tejto veci prehliadol, že obžalovaný C. B. útok nevyprovokoval, naopak, bránil jednak synovca A. B. pred verbálnymi útokmi a hrozbou napadnutia a následne seba pred náhlym fyzickým útokom troch útočníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine a treste poukazujúc na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám a obžalovaného C. B. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil.
Písomne odôvodnené odvolanie proti tomuto rozsudku podal aj okresný prokurátor, kde v jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný súd k záverom prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku, uviedol, že s vyššie uvedenými závermi súdu v napadnutom rozsudku sa nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Obžalovaní počas prípravného konania a ani v konaní pred súdom neuviedli dôvod, pre ktorý ich mali údajne napadnúť poškodení vo vlaku. Ich rozporné výpovede sa zhodujú len v tom, že ku konfliktu malo dôjsť, keď sa k ním vrátil A. B.. Treba pripomenúť, že A. B. uviedol len to, že sa ho mal v reštauračnom vozni L. H. opýtať, odkiaľ je a následne ho štopol. Poškodený L. H. svojou výpoveďou poprel tvrdenia obžalovaného A. B. a potvrdil skutočnosti tvrdené J. K., a to, že cestou z práce mal J. K. 1.200,- eur, ktoré boli určené na ich výplaty, pričom v reštauračnom vozni došlo k problému ohľadom peňazí, následne bol aj sám napadnutý. Následne bol na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2022 vypočutý svedok - poškodený H. I., ktorý ukázal na obžalovaného A. B. a uviedol, že tento chcel v reštauračnom vozni zobrať J. K. peňaženku, na čo mu mal J. K. vykrútiť ruku. Následne A. B. ušiel do vagóna, kde za ním išiel J. K. a následne svedok explicitne uviedol, že obžalovaný C. B. napadol J. K., jemu roztrhol tričko a keď následne chcel pomôcť J. K., sotil ho A. B. a následne mu C. B. strhol retiazku. Svedok H. I. ďalej ukázal na obžalovaného J. B. a uviedol, že bol na mieste činu, avšak len tam stál a pozeral sa. Svedok H. I. tak na hlavnom pojednávaní jednoznačne opoznal všetkých obžalovaných a usvedčil ich zo spolupáchateľstva na zločine lúpeže. Je pravdou, že svedok na predmetnom hlavnom pojednávaní uviedol, že tam mala byť okrem obžalovaných aj ďalšia osoba, ktorá ho mala udrieť a mala mu strhnúť retiazku, avšak k predmetnej otázke obhajkyne je potrebné uviesť, že táto bola kapciózna, keďže sa opakovane dotazovala na tú istú okolnosť zrejme s cieľom zneistiť svedka napriek tomu, že svedok predtým dvakrát jednoznačne povedal, že retiazku mu strhol C. B.. Napriek tomu má za to, že prípadné označenie ďalšej osoby a súčasné jednoznačné usvedčenie troch známych obžalovaných odôvodňuje skôr zmenu skutkovej vety, a to tak, že sa skutku dopustili obžalovaní spolu s doposiaľ nezisteným páchateľom a nie spochybnenie výpovedí všetkých poškodených. K výpovedi svedka H. I. možno z hľadiska jej vierohodnosti poukázať na skutočnosť, že tento na otázku obhajkyne uviedol, že sa s J. K. nedohadoval, ako má vypovedať. Naopak obžalovaný C. B. na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol, že sa so spoluobžalovanými rozprávali o skutku a bývajú asi 50 m od seba. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2022 bol ako tretí v poradí vypočutý svedok-poškodený J. K., ktorý oproti rozporným výpovediam obžalovaných vypovedal v podstatných okolnostiach skutku konštantné počas celého trestného konania. Svedok potvrdil, že bol v reštauračnom vozni s H. I. a následne označil v pojednávacej miestnosti obžalovaného A. B. (v zápisnici nesprávne uvedené meno J. B.) ako osobu, ktorá mu chcela z peňaženky zobrať peniaze pri pulte, následne obžalovaný odišiel so slovami „ešte uvidíš“. Svedok mal v tom čase pri sebe 1.200,- eur na výplaty, resp. zálohy pre H. I., L. H., I. B. a G. Q., čo potvrdil M. I., ktorý mu peniaze vyplatil dňa 16.08.2019. Svedok na hlavnom pojednávaní jednoznačne opoznal obžalovaných všetkých troch obžalovaných a popísal ich účasť na skutku. Svedok sa zároveň priznal k tomu, že na vlakovej stanici v I. napadol obžalovaných, avšak toto napadnutie bolo dôsledkom skoršieho konfliktu vo vlaku, kde bol zbitý práve obžalovanými v dôsledku toho, že zabránil obžalovanému A. B., aby mu z peňaženky zobral peniaze určené na výplaty, resp. zálohy pre svojich spolupracovníkov. K poškodenému J. K. je potrebné v reakcii na argumenty obhajoby, podľa ktorej podal trestné oznámenie neskoro, preto ho spochybňujú, uviesť, že poškodený už v prípravnom konaní uviedol, že na železničnej polícii povedal po výsluchu policajtovi, že chce podať trestné oznámenie. Ignorovanie tejto žiadosti, resp. neznalosť práva poškodeného však v žiadnom prípade neznižuje jeho vierohodnosť. V opačnom prípade, by sme mohli dôjsť k záveru, že v prípade okamžitého podania trestného oznámenia J. K. na toho času už obžalovaných by boli jeho tvrdenia vyhodnotené obhajobou ako pravdivé? Dňa 28.11.2022 bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa L. K., manželka poškodeného J. K., ktorá okrem iného uviedla, že po skutku prišla na vlakovú stanicu do I., kde boli C. B. a A. B., ktorých na pojednávaní opoznala. Svedkyňa uviedla, že po skutku za ňou na polícii prišla manželka C. B. a povedala jej, nech stiahnu papiere, že im všetky peniaze vráti. Svedkyňa uviedla, že počas cesty vlakom jej manžel telefonoval a povedal jej, že mu chceli zobrať peniaze, hovoril, že bol na zemi a kričal, aby ho nechali. K danej výpovedi považuje za potrebné uviesť, že táto je relevantná, pretože potvrdzuje výpovede poškodených, že boli vo vlaku napadnutí obžalovanými. Oproti tejto výpovedi je potrebné vyhodnotiť výpoveď svedkyne D. B. ako nevierohodnú, keďže táto spočiatku vylúčila, že by na vlakovej stanici, resp. na železničnej polícii bola svedkyňa L. K., resp. akákoľvek žena, čo nakoniec v tej istej výpovedi zmenila a pripustila, že tam bola nejaká žena. Taktiež pokiaľ ide o ďalšiu časť výpovede svedkyne B., táto sa javila ako zmätočná a tým absolútne nevierohodná, rovnako tak ako výpoveď svedka P. B.. S poukazom na obsah vyššie uvedených výpovedí má za to, že bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento má znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a spáchali ho obžalovaní, z čoho ich usvedčujú poškodení, najmä J. K. a H. I., pričom bolo preukázané, že poškodený K. skutočne disponoval v čase činu hotovosťou 1.200,- eur, pričom nemožno súhlasiť s tvrdením obžalovaného B., že by ich prepil alebo prehral, pretože aj ostatní poškodení potvrdili, že danú finančnú hotovosť poškodený K. mal počas cesty vlakom. Naopak bolo preukázané, že obžalovaný B. mal vedomosť o tom, že poškodený K. disponuje touto čiastkou, a to z reštauračného vozňa, kde sa mu ju pokúsil vziať, čo bolo aj motívom ďalšieho konania obžalovaných popísaného v obžalobe. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd sa v konaní nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023 a v zmysle s ustanovením § 322 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu okresného prokurátora predložil písomné vyjadrenie obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajkyne J. H. H. N., v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu nesúhlasí s odvolaním okresného prokurátora a s jeho odôvodnením, a považuje ho za nesprávne. Predovšetkým uvádza, že od začiatku prípravného konania nikdy nezmenil svoju výpoveď, a táto v žiadnej okolnosti nevykazuje známky žiadnej účelovosti, prispôsobovania okolností, zmene výpovede tak, ako to je v prípade všetkých poškodených, na čo poukázal i v rámci ním podaného odvolania voči napádanému rozsudku. Okresný prokurátor v odvolaní uviedol, že počas prípravného konania a ani v konaní pred súdom neuviedol dôvod, pre ktorý mali byť napadnutí vo vlaku. Tento dôvod osobne nepozná dodnes, avšak uvedené nie je dôvod k tomu, aby jeho výpoveď mala byť nevierohodná, nepravdivá, rozporuplná, resp. uvedené nie je dôvodom na to, aby mal byť odsúdený pre niečo, čoho sa nedopustil. Naopak opätovne poukazuje na to, že boli to práve poškodení, ktorí neustále menili svoje výpovede, nedokázali odstrániť rozpory vo svojich výpovediach a tieto v konečnom dôsledku ani neboli odstránené v priebehu ani prípravného a ani súdneho konania. Poukazuje na to, že obžaloba sa nezaoberala a nevyhodnocovala všetky dôkazy vykonané v rámci súdneho konania, ale naopak tendenčne vyhodnotila a prispôsobila iba dôkazy, ktoré by mali vyznievať v jeho neprospech, avšak vôbec sa nezaoberala dôkazmi, ktoré sú v jeho prospech a to napr. výpoveď svedkyne A.. Poukazuje na to, že výpoveď svedka -poškodeného H. I., na ktorého sa odvoláva obžaloba, nemožno hodnotiť ako dôveryhodnú výpoveď, keď aj zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 26.09.2022 je zrejmé, že tento sám seba spochybňuje vo svojej výpovedi, keď nedokázal odstrániť rozpor v jeho výpovediach. Na položenú otázku obžaloby, prečo teraz vypovedal inak alebo neuviedol všetko, svedok poškodený H. I. uviedol, že cit.: „ja hovorím vždy pravdu, Prešlo veľa času, ja si to už všetko presne nepamätám“. Teda v čase bezprostredne po údajnom spáchaní skutku, si svedok poškodený nepamätal veľa vecí, resp. jeho výpovede zneli v úplne inom kontexte, naopak s odstupom času viac ako 3 rokov si svedok poškodený pamätá čoraz viac vecí ako predtým. Zároveň uvádza, že zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 26.09.2022 je opätovne zrejmá skutočnosť, že poškodený H. I. uviedol k údajnému odcudzeniu peňaženky, že cit.: „ ja som pri tom nebol, ako sa to stalo, nevidel som, ako ju zobral“. Za takéhoto dôkazného prostredia je nemožné jednoznačne vyvodiť záver, že sa mal dopustiť skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Zároveň poprel a namietal výpoveď svedka - poškodeného H. I., nakoľko táto sa nezakladá na pravde. Opoznanie obžalovaných svedkom - poškodeným H. I. je zrejmé iba z toho, že všetci či už poškodení alebo obžalovaní sa nachádzali vo vlaku v predmetný deň, avšak v žiadnom prípade to nepreukazuje to, že obžalovaní sa mali dopustiť skutku, ktorí sa im kladie za vinu. Samotná skutočnosť, že obžalovaní bývajú 50 m od seba, tiež neznamená, že obžalovaní sa o skutku rozprávali. Nakoniec táto skutočnosť nevyplýva ani z výpovede C. B. na hlavnom pojednávaní zo dňa 22.10.2021. Nakoľko z výpovede zo dňa 22.10.2021 je zrejmé, že cit.“ sa rozprávali málo, tu na chodbe sme sa akurát rozprávali“. Všetky výpovede obžalovaných boli urobené dávno predtým, ako sa obžalovaní rozprávali na chodbe Okresného súdu Poprad dňa 22.10.2021. Takisto namieta to, čo uvádza obžaloba a to, že poškodený J. K. mal oproti nám všetkým obžalovaným v podstatných okolnostiach vypovedať konštantné počas celého trestného konania. Nakoľko svedok poškodený J. K. menil a prispôsoboval svoje výpovede a rozpory doposiaľ neodstránil. Namieta to, ako sa obžaloba vysporiadala so svedkyňou L. K., keď jej výpoveď obžaloba považuje za relevantnú, keď údajne táto má potvrdzovať výpovede poškodených. K tejto svedkyni je potrebné uviesť, že táto je na jednej strane subjektívne zaujatá na výsledku konania, nakoľko poškodený J. K. je jej manžel, no na druhej strane jej výpoveď namieta i z dôvodov, ktoré uviedol a namietala už jeho obhajkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2022 a následne 28.11.2022 a to z dôvodu, že táto svedkyňa samovoľne a bez vyzvania či predvolania predsedu senátu vbehla dňa 24.10.2022 počas hlavného pojednávania do pojednávacej miestnosti a bez vyzvania predsedu senátu sa začala samovoľne vyjadrovať k veci, resp. k tomu, čo odznelo v rámci výsluchu poškodeného J. K.. Už z uvedeného dôvodu nemôže byť táto svedkyňa nezaujatá, keď počúvala za dverami pojednávacej miestnosti. Ku skutočnosti, že poškodený J. K. podal neskoro trestné oznámenie, uvádza, že jeho neskoré podanie poškodeným je iba reakciou na tú skutočnosť, že v predchádzajúcom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 6T/7/2020 bol odsúdený za skutok, ktorého sa mal dopustiť na osobe C. B. /v tomto konaní obžalovanom/. K názoru resp. vyjadreniu obžaloby týkajúcemu sa skutkovej vety uvádza, že samotné podanie obžaloby a ustálenie skutkovej vety je výlučne vecou obžaloby, a jej zmenu mohla obžaloba vykonať v priebehu súdneho konania, nakoľko disponuje obžalobou. V plnom rozsahu trvá na ním podanom odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023 a navrhol, aby odvolací súd - Krajský súd v Prešove podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku napádaný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/25/2021 zo dňa 29.05.2023 v celom rozsahu k jeho osobe zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám v jeho prospech a spod obžaloby ho oslobodil.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných na podklade argumentácie v nich prezentovanej nebolo dôvodné, aj napriek tomu, že rozsudok vo výroku o treste v prospech obžalovaného zmenil, oproti odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré naopak za dôvodné v celosti nepovažoval, okrem výroku o nároku na náhradu škody.
Krajský súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.
Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný – krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaných a druhu a výmere trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaných a okresného prokurátora a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaných a určeného druhu trestu a jeho výmery, včítane výroku o náhrade škody.
Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, v rámci toho príkladmo aj uvádzať nepravdu, ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom žalobcu, ktorým je prokurátor.
No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.
V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaných prezentovaných v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní a okresného prokurátora nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.
Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaných a okresného prokurátora, ktorými argumentovali, už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, aj v rámci záverečných rečí, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.
Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaných.
Pokiaľ má platiť, že konflikt mal v podstate byť vyprovokovaný zo strany obžalovaného A. B., ktorý sa mal pokúsiť odcudziť peňaženku, resp. priamo vytiahnuť z peňaženky poškodenému J. K. peniaze, čomu mal menovaný poškodený zabrániť, tak podľa názoru krajského súdu opierajúc sa o výpoveď najmä poškodených, po tomto konflikte, malo následne dôjsť v podstate k náhodnému stretnutiu poškodeného J. K. s obžalovaným A. B. pri toaletách, kde mala medzi nimi začať fyzická konfrontácia. Do priestoru železničného vozňa k uličke pred toaletou, kde sa mali nachádzať obžalovaní A. B. a C. B., totižto poškodený J. K. aj s L. H. mal prísť v podstate náhodne a nie cielene, keďže išiel pôvodne úplne iným smerom, nakoľko na pôvodne zvolenej toalete na druhej strane vozňa bolo plno, čo bol dôvod, prečo si zvolil v poradí druhú toaletu, pred ktorou, resp. v uličke pred ktorou sa mal stretnúť s obžalovanými, A. B., pričom je potrebné pripomenúť, že to už bola situácia z časového hľadiska dejovej linky opísanej v skutkovej vete obžaloby prokurátora po konflikte medzi obž. B. a poškodeným K. v reštauračnom vozni.
Už len táto skutočnosť zásadne vylučuje záver o možnom vopred pojatom úmysle zo strany obžalovaných, po vyvolaní fyzického konfliktu s poškodeným/nými zmocniť sa finančných prostriedkov, ktoré mal mať pri sebe v tom čase poškodený J. K. sume 1.200,- eur, resp. konkrétne spochybňujú vedomosť o tejto skutočnosti, ktorú už vopred mal mať obžalovaný A. B. z reštauračného vozňa už len z toho dôvodu, že z výpovedí poškodených J. K., L. H. a H. I. ako jednotlivo, tak už vôbec nie v súhrne, nebolo možné bez rozumných pochybností ustáliť, aby si mohol A. B. za tak krátku chvíľu všimnúť, že koľko finančných prostriedkov mal, či mohol mať u seba J. K.. Ďalej žiadna z výpovedí poškodených, či iných svedkov neosvedčuje záver, že keď malo dôjsť k stretu medzi obžalovanými a poškodenými, malo tomu predchádzať tzv. označenie si cieľa napadnutia - „že to sú oni, resp. to je on s tými peniazmi“. Dokonca poškodený H. I. (ktorému mala byť odcudzená retiazka) tam prichádza až po tom, čo bol upozornený L. H., že poškodený J. K. má konflikt pri toalete, čo tiež spochybňuje skutočnosť, aby mala existovať nejaká príprava zo strany obžalovaných na útok voči tejto osobe poškodenému H. I. a už vôbec nie pre odcudzenie retiazky, ktorej existenciu na krku osvedčoval iba samotný poškodený H. I. v čase a po incidente s jemu neznámym vyšším Rómom, ktorý potom utekal smerom von z vozňa na druhú stranu.
Súčasne platí, ako to správne hodnotil aj okresný súd, že pri spôsobe ako opisuje stretnutie poškodený J. K. a následne aj H. I., s obžalovaným A. B. v reštauračnom vozni, ide o zásadné rozdiely nie len v časti výpovede v akom kontakte, kedy, kde mal byť obžalovaný A. B. s J. K. v čase, kedy si mal všimnúť, že má u seba peňaženku a už vôbec nie, kde peňaženku mal mať umiestnenú v čase, kedy sa mal pokúsiť obžalovaný A. B. z peňaženky odcudziť hotovosť, či odcudziť celú peňaženku.
Dokonca stále je sporná samotná otázka, či poškodenému J. K. peňaženka bola alebo nebola odcudzená a kým, nakoľko túto peňaženku videla samotná svedkyňa - sprievodkyňa p. A. A., keď túto jej ukazoval samotný poškodený J. K., už po samotnom napadnutí. Tiež žiaden z poškodených v tom čase nespomínal ani to, žeby mala byť odcudzená zlatá retiazka (H. I.).
Opierajúc sa o doposiaľ uvedené a dopĺňajúc (ako už bolo skôr zvýraznené) prezentovanú argumentáciu okresného súdu v napadnutom rozsudku za danej dôkaznej situácie, kedy samotní poškodení v podstate negujú akúkoľvek účasť na opísanom konflikte v uličke vozňa aj obžalovaného J. B. a pri takejto zásadnej dôkaznej núdzi skutočne nebolo možné ustáliť skutkový stav na podklade produkovaných dôkazov tak, ako bol pôvodne ustálený v obžalobnom návrhu prokurátora okresnej prokuratúry a už vôbec nie ho právne posúdiť ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Preto považuje krajský súd za vecne správny a zákonu zodpovedajúci postup okresného súdu, ktorý jednak znenie skutkovej vety upravil podľa výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní tak, ako bude neskôr rozvedené, no najmä, že obžalovaného J. B. podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad č. 2 Pv 447/19/7706 - 54, zo dňa 07.05.2021 na skutkovom základe v nej uvedenom.
Ďalej k obrane oboch obžalovaných A. B. a C. B., že sa na podklade produkovaných dôkazov ani nemohli dopustiť konania ustáleného v napadnutom rozsudku a už vôbec právne posúdeného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona krajský súd uvádza.
Z vykonaného dokazovania, nie len z výpovedí poškodených J. K., L. H. a H. I., ale aj výpovedí menovaných obžalovaných platí, že nepochybne v reštauračnom vozni obžalovaný A. B. prítomný bol, v čase kedy tam boli aj poškodení, že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným A. B. a poškodeným J. K., keďže sám obžalovaný osvedčuje, že mal do neho štopnúť poškodený K.. Následný fyzický konflikt potom medzi obžalovanými a poškodenými, spôsob, priebeh a okolnosti tohto vzájomného fyzického napádania, aj medzi obžalovaným a poškodeným je potom ako to správne uzavrel aj okresný súd, osvedčovaný výpoveďami poškodených J. K., L. H. a H. I. do takej miery, že bolo možné na podklade týchto výpovedí – ustáliť nielen jeho samotný priebeh, ale aj poškodenie odevov, ale aj drobných zranení, ktoré neboli bližšie diagnostikované u poškodených. Tieto skutočnosti boli totižto osvedčované aj zo strany prítomných nestranných svedkov, ktorými boli zamestnanci železníc, ktorí potvrdili, že malo dôjsť ku samotnému konfliktu, bez bližšej špecifikácie, kto zo zúčastnených bol v akej pozícii, ako mal konať. Následne ako to správne uzavrel aj okresný súd, že ku napadnutiu poškodených obžalovanými malo dôjsť na mieste, ktoré bolo verejne prístupným a pričom zo strany obžalovaných vzhľadom na priebeh samotného konfliktu, mal byť dostatočne vytvorený priestor na to, aby ďalej v konflikte a fyzickom napádaní už nepokračovali, aj keď sami osvedčujú skutočnosť, že aj oni mali byť napadnutí obžalovanými, nie len priamo vo vlaku, ale hlavne obžalovaný C. B. už na nástupišti mimo vlaku.
K obrane C. B. je potrebné uviesť, podľa výpovede poškodených, mal byť v úvode konfliktu pri toaletách prítomný predsa len J. K., ktorý mal byť aj obžalovaným A. B. pred C. B. označený ako „to je ten, čo s ním mal mať problém“, keď pred ním utekal z reštauračného vozňa, až následne nastáva situácia, ktorú zásadne v podstatných rysoch opisujú všetci poškodení totožne, kto a koho mal napadnúť, akým spôsobom, pričom v úvode fyzického napádania sa medzi obžalovanými A. B., C. B. a poškodeným J. K., tam predsa neabsentuje nielen účasť poškodeného H. I., ale aj na nejakú chvíľu na mieste samom chýba potom aj L. H., ktorý po H. I. mal utekať, aby šiel na pomoc K., ktorý mal byť súčasne napádaný nie len A. B., ale aj následne C. B.. Pričom H. I. po príchode na miesto fyzického napádania sa obžalovaných a poškodených, potom vo svojej výpovedi osvedčuje prítomnosť, postavenie a polohy jednotlivých osôb na mieste činu z pohľadu osôb útočiacich a osôb útoku sa brániacich. Táto dôkazná situácia potom spochybňuje obranu obžalovaných B., no najmä C. B., spočívajúcu v tom, že poškodení boli predsa oveľa mladší a fyzicky zdatnejší ako on, boli naňho, (na nich traja), kde on bol oproti ním sám, keďže ihneď v úvode fyzického napádania bol v prítomnosti len poškodeného J. K. a obžalovaného A. B..
Súčasne platí, že je potrebné priznať obžalovaným, že bolo by na mieste v posudzovanom prípade v rámci vykonaného dokazovania presnejšie a zreteľnejšie precizovať zjavné rozpory vo výpovediach poškodených a pokúsiť sa ich detailnejšie vysvetliť. No rovnako opierajúc sa o výpovede poškodených je možné uzavrieť, základné rysy dejovej štruktúry skutku a na tomto podklade aj právne posúdiť konanie kladené za vinu obžalovaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku tak, ako ho mal ustáliť okresný súd, na rozdiel od obžalobného návrhu prokurátora okresnej prokuratúry.
Inak povedané, vo výpovediach poškodených síce existujú určité rozpory, kto a akým spôsobom, za použitia akých úderov, či kopov zo strany obžalovaných, akým spôsobom smerovali voči telesnej (fyzickej) integrite poškodených, no súčasne podľa názoru krajského súdu platí, že z pohľadu právneho posúdenia konania oboch obžalovaných A. B. a C. B. v skutkovej vete napadnutého rozsudku a teda napokon ustáleného konania oboch obžalovaných, (kde nesmieme zabúdať aj pôvodne na prítomnosť na mieste činu obžalovaného J. B., ktorý sa potom zmenil na štvrtého v poradí neznámeho Róma), je potom bez významu, kto a koľkokrát a v akej polohe udrel, či kopol poškodených J. K., L. H., nakoľko pri hodnotení v celosti konanie oboch obžalovaných, ako aj jednotlivo, bez rozumných pochybností toto ich správanie napĺňa všetky obligatórne znaky základnej skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Tento záver platí aj z tohto dôvodu, nakoľko pokiaľ poškodení pripúšťajú v rámci obhajoby preukázateľný fyzický konflikt s poškodenými, tak celý jeho priebeh nemal z ich strany len charakter obranného konania (nutná obrana), ale zjavne z hľadiska intenzity obrany, početnosti útokov a ich formy, prekročil aj hranicu nutnej obrany keďže mali prejsť aj obžalovaní v určitej časti „obrany“, tzv. do útočného konania, od ktorého mohli upustiť, nemuseli v ňom pokračovať.
Napokon pokiaľ obžalovaní namietali, že podľa ich názoru odôvodnenie napadnutého rozsudku neponúka odpovede na všetky nimi prednesené námietky, resp. nevysporiadal so všetkými možnými skutočnosťami plynúcimi z vykonaných dôkazov s dôrazom na skutkové okolnosti, ktoré boli v ich prospech, krajsky súd odkazuje na ustálenú konštantnú judikatúru súdov, v zmysle ktorej odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o opravnom prostriedku a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (primerane uznesenie NS SR, sp. zn. 4Tost/33/2015, uznesenie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 350/2014).
Subsidiárne teda je možné konštatovať, že odôvodnenia rozhodnutí vydaných vo veci treba vnímať v súhrne, čo je možné vnímať tak, že ak sa súd vyššieho stupňa stotožňuje v plnom rozsahu s príslušnou časťou odôvodnenia súdu nižšieho stupňa (ako v prejednávanom prípade bolo vyššie uvedené), je akceptovateľné, aby na ňu len odkázal, bez toho, aby sa neúčelne opakovala tá istá argumentácia (m. m. uznesenie NS SR 4Tdo/78/2020). V tejto súvislosti preto súd konštatuje, že by bolo nadbytočné odôvodnenie svojho rozhodnutia poňať ako opätovné hodnotenie vykonaného dokazovania, ktoré okresný súd značne extenzívne vykonal na hlavnom pojednávaní a na ktoré reflektoval vo svojom rozhodnutí. Podľa názoru krajského súdu súd prvej inštancie postupoval správne, za zachovania všetkých práv strán konania v plnej miere, vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré viedli súd k zreteľnému objasneniu skutkového stavu a ku spravodlivému rozhodnutiu.
Nie je teda možné sa stotožniť s argumentáciou obžalovaných, ale aj okresného prokurátora, že okresný súd dospel k svojim záverom na základe svojvoľného hodnotenia dôkazov a že uvedené závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Práve naopak, ako to už bolo konštatované odvolacím súdom, súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, ako to predpokladajú základné zásady trestného konania vyplývajúce z ust. § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. poriadku. Nemožno opomenúť ani evidentné zachovanie práva rovnosti zbraní (kontradiktórnosť), v prejednávanom prípade. Okresný súd pri vyhodnocovaní jednotlivých skutočností vychádzal iba zo zákonných dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci hlavného pojednávania a s ktorými dôkazmi boli strany konania dostatočne oboznámené. Nad rámec uvedeného krajský súd len pripomína, že zachovanie práva na spravodlivý proces neznamená nárok na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. jej právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie základného práva, pričom je potrebné mať na pamäti, že je právomocou všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, nie je nutné doň zasahovať (m. m. nález ÚS SR, I. ÚS 79/2009).
Podľa názoru krajského súdu obžalovanými ale aj okresným prokurátorom konštatovaná námietka o nepreskúmateľnosti časti rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je ničím podložená. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k totožným záverom ako súd prvého stupňa, pričom opätovne konštatuje, že rozsudok spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Pokiaľ obhajoba argumentuje, že súd konal svojvoľne a prijal závery, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, odvolací súd konštatuje, že okresný súd vychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku. To znamená, že ak súd neuveril obhajobe obžalovaných a vykonané dôkazy vyhodnotil v inom smere, ako si to obhajoba priala alebo okresný prokurátor, nemožno uvedené samo o sebe považovať za svojvôľu, ani za arbitrárnosť (opätovne v danej súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedenú konštantnú judikatúru). Naopak krajský súd konštatuje, že pri hodnotení vykonaného dokazovania okresný súd postupoval správne, keď dospel k vyššie uvedeným záverom.
Ani vo výroku o druhu a výmere trestu napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o nezákonnosti, ktorá by mala vyvolať potrebu tento výrok naprávať, no súčasne platí, že v čase prebiehajúceho odvolacieho konania nastala zásadná zmena dôkaznej situácie vo vzťahu k hodnotenému výroku o druhu a výmere trestu, keďže nastali skutkové okolnosti (v čaše vyhlásenia rozsudku okresným súdom neexistujúce) majúce za následok zásadnú zmenu pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, 3 Tr. zákona voči zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného A. B. hodnotenej (súdenej) v inej trestnej veci, ktorej sa dopustil obžalovaný A. B., nakoľko v trestnej veci, v ktorej pôvodne okresný súd v napadnutom rozsudku zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/42/2021 z 31.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.09.2021, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, nastali v čase rozhodovania krajského súdu ako súdu odvolacieho účinky tzv. osvedčenia sa páchateľa v skúšobnej dobe zo zákona (§ 50 ods.5 Tr. zákona), inak povedané, v tomto prípade sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený (§ 42 ods. 3 Tr. zákona).
Súčasne platí, že krajský súd u oboch obžalovaných A. B. (okrem už zahľadeného zániku dôvodov pre ukladanie súhrnného trestu) a C. B. bol povinný pri rozhodovaní o druhu a výmere tretru musel rešpektovať a zohľadniť aktuálnu právnu úpravu, kedy v dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov, došlo k úprave základných ustanovení upravujúcich hodnotenie existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, najmä ich pomeru, bez povinnosti úpravy zákonom ustanovenej trestnej sadzby. . Za danej situácie sa krajský súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery následne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, a jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Krajský súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií určil druh trestu ako trest odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka je podľa krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania u oboch obžalovaných, ako aj ich osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu. Napokon krajský súd si nemohol osvojiť záver okresného súdu, v ktorom konštatoval, že boli splnené podmienky pre odkázanie poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, ktorý zákon predpokladá len v prípadoch oslobodenia spod obžaloby obžalovaného, čo v tomto prípade splnené nebolo (okrem obžalovaného J. B.), no bol súčasne splnený dôvod podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, keďže podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody - nebolo vykonaným dokazovaním preukázané spôsobenie škody poškodeným protiprávnym konaním obžalovaných.
Toto boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.