Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/271/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Ladislava, Košice - Košická Nová Ves, A. B. XX, XXX XX C., zastúpený Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47256206, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice , IČO: 00691135, so sídlom Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctve č. 1050 v katastrálnom území C. D. E., obec: C. - C. D. E., okres: C. F., parcely registra „C“ evidované na mape určeného operátu, a to parcely č.:

- 673/5, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria o výmere 330 m2;

- 722/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 225 m2;

- 724/1, druh pozemku: záhrada o výmere 347 m2;

- 750/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1971 m2;

- 750/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 368 m2;

- 750/18, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2;

- 752/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 834 m2;

- 752/5, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2;

- 1145/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3552 m2;

- 1145/4, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 318 m2;

- 1145/5, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2;

- 1198/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4540 m2;

- 1210, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2742 m2

- 1223, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3170 m2;

- 1249/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7069 m2 patria do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 23.10.2014 sa domáhal vyslovenia a určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX m. Košická Nová Ves, obec: C. - C. D. E., okres: C. F., parcely reg. C evidované na mape určeného operátu a to parcely č.:

· parcela č. 673/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 · parcela č. 722/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2 · parcela č. 724/1 záhrady 347 m2 · parcela č. 750/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1971 m2 · parcela č. 750/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2

· parcela č. 750/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 · parcela č. 752/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 834 m2 · parcela č. 752/5 ostatné plochy 1636 m2 · parcela č. 1145/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3552 m2 · parcela č. 1145/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2 · parcela č. 1145/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 319 m2 · parcela č. 1198/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 4540 m2 · parcela č. 1210 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2742 m2 · parcela č. 1223 zastavané plochy a nádvoria o výmere 3170 m2 · parcela č. 1249 zastavané plochy a nádvoria o výmere 7102 m2 a to v celku, patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Požadoval aj náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom uvedených parciel bol žalobca, uvedené vyplynulo z PKV č. 72 , Košická Nová Ves. Dňa 28.07.1960 došlo k odpísaniu parciel č. 367/2, 972, 975, 976, 358, 367/1, 980, 982, 983, 973, 1106 do novovytvorenej vložky č. 1032, ktorá skutočnosť je zaznamenaná v PKV č. 72 pod B8. O odpísaní uvedených parciel svedčí aj PKV č. XXXX k.ú. C. D. E., podľa ktorej dňa 28.07.1960, Čd 1979, t.j. totožný deň podľa právoplatného rozhodnutia ONV v Košiciach zo dňa 20.04.1960 sa zapísali do uvedenej vložky vyššie uvedené parcely, ktoré boli odpísané z G. H. XX pozemkovej knihy a parcela č. 1185/2 odpísaná z PKV č. 1016, kedy sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát. Podľa rozhodnutia pôdohospodárskeho odboru ONV v Košiciach č. 611/5959 sa poznamenala zmena operatívnej správy pre Štátny majetok národný podnik Košice v celosti.

3. Dňa 30.12.1949 - Čd 1979/60 pod sp. zn. sa Výmerom poznamenal výkup pôdy podľa pre Československý štát. Jednotný národný výbor v Košiciach podľa , o novej pozemkovej reforme rozhodol tak, že štát vykúpil podľa cit. zákona z pozemkového vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi Košická Nová Ves nehnuteľnosti v kat. území obce Košická Nová Ves vo výmere 9.5493 hektárov, t.j. tie nehnuteľnosti, ktoré doteraz z tejto výmery vykúpené neboli. Ponechala sa len zastavaná plocha, dvor a záhrada v intraviláne, plocha zastavaná kostolom, zabratá cintorínom a 1 hektár poľnohospodárskej pôdy. V zmysle , o náhrade za vykúpenú pôdu malo byť rozhodnuté samostatne. Z odôvodnenia uvedeného Výmeru je zrejmé, že vlastník tejto výmery na pôde trvalo nepracoval. Pri výbere pozemkov, ktoré mu boli ponechané, bolo prihliadnuté k účelnosti použitia. Pokračovanie podľa zákona o novej pozemkovej reforme bolo odôvodnené tým, že MNV v Košickej Novej Vsi napriek viacerým vyzvaniam nepodal NV návrh podľa . Uvedený Výmer nadobudol právoplatnosť 11.06.1960.

4. Na základe uvedeného Výmeru JNV v Košiciach zo dňa 30.12.1949, dňa 24.01.1950 - č. d. 343 v G. E. H. XX, bod B6 došlo k zápisu poznámky - podľa výmeru JNV v Košiciach zo dňa 30.12.1949 zn. XXX- XX/XX-XXXX-XX/X poznamenáva sa výkup podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/48 Zb. pre Československý štát.

5. Odbor pôdohospodársky rady ONV v Košiciach dňa 29.08.1959 (dátum nečitateľný) pod č. 611/1959 vo veci Rímskokatolíckej cirkvi Košická Nová Ves - výkup poľnohospodárskej pôdy podľa ponechanej v rámci jedného hektára, vydal rozhodnutie podľa cit. zákona a vykúpil pre Československý štát podľa cit. zákona pozemno-knižného vlastníka Rímskokatolíckej cirkvi v Košickej Novej Vsi zbytok poľnohospodárskej pôdy v k.ú. C. D. E. pôvodne ponechanej cirkvi v rámci jedného hektára tak, že vlastníkovi zostala len zastavaná plocha, dvor, záhrada v intraviláne, plocha zastavaná kostolom a zabratá na cintorín. Uvedené rozhodnutie nadväzuje na rozhodnutie JNV v Košiciach zo dňa 30.12.1949, keď došlo k vykúpeniu poľnohospodárskych nehnuteľností pozemno- knižného vlastníka Rímskokatolíckej cirkvi v Košickej Novej Vsi zapísaných v pozemkovej knihe obce Košická Nová Ves vo výmere 218146, z ktorej vlastníkovi bola ponechaná zastavaná plocha, dvor, záhrada v intraviláne, plocha zastavaná kostolom, zabratá cintorínom a 1 hektár poľnohospodárskej pôdy. Odbor pôdohospodársky rady ONV v Košiciach na návrh MNV rozhodol podrobiť výkupovému pokračovaniu aj zostávajúcu poľnohospodársku pôdu ponechanú v rámci 1 hektára a to z dôvodu, že táto už neslúži účelu vyslovenému v cit. zákona. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.06.1960.

6. Jednotný národný výbor v Košiciach - odbor poľnohospodársky dňa 20.04.1960 vydal rozhodnutie, podľa ktorého Odbor pôdohospodársky rady ONV v Košiciach Výmer JNV v Košiciach zo dňa 30.12.1949 a Rozhodnutie zo dňa 29.08.1959 doplnil vymedzením vykúpených nehnuteľností tak, že Československým štátom bol vykonaný výkup v zmysle , ktorý sa vzťahuje na nehnuteľnosti býv. maj. Rímskokatolícka cirkev, Československý štát., Škol. správa MNV k.ú. C. D. E., obec: C. D. E., č. vložky - 72, 1016 pod A.I. rad. č. 2, 3, 4, 5 pod A.II. rad. č. 4 - 8, pod A.I. rad č. 2, napísané parc. čísla; 367/2, 972, 975, 976, 358, 367/1, 980/1, 982/1, 983, 973, 1106, 1185/2 poznačené pod B/1 na meno Rímskokatolícka cirkev v celosti a pod B/2 na Čsl. štát školskú správu MNV v Košickej Novej Vsi. Aj toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.06.1960.

7. ONV pôdohospodársky odbor v Košiciach 08.12.1961 vydal rozhodnutie, ktorým uvedené nehnuteľnosti v hodnote 17.684 Kčs boli dané do správy Štátnych majetkov, čím bolo zrušené rozhodnutie pôdohospodárskeho odboru ONV, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti dané do trvalého užívania JRD.

8. V PKV č. 72 Košická Nová Ves pod bodom B9 dňa 28.07.1960, Čd 1979 sa vymazala poznámka výkupu poznačená uznesením tunajšieho súdu Čd 343/50.

9. Žalovaný predložil súdu protokol o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov v zmysle o majetku obcí, ktorý uzatvoril odovzdávajúci subjekt, Okresný úrad Košice, preberajúcim subjektom bolo Mesto Košice. Predmetom prechodu vlastníctva boli pozemky k.ú.: C. - Košická Nová Ves zapísané na LV č. X - 75 parciel a na LV č. X - 26 parciel. Prechod vlastníctva sa uskutočnil k 01.05.1991. LV č. X obsahuje aj parcely, ktoré sú predmetom konania. Protokolom z novembra 1992 (dátum nečitateľný) došlo k prechodu vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov z Okresného úradu Košice na Mesto Košice a to parciel č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X, o čom svedčí aj záznam z rokovania, ktorý je súčasťou uvedeného protokolu (čl. 68 spisu). Ďalšie listinné doklady preukazujú trvalé odňatie uvedených parciel pre výstavbu tenisových kurtov.

10. Podľa protokolu zo dňa 27.10.1992 došlo k prechodu vlastníctva z odovzdávajúcej organizácie: Stavoinvesta i.o. Košice na Mesto Košice a to podľa GP zo dňa 05.08.1987 - parc. č. 1145/2 o výmere 4137 m2, LV č. XXX k.ú. C. D. E. a to v súvislosti s výstavbou 24 bytových jednotiek. (čl. 82 spisu). Zmluvou č. S - 218/1993 Mesto Košice predmetné nehnuteľnosti odovzdalo Mestskej časti Košice - Košická Nová Ves do správy, parc. č. 751/1, 751/2, 751,/3 Mestskej časti Košice - Košická Nová Ves boli Mestom Košice zverené do správy Zmluvou č. S - 113/1992 zo dňa 30.12.1992.

11. Súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , o novej pozemkovej reforme.

12. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. súd uviedol, že podľa prvej vety platilo, že poznámka uskutočnenia výkupu v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva vykúpenej pôdy na Československý štát.

13. K aplikácii uvedeného ustanovenia zákona najvyšší súd poukázal na rozhodnutie bývalého Krajského súdu v Liberci zo dňa 13. 12. 1949, sp. zn. (Rc) R III 425/49, v ktorom bol zaujatý záver: „Poznámka podle § 10 odst. 2 zák. č. 46/1948 Sb. má podle výslovného ustanovení odstavce 3 téhož paragrafu účinky přechodu vlastnictví k vykoupené půdě na československý stát.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, o čom svedčí výpis LV č. XXXX, okres Košice III, obec C.

- C. D. E., k.ú. C. D. E. (LV na čl. 455). Nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v PKV č. 72 pre k.ú. C. D. E. a ich vlastníkom bol žalobca, Rímskokatolícka cirkev Košice. Dňa 30.12.1949 podľa zák. č. 46/48 Zb. bol Jednotným národným výborom v Košiciach vydaný výmer, na základe ktorého došlo k výkupu pôdy Rímskokatolíckej cirkvi Košická Nová Ves podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona vo výmere 9.5493 hektárov, t.j. tých nehnuteľností, ktoré dovtedy vykúpené neboli. Podľa výmeru bola ponechaná len zastavaná plocha, dvor, záhrada v intraviláne, plocha zastavaná kostolom, zabratá cintorínom a 1 hektár poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 ods. 9 zák. č. 46/48 Zb.. V PKV č. 72 pod bodom B6 došlo dňa 24.01.1950 - Čd 343 k zápisu, keď podľa uvedeného výmeru Jednotného národného výboru v Košiciach zo dňa 30.12.1949 č. -1949 sa poznamenal výkup podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/48 Zb. pre Československý štát.

15. V zmysle ust. § 10 ods. 3 vety prvej zák. č. 46/48 Zb. platilo, že poznámka uskutočnenia výkupu v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na Československý štát. O tom svedčí aj vyššie citovaná judikatúra Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR vo veci . Je pravdou, že k zápisu poznámky nebolo potrebné zvláštnej listiny, ktorá by bola podkladom knihovnej žiadosti o poznámku. Stačilo, ak Okresný národný výbor podal a požiadal knihovnou žiadosťou knihovný súd, aby poznamenal uskutočnenie výkupu v pozemkovej knihe. Okresný národný výbor mal podať knihovnú žiadosť podľa § 10 ods. 2 zákona o novej pozemkovej reforme vtedy, keď už rozhodnutie o výkupe bolo právoplatné. Táto povinnosť bola uložená okresným národným výborom vyhláškou Ministerstva poľnohospodárstva č- 1447/1948 Ú.1.I, podľa ktorej, § 10, ods. 1 poslednej vety mal okresný národný výbor predložiť opis právoplatného rozhodnutia o výkupe ministerstvu poľnohospodárstva, alebo poverenému orgánu. Tak podľa § 10 ods. 3 uvedeného zákona mala poznámka uskutočnenia výkupu v pozemkovej knihe účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na Československý štát. V takomto prípade súd nebol oprávnený skúmať právoplatnosť výmeru o výkupe.

16. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že Výmer zo dňa 30.12.1949 JNV v Košiciach pod č. 611-30/12-1949-IX/1 o výkupe pôdy žalobcu bol poznamenaný v pozemkovej knihe vo vložke 72 pod B6, na základe ktorej poznámky došlo k prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na Československý štát, čo je zrejmé aj z uvedenej poznámky.

17. Rozhodnutie odboru pôdohospodárskeho rady Okresného národného výboru v Košiciach zo dňa 29.08.1959, nadväzovalo na rozhodnutie Jednotného národného výboru v Košiciach týkajúceho sa výkupu poľnohospodárskej pôdy a to vo výmere 1 hektára z dôvodu, že neslúžila účelu vyslovenému v ust. § 1 ods. 3 cit. zákona. Rozhodnutie zo dňa 20.04.1960 sa týkalo spresnenia vykúpenej pôdy, doplnenia vykúpených nehnuteľností, pričom toto rozhodnutie opätovne nadväzuje na Výmer Jednotného národného výboru v Košiciach zo dňa 30.12.1949, ako aj rozhodnutie zo dňa 29.08.1959. Rozhodnutím zo dňa 08.12.1961 boli pôdohospodárske nehnuteľnosti Rímskokatolíckej cirkvi Košická Nová Ves v hodnote 17.687 Kčs dané do správy Štátnych majetkov, čím bolo zrušené rozhodnutie pôdohospodárskeho odboru ONV, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti dané do trvalého užívania JRD.

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé a bolo preukázané, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe Výmeru zo dňa 30.12.1949, o ktorých skutočnostiach svedčí poznámka v pozemnoknižnej vložke č. XX pod č. B6.

19. Pokiaľ žalobca namietal, že Výmer JNV z 30.12.1949 o výkupe pôdy podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/48 Zb. nikdy nenadobudol právoplatnosť napriek tomu, že na ňom bola vyznačená, strojom dopísaná, doložka právoplatnosti 11.06.1960, keďže nebol žalobcovi účinne doručený, pretože od roku 1949 cirkev v Košickej Novej Vsi bola zakázaná a nepôsobila, táto strana sporu uvedené skutočnosti a tvrdenia preukázať nevedela.

20. V dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 9.5.2022 rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 30.9.2021 č. k. -523 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Poukazujúc na ust. , , , na , vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva č. 1008/1948Ú.v., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o novej pozemkovej reforme odvolací súd uviedol, že poznámka výkupu v pozemkovej knihe má v zmysle ust. účinky prechodu vlastníctva vykúpenej pôdy na Československý štát, z čoho tiež plynie, že pred ňou musí predchádzať vlastné rozhodnutie o výkupe. Z toho, že k zápisu poznámky o uskutočnení výkupu stačila iba žiadosť okresného národného výboru a nebolo treba pripojiť výmer o vykúpení pôdy neplynie, že poznámka má byť v pozemkovej knihe zapísaná ešte pred nadobudnutím právoplatnosti výkupu. Okresný národný výbor však mal podať knihovnú žiadosť podľa zákona o novej pozemkovej reforme až vtedy, keď už bolo rozhodnutie o výkupe právoplatné. Podľa úmyslu zákonodarcu malo dôjsť k pozemnoknižnej poznámke vykonania výkupu ( ) až vtedy, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie okresného národného výboru o výkupe pozemku. Preto aj pozemnoknižnému súdu z úradnej povinnosti prislúchalo skúmať, či rozhodnutie o výkupe je právoplatné. Mal trvať na tom, aby žiadosť Okresného národného výboru tento údaj obsahovala.

22. Súd prvej inštancie vychádzal iba z jednotlivých výmerov, najmä z výmeru č. 611-30/12-1949-IX/1 zo dňa 30.12.1949, na základe ktorého došlo k výkupu sporných nehnuteľností pre Československý štát, neskúmal však prečo predmetné rozhodnutie zo dňa 30.12.1949 nadobudlo právoplatnosť až dňa 11.6.1960, ktorú skutočnosť iba konštatoval, napriek tomu, že ju namietal žalobca. Odvolací súd zdôraznil, že návrh na zápis poznámky, ktorá má účinky prechodu vlastníctva na Československý štát bol pozemnoknižnému súdu doručený už 24.1.1950 (č. d. 343) z čoho vyplýva, že Okresný národný výbor podal knihovnú žiadosť podľa § 10 ods. 2 zákona o novej pozemkovej reforme ešte predtým, než bolo rozhodnutie o výkupe právoplatné (11.6.1960).

23. Odvolací súd bol toho názoru, že bez zadováženia celého spisového materiálu zo štátneho archívu (nielen rozhodnutí) a oboznámenia sa s ním, nie je možné ustáliť, či uvedený výmer bol doručovaný aj pôvodným vlastníkom nehnuteľností, resp. či z iných skutočností je možné vyvodiť, že tento právoplatný bol. Je nevyhnutné posúdiť priebeh zápisu poznámky výkupu (z časového hľadiska), kedy a na základe čoho došlo k jej zápisu. V konečnom dôsledku odvolací súd konštatoval, že je potrebné zvážiť aj dôveryhodnosť listiny, ktorá vyústila do rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach, ktorý zápis povolil.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie vyžiadaním a preskúmaním spisového materiálu Štátneho archívu Košice a zistiť, či tento ne/obsahuje listinné dôkazy o tom, kedy bola žiadosť o zápis poznámky doručená, že by výmer JNV v Košiciach zo dňa 30.12.1949 bol doručený pôvodnému vlastníkovi, a či tento spisový materiál ne/obsahuje dôkazy o tom, že by výmer JNV v Košiciach z uvedeného dňa, na základe ktorého došlo k výkupu nehnuteľností pôvodného vlastníka, nadobudol právoplatnosť.

25. Za predpokladu, že zo štátneho archívu sa nepodarí zabezpečiť príslušný spisový materiál, odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , kde zaujal stanovisko, že absencia dokladov o doručení vyvlastňovacieho výmeru, na základe ktorého štát nadobudol vlastnícke právo k predmetu vyvlastnenia, ide z hľadiska neunesenia dôkazného bremena k okolnostiam doručenia výmeru na škodu toho, kto má nehnuteľnosť vydať. Prípadné zistené vady, či nedostatky v správnom konaní ťažia štátne orgány. Išlo o skutkovo len mierne odlišný prípad, avšak na predmetný prípad je použiteľný záver, že absencia dokladov o doručení vyvlastňovacieho výmeru ťaží štátne orgány.

26. Podľa odvolacieho súdu pred poznámkou vykonania výkupu podľa § 10 zák. č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme musí predchádzať právoplatné rozhodnutie okresného národného výboru o výkupe. Pozemnoknižný súd rozhodujúci o žiadosti o túto poznámku má skúmať, či rozhodnutie okresného národného výboru o výkupe je právoplatné ((Rc) Krajský súd Bratislava zo dňa 28.1.1953 sp. zn. ).

27. Pozemnoknižnému súdu z úradnej povinnosti, (nie súdu v tomto konaní) prislúchalo skúmať, či rozhodnutie o výkupe je právoplatné. Ak sa vykonal zápis poznámky v pozemkovej knihe na základe neprávoplatného výmeru, nemohol byť tento zápis platný a Československý štát sa nemohol platne stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

28. V nadväznosti na uvedený záver a zistený skutkový stav sa súd mal následne vysporiadať aj s otázkou možného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným na základe vydržania.

29. V tomto smere odvolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19.1.2021 sp. zn. , uviedol aj to, že ústavný súd poukazujúc na judikatúru slovenských najvyšších súdnych autorít konštatoval, že v tomto smere judikatúra nie je úplne jednotná v otázke posudzovania konfliktu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a ochrany dobromyseľnosti nového nadobúdateľa. Najvyšší súd v minulosti dlhodobo stabilne zastával názor o nemožnosti prelomenia zásady „nemo plus iuris“ princípom ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, a to väčšinou s odôvodnením, že súčasne platný právny poriadok priznáva ochranu dobromyseľnému držiteľovi v právnom inštitúte vydržania, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi nadobudnúť vlastnícke práva iba pri súčasnom splnení podmienky nerušeného uplynutia vydržacej doby. Za iných podmienok nemožno priznať dobromyseľnému držiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva. Medzi novšími rozhodnutiami najvyššieho súdu možno nájsť aj také, ktoré iba výnimočne pripúšťajú možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Z týchto rozhodnutí - , , rozhodnutie sp. zn. ale nevyplýva všeobecná prednosť jedného z kolidujúcich princípov. Ide tu skôr o pripustenie možnosti skúmania existencie výnimočných okolností, ktoré môžu v konkrétnom prípade nastať a ktoré môžu byť dôvodom na ustúpenie od prísneho zotrvávania na princípe „nemo plus iuris“. Platná právna úprava poskytuje ochranu dobromyseľným držiteľom spočívajúcu jednak v možnosti nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka vydržaním po splnení zákonom stanovených podmienok (10-ročná nepretržitá dobromyseľná držba), ako aj v možnosti domáhať sa náhrady za prípadné zhodnotenie držanej nehnuteľnosti. Možnosti dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnej veci od nevlastníka aj v čase podania žaloby v slovenskom právnom poriadku existovali, ale na skutkové okolnosti veci sťažovateľov sa ani jedna z nich nevzťahovala (z uvedenej zásady nemo plus iuris existujú výnimky, keď môže nadobúdateľ nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti aj napriek tomu, že prevodca nebol jej vlastníkom, resp. nemal právo nehnuteľnosť previesť). Ide o tieto prípady: 1) nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, 2) nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci konkurzného konania, 3) nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v exekučnom konaní, 4) nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby, 5) nadobudnutie nehnuteľnosti od oprávneného držiteľa podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Rovnaká úprava je platná doposiaľ, pričom jednotlivé výnimky sú explicitne vymedzené jednoznačne formulovanou právnou normou. Vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že de lege lata vychádza náš právny poriadok z predpokladu, že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať.

30. Nakoniec odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2021 sp. zn. , ktorý dospel k záveru, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 12.4.2018, ktoré rozhodnutie rieši otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním na základe neplatnej kúpnej zmluvy.

31. Uznesením zo dňa 20.9.2023 súd pripustil zmenu žaloby, uznesením zo dňa 18.1.2024 vyhotovil opravné uznesenie týkajúce sa parcely 752/5, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2.

32. Žalovanému, ako aj súdu sa podarilo zabezpečiť celý spisový materiál týkajúci sa výkupu parciel, ktoré sú predmetom sporu, a to z I. J. C., ktorý archív zaslal súdu 7.2.2024 – archív zaslal v prílohe overenú kópiu spisového materiálu o výkupe pôdy od Rímskokatolíckej cirkvi Košická Nová Ves z rokov 1948 – 1962 (č. l. 671 a nasl. spisu).

33. Z aktuálneho výpis z LV č. XXXX, okres Košice III, obec C. – C. D. E., kat. úz. C. D. E. je zrejmé, že vlastníkom všetkých parciel, ktoré žalobca žiadal určiť do výlučného vlastníctva, je žalovaný, Mesto Košice. Súd mal rovnako za preukázanú identifikáciu parciel, ktoré sú predmetom sporu s parcelami pôvodne zapísanými v pozemnoknižnej vložke XX, odčlenené do vložky 1032, ktorá identifikácia je súčasťou spisu Okresného súdu Košice I , z ktorej identifikácie je zrejmé, že predmetné parcely boli pôvodne vedené ako parcely č. 358, 367/1, 980 a 982.

34. Z obsahu archívneho spisu (č. l. 707 spisu) je zrejmé, že rozhodnutie Jednotného národného výboru v Košiciach zo dňa 30.12.1941 sp. zn. bolo Rímskokatolíckej cirkvi v Košickej Novej Vsi doručené 24.1.1950. Rímskokatolícka cirkev proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie cestou Jednotného národného výboru Krajskému národnému výboru, o čom svedčí odvolanie zo dňa 7.2.1950 (č. l. 705, 704-postúpenie odvolania JNV v Košiciach Krajskému národnému výboru, pôdohospodárskemu referátu zo dňa 14.2.1950). Krajský národný výbor – pôdohospodársky referát v Košiciach o odvolaní Rímskokatolíckej cirkvi rozhodol 20.2.1950, keď odvolaniu proti vykúpeniu jej poľnohospodárskeho majetku v kat. úz. C. D. E. nevyhovel a výmer JNV v Košiciach zo dňa 30.12.1949 zn. -1949-IX/1 v celom rozsahu ponechal v platnosti. Súčasťou tohto spisu nie je doručenka o doručení rozhodnutia KNV v Košiciach z 20.2.1950 Rímskokatolíckej cirkvi v Košickej Nove Vsi.

35. Podľa - o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k pôde) - ďalej len , místní rolnická komise v součinnosti s místním sdružením příslušného Jednotného svazu zemědělců se pokusí v každém jednotlivém případě o dohodu s vlastníkem (, odst. 2 až 6) o tom, zda a které z jeho pozemků se vykoupí. Dohoda o tom sjednaná podléhá schválení místního národního výboru, který ji předloží okresnímu národnímu výboru k vydání výměru o výkupu a k provedení řízení podle odstavce 2. Nedojde-li k dohodě nebo neschválí-li ji místní národní výbor, předloží místní národní výbor spisy okresnímu národnímu výboru k rozhodnutí o výkupu a po případě k provedení řízení podle odstavce 2. Okresní národní výbor předloží v obou případech opis pravoplatného rozhodnutí o výkupu ministerstvu zemědělství nebo orgánu jím pověřenému.

36. Podľa , okresní národní výbor požádá knihovní žádostí knihovní soud, aby poznamenal provedení výkupu podle tohoto zákona v pozemkové knize, a zavede řízení o náhradě, které provede za součinnosti místní rolnické komise a místního sdružení příslušného Jednotného svazu zemědělců.

37. Podľa prvá veta , poznámka provedení výkupu (odstavec 2) v pozemkové knize má účinky přechodu vlastnictví k vykoupené půdě na československý stát.

38. Podľa , bližší předpisy o výkupu vydá ministr zemědělství vyhláškou v Úředním listě.

39. Podľa § 6 vyhlášky ministra pôdohospodárstva č. 1008/1948 Ú.v., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o novej pozemkovej reforme, proti rozhodnutiu okresného národného výboru možno sa odvolať v lehote 15 dní na zemský národný výbor, na Slovensku na Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to odvolaním podaným u okresného národného výboru. Ak rozhodnutie II. stolice súhlasí s rozhodnutím okresného národného výboru, niet ďalšieho opravného prostriedku. Proti pozmeňujúcemu rozhodnutiu zemského národného výboru, na Slovensku Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, možno sa odvolať na Ministerstvo pôdohospodárstva (§ 21 zákona) v lehote 15 dní. Odvolacie lehoty bežia odo dňa doručenia rozhodnutia; o odkladnom účinku odvolania platí ustanovenie § 77 vládneho nariadenia zo dňa 13. januára 1928, č. 8 Sb., o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správnom konaní).

40. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky ministra pôdohospodárstva č. 1008/1948 Ú.v. miestne príslušný okresný národný výbor (§ 2 ods. 2) požiada, keď rozhodnutie o výkupe nadobudlo právoplatnosti, knihovnou žiadosťou knihovný súd, aby poznamenal prevedenie výkupu v pozemkovej knihe, a o výkone poznámky upovedomil aj miestne príslušnú štátnu obvodovú úradovňu pre pozemkovú reformu. Táto poznámka má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na československý štát.

41. Z vyššie uvedeného je zrejmé a preukázané, že Výmer zo dňa 13.12.1949 JNV v Košiciach pod č. 611-30/12-1949-IX/1 o výkupe pôdy žalobcu bol poznamenaný v pozemkovej knihe vo vložke 72 pod B6, dňa 24.1.1950 (č.d. 343), kedy došlo k vykonaniu zápisu poznámky v pozemkovej knihe na základe neprávoplatného výmeru. Tento zápis nemohol byť platný, keďže KNV rozhodoval o odvolaní žalobcu 20.2.1950, z ktorého dôvodu Československý štát sa nemohol platne stať vlastníkom predmetných nehnuteľností.

42. Podľa ust. , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

43. Podľa ust. , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

44. K originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza len v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Základnou podmienkou vydržania je teda držba veci, ku ktorej je nevyhnutné splnenie dvoch predpokladov: vôle nakladať s vecou ako s vlastnou a faktické ovládanie veci. Vlastnícke právo vydržaním môže nadobudnúť iba oprávnený držiteľ, ak má vec – ak ide o nehnuteľnosť – nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Za oprávneného držiteľa je pokladaný vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo, pričom postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, ak je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen so subjektívneho hľadiska samotného účastníka. Pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Preukázanie okolností preukazujúcich dobrú vieru, na ktorú sa nahliada z objektívneho hľadiska je procesnou povinnosťou žalobcu, t. j. toho, kto sa dovoláva pre neho priaznivých záverov vyplývajúcich z vydržania vlastníckeho práva.

45. Na rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2021 sp. zn. , na ktoré odkazoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, na toto rozhodnutie poukazujú aj ďalšie aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie sp. zn. z 29.4.2024, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.2.2024.

46. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.4.2024, po oboznámení sa s obsahom archívneho spisu mal za to, že tento spisový materiál potvrdzuje jeho doterajšiu argumentáciu, a to, že v danej veci nikdy neprešlo vlastnícke právo zo žalobcu na Československý štát, nakoľko neboli na to splnené zákonom stanovené predpoklady. Okrem iného uviedol, že na základe výmeru JNV v Košiciach zo dňa 30.12.1949, ako aj rozhodnutia pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Košiciach č. 611/1959 zo dňa 29.8.1959 nemohlo platne dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na Československý štát aj preto, že tieto listiny sú zjavne neurčité, nezrozumiteľné a preto nevykonateľné, keďže z nich nie je zrejmé, akých konkrétnych nehnuteľností sa týkajú (uvádzaná je len celková výmera parciel, a to raz 9,5493 ha, na inom mieste 21,8146 ha). Z archívneho spisu je zrejmé aj to, že ani samotný štát, resp. správne orgány nemali vedomosť o tom, aké pozemky pre štát vykupovali v rokoch 1949 až 1959. Z dokumentu, ktorý je súčasťou archívneho spisu JNV v Košiciach sp. zn. 611-20/3-1950-IX/1 zo dňa 24.3.1950 vyplýva, že JNV žiadal Miestnu roľnícku komisiu v Košickej Novej Vsi, aby na základe výmeru zo dňa 30.12.1949 špecifikovala nehnuteľnosti, ktoré sa ponechávajú vlastníkovi, ako aj tie, ktoré mali byť vykúpené. Opakovaná výzva bola adresovaná Miestnej roľníckej komisii a predsedovi JRD aj zo strany Obvodného úradu NV Košická Nová Ves sp. zn. 768/1950 zo dňa 26.6.1950, o čom tento úrad informoval JNV, ako aj o chýbajúcej špecifikácii vykupovaných, resp. ponechávaných parciel. Uvedené rozhodnutia sú súčasťou archívneho spisu.

47. Žalovaný zotrval na svojich stanoviskách prezentovaných v priebehu konania i na vydržaní nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu.

48. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2021 sp. zn. , na ktoré uznesenie poukázal najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach vyššie uvedených.

49. V nadväznosti na uvedené rozhodnutia, v kontexte všetkých uvedených skutočností, celý proces výkupu parciel žalobcu súd charakterizuje ako protiprávny a neplatný, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Súd pri rozhodovaní a vydržaní zohľadnil aj to, že dobrá viera žalovaného ako nadobúdateľa bola spochybnená okolnosťami výkupu parciel, o čom svedčia listinné doklady, ktoré sú súčasťou zadováženého archívneho spisu. Pri vydržaní k dobromyseľnosti žalovaného súd podotýka, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tak, ako konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, nemohol Československý štát platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného, ktorý bol na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, mala vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravoval, čo v tomto konaní o takýto prípad nejde. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňovala.

50. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zápis poznámky o výkupe pôdy žalobcu v pozemkovej knihe, na základe ktorého malo dôjsť k prechodu vlastníctva vykúpenej pôdy na Československý štát dňa 24.1.1950 (č.d. 343), sa uskutočnil na základe neprávoplatného výmeru, z ktorého dôvodu nemohol byť tento zápis platný a Československý štát sa nemohol platne stať vlastníkom nehnuteľností. Nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam žalovaným, poukazujúc na vyššie citovanú judikatúru a právny názor odvolacieho súdu.

51. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. C. D. E., obec: C. – C. D. E., okres C. F., parcely evidované na mape určeného operátu, a to parcely určené vo výroku tohto rozsudku patria do výlučného vlastníctva žalobcu.

52. Podľa ust. , ods. 1 , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako úspešnej strane sporu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.