Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-14Cpr/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobkyne: S. S.Á., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: G. XXX, XXX XX G. pri Trnave, zastúpená JUDr. Boris Bohunský, advokát, so sídlom: Kozia 20, 811 03 Bratislava, IČO: 31 803 938, proti žalovanému: Vojenský historický ústav, so sídlom: Krajná 27, 821 01 Bratislava, IČO: 00 802 751, zastúpený JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom: Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamieta .

II. Žalovanému sa proti žalobkyni nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súd dňa 30.10.2014 domáhala, aby súd určil, že výpoveď daná žalobkyni S. S. žalovaným Vojenským historickým dňa 28.5.2014 je neplatná a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania. Vo svojom návrhu ďalej uviedla: ,,S odporcom som uzatvorila dňa 23.9.1994 pracovnú zmluvu, zmenenú dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2000, na základe ktorej som pre odporcu vykonávala prácu, ako občiansky zamestnanec, najskôr ,,referent finančnej správy” na základe dodatku k pracovnej zmluve, prácu ,,vedúca FS VHÚ”, neskôr premenovanú na ,,vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ”. Dňa 28.5.2014 som sa po dlhodobej práceneschopnosti dostavila do práce, pričom odporca mi predložil dohodu o skončení pracovného pomeru. Keďže túto som odmietla podpísať, následne mi v rovnaký deň odporca doručil písomnosť ,,Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa “. Samozrejme, ja som ihneď odporcovi oznámila, že považujem výpoveď za neplatnú a trvala som na ďalšom zamestnávaní, čo preukazujem čestným prehlásením PhDr. P. U., predsedu Základnej organizácie odborov pri VHU, ktorý bol pri odovzdávaní výpovede prítomný. Výpoveď odporcu považujem za neplatnú, nakoľko neboli splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby mi bola výpoveď daná. V prvom rade, odporca vo výpovedi uviedol, ako výpovedný dôvod, že na základe nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č.11/2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Ministra obrany Slovenskej republiky č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov štátnych rozpočtových organizácii v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v znení nariadenia č. 3/2014 (ďalej len ,,nariadenia“) bola od 28. Februáru 2014 zrušená skupina finančného zabezpečenia Vojenského historického ústavu (ďalej len ,,VHÚ''), a tým aj miesto pri výkone práce vo verejnom záujme ,,vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ”, na ktorom ste boli zaradená”. Predmetný výpovedný dôvod však nemá oporu v skutkovom ani právnom nariadení ministra obrany SR číslo 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov štátnych rozpočtových organizácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky určuje v článku I písm. e) pre odporcu (Vojenský historický ústav počet miest: 3 miesta pre profesionálnych vojakov a 63 miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Podotýkam, že jedno zo 63 uvedených miest bolo i moje pracovné miesto ,,vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ”. Nariadením Ministra obrany SR č. 11/2014 (O ktoré odporca opiera ním tvrdené zrušenie skupiny finančného zabezpečenia a tým aj môjho pracovného miesta), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Ministra obrany SR č. 99/2013 sa však neruší žiadna skupina finančného zabezpečenia u odporcu, naopak sa týmto nariadením (zmenou č.l.1 písm. e) nariadenia) rozširuje počet zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme Konkrétne, čl. 1 písm. e) nariadenia sa mení tak, že pre odporcu sa určuje nasledovný počet miest: 3 miesta pre profesionálnych vojakov a 64 miest pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Z uvedeného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že u odporcu sa Nariadením ministra obrany SR neznížil počet pracovných miest (naopak sa rozšíril) a nezrušila sa ním žiadna ,,skupina finančného zabezpečenia VHU“. Moje pracovné miesto teda zrušené vôbec aj v prípade ak by (teoreticky) bol výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi danej mi odporcom dňa 28.5.2014, relevantný, výpoveď by bola neplatná z iného zákonného dôvodu. Ak by aj bola skupina finančného zabezpečenia VHÚ skutočne zrušená nariadením Ministra obrany SR (čo nebola), ako je to uvedené vo výpovedi, potom by aj odporcovi vznikla povinnosť podľa . Predmetné ustanovenie určuje, ž musia byť kumulatívne splnené dve podmienky na to, aby mi mohol dať výpoveď podľa /1 písm. b) . Pracovné miesto vedúceho skupiny som predsa zastávala od roku 2000 a pracovné miesta podriadené tomuto miestu samostatný odborný referent a odborný referent, dokonale poznám, ovládam ich pracovnú náplň, takže o ich vhodnosti pre mňa niet pochýb. Odporca mi však žiadnu inú, pre mňa vhodnú prácu pre mňa neponúkol, a to ani počas mojej dlhodobej pracovnej neschopnosti písomnou formou ( umožňuje písomnosti doručovať aj do bydliska, Nielen na pracovisku), ani dňa 28.5.2014, keď som nastúpila do práce po ukončení PN.“

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a dňa 18.3.2019 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel a priznal žalobkyni 100% náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uznesením č. k. - 708 , KS BA rozsudok OS BA II zo dňa 18.3.2019 č. k. -627 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, štatutárneho zástupcu žalovaného, prednesmi PZ účastníkov, výsluchom svedkov pána U., PhDr. Š. PhD., doc. PhDr. G., Mgr. G., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci;

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla: ,,Ja som si návrh podala z dôvodu neplatnosti Výpovede, lebo som bola ako PN dlhodobo 1 rok, bola som 3 krát hospitalizovaná v nemocnici, po ukončení PN som prišla na pracovisko, nebola som pustená do vlastnej kancelárií. Riaditeľ ma usadil u kolegyni, vo vedľajšej kancelárií a povedal mi, že mám čakať na personálny pohovor, že bude robiť personálny pohovor so mnou. Keď som povedala, že prečo nemôžem ísť do tej kancelárie lebo bola zapečatená, povedal mi, že už nie je moja, ja som tam mala svoje osobné veci aj počas celej PN. A potom bolo u zástupcu riaditeľa konaný ten personálny pohovor. No a na personálnom pohovore mi bola ponúknutá dohoda, s ktorou som nesúhlasila a to dohoda o rozviazaný pracovného pomeru. Mám doma aj kópiu toho, čo mi dali podpísať, tej predloženej dohody, len nie je to podpísané riaditeľom. Na tom personálnom pohovore ja som odmietala tú dohodu a pán riaditeľ sa vyjadril, že aj tak ma prepustí. Potom mi vysvetľoval, že zrušil to miesto, že už to nie je skupina finančného zabezpečenia, ale je to skupina finančného a personálneho zabezpečenia. Ja som na to hovorila, že on nezrušil skupinu finančného zabezpečenia, len dal k tomu ešte prívlastok a personálneho zabezpečenia a bolo to všetko tak, ako sme vykonávali pred tým. Ja som vypisovala platové výmery, zmluvy som robila. A ešte som ich upozornila všetkých na tom personálnom pohovore, že či skutočne mi idú tú výpoveď dať, keď vedia, že je to v rozpore so zákonom a koľko zákonov je porušených. Nakoľko aj tabuľkové počty zostali tie isté ako boli predtým. Pýtala som sa pána riaditeľa aj na nejaké náhradné miesto, a bolo mi povedané, že pre mňa tam žiadne náhradné miesto nie je. No a vlastne všetci zamestnanci si mysleli, že keď som ja prišla do práce, že my sme už vopred dohodnutí na tú dohodu, ale toto všetko sa konalo počas tej mojej PN od januára 2014. A tabuľkové počty ovládam, nakoľko som robila na finančnom, zadávala som pri spracovaní mzdy do systému aj zamestnancov takže tabuľky ja ovládam. Navrhujem návrhu vyhovieť.” ,,Chcem sa vyjadriť k tomu 28.05.2014 na môj nástup do práce. Nastúpila som vtedy do práce a nebola som pustená do mojej vlastnej kancelárie, v čom mi zabránil riaditeľ VHU. No a povedal, že máme nejaký čas na to a on chce so mnou spraviť personálny pohovor. Keď som sa spýtala, prečo nemôžem ísť do vlastnej kancelárie, kde mám všetky osobné veci, tak mi povedal, že tá kancelária nie je moja ale je niekoho iného. Potom ma vyzval, aby som išla do kancelárie inej mojej kolegyni Tamary Filovej, kde som mala čakať na začatie personálneho pohovoru. Tamara Filová bola s jednou vo výbore odborov, čiže tam som mala čakať, avšak táto pracovníčka nebola vyzvaná počas môjho celého personálneho pohovoru na riešenie prerokovania odborov, ako uvádza PZ žalovaného, kde sa odvoláva na nejaké číslo spisu. Neviem to číslo spisu. Takže ďalej ešte chcem dodať k tomu, že keď mi pán riaditeľ povedal o personálnom pohovore, tak som sa spýtala, že či ma chce vyhodiť a on mi povedal, že nie. Keď si to tam prečítate (to moje vyjadrenie, ktoré som dnes založila do spisu aj s prílohami) str. 5 ,6 myslím, že to tam, je to na 5,6 strane môjho vyjadrenia k jednotlivým svedkom. A zároveň chcem upozorniť na celý personálny pohovor, z ktorého som nebola vylúčená, teda neposlal ma nikto nikam a počas personálneho pohovoru sme preberali právne otázky teda pracovnoprávne, kde som riaditeľovi tvrdila, že moja výpoveď je neplatná a tvrdila som mu, že chcem byt zamestnaná. A sedeli pri ňom Š., H., U. a pán riaditeľ. Môžem ešte podotknúť, že pán riaditeľ mal z toho nervy, len vstával a sadal si. No a výpoveď som dostala priamo na personálnom pohovore, že mi ju dáva. Čiže keď to tam zopakoval, a ja hovorím v poriadku, keď si myslíte, že ste neporušili žiaden zákon, tak mi iné neostáva, len vás dať na súd. A nato sa pán U. vyjadril, že keby on dostal toľko platov, bol by spokojný. Takže k tej výpovedi, celý čas som trvala na tom, že chcem byť zamestnaná, všetci zamestnanci vedeli, že konečne už nastupujem, no a keď skončil pohovor, tak som každému povedala, že ma jednoducho vyhodili, z čoho boli všetci prekvapení, nakoľko som tam robila 20 rokov.“ Vo svojej záverečnej reči uviedla: ,,Navrhujem návrhu vyhovieť.“

5. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese pridŕžal svojich písomných i ústnych podaní a k veci ešte uviedol: ,,Chcem uviesť, že právna otázka, či žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní je vyriešená už vo vyjadrení žalovaného k žalobe doručenému na bývalý OS BA II dňa 20.04.2015, kde túto skutočnosť žalovaný na poslednej strane exaktne potvrdil. Podľa názoru žalobkyne mal by súd prihliadať aj na toto skutkové vyjadrenie žalovaného ako na jeden z dôkazov.“ PZ žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol: ,,Akákoľvek zmena, ktorá v roku 2014 nastala u žalovaného a dotýkala sa určitým spôsobom žalobkyne, bola iba zastretým právnym úkonom premenovania skupiny finančného zabezpečenia žalovaného na skupinu finančného a personálneho zabezpečenia žalovaného. Aj pred touto údajnou organizačnou zmenou vykonávala skupina finančného zabezpečenia personalistickú činnosť, čo bolo preukázané jednak listinnými dôkazmi a tiež výsluchom svedkyne Mgr. G.. V čase doručovania výpovede žalobkyni existovali u žalovaného aj vhodné pracovné miesta, ktoré mohli byť a mali byť žalobkyni ponúknuté, konkrétne samostatný odborný referent skupiny finančného a personálneho zabezpečenia. Ďalej udávam, že výpoveď žalobkyne nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, ako to vyžaduje zákon. Preto navrhujeme žalobe vyhovieť. Pre prípad, že by súd žalobe nevyhovel, navrhujem, aby súd nezaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vymenúvam takto. Žalobkyňa je dôchodkyňa vo veku blížiacemu sa k 80, pričom poberá iba starobný dôchodok . Pri takej dĺžke konania a počtu úkonov za10 ročné trvanie súdneho sporu na oboch stupňoch by zaviazanie žalobkyne na náhradu trov konania znamenal obrovský zásah do jej majetkovej sféry. Ďalej priebeh dokazovania preukazuje nejednoduchosť, priam obtiažnosť tohto sporu, v ktorom je žalobkyňa v postavení tzv. slabšej strany v zmysle , ktorá by mala používať istú ochranu.“

6. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol: ,,Počet zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa ani piatym doplnkom nezmenil, stále bolo 63 miest, a to miesto 64 bolo na základe zmluvy, na základe zmluvné miesto. K tomu chcem dodať, že konkrétne miesto, ktoré bolo navýšené vyplývalo z projektu EÚ, to miesto bolo projektový manažér, úplné VŠ vzdelanie druhého stupňa, ktoré bolo vytvorené za účelom realizácie projektov EÚ. V súčasnosti majú tabuľky počtov ústavu 13 doplnok, ktorý je platný od 1.1.2017. Ako štatutár som zodpovedný za komplexnú činnosť Vojenského historického ústavu, to znamená nielen v oblasti vojenského múzejníctva, archívnictva a vojenskej histórie, ale predovšetkým za činnosť riaditeľstva v oblastiach finančných, personálnych a logistických. Vo februári 2014 som sa rozhodol vykonať piaty doplnok Vojenského historického ústavu, za účelom zefektívnenia činnosti finančnej služby, kde som navrhol rozšíriť jej pôsobnosť o personálnu prácu ako aj oblasti zahrňujúce realizáciu projektov EÚ vo finančnej oblasti. Tento svoj návrh som 20.2.2014 predložil sekcie ekonomiky Ministerstva obrany, ktorý bol mojím priamym nadriadeným orgánom, opravujem 12.2.2014, kde 20.02.2014 mi vyjadrila sekcia ekonomiky k tomuto návrhu piateho doplnku v odpovedi, že nemajú k tomuto návrhu pripomienky. A zároveň odcitujem z tohto dokumentu: „keďže dopady navrhovaných organizačných zmien budú kryté z rozpočtu Vašej rozpočtovej organizácie k predloženému návrhu piateho doplnku k tabuľke počtov 350 100 rozpočtovej organizácie Vojenský historický ústav nemám pripomienky.“ V tomto návrhu bol predložený obsah doplnku, kde bolo uvedené zrušenie skupiny finančného zabezpečenia VHÚ a vytvorenie skupiny finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ. V zdôvodnení k tomuto môjho rozhodnutiu som uviedol, citujem: „bolo vydané nariadenie ministra obrany SR č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov, štátnej rozpočtovej organizácii v pôsobnosti Ministerstva obrany SR, kde som navrhol upraviť formou doplnku tabuľky počtov tak, aby bola zrušená skupina finančného zabezpečenia VHÚ a vytvorená skupina finančného a personálneho zabezpečenia. Hlavným dôvodom vytvorenia skupiny finančného a personálneho zabezpečenia bola optimalizácia organizačnej štruktúry, zabezpečenie plynulého chodu rozpočtovej organizácie v oblasti ekonomickej a personálnej ako sú financovanie, rozpočtovanie, personálna a mzdová agenda, účtovné a administratívne činnosti spojené s prijatím nenávratných finančných príspevkov z prostriedkov EÚ.“ ster obrany SR nariadenie ministra obrany č. 11, čiastka 12, ktorým sa zmenilo a doplnilo nariadenie ministerstva obrany. Keďže súdu bola predložená žalovanou stranou, pozmenená listina nariadenie ministra obrany SR 26.2.2014 dovoľujeme si citovať č. 2 článok 2 nasledovné: článok 2 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „štatutárnemu orgánu rozpočtovej organizácie uvedenej v článku 1 písm. e ukladám spracovať a vydať do 28.2.2014 doplnok do tabuľky počtov štátnej rozpočtovej organizácie s účinnosťou od 1.3.2014“. Dopĺňam, takisto v spise chýba aj podpis ministra obrany. Na základe tohto nariadenia som 26.2.2014 vydal rozhodnutie, v ktorom som popri inom zrušil skupinu finančného zabezpečenia VHÚ a vytvoril skupinu finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ. Súčasne bol touto úlohou poverený môj štatutárny zástupca Dr. K. Š.W., PhD.. Následne som vydal piaty doplnok tabuliek počtov VHÚ Bratislava dňa 27.2.2014, s účinnosťou od 1.3.2014. Touto organizačnou zmenou sa činnosť bývalej skupiny rozšírila o plexné zabezpečenie personálnej agendy ako aj agendy spojenej s čerpaním nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Konkrétne v charakteristike pracovného miesta vedúceho skupiny finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ doplním ej skupiny činnosť na úseku rozpočtovania alebo financovania rozšírila o samostatnú odbornú prácu súvisiacu s čerpaním finančných prostriedkov EÚ a iných verejných zdrojov, vrátane mzdovej oblasti u zamestnávateľa s rozmanitou profesijnou štruktúrou zamest Na túto pozíciu bol stanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania: VŠ druhého stupňa. Zároveň medzi požadované odborné znalosti a schopnosti bolo zahrnuté okrem znalosti práce s PC, komunikatívnosti aj znalosť odborných právnych predpisov v oblasti p poskytovanej z oblasti európskeho spoločenstva, ekonomického a finančného hospodárenia s prostriedkami štátu ako aj pracovného práva. Na túto pozíciu bola stanovená platová trieda 10. Žalobkyňa dostala v roku 2002 výnimku zo vzdelania na platovú triedu 12 a súčasne v roku 2004 jej táto platová trieda 12 bola znížená na platovú triedu 11, pričom samozrejme charakter činnosti, ktorú doposiaľ vykonávala sa nemenil v tom čase v roku 2004. Mám za to, že týmito organizačnými zmenami vo VHÚ žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie vedúci skupiny finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ. Nakoľko má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie a nemala VŠ. Súčasne bola aj zmenená platová trieda finančného a personálneho zabezpečenia boli začlenený aj dvaja referenti. Jeden samostatný odborný referent, u ktorého sa vyžadovalo VŠ vzdelanie prvého stupňa a v rámci rozšírenej pracovnej činnosti vedenie predpísanej personálnej evidencie a štatistiky zamestnancov a ďalšie. Tretím tabuľkovým miestom v skupine bol odborný referent finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ s kvalifikačným predpokladom vzdelania úplné stredné vzdelanie. Z dôrazom činnosti na zabezpečenie účtovnej agendy a ďalšie. Taktiež žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že v čase personálneho pohovoru so mnou k 28.05.2014 boli voľné pracovné miesta, ktoré som jej mal ponúknuť. Zopakujem o aké miesta v tom čase išli. Na riaditeľstve VHÚ to bol projektový manažér VŠ druhého stupňa, na oddelení logistického zabezpečenia a služieb VHÚ to bol odborný referent špecialista VŠ vzdelanie druhého stupňa a v skupine finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ to bol samostatný odborný referent VŠ vzdelanie I. stupňa a ešte jedno miesto, ktoré v tom čase bolo v Piešťanoch, čiže nie v mieste výkonu bývalej práce žalobkyne, ale v Piešťanoch a to bol odborný referent kustót Vojenského Historického múzea, kde bolo vyžadované úplné SŠ vzdelanie s dôrazom na múzejnú činnosť. Čiže mám za to, že žalobkyňa i na jedno z týchto voľných pracovných miest nespĺňala kvalifikačné predpoklady, resp. predpísané vzdelanie. Ďalej žalobkyňa v žalobe uvádza, že som ako štatutár pri personálnom pohovore uviedol, že aj keď neakceptuje dohodu o skončení pracovného pomeru, ž vyhodím. Mám za to, že pri personálnom pohovore, pri ktorom boli aj ďalší traja kolegovia zamestnanci VHÚ mi žalobkyňa oznámila, že dohodu o skončení pracovného pomeru neakceptuje, a že ju mám prepustiť výpoveďou. Na tomto pohovore bol prítomný okrem mňa a žalobkyne Dr. K. Š. K.., S.. K. H. K.., ako aj predseda odborovej organizácie VHÚ, O.. P.Š. U., Csc.. Následne som žalobkyni 28.5.2014 dal výpoveď presne skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa . Súčasne bolo žalobkyni vyplatené odstupné a odchodné vo výške 9 funkčných platov. To je všetko čo nateraz uvádzam vo svojej výpovedi.”

7. Právny zástupca žalovaného sa vo svojom prednese pridržiaval svojich písomných i ústnych podaní a okrem iného vo svojom prednese uviedol :,, Trváme na všetkých doterajších vyjadreniach s tým, že máme za to, že boli splnené všetky hmotno-právne podmienky na platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Bola preukázaná organizačná zmena, ku ktorej došlo nariadením Ministerstva obrany SR č. 11/2014 v nadväznosti na to, riaditeľ žalovaného vydal. 5. doplnok týkajúci sa tabuľky počtu zamestnancov. Samotnú organizačnú zmenu v zmysle konštantnej judikatúry nie je súd oprávnený preskúmavať. Bolo preukázané, že žalovaný nemusel ponukovú povinnosť nakoľko ako vyplynulo z výsluchu štatutára žalovaného na pojednávaní dňa 08. 03. 2017, žalobkyňa nespĺňala predpísané kvalifikačné predpoklady na pracovné miesta ktoré v žalobe uvádzala ako voľné, a teda zamestnávateľ nemal pre ňu žiadnu inú vhodnú prácu. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Podľa nášho právneho názoru sporná teda ostáva otázka, či došlo k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov, ktorú námietku žalobkyňa v žalobe vôbec neuvádza, avšak ju vzniesol jej PZ na pojednávaní dňa 08. 03. 2017. Máme za to, že sa jedná o hmotno-právne skutkovú námietku, ktorá v zmysle zásady koncentrácie mala byť uplatnená ešte v písomnom styku pred pojednávaním a preto by na ňu súd nemal prihliadať. K samotnému prerokovaniu uvádzame, že zamestnávateľ prerokoval výpoveď so zástupcom zamestnancov vopred pred podaním výpovede, a to dňa 28. 05. 2014 kedy pri personálnom pohovore zamestnávateľa so žalobkyňou po tom, čo táto odmietla skončenie pracovného pomeru dohodou bol personálny pohovor prerušený a uskutočnilo sa prerokovanie výpovede s predsedom závodného výboru odborového zväzu PhDr. U.. Nie je pravdou, čo vyhlasuje PhDr. U. vo svojich čestných prehláseniach, ktoré predložila žalobkyňa nakoľko žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru prevzal dňa 28. 05. 2014, čo vyplýva z ním vlastnoručne napísaného dátumu prevzatia žiadosti a jeho podpisu.“ Vo svojej záverečnej reči uviedol: ,,Žalovaný trvá na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach a má zato, že boli splnené všetky hmotnoprávne ako aj procesné podmienky výpovede danej žalobkyni. Pokiaľ ide o organizačnú zmenu, táto bola reálna, pričom o jej reálnosti vypovedal tak štatutárny zástupca žalovaného, svedkyňa G., ako aj svedčia listinné dôkazy, pričom je potrebné uviesť, že o organizačnej zmene v rezorte obrany rozhoduje Minister obrany SR, čo sa následne prenesie do rozhodnutia riaditeľa Vojenského historického ústavu. V žiadnom prípade nešlo len o formálne premenovanie skupiny finančného zabezpečenia na skupinu finančného a personálneho zabezpečenia. Poukazujem na to, že došlo k rozšíreniu kompetencii tejto skupiny o právomoci, ktoré predtým skupina finančného zabezpečenia nevykonávala, a to jednak o novu celú agendu personalistiky a agendu mimorozpočtových finančných prostriedkov spojenú s čerpaním štrukturálnych fondov EU. Žalobkyňa nikdy predtým nebola personalistka a nevykonávala personálnu prácu v prospech žalovaného. Nebola spracovateľom návrhov tabuliek počtov, opisov funkčnej náplne profesionálnych vojakov, charakteristiky pracovnej náplne zápočtov dôb, ani nepredkladala žiadne dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, zápočty odpracovaných rokov, ktoré spadali do agendy personálnej v rámci novovytvorenej skupiny. Žalobkyňa síce vykonávala činnosti, ako prihlášky a odhlášky do soc., poisťovne, súhlas na použitie súkromného motorového vozidla, opis pracovnej náplni, avšak toto vykonávala ako mzdár, nie ako personalistka. Žalobkyňa nemala ani prístup do počítačového programu do modulu HRIIS Ministerstva obrany a nikdy ani neúčtovala eurofondy. S poukazom na uvedené je zrejmé, že došlo k rozšíreniu kompetencii skupiny finančného a personálneho zabezpečenia práve o agendu personalistiky pričom jednotlivé kompetencie, o ktoré sa navýšila táto agenda vo svojej výpovedi popísala svedkyňa Balážiková. Z toho dôvodu nie je rozhodnutie o organizačnej zmene zastretým. právnym úkonom pričom ohľadne zastretého resp. simulovaného právneho úkonu Poukazujem na uznesenie NS SR sp. Zn. , kde je podrobne popísané, čo sa považuje za simulovaný a zastretý právny úkon, pričom tento simulovaný právny úkon by musel byť výsledkom prejavu vôle subjektu a následne zastretý právny úkon by musel mať náležitosti iného právneho úkonu ( napr. KZ a darovacia zmluva), čo v tomto prípade preukázane nebolo a o žiadny zastretý právny úkon sa v tejto veci nejedná. Naviac v zmysle konštantnej judikatúry súd ani nemôže preskúmavať platnosť rozhodnutia o organizačnej zmene, ani výber konkrétneho zamestnanca, s ktorým sa končí pracovný pomer. K námietke žalobkyne o vhodnom voľnom pracovnom mieste poukazujem na to, že žalovaný ku dňu skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, mal voľné iba pracovné miesto projektový manažér, odborný referent, samostatný odborný referent, kde u všetkých týchto pracovných miest sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2 stupňa. Žalobkyňa počas súdneho konania poukazovala na výnimku zo vzdelania, avšak v konaní bolo preukázané, že táto výnimka jej priamosť zákona zanikla. Pokiaľ ide o poukaz žalobkyne na prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, tu poukazujeme na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu v tejto veci sp. zn - 708 kde v bode 12 sa odvolací súd s touto námietkou žalobkyni vysporiadal a to tak, že žalobkyňa neuplatňovala tento dôvod neplatnosti výpovede ani v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, a preto sa po uplynutí tejto lehoty nemôže už súd zaoberať otázkou k platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že výpoveď nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Ďalej poukazujem na to, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko bola preukázaná reálnosť org. zmeny u žalovaného, pričom súvislosť medzi org. Zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca a rovnako bolo preukázané, že cieľom tejto org. Zmeny bolo zabezpečiť efektívnosť práce u žalovaného a že v čase dania výpovede, ako aj v čase uplynutia výpovednej doby nemal zamestnávateľ žiadne voľné pracovné miesto pre žalobkyňu . Ďalej poukazujem na bod 14 zrušujúceho uznesenie odvolacieho súdu a to, že žalobkyňa nepožiadala zamestnávateľa o to, že trvá na ďalšom zamestnávaní a neučinila žiadnu písomnú výzvu po doručení výpovede, že trvá na ďalšom zamestnávaní. V zmysle bodu 14 odvolací súd uviedol, že vyriešenie tejto zásadnej otázky má význam pre ďalšie pokračovanie sporu, keďže ako na to poukázal žalovaný v odvolaní. V prípade, že žalobkyňa neoznámi žalovanému, že na ďalšom zamestnávaní trvá , potom jej prac. pomer skončil dohodou uplynutím výpovednej doby aj keby bola výpoveď neplatná. S poukazom na všetky tieto argumenty je zrejmé, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výpoveď daná žalobkyni je platná a preto žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % pričom sa nestotožňujem s návrhom žalobkyne ohľadom trov konania nakoľko žalobkyňa musí niesť zodpovednosť za výsledok súdneho konania podľa zásady úspechu a neúspechu a preto v tomto prípade nemožno aplikovať dôvody hodne osobitného zreteľa a rozhodnúť a takže žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.“

8. Svedok P. U. vo svojej výpovedi uviedol: ,, Boli sme bývalí kolegovia. Pracoval som v VHÚ ako vedecký pracovník odboru vojenských historických výskumov vo VHÚ, ktorého riaditeľom bol vtedy pán K. Š.. 28. 5.2014 nastúpila p. S. po PN a vtedy sa uskutočnil personálny pohovor. Dovtedy nikto nevedel resp. ja osobne že k čomu má dôjsť resp. nikto nevedel, že pani S. ako sa zachová, či bude chcieť pracovať alebo nie a vzhľadom nato že p. riaditeľ už predtým uskutočnil tabuľkové opatrenie teda zmenu tabuľky počtov na tomto personálnom pohovore hneď na začiatku jej oznámil že pre ňu už miesto nemá a preto navrhuje skončenie prac. pomeru dohodu takže sme povedali že slovo výpoveď alebo skončenie prac. pomeru sa vyskytlo vtedy prvýkrát vtedy skutočne a myslím že predmetom sporu je vlastne neplatnosť výpovede takže takým uzlovým dátumom je ten personálny pohovor a výpoveď. Na tom pers. pohovore som bol prítomný hoci prítomnosť moju som považoval keďže pers. pohovor som považoval za služobnú záležitosť a odbory v týchto veciach nikdy nemali kompetenciu svoju účasť som považoval za zbytočnú ale bol som u toho a ako som povedal na začiatku riaditeľ oznámil p .S. že pre ňu miesto nemá. Na to p. S. pokiaľ sa dobre pamätám odpovedala že podľa nej tu nebolo žiadne tabuľkové opatrenie resp. zmena tabuľky počtov pretože ona mala rovnakú prac. náplň čiže nebolo treba túto náplň meniť. Čiže v tomto bode došlo k sporu a potom ide o to že na tom pohovore potom riaditeľ ponúkol skončenie prac. pomeru. Takže to bol ten personálny pohovor a teda 28.5.2014. Všetky okolnosti okolo toho kto čo povedal už si nepamätám ja viem že na začiatku ak som sa vyjadril tak som vyjadril v tom zmysle že keby som ja dostal toľko odstupných a odchodových platov ja by som okamžite odišiel tým som myslel že to bude vplývať na p. S. ale ona mala iné predstavy. Neskôr som sa dozvedel že ešte v ten deň dostala skutočne výpoveď a to vtedy keď som dostal prípis riaditeľa ten prípis by som mohol nazvať žiadosťou lenže ani vecným označením ani s formálnej stránky to nenaplňuje obsah žiadosti pretože vo vecnom označení to bolo skončenie prac. pomeru výpoveďou rokovaním a posledná veta myslím že tam bolo že žiada o prerokovanie výpovede zo strany ministerstva. Tieto vety si pamätám preto resp. tieto materiály som mal k dispozícii ešte ako predseda odborovej organizácie s titulu predsedu som bol účastný na tom pers. pohovore. Keď som dostal tzv. žiadosť o prerokovanie som išiel za jedným z členov závodného výboru p. H. ktorý mi povedal, že ako to však p. Mináriková už výpoveď dostala tzn. že závodný výbor túto žiadosť ešte pred tou výpoveďou neprerokoval preto 6.6. závodný výbor zasadal a upozornil na tento nedostatok resp. porušenie v § myslím že 74. Na to riaditeľ odpovedal hneď asi o 4 dni kde toto stanovisko odmietol nato sme ako závodný výbor sa obrátili na Slov. odborový zväz Trenčíne či sme postupovali správne a vtedajší predseda odb. zväzu nás postup odobril. Týmto pre mňa ja som myslel že vtedy tento prípad skončil. Upozornil som na to, zmena sa nenastala a až oveľa neskôr som sa dozvedel že tu vznikol právny hľadom k tomu že túto písomnosť nemám pretože sme to poslali elektronicky a mailom to bolo krátko po 10.6.2014 po odpovedi riaditeľa. Predseda s Trenčína bol Dr. S. X.. Odpoveď nám tiež prišla mailom. Táto listina tu nie je ani ja to nemám resp. ľadom k tomu že mailová adresa na VHÚ mi už dávno zanikla k tomu sa už nedostanem. Ja som bol podpísaný pod tým dopytom čo bol zasielaný do Trenčína závodný výbor.”

9. Svedok PhDr. K. Š.W. PhD., vo svojej výpovedi uviedol: Dňa na základe pokynu riaditeľa VHÚ zúčastnil na pers. pohovore s p. S. ktorá sa v ten deň vrátila s dlhodobej PN. Personálny pohovor sa uskutočnil z dôvodu že riaditeľ VHÚ vykonal úpravu tabuliek počtov VHÚ ktorý mal za následok zrušenie a p. S. a vytvorenie nového prac. miesta z rozšírenou funkčnou náplňou. Na predmetnom pers. pohovore som sa zúčastnil ja samozrejme štatut. orgán, riaditeľ VHÚ, riaditeľ voj. hist. archív p. H., p. Dr. U.É. ako predseda odb. Organizácie a samozrejme p. Mináriková ako osoba ktorej sa tento pers. pohovor týkal. Ako už spomenul svedok Cséfalvay tento pers. pohovor bol vykonaný v moje služobnej miestnosti a to vzhľadom na veľkosť toho priestoru. Prítomný s radov zamestnancov VHÚ boli oboznámený s akého dôvodu sa vykonáva tento pers. pohovor to že p. Mináriková už nemá že jej prac. miesto bolo zrušené a riaditeľ VHÚ pre ňu nemá iné vhodné prac. zaradenie. Túto skutočnosť chcel riaditeľ VHÚ riešiť v súlade so formou dohody o skonč pomeru s menovanou. Samozrejme s tým že p. Mináriková dostane všetky finančné náležitosti ktoré z takéhoto právneho aktu vyplývajú. p. Mináriková a po oboznámení sa s týmto návrhom na ukončenie prac. pomeru dohodou túto možnosť striktne odmietla a verbálnou formou požiadala o výpoveď. Na základe tohto záveru bol pers. pohovor prerušený riaditeľom VHÚ nikto druhý do toho pers. pohovoru nezasahoval a vzhľadom na to požiadal p. Minárikovú aby opustila miestnosť do ďalšieho rozhodnutia. Po jej odchode z miestnosti riaditeľ VHÚ, ja ako jeho štatut. zástupca, p .riaditeľ Kralčák a p. Dr. Cséfalvay. Riaditeľ VHÚ ústnou formou požiadal predsedu základnej organizácie o jeho stanovisko k výpovedi p. Minárikovej svoju otázku jasne formuloval a žiadal aby mu p. Csáfalvay jasne povedal či môže v tomto pers. pohovore pokračovať zo záverom že menovanej dá výpoveď. P. Dr. Cséfalvay ako nami akceptovaný predseda odb. zväzu veľmi jasne a zrozumiteľne vyhlásil že to berie na vedomie a že riaditeľ VHÚ môže ďalej pokračovať lebo nikto iný nemohol v danej veci konať. Po tomto verbálnom súhlase p . Csáfalvay riaditeľ VHÚ nechal zavolať p. Minárikovú a pokračovalo sa v danom pers. pohovore na ktorom bola fyzicky odovzdaná p. Minárikovej výpoveď. Výpoveď bola vytlačená u mňa na PC a bola doručená osobne mojou osobou do rúk p. Minárikovej ktorá ju aj prevzala napriek skutočnosti že táto výpoveď bola vyhotovená v mojej kancelárii menovaná si výpoveď fyzicky porovnala či výtlačky súhlasia. Po konštatovaní že súhlasia a že ju nechceme oklamať, osobne ja som to bral osobne výpoveď prevzala a potvrdila jej prevzatie. Tým to v podstate bolo ukončené. Účasť na ňom potvrdili menovaný zúčastnený a medzi inými aj svedok p. Cséfalvay. K danej veci už nemám čo iné by som podotkol. ”

10. Svedok doc. PhDr. Jozef Bystrický Csc., vo svojej výpovedi uviedol: ,,Ja tu poznám pani Minárikovú bývalú zamestnankyňu. Zoznámil som sa s p. Minárikovou v roku 1994 keď sme zakladali VHÚ čiže novú organizáciu. Ak si dobre pamätám predtým enskom archíve Trnava. Keď sa začal budovať VHÚ vlastne som naberal nových zamestnancov. Ja som bol zakladajúci riaditeľ ústavu takže všetkých zamestnancov okrem zamestnancov oddelenia Vojenských dejín Slovenska kt. bolo tu v BA som naberal nových. Jednou zo záujemkýň o prijatie do zamestnania bola práve p. Mináriková. Do zamestnania som ju prijal ak si dobre pamätám niekedy v septembri 1994. Prijal som ju do nášho pracovisku VH archívu v Trnave kde vykonávala funkciu aj pokladníčky. Zmenila sa pretože potom prešla na funkciu fin. referenta alebo pokladníka už si presne nepamätám, tu v BA vykonávala funkciu. Po odchode vedúcej finančnej služby p. Bartošovej prevzala funkciu vedúcej finančnej služby. Predovšetkým to bola funkcia výkonu fin. árenia počínajúc príprava rozpočtu vzhľadom na poddimenzovanosť pracovníkov VHÚ na riaditeľstve museli byť kumulované funkcie takže popri funkcii kt. jej vyplýva z popisu práce musela vykonávať aj záležitosti personálne. Ja som pôsobil vo VHÚ do roku do konca mája som vykonával funkciu riaditeľa VHÚ s výnimkou 2 rokov 2001 po mojom odchode do civilu som pracoval na ministerstve obrany. V 2003 na základe výberového konania som sa vrátil na funkciu riaditeľa. Do 31.5.2008 som túto funkciu vykonával. Odvtedy pracujem až doteraz ako samostatný vedecký pracovník na VHÚ. Stále vykonávala funkciu vedúcej finančnej služby po roku 2008. Asi áno, hej. Predovšetkým musím povedať že ja nemá priame poznatky o prerušeniach alebo zrušení prac. pomerov anizačných zmenách pretože ako radový pracovník o tom nie som informovaný ale viem že po mojom odchode z funkcie riaditeľa došlo k zrušeniu funkcie odborného referenta odd. personalistiky. O ďalších zmenách viem len to, že došlo k reorganizácii v rámci ktorej bola reorganizovaná finančná skupina. Kedy došlo k zmene názvu funkcií a zrejme to je súvislosť práve s tým zrušením prac. pomeru ale to je len moja domnienka. Podľa toho názvu kt. dnes funguje v zmysle fin. služby a logistiky z toho čo je mne známe došlo v rámci tej poslednej reorganizácie k zmene názvu funkcií a nedošlo k obnoveniu tej pôvodne existujúcej funkcie odb. referenta personalistiky kt. bola ešte do toho mája 2008. V podstate je to všetko ale pokiaľ ide o náplň práce tam sa viacmenej nezmenilo nič obsahovú náplň. Mám tým na mysli že sa tam stále rieši problematika fin. služby, personalistiky a logistiky.”

11. Svedkyňa Mgr. Alena Balážiková vo svojej svedeckej výpovedi uviedla : ,,Ja tu poznám pani Minárikovú, bola vedúcou finančného zabezpečenia. V čase, keď pani Mináriková pracovala vo vojenskom historickom ústave, ja som tam pracovala tiež. Pracovala som na skupine finančného zabezpečenia, najskôr na pozícii odborný referent, neskôr sa mi pozícia zmenila na samostatný odborný referent. V máji 2013 nám pani vedúca (pani Mináriková) oznámila, že nastupuje na PN-ku. Riaditeľ ma poveril zastupovaním v plnom rozsahu počas neprítomnosti p. Minárikovej. V tom období u zamestnávateľa došlo k viacerým zmenám, okrem toho, že mne sa zvýšila pracovná náplň z dôvodu zastupovania p. Minárikovej, riaditeľ podpísal zmluvu na čerpanie nenávratného finančného prostriedku na eurofondy. Tým pádom sme získali novú agendu, ktorú sme dovtedy nemali. Vojenský historický ústav predložil projekt na digitalizáciu kultúrneho dedičstva archívu, na základe ktorého sme museli sa naučiť spracovávať novú agendu. Išlo o účtovanie nových príjmov, išlo o predkladanie nových platieb, komunikácia so sprostredkovateľským orgánom, hlásenie cez portál ITMS, ktorý sme dovtedy nepoužívali. Okrem toho došlo k ďalšej zmene u zamestnávateľa, ktorá sa týka personálnej činnosti, ktorú v tej dobe vykonával vedúci starší dôstojník - profesionálny vojak, ktorý nebol súčasťou našej finančnej zložky - našej skupiny. Z toho dôvodu, že zamestnávateľovi nemal kto spracovávať túto agendu, museli sme tieto činnosti vykonávať my. Počas toho ako p. Mináriková bola na PN, došlo k viacerým situáciám, kedy sme mali problém spracovávať žiadosti, či už zamestnancov alebo sociálnej poisťovne. Išlo napr. o doklady na dôchodkové vybavenie, o evidenčné listy, pretože doklady boli všetky v kancelárii pani Minárikovej, do ktorej sme nemali povolený prístup. Na základe mojich viacerých žiadostí na konateľa (štatutára) našej organizácie, boli realizované tzv. komisionálne otvorenia kancelárie z dôvodu prevzatia dokumentov potrebných na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa. Pripomenúť by som chcela, že v tej komisii bola aj dcéra pani Minárikovej, ktorá je zamestnankyňou archívu, aby som nebola obvinená z dôvodu zobratia iných vecí ako tých, ktoré boli požadované. Toto sa opakovalo niekoľkokrát z dôvodu, že zamestnávateľ bol v časovej tiesni z dôvodu splnenia zákonných termínov či už soc. poisťovne alebo daňového úradu. Pani Mináriková bola PN až do konca roka 2013. stále trvala tá PN-ka, každý mesiac nám riaditeľ oznámil že p. Mináriková oznámila, že pokračuje v PNke. V tom období, keď zamestnávateľ nemal personalistu, nemal hlavnú účtovníčku, ktorá bola na PN nám bolo oznámené, že riaditeľ plánuje organizačnú zmenu. Vo februári 2014 pred poradou vedenia, si nás zavolal riaditeľ za prítomnosti odborového zväzu, oznámil, že plánuje organizačnú zmenu skupiny finančného zabezpečenia. Neskôr sme boli aj s kolegyňou Evou Budzákovou predvolané na personálny pohovor, počas ktorého nám bolo oznámené, že naše pracovné miesta budú zrušené, že sa nám zmení náplň práce a vznikne nová skupina finančného a personálneho zabezpečenia. Po tejto dobe nakoľko bola p. Mináriková stále na PN, jej miesto bolo zrušené a bolo vytvorené nove pracovné miesto - vedúca skupiny finančného a personálneho zabezpečenia. S novou tabuľkovou pozíciou, novou tarifou a novou náplňou práce. Nakoľko sa mne ako samostatnému odbornému referentovi upravila náplň práce aj o personálnu agendu, ako opätovne dočasne poverenú zastupujúcu vedúcu, ktorá bola vtedy neobsadená pozícia, som prevzala celú personálnu agendu, tzn., že som prevzala osobné spisy zamestnancov, zberné hárky týkajúce sa personálnej agendy a dokumentáciu organizačnej štruktúry, u nás sa to volá tabuľky počtov. Okrem toho sme museli aj vykonávať činnosti týkajúce sa tejto novej agendy, ktorú sme predtým nevykonávali. Okrem toho, že prebiehal prvý projekt eurofondov sme pripravovali nový projekt, ktorý bol predložený a úspešne schválený. Išlo o projekt vybudovanie informačno- technického zabezpečenia v skratke IKT pre múzeum. Po tom personálnom pohovore, ktorý sme mali s tou kolegyňou vo februári bol to rok 2014, bolo vyhlásené výberové konanie na pozíciu vedúci skupiny finančného a personálneho zabezpečenia. Do tohto výberového konania som sa prihlásila na základe toho, že som spĺňala kvalifikačné predpoklady, vzdelanie aj prax v oblasti.

Vzdelanie bolo predpísané ekonomické alebo humanitárne 2. stupňa. Presné podrobnosti si nespomínam, ale vzdelanie som dokladala vysvedčením o ukončení štátnej skúšky, na ktorej som musela preukázať vzdelanie aj v oblasti štrukturálnych fondov. Neskôr mi bolo oznámené, že som prešla výberovým konaním. Bola mi predložená dohoda o zmene pracovnej zmluvy na pozíciu vedúca skupiny finančného a personálneho zabezpečenia. Dôvodnosť tejto organizačnej zmeny potvrdzuje aj skutočnosť, že neskôr nám bolo schválené navýšenie pracovných miest o pozíciu právnika a samostatného technika BOZP . Táto skupina bola zmenená na oddelenie finančného a personálneho zabezpečenia, ktorá s týmito činnosťami trvá dodnes, čo je 10 rokov. To je z mojej strany všetko.“

12. Dňa 31.1.2000 došlo medzi žalovaným a žalobkyňou k uzavretiu Dohody o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa dohodnutý obsah pracovnej Zmluvy zo dňa 23.9.1994 v poslednom znení zmenil takto: dohodnutý druh práce referent FS VHÚ sa dňom zmenil na vedúca FS VHÚ.

13. Listom zo dňa 28.5.2014 oznámil žalovaný žalobkyni, že končí s ňou pracovný pomer výpoveďou podľa /ods.1 písm. b) . V liste žalovaný uviedol: ,,Na základe nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 11/2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra obrany Slovenskej republiky č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov štátnych rozpočtových organizácii v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V liste bolo ďalej uvedené ,že od 28. Februáru 2014 zrušená skupina finančného Zabezpečenia Vojenského historického ústavu (ďalej len ,,VHÚ´´) a tým aj miesto pri výkone práce vo verejnom záujme ,,vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ´´, na ktorom ste boli zaradená. Táto skutočnosť Vám bola oznámená pri personálnom pohovore 28. Mája 2014, keď Vám bolo zároveň oznámené, že vo VHÚ nie je voľné pracovné miesto ktoré by zodpovedalo Vášmu dosiahnutému v Písomným rozhodnutím zamestnávateľa došlo k zrušeniu skupiny finančného zabezpečenia VHÚ. Z tohto dôvodu ste sa stali nadbytočná. Na inú pre Vás vhodnú prácu Vás zamestnávateľ nemôže zaradiť z dôvodu, že takýmto miestom nedisponuje. Tým je splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede podľa ods. I písm. b) zákona číslo v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“). Preto Vám dávam výpoveď podľa (v spojení s ustanovením s. 4 zákona číslo o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) z dôvodu, že ste sa stali nadbytočná vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zrušení jednej z jeho častí, vzhľadom na z úloh a s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Vaša vypovedná doba Je trojmesačná a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Podľa Vám zamestnávateľ vyplatí odstupné v sume 4 násobku Vášho priemerného funkčného platu a podľa kolektívnej zmluvy na rok 2014 č. 743/2013 z 18. Decembra 2013 časť VII sa odstupné zvyšuje o dvojnásobok Vášho priemerného mesačného zárobku. V zmysle uvedeného Vám zamestnávateľ vyplatí šesťnásobok vášho priemerného funkčného platu(zárobku). Podľa a) ods.1 pri prvom skončené pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok Vám patrí odchodné v sume Vášho priemerného funkčného platu a podľa kolektívnej rok 2014 číslo VHÚ 743/2013 z 18.decembra 2013 časť VII. Sa zvyšuje o dvojnásobok Vášho priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V zmysle uvedeného Vám zamestnávateľ vyplatí trojnásobok Vášho priemerného mesačného zárobku. Podľa v znení neskorších predpisov bol predseda Základnej organizácie odborov pri VHU požiadaný listom č. VHU 479/2014 z 28.5.2014 o prerokovanie skončenia Vášho pracovného pomeru výpoveďou zo strany VHÚ. Skončenie Vášho pracovného pomeru výpoveďou bolo zo základnou organizáciou odborov pri VHÚ prerokované dňa 28. Mája 2014.” Dňa 28.5.2014 vyhotovil žalovaný záznam o personálnom pohovore so žalobkyňou. Zo záznamu je zrejmé, že riaditeľ VHÚ oznámil žalobkyni, že dňom 1.3.2014 sa zrušila Skupina finančného zabezpečenia VHÚ, a tým sa zrušilo miesto pri výkone práce vo verejnom záujme ,,Vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ ( 350100, ID S50112744) na ktoré bola ako zamestnankyňa zaradená a vzhľadom na túto zásadnú skutočnosť ako aj na to, že jej nemôže ponúknuť inú vhodnú pracovnú pozíciu, ktorá by zodpovedala jej vzdelaniu a odbornej praxi, ponúkol jej dohodu o skončení pracovného pomeru. Taktiež je zo záznamu zrejmé, že žalobkyňa s dohodou o skončení pracovného pomeru nesúhlasila, na čo jej riaditeľ VHÚ oznámil :,,Na základe Vášho stanoviska Vám dávam výpoveď Podľa . Dňom 29. Mája 2014 Vám udeľujem riadnu dovolenku v trvaní 3 dni za rok 2012 a 22,5 dňa za rok 2013, tzn. celkom 25,5 dňa riadnej dovolenky.”

14. Podľa /1 písm. b) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

b)

sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa /3

(3)Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa /1,4

(1)Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

15. Z vykonaného dokazovania po jeho opätovnom posúdení mal súd za preukázané ,že dňa 31.1.2000 došlo medzi žalovaným a žalobkyňou k uzavretiu Dohody o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa dohodnutý obsah pracovnej Zmluvy zo dňa 23.9.1994 v poslednom znení zmenil takto: dohodnutý druh práce referent FS VHÚ sa dňom zmenil na vedúca FS VHÚ. Dňa 27.2.2014 vydal riaditeľ VHÚ plukovník Mgr. S. Č., PhD. Doplnok tabuľky počtov číslo 350 100 s účinnosťou od 1.3.2014, podľa ktorého došlo k vytvoreniu tabuľkového miesta podľa osobitných predpisov Projektový manažér a ku zrušeniu skupiny finančného zabezpečenia VHÚ a k vytvoreniu skupiny finančného a personálneho zabezpečenia VHÚ. Listom zo dňa 28.5.2014 oznámil žalovaný žalobkyni, že končí s ňou pracovný pomer výpoveďou podľa /ods.1 písm. b) . V liste žalovaný uviedol: ,,Na základe nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 11/2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra obrany Slovenskej republiky č. 99/2013 o počtoch miest pre zamestnancov a profesionálnych vojakov štátnych rozpočtových organizácii v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V liste bolo ďalej uvedené ,že od 28. Februáru 2014 zrušená skupina finančného Zabezpečenia Vojenského historického ústavu (ďalej len ,,VHÚ´´) a tým aj miesto pri výkone práce vo verejnom záujme ,,vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ´´, na ktorom ste boli zaradená. Táto skutočnosť Vám bola oznámená pri personálnom pohovore 28. Mája 2014, keď Vám bolo zároveň oznámené, že vo VHÚ nie je voľné pracovné miesto ktoré by zodpovedalo Vášmu dosiahnutému v Písomným rozhodnutím zamestnávateľa došlo k zrušeniu skupiny finančného zabezpečenia VHÚ. Z tohto dôvodu ste sa stali nadbytočná. Na inú pre Vás vhodnú prácu Vás zamestnávateľ nemôže zaradiť z dôvodu, že takýmto miestom nedisponuje.

Dňa 28.5.2014 vyhotovil žalovaný záznam o personálnom pohovore so žalobkyňou. Zo záznamu je zrejmé, že riaditeľ VHÚ oznámil žalobkyni, že dňom 1.3.2014 sa zrušila Skupina finančného zabezpečenia VHÚ, a tým sa zrušilo miesto pri výkone práce vo verejnom záujme ,,Vedúca skupiny finančného zabezpečenia VHÚ ( 350100, ID S50112744) na ktoré bola ako zamestnankyňa zaradená a vzhľadom na túto zásadnú skutočnosť ako aj na to, že jej nemôže ponúknuť inú vhodnú pracovnú pozíciu, ktorá by zodpovedala jej vzdelaniu a odbornej praxi, ponúkol jej dohodu o skončení pracovného pomeru. Taktiež je zo záznamu zrejmé, že žalobkyňa s dohodou o skončení pracovného pomeru nesúhlasila, na čo jej riaditeľ VHÚ oznámil :,,Na základe Vášho stanoviska Vám dávam výpoveď Podľa . Dňom 29. Mája 2014 Vám udeľujem riadnu dovolenku v trvaní 3 dni za rok 2012 a 22,5 dňa za rok 2013, tzn. celkom 25,5 dňa riadnej dovolenky.” Skutočnosť ,že u žalovaného došlo k organizačnej zmene potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa Mgr. G., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla: ,, V tom období, keď zamestnávateľ nemal personalistu, nemal hlavnú účtovníčku, ktorá bola na PN nám bolo oznámené, že riaditeľ plánuje organizačnú zmenu. Vo februári 2014 pred poradou vedenia, si nás zavolal riaditeľ za prítomnosti odborového zväzu, oznámil, že plánuje organizačnú zmenu skupiny finančného zabezpečenia. Neskôr sme boli aj s kolegyňou D. G. predvolané na personálny pohovor, počas ktorého nám bolo oznámené, že naše pracovné miesta budú zrušené, že sa nám zmení náplň práce a vznikne nová skupina finančného a personálneho zabezpečenia. Po tejto dobe nakoľko bola p. S. stále na PN, jej miesto bolo zrušené a bolo vytvorené nove pracovné miesto - vedúca skupiny finančného a personálneho zabezpečenia. S novou tabuľkovou pozíciou, novou tarifou a novou náplňou práce. Nakoľko sa mne ako samostatnému odbornému referentovi upravila náplň práce aj o personálnu agendu, ako opätovne dočasne poverenú zastupujúcu vedúcu, ktorá bola vtedy neobsadená pozícia, som prevzala celú personálnu agendu, tzn., že som prevzala osobné spisy zamestnancov, zberné hárky týkajúce sa personálnej agendy a dokumentáciu organizačnej štruktúry, u nás sa to volá tabuľky počtov. Okrem toho sme museli aj vykonávať činnosti týkajúce sa tejto novej agendy, ktorú sme predtým nevykonávali. Okrem toho, že prebiehal prvý projekt eurofondov sme pripravovali nový projekt, ktorý bol predložený a úspešne schválený. Išlo o projekt vybudovanie informačno- technického zabezpečenia v skratke IKT pre múzeum.“ Svedkyňa zároveň potvrdila, že touto organizačnou zmenou došlo aj k zefektívneniu práce a k pribudnutiu novej agendy a bol kladený aj dôraz na vzdelanie. Dňa 10.3.2014 vyhlásil žalovaný výberové konanie kde bol uvedený ako neodpustiteľný kvalifikačný predpoklad - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického smeru. Žalobkyňa tento predpoklad nespĺňala. Dňa 28.5.2014 žalovaný oznámil žalobkyni na personálnom pohovore, že na inú pre ňu vhodnú prácu ju zamestnávateľ nemôže zaradiť z dôvodu, že takýmto miestom nedisponuje. Žalovaný nepreukázal, že by si bol riadne splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva nie len zo zákona ale aj s platne uzavretej Kolektívnej zmluvy na rok 2014,že by predmetnú výpoveď prerokoval so závodným výborom základnej odborovej organizácie, a že by požiadavok na prerokovanie predmetnej výpovede predložil ako zamestnávateľ príslušným funkcionárom v dostatočnom časovom predstihu, t.j. do 10 dní, aby závodný výbor mohol zaujať kvalifikované stanovisko. To, že výpoveď nebola riadne prerokovaná so závodným výborom základnej odborovej organizácie potvrdil aj svedok P. U. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol: ,,Závodný výbor túto žiadosť ešte pred tou výpoveďou neprerokoval preto 6.6. závodný výbor zasadal a upozornil na tento nedostatok resp. porušenie . ”Keďže výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobkyni dňa 28.5.2014 nebola riadne v zmysle bodu 2. V. časti Kolektívnej zmluvy na rok 2014 riadne vopred prerokovaná so závodným výborom základnej odborovej organizácie je neplatná. Uvedený výpovedný dôvod nebol žalobkyňou uplatnený v zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Žalobkyňa okrem čestného prehlásenia pána U. nepredložila súdu iný dôkaz o tom, že oznámila zamestnávateľovi ,že trvá na ďalšom zamestnaní. Nakoľko ako vyplynulo z výpovede p. U. ako svedka dňa 13.10.2017 ,že nebol priamo prítomný pri doručovaní výpovede žalobkyni. To sa dozvedel až o niekoľko dní neskôr, že žalobkyňa dostala výpoveď. Súd má za to, keďže svedok priamo prítomný nebol a túto skutočnosť sa dozvedel až o niekoľko dní neskôr. Jeho čestné prehlásenie preto nemožno považovať za také, ktoré by 100% osvedčilo túto skutočnosť. Keďže žalobkyňa nepreukázala súdu ,že oznámila žalovanému ,že na ďalšom zamestnaní trvá, potom sa pracovný pomer žalobkyne skončil dohodou uplynutím výpovednej doby ak bola daná neplatná výpoveď. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd sa stotožnil s argumentáciou PZ žalobkyne, že ide o skoro 80 ročnú ženu, ktorá poberá iba starobný dôchodok a ak by ju súd zaviazal na úhradu trov konania protistrane bol by to obrovský zásah do jej majetkovej sféry.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa , , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia () (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).