Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sa-6-2019.pdf
PDF · 131.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: O.. U. Š.X., nar.: XX. XX. XXXX, N. XXX XX Z., W. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 01. 02. 2019, č. 28848-3/2019-BA, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 01. 02. 2019, č. 28848-3/2019-BA, žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 13. 11. 2018, č. 200-046064-CA04/2018, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o tom, že žalobkyňa podľa § 30, § 48, § 53 a § 57 citovaného zákona, má nárok na materské za obdobie od 02. 10. 2018 do zániku nároku na materské vo výške 11,40 eur za deň.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne je žalobkyňa od 01. 12. 2013 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, okrem obdobia od 03. 09. 2017 do 01. 10. 2018, kedy mala toto povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu odo dňa 02. 10. 2018 (šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom) z poistného vzťahu zamestnanca predložením tlačiva Sociálnej poisťovne „Žiadosť o materské“ č. N. XXXXXXX. Na žiadosti o materské príslušný lekár uviedol, že pôrod u menovanej nastane pravdepodobne dňa 13. 11. 2018. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne - syn menovanej sa narodil dňa 07. 11. 2018.
3. Žalovaná citujúc ustanovenia § 30, § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1, § 53, § 54 ods. 1, 9 a 10, § 57 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 a 5, § 140 ods. 1 a 2, § 26 ods. 1 písm. e) a ods. 5, § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a § 11 ods. 1 cit. zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. konštatovala, že žalobkyňa splnila podmienky nároku na materské. Dôvod na poskytnutie materského jej vznikol dňa 02. 10. 2018. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. kalendárny rok 2017. Vychádzajúc z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobkyňa v kalendárnom roku 2017, od januára 2017 do 07. 01. 2017 bola dočasne práceneschopná (pričom jej dočasná pracovná neschopnosť trvala od 01. 12. 2016), od 08. 01. 2017 do 02. 09. 2017 poberala materské, od 03. 09. 2017 do 31. 12. 2017 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (prerušenie trvalo až do dňa 01. 10.
2018). Z uvedeného vyplýva, že v kalendárnom roku 2017 neplatila poistné na nemocenské poistenie, preto sa výška materského od 02. 10. 2018 určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, v súlade s citovaným zákonom v znení, účinnom ku dňu vzniku nároku na materské (02. 10. 2018). Vychádzajúc tak zo sumy vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2016 - 10 944 eur, v súlade s § 138 ods. 5 cit. zákona v spojení s § 11 ods. 1 cit. zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z., minimálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie platný na obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 je po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol v sume 456 eur (10 944 eur : 12 = 912 eur x 50% = 456,00 eur). Suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 cit. zákona platného k 02. 10. 2018 je 15,2000 eur (456,00 eur : 30). Z potvrdenia jej zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku zo dňa 24. 10. 2018 vyplýva, že jej vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac október 2018, by bol v sume 1 843,70, t. j. v sume vyššej ako suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie. Nakoľko suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu menovanej z nemocenského poistenia zamestnanca vypočítaná podľa § 57 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov by bola vyššia ako suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 57 ods. 3 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. (15,2000 eur), pravdepodobný denný vymeriavací základ žalobkyne, z ktorého sa určí výška materského je 15,2000 eur. V súlade s § 48 ods. 2 a § 53 zákona o sociálnom poistení žalobkyni patrí materské od 02. 10. 2018 vo výške 11,40000000 eur za deň (75% zo sumy 15,2000 eur).
4. K námietke žalobkyne, poukazujúcej na výšku materského v predchádzajúcom prípade žalovaná uviedla, že výška materského pri predchádzajúcom tehotenstve/materstve sa určovala z denného vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 55 zákona v znení neskorších predpisov, pričom sa vychádzalo z vymeriavacích základov, z ktorých menovaná zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (v kalendárnom roku 2016). V predchádzajúcom prípade pobočka právoplatným rozhodnutím č. 200-007330-CA04/2017 zo dňa 14. 02. 2017 žalobkyni priznala nárok na materské za obdobie od 08. 01. 2017 do zániku nároku na materské vo výške 40,64221000 eur za deň (70% z maximálneho denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky vo výške 58,0603 eur). Rozhodnutím pobočky č. 200-023974-CA04/2017 zo dňa 30. 05. 2017 jej bolo priznané materské zvýšené za obdobie od 01. 05. 2017 na výšku 43,54522500 eur za deň (75% z maximálneho denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky vo výške 58,0603 eur). Pokiaľ sa výška nemocenskej dávky určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 cit. zákona, pri určení sumy pravdepodobného denného vymeriavacieho základu sa uplatňuje vyššie uvedený postup, t. j. porovná sa suma určená podľa ustanovenia § 57 ods. 2 so sumou určenou podľa § 57 ods. 3 cit. zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. a pre výpočet dávky sa použije len ten vymeriavací základ, ktorý je nižší. Výnimku z tohto postupu ustanovuje § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, účinnom do 31. 12. 2018. Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona v uvedenom znení pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu platenia materského, prerušenia platenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia platenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ustanovenie § 55 ods. 2 zákona platí rovnako. Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje dôvody, ktoré musia byť splnené počas celého rozhodujúceho obdobia, aby bolo možné vypočítať výšku materského ako jednu tridsatinu vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Podľa znenia zákona účinného do 31. 12. 2018 uvedené ustanovenie možno aplikovať iba v prípadoch, ak zamestnankyňa počas celého rozhodujúceho obdobia nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Menovaná, v rozhodujúcom období, v roku 2017, nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie nielen z dôvodu poberania materského a prerušenia povinného platenia nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj z iného dôvodu, t. j. z dôvodu uznania dočasnej práceneschopnosti (od 01. 01. 2017 do 07. 01. 2017). To je dôvod prečo na prípad žalobkyne ustanovenie § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. účinnom do 31. 12. 2018 nebolo aplikované. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná uviedla, že pravdepodobný
vymeriavací základ pre určenie výšky nemocenskej dávky ako aj pre určenie dennej výšky materského patriaceho menovanej za obdobie od 02. 10. 2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice určila správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pre úplnosť uviedla, že s účinnosťou od 01. 01. 2019 došlo k zmene znenia ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 413/2012 Z. z., podľa ktorého pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, § 55 ods. 2 zákona platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety pre určenie materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia iba z dôvodu poberania materského alebo podľa ustanovenia § 49a cit. zákona, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia. Vychádzajúc z prvej vety uvedeného ustanovenia, s účinnosťou od 01. 01. 2019, došlo k rozšíreniu zákonných dôvodov nedosiahnutia vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období - k dvom dôvodom spočívajúcim v poberaní materského a v prerušení povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky pribudol aj ďalší - a to dočasná pracovná neschopnosť. Ak z uvedených dôvodov zamestnankyňa počas celého rozhodujúceho obdobia nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška materského sa určí z pravdepodobného príjmu, ktorý by dosiahla za kalendárny mesiac, v ktorom dôvod na poskytnutie materského vznikol. Zároveň z druhej vety predmetného ustanovenia vyplýva, že pri tzv. reťazových materských nesmie byť materské určené z tzv. nižšieho pravdepodobného vymeriavacieho základu ako pri niektorom z predchádzajúcich nárokov materské z toho istého poistenia. Uvedené platí, pokiaľ poistenec od posledného nároku na materské z toho istého nemocenského poistenia dosiahol iba obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu poberania materského a/alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ak ide o zamestnanca, alebo poberania rodičovskej dovolenky, ak ide o povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa určí podľa ustanovenia § 57 ods. 4 prvej vety zákona v znení účinnom od 01. 01. 2019, aj v prípade, ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dáky vznikol pred 01.01. 2019, a nárok na nemocenskú dávku trvá aj po 31. 12. 2018, pokiaľ bol poistencovi nárok na nemocenskú dáku priznaný z minimálneho pravdepodobného denného vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období. V týchto prípadoch Sociálna poisťovňa prepočíta materské a od 01. 01. 2019 určí výšku materského s ohľadom na predpokladaný príjem za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Zároveň preskúma, či má byť na daný prípad aplikované aj ustanovenie § 57 ods. 4 druhej vety zákona o sociálnom poistení, účinného od 01. 01. 2019, ktorého použitie prichádza do úvahy len vtedy, keď vypočítané materské (denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ) je nižší ako materské (denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ) pri predchádzajúcich reťazových materských z toho istého nemocenského poistenia. Pokiaľ po prepočte prináleží zamestnankyni od 01. 01. 2019 vyššia suma materského, Sociálna poisťovňa materské zvýši, a to automaticky, bez podania žiadosti. Keďže žalobkyni vznikol nárok na materské pred 01. 01. 2019 a trvá aj po 31. 12. 2018, pričom spĺňa predpoklady na určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 57 ods. 4 prvej vety zákona v znení účinnom od 01. 01. 2019, tejto od 01. 01. 2019 patrí materské určené z predpokladaného príjmu 1 843,70 eur potvrdeného zamestnávateľom Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice. K použitiu ustanovenia § 57 ods. 4 druhej vety zákona účinného od 01. 01. 2019 nedôjde, pretože maximálny pravdepodobný denný vymeriavací základ je vyšší ako maximálny denný vymeriavací základ v roku 2017 - 58,0603 eur, z ktorého bola určení suma predchádzajúceho materského z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalobkyni patrí materské za obdobie od 02. 10. 2018 do 31. 10. 2018 vo výške 11,40000000 eur za deň a za obdobie od 01. 01. 2019 jej patrí materské, vypočítané z maximálneho pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, na základe potvrdenia zamestnávateľa Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice. Na základe týchto skutočností žalovaná považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vecne správne, vydané v súlade s legislatívou platnou ku dňu vzniku nároku na materské. Zároveň vzhľadom
na legislatívnu zmenu účinnú od 01. 01. 2019 pobočka Košice ďalším rozhodnutím žalobkyni zvýši materské za obdobie od 01. 01. 2019.
5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 18. 03. 2019, podanou osobne na správnom súde dňa 18. 03. 2019, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolávajúc sa na podané odvolanie nesúhlasila so stanovenou výškou priznaného materského s poukazom na neprimeranosť zákona, podľa ktorého bola vypočítaná. Poukázala na to, že je vysokoškolsky vzdelaná, odpracovala 17 rokov bez dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorú pri jej pracovnom nasadení nemala ani čas, pričom vždy odvádzala odvody Sociálnej poisťovni a preto je presvedčená, že sedem dní dočasnej pracovnej neschopnosti (rizikové tehotenstvo pre vcestnú placentu s hrozbou vykrvácania), nemôže byť dôvod na určenie výšky materského z minimálneho vymeriavacieho základu. Považovala za nespravodlivé, ak rovnakú výšku materského poberajú aj rodičky so základným vzdelaním, ktoré nikdy žiadny príjem nemali a ani sa o to nesnažia a ani neodvádzali odvody do Sociálnej poisťovne. Zdôraznila, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol už novelizovaný zákon o sociálnom poistení, kde § 57 ods. 4 bol doplnený o dôvod, pre ktorý nemal zamestnanec v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, ktorým je dočasná pracovná neschopnosť. Napadnutým rozhodnutím ako aj postupom vo veci konajúcich správnych orgánov bola ukrátená na svojich právach, pretože podľa jej názoru tento postup bol arbitrárny, prísne formalistický, bez náležitého (spravodlivého) posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10. 07. 2002 sp. zn. 1ÚS 22/01, týkajúci sa povinnosti orgánov verejnej správy zabezpečiť efektívnu ochranu práv garantovaných Ústavou SR i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, ktoré pri posudzovaní nároku podľa jej názoru rešpektované neboli. Tým, že zákonodarca prijal nové znenie § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, si tento uvedomil nespravodlivosť znenia tohto zákonného ustanovenia do 31. 12. 2012 s tým, že novým znením odstránil stav právnej neistoty a zhojil aplikačné problémy v praxi v obdobných veciach, čím navodil jasný a zrozumiteľný postup pri jeho aplikovaní. Tým došlo aj k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona v jeho predchádzajúcom znení.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13. 05. 2019 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa. Konštatovala, že skutkový stav v predmetnej veci sporným nie je. Dodala, že ustanovenie § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. s účinnosťou do 31. 12. 2018 taxatívne vymedzovalo zákonné dôvody, ktoré museli byť splnené počas celého rozhodujúceho obdobia, aby bolo možno vypočítať výšku materského ako jednu tridsatinu vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Toto ustanovenie bolo možné aplikovať iba v prípadoch, ak zamestnankyňa počas celého rozhodujúceho obdobia nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Z ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. s účinnosťou do 31. 12. 2018 jednoznačne vyplýva, že u žalobkyne neboli splnené zákonom taxatívne stanovené obdobia pre aplikáciu tohto ustanovenia, nakoľko v rozhodujúcom období (rok 2017) bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú. Keby zákonodarca pred 01. 01. 2019 mal úmysel rozšíriť dôvody výnimky pri určovaní pravdepodobného denného vymeriavacieho základu aj o iné dôvody, napr. dočasná pracovná neschopnosť, taxatívne by to do vyššie uvedeného ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 413/2012 Z. z. s účinnosťou do 31. 12. 2018 uviedol, rovnako ako doplnil dôvod poberania materského novelou zákona č. 413/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnou od 01. 01. 2013. Len v takomto prípade, by bolo možné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. s účinnosťou do 31. 12. 2018. V súvislosti s námietkou žalobkyne, týkajúcou sa úmyslu zákonodarcu v spojení s novým znením ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov účinných od 01. 01. 2019, poznamenala, že žalobkyňa sa mylne domnieva o jeho aplikácii na prípady pred 01. 01. 2019. Práve až novelou zákona účinnou od 01. 01. 2019 (zákon č. 317/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) boli rozšírené dôvody výnimky pri určovaní pravdepodobného denného vymeriavacieho základu o ďalší dôvod, a to o dočasnú pracovnú neschopnosť. V závere tohto vyjadrenia žalovaná poukázala na konkrétne rozsudky krajských súdov (Krajský súd v Prešove spis. zn. 1sa/12/2016 - 49 zo dňa 30. 05. 2017 a spis. zn. 1S/20/2015 - 25 zo dňa 23. 02. 2016, Krajský súd v Trnave spis. zn. 20S/19/2011 - 54 zo dňa 20. 12.
2011) v obdobných prípadoch, kedy taktiež krátke obdobie dočasnej práceneschopnosti v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu znemožnilo aplikovanie ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z., resp. v období pred 01. 01. 2013 aplikovanie ustanovenia § 57 ods. 2 druhej vety zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vyjadrila ľútosť nad vzniknutou nepriaznivou finančnou situáciou žalobkyne, avšak zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút odstránenia tvrdosti zákona ani v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
7. V replike zo dňa 22. 05. 2019 žalobkyňa zotrvala na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu. Uviedla, že má za to, že to, že žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13. 05. 2019 dôvodila, že aj napriek absencii prechodných ustanovení novely zákona č. 317/2018 Z. z., podľa interných predpisov prihliada na rozšírený zákonný dôvod od 01. 01. 2019, aj v prípade poistenkýň (tzn. aj jej), ktorým vznikol nárok na materské pred účinnosťou novely a predmetný nárok na materské trvá aj po 31. 12. 2018, a od 01. 01. 2019, zvýši výšku materského podľa novelizovaného ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení účinnom od 01. 01. 2019, je možné chápať v zmysle jej právnej argumentácie v správnej žalobe, keď samotná žalovaná upravila neprimeranú tvrdosť zákona svojim interným predpisom. Preto zastáva názor, že správny súd by mal pri svojom rozhodovaní prihliadať na uvedenú skutočnosť. Navrhla, aby správny súd z uvedených dôvodov jej správnej žalobe zo dňa 18. 03. 2019 v celom rozsahu vyhovel.
8. Žalovaná sa k replike žalobkyne duplikou v stanovenej lehote nevyjadrila.
9. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. SSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že správnej žalobe žalobkyne zo dňa zo dňa 18. 03. 2019 nie je možné priznať úspech.
10. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa je od 01. 12. 2013 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, okrem obdobia od 03. 09. 2017 do 01. 10. 2018, kedy mala toto povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
11. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu odo dňa 02. 10. 2018 (šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom - 13. 11. 2018) z poistného vzťahu zamestnanca žiadosťou zo dňa 27. 09. 2018 č. N. XXXXXXX.
12. Z rodného listu maloletého dieťaťa V. Š., vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa uplatnila nárok na materské, vyplýva, že toto dieťa sa narodilo dňa XX. XX. XXXX.
13. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. kalendárny rok 2017.
14. Z údajov z informačného systému žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola v kalendárnom roku 2017, od 01. 01. 2017 do 07. 01. 2017 dočasne práceneschopná (jej dočasná pracovná neschopnosť však trvala od 01. 12. 2016), od 08. 01. 2017 do 02. 09. 2017 poberala materské a od 03. 09. 2017 do 31. 12. 2017 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (prerušenie trvalo až do dňa 01. 10. 2018). V kalendárnom roku 2017 teda neplatila poistné na nemocenské poistenie.
15. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne (Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice) o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku zo dňa 24. 10. 2018 vyplýva, že vymeriavací základ žalobkyne, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac október 2018, by bol v sume 1 843,70 eur, t. j. v sume vyššej ako suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie.
16. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak:
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu. ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v §33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. l a § 49 ods. 1.
17. Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
18. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské. ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
20. Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona materské sa poskytuje za dni.
21. Podľa § 53 citovaného zákona v znení neskorších predpisov výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
22. Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
23. Podľa ods. 9 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije.
24. Podľa ods. 10 citovaného zákonného ustanovenia z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.
25. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) citovaného zákona výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.
26. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
27. Podľa § 57 ods. 3 citovaného zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z., ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
28. Podľa § 57 ods. 4 citovaného zákona v znení, účinnom do 31. 12. 2018, pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie
z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.
29. Podľa § 57 ods. 4 citovaného zákona v znení, účinnom od 01. 01. 2019, pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.
30. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
31. Podľa § 138 ods. 5 citovaného zákona vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
32. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok.
33. Podľa § 140 ods. 1 písm. a) citovaného zákona zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa im poskytuje materské.
34. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, a v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
35. Podľa § 26 ods. 1 písm. e) citovaného zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.
36. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s
vyššie citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a zároveň neporušili žiadny z princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovali v súlade so zmyslom a účelom zákona. Podľa názoru správneho súdu v administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
37. Podstatnou námietkou žalobkyne bola námietka, že správne orgány o jej nároku na materské rozhodli v rozpore so zákonom, keď pri výpočte jeho výšky neaplikovali ustanovenie § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
38. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť správnosť postupu a rozhodnutia vo veci konajúcich orgánov verejnej správy. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že v danom prípade rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne v súlade s § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. je kalendárny rok 2017. Žalobkyňa v kalendárnom roku 2017 nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, pretože od 01. 01. 2017 do 07. 01. 2017 bola dočasne práceneschopná (dočasná pracovná neschopnosť trvala už od 01. 12. 2016), od 08. 01. 2017 do 02. 09. 2017 poberala materské a od 03. 09. 2017 do 31. 12. 2017 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (až do 01. 10. 2018). Vychádzajúc z uvedeného bola výška materského, nárok na ktoré si žalobkyňa uplatnila od 02. 10. 2018, určená správne z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, v súlade so zákonom v znení účinnom ku dňu vzniku nároku na materské (02. 10. 2018). Z ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. s účinnosťou do 31. 12. 2018, totiž jednoznačne vyplýva, že u žalobkyne neboli splnené zákonom taxatívne stanovené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia, nakoľko v rozhodujúcom období (rok 2017) bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú (od 01. 01. 2017 do 07. 01. 2017).
39. Správny súd zhodne ako aj žalovaná zastáva názor, že keby zákonodarca pred 01. 01. 2019 mal úmysel rozšíriť dôvody výnimky pri určovaní pravdepodobného denného vymeriavacieho základu aj o iné dôvody, napr. dočasnú pracovnú neschopnosť, taxatívne by to do uvedeného ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. s účinnosťou do 31. 12. 2018 uviedol tak, ako to učinil novelou zákona o sociálnom poistení, realizovanou zákonom č. 317/2018 Z. z., účinným od 01. 01. 2019, pričom ak by sa malo toto novelizované zákonné ustanovenie aplikovať aj v prípade nárokov vzniknutých pred uvedeným dňom od ich vzniku, nepochybne by to uviedol prinajmenšom v prechodných ustanoveniach zákona č. 317/2018 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o sociálnom poistení. Vzhľadom na to, že citovaná novela zákona o sociálnom poistení prechodné ustanovenia k úpravám, účinným od 01. 01. 2019 neobsahuje, žalovaná správne aplikovala toto zákonné ustanovenie od účinnosti jeho novely, t. j. od 01. 01. 2019 aj na prípad žalobkyne, pričom neučinila tak na základe interného predpisu v snahe odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona, ako sa to mylne domnieva žalobkyňa, ale na základe relevantného výkladu zákona č. 317/2018 Z. z. Jej postup bol súladný s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a tento nemožno považovať za arbitrárny a prísne formalistický. Navyše zákon č. 461/2003 Z. z. odstránenie tvrdosti zákona nepripúšťa.
40. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobkyne, v rámci ktorej poukazovala na výšku materského v predchádzajúcom prípade so zohľadnením druhej vety novelizovaného znenia ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pretože výška materského pri predchádzajúcom tehotenstve - materstve žalobkyne sa určovala z denného vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 55 zákona v znení neskorších predpisov, pričom sa vychádzalo z vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (v kalendárnom roku 2016).
41. Žalovaná, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali správne, keď v súlade s § 30, 48, § 53 a § 57 zákona o sociálnom poistení žalobkyni priznali materské od 02. 10. 2018 vo výške 11,40000000 eur za deň (t. j. 75% zo sumy 15,2000 eur), ktorého výpočet bol realizovaný postupom, vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení, podrobne špecifikovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
42. V konaní nebolo zistené, žeby vo veci konajúce správne orgány postupovali v rozpore s ustanovením čl. 41 ods. 5 Ústavy SR, podľa ktorého rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu a podľa ods. 6 tohto článku podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. V danom prípade správne orgány neodňali žalobkyni právo na pomoc štátu, keď sa stará o dieťa a priznali jej nárok na materské, avšak podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, keďže aplikácia § 57 ods. 4 citovaného zákona sa na prípad žalobkyne z dôvodov už vyššie uvedených nevzťahuje. V konaní nebolo zistené ani porušenie základných práv a slobôd žalobkyne v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, práve naopak, vychádzajúc z rozhodovacej praxe, žalovaná rovnakým spôsobom postupovala v skutkovo aj právne obdobných prípadoch, ako na to poukázala aj žalovaná vo svojich podaniach, adresovaných súdu, ktoré boli doručené aj žalobkyni.
43. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP a § 137 ods. 4 SSP, podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).