Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobkyne K.. K. K., bytom v N., F. XX proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 11. júla 2016 č. 40574-2/2016-BA na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako príslušná na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“), vydala rozhodnutie zo dňa 3. mája 2016 č. 200-012014-CA04/2016, ktorým rozhodla tak, že pani K.. K. K. podľa § 30, § 48, § 53 a § 57 zákona v znení neskorších predpisov má nárok na materské za obdobie od 5. apríla 2016 do zániku nároku na materské vo výške 10,01000000 EUR za deň.

2. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 11. júla 2016 č. 40574-2/2016-BA rozhodla o odvolaní proti rozhodnutiu uvedenému v odseku l tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona zamietla odvolanie zo dňa 15. mája 2016, ktoré podala pani MUDr. Miroslava Majerníková proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 200-012014-CA04/2016 zo dňa 3. mája 2016 a napadnuté rozhodnutie potvrdzuje.

3. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že navrhovateľka podala odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky zo dňa 3. mája 2016 č. 200-012014-CA04/2016, v ktorom namietala nízku výšku priznaného materského určeného z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu s odkazom na aplikáciu ustanovení § 57 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 zákona v znení neskorších predpisov. Ďalej namietala, že právne posúdenie nároku pobočkou nezodpovedá reálnemu skutkovému stavu. Uviedla, že je v pracovnom pomere s Fakultnou nemocnicou J. A. Reimana Prešov. V súvislosti s narodením jej syna K. K., narodeného dňa 14. novembra 2014 mala priznané materské, ktoré jej bolo riadne vyplácané počas zákonom stanovenej doby. Po skončení materskej dovolenky súvisiacej s narodením syna K. čerpala krátku dobu rodičovskú dovolenku, ktorú ukončila a nastúpila do práce. Z dôvodov zhoršenia jej zdravotného stavu bola uznaná za dočasne práceneschopnú a v nasledujúcom období jej bolo riadne vyplácané nemocenské. A. 5. apríla 2016 začala čerpať materskú dovolenku súvisiacu s očakávaným narodením ďalšieho dieťaťa. Dňa 7. mája 2016 sa jej narodil syn K. K.. Určenie výšky jej aktuálneho nároku na materské z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu považuje za zjavne nesprávne, pretože neprihliada na dobu jej reálneho poistenia, a preto neurčuje výšku materského ako 70 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona. Aplikáciu ustanovenia § 48 ods. 7 a 8 zákona v napadnutom rozhodnutí považuje pre riešenú vec za nesprávnu, ale aj necitlivú a nehumánnu, ale zároveň aj necitlivé a nehumánne konštatovanie vo vzťahu k matke, ktorá porodila a stará sa o zdravé dieťa. Podľa jej názoru jej nárok na materské nebol posúdený vecne, ale len formálne. Domáhala sa zmeny napadnutého rozhodnutia a priznania nároku na materské v správnej zákonnej výške.

4. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že po preskúmaní spisového materiálu a odvolania navrhovateľky zistila z informačného systému Sociálnej poisťovne, že navrhovateľka je od 15. augusta 2011 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, okrem obdobia od 31. mája 2015 do 9. decembra 2015, kedy mala prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Navrhovateľka si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 5. apríla 2016 (6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom) predložením tlačiva Sociálnej poisťovne „Žiadosť o materské“ č. B 0857906. Dôvod na poskytnutie materského vznikol dňa 5. apríla 2016. Podľa § 54 ods. 1 v spojení s ods. 9 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2015. Navrhovateľka v kalendárnom roku 2015 poberala materské od 1. januára 2015 do 30. mája 2015 (začiatok poberania materského bol od 5. októbra 2014), od 31. mája 2015 do 9. decembra 2015 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a bola dočasne práceneschopná od 10. decembra 2015 do 31. decembra 2015 (dočasná pracovná neschopnosť trvala do 4. apríla 2016).

5. Žalovaná konštatovala, že navrhovateľka v kalendárnom roku 2015 neplatila poistné na nemocenské poistenie, nakoľko počas obdobia, kedy sa jej poskytovalo materské (od 1. januára 2015 do 30. mája 2015) a počas obdobia, v ktorom bola uznaná za dočasne práceneschopnú (od 10. decembra 2015 do 31. decembra 2015) mala vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (podľa § 140 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z.) a v období od 31. mája 2015 do 9. decembra 2015 mala prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Keďže navrhovateľka v kalendárnom roku 2015 nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, nemala v tomto kalendárnom roku ani vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, a preto sa výška materského uplatneného od 5. apríla 2016 určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2014 je 10 296 EUR. V súlade s ustanovením § 138 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z. minimálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie platný na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 je po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol v sume 429,00 EUR (10 296 EUR : 12 = 858 EUR x 50 % = 429,00 EUR). Podľa údajov potvrdených zamestnávateľom by navrhovateľka za mesiac apríl 2016 dosiahla u zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie v sume 1072,50 EUR, t. j. v sume vyššej ako suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie. Nakoľko suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu navrhovateľky z nemocenského poistenia zamestnankyne, vypočítaná podľa § 57 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov by bola vyššia ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platná k 5. aprílu 2016, ktorá je 14,3000 EUR (429,00 EUR : 30), je pravdepodobný denný vvmeriavací základ navrhovateľky z nemocenského poistenia zamestnankyne 14.3000 EUR. V súlade s ustanoveniami § 52 ods. 1 a § 53 zákona v znení neskorších predpisov výška materského navrhovateľky je 70 % pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (14,3000 EUR), čo predstavuje sumu 10.01000000 EUR za deň.

6. K odvolacej námietke týkajúcej sa výpočtu jej materského z denného vymeriavacieho základu, ktorý by mal zodpovedať odvedenému poistnému počas jej reálneho obdobia poistenia, uviedla, že aplikáciu ustanovenia § 55 zákona v znení neskorších predpisov v prípade navrhovateľky nemožno použiť, lebo táto v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu, ktorým je kalendárny rok 2015 nedosahovala žiadne vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodov vyššie uvedených. Keďže v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie, bolo možné na účely určenia výšky materského aplikovať len ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a) zákona v znení neskorších predpisov, o pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 4 zákona, na základe ktorého sa taktiež určuje výška pravdepodobného denného vymeriavacieho základu sa v prípade navrhovateľky nedá použiť. Toto ustanovenie upravuje pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky vo výške 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Toto ustanovenie taxatívne vymedzuje zákonné dôvody, ktoré musia byť splnené počas celého rozhodujúceho obdobia, aby bolo možno vypočítať výšku materského ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. To znamená, že uvedené ustanovenie možno aplikovať len v prípadoch, ak zamestnankyňa počas celého rozhodujúceho obdobia nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Navrhovateľka v rozhodujúcom období (rok 2015) nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie nielen z dôvodu poberania materského a prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj z iného dôvodu, a to z dôvodu uznania za dočasne práceneschopnú na výkon svojej zárobkovej činnosti (od 10. do 31. decembra 2015). Vzhľadom na uvedené nespĺňa podmienku taxatívne vymedzenú v ustanovení § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z., a preto jej nemožno určiť výšku materského podľa tohto ustanovenia.

II.

7. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10. augusta 2016 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 11. júla 2016 č. 40574-2/2016-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 200-012014-CA04/2016 z 03.05. 2016 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. V prvej časti žaloby uviedla, že od 15.08.2011 je v pracovnom pomere s Fakultnou nemocnicou J.A.Reimana Prešov. V súvislosti s narodením jej syna K. K., narodeného dňa 14.11.2014 mala priznané materské, ktoré mi bolo riadne vyplácané počas zákonom stanovenej doby (od 05.10.2014 do 30.05.2015). Po skončení materskej dovolenky, súvisiacej s narodením syna K. bola na rodičovskej dovolenke od 31.05.2015 do 09.12.2015. So zamestnávateľom sa dohodla na nástupe do práce dňom 10.12.2015. Z dôvodov jej zdravotného stavu bola lekársky uznaná za práceneschopnú a v nasledujúcom období jej boli riadne vyplácané nemocenské dávky (od 10.12.2015 do 04.04.2016). Dňom 05.04.2016 začala čerpať materskú dovolenku súvisiacu s očakávaným narodením jej ďalšieho dieťaťa. Dňa X. K. XXXX sa jej narodil syn K. K.. Podľa údajov jej zamestnávateľa by za mesiac apríl 2016 dosiahla vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie v sume 1072,50 EUR.

8. V ďalšej časti žaloby namietala, že skutkové okolnosti uvedené v bode 1 tejto žaloby odôvodňujú záver o inom právnom posúdení jej nároku na materské, ako to realizovala vo svojich rozhodnutiach Sociálna poisťovňa, a tým aj k inej podstatne vyššej výške tohto nároku.

9. Poukázala na to, že Ústavný súd SR v niekoľkých svojich rozhodnutia konštatoval, že orgány štátu sú povinné zabezpečiť efektívnu ochranu práv garantovaných Ústavou SR a príslušnými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Tejto ich povinnosti musí zodpovedať aj výklad a uplatňovanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1. ÚS 22/01 z 10. júla 2002). Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa čl. 41 ods. 5 ústavy rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu. Rovnosť v právach podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR neznamená kvantitatívne vyjadrenú rovnosť, ale takú rovnosť v právach, ktorá musí mať svoj ďalší, kvalitatívny rozmer.

10. Argumentovala tým, že žalovanou realizované právne posúdenie jej nároku nevychádza z týchto ústavou daných pravidiel. Ak z celého kalendárneho roka 2015, ktorý by mal byť rozhodujúcim obdobím pre vymeriavací základ na materské, by podľa žalovanej len obdobie jej práceneschopnosti v čase od 10.12.2015 do 31.12.2015 (obdobie, keď nemala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie) malo byť prekážkou pre výplatu materského vo výške 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom mi vznikol nárok na materské (od 05.04.2016), potom takýto výklad príslušných ustanovení zák. o sociálnom poistení by bol voči mne zjavne nespravodlivý, mňa poškodzujúci a diskriminačný. Pri tzv. reťazových pôrodoch žalovaná sama na svojej stránke potvrdzuje možnosť aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Jej záujem pracovať v decembri 2015 bol znemožnený objektívne vzniknutými zdravotnými ťažkosťami a práve toto krátke obdobie roku 2015, keď bola práceneschopná, by malo byť prekážkou pre výplatu materského v rozsahu danom podmienkami, ktoré trvali takmer po celý čas roku 2015. Výklad ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý použila žalovaná vo svojom rozhodnutí je v zjavnom rozpore s uvedenými článkami Ústavy SR. Takýto postup a prístup k výkladu ustanovení zákona považuje za formalistický, ako ústavne nekonformný, diskriminačný a zároveň nehumánny.

III.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že podľa ustanovenia § 140 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona zamestnanec nie je povinný platiť' poistné na nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské a v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného. Teda žalobkyňa v kalendárnom roku 2015 nemala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, keďže poberala materské od 1. januára 2015 do 30. mája 2015 (začiatok poberania materského bol od 5. októbra 2014), od 31. mája 2015 do 9. decembra 2015 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, bola dočasne práceneschopná od 10, decembra 2015 do 31. decembra 2015 (dočasná pracovná neschopnosť trvala do 4. apríla 2016).

12. Ďalej uviedla, že zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, a to z ustanovenia § 54 ods. 1 a 9 zákona, že rozhodujúcim obdobím žalobkyne pri uplatnenom nároku na materské od 5. apríla 2016, že kalendárny rok 2015, lebo pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia žalobkyne na zistenie 90 dni nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa na obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia žalobkyne neprihliada, čo znamená, že prerušenie nemocenského poistenia u žalobkyne neexistuje. Rovnako je nesporné, že výska materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ za platenie poistného na nemocenské poistenie (§ 57 ods. 1 písm. a) zákona v znení neskorších predpisov). Žalobkyňa v roku 2015 nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, preto sa výska materského, ktorého nárok bol uplatnený od 5. apríla 2016 určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

13. V súvislosti s namietanou neaplikáciou ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z Sociálnou poisťovňou pri určení výšky materského uviedla, že pri určení výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu vychádzala z ustanovenia § 138 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 57 ods. 3 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z.

14. Ďalej uviedla, že ustanovenie § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z. taxatívne vymedzuje zákonné dôvody, ktoré musia byť splnené počas celého rozhodujúceho obdobia, aby bolo možno vypočítať výšku materského ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. To znamená, že uvedené ustanovenie možno aplikovať len v prípadoch, ak zamestnankyňa počas celého rozhodujúceho obdobia nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. U žalobkyne nie sú splnené podmienky pre posudzovanie podľa § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z., nakoľko v rozhodujúcom období (rok 2015) bola uznaná za dočasne práceneschopnú.

15. Ďalej uviedla,, že keby zákonodarca mal úmysel rozšíriť dôvody výnimky pri určovaní pravdepodobného denného vymeriavacieho základu aj o iné dôvody, napr. poberanie nemocenského, taxatívne by to do vyššie uvedeného ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 413/2012 Z.z., uviedol, rovnako ako doplnil dôvod poberania materského novelou zákona č. 413/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnou od 1. januára 2013. Len v takom prípade, by bolo možné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z.

IV.

16. V danom prípade sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy S.s.p.

17. Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

18. Podľa § 199 ods. 2 S.s.p. v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

19. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 202 ods. 1 S.s.p. v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie druhu žaloby,

b) označenie žalovaného,

c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,

d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,

e) opísanie rozhodujúcich skutočností,

f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,

g) žalobný návrh.

21. Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

22. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

24. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

25. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

V.

26. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

27. Podstatnou námietkou žalobkyne bola námietka, že správne orgány rozhodli v rozpore s ústavou, keď jej nárok na materské neposudzovali podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z.

28. Podľa § 48 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 52 ods. 1 a § 53 zákona v znení neskorších predpisov materské sa poskytuje za dni. Výška materského je 70 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. Podľa § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku. v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

30. Podľa § 54 ods. 9 zákona v znení neskorších predpisov pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účelv vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa $ 26 ods. 5 nepoužije.

31. Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu.

32. Podľa § 26 ods. 5 zákona vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia podľa ods. 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia tohto poistenia sa posudzuje rovnako ako vznik tohto poistenia.

33. Podľa § 140 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské a v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného.

34. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona v znení neskorších predpisov výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.

35. Podľa § 57 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

36. Podľa § 57 ods. 3 a 5 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z., ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

37. Podľa § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z. pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

38. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v kalendárnom roku 2015 nemala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, keďže poberala materské od 1. januára 2015 do 30. mája 2015 (začiatok poberania materského bol od 5. októbra 2014), od 31. mája 2015 do 9. decembra 2015 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, bola dočasne práceneschopná od 10, decembra 2015 do 31. decembra 2015 (dočasná pracovná neschopnosť trvala do 4. apríla 2016).

39. Súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

40. Súd konštatuje, že správny orgán nemôže zákon vykladať inak, ako to vyplýva z predmetného ustanovenia zákona o sociálnom poistení a prihliadať pri tom na okolnosti jednotlivých prípadov, v danom prípade na okolnosti práceneschopnosti žalobkyne.

41. V konaní nebolo zistené, že by správne orgány postupovali v rozpore s ustanovením čl. 41 ods. 5 Ústavy SR, podľa ktorého rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu a podľa ods. 6 tohto článku podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. V danom prípade správne orgány neodňali žalobkyni právo na pomoc štátu, keď sa stará o dieťa a priznali jej nárok na materské, avšak podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktorý sa na prípad žalobkyne vzťahuje. Správne orgány správne vyhodnotili, že u žalobkyne nie je splnené zákonom taxatívne stanovené obdobie pre aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 4 citovaného zákona.

42. Za nedôvodnú súd považuje námietku žalobkyne, že výklad príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k nej je diskriminačný. Súd totiž nezistil, a ani žalobkyňa vo svojej žalobe na to nepoukázala, že by žalovaná postupovala inak v obdobných prípadoch ako je prípad žalobkyne.

43. Vohľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

VI.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 a nasl. S.s.p. a žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná a u žalovanej nezistil odôvodnenosť náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.