Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/15/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v sporovej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53450345, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie NZP, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -119 zo dňa 12.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je súd povinný kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky), pričom tieto procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorými musí súd disponovať na to, aby vec mohol prejednať a rozhodnúť. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Jednou z dôležitých tzv. negatívnych procesných podmienok je najmä prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) vyjadrená .

3. Zo spisu vedeného pod sp. zn. zistil, že rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2018, súd rozhodol: (I.) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 199,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne splatným od 1.9.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. (II.) v prevyšujúcej časti žalobu zamieta. (III.) Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

4. Konanie sp. zn. bolo iniciované žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2018, v ktorej žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) skutkovo vymedzil uplatnený nárok tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur, pričom do dňa podania žaloby žalovaný uhradil iba 800,16 eur. Z dôvodu neplanenia si povinnosti žalobcom žalovaný úver zo zmluvy zosplatnil a vyzval žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

5. Súd prvej inštancie aplikoval judikatúru vyjadrenú v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. januára 2025, keď mal za to, že išlo o obdobnú vec.

6. V konaní sp. zn. ako v spotrebiteľskom spore si žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) uplatňoval vo vzťahu k žalobcovi nároky zo zmluvy, a to žalobou na plnenie (zaplatenie zostatku úveru zo zmluvy). V konaní sp. zn. ako v spotrebiteľskom spore súd ex offo skúmal ako tzv. prejudiciálne (predbežné) otázky aj obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné zmluvné podmienky a pod.. Preto po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku sp. zn. už nemôžu byť tieto otázky bez ďalšieho posudzované opätovne v žiadnom inom konaní pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

7. Právoplatný rozsudok sp. zn. (ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie) vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči tomuto konaniu (iniciovanému žalobou o určenie neprijateľných zmluvných podmienok).

8. Súd prvej inštancie v spore identifikoval nedostatok procesnej podmienky konania v podobe prekážky rozhodnutej veci. Prekážka rozhodnutej veci patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky, ktorá je zároveň neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania a vždy vedie k zastaveniu konania. Procesným postupom podľa konanie zastavil.

9. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

10. V odvolaní poukázal na to, že v predchádzajúcom spore sa prejednával peňažný nárok žalovaného na zaplatenie jej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči žalobcovi, ktorý však bol uplatnený na základe celkom iných skutkových tvrdení, ako sú skutkové tvrdenia v žalobe o určenie neprijateľosti zmluvných podmienok. Tieto rozdielne skutkové tvrdenia oboch uplatnených nárokov sa prejavujú v úplne odlišnom žalobnom petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných zmluvných podmienok v tomto spore je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok, ktoré nemali žiadny súvis s uplatneným peňažným nárokom žalovaného. Naviac súd rozhodol bez nariadenia pojednávania aplikujúc . Preto rozsudok v predchádzajúcom spore sp. zn. netvorí prekážku res iudicata pre tento súdny spor. Súdom aplikované uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 23. januára 2025 nespadá do pojmu „judikatúra" (t.j. ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu) a nepredstavuje prevažujúcu a aktuálnu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keďže ide o ojedinelé uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opomínajúce a nereflektujúce judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne napr. záväzný výklad podaný Veľkou komorou Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C-600/19, podľa ktorého, cit.: „Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,... neumožňuje... spotrebiteľovi... dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok... v neskoršom určovacom konaní...“ Nakoľko právne názory obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, o ktoré sa žalovaný a súd prvej inštancie opiera, sú podľa názoru žalobcu v zásadnom rozpore s úniovým, ale aj s vnútroštátnym právom, považuje za potrebné sa od tohto rozhodnutia odkloniť, v zmysle bodu I. rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-173/09, zo dňa 5.10.2010 (Elchinov). Obdobne za zmienku podľa žalobcu osobitne stojí časť odôvodnenia rozsudku vo veci C-511/17, podľa ktorého nič nebráni spotrebiteľovi zažalovať aj ďalšie zmluvné podmienky, pričom súdny dvor ani ustálená rozhodovacia prax súdov slovenskej republiky nijako nenaznačuje časové a vecné limity na podanie tohto druhu určovacej žaloby. V skoršom spore vedenom pod sp. zn. konajúci súd nemal vymedzený predmet sporu skutkovými ani právnymi okolnosťami, ktoré by smerovali k tomu, aby posúdil neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú predmetom aktuálne prebiehajúceho konania pod sp. zn. . Súd prvej inštancie ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. neuvádzajú, prečo v preskúmavanej veci nemá platiť obava judikovaná mnohokrát Súdnym dvorom, že spotrebitelia nemusia vedieť o nekalej zmluvnej podmienke a že je preto plynutie či už objektívnej premlčacej doby euro-neudržateľné (napr. vec C-485/19). Súdny dvor naopak rozhodol, že ochrana spočívajúca v oprávnení domáhať sa neprijateľnosti premlčaniu nepodlieha a že premlčaniu podliehajú až účinky z rozhodnutia o neprijateľnosti.

11. Odvolateľ tiež poukázal na Najvyšším súdom SR judikovaný význam odradenia dodávateľa od ďalšieho používania neprijateľnej podmienky, konkrétne v rozhodnutí sp. zn. . Aj Súdny dvor EÚ vylúčil, že by sa neprijateľná podmienka dala dodatočne modifikovať (C- 618/10), a

ochranu spotrebiteľa nelimituje vykonaním zmluvy, resp. iným skorším súdnym konaním o zaplatenie (C-600/19), alebo dobrovoľným splnením zmluvy (C-755/22) s vysvetlením možnej hrozby straty odradenia dodávateľov od pokračovania porušovania pravidiel trhu. Skutočnosť, že súd prvej inštancie v posudzovanom konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok nie je viazaný predchádzajúcim súdnym konaním o zaplatenie pohľadávky vyplýva podľa žalobcu tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2024 a rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-724/22. Keďže predmet konaní vedených na Okresnom súde Prešov sp. zn. a sp. zn. nie je totožný, bol súd prvej inštancie v prejednávanej veci oprávnený vykonať prieskum namietaných zmluvných podmienok.

12. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.1.2025, sp. zn. odvolateľ poukázal aj na to, že v tomto prípade dovolanie bolo procesne odmietnuté a nie meritórne zamietnuté, pričom v predmetnom dovolacom konaní a konaní pred prvoinštančným a odvolacím súdom bola posudzovaná situácia, kedy súd v upomínacom konaní priznal dodávateľovi pohľadávku (nárok na zaplatenie) a následne sa spotrebiteľ domáhal posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov a požadoval priznať vydanie bezdôvodného obohatenia. Je potrebné stotožniť sa s názorom súdu, že v takomto prípade bola dôvodná prekážka res iudicata, keďže o plnení pohľadávky z úveru (t.j. o jej zaplatení) už bolo právoplatne rozhodnuté v inom (upomínacom) konaní. V aktuálne súdenom spore pod sp. zn. je však situácia diametrálne odlišná, keďže jednak žalobca nespochybňuje pohľadávku čo do rozsahu jej odplatnosti (t.j. nedomáha sa posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov), ale domáha sa súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok, čo nebolo predmetom konania vedeného pod sp. zn. . O prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, ak v novom konaní sa má prejednať tá istá vec. O totožnú vec ide vtedy, ak sú totožné nielen subjekty, ale aj predmet sporu. V tomto prípade nepochybne podmienka totožnosti predmetu konania nie je daná. Tá je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.9.2012). Žalovaný absolútne nerešpektuje ustanovenie , keď obhajuje napadnuté zmluvné ustanovenia, hoci niektoré boli viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov SR už vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky.

13. Žalobca tiež zdôraznil, že účinky rozhodnutia v konaní o zaplatenie majú výhradne charakter inter partes. V prípade konania o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vzhľadom na spoločenský charakter a zmysel tohto konania, majú účinky rozhodnutia aj s poukazom na charakter záväznosti pre akéhokoľvek dodávateľa používajúcich predmetnú alebo aj obdobnú zmluvnú podmienku, či už v minulosti, súčasnosti alebo v budúcnosti. V predchádzajúcom konaní sp. zn. skutkovým tvrdením dodávateľa v pozícii žalobcu bolo, že došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov z úverovej karty, ktoré neboli riadne a včas vrátené, čo viedlo k vzniku dlhu. V tomto konaní vedenom pod sp. zn. je skutkovým tvrdením žalobcu, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v danom prípade neboli individuálne dojednané a predstavujú nekalú obchodnú praktiku, pričom boli súčasťou žalovaným vopred pripravených úverových zmluvných podmienok, ktorých obsah som nijako nemohla ovplyvniť, keď chcela úver na tovar získať. Účinky rozhodnutia súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nebudú mať vplyv na prípadné plnenie zo zmluvy, preto aj z tohto dôvodu nemožno považovať námietku res iudicata za relevantnú.

14. Určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok je v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Súd nesmie rezignovať na povinnosť ex offo preskúmať a identifikovať nekalosť obchodných praktík, zmluvných ustanovení a platnosť právneho úkonu z hľadiska rozporu či súladu s právnym poriadkom a dobrými mravmi. Iba takýmto prieskumom je možné naplniť ciele Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1). Povinnosťou vnútroštátneho súdu je vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu Smernice.

15. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na znenie ust. a publikované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 110/2003 a R 15/2010, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.1.2025, sp. zn. . K tvrdeniu žalobcu, že nie je naplnená podmienka totožnosti predmetu konania žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade ide o ten istý nárok vymedzený žalobným petitom, vyplývajúci z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých

už bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku, resp. právneho úkonu). K žalobcom citovanému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ C-600/19 uviedla, že v tomto rozhodnutí bola riešená situácia ohľadom výkonu rozhodnutia a ex offo prieskumu nekalej povahy zmluvných podmienok, no okrajovo v ňom bolo spomenuté aj určovacie konanie. V ďalšom znení tohto rozhodnutia je uvedené: ,,... ale ak súdne rozhodnutie povoľujúce výkon rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou neuvádza žiadne odôvodnenie, aspoň v stručnej forme, preukazujúce toto preskúmanie, a ani neuvádza, že posúdenie vykonané týmto súdom po uvedenom preskúmaní už nebude možné spochybniť bez podania námietky v uvedenej lehote.“ Vzhľadom na uvedené, tak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd sa v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. už platnosťou predmetnej zmluvy a tak aj existenciou neprijateľných zmluvných podmienok zaoberal. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Zmluva už bola predmetom súdnej kontroly Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. s tým, že vtedy konajúci súd nevzhliadol žiadne neprijateľné podmienky, resp. porušenie spotrebiteľských noriem, ktoré sú nepochybne súčasťou všeobecne záväzných právnych predpisov. V tomto kontexte je však potrebné prihliadnuť na judikatúru dovolacieho súdu, ktorý celkom jednoznačne vyložil ust. v obdobnej otázke tak, že predchádzajúca žaloba o plnenie konzumuje predmet následnej žaloby o určenie. Uvedené rozhodnutia majú svoju vnútornú logiku, nakoľko v konaní o plnenie mohol žalobca namietať existenciu práve uvedenej neprijateľnej zmluvnej podmienky, no rozhodol sa tak učiniť až po takmer 7 rokoch od ukončenia predmetného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 18.9.2018 a takmer ako 12 rokoch od uzavretia samotnej zmluvy. Žalobca na jednej strane poukazuje na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. súd neposudzoval neprijateľné zmluvné podmienky a neboli ani predmetom konania, no následne sám žalobca uvádza, že súd je povinný ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Z vyššie uvedených dôvodov by súd po zhodnotení skutkového stavu nemal takejto žalobe vyhovieť, keďže je zrejmé, že takéto prípady vôbec nemajú za cieľ ochranu porušených alebo ohrozených práv spotrebiteľa, ale sledujú iné záujmy, na ktorých by sa však nemala podieľať súdna moc v podobe teoretického vyhovenia podanej žalobe.

16. Žaloba je pre vyššie uvedené dôvody podľa názoru žalovaného neprípustná. Nároky zo zmluvy už boli raz predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , kde bolo vtedy rozhodnuté a nárok bol čiastočne priznaný. Je zrejmé, že predmetom súdneho prieskumu bola aj zmluva a rovnako jej jednotlivé zmluvné dojednania, ktoré neboli vyhlásené za neplatné. Žalobca sa domáha v súdnom konaní určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok podanou žalobu na súde dňa 26.10.2024 teda po viac ako 11 rokoch od uzavretia zmluvy. Výkon takýchto práv žalobcu - uskutočňovaný za okolností a v súvislostiach opisovaných vyššie - je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. K vyjadreniu žalovaného podal odvolaciu repliku žalobca. Tvrdenia žalovaného a súdu prvej inštancie ohľadne prekážky res iudicata považoval za nesprávne. Rozsudkom, ktorým by súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, nijako neneguje právny základ právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. , ktorým bola priznaná peňažná pohľadávka. Žalovaný ani neuvádza, v čom by rozsudok o určení neprijateľných zmluvných podmienok mal prípadne negovať právny základ priznaného peňažného plnenia. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. -33 zo dňa 16.10.2025, podľa ktorého, cit.: „Vo veci neprijateľných podmienok sa nežiada prelamovanie materiálnej právoplatnosti, ale aby súd aspoň stručne spotrebiteľovi povedal, prečo v teste neprijateľnosti zmluvná podmienka obstojí. Kým sa tak nestane, toto bremeno štátu sa bude prenášať do budúcich možných sporov, nevynímajúc ani náhradu škody spôsobenej porušením práva Európskej únie. Exekučný súd by mal byť poslednou pomyselnou stanicou na naplnenie čl. /EHS a na „odchytenie“ neprijateľnej zmluvnej podmienky. Akonáhle súdy vo vzťahu k spotrebiteľovi právoplatne posúdia (s aspoň stručným vysvetlením) otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takúto vec možno považovať za uzavretú (pozri rozsudok Súdneho dvora Ibercaja Banco, už citovaný).“ Vo veci neprijateľných podmienok je preto podľa žalobcu potrebné, aby sa aspoň stručne spotrebiteľovi povedalo, prečo v teste neprijateľnosti zmluvná podmienka obstojí. Kým sa tak nestane, nevynímajúc ani dokonca stav po dražbách, bude toto bremeno na štáte pretrvávať a bude sa prenášať do budúcich možných sporov, nevynímajúc ani náhradu škody spôsobenej porušením práva EÚ. Súdy nemôžu rezignovať

na naplnenie čl. a na „odchytenie" neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ochrana spotrebiteľa samozrejme, že nie je absolútna vrátane naplňovania princípu res iudicatae, no nie za cenu porušenia princípu efektivity práva EÚ. V tomto smere poukázal žalobca na závery rozsudku Súdneho dvora zo dňa 17.05.2022 vo veci C-693/19.

18. Ďalšie vyjadrenia sporových strán odvolaciemu súdu doručené neboli.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné [, ], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. , a a .

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Podľa na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

22. Súd prvej inštancie zastavil konanie podľa , pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, a to prekážku rozhodnutej veci. Mal za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -30 zo dňa 18.9.2018, je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci k predmetnému sporu.

23. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či boli splnené podmienky na zastavenie konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci v konaní sp. zn. .

24. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

25. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, na ktoré je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania.

26. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou sporových strán a totožnosťou predmetu sporu.

27. O totožnosť sporových strán ide vtedy, ak sa v spore zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Nebol spor v tom, že totožnosť sporových strán v oboch sporoch je daná.

28. Predmet sporu je vymedzený žalovaným nárokom spolu so skutkovým odôvodnením (skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe), z ktorých vyplýva žalobný návrh. Totožnosť predmetu sporu znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu.

29. Predmetom sporu vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. bolo zaplatenie sumy 887,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia. Žalobca (v tomto spore žalovaný) sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným (tu žalobcom) ako dlžníkom bola dňa 23.11.2012 uzatvorená zmluva o pôžičke ev. č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60, vo výške 33,34 eur do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.000,40 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z dlžnej sumy len 800,16 eur. Po zosplatnení dlhu ho žalobca celkovo

vyčíslil na sumu 887,13 eur a uplatnil si aj zákonné príslušenstvo. Rozsudkom zo dňa 18.9.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2018, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 199,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne splatným od 1.9.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Stranám náhradu trov konania nepriznal. Súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že veriteľ (dodávateľ) v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nekonal s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní schopnosti spotrebiteľa ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Konštatoval aj neprimeranú výšku zmluvne dohodnutého úroku 32% a z dôvodu obsahových nedostatkov pri uvedení informácií o RPMN.

30. Predmetom aktuálne súdeného sporu je určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného.

31. Už z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že predmet sporu vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a sp. zn. teda nie je totožný.

32. Právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.1.2025 nie je aplikovateľný na daný prípad, z dôvodu rozdielneho skutkového stavu. Predmetom konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci sp. zn. bolo určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Pred týmto konaním bol vydaný právoplatný platobný rozkaz, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie. Logicky, pokiaľ bol vydaný platobný rozkaz, nemôže opätovne súd posudzovať spotrebiteľskú zmluvu z toho pohľadu, či je úver bezúročný a bez poplatkov, ani rozhodovať o vydaní bezdôvodného obohatenia. V predmetnej veci je však situácia odlišná, bolo síce rozhodnuté o žalobe na plnenie, avšak v následnom konaní je predmetom konania iba určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, aj keď z tej istej spotrebiteľskej zmluvy.

33. Nie je správny ani záver súdu prvej inštancie, že prekážka res iudicata je daná tým, že v konaní sp. zn. súd ex offo skúmal ako prejudiciálne otázky aj neprijateľné zmluvné podmienky.

34. Táto argumentácia súdu prvej inštancie neobstojí vo svetle ustálenej, ale aj najnovšej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie k Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“). Súdny dvor v rozsudku zo 7. novembra 2024, C-178/23, ERB New Europe Funding II, výslovne zdôraznil, že povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok je odôvodnená povahou verejného záujmu, na ktorom je založená ochrana spotrebiteľa, a že účinné preskúmanie tejto otázky nemožno zaručiť, ak by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala na rozhodnutia, v ktorých sa takéto preskúmanie neuvádza (bod 38). Z uvedeného vyplýva, že samotná existencia povinnosti súdu konať ex offo nepostačuje na záver, že súd neprijateľnosť zmluvných podmienok skutočne preskúmal. Pre vznik prekážky právoplatne rozhodnutej veci je rozhodujúce, či z odôvodnenia skoršieho rozhodnutia vyplýva, že súd túto otázku preskúmal a aké závery prijal. Súdny dvor zároveň uviedol, že ochrana spotrebiteľa by bola zabezpečená iba vtedy, ak by vnútroštátny súd v prvom konaní preskúmal nekalú povahu zmluvných podmienok a toto preskúmanie aspoň stručne odôvodnil, pričom spotrebiteľ by bol informovaný o dôsledkoch nepodania opravného prostriedku (bod 39).

35. Rovnaký prístup vyplýva aj z rozsudku z 29. februára 2024, C-724/22, Investcapital, podľa ktorého preklúzia ďalšieho preskúmania je prípustná len vtedy, ak skoršie rozhodnutie identifikovalo podmienky, ktoré boli predmetom preskúmania, a uviedlo, hoci aj stručne, dôvody, pre ktoré neboli považované za nekalé.

36. Ani argumentácia žalovaného založená na ním citovanej časti rozsudku C-600/19 nie je spôsobilá viesť k odlišnému záveru. Naopak, aj z tohto rozhodnutia, na ktoré nadväzuje citovaná novšia judikatúra, vyplýva, že účinky právoplatnosti môžu brániť neskoršiemu preskúmaniu len vtedy, ak skoršie rozhodnutie obsahuje aspoň stručné odôvodnenie preukazujúce, že preskúmanie nekalosti bolo vykonané. Absencia takéhoto odôvodnenia vylučuje, aby sa účinky res iudicata vzťahovali na otázku neprijateľných zmluvných podmienok.

37. Odvolací súd preto nepovažuje za rozhodujúce tvrdenie žalovaného prijaté aj súdom prvej inštancie, že predmetná zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bola v konaní o plnenie predmetom súdnej kontroly. Odvolací súd považuje za rozhodujúce, že predmetom preskúmania v skoršom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. bolo splnenie informačných povinností veriteľa, otázka bonity spotrebiteľa, primeranosť úrokovej sadzby a dôsledky porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

38. Z rozsudku č. k. -30 zo dňa 18.9.2018 nevyplýva, že by súd v tom čase preskúmal konkrétne formulárové podmienky, ktoré žalobca napáda v tomto konaní, najmä podmienky týkajúce sa súhlasu so zrážkami zo mzdy, rozsiahleho spracúvania a poskytovania osobných údajov tretím osobám, podmienky viažuce účinnosť plnenia na uvedenie variabilného symbolu alebo podmienky umožňujúce zaznamenávanie komunikácie a jej použitie proti spotrebiteľovi (a ďalšie, podrobne uvedené v bodoch II. až X. žaloby). Skutočnosť, že zmluva ako celok bola predmetom súdnej kontroly, nepostačuje na záver, že tieto individuálne zmluvné podmienky boli súdom posúdené.

39. Odvolací súd preto uzatvára, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci môže dopadať len na tie otázky, ktoré boli v skoršom konaní skutočne preskúmané a odôvodnené, nie však na odlišné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré predmetom preskúmania neboli, pričom preskúmanie konkrétnych zmluvných podmienok musí aspoň stručne vyplývať z odôvodnenia skoršieho rozsudku. Výklad opačný by viedol k popretiu účinnej ochrany spotrebiteľa garantovanej Smernicou 93/13/EHS, keďže by umožnil, aby absencia preskúmania konkrétnych podmienok v skoršom konaní bránila ich súdnemu preskúmaniu v konaní neskoršom. Keďže rozsudok č. k. -30 zo dňa 18.9.2018 takúto úvahu neobsahuje, prekážka právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe o neprijateľnosti zmluvných podmienok nevznikla a súd prvej inštancie konanie zastavil nesprávne.

40. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa (nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

41. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude meritórne sa zaoberať obsahom žaloby, teda posúdiť ne/prijateľnosť napádaných zmluvných podmienok.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).