Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-7-2021.pdf
PDF · 140.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: G4S Security Systems (SK), s.r.o., so sídlom Bratislava, Višňová 16, IČO: 31 398 979, zastúpeného: Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 42142440 a Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s. r. o., Hodžovo námestie 1/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 659 746, proti žalovanému KOREX networks, s.r.o., so sídlom Giraltovce, Fučíková 371, IČO: 36 683 710, zastúpenému: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Košice - mestská časť Juh, Rázusova 13, IČO: 36 866 563, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 66.049,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5Cb/47/2011-807 z 24.7.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom vzájomnej žaloby istinu v sume 66.049,46 eur a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 53.550,- eur od 17.9.2009 do zaplatenia, 0,05 % z omeškania denne zo sumy 11.359,06 eur od 14.11.2008 do 3.4.2018, 0,05 % z omeškania denne zo sumy 10.000,- eur od 1.1.2009 do 3.4.2018, 0,05 % z omeškania denne zo sumy 6.359,06 eur od 4.4.2018 do zaplatenia, 9 % z omeškania ročne zo sumy 6.140,40 eur od 9.10.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi vo vzťahu k žalobe podanej žalobcom. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi ohľadom vzájomnej žaloby v celom rozsahu.
2. Vychádzal zo zistenia, že čo sa týka projektu skutočného vyhotovenia, bez existencie tohto projektu dodaného žalovaným, by nikdy nemohlo dôjsť ku kolaudácii jednotlivých objektov Eurovea v zmysle kolaudačných rozhodnutí. Žalovaný predložil súdu správu o prvej odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa 27.10.2009, pričom uvedená prehliadka a skúška boli vykonané v dňoch 1.10.2009 - 27.10.2009. Odborná prehliadka sa vykonala na zariadení elektrická požiarna signalizácia (EPS) v objekte SO 07 Eurovea Trade center Bratislava. Na strane 2 tejto správy sa uvádza, že projektová dokumentácia bola vypracovaná organizáciou Korex, projektantom H.. X. S.. V závere správy sa na str. 6 jednoznačne konštatujte, že všetky posudzované zariadenia sú z hľadiska bezpečnosti v zmysle STN 33 1500 č.l. 6.1.2. schopné bezpečnej prevádzky v rozsahu jednotlivých meraní. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vykonal svoje činnosti v zmysle zmluvy o dielo riadne a včas, výsledkom jeho práce bol funkčný systém, a na základe toho mohlo dôjsť aj ku kolaudácii celého Projektu Eurovea.
3. Uvedený objekt SO 07 bol skolaudovaný na základe Kolaudačného rozhodnutia č. SÚ/2009 /18310-4/ Zar zo dňa 25.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2009. Vyššie uvedená odborná skúška na tomto zariadení prebehla 27.10.2009, čiže priamo predchádzala vydaniu kolaudačného rozhodnutia k objektu SO 07. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, s prihliadnutím na mimoriadne krátky časový odstup je evidentné, že to bol žalovaný, kto riadne dodal dokumentáciu potrebnú na vydanie príslušného kolaudačného rozhodnutia k objektu SO 07, čo dokazuje spomínaná Správa o prvej odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa 27.10.2009, ktorá bola jedným zo základných podkladov na vydanie kolaudačného rozhodnutia.
4. Navyše, to, že žalovaný odovzdal projekt skutočného vyhotovenia riadne dňom 20.7.2009, čím došlo k odovzdaniu celého diela v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, a to v mene žalobcu na základe jeho žiadosti a vzájomnej dohody, priamo generálnemu dodávateľovi projektu Eurovea, spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., potvrdzuje potvrdenie generálneho dodávateľa zo dňa 22.9.2009, ktorým potvrdzuje, že žalobca odovzdal riadne a včas úplnú požadovanú projektovú dokumentáciu k projektu EUROVEA INTERNATIONAL TRADE CENTRE BRATISLAVA pre realizáciu a pre kolaudáciu v zmysle zmluvy a zároveň potvrdzuje, že odovzdaná projektová dokumentácia pre realizáciu a pre kolaudáciu bola úplná a zahrňovala všetky výkresy špecifikované v Zmluve.
5. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom H.. S., ktorý v mene žalobcu vystupoval počas realizácie Projektu Eurovea, zaslal žalovanému e-mailom zo dňa 18.9.2009 na odsúhlasenie návrh znenia potvrdenia generálneho dodávateľa o riadnom a včasnom odovzdaní celej projektovej dokumentácie na účely realizácie a kolaudácie. V prípade, že by žalobca mal za to, že dielo nie je zo strany žalovaného vykonané riadne a včas, resp. že dielo vykazuje vady a nie je kompletné, nikdy by žalovanému nezaslal na odsúhlasenie návrh znenia potvrdenia generálneho dodávateľa o odovzdaní projektovej dokumentácie.
6. Svedok H.. S. na pojednávaní konanom dňa 15.11.2020 uviedol, že počas jeho pôsobenia u žalobcu si nespomína na žiadne problémy so žalovaným, pričom svedok pracoval u žalobcu ako riaditeľ od februára do novembra 2009, t.j. v rozhodnom období, kedy mal vzniknúť medzi žalovaným a žalobcom spor týkajúci sa projektu Eurovea, ktorého bol svedok imanentnou súčasťou, nakoľko ho ako riaditeľ riadil. Svedok zároveň uviedol, že si nespomína na žiadne reklamácie, ktoré by spochybňovali pôsobenie žalovaného na projekte Eurovea. Svedok taktiež uviedol, že žalovaný vykonával projektovú dokumentáciu k technológiám, pričom poukázal aj na test funkčnosti požiarnej signalizácie, na výsledku ktorého záležala ďalšia spolupráca žalobcu a generálneho dodávateľa projektu Eurovea - spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., pričom tento test funkčnosti požiarnej signalizácie, ktorý zastrešoval a projektoval žalovaný, dopadol, podľa tvrdení svedka, úspešne.
7. K odovzdaniu projektovej dokumentácie svedok uviedol, že voči projektovej dokumentácii vypracovanej žalovaným neboli zo strany generálneho dodávateľa projektu Eurovea žiadne výhrady (str. 4 zápisnice). Zároveň uviedol, že vyššie spomínaný test funkčnosti požiarnej signalizácie bol nevyhnutným predpokladom pre začiatok kolaudačného konania, pričom svedok popísal proces schvaľovacieho procesu žalobcu tak, že žalobca požadoval od generálneho dodávateľa projektu Eurovea potvrdenia správnosti prác žalobcu, na základe čoho sa vyplácali finančné prostriedky žalovanému, pričom poukázal na existenciu písomných dokladov, resp. potvrdení, ktoré potvrdzujú odovzdávanie dokumentácie a ktoré boli vyhotovené generálnym dodávateľom.
8. Svedok Ing. Knieža potvrdil, že žalovaný odovzdával projekt skutočného vyhotovenia v elektronickej a aj tlačenej forme, a nielen žalobcovi, ale aj generálnemu dodávateľovi (str. 7 zápisnice). Svedok skutočne na základe predloženého dokumentu - preberacieho protokolu, na pojednávaní verifikoval, že žalovaný odovzdal žalobcovi vyhotovený projekt skutočného vyhotovenia, o čom svedčí podpísaný preberací protokol, ktorý je za žalobcu podpísaný p. X., konajúcim za žalobcu, ktorého svedok podľa vlastných slov poveroval na preberanie dokumentácie a procesy okolo projektu Eurovea.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností, a rovnako tak z výpovede svedka Ing. S., možno vyvodiť záver, že žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy o dielo vykonal riadne a včas, odovzdal všetky potrebné dokumenty, na podklade ktorých prebehli kolaudačné konania, a taktiež odovzdal projekt skutočného vyhotovenia žalobcovi. Generálny dodávateľ nikdy vo vzťahu k žalovanému nerozporoval, že by neobdržal projekt skutočného vyhotovenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že k odovzdaniu projektu
skutočného vyhotovenia došlo, a preto žalovanému vznikol nárok na úhradu sumy, zaplatenia ktorej sa domáha.
10. Zároveň je potrebné poukázať na argument žalobcu, že znalecký posudok má uvádzať, že projekt skutočného vyhotovenia bol dokončený až v marci 2010. Vzhľadom na doposiaľ predložené dôkazy, ako aj vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, tento záver nie je správny, nakoľko bez projektu skutočného vyhotovenia by nemohlo prebiehať kolaudačné konania v zmysle predložených dôkazov. Znalec síce konštatuje, že má k dispozícii dôkaz o tom, že prebiehali nejaké práce ohľadom projektu skutočného vyhotovenia, ale nešpecifikuje bližšie, na základe čoho má takúto vedomosť (pravdepodobne len na základe informácie od žalobcu na základe jeho ničím nepodloženého tvrdenia). V zmysle uvedených skutočností ako aj dôkazov, uvedených vyššie preto tento znalecký posudok nemôže mať žiadnu relevanciu pre akceptáciu procesnej obrany žalobcu a tieto uvedené skutočnosti a dôkazy žalovaného spoľahlivo vyvracajú pochybnosti prezentované v bodoch 61 a 65 odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/40/2017 zo dňa 15.2.2018 (ďalej len „Rozsudok KS v Prešove“) týkajúcich sa vypracovania a odovzdania projektu skutočného vyhotovenia.
11. K nároku na úhradu faktúry č. 2091100074 súd uviedol, že v súvislosti s faktúrou č. 2091100074 vystavenou na sumu 6.140,40 eur žalobca tvrdí, že dané práce neboli objednané, no vtedajší zástupca žalobcu, Ing. Knieža, potvrdil ich objednanie i rozsah vykonaných prác. Uvedené tvrdenie preukazuje žalovaný e-mailovou komunikáciou medzi zástupcom žalobcu, H.. S., a žalovaným, ktorej prílohu tvoril pracovný výkaz EV001/2009 s uvedením rozsahu, zoznamu a termínu vykonaných prác. Žalobca nevyprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie H.. S. vyvrátil, pričom žalovaný uvádza, že vykonanie prác potvrdili svojimi výpoveďami na pojednávaní konanom dňa 15.11.2019 svedkovia, H.. S. a H.. K.. Svedkovia tak potvrdili skutočnosti, ktoré vo vzťahu k tejto faktúre uviedol žalovaný, a ktoré žalobca doposiaľ nedokázal žiadnym argumentom, ako len tvrdením o neodovzdaní prác, vyvrátiť.
12. Svedok H.. V. K. jednoznačne uviedol, že bol priamo súčasťou tímu žalovaného, ktorý v septembri 2009 vykonával predmetné práce, ktoré sa vyfakturovali uvedenou faktúrou a zaznamenali v pracovnom výkaze EV001/2009, pričom svedok detailne opísal z akého dôvodu sa predmetné práce museli vykonať a taktiež opísal samotný priebeh prác vykonaných v období od 5.9.2009 do 7.9.2009 (str. 11 zápisnice). Svedok H.. S. vo svojej výpovedi potvrdil, že podľa dátumu ide o práce, ktoré boli objednané v súvislosti s vykonávaním testu funkčnosti v septembri a že rozsah prác uvedený v pracovnom výkaze môže zodpovedať skutočnosti, keďže práce boli reálne vykonané (str. 5 zápisnice). Vo svetle uvedených dôkazov a ich vzájomnej súvislosti je súd presvedčený o oprávnenosti a dôvodnosti nároku žalovaného, o preukázaní ktorého vyslovil odvolací súd pochybnosť v bodoch 62 a 66 odôvodnenia Rozsudku KS v Prešove.
13. K nároku na úplnú úhradu faktúr č. 2080000029, č. 2080000011 a č. 2091100069 súd uviedol, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 2080000011 na sumu 3.626.765,38 SK (116.620,- eur, použitý kurz NBS 1,- eur = 31,099 SK) za autorský dozor za mesiac 09/2008 a realizačnú projektovú dokumentáciu pre SO 03, 08, 05, 10. Žalovaný taktiež vystavil žalobcovi faktúru č. 2080000029 na sumu 1.835.337,- SK (59.500,- eur, použitý kurz NBS 1 eur = 30,846 SK) za autorský dozor za mesiac 11/2008 a realizačnú projektovú dokumentáciu pre SO 01. Žalovaný k dňu podania vzájomnej žaloby evidoval nedoplatok z faktúry č. 2080000029 vo výške 10.000,- eur a z faktúry č. 2080000011 vo výške 11.359,06 eur, spolu v sume 21.359,06 eur. Nedoplatok z uvedených faktúr mohol vzniknúť jednak z titulu zádržného v zmysle článku VII. zmluvy o dielo, resp. z neuhradenia časti jednotlivých položiek uvedených v jednotlivých faktúrach, keďže fakturované sumy sú niekoľkonásobne vyššie ako nedoplatky, ktoré do dnešného dňa žalobca neuhradil žalovanému. Nejde tak len o odmenu za autorský dozor, nakoľko spolu s autorským dozorom boli predmetnými faktúrami fakturované najmä realizačné projektové dokumentácie, pričom cena za autorský dozor tvorila len zlomok fakturovaných súm. Podľa uvedených faktúr, autorský dozor za mesiac 09/2008 a 11/2008 bol fakturovaný sumou spolu vo výške 147.429,10 SK (súčasných 4.893,75 eur), čo v žiadnom prípade nepokrýva zmluvne dohodnutú sumu za autorský dozor vo výške 15.000,- eur, nakoľko autorský dozor bol žalobcovi fakturovaný aj v iných mesiacoch. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuhradil žalovanému vykonané práce na projekte vrátane autorského dozoru v plnej výške tak, ako si tieto práce oprávnene vyfakturoval žalovaný. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade uplatnenia zádržného zo strany žalobcu podľa článku VII. zmluvy o dielo, zadržané finančné prostriedky bol žalobca povinný, v zmysle predmetného článku Zmluvy o dielo, vyplatiť žalovanému po celkovom odovzdaní diela. Ako uvádzal a dôkazmi potvrdil žalovaný počas celého priebehu súdneho
konania, dielo bolo odovzdané riadne a včas, preto má žalobca povinnosť zaplatiť žalovanému celkovú cenu za vyhotovenie diela.
14. Žalobca žalovanému taktiež neuhradil faktúru č. 2091100069 za projekt skutočného vyhotovenia, splatnú dňa 16.9.2009 na sumu 53.550,- eur. V zmysle uvedených skutočností považuje súd za riadne preukázané, že projekt skutočného vyhotovenia bol riadne odovzdaný, a to prostredníctvom preberacích protokolov, potvrdenia generálneho dodávateľa, ako aj skutočnosti, že na jeho základe došlo ku začatiu kolaudačných konaní vo vzťahu k projektu Eurovea už v roku 2009.
15. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bez projektu skutočného vyhotovenia žalovaného by nikdy nedošlo ku kolaudácii jednotlivých častí projektu Eurovea, ako to vyplýva z predložených kolaudačných rozhodnutí a popísanej časovej súslednosti. Žalovaný si splnil všetky svoje povinnosti v zmysle Zmluvy o dielo riadne a včas, a preto mu vznikol nárok na odplatu za takto vykonané práce vrátane úrokov z omeškania za doposiaľ neuhradené faktúry.
16. Nakoľko žalovaný uhradenú sumu vo výške 15.000,- eur započítal ako celkovú úhradu skôr splatnej faktúry č. 2080000011 (žalobou uplatňovaný neuhradený zostatok faktúry vo výške 11.359,06 eur) a čiastočnú úhradu faktúry č. 2080000029 (žalobou uplatňovaný neuhradený zostatok faktúry vo výške 10.000,- eur), predmetom konania naďalej ostáva nárok žalovaného predstavujúci:
- istina: 66.049,46 eur
- 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 53.550 eur od 17.9.2009 do zaplatenia
- 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 11.359,06 eur od 14.11.2008 do 3.4.2018
- 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 10.000,- eur od 1.1.2009 do 3.4.2018
- 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 6.359,06 eur od 4.4.2018 do zaplatenia
- 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6.140,40 eur od 9.10.2009 do zaplatenia
17. Keďže úroky z omeškania medzi zmluvnými stranami, pokiaľ ide o projekt skutočného vyhotovenia, zádržného a odmenu za autorský dozor boli zmluvne dohodnuté, tieto si žalovaný uplatnil v zmluvne dohodnutej výške 0,05 %. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z dlžných súm za práce naviac (6.140,40 eur), ktoré neboli dohodnuté v zmluve a ktorých vykonanie bolo dohodnuté osobitne medzi žalobcom a žalovaným, tieto sa spravujú ustanoveniami príslušných právnych predpisov, t.j. aplikuje sa úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.
18. Žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie predmetnej sumy vyššie uvedenými faktúrami. V danom prípade treba vychádzať zo splatností uvádzaných vo faktúrach. Ak v tento deň táto suma nebola zaplatená, nasledujúcim dňom sa žalobca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Z uvedených dôvodov, súd prvej inštancie čo sa týka príslušenstva pohľadávky, vzájomnej žalobe vyhovel.
19. Preto súd žalobe vyhovel.
20. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný mal úspech tak pokiaľ ide o konanie o pôvodnej žalobe podanej žalobcom, ako aj pokiaľ ide o ním podanú protižalobu.
21. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch znalcov tak, ako to bolo žalobcom navrhnuté, avšak vykonal výsluch svedkov, pričom najmä výsluch svedka Nagyho nemožno považovať za opodstatnený, keďže tento ako zamestnanec žalovaného preukázateľne manipuloval zamestnancov žalobcu.
24. Súd vec zjednodušil pokiaľ konštatoval, že bez existencie projektu skutočného vyhotovenia dodaného žalovaným by nikdy nemohlo dôjsť ku kolaudácii jednotlivých objektov Eurovea v zmysle kolaudačných rozhodnutí. Nie je možné v tomto smere od žalobcu žiadať predkladanie dôkazov, ktoré by preukázali, že skutočnosť nenastala, teda, že nedošlo k vyhotoveniu projektu skutočného vyhotovenia. Žalovaný má dokázať, že žalobcovi tento projekt skutočného vyhotovenia odovzdal v zmysle zmluvy o dielo. Ako dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcu slúži Znalecký posudok č. 129/2015 z 26.5.2015, vypracovaný znaleckým ústavom - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorom je konštatovaný záver, že dokumentácia označená ako - Projektová dokumentácia skutočného prevedenia, nezodpovedá skutočnému prevedeniu, nakoľko obsahuje všetky nezrovnalosti u systémov EPS a nie je projektom skutočného vyhotovenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaným uplatnený nárok je neopodstatnený. Súdom pertraktovaná kolaudácia sama o sebe nemôže byť podkladom pre dané rozhodnutie. Súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so žalobcovým tvrdením ohľadom reklamácií jednotlivých chýb v realizácii diela, a teda aj s vadami projektu skutočného vyhotovenia. Žalobca reklamoval jednotlivé chyby v realizácii diela, a preto, ak časti diela trpia vadou, trpí vadou aj projekt skutočného vyhotovenia, pričom tento projekt skutočného vyhotovenia nebol žalobcovi nikdy v zmysle zmluvy o dielo odovzdaný.
25. Jednotlivé vady diela žalobca u žalovaného reklamoval, čo preukazujú listiny zo 16.11.2009, 27.11.2009 a 11.2.2010. Až po tom, ako bolo zrejmé, že žalovaný tieto vady odmieta odstrániť, žalobca nechal vykonať predmetné práce na odstránenie vád u tretej osoby - BMSJ Elektro, s.r.o.. Obrana žalovaného, ktorý namieta odstránenie vád treťou osobou je účelová, nakoľko tieto vady žalovaný odmietol odstrániť.
26. Pokiaľ ide o faktúru pod č. 2091100074 na sumu 6.140,40 eur, dôvodnosť priznania tejto sumy žalovanému nie je preukázaná žiadnym dôkazným prostriedkom.
27. Pokiaľ ide o projekt skutočného vyhotovenia, žalovaný uvádza, že tento odovzdal v mene žalobcu na základe jeho žiadosti a vzájomnej dohody priamo generálnemu dodávateľovi projektu Eurovea. Je preto nepochybné, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu svojich tvrdení, keďže zo zmluvy o dielo na zhotovenie projektu z 15.1.2008, konkrétne z čl. VIII vyplýva dohoda zmluvných strán na odovzdaní a prevzatí diela zmluvnými stranami v sídle objednávateľa. Dielo alebo akákoľvek jeho časť musí byť odovzdaná zhotoviteľom a prevzatá objednávateľom písomne vo forme odovzdávacieho a preberacieho protokolu. V tomto protokole musí byť uvedený predmet prevzatia, zodpovedná osoba za zhotoviteľa a zodpovedná osoba za objednávateľa, ako aj dátum, pričom žalovaný nepreukázal, že by došlo k zmene týchto ustanovení zmluvy o dielo. Preto možno konštatovať, že nikdy nedošlo k odovzdaniu tzv. projektu skutočného vyhotovenia v zmysle zmluvy o dielo a nárok žalovaného je v tomto smere neopodstatnený.
28. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vyhlásenie generálneho dodávateľa potvrdzuje odovzdanie projektu skutočného vyhotovenia, je nepochybné, že generálny dodávateľ nebol zmluvnou stranou zmluvy o dielo. Len žalobca mohol dielo prevziať a následne posúdiť jeho kvalitu.
29. Žalovaným predložená listina zo 4.5.2009 označená ako vyhlásenie zhotoviteľa stavby, nemá pre konanie žiadnu relevanciu. Nie je z nej zrejmé, kto je jej autorom, komu je adresovaná, na aký účel bola vyhotovená a nie je na nej ani čitateľný podpis. V preberacom protokole z 22.9.2009, ktorý prevzal generálny dodávateľ, sa výslovne uvádza, že ide o odovzdanie projektovej dokumentácie. Z predložených dokumentov však nijako nevyplýva, že by mohol byť prijatý záver, že ide o projekt skutočného vyhotovenia v zmysle čl. I písm. c) zmluvy o dielo. Žalovaným predložené preberacie protokoly z 15.6.2009, 29.6.2009 a 20.7.2009, ako aj preberací protokol z 22.9.2009 sa vzťahujú na odovzdanie a prevzatie projektovej dokumentácie podľa čl. I písm. a) zmluvy o dielo, nie však na odovzdanie a prevzatie projektu skutočného vyhotovenia podľa čl. I písm. c) zmluvy o dielo.
30. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
31. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách.
32. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
33. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a rozsah dokazovania, ktorý zvolil súd prvej inštancie, je pre rozhodnutie vo veci dostatočný.
34. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
35. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
36. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
37. Podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.
38. Podľa § 554 ods. 4 Obchodného zákonníka v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.
39. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
40. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
41. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
42. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
43. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
44. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
45. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
46. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
47. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
48. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
49. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
50. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
51. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
52. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
53. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
54. Podľa § 438 Obchodného zákonníka pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal. Ustanovenie § 441 platí obdobne.
55. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
56. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
57. Podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.
58. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
59. Podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.
60. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
61. Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.
62. Podľa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
63. Podľa § 441 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.
64. Podľa § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.
65. V prejednávanej veci bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 5Cb/47/2011-577 z 27.3.2017, ktorým bola právoplatne zamietnutá žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 459.883,16 eur s prísl. a žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 81.846,76 eur s prísl.
66. Odvolací súd rozsudkom č.k. 7Cob/40/2017-627 z 15.2.2018 potvrdil tento rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o sumu 797,30 eur s prísl. a 15.000,- eur istiny a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie pokiaľ ide o protižalobu žalovaného.
67. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a vychádzajúc z tohto dokazovania, najmä z výpovedí svedkov H.. V. S. a V. K., ako aj oboznámením listinných dôkazov (predovšetkým preberacích protokolov), pričom z tohto dokazovania vyplynulo, že tzv. Projekt skutočného vyhotovenia bol skutočne žalobcovi zo strany žalovaného odovzdaný, čo potvrdzuje najmä preberací protokol z 22.9.2009. Tento
preberací protokol je podpísaný zástupcom žalovaného. Okrem tohto listinného dôkazu v zmysle vyššie uvedeného, bolo odovzdanie tohto projektu skutočného vyhotovenia potvrdené aj výpoveďami svedkov S. a K., ktorí tieto okolnosti zhodne potvrdili vo svojich výpovediach na súde prvej inštancie.
68. Pokiaľ ide o reklamovanie tohto projektu skutočného vyhotovenia, treba konštatovať, že žalobca preukázal celkom tri reklamácie uplatnené v písomnej forme vo vzťahu k žalovanému, a to listami zo 16.11.2009 (č.l. 485 spisu), z 27.11.2009 (č.l. 489 spisu) a z 11.2.2010 (č.l. 493 spisu).
69. Vo vzťahu k týmto reklamáciám treba konštatovať, že list zo 16.11.2009 nemožno považovať za riadnu reklamáciu projektu skutočného vyhotovenia, pretože tento list obsahuje špecifikáciu zistených vád týkajúcich sa tzv. ozvučovacieho systému Bose, objekt SO 09, a taktiež tzv. Fire function matrix. Neobsahuje teda okrem špecifikácie vád riadne uplatnenie práva vyplývajúceho zo zodpovednosti žalovaného za tieto vady, teda čo vlastne v rámci reklamácie žalobca ako oprávnená osoba požaduje (§ 564 a § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zároveň treba konštatovať, že z listu zo 16.11.2009 nevyplýva, že sa týka projektu skutočného vyhotovenia, pretože v tomto liste, ktorého obsahom je vytknutie vád projektovej dokumentácie, sa spomína realizačná projektová dokumentácia.
70. List z 27.11.2009 obsahuje vytknutie vád realizačnej projektovej dokumentácie (teda nie projektu skutočného vyhotovenia), pričom tieto vady by sa mali týkať tzv. označovania prvkov EPS, ESSERNET a zároveň sa v tomto liste konštatuje, že táto realizačná projektová dokumentácia bola už žalobcovi odovzdaná. Z uvedeného vyplýva, že tento reklamačný list (z 27.11.2009) nie je reklamáciou projektu skutočného vyhotovenia. V závere tohto listu je uvedená požiadavka na odstránenie vád realizačnej projektovej dokumentácie.
71. Pokiaľ ide o list z 11.2.2010, tento obsahuje konštatovanie, že pôvodná zmluva o dielo uzavretá medzi sporovými stranami ohľadom predmetnej projektovej dokumentácie v čl. XV stanovuje 24 mesačnú záručnú dobu a požiadavku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, aby odstránil vytýkané vady projektovej dokumentácie. V závere tohto listu je uvedená požiadavka žalobcu vo vzťahu k žalovanému, aby tento uznal oprávnenosť pohľadávky žalobcu na náklady súvisiace s projektom skutočného vyhotovenia systému, pretože tento projekt vypracovala tretia strana.
72. Z uvedeného vyplýva, že zo žiadneho reklamačného listu žalobcu adresovaného žalovanému, nevyplýva vytknutie konkrétnych vád vo vzťahu k projektu skutočného vyhotovenia a predovšetkým z toho vyplývajúce uplatnené právo týkajúce sa zodpovednosti za vady žalovaného za tento projekt skutočného vyhotovenia. List z 11.2.2010 konštatuje, že projekt skutočného vyhotovenia nebol zo strany žalovaného žalobcovi dodaný, preto si ho žalobca zabezpečil u tretej strany (iného dodávateľa), avšak konkrétne reklamačné konanie týkajúce sa tohto projektu skutočného vyhotovenia tento list nepopisuje. Ako bolo vyššie naznačené, záver o tom, že projekt skutočného vyhotovenia (či už vadný alebo bezchybný) nebol žalobcovi odovzdaný, nemožno na základe doposiaľ vykonaného dokazovania urobiť, nakoľko toto odovzdanie potvrdzujú výpovede svedkov, ako aj odovzdávacie protokoly. Nemožno opomenúť ani záver súdu prvej inštancie, ktorý doposiaľ nebol vyvrátený, že projekt skutočného vyhotovenia bol podkladom pre kolaudačné konanie, ktoré nepochybne prebehlo a stavba bola skolaudovaná.
73. Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobca nepreukázal riadne reklamačné konanie vo vzťahu k projektu skutočného vyhotovenia vo vzťahu k žalovanému ako dodávateľovi tohto projektu a uplatnenie práv vyplývajúcich z eventuálnej zodpovednosti žalovaného za vady dodávaného diela. V konečnom dôsledku existenciu projektu skutočného vyhotovenia a jeho dodanie do dispozície žalobcu potvrdzuje aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 129/2015 z 3.4.2015, ktorý síce vytýka vady tohto projektu skutočného vyhotovenia, ale nepopiera jeho existenciu. Nemožno preto súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tom, že samotné reklamačné listy zo 16.11.2009, 27.11.2009 a 11.2.2010 boli dostatočným právnym nástrojom na zbavenie sa zodpovednosti žalobcu pokiaľ ide o jeho povinnosť zaplatiť za projekt skutočného vyhotovenia alebo že by boli dôkazom nedodania tejto časti diela zo strany žalovaného žalobcovi. Samotná existencia vád tejto časti diela by mohla byť predmetom riadneho reklamačného konania, ktorého obsahom by malo byť vytknutie (oznámenie) konkrétnych vád tohto diela, ale predovšetkým aj špecifikácia požiadavky vyplývajúcej zo zodpovednosti za vady dodávateľa za túto časť diela, čo však (v zmysle vyššie uvedeného) žalobca nepreukázal, a to ani predloženými listami.
74. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalobcu na zaplatenie tejto časti pohľadávky žalovaného (53.550,- eur) týkajúcej sa projektu skutočného vyhotovenia a nevyhovel ďalším návrhom na doplnenie dokazovania v podobe výsluchu znalcov, ktorí predmetný znalecký posudok č. 129/2015 vyhotovili. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že súd prvej inštancie mal úmysel tento dôkaz v podobe výsluchu znalcov vykonať a požiadal žalobcu, aby predložil otázky, vo vzťahu ku ktorým by mal byť výsluch týchto znalcov vedený, avšak žalobca tejto požiadavke nevyhovel a otázky nepredložil.
75. Rovnako je správny záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 6.140,40 eur, ktorá vyplýva z faktúry č. 2091100074, pretože takto fakturované práce a ich vykonanie boli potvrdené pracovným výkazom pod č. EV001/2009 (č.l. 721 spisu), ako aj výpoveďami svedkov S. a K.. V tejto súvislosti treba konštatovať, že svedok S. bol zamestnancom žalobcu v čase existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, a preto nemožno vychádzať len z tvrdení o údajnej manipulácii zo strany svedka K. vo vzťahu k zamestnancom žalobcu, pretože povinnosťou jeho zamestnancov bolo predovšetkým si plniť svoje pracovné povinnosti.
76. Žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil ani tretiu časť nárokov uplatňovaných v tomto konaní zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, a to pokiaľ ide o sumu 10.000,- eur (FA2080000029) a 11.359,06 eur (FA2080000011), ktoré sa týkajú jednak realizačnej projektovej dokumentácie, ako aj autorského dozoru. Z hľadiska prieskumnej právomoci odvolacieho súdu treba konštatovať, že vo vzťahu k týmto sumám (10.000,- eur a 11.359,06 eur) neuviedol žalobca žiadnu odvolaciu argumentáciu.
77. Za týchto okolností sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie i právne posúdenie prejednávanej veci správne a správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalobcu na zaplatenie celkovej sumy 66.049,46 eur istiny s príslušným úrokom z omeškania.
78. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
79. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).