Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/71/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: ANACO FIN s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 47 326 786, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 51 744 775, proti žalovaným: 1/ F.. Z. N., J. XX.XX.XXXX, G. J. XX, G., 2/ Z.. O. N.F., J. XX.XX.XXXX, G. J. XX, G., obaja právne zastúpení advokátkou Mgr. Zinou Hlbočanovou, so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, IČO: 42 181 119, o zaplatenie 21 587,85 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaných proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -160 zo dňa 03.10.2019, po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. -160 zo dňa 03.10.2019 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. -160 zo dňa 03.10.2019 v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 15 896,01 EUR spolu s úrokom vo výške 8,5 % p.a. od 19.03.2015 do 17.04.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 15 896,01 EUR od 21.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 47,26 % (výrok III.).

2. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 19.03.2018 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 21 587,85 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 27.05.2013 uzavrela spoločnosť Q. G. N. M..N.., so žalovanými Zmluvu Q. REFINANC EXPRESE číslo:XXX/XXXX/XXSU (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 19 100,-EUR pri úrokovej sadzbe 8,5 % p.a. a výške RPMN 9,29 %. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach (celkovo 119) v sume 238,08 EUR, s poslednou splátkou dňa 24.05.2023 vo výške 237,73 EUR. Žalovaní sa dostali s plnením do omeškania (viac ako 10 splátok) a tak veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť. List o vyhlásení predčasnej splatnosti bol žalovaným doručený dňa 07.04.2015, predčasná splatnosť nastala dňa 17.04.2015 a žalovaní mali uhradiť istinu vo výške 18 038,73 EUR, úroky vo výške 1 497,95 EUR a úroky z omeškania vo výške 4,54 EUR. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2017 bola pohľadávka postúpená na žalobcu.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomne s tým, že potvrdili uzavretie úverovej zmluvy, ktorú považujú za spotrebiteľskú. Uviedli, že posledná uhradená čiastka bola dňa 24.04.2014, takže právny predchodca žalobcu mohol uplatniť svoje právo v auguste 2014, tri mesiace po poslednej neuhradenej splátke a premlčacia doba uplynula dňa 24.05.2017, preto považujú právo žalobcu za premlčané. Podľa vyjadrenia žalovaných, mohol žalobca vyhlásiť prvý krát predčasnú splatnosť úveru podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dňa 24.08.2015 a po vyhlásení predčasnej splatnosti má nárok iba na úroky z omeškania. Žalovaní po vyhlásení predčasnej splatnosti zaplatili ešte 7 900,-EUR, čo žalobca neuvádza. Podľa názoru žalovaných, ak by úver nebol premlčaný, mal by žalobca nárok na zaplatenie 17 800,-EUR (istina + úroky ku dňu 24.08.2014) a úrok z omeškania, mínus uhradená suma 7 900,-EUR.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vecne tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im právny predchodca žalobcu poskytol finančné prostriedky vo výške 19 100,-EUR, ktoré sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach (119) vo výške 238,08 EUR a výška poslednej splátky 237,73 EUR. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil ako platnú. Nebolo sporné, že poslednú splátku žalovaní uhradili dňa 24.04.2014 a následne prestali úver splácať. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie posúdil ako platnú. Tvrdenie žalovaných, že poukázali ešte ďalšie finančné prostriedky za účelom splatenia dlhu, v konaní nebolo preukázané. Preukázané bolo, že dňa 02.05.2015 žalovaní uhradili sumu 5 000,-EUR, ktorá bola na žiadosť žalovaných preúčtovaná na iný úver (úver žalovaného 1/ na úverový účet č. XXXXXXXX). Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný a to listom zo dňa 18.03.2015, ktorý bol obom žalovaným doručený dňa 07.04.2015 (č.l. 18 a 19). Listom bolo žalovaným oznámené, že ku dňu 16.03.2015 predstavuje dlžná suma 2 450,57 EUR, že banka vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov, a účinnosť nastáva v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy. V deň účinnosti sú povinní žalovaní zaplatiť istinu vo výške 18 038,73 EUR, úroky vo výške 1 497,95 EUR, úroky z omeškania vo výške 4,54 EUR a poplatky vo výške 0,- EUR. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanými, ktorí poukázali na rozhodnutie iného súdu v obdobnej veci (Krajský súd Trnava sp.zn. ), ktorí majú zato, že právny predchodca žalobcu mohol prvý krát vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa , dňa 24.08.2015, pričom po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru má nárok iba na úroky z omeškania, nakoľko vyhlásením úveru za predčasne splatný, zaniká zmluva a možnosť splácania v splátkach. Súd prvej inštancie sa so vznesenou námietkou nestotožnil s odôvodnením, že ustanovenie jednoznačne upravuje premlčanie plnenia dohodnutého v splátkach, podľa ktorého začína premlčacia doba jednotlivých splátok plynúť odo dňa ich zročnosti. Naproti tomu, však premlčanie celého dlhu nenastane po premlčaní prvej splátky, ani momentom kedy môže veriteľ uplatniť predčasnú splatnosť celého dlhu. Predmetný názor súd prvej inštancie oprel o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. -110 zo dňa 30.04.2018, v ktorom konštatoval, „... že ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. ...“. Následne v odseku 20. súd prvej inštancie odôvodnil svoju právnu argumentáciu aplikácie a vzťahu ustanovení a so záverom, že právny predchodca žalobcu si svoje právo vyplývajúce zo zmluvy (právo vyhlásiť okamžitú splatnosť celej dlžnej sumy) uplatnil, pričom splnil podmienky ustanovené v ; a zosplatnený dlh sa stal splatným 10-ty deň odo dňa doručenia výzvy žalovaným (výzva bola obom žalovaným doručená dňa 07.04.2015) a dlh sa stal splatným dňa 17.04.2015. Vyslovený právny názor súd prvej inštancie následne premietol k premlčaniu s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. A keďže každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa samostatne a to od doby zročnosti jednotlivých splátok. Na základe dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žaloba bola doručená súdu dňa 19.03.2018, a tak v tom čase boli premlčané splátky za mesiac máj 2014 (splatná dňa 24.05.2014) až február 2015 (splatná 24.02.2015), čo je 10 splátok spolu vo výške 2 380,80 EUR (10 x 238,08 EUR). Vzhľadom na vyhlásenie úveru za predčasne splatný, ku dňu 16.03.2015

prestavuje istina sumu 18 038,73 EUR, po odpočítaní premlčanej časti istiny desiatich splátok vo výške 2 380,80 EUR, dlžná suma je vo výške 15 657,93 EUR. Keďže úver bol zosplatnený dňa 17.04.2015, k nepremlčanej čiastke vyčíslenej ku dňu 16.03.2015 pripočítal súd prvej inštancie aj jednu ďalšiu splátku, splatnú dňa 24.03.2015 (splatná pred zosplatnením) vo výške 230,08 EUR. Takto vyčíslenú sumu súd prvej inštancie priznal vo výške 15 896,01 EUR a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie poukázal na dohodnutú pevnú úrokovú sadzbu vo výške 8,50 % p.a., a preto zaviazal žalovaných k zaplateniu dohodnutých úrokov zo sumy 15 896,01 EUR od 19.03.2015 (pred týmto dátumom úroky premlčané) do 17.04.2015 a vo zvyšku žalobu zamietol. Pri uvedenom súd prvej inštancie vychádzal zo stanoviska č. 1/2019 Občianskeho kolégia Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého, v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zosplatnenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v zmysle v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a zaviazal žalovaných k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 15 896,01 EUR od 21.12.2017 (žalobný návrh) do zaplatenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“), a ustálil, že žalobca mal vo veci úspech vo výške 73,63 %, neúspech vo výške 26,37 %, preto zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania vo výške zodpovedajúcej úspechu žalobcu a to 47,26 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti výroku I. v rozsahu „spolu s úrokom vo výške 8,5% p.a. od 19.03.2015 do 17.04.2015“, v časti výroku II. a výroku III. (ktorý je závislým výrokom od rozhodnutia o veci samej) z dôvodov podľa , a , keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti veriteľ nemá nárok na zaplatenie obchodného úroku, ale len úroku z omeškania, a že zamietnutie žaloby v časti sumy 464,41 EUR predstavujúcej vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 20.04.2015 do 20.12.2017 nie je odôvodnené závermi z vykonaného dokazovania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na úrok 9,5 % p.a. zo sumy 15 896,01 EUR od 19.03.2015 do 20.12.2017, vyčíslený úrok z omeškania v sume 464,41 EUR a náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom úspechu žalobcu s tým, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania si žalobca uplatňuje v rozsahu 100 %. 5.1. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že mu vznikol nárok na úroky aj po zosplatnení úveru a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.07.2019. Ďalej uviedol, že v žalobe si uplatnil nárok na 9,5 % úrok, pričom súd prvej inštancie mu priznal úrok iba vo výške 8,5 %. Preto žiadal priznať úroky vo výške 9,5 % od 19.03.2015 do 17.04.2015 a aj za obdobie od 18.04.2015 do 20.12.2017. Pokiaľ ide o úroky z omeškania za obdobie od 20.04.2015 do 20.12.2017 vo výške 464,41 EUR, v konaní podľa názoru žalobcu nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť. 5.2. Žalobca uviedol, že vyhlásením predčasnej splatnosti nezaniká záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, a ani záväzok platiť úroky. Požadovanie zaplatenia celej pohľadávky, v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti, mení len otázku splatnosti pohľadávky (rozloženej pôvodne do splátok). Vyhlásenie predčasnej splatnosti preto nepredstavuje spôsob zániku záväzku (alebo jeho časti), ale len zmenu spôsobu a času jeho plnenia. Z toho dôvodu právny záver súdu prvej inštancie o tom, že odplatné (obchodné) úroky patria len dočasu vyhlásenia predčasnej splatnosti, nemá oporu v právnej úprave. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie síce poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019, avšak jeho použiteľnosť v prejednávanej veci podľa názoru žalobcu nie je dôvodná, a to aj s ohľadom na aktuálny právny názor najvyššieho súdu k uplatňovaniu úrokov z úveru po okamihu predčasnej splatnosti a to uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.07.2019 a to odsek 16. „... Preto v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto

záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. ...“. Žalobca tiež poukázal na § 16 ods. 1 ZoSÚ, ktorého úprava jednoznačne spája platenie úrokov s dobou do vrátenia peňažných prostriedkov. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť v spojení s inou skutočnosťou, nepochybne by tak učinil. Rovnako žalobca poukázal aj na ZoSÚ, preto ako v tomto prípade, ide o úpravu právneho režimu zmluvných strán po odstúpení od zmluvy (po zániku zmluvného dôvodu požadovať úrok), potom pri úprave vyplývajúcej z možno prijať záver, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie aj žalovaní 1/ a 2/ v časti výrokov I. a III. z dôvodov podľa a a navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku I. a vo výroku III. tak, že výrok I. bude znieť: Žaloba sa zamieta. A výrok III. bude znieť: Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie a na náhradu trov konania vzniknutých v odvolacom konaní vo výške 100%. Alternatívne žalovaní navrhujú, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6.1. Žalovaní poukázali na skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a mali zásadný význam pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle vety druhej rešpektujúc ust. , ktorým súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval pozornosť. Žalovaní uviedli, že zákonné podmienky musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu poslednou výzvou zo dňa 20.11.2014 mohol v tom čase upozorniť žalovaných na možnosť využitia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru vo vzťahu k neuhradeným splátkam za mesiac máj 2014 (splatná dňa 24.05.2014), za mesiac jún 2014 (splatná dňa 24.06.2014), za mesiac júl 2014 (splatná dňa 24.07.2014), s ktorými boli žalovaní v tom čase v omeškaní o viac ako 3 mesiace. Žalovaní ako prvú nezaplatili splátku splatnú dňa 24.05.2014 a nezaplatili ani žiadnu ďalšiu splátku, takže splátka za mesiac máj 2014 bola ako prvá splátka, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru a ktorá ako prvá zakladala právo zosplatniť úver. Právny predchodca žalobcu využil svoje právo vyhlásiť celý úver za predčasne splatný listom zo dňa 18.03.2015, k zosplatneniu tak mohlo dôjsť len v dôsledku nezaplatenia splátok splatných dňa 24.05.2014, dňa 24.06.2014, dňa 24.07.2014, dňa 24.08.2014, dňa 24.09.2014, dňa 24.10.2014 a dňa 24.11.2014, keďže od ich splatnosti do 18.03.2015 (ku dňu zaslania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) uplynuli viac ako 3 mesiace. Trojročná premlčacia doba celého zosplatneného dlhu tak začala najskôr plynúť dňom 24.05.2014 a uplynula dňom 24.05.2017 a najneskôr začala plynúť dňom 24.11.2014 a uplynula dňom 24.11.2017. Žaloba bola súdu doručená dňa 19.03.2018, takže s poukazom na vyššie uvedené bola podaná po uplynutí premlčacej doby zosplatneného zostatku úveru, ako aj zodpovedajúcich úrokov, ktoré majú akcesorickú povahu a preto bolo na mieste, aby súd prvej inštancie vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania žalobu v celom rozsahu zamietol. 6.2. Žalovaní tiež uviedli, že v krajnom prípade k zosplatneniu mohlo dôjsť ešte v súvislosti s neuhradenou splátkou za mesiac december 2014 (splatná 24.12.2014), keďže s jej zaplatením boli žalovaní v omeškaní o viac ako 3 mesiace ku dňu 07.04.2015 (deň, v ktorom bolo žalovaným doručené vyhlásenie úveru za predčasne splatný). A ak by sa prihliadalo až na 10. deň odo dňa doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti, čo žalobca uviedol do vyhlásenia predčasnej splatnosti ako deň nadobudnutia jeho účinnosti (10. deň od doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný pripadol na 17.04.2015), tak k zosplatneniu mohlo dôjsť v dôsledku nezaplatenia splátky za mesiac december 2014 (splatná dňa 24.12.2014), s ktorou ako poslednou pred dňom 17.04.2015 (pred nadobudnutím účinnosti vyhlásenia), boli žalovaní v omeškaní o viac ako 3 mesiace, nie však s už neskoršou splátkou. V týchto najkrajnejších prípadoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu začala plynúť dňom 24.12.2017, a keďže žaloba bola podaná až dňa 19.03.2018, i v tomto prípade platí, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby. K otázke začiatku plynutia premlčacej doby v prípadoch keď má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, čo je aj prípad zosplatnenia, dali žalovaní do pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.11.2016 a v nadväznosti naň rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 08.02.2018, ktoré sa týka obdobnej právnej veci ako je predmetná súdená vec. 6.3. Žalovaní ďalej poukázali, že premlčanie celého dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa veriteľom, ale ako vyplýva z druhá veta , je viazané na okamih splatnosti tej splátky kvôli ktorej toto právo veriteľ využíva. Žalovaní poukázali,

že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili právnemu predchodcovi žalobcu na úverový účet XXXXXXXX týkajúci sa predmetnej úverovej zmluvy sumu 7 900,-EUR (dňa 05.01.2016 sumu 2 000,- EUR, dňa 10.03.2016 sumu 600,-EUR, dňa 24.03.2016 sumu 300,-EUR, dňa 02.05.2016 sumu 5 000,- EUR). Ako dôkaz o úhrade týchto súm predložili žalovaní prehľad úhrad na úverový účet, ktorý právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej 2/ e-mailom zo dňa 08.02.20018, z ktorého vyplýva, že vyššie uvedené sumy žalovaní uhradili a sú riadne zaúčtované na úverovom účte č. XXXXXXXX. K tomuto dôkazu súd prvej inštancie neprihliadol. K sume 5 000,-EUR, o ktorej žalobca tvrdí, že bola zaúčtovaná na iný úver žalovaného 1/ žalovaní uviedli, že z výpisu úhrad úveru vyplýva, že táto suma je na úverovom účte XXXXXXXX riadne zaevidovaná ku dňu 08.02.2018. K uvedenej sume právny predchodca žalobcu súdu prvej inštancie oznámil, že sumu 5 000,-EUR preúčtoval dňa 04.05.2016 na základe žiadosti žalovaného 1/ na iný úver žalovaného 1/ pod č. XXXXXXXX, avšak súdu prvej inštancie nepredložil žiadosť, ktorou by žalovaní žiadali o preúčtovanie sumy 5 000,-EUR na iný úverový účet.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), svojím v poradí prvým rozhodnutím sp.zn. -223 zo dňa 18.03.2020 rozhodol tak, že I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žalovaným 1., 2. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.896,01 EUR s 5,05 % úrokom z omeškania od 21.12.2017 do zaplatenia, zmenil tak, že žalobu zamietol. II. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti úrokov z omeškania za obdobie od 20.04.2015 do 20.12.2017 vo výške 464,41 EUR, potvrdil. III. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvné 8,50 % úroky zo sumy 15.896,01 EUR od 19.03.2015 do 14.04.2015, potvrdil. IV. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvný 8,50 % úrok zo sumy 15.896,01 EUR od 15.04.2015 do 17.04.2015, zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti zmluvného 8,50 % úroku zo sumy 15.896,01 EUR od 18.04.2015 do 20.12.2017, potvrdil. VI. Žalovaným priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. A o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v rozsahu výrokov I., II., IV., V., VI. ktorým žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -223 zo dňa 18.03.2020 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. zo dňa 29.11.2022 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.03.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Následne Krajský súd v Bratislave, v poradí svojim druhým rozhodnutím pod sp. zn. -344 zo dňa 24.04.2024 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 14 970,12 EUR a úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 14 970,12 EUR od 21.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.), napadnutý výrok II. súdu prvej inštancie potvrdil (výrok II.), žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 38,70 % (výrok III.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV.).

11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/ podaním zo dňa 29.07.2024 (č.l. 372) v rozsahu výroku I. a III. ktorým žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -344 zo dňa 24.04.2024 v napadnutej časti teda vo výroku I. a II. zmenil a vyhlásil rozsudok: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. apríla 2024, sp. zn.: - 344, IČS: 1318201946, vo výroku I. mení tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy

14 970,12 EUR a úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 14 970,12 EUR od 21.12.2017 do zaplatenia zamieta. II. Žalovaným sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%. alternatívne: aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. apríla 2024, sp. zn.: - 344, IČS: 1318201946, v celom rozsahu výroku I. a vo výroku III., zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a Krajský súd v Bratislave rozhodne nanovo o práve na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a rozhodne aj o práve na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania. 11.1. Žalovaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.11.2022, v ktorom riešil právnu otázku, či je na spotrebiteľské právne vzťahy, na ktoré dopadá , použiteľné ustanovenie , ktorá je v danom prípade spojená s otázkou premlčania pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré plnenie sa vykonávalo v splátkach, pri dojednaní možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, t.j. s posúdením vznesenej námietky premlčania pri strate výhody splátok, a vyslovil v odseku 23. svojho uznesenia právny názor, že „... veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným cely dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie - bod 16). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( }, čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa ( ). ...“. Dovolací súd v odseku 24. svojho uznesenia tiež vyslovil „... Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným cely dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát ( ). ...“. 11.2. Žalovaní od začiatku sporu namietali premlčanie žalobcom uplatnenej pohľadávky z nesplateného predčasne zosplatneného zostatku úveru zo spotrebiteľskej zmluvy a namietali tiež premlčanie nároku na úroky a úroky z omeškania, ako akcesorického nároku na príslušenstvo k hlavnému záväzku. Rozhodnutie odvolacieho súdu (ale aj súdu prvej inštancie) záviselo od posúdenia otázky premlčania pri strate výhody splátok. Žalovaní namietali nesprávne právne posúdenie otázky premlčania v rámci čoho tiež namietali nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia trojročnej premlčacej doby zosplatneného zostatku úveru. V rámci argumentácie žalovaní o.i. uviedli, že žalovaní ako prvú nezaplatili splátku splatnú dňa 24.05.2014 a nezaplatili ani žiadnu ďalšiu splátku. Splátka za mesiac máj 2014 je v poradí prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru, a ktorá ako prvá zakladala právo zosplatniť úver. Právny predchodca žalobcu využil svoje právo vyhlásiť celý úver za predčasne splatný listom zo dňa 18.03.2015, k zosplatneniu tak mohlo dôjsť len v dôsledku nezaplatenia splátok splatných dňa 24.05.2014, 24.06.2014, 24.07.2014, 24.08.2014, 24.09.2014, 24.10.2014 a 24.11.2014, keďže od ich splatnosti do 18.03.2015 (t.j. ku dňu zasielania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveruj uplynuli viac ako 3 mesiace. Najvyšší súd SR v rozhodnutí tiež vyriešil právnu otázku, kedy na spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá , začína plynúť premlčacia doba. Najvyšší súd uviedol, že pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch (čo sa stalo aj v danom posudzovanom prípade) podľa začne premlčacia doba celého zvyšného dlhu plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh za podmienky, že v lehote 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. 11.3. Žalovaní namietali, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 19.03.2018 a z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné zistiť, ako sa odvolací súd pri posudzovaní otázky premlčania vo vzťahu k celému nároku, t.j. dlhu z predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru, vysporiadal s premlčaním pri strate výhody splátok a s tým spojenou dĺžkou premlčacej doby, ktorá podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri aplikácii ,

začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania žalovaných so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh, keď odvolací súd zistil, že touto splátkou je splátka splatná dňa 24.05.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné zistiť, prečo odvolací súd považoval nárok žalobcu v časti sumy 14 970,12 EUR a úroku z omeškania, uplatnený včas. Napriek tomu, že odvolací súd konštatoval, že „... dňa 25.08.2014 sa žalobca mohol prvý krát domáhať na súde svojho práva (pre nesplnenie uvedenej splátky sa stal splatným celý dlh), čo znamená, že deň 25.08.2014 je začiatkom počítania premlčacej doby/práva požadovať splnenie celého dlhu. ...“, napriek tomu v odseku 37. v spojení s odsekom 38. napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza „... Žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou dňa 24.05.2014 a tak prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby je deň 25.08.2014, čo je deň začiatku plynutia premlčacej doby a práva žalobcu požadovať splnenie celého dlhu. ...“. Od okamihu, kedy sa nárok z predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru stal actio nata t.j. od 25.08.2014, do dňa podania žaloby t.j. do 19.03.2018, uplynuli už 3 roky a vyše šesť mesiacov, napriek tomu odvolací súd priznal žalobcovi nárok v časti 14 970,12 EUR spolu s úrokom z omeškania, čo je prejavom arbitrárnosti, v príkrom rozpore s . Odvolací súd tak riadne nezhodnotil namietané premlčanie celého zosplatneného dlhu, nezdôvodnil prečo námietku premlčania nepovažoval za relevantnú v časti sumy 14 970,12 EUR a úroku z omeškania, pričom v tomto smere v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje vysvetlenie dôvodov na ktorých založil svoje rozhodnutie, čím porušil právo žalovaných na spravodlivý proces a konanie zaťažil vadou v zmysle . 11.4. Žalovaní namietali, že odvolací súd považoval nárok v časti sumy 14 970,12 EUR a úrokov z omeškania za uplatnený včas a neodôvodnil, prečo námietku premlčania žalovaných v tejto časti považoval za nedôvodnú, a neuviedol dostatočné, relevantné dôvody na ktorých svoje rozhodnutie vo výroku I. založil (nerešpektoval ). 11.5. Žalovaní namietali, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné zistiť ako právne vec posúdil keď priznal žalobcovi úrok z omeškania zo zmluvného úroku ako vyplýva z odseku 40. odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil, prečo mal za to, že je možné žalobcovi priznať úrok z omeškania zo zmluvného úroku. Ide tak o arbitrárne rozhodnutie, ktoré je v príkrom rozpore s upravujúcim spotrebiteľské vzťahy a ktorý je v súlade s priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú podľa a nasl. , a ktorý umožňuje po lehote splatnosti pohľadávky priznať úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva, pričom príslušenstvo pohľadávky je jasne definované v a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 11.6. Žalovaní namietali nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď tento sa nevysporiadal s listinným dôkazom, ktorým v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaní preukazovali úhrady dlhu po vyhlásení predčasnej splatnosti a neprihliadol na tieto žalovanými vykonané úhrady dlhu. Odvolací súd v odseku 39. odôvodnenia svojho rozhodnutia námietku žalovaných, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili právnemu predchodcovi žalobcu na úverový účet XXXXXXXX týkajúci sa predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy spolu sumu 7 900,- EUR, vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, keď žalovaní túto svoju obranu vraj len tvrdili a vraj vôbec nepreukázali úhradu uvedených platieb. Toto konštatovanie odvolacieho súdu však nezodpovedá obsahu súdneho spisu, nakoľko žalovaní predložili súdu prvej inštancie listinný dôkaz, ktorým preukazovali nimi vykonané úhrady dlhu na úverový účet č. XXXXXXXX. 11.7. Žalovaní namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom otázky premlčania vo vzťahu k výroku I., ktorým odvolací súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 14 970,12 EUR a úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 14 970,12 EUR od 21.12.2017 do zaplatenia. V tejto časti, podľa názoru žalovaných a to aj s poukazom na právny názor dovolacieho súdu, ktorým bol odvolací súd viazaný, odvolací súd nesprávne interpretoval a a nesprávne aplikoval a interpretoval . Odvolací súd riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v odseku 24., správne zistil, že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou dňa 24.05.2014 a že tak prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby je deň 25.08.2014, čo je deň začiatku plynutia premlčacej doby a práva žalobcu požadovať splnenie celého dlhu, avšak potom sa už odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, keď nárok žalobcu považoval za premlčaný len v časti splátok od 25.02.2015 do 25.08.2014 v sume 1 666,56 EUR a nie už aj vo zvyšnej časti dlhu t.j. v istine 13 472,17 EUR, v úroku vyčíslený vo výške 1 497,95 EUR a v úrokoch z omeškania. Takéto právne posúdenie odvolacím súdom odporuje ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, ktorá sa práve odrazila v uznesení Najvyššieho súdu SR

sp.zn. zo dňa 29.11.2022, uverejnenom v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 29/2023, ktorým bol odvolací súd v danej veci viazaný (nadväzujú naň i neskoršie rozhodnutia NS SR (napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 31.01.2023, uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 30.01.2024 2 ), v ktorom právne posúdenie otázky premlčania pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch dovolací súd ustálil „... Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát ( ). ...“. 11.8. Vzhľadom k tomu, že výrok III. napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania je závislý od výroku I. napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaní napadli dovolaním aj rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania.

12. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 23.12.2024 (č.l. 399) s tým, že dovolanie považuje za nedôvodné, keďže tvrdenia žalovaných nespĺňajú dovolacie dôvody vymedzené v , . Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 24.04.2024 v podstatných bodoch spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z , resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto nedošlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces, čo je predpokladom prípustnosti dovolania podľa . Napadnuté rozhodnutie dáva odpoveď na všetky otázky potrebné pre rozhodnutie o odvolaní žalovaných. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaných o odklone od rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. . Vo vzťahu k žalobca uviedol, že popiera odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sp. zn. a súčasne tvrdí, že žalovaní v dovolaní opomínajú podstatnú skutočnosť, ktorou je obsah úverovej zmluvy stanovujúci podmienku pre uplatnenia práva veriteľa požadovať okamžité zaplatenie všetkých nárokov vykonaním jednostranného úkonu - oznámenie o zosplatnení, ako predpoklad vzniku účinkov splatnosti celého dlhu, a následne kedy tento zosplatnený dlh je splatný. Dovolatelia pri dovolacom dôvode podľa prehliadajú, že pre uplatnenie práva požadovať zaplatenie všetkých splátok z dôvodu ich nesplácania je to, že zosplatnenie všetkých záväzkov mohlo nastať po splnení zákonných podmienok (omeškanie s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva) a zároveň splnenie zmluvnej podmienky - jednostranný úkon banky o tom, že si toto právo uplatňuje. Dôležité je, že podľa dohodnutej úpravy, splatnosť zosplatneného dlhu nastala až 10-ty deň po doručení spomenutého oznámenia banky a nie v deň nasledujúci po tej - ktorej splátke, pri ktorom nastalo omeškanie. Toto sú fakty, ktoré pri rozhodovaní zohľadnil aj súd prvej inštancie a aj odvolací súd, ktorí správne vychádzali z príslušného oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.03.2015. Odklon od rozhodnutia sp. zn. objektívne nenastal; keďže predmetné rozhodnutie rieši otázku zosplatnenia splátok v nadväznosti na v zákonnej rovine. Tvrdenie žalovaných, že k zosplatneniu dlhu došlo 25.08.2014 nemá oporu v dokazovaní a ani v žiadnom závere konajúcich súdov. Žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaných odmietol ako neprípustné, prípadne, aby dovolanie zamietol ako nedôvodné. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

13. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 28.01.2026 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.04.2024 v zmeňujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. 13.1. K námietke žalovaných, že odvolací súd nerešpektoval ustanovenie , dovolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je možné zistiť, z akého dôvodu považoval nárok žalobcu v časti sumy 14 970,12 EUR s príslušenstvom za včas uplatnený, a to napriek právnemu názoru vyslovenému dovolacím súdom v tejto veci v odseku 37. odôvodnenia. Dovolací súd tiež apeloval podľa na požiadavku úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia, a to najmä v prípade, ak odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie alebo ho potvrdzuje z iných dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať vysvetlenie všetkých rozhodujúcich skutočností, ako aj myšlienkový postup súdu pri prijímaní právnych záverov. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí, keď odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia absentuje zrozumiteľné a jasné vysvetlenie, prečo

považoval za premlčané iba niektoré splátky. Rozhodnutie v tejto časti neobsahuje žiaden výklad aplikovanej právnej normy. Rovnako dovolatelia dôvodne namietajú, že pokiaľ odvolací súd rozhodol o priznaní úrokov z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 14 970,12 EUR od 21.12.2017 do zaplatenia, pričom súčasťou priznanej istiny bol aj zmluvný úrok vo výške 1 497,95 EUR, v tejto časti absentuje primerané odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia nie je možné vysledovať, prečo súd priznal úroky z omeškania aj z už existujúceho zmluvného úroku. 13.2. K námietke žalovaných, ktorí poukázali na odsek 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací súd na argumentáciu žalovaných, že uhradili po vyhlásení predčasnej splatnosti sumu vo výške 7 900,-EUR, prihliadol čiastočne, keď zohľadnil len sumu 2 900,-EUR, pričom odvolací súd neuviedol, z ktorého listinného dôkazu mal za preukázané, že by právnemu predchodcovi žalobcu žalovaný 1/ skutočne podal žiadosť o preúčtovanie sumy vo výške 5 000,-EUR na iný úverový účet, dovolací súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných dovolateľmi majú za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené v v spojení s na riadne odôvodnenie rozsudku a dovolatelia tak dôvodne namietajú nimi uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože im týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň dovolací súd konštatoval, že o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v súlade s a .

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, po vrátení veci najvyšším súdom, opäť preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaných, ktorými je viazaný (, ), a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III. je potrebné zmeniť ( ), pričom rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. ostal nezmenený (v tomto štádiu súdneho konania je právoplatný). Termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil v súlade s a , . Po rozhodnutí najvyšším súdom, je odvolací súd pri svojom rozhodovaní vo všeobecnosti viazaný len zákonom a rozhodnutím najvyššieho súdu ako súdu vyššej inštancie.

15. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je peňažná pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje proti žalovaným 1/ a 2/ zo Zmluvy o OTP refinanc exprese, číslo zmluvy 148/2014/13SU zo dňa 27.05.2013 (č.l. 9), ktorá je úverovou zmluvou, na základe ktorej právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., poskytol žalovaným účelový úver vo výške 19 100,-EUR, s fixným úrokom 8,50 % p.a., RPMN 9,29 %, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 238,08 EUR vždy k 24. dňu v mesiaci a posledná splátka vo výške 237,73 EUR bola ku dňu 24.05.2023. Celková čiastka ktorú sa žalovaní zaviazali zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu bola vo výške 28 770,97 EUR. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní poslednú splátku uhradili dňa 24.04.2014, následne úver prestali splácať. Preto listom zo dňa 20.11.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaných na omeškanie so splácaním úveru a vyzval ich na zaplatenie vyčíslenej dlžnej sumy k 20.11.2014 vo výške 1 457,55 EUR s poučením v zmysle (č.l. 13-druhá strana a č.l. 15 spisu). Doklad o doručení písomnosti žalobca nedoložil. Následne listom zo dňa 18.03.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný vrátane dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania s vyčíslením k 16.03.2015 vo výške 19 541,22 EUR (č.l. 14 a č.l. 15-druhá strana spisu). Obaja žalovaní mali písomnosť riadne doručenú dňa 07.04.2015 (č.l. 18 a č.l. 19 spisu).

16. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Z vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 18.03.2015 (č.l. 14) vyplýva, že pôvodný veriteľ oznámil žalovaným predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov, že účinnosť predčasnej splatnosti nastáva 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy a vyzval žalovaných na zaplatenie celého úveru, ktorý k 16.03.2015 bol vo výške 19 541,22 EUR, avšak táto výzva, podľa názoru odvolacieho súdu, neobsahuje konkrétne označenie splátky s úhradou ktorej sa žalovaní dostali do omeškania v dôsledku ktorej pôvodný veriteľ zosplatnil celý úver. Možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru upravuje . Predmetné ustanovenie umožňuje pôvodnému veriteľovi uplatniť si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal, neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, pričom toto právo môže využiť do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Nie je sporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, a že pre posúdenie zosplatnenia celého úveru bolo potrebné zohľadniť osobitné ustanovenie v spojení s , ktoré upravuje špeciálne podmienky pre veriteľa zosplatniť celý dlh. Podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských záväzkov musí veriteľ vykonať dva rozdielne úkony, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa a samotné zosplatnenie celého úveru podľa . Podmienkou riadneho zosplatnenia úveru je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa do dispozičnej sféry dlžníkovi. V prípade možnosti uplatnenia práva podľa , najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku (riadne špecifikonanú), nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota troch mesiacov pre uplatnenie tohto práva veriteľom. Špecifikácia splátky s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv aj na plynutie premlčacej doby. Ustanovenie ako aj , upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky, a samé o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby ( ), no ak sa pre nezaplatenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), rozhodujúcim faktom pre premlčaciu dobu je zročnosť nezaplatenej splátky. 18.1. Odvolací súd je tak názoru, že v prípade zosplatnenia dlhu, musí právny úkon, ktorý má zosplatnenie vyvolať, obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, a tiež kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v vety druhej a . 18.2. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn.6Cdo/152/2022, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2025 pod č. 34 s právnu vetou „... Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa ). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou. ...“. 18.3. Uvedené rozhodnutie predstavuje ustálenú prax dovolacieho súdu, preto je dôvodné sa zaoberať otázkou, či v predmetnej veci boli splnené podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru vyplývajúce z , podľa ktorého sa pre platné zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so zaplatením aspoň jednej splátky minimálne tri mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi. 18.4. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a to Vyhlásením úveru za predčasne splatný zo dňa 18.03.2015 (č.l. 14) v spojení s výzvou na splatenie celého úveru je nepochybné, že tento právny úkon je pre jeho neurčitosť neplatný, nakoľko z jeho obsahu nie je zrejmé pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky je predmetný úver zosplatnený ( ). Napriek tomu, že nedefinuje obsah predmetnej výzvy, možno jej obsah dedukovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu zosplatnenia úveru veriteľom. Je tak logické, že takáto konkrétna splátka musí byť vo výzve o predčasnej splatnosti, jednoznačne uvedená. Veriteľ, ktorý využíva právo zosplatniť úver, musí vedieť a aj označiť, pre omeškanie ktorej splátky uplatnil svoje právo, pretože len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Preto nestačí len formálne upozornenie spotrebiteľa na to, že je v omeškaní s úhradou záväzku, ako bola posledná výzva pred zosplatnením zo dňa 20.11.2014 (č.l. 15),

hoci ani táto neobsahovala špecifikáciu konkrétnej omeškanej splátky a dokonca žalobca nepreukázal ani doručenie predmetnej listiny žalovaným. 18.5. Z obsahu Vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 18.03.2015 (č.l. 14), žalovaní nemali možnosť zistiť zo zaplatením ktorej konkrétnej splátky by bolo možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.06.2024, sp.zn. zo dňa 25.01.2024, sp.zn. zo dňa 31.07.2024, sp.zn. zo dňa 25.09.2024). 18.6. Preto ak žalobca tvrdí, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, bol povinný svoje tvrdenie relevantne preukázať. Z listín predložených žalobcom však vyplýva, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa v spojení s a tak postupcom nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť (37 ), z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky pre ktorú sa postupca rozhodol zosplatniť predmetný úver. Uplatnená pohľadávka sa tak nestala splatnou pred postúpením, čo znamená neplatné postúpenie pohľadávky podľa a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. 18.7. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2021, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022, pod č. 6).

19. Námietku žalovaných ohľadom nesprávneho právneho posúdenia premlčania celého žalobou uplatneného nároku v spojení s nesprávnym posúdením začiatku plynutia trojročnej premlčacej doby zosplatneného zostatku úveru, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. 19.1. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 19.2. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 19.3. V prejednávanej veci je potrebné sa zaoberať právnou otázkou, kedy začína plynúť premlčacia doba celého dlhu pri strate výhody splátok v prípade spotrebiteľskej zmluvy a zároveň, či s poukazom na znenie možno v spotrebiteľskom vzťahu aplikovať , keďže výsledkom jeho aplikácie je skutočnosť, že premlčacia doba začína plynúť skôr, ako si veriteľ vôbec môže uplatniť svoje právo prvýkrát ( ). Túto otázku riešil už Najvyšší súd SR v právnych veciach pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , a odvolací súd z nich pri posudzovaní dôvodnosti podanej námietky premlčania vychádzal. 19.4. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa . Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. 19.5. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený. 19.6. Odvolací súd konštatuje, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a ak súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva ( ). V súvislosti s režimom straty výhody splátok zákonodarca v ustanovil pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Preto účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa je podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie tohto práva neúčinné. Z veta druhá Občianskeho

zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Inak povedané, pri spotrebiteľských úveroch, kde veriteľ uplatňuje právo podľa v spojení s , začína premlčacia doba celého zosplatneného zostatku plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, pričom musí byť dodržané aj upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. 19.7. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy môže zabrániť zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ v omyle a tak v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že tieto skutočnosti súd prvej inštancie v rozhodnutí do úvahy nevzal. 19.8. Podľa , plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením mienil, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura), ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote sporových strán občianskoprávnych vzťahov (porovnaj aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ). 19.9. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplývajúce z obsahu spisu s poukazom na vyššie uvedené tak nepochybne vyplýva, že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou dňa 24.05.2014 (túto splátku neuhradili a ani ostatné), preto právny predchodca žalobcu výzvou pred zosplatnením zo dňa 20.11.2014 (č.l. 15) upozornil žalovaných na meškanie so splácaním úveru viac ako tri mesiace, a žiadal úhradu dlžnej sumy k 20.11.2014 vo výške 1 457,55 EUR s upozornením na postup podľa . V zmysle obsahu spisu, žalobca doručenie predmetnej výzvy žalovaným, nepreukázal. Tiež z predmetnej výzvy nevyplýva, že by obsahovala špecifikáciu konkrétnej omeškanej splátky. Napriek tomu, že podmienky ust. , podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené, pre právnu čistotu sa odvolací súd zaoberal aj podmienkami potrebnými pre splnenie ust. . Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.03.2015 (č.l. 14) vyhlásil úver za predčasne splatný (t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky dňa 24.05.2014) a vyzval žalovaných na vrátenie nesplatenej dlžnej sumy, ktorú k 16.03.2015 špecifikoval vo výške 19 541,22 EUR. Ani z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. 19.10. Napriek tomu, že k zosplatneniu dlhu nedošlo v súlade so zákonom, pre počítanie lehôt v súvislosti s námietkou premlčania uplatnenou žalovanými možno vyvodiť, že objektívnou skutočnosťou, t.j. splátkou s ktorou sa žalovaní dostali do omeškania bola splátka k 24.05.2014, pre ktorú právny predchodca žalobcu využil právo na zaplatenie celého úveru (zosplatnenie úveru), preto trojročná premlčacia doba celého dlhu tak začala plynúť prvým dňom nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát ( ), t.j. 25.08.2014. Toto je deň, kedy sa žalobca mohol prvýkrát domáhať svojho práva na súde a trojročná premlčacia doba uplynula dňa 25.08.2017. Keďže žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 19.03.2018, bola podaná po lehote (po uplynutí premlčacej doby zosplatneného zostatku úveru, a preto odvolací súd žalobu zamietol (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.11.2024, sp.zn. zo dňa 25.09.2024, sp.zn. zo dňa 25.09.2024, sp.zn. zo dňa 25.09.2024).

20. Žalobca spolu s istinou si uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré predstavujú zákonnú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka splniť svoj peňažný záväzok včas.

20.1. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.10.2015). 20.2. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2022). 20.3. Odvolací súd tak uzatvára, keďže podstata úrokov z omeškania je definovaná akcesorickou povahou (ide o vedľajší/závislý právny vzťah, ktorý je priamo viazaný na existenciu hlavného záväzku

- istiny), s poukazom na rozhodnutie v merite veci, že súd zamietol hlavný záväzok (žalovaní úspešne vzniesli námietku premlčania), úroky z omeškania ako príslušenstvo „znášajú osud hlavnej veci“, keďže úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej), neostávalo odvolaciemu nič iné, ako aj v tejto časti uplatnený nárok zamietnuť (premlčaním istiny sú premlčané aj úroky z omeškania).

21. S poukazom na skutočnosť, že odvolací súd vyhodnotil uplatnený nárok spolu s príslušenstvom za premlčaný, ako odôvodnil v odsekoch 19. až 20. tohto rozhodnutia, preto nevzhliadol potrebu sa s námietkami žalobcu explicitne zaoberať, keďže vyššie uvedené dôvody odôvodnenia rozhodnutia sa prekrývajú s odvolacími námietkami žalobcu.

22. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili právnemu predchodcovi žalobcu na úverový účet č. 14662750 týkajúci sa predmetnej úverovej zmluvy sumu 7 900,- EUR (dňa 05.01.2016 sumu 2 000,-EUR, dňa 10.03.2016 sumu 600,-EUR, dňa 24.03.2016 sumu 300,- EUR, dňa 02.05.2016 sumu 5 000,-EUR), na čo súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí neprihliadol, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. 22.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, žalovaní toto svoje tvrdenie relevantným dôkazným prostriedkom nepreukázali, žalobca však potvrdil úhradu sumy 5 000,- EUR dňa 02.05.2016 na úverový účet č. XXXXXXXX, avšak zároveň uviedol, že uvedená suma bola z predmetného účtu na žiadosť žalovaného 1/ preúčtovaná na iný úverový účet, ku ktorému nemohol žalobca poskytnúť informáciu z dôvodu bankového tajomstva (č.l. 92 a 93). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd predmetné tvrdenie žalobcov uzavrel s tým, že žalovaní sumu 5 000,- EUR dňa 02.05.2016 uhradili na úverový účet č. XXXXXXXX vzťahujúci sa k predmetnej úverovej zmluve a keďže žalobca svoje tvrdenie o preúčtovaní uvedenej sumy na iný úverový účet na žiadosť žalovaného 1/ nepreukázal, má sa zato, že suma 5 000,- EUR bola uhradená žalovanými v prospech úverovej zmluvy ktorá je predmetom tohto konania. 22.2. Pokiaľ ide o zvyšok sumy uhradenej po predčasnej splatnosti úveru vo výške 2 900,-EUR, odvolací súd dospel k názoru, keďže žalobca potvrdil úhradu tejto platby na úverový účet č. XXXXXXXX týkajúci sa predmetnej úverovej zmluvy a iný pohyb finančných prostriedkov na tomto úverovom účte netvrdil a ani žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, odvolací súd sa tak priklonil k argumentácii žalovaných s tým, že aj suma 2 900,-EUR bola žalovanými uhradená po predčasnej splatnosti úveru.

23. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. ).

24. Krajský súd v Bratislave tak uzatvára, keďže odvolacie námietky žalobcu boli nedôvodné a odvolacie námietky žalovaných boli dôvodné, z vyššie uvedených dôvodov v zmysle zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. tak, že žalobu zamietol a v časti výroku III. tak, žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania (prvostupňového, odvolacieho, odvolacieho konania) v rozsahu 100 %. Výrok II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ostáva nedotknutý v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -344 zo dňa 24.04.2024, ktorý nebol napadnutý dovolaním.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( )

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CS)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( )

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( )

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( )

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )