Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/3/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, proti žalovanej: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 13.602,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. – 84 zo dňa 20.10.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II . výrok). V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 13.602,41 eura z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže v období od roku 2018 do septembra 2024 posielal na jej účet rôzne platby, ktoré žalovaná použila na svoju osobnú spotrebu. Žalobca so žalovanou tvorili od roku 2018 do roku 2023 pár. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. a , a (ďalej len „)“. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná prijala na svoj súkromný účet peňažné prostriedky z bankových účtov žalobcu v celkovej výške 13.602,41 eura. Sporný však ostal účel poukázania týchto peňazí. Žalobca uviedol, že sa jednalo o príspevok na byt žalovanej, aj keď už od júla 2023 u žalovanej nebýval. Naopak žalovaná uviedla, že peňažné prostriedky predstavujú na základe ich dohody splátky dlhov žalobcu. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou, resp. spoločnosťou I., H., ktorého je žalovaná konateľkou a jedinou spoločníčkou, vznikla ústne uzatvorená dohoda, v zmysle ktorej sa dohodli, že žalobca bude postupne splácať na účet žalovanej splátky v súvislosti s motorovým vozidlom Mazda, bicyklom, prerábkou izby jeho dcéry, skriňou pre jeho rodičov, poplatkom za vysokú školu a inými výdavkami, pričom záväzky žalobcu boli špecifikované v prílohe mailu, ktorý zaslal samotný žalobca žalovanej. Uvedené bolo v konaní preukázané uvedenou mailovou komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou, ktorého súčasťou je splátkový kalendár, ktorý pripravil sám žalobca. Na základe vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože bolo preukázané, že žalovaná nezískala žiadne finančné plnenie na úkor žalobcu bez právneho dôvodu. Žalobca teda v konaní nepreukázal, aby sa žalovaná na

jeho úkor bezdôvodné obohatila. K námietke žalobcu, že vozidlo nepatrilo žalovanej, ale H. I. H., preto nemohol žalobca splácať splátky žalovanej, súd prvej inštancie uviedol, že súkromný účet žalovanej bol iba platobné miesto na základe dohody medzi žalobcom a H. I. H.. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 20.10.2025 navrhol vykonať jeho právny zástupca, vychádzajúc zo zásady sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca nebol prítomný na pojednávaní a uskutočnenie tohto dôkazu by si vyžiadalo odročenie pojednávania. Žalobca mal možnosť tento dôkaz navrhnúť aj skôr, ale neurobil tak. Odhliadnuc od uvedeného, súd prvej inštancie nepovažoval ani za účelné uskutočnenie uvedeného dôkazu. Samotný výsluch žalobcu, podľa názoru súdu, sám o sebe nie je spôsobilým na preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti o zasielaní platieb na byt žalovanej. O trovách konania rozhodol súd pre inštancie podľa . Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobcom tvrdená a v zmysle ani zo spisu nevyplynula.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa , d, e, f, a . Dôvodil, že vozidlo Mazda 6 combi patrilo H. I. H., nie žalovanej, preto žalovaná nemohla platne uzatvoriť zmluvu o splácaní cudzieho majetku. Žalobca má za to, že buď vznikla zmluva medzi žalobcom a žalovanou (fyzickou osobou) alebo medzi žalobcom a H. I. H.. Poukázal na to, že motorové vozidlo používal ako zamestnanec na pracovné účely. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nedostatočne konkretizoval predmet zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi ním a žalovanou. Poukázal na protirečivosť tvrdení žalovanej, nesprávne rozloženie dôkazného bremena, ignorovanie právnych dôsledkov oddlženia žalobcu a vznesenej námietky premlčania a nesprávne vyhodnotenie emailu z 18.6.2023. Podľa žalobcu ide o návrh, nie o potvrdenie existujúcej zmluvy. Žalobca má ďalej za to, že súd nesprávne vyhodnotil jednotlivé správy pri transakciách. Výpoveď žalovanej nemala podľa názoru žalobcu oporu v listinných dôkazoch. Namietal nevykonanie výsluchu žalobcu. Napadnutý rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený. Na základe všetkých uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania

3. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd ( - ), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa a , pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

4. Dôkazné bremeno pri vydaní bezdôvodného obohatenia znáša žalobca (poškodený), ktorý musí preukázať, že u žalovaného došlo k majetkovému prospechu, resp. k majetkovej ujme za splnenia zákonných podmienok. Na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca na účet žalovanej zaslal finančné prostriedky v celkovej sume 13.602,41 eura, pričom žalobca tvrdil, že malo ísť o príspevok na byt žalovanej. Poskytnutie finančných prostriedkov žalobca preukázal predložením výpisu z bankového účtu, z ktorého je zrejmé poukazovanie platieb v rôznej výške, v období od 1.7.2023 do 30.9.2024. Toto tvrdenie žalobcu tak možno považovať za preukázané, a napokon medzi stranami ani nebolo sporné. Žalovaná totižto nepoprela, že jej žalobca zasielal finančné prostriedky, nespochybnila ani ich výšku, ale spochybnila dôvod ich poskytnutia. Kým žalovaný tvrdil, že sa jednalo o príspevok na domácnosť, aj keď od júla 2023 už v byte žalovanej nebýval, tak žalovaná tvrdila, že tieto financie predstavovali splátky žalobcových záväzkov voči nej, súvisiace s motorovým vozidlom Mazda, ktoré žalobkyňa kúpila na H. I., H. a prenechala ho žalobcovi, ďalej s bicyklom, prerábkou izby jeho dcéry, skriňou pre jeho rodičov, poplatkom za vysokú školu a

inými výdavkami. Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia žalovaná predložila mailovú komunikáciu so žalobcom, v rámci ktorej sám žalobca vypracoval splátkový kalendár so špecifikáciou jednotlivých položiek.

5. Po preskúmaní predmetnej veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovanú sumu poskytol žalovanej bez právneho dôvodu. Tento záver je výsledkom presunu dôkazného bremena v závislosti od aktuálnej skutkovej a dôkaznej situácie. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovanej postupne poskytol finančné plnenia z titulu príspevku za užívanie bytu žalovanej, aj keď v ňom od júla 2023 už nebýval, t.j. bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa mala žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Poskytnutie peňažných plnení žalobca preukázal výpisom z bankového účtu. Okrem toho však bolo jeho povinnosťou preukázať aj domnelý právny dôvod plnenia, t.j. že malo ísť o úhradu za bývanie v byte žalovanej, resp. príspevok na byt (aj keď tam už nebýval). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že neobstojí odvolacia námietka žalobcu o tom, že sa nedokazujú neexistujúce skutočnosti. V tomto prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať ním tvrdenú pozitívnu skutočnosť, t.j. že účelom platieb bola úhrada bývania, resp. platby za byt. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že žalobca od júla 2023 so žalovanou už nebýval, predstavovali by takéto platby plnenie bez právneho dôvodu. Žalobca však ním tvrdený účel platieb nepreukázal. Naopak, žalovaná tvrdenie žalobcu o účele platieb účinne poprela, keď uviedla, že tieto platby predstavovali splátky žalobcovho dlhu voči nej, špecifikovala právny dôvod dlhov a svoje tvrdenia preukázala mailovou komunikáciou s návrhom samotného žalobcu na ich splácanie. Hoci žalovaná priamym dôkazom nepreukázala existenciu záväzku žalobcu (napr. písomnou dohodou o uznaní a splácaní dlhu), vykonaným dokazovaním (už spomínanou mailovou komunikáciou) bolo preukázané, že plnenia žalobcu predstavovali postupné splácanie jeho dlhu voči žalovanej. Následne sa dôkazné bremeno presunulo opäť na žalobcu, ktorý tvrdenia žalovanej síce poprel, ale nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie toho, že účelom platieb nebolo splácanie dlhov, ale úhrada za byt, resp. bývanie u žalovanej. V neprospech tvrdení žalobcu svedčí aj to, že len ťažko si možno predstaviť, že žalobca žalovanej platil za bývanie napriek tomu, že u nej už nebýval (od júla 2023 do septembra 2024).

6. Čo sa týka tvrdení žalobcu ohľadom motorového vozidla, v praxi je bežné, že podnikatelia nakupujú motorové vozidlá na svoje obchodné spoločnosti, keďže je to ekonomicky výhodnejšie, ako nákladová položka, resp. kvôli odpočtu DPH, avšak využívajú ich aj na súkromné účely, čo svedčí v prospech tvrdenia žalovanej, teda že táto, ako jej jediná spoločníčka a konateľka, motorové vozidlo zakúpené na obchodnú spoločnosť, prenechala na súkromné užívanie žalobcovi. Ak žalobca tvrdil, že toto vozidlo používal, ako zamestnanec a v súvislosti s plnením pracovných úloh, bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie aj preukázať, avšak žiaden dôkaz v tomto smere nepredložil, ani nenavrhol vykonať.

7. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nepomenoval zmluvu, aká mala byť medzi stranami uzavretá odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa jednalo o dohodu strán sporu (nepomenovanú zmluvu podľa ust. ), ktorej predmetom bola dohoda o tom, že žalobca bude postupne splácať na účet žalovanej splátky svojich dlhov, vzniknutých v súvislosti so zakúpením motorového vozidla Mazda, bicykla, skrine pre jeho rodičov, ďalej prerábkou izby jeho dcéry, poplatkom za vysokú školu a inými výdavkami, pričom záväzky žalobcu boli špecifikované v prílohe mailu, ktorý zaslal sám žalobca žalovanej. Zmluvnými stranami bola žalovaná vo vzťahu k tým pohľadávkam, ktoré súviseli s jej súkromným majetkom, a vo vzťahu k motorovému vozidlu Mazda, ktoré bolo zakúpené na obchodnú spoločnosť, vystupovala žalovaná v pozícii konateľky spoločnosti. Správne súd prvej inštancie uviedol, že bankový účet žalovanej bol iba platobným miestom. K námietke žalobcu, že vklad konateľa do pokladne má povahu pôžičky pre spoločnosť a zaúčtuje sa ako záväzok spoločnosti voči konateľovi, odvolací súd konštatuje, že spôsob vedenia účtovníctva nemá žiadny vplyv na existenciu, predmet a povahu občianskoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. K ďalším žalobcom namietaným absentujúcim náležitostiam zmluvy v podobe výšky splátok, doby splácania a pod., odvolací súd poznamenáva, že uvedené je pre dané konanie irelevantné. V tomto konaní je podstatné to, či existoval právny dôvod plnenia zo strany žalobcu žalovanej, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento je daný.

8. Ak žalobca namietal, že žalovaná nevyčíslila konkrétu výšku údajných dlhov žalobcu, je potrebné uviesť, že žalobkyňa si voči žalovanému v rámci prebiehajúceho konania neuplatnila žiadne plnenie, preto ju nezaťažovala povinnosť vyčíslenia a konkretizácie dlhu žalobcu.

9. K námietkam žalobcu, že žalovaná nepredložila písomnú zmluvu ani žiadne faktúry či iné doklady, odvolací súd dodáva, že žalovaná existenciu uvedených dokumentov nikdy netvrdila. Žalovaná ako dôkaz o existencii dohody medzi stranami predložila mailovú komunikáciu a návrh žalobcu na splácanie dlhu, čo vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi a tvrdeniami strán sporu vedie len k jednému logickému záveru, a tým je, že žalobca mal voči žalovanej dlhy, a jednotlivé platby, ktoré žalobca považuje za bezdôvodné obohatenie, v skutočnosti predstavovali splátky dlhu. Zároveň ako už bolo uvedené, je nepravdepodobné, až paradoxné, aby žalobca žalovanej poskytoval platby za užívanie bytu aj po tom, ako sa z jej bytu odsťahoval.

10. Za nelogické považuje odvolací súd aj tvrdenia žalobcu, že splátkový kalendár nie je dôkaz zmluvy, ale len evidencia platieb. Žalobca neuviedol, aké platby mal takýmto spôsobom evidovať, a prečo evidoval ešte nevykonané platby (splátkový kalendár bol žalovanej zaslaný v apríli 2024, pričom sú tam obsiahnuté platby až do decembra 2026).

11. K položkám označeným ako „dary“ žalobca argumentoval tým, že ak niektoré položky boli dary, tak neboli súčasťou údajnej zmluvy, a mali iný právny dôvod a po jeho zániku (rozchod) mali byť vrátené. K tomuto odvolací súd konštatuje, že prijatie daru nemôže byť bezdôvodným obohatením, pretože právnym dôvodom plnenia je samotná darovacia zmluva. Odvolací súd dáva do pozornosti, že darovacia zmluva a právny režim vrátenia daru je upravený v ust. a nasl. . Len samotná konštatácia rozchodu na vrátenie daru nepostačuje, a naviac nie je možné si vrátenie daru uplatňovať cez režim vydania bezdôvodného obohatenia. Navyše žalovaná poukázala na to, že aj tieto dary zohľadnila pri úhrade dlhu žalobcu.

12. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že na rozhodnutí o nároku žalobcu nič nemení ani jeho tvrdenie o tom, že jeho dlhy voči žalovanej sú premlčané, pretože prijatie premlčaného dlhu nie je bezdôvodným obohatením.

13. Za dôvodnú by bolo možné považovať odvolaciu argumentáciu žalobcu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Ako správne uviedol žalobca, v dôsledku vyhlásenia konkurzu sú všetky dlhy, v jeho prípade vzniknuté pred 7.6.2019 nevymáhateľné. Žalobca ale však v priebehu celého konania existenciu akýchkoľvek dlhov voči žalobkyni popieral. Súd je viazaný žalobným návrhom, ktorý je tvorený nie len samotným žalobným petitom, ale aj skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe. Žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že žalovanej pravidelne uhrádzal platby za byt, aj keď v ňom už nebýval, keďže sa v júli 2023 rozišli. Žalovaný nárok, podľa vymedzenia žalobcom, predstavujú plnenia poskytnuté žalobcom žalovanej po ich rozchode, keďže tieto boli poskytované bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd dospeli k zhodným skutkovým záverom, že plnenia poskytované žalobcom žalovanej neboli realizované bez právneho dôvodu, ale jednalo sa o splátky žalobcovho dlhu. Za takéhoto skutkového stavu, t.j. že žalobca žalovanej plnil svoj dlh, ktorý však následne v dôsledku oddlženia žalobcu zanikol, mohol byť žalobca úspešný v časti vrátenia sumy zodpovedajúcej plneniu zaniknutých dlhov. Ak by však z týchto dôvodov súd v tejto veci žalobe čiastočne vyhovel, postupoval by ultra petitum, t.j. priznal by žalobcovi plnenie na základe odlišného skutkového stavu, čo je neprípustné. 14. Naviac, žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuviedol, ani nepreukázal, ktoré dlhy, ktoré boli predmetom splátok, a v akej výške, vznikli ešte pred vyhlásením konkurzu, a teda vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu zanikli, pričom nie je úlohou súdu dotvárať skutkové tvrdenia za žalobcu za účelom zistenia rozsahu dôvodnosti žaloby. 15. Predpokladom aplikácie právnej normy o vydaní bezdôvodného obohatenia, z ktorej žalobca pre seba vyvodzoval priaznivé následky, je nielen preukázanie majetkového obohatenia, ale aj prijatie plnenia bez právneho dôvodu. V spore žalobcu neboli preukázané všetky predpoklady aplikácie právnej normy o bezdôvodnom obohatení. Hoci žalobca preukázal poskytnutie plnenia žalovanej, nepreukázal ním tvrdený domnelý právny dôvod plnenia, t.j. úhrady za byt, resp. bývanie v byte žalovanej. Naproti tomu žalovaná v dostatočnej miere preukázala existujúci právny dôvod plnenia. Po opätovnom presune dôkazného bremena zo žalovanej na žalobcu tento nevyvrátil z dôkazov vyplývajúce skutkové závery o existencii právneho dôvodu plnenia. 16. Odvolací súd považuje argumentáciu žalobcu zároveň za zavádzajúcu a účelovú, keď napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že platby žalobcu neboli žalovanej poukazované bez právneho dôvodu, ale šlo o splátky jeho dlhu, žalobca sa snaží navodiť zdanie, že žalovaná je tá, ktorá má voči žalobcovi záväzky.

17. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, odvolací súd uvádza, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne o tom, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy (viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.9.2010). V danej veci súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil prečo nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom žalobcu, keď ho jednak nepovažoval za účelný, ale najmä uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby tento dôkaz navrhol už v samotnej žalobe. K tvrdeniam žalobcu o tom, že potreba výsluchu žalobcu vyvstala až na pojednávaní, ako reakcia na tvrdenia žalovanej o existencii ústnej dohody a potreba vyjadriť sa k predloženým dôkazom, je potrebné uviesť, že tvrdenia o existencii ústnej dohody boli už obsahom odporu žalovanej, ku ktorému žalobca nielenže mal možnosť vyjadriť sa, ale aj sa vyjadril, a to v podaní zo dňa 3.7.2025. Prílohou odporu boli aj všetky listinné dôkazy. Na pojednávaní bola ako dôkaz predložená len jedna SMS správa týkajúca sa darčeka na Valentína. Čokoľvek by žalobca k tomuto dôkazu uviedol, nezmenilo by to nič na tom, že veci prijaté ako dar nie sú bezdôvodným obohatením, a teda ich vrátenia sa nemožno domáhať v rámci žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.

18. Napokon k odvolacej námietke, že rozsudok trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia podľa ust. písm. b), odvolací súd uvádza, že určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. . Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom je potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie spĺňa požiadavky odôvodnenie rozsudku podľa . Z jeho obsahu nevyplýva, že došlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila. Riadne sa zaoberal vyjadreniami žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti tak, aby rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie má logickú postupnosť. Súd prvej inštancie vysvetlil, prečo nevykonal navrhované dôkazy. Taktiež je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú, resp. neodôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

19. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval odvolací súd za také, ktoré by svojou relevanciou, aj v prípade preukázania, mohli viesť k zmene rozsudku. Odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako nedôvodné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd, keďže nezistil naplnenie žiadneho z namietaných odvolacích dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa potvrdil, zaoberajúc sa vo svojom rozhodnutí súčasne tými podstatnými vyjadreniami strán, ktoré boli prednesené v priebehu prvoinštančného konania, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal ( ).

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).