Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-71-2020.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/71/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U., o zaplatenie sumy 1.298,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. októbra 2020, č.k. 27Csp/35/2020-87, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 35 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 801,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 43,59 eur od 12.06.2016 do 22.11.2016, zo sumy 43,59 eur od 12.07.2016 do 22.11.2016, zo sumy 43,59 eur od 12.08.2016 do 22.11.2016, zo sumy 43,59 eur od 12.09.2016 do 22.11.2016, zo sumy 43,59 eur od 12.10.2016 do 22.11.2016, zo sumy 43,59 eur od 12.11.2016 do 22.11.2016, zo sumy 683,43 eur od 23.11.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,4 % (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 1.298,66 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 774,09 eur od 22.5.2018 do zaplatenia, a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere dňa 9.12.2015, pričom žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto veriteľ úver zosplatnil dňa 22.11.2016. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. 5081416915 dňa 9.12.2015, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 830 eur s úrokovou sadzbou dohodnutou fixnou 21,20 % po zohľadnení zľavy 19,20 %. Prvá splátka bola splatná 12.1.2016, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 12.12.2017, výška splátky 43,59 eur, počet splátok 24, periodicita splátok k 12. dňu v mesiaci, RPMN 25,61 %, priemerná RPMN 29,89 %, celková čiastka spojená s úverom 1.045,85 eur, poplatok za poistenie úveru 1,47 eur mesačne. Veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok vo výške 358,54 eur dňa 26.10.2016. Dňa 23.1.2018 veriteľ oznámil žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 22.11.2016. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2018 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku na žalobcu. Z oznámenia o postúpení súd zistil, že bola postúpená istina 774,09 eur, riadny úrok 368,97 eur, úrok z omeškania 74,72 eur, poplatky 80,88 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1,
§ 54a, § 100, § 101, § 103, § 122, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Keďže žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu a tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Skonštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. Uvedená zmluva obsahuje všetky zákonné podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko žaloba bola podaná na súd za účinností § 54a OZ (účinného od 5.12.2018), súd sa musel ex offo zaoberať vlastným premlčaním pohľadávky, nakoľko nie je možné vymáhať, t.j. uplatniť si na súde premlčanú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach k 12. dňu v mesiaci po 43,59 eur. Dlžník bol v omeškaní od splátky splatnej 12.3.2016. Veriteľ úver zosplatnil ku dňu 22.11.2016. Žalovaný zaplatil riadne a včas dve splátky po 43,59 eur. Od splátky splatnej dňa 12.3.2016 je v omeškaní až doposiaľ. Splátky splatné dňa 12.3., 12.4. a 12.5.2016 sú v zmysle § 103 veta prvá OZ premlčané, nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 31.5.2019, teda po uplynutí lehoty troch rokov od splatnosti jednotlivých splátok. V tejto časti je žaloba podaná nedôvodne. Podľa splátkového kalendára z premlčaných splátok vo výške 130,77 eur (3 x 43,59 eur) veriteľ sumu 90,66 eur započítal na istinu, 35,70 eur na úrok a 4,41 na poplatok z poistenia. Súd zistil z výpisu tiež, že tri poplatky označené ako zmluvná pokuta za omeškanie po 25 eur, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, sú tiež premlčané, nakoľko boli splatné dňa 30.3., 2.5. a 30.5.2016. Súd zamietol uplatnený nárok vo výške 205,77 eur z titulu premlčania (130,77 eur + 75 eur). Z istiny 830 eur zaplatil žalovaný v dvoch splátkach sumu 55,91 eur a istina vo výške 90,66 eur je premlčaná. Súd tak zaviazal žalovaného na zaplatenie nesplatenej nepremlčanej istiny 683,43 eur a zároveň z tejto sumy priznal i úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru a vo zvyšku istiny žalobu zamietol. V časti uplatneného zmluvného úroku sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 368,97 eur. Zmluvný úrok si uplatňuje aj po zosplatnení úveru a po jeho konečnej splatnosti do postúpenia pohľadávky, t.j. do 17.5.2018. Tu súd prvej inštancie poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.6.2020, kde sa riešila otázka nároku veriteľa na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.7Cdo/118/2019 zo dňa 26.8.2020. V rozhodnutí NS SR sa uvádza, že pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroku až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú, ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, t.z. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil, ako cenu peňazí. Pri uzatvorení zmluvy sa žalovaný zaviazal pri riadnom splácaní úveru do konečnej splatnosti úveru dňa 12.12.2017 zaplatiť úrok vo výške 180,57 eur podľa amortizačnej tabuľky. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť zmluvne dohodnutý úrok vo výške 116,54 eur, pričom od dohodnutej výšky úrokov 180,57 Eur odpočítal zaplatené úroky 28,33 eur a premlčané úroky 35,70 eur. Vo zvyšnej časti uplatneného zmluvného úroku žalobu zamietol (252,43 eur). V časti uplatnených poplatkov 80,88 Eur súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nepremlčaného uplatneného poplatku 1,47 eur a vo zvyšku uplatnený nárok zamietol. V časti uplatnených úrokov z omeškania súd priznal úrok z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku a následne z priznanej istiny 683,43 eur od zosplatnenia do zaplatenia a vo zvyšku uplatnený nárok zamietol, nakoľko nebol uplatnený v súlade so zákonom, keď si žalobca uplatňoval úrok z omeškania z premlčaných splátok a zo zosplatnených zmluvných úrokov. O nároku na náhradu konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti istiny 801,44 eur a úroku z omeškania 133,57 eur ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol čiastočne úspešný v 67,2 %, žalovaný v 32,8 % (v zamietnutej časti istiny príslušenstva, nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia 1.390,91 eur). Celkový úspech žalobcu tak je 34,4 % a v tomto rozsahu súd žalobcovi náhradu trov konania priznal.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., teda v zamietajúcej časti, podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd zamietol žalobu v časti premlčanej pohľadávky. Nárok žalobcu pozostával okrem iného aj z troch poplatkov označených ako zmluvná pokuta za omeškanie po 25 eur. Uvedené poplatky boli splatné v dňoch 30.3., 2.5. a 30.5.2016. Súd všetky tri poplatky považoval za premlčané s odkazom na ust. § 54a OZ. Poukázal pritom, že žalobca podal žalobu na súd dňa 31.5.2019. Súd tak dospel k záveru, že premlčacia doba poplatku splatného dňa 30.5.2016 začala plynúť dňa 30.5.2016 a uplynula dňa 30.5.2019 a žaloba bola na sú podaná deň po, teda 31.5.2019.
Podľa § 103 OZ premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia doba pre poplatok splatný dňa 30.5.2016 nemohla začať plynúť skôr, než 31.5.2016 a skončiť pred 30.5.2019. Veriteľ totiž nie je oprávnený uplatniť si svoju pohľadávku na príslušnom súde v posledný deň jej splatnosti, nakoľko v tento deň dlžník nie je v omeškaní so svojím plnením a zároveň môže splatiť svoj dlh voči veriteľovi v lehote splatnosti. Poplatok vo výške 25 eur so splatnosťou dňa 30.5.2016 si tak uplatnil v trojročnej premlčacej lehote. Pokiaľ súd do premlčacej doby započítal aj posledný deň splatnosti pohľadávky, súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej v odvolaní namietal zamietnutie uplatnenej časti riadnych úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti vo výške 252,43 eur. Uvedená argumentácia súdu spolu s uvedenými rozhodnutiami NS SR neoprávnene zvýhodňuje spotrebiteľa. Poukázal na ust. čl. 2 ods. 2, ust. čl. 3 ods. 1 CSP ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany, poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/113/2018, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.8.2018, v spojených veciach C-96/16 a C-94/17 ako aj na výstižnú sentenciu z odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu SR pripojeného k nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 547/2012. Súd prvej inštancie v danom prípade skúmal premlčanie z dôvodu aplikácie ust. § 54a OZ. Poukazuje na skutočnosť, že toto ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu aktuálne znenie ust. § 54a OZ vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, pri interpretácii ktorého mal Ústavný súd SR za to, že jednostranne zvýhodňuje zmluvnú stranu, čo nie je v súlade s princípom nestrannosti súdu, ani s princípmi právneho štátu. Poukázal na návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR zo dňa 17.6.2020, ktorý podal Okresný súd Martin na Ústavný súd SR v Košiciach. Žalobca sa preto nestotožňuje s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý napriek uvedenému konaniu o súlade § 54a OZ s Ústavou SR toto ustanovenie na vec aplikoval a zastáva názor, že súd mal postupovať v zmysle ust. § 162 ods. 1 CSP a konanie prerušiť a to až do rozhodnutia o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a OZ s Ústavou SR. Z nepráva nemôže nikdy vzniknúť právo a preto by bolo krajne nespravodlivé, ak by bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu aplikácie zákonného ustanovenia, ktoré vykazuje obdobné, dokonca prísnejšie znaky ako ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za protiústavné. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a tento zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby odvolací súd konanie prerušil do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a OZ s Ústavou SR.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti dôvodné.
4. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 1.298,66 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 774,09 eur od 22.5.2018 do zaplatenia. Žalovaná suma 1.298,66 eur pozostávala z istiny 774,09 eur (830 eur mínus 55,90 eur, ktorá suma bola započítaná na istinu z úhrad žalovaného), ďalej pozostáva z riadneho úroku vo výške 368,97 eur, úroku z omeškania vo výške 74,72 eur (súčet zmluvného úroku z omeškania vo výške 7,33 eur plus zákonného úroku z omeškania vo výške 67,39 eur) a z neuhradených poplatkov vo výške 80,88 eur (poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 83,82 eur pozostávajúce zo 6x poplatku za poistenie k úveru po 1,47 eur, plus 3x poplatku za upomienku po 25 eur, mínus 2,94 eur suma započítaná na poplatkoch z úhrad žalovaného).
5. Odvolateľ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nemal na vec aplikovať ust. § 54a OZ a z úradnej povinnosti tak preskúmavať, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval v danej veci ust. § 54a OZ. Predmetné ustanovenie je platné, doposiaľ nebolo zrušené. Uvedené ust. § 54a OZ v podstate nahradilo ust. § 5b. Odvolací súd tak mal za to, že pokiaľ nie je rozhodnuté o nesúlade predmetného ustanovenia s ústavou alebo pokiaľ nie je predmetné ustanovenie zrušené, platí platná právna úprava a teda správne súd prvej inštancie aplikoval ust. § 54a OZ.
6. Odvolateľ v odvolaní konkrétne dôvodil, že ak sa aj prihliadne na premlčanie, tak z poplatkov, ktoré súd zamietol ako premlčané a to troch poplatkov po 25 eur za upomienky jeden poplatok a to splatný dňa 30.5.2016 nie je premlčaný. Odvolací súd sa tu stotožnil s argumentáciou žalovaného, že premlčacia lehota pre tento poplatok splatný dňa 30.5.2016 nemohla začať plynúť skôr než 31.5.2016 a skončiť pred 31.5.2019. Keďže veriteľ nie je oprávnený uplatniť si svoju pohľadávku na príslušnom súde v posledný deň jej splatnosti, nakoľko v tento deň dlžník nie je v omeškaní so svojím plnením a môže svoj dlh v lehote splatnosti veriteľovi ešte splniť. S poukazom na uvedené aj na ust. § 103 OZ tak uvedená suma 25 eur splatná dňa 30.5.2016 v čase podania žaloby nebola ešte premlčaná. Preto odvolací súd v časti zamietnutia uvedenej sumy rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ 388 CSP zmenil a určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 eur.
7. Pokiaľ sa týka zamietaných zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti, tu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie nepriznal zmluvný úrok len do vyhlásenia predčasnej splatnosti, ale ho priznal až do uplynutia konečnej, v zmluve dohodnutej splatnosti úveru, čo bolo dňa 12.12.2017. Z takto vyčísleného zmluvného úroku do konečnej splatnosti dohodnutej v úverovej zmluve vo výške 180,57 eur súd nepriznal sumu zaplatených úrokov vo výške 28,33 eur a premlčané úroky vo výške 35,70 eur a správne tak priznal dohodnutý zmluvný úrok vo výške 116,54 eur. Následne úrok od konečnej dohodnutej splatnosti až následne do postúpenia pohľadávky, dokedy si tento vyčíslil žalobca správne ako nedôvodný zamietol.
8. Keďže žalobca iné konkrétne dôvody vo svojom odvolaní ohľadne nesúhlasu so zamietnutou časťou žalovanej pohľadávky neuviedol, odvolací súd považoval vo zvyšnej časti zamietnutý návrh za zamietnutý správne, preto v tejto časti zamietnutie žaloby ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko mal žalobca úspech iba čiastočný. Odvolací súd pri výpočte pomeru úspechu nezohľadnil nárok na úrok z omeškania, nakoľko tento bol priznaný inak ako bol žalovaný a žalobca sa neodvolal a v odvolaní k zamietnutej časti úrokov z omeškania nič neuviedol, takže súd vychádzal z toho, že žalobca požadoval zaplatiť sumy 774,09+368,97+80,88 eur a bolo mu priznané 683,43+116,54+26,47 eur, čo predstavuje 67,5% úspech a z toho vyplýva pomer úspechu žalobcu 35%, v ktorej výške bol nárok na náhradu trov tohto konania ( prvoinštančného i odvolacieho) žalobcovi priznaný.
10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).