Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_112PP-35-2026.pdf
PDF · 110.04 KB
Case nature
Area
Subarea
112PP/35/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Nikoletou Uhlíkovou v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. X. XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júla 2026 v Piešťanoch, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. – D., E. XXXX/XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 18T/117/2025 zo dňa 11.12.2025, právoplatným dňa 11.12.2025 a trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/38/2025 zo dňa 30.01.2025, právoplatným dňa 30.01.2025 v spojení s uznesením Mestského súdu Bratislava sp. zn. 0T/38/2025 zo dňa 24.03.2026 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 16. 6. 2026 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V žiadosti uviedol, že žiada o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 19. 8. 2025, pričom bol odsúdený za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Od začiatku výkonu trestu odňatia slobody sa snaží zlepšiť svoje správanie a osobnosť. Ospravedlňuje sa za svoje predchádzajúce chyby a je presvedčený, že prešiel dostatočnou zmenou, aby bol schopný vrátiť sa k normálnemu životu a prispieť k spoločnosti. Verí, že mu bude poskytnutá možnosť preukázať, že sa zmenil a zaslúži si byť podmienečne prepustený.
Súd zistil, že odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva prvý z dvoch postupne uložených trestov odňatia slobody uložených mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská 18T/117/2025 zo dňa 11. 12. 2025 vo výmere 12 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predpokladaný koniec tohto trestu je dňa 19. 8. 2026 a trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/38/2025 zo dňa 30. 1. 2025, v spojení s uznesením Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/38/2025 zo dňa 24. 3. 2026, právoplatným dňa 24. 3. 2026 vo výmere 3 mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predpokladaný koniec tohto trestu je dňa 17. 11. 2026. Lehota podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného zákona uplynula dňa 01.04. 2026.
Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. 7. 2026 vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením žiadosti odsúdeného z č. l. 1, lustrácie ZVJS č. l. 5, odpisu registra trestov č. l. 6, rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 18T/117/2025 z č. l. 12 – 15, hodnotenia odsúdeného z č. l. 24, skráteného výpisu klienta z č. l. 25. Súd oboznámil z pripojeného spisu Mestského súdu Bratislava I. sp. zn. 0T/38/2025 trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I. sp. zn. 0T/38/2025 zo dňa 30.01.2025 a uznesenie Mestského súdu Bratislava I. sp. zn. 0T/38/2025 zo dňa 24.03.2026.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 25. 6. 2026 súd zistil, že odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, bol dňa 20.01.2026 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „ústav“) na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Od 01.07.2026 je umiestnený v štandardnom oddiele. Menovaný bol dňa 22.08.2025 dodaný do výkonu väzby do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica (ďalej len „ústav Banská Bystrica“). Správanie a vystupovanie odsúdeného počas pobytu v ústave Banská Bystrica nebolo na požadovanej úrovni. Sú evidované negatívne zápisy, kedy odsúdený nadväzoval nepovolené kontakty s neznámou osobou, verbálny konflikt s ostatnými obvinenými a problémové správanie sa na pracovisku. Pracovne zaradený bol na pracovisku v ústavu s dohľadom Elektrorecycling od 08.10.2025 do 18.11.2025. Dňa 19.11.2025 bol vyradený na návrh referenta zamestnávania, výroby a odbytu. Disciplinárne odmenený nebol. Disciplinárne potrestaný bol jedenkrát dňa 30.10.2025 celodenným umiestnením do uzavretého oddielu na dobu dvoch dní za verbálne útoky a vulgárne vyjadrovanie sa na adresy iných obvinených, s ktorými bol spoločne umiestnený na cele a taktiež nešetrným zaobchádzaním s majetkom ústavu, kde úmyselne tresknutím dverami od izby poškodil kľučku. Správanie a vystupovanie menovaného v tunajšom ústave bolo nestabilné. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa sa snaží dodržiavať, príkazy a nariadenia príslušníkov sa snaží rešpektovať. V kolektíve odsúdených sa častokrát dostával do konfliktných situácií, z dôvodu impulzívneho a opakujúceho sa nevhodného správania sa na oddieli a mimo oddielu. Zásady ústrojovej disciplíny a kolektívnej hygieny má osvojené. Vo svojich veciach si udržiava primeraný poriadok. Z radov odsúdených nebol poverený výkonom žiadnej funkcie. Počas celého výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený. Počas pobytu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bol jedenkrát disciplinárne potrestaný dňa 10.03.2026 pokarhaním, za účasť na verbálnom a fyzickom konflikte s inými odsúdenými počas ústavnej protialkoholickej liečby. Tým porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Aktuálne má vykázané dva disciplinárne tresty. Počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Svoje osobné voľno vypĺňa najmä sledovaním televízie, počúvaním rozhlasového vysielania, čítaním dostupnej literatúry. Právo na vychádzky využíva sporadicky. Zo športových aktivít využíva hranie futbalu a stolného tenisu. Do oddielových aktivít v rámci kultúrno – osvetovej činnosti sa doposiaľ nezapojil. Voľný čas sa snaží využívať v rámci svojich záujmov a schopností zmysluplne. Počas pobytu v tunajšom ústave nebol pracovne zaraďovaný. Podľa potreby a určenia sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu. K týmto činnostiam sa snaží pristupovať zodpovedne. Do dvanástich rokov žil v úplnej rodine. Následne vyrastal od dvanástich rokov v detskom domove, následne z dôvodu problémového správania v reedukačných centrách. Má desiatich súrodencov. Otec: F. G., matka: Silvia Semančíková. Po absolvovaní základnej školy, ďalej pokračoval na strednej odbornej škole technickej. Štúdium ukončil výučným listom v odbore zámočník. Pred výkonom väzby pracoval ako vrátnik v Ružinovskom parkovacom dome v Bratislave. Menovaný je slobodný, otcom jedného maloletého dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť nahlásenú nemá. Pravidelný kontakt udržiava s rodičmi, súrodencami, družkou a synom všetkými dostupnými formami. Pred výkonom väzby býval v prenajatom byte na adrese Žltá 13A, Bratislava. Po výkone trestu plánuje bývať u otca na adrese H. XXXX, E. I.. Odsúdený nie je zaradený do skupinových foriem práce, je mu venovaný individuálny prístup so zameraním na formovanie primeraného správania a hodnotovej orientácie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalej je vedený k prehodnoteniu doterajšieho spôsobu života, preberaniu zodpovednosti za svoje konanie a kritickému nadhľadu za spáchanú trestnú činnosť. K trestnej činnosti prezentuje čiastočne kritický postoj, čiastočne za ňu preberá zodpovednosť, čiastočne sa z nej zároveň vyviňuje. Možno konštatovať, že odsúdený čiastočne plní stanovené ciele programu zaobchádzania. Odsúdený v tunajšom ústave od 04.02.2026 do 06.05.2026 absolvoval súdom nariadené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Počas liečby bol zaradený do komplexného terapeutického programu, individuálnych a skupinových foriem práce, psychoterapeutických a pomocných terapeutických metód. V rámci nich bol edukovaný o závislosti, vedený k náhľadu a kritickej sebareflexii. Bol motivovaný k abstinencii. Liečebný režim sa formálne a účelovo snažil dodržiavať, povinnosti vyplývajúce z liečby plnil. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Trestná minulosť odsúdeného, viď. odpis registra trestov. V súčasnosti je voči menovanému evidované ďalšie trestné konanie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave V. pod ČVS: ORP-5/2-VYS-B5-2026. Na základe uvedených skutočností ústav neodporúčal podmienečné prepustenie.
Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. 7. 2026 uviedol, že v hodnotení odsúdeného neprišlo k zmenám, záver hodnotenia zostal nezmenený.
Z oboznámeného trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava I. sp. zn. 0T/38/2025 zo dňa 30. 1. 2025, právoplatným dňa 30. 1. 2025 súd zistil, že odsúdený bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní jeden rok. Uznesením Mestského súdu Bratislava I. sp. zn. 0T/38/2025 zo dňa 24. 3. 2026, právoplatným dňa 24. 3. 2026 bolo rozhodnuté, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z oboznámeného rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 18T/117/2025 zo dňa 11. 12. 2025 súd zistil, že odsúdený bol uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona bolo odsúdenému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Z odpisu registra trestov odsúdeného súd zistil, že odsúdený má dva záznamy v registri trestov:
1. Mestský súd Bratislava; trestný rozkaz 30.1.2025; spis. značka XX/XX/XXXX;právoplatnosť 30.1.2025; §212/1a Tr. z. 300/2005, prečin, začiatok páchania skutku: 28.1.2025, koniec páchania skutku: 28.1.2025, miesto páchania skutku: Bratislava; odňatie slobody podmienečne na 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov do 30.1.2026; nariadený výkon trestu 24.3.2026 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
2. Okresný súd Rimavská Sobota; rozsudok 11.12.2025; spis. značka 18T/117/2025;právoplatnosť 11.12.2025; §194/1,2b Tr. z. 300/2005, prečin, začiatok páchania skutku: 17.8.2025, koniec páchania skutku: 17.8.2025, miesto páchania skutku: Rimavská Sobota; odňatie slobody nepodmienečne na 12mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; ochranné liečenie protialkoholické, ústavné; vykonanie ochranného opatrenia 4.5.2026.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla, že žiadosť odsúdeného navrhuje zamietnuť, nakoľko nie je u neho splnená prvá materiálna podmienka, a to polepšenie. Poukázala na hodnotenie odsúdeného.
Odsúdený pri výsluchu na verejnom zasadnutí po pučení o práve odoprieť výpoveď uviedol, že vypovedať nebude, pričom v záverečnom návrhu uviedol, že zotrváva na podanom návrhu a pridržiava sa jeho písomného znenia a chcel by byť podmienečne prepustený.
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podmienečné prepustenie je trestnoprávnym inštitútom, ktorý sa realizuje na základe návrhu oprávnenej osoby (§ 415 ods. 1 Trestného poriadku) pri splnení formálnych podmienok (zákonom ustanovená doba povinnosti vykonať určitú časť trestu odňatia slobody) a materiálnych podmienok (správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a pozitívna prognóza vedenia riadneho života v budúcnosti) ustanovených Trestným zákonom.
K formálnej podmienke
Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebný súčet pomerných častí uložených trestov odňatia slobody. Aktuálne odsúdený vykonáva prvý z dvoch postupne mu uložených trestov (do 19. augusta 2026). Predpokladaný koniec výkonu druhého z postupne uložených trestov je 17.11.2026. Nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu u odsúdeného nastal dňa 01.04. 2026.
K materiálnym podmienkam
K možnosti konštatovania splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody súd poznamenáva, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je opodstatnené len vtedy ak sa preukáže, že odsúdený vo výkone trestu nielen formálne, ako to vyžaduje zákon o výkone trestu odňatia slobody a vyhláška, ktorou sa vykonáva poriadok výkonu trestu, ale nadpriemerne plnil všetky svoje povinnosti tak, aby za ich plnenie získaval odmeny a dokumentoval tak svoju úprimnú snahu o polepšenie, pričom zároveň jeho správanie k spolu odsúdeným ale i personálu musí byť bezproblémové. Ak odsúdený síce plní svoje povinnosti, ale toto plnenie nie je ocenené odmenami, ide o bežný a zákonom predpísaný štandard správania sa odsúdeného, ktorý sa nevymyká z priemeru a nenaznačuje snahu odsúdeného o polepšenie. V prípade „skúseného recidivistu“ je žiadúce, aby pomer disciplinárnych odmien k disciplinárnym trestom bol výraznejší v prospech odmien.
Pokiaľ ide o materiálnu podmienku, súd musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktorých vykonanie poskytne súdu komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože tieto okolnosti vedia ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať po tom, ako opustí ústav na výkon trestu odňatia slobody. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok, týkajúcich sa možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu, je preto pre súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie odsúdeného. Predpoklady splnenia tejto podmienky, a to správania odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a pozitívna prognóza vedenia riadneho života v budúcnosti, bližšie konkretizuje aj § 62 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 64 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, ktoré upravujú v týchto súvislostiach hodnotenie ústavu, ktoré si súd vyžiada k návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného. Súd, ktorý o takomto návrhu rozhoduje, nemá vo vzťahu k zisteniu splnenia tejto materiálnej podmienky, ktorá súvisí so správaním odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a prognózy vedenia riadneho života, v podstate iné rozhodujúce dôkazy ako tie, ktoré mu predloží ústav, ktorý má možnosť poznať jeho každodenný život, fungovanie odsúdeného a možnosť jeho budúcej resocializácie a práve z nich potom pri svojom rozhodnutí vychádza.
Súd dáva do pozornosti, že podstata inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 53/2008, zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje
právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.
K prvej materiálnej podmienke – preukázanie polepšenia
Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu preukázal polepšenie, podľa názoru súdu nie je splnená.
Pokiaľ ide o otázku splnenia zákonnej podmienky preukázania polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa počas výkonu trestu, súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného. Už od nástupu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným je cieľom výkonu tohto trestu pôsobiť na odsúdeného v tom smere, aby sa podriadil normám správania. Je potom na odsúdenom, či sa poriadi týmto normám a či podriadenie sa týmto normám je jeho dobrovoľným predsavzatím, alebo ide len o okolnosťami výkonu trestu vynútené podriadenie sa týmto normám. Z hľadiska preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona preto podľa názoru súdu sa vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu trestu dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa. Tu treba zdôrazniť, že súdna prax z hľadiska splnenia podmienky preukázania polepšenia akceptuje možnosť existencie určitých nedostatkov v krátkej dobe po nástupe z dôvodu adaptačných problémov, avšak takéto nedostatky z hľadiska preukázania polepšenia nemožno akceptovať u odsúdeného, ktorý už má skúsenosť s podmienkami výkonu trestu, čo platí nielen u odsúdených, ktorí sú opakovane vo výkone trestu, ale aj u odsúdených, ktorí sú po prvý krát vo výkone trestu a prešli počiatočnou fázou výkonu trestu.
Pokiaľ ide o posúdenie splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, súd skúma, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda či uňho prebehol proces vnútornej premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci čoho musí zvážiť aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti, ktoré je možné zistiť z hodnotenia odsúdeného ústavom, v ktorom vykonáva alebo vykonával trest odňatia slobody, väzbu, z jeho charakteristík, posudkov a podobne.
Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Dosiahnutý stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestný čin spáchať (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 37/1973).
Z ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že len dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody samé o sebe ešte nemusí byť prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože môže ísť len o prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody prípadne o účelové konanie motivované výlučne snahou byť podmienečne prepustený, ktoré po odpadnutí motivácie dobrého správania nedáva záruku, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, teda dôjde až vtedy, keď vykonané dokazovanie predstavuje spoľahlivý podklad pre záver, že odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa,
pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať, došlo uňho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne nestačí.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného pri posudzovaní splnenia materiálnych podmienok pre podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné brať zreteľ na správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na ním získané disciplinárne odmeny počas výkonu trestu odňatia slobody, na jeho doterajší život (pred výkonom trestu) vrátane predchádzajúcich odsúdení, na skutočnosť, či už v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody bol, na jeho postoj k trestnej činnosti a na stupeň zmeny jeho negatívnych vlastností, ktoré ho k spáchaniu trestnej činnosti, ohľadom ktorej trest vykonáva, viedli, či k jej spáchaniu aspoň prispeli.
Zo správy ústavu plynie, že počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nebol disciplinárne odmenený a bol dvakrát disciplinárne potrestaný. Postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti je čiastočne kritický. Odsúdený čiastočne plní stanovené ciele programu zaobchádzania. Resocializačnú prognózu odsúdeného hodnotí ústav ako menej priaznivú a riziko recidívy trestnej činnosti je ústavom hodnotené ako stredné, záverom podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody ústav neodporúčal.
Z hodnotenia ústavu tiež vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas pobytu v ústave Banská Bystrica nebolo na požadovanej úrovni. Sú evidované negatívne zápisy, kedy odsúdený nadväzoval nepovolené kontakty s neznámou osobou, verbálny konflikt s ostatnými obvinenými a problémové správanie sa na pracovisku. Disciplinárne odmenený nebol. Disciplinárne potrestaný bol jedenkrát dňa 30.10.2025 celodenným umiestnením do uzavretého oddielu na dobu dvoch dní za verbálne útoky a vulgárne vyjadrovanie sa na adresy iných obvinených, s ktorými bol spoločne umiestnený na cele a taktiež nešetrným zaobchádzaním s majetkom ústavu, kde úmyselne tresknutím dverami od izby poškodil kľučku. Správanie a vystupovanie menovaného v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bolo nestabilné. V kolektíve odsúdených sa častokrát dostával do konfliktných situácií, z dôvodu impulzívneho a opakujúceho sa nevhodného správania sa na oddiele a mimo oddielu. Z radov odsúdených nebol poverený výkonom žiadnej funkcie. Počas celého výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený. Počas pobytu v ústave bol jedenkrát disciplinárne potrestaný dňa 10.03.2026 pokarhaním, za účasť na verbálnom a fyzickom konflikte s inými odsúdenými počas ústavnej protialkoholickej liečby. Tým porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Aktuálne má vykázané dva disciplinárne tresty.
S poukazom na vyššie uvedené a na závery vyplývajúce z hodnotenia ústavu odsúdeného ústavom, z ktorého záverov vyplýva, že ústav neodporúča prepustenie odsúdeného na slobodu, súd dospel k záveru, že konštatované negatívne skutočnosti a poznatky o odsúdenom majú za následok nesplnenie prvej materiálnej podmienky s prihliadnutím na to, že odsúdený nebol disciplinárne odmenený, avšak bol dvakrát disciplinárne potrestaný, stanovené ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je čiastočne kritický. Súd má teda za to, že nie je možné konštatovať, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie.
K druhej materiálnej podmienke – prognóza, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život
Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody musí byť splnená aj tretia podmienka, a to - musí byť daný predpoklad, že odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Okolnosťou, ktorá má v tejto súvislosti veľký význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane vyhodnotenia rizika jeho prípadnej recidívy. V nadväznosti na uvedené musí súd zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože tieto okolnosti vedia ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 5/2017).
Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je.
K druhej materiálnej podmienke súd uvádza, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je základnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že od odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života.
Odhliadnuc od uvedeného súd uvádza, že materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Trestná minulosť odsúdeného všeobecne predstavuje dôležité hľadisko pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie, avšak hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v budúcnosti zásadne nemôže byť založené len na nej. Výkon uloženého trestu má na odsúdeného vplývať tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne prepustený. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je v konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy.
Súd poukazuje na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy. Odsúdený je síce prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, vykonáva však len prvý z dvoch postupne uložených trestov, pričom v prípade druhého z postupne uložených trestov ide o trest, k nariadeniu ktorého došlo po tom, čo sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil. Súd dospel k záveru, že u odsúdeného nie je dôvodné očakávať vedenie riadneho života po podmienečnom prepustení na slobodu.
Sumarizujúc, sú to predchádzajúca trestná minulosť, menej priaznivá prognóza týkajúca sa resocializácie a riziko recidívy, nepreukázanie polepšenia odsúdeného ( nesplnenie i prvej materiálnej podmienky ), ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o vedení riadneho života po prípadnom podmienečnom prepustení a preto súdu nedávajú nateraz dostatočnú záruku, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol na slobode riadny život.
Súd rozhodol tak, že odsúdený materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nespĺňa, a preto ho nie je možné z výkonu trestu, ktorý v súčasnej dobe vykonáva, podmienečne prepustiť. Z uvedeného dôvodu návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave.