Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-38-2025.pdf
PDF · 134.76 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/38/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 2 - 39C/38/2025
Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeným Advokátska kancelária ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeným JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 184,17 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
- 2 - 39C/38/2025
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 184,17 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 184,17 Eur od 30.05.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
- 12 - 39C/38/2025
1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania dňa 13.03.2025 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 27.05.2025, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 184,17 Eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.03.2024 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť MK – servis, spol. s.r.o. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 16.04.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 16.04.2024 do 26.04.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 26.04.2024 a čakalo na pripísanie finančných prostriedkov za opravu na účet opravcu, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.
Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 11.05.2024 na sumu 564,17 Eur za 11 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.04.2024, vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 564,17 Eur, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 15.05.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 380 Eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 29.05.2025 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.05.2025 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 184,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 30.05.2025 do zaplatenia.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 27.03.2025 (odpor voči platobnému rozkazu) uviedol, že po ukončení nájmu náhradného vozidla bolo žalovanej dňa 09.05.2024 zo strany žalobcu doručené uplatnenie nároku týkajúce sa úhrady nákladov za náhradné vozidlo. Poistné plnenie žalovaná zaslala po skončení vyšetrovania dňa 14.05.2024 v sume 380 Eur za nájom vozidla trvajúceho 8 dní. Z faktúry opravcu č. XXXXXXXXX vyplýva, že tento dodal právnemu predchodcovi žalobcu opravené vozidlo už dňa 23.04.2024. Žalovaný neposkytol plnenie za 3 dni nájmu náhradného vozidla a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Nájomné za náhradné vozidlo po dobu dlhšiu než doba deklarovanej opravy nie je možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Samotný dôvod v podobe tvrdeného čakania na pripísanie finančných prostriedkov na úhradu opravy na účet opravcu nemôže ísť na ťarchu škodcu, resp. žalovanej ako poisťovateľa škodcu. Za účelné a nevyhnutné náklady nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného vozidla, pretože nejde už o náklady v priamej príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistovala odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla. Samotný opravca poskytuje po dobu opravy vozidla nájom náhradného vozidla, pričom si neúčtuje žiaden poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla žalovaný nepovažuje za nutne a účelne vynaložený, ktorý by mal ísť na ťarchu škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Z podanej žaloby nie je zrejmé, prečo sa poškodený rozhodol nevyužiť službu zapožičania náhradného vozidla priamo od opravcu ale požičal si náhradné vozidlo od žalobcu, navyše úplne z iného regiónu. Žalobca nepreukázal nevyhnutnosť zapožičania náhradného vozidla. Jeho právny predchodca v rozhodnom čase vlastnil viacero motorových vozidiel, a to minimálne tri.
3. Žalobca vo svojej replike poukázal na to, že vyjadrenie žalovaného je nedôvodné. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné. Poškodený prišiel o možnosť využívať vlastné vozidlo zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval na rovnaký účel ako vlastné. Nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Pokiaľ ide o predloženú faktúru, oprava je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany. K poskytnutiu poistného plnenia zo strany žalovaného došlo až 15.05.2024. Vystavením faktúry poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať
si svoje vozidlo a vrátiť náhradné. Toto si mohol vyzdvihnúť až po poskytnutí poistného plnenia (po úhrade faktúry za opravu poškodeného vozidla). Žalovaný nijako nepreukázal, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu, si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené vozidlo, až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Žalobca v ďalšej časti svojho vyjadrenia poukazuje na rozhodnutia súdov viacerých stupňov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o tvrdenie, že poškodený sám ponúka služby prenájmu vozidiel, je na poškodenom si vybrať od akej spoločnosti si prenajme vozidlo. Na základe dopravnej nehody zapríčinenej klientom žalovaného došlo k poškodeniu vozidla poškodeného, tento potreboval náhradu. V prípade vlastníctva viacerých vozidiel je každé využívané na iné účely a v prípade ak dôjde k poškodeniu jedného vozidla, poškodený bude zaň potrebovať náhradu. Z čestného vyhlásenia vyplýva, že nájom bol nevyhnutný a poškodený nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo. Poplatok za prevzatie a pristavenie vozidla je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok, ide o náklady spojené s prenájmom. Navyše bol žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu, z čoho vyplýva, že tvorí súčasť skutočnej škody. Žalobca rozporuje predložené oznámenie o poistnom plnení. Toto nespĺňa zákonom požadované náležitosti. Žalovaný riadne neuviedol dôvody krátenia poistného plnenia.
4. Žalovaný vo svojej duplike doručenej súdu dňa 24.06.2025 doplnil, že postupoval pri šetrení poistnej udalosti v súlade s právnymi predpismi a poistnými podmienkami. Zapožičanie náhradného vozidla musí byť nutné a účelné. Právny predchodca žalobcu mal k dispozícii ďalšie tri motorové vozidlá počas doby opravy. Vzhľadom na to sú pochybnosti o pravdivosti čestného vyhlásenia poškodeného, že v čase opravy nedisponoval žiadnym iným motorovým vozidlom. Vozidlo pritom bolo opravené už 13.04.2024 a poškodenému nič nebránilo si opravné vozidlo prevziať. Opravca nemal žiaden dôvod zadržiavať poškodenému už opravené vozidlo, a to najmä pred dobou splatnosti, kedy sa ani nemohol dostať do omeškania s plnením záväzku. Autoservis nemá žiaden právny titul na to, aby motorové vozidlo zadržiaval do doby vystavenia krycieho listu. Poistenec žalovaného nijako nezavinil konanie servisu, ktoré mu tak nemôže byť pričítané na ťarchu. Doba nájmu vozidla od 23.04.2024 do 26.04.2024 nie je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku poistnej udalosti. Zastáva názor, že autoservis v danej veci neoprávnene zadržiaval vozidlo poškodenému, ktoré bolo opravené.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 08.09.2025 uviedol, že nárok považuje za dôvodný. Nájom bol dôvodný až do 26.04.2024, kedy poškodený pre minimalizovanie nákladov ukončil nájom náhradného vozidla ešte pred tým, ako mu bolo jeho opravené vozidlo vydané autoservisom. Poškodený používal zapožičané vozidlo len v nevyhnutnej dobe. Návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného žalobca považuje za nadbytočný, nehospodárny. Poškodený v čestnom vyhlásení uviedol, že nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo. Doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody, zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Poškodený nemôže opravované vozidlo užívať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo 11 dní, pričom ho vrátil ešte pred doručením krycieho listu. Žalobca dáva do pozornosti nález ÚSSR sp.zn.: III. ÚS 322/2025, ako aj I. ÚS 291/2025.
6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 10.02.2026, na ktoré predvolal obe sporové strany. Dostavil sa právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný ani jeho PZ, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 09.02.2026 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa na uvedenom pojednávaní pridržal predchádzajúcich písomných podaní a predložených listinných dôkazov a navrhoval žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 16.04.2024 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a MK – servis, spol. s r.o. ako nájomca, Zmluvu o nájme č. XXX/XXXX. Na základe zmluvy bolo nájomcovi prenajaté motorové vozidlo A. B., EČV: C., na obdobie od 16.04.2024 do 26.04.2024. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 66,- Eur, zmluvné nájomné 57,- Eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 50,- Eur. Stav km pri prevzatí predstavoval 35 307 km, pri odovzdaní 35 959 km.
9. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla ďalej vyplýva, že poškodené vozidlo bolo D. E., EČV: A., škodu spôsobila F. G. na vozidle H. XXX, EČV: I., povinne zmluvne poistené u žalovaného.
10. Čestným prehlásením zo dňa 26.04.2024, spoločnosť MK- servis, spol s r.o. vyhlásila, že mala od žalobcu zapožičané predmetné náhradné vozidlo od 16.04.2024 do 26.04.2024, v trvaní 11 dní z dôvodu, že ich vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2024 v autoservise, kde sa nachádza aj v súčasnosti a čaká na pripísanie finančných prostriedkov za opravu na účet opravcu. Zároveň prehlásila, že v uvedenom období nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo a nájom bol pre nich nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.
11. Z potvrdenia spoločnosti T.O.P AUTO Bratislava a.s., zo dňa 26.04.2024 vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, prevzaté do autoservisu dňa 16.04.2024. Ku dňu 26.04.2024 sa vozidlo nachádza v autoservise a čaká na pripísanie finančných prostriedkov na účet opravcu.
12. Dňa 26.04.2024 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX, splatná 11.05.2024, ktorou mu fakturoval prenájom motorového vozidla v celkovej sume 564,17 Eur bez DPH, teda 677 Eur s DPH.
13. Dňa 26.04.2024 uzatvoril žalobca s poškodeným ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa čl. 1 zmluvy, postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom H. XXX EČV: I., vo výške 564,17 Eur bez DPH, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 24.03.2024 na vozidle D. E., EČV: A.. Podľa čl. 4 a 5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 564,17 Eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom náhradné vozidlo si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
14. Oznámením zo dňa 26.04.2024, oznámil poškodený ako postupca žalovanému postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, na žalobcu.
15. Listom zo dňa 26.04.2024 si žalobca uplatnil od žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 564,17 Eur bez DPH.
16. Listom zo dňa 14.05.2024 informoval žalovaný žalobcu, že dňa 14.05.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukazuje na účet žalobcu sumu 380 Eur. Z výpočtu výšky plnenia vyplýva, že žalovaný nepriznal náklady v sume 221 Eur, ktoré považoval za neprimerané. Z výpisu bankového účtu žalobcu vyplýva poukázanie tejto sumy na účet žalobcu dňa 15.05.2024.
17. Dňa 23.04.2024 vystavila spoločnosť T.O.P. AUTO Bratislava, a.s., faktúru č. XXXXXXXXX, ktorou vyúčtovala poškodenému opravu poškodeného motorového vozidla na sumu 1 687,36 Eur s DPH.
18. Z výpisu internetovej stránky spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a.s., vyplýva, že táto spoločnosť poskytuje aj zapožičanie vozidla pre servisných klientov.
19. Z predložených poistiek č. X XXX XXX XXX, X XXX XXX XXX a X XXX XXX XXX vyplýva, že poškodený MK- Servis spol. s.r.o., má u žalovaného poistené celkovo 3 motorové vozidlá.
20. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním zoznamu vozidiel evidovaných Políciou SR v čase od 15.04.2024 do 26.04.2024 vo vlastníctve poškodeného, nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu súd nepovažoval za relevantné a hospodárne pre ustálenie skutkového stavu.
21. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej súd vyhovel v celom rozsahu.
23. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.03.2024 nastala poistná udalosť, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla D. E., ktorého vlastníkom bola spoločnosť MK – servis, spol. s r.o., ako poškodená. Poškodenie vozidla spôsobilo vozidlo, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Sporné nebolo ani to, že poškodený si počas doby, ako sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise T.O.P. AUTO Bratislava a.s., prenajal u žalobcu náhradné vozidlo, a že tento nájom trval od 16.04.2024 do 26.04.2024. Sporné tiež nebolo, že oprava vozidla bola ukončená dňa 23.04.2024 a poisťovňa poskytla poistné plnenie autoservisu za opravu poškodeného vozidla až dňa 15.05.2024. V predmetnom konaní nebola spochybnená dohodnutá výška nájomného a počet najazdených kilometrov na prenajatom vozidle, žalovaný nerozporoval platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu ani rozsah a dĺžku trvania vykonaných opráv na poškodenom vozidle. Nesporné bolo aj to, že časť náhrady za prenájom vozidla vo výške 380 Eur bola žalobcovi zo strany žalovaného už uhradená. V konaní zostala sporná len dôvodnosť nájmu za časové obdobie troch dní od ukončenia opravy, teda vystavenia faktúry dňa 23.04.2024 do ukončenia nájmu náhradného vozidla dňa 26.04.2024, ktoré bolo ukončené skôr ako bolo poskytnuté poistné plnenie zo strany žalovaného autoservisu, dňa 15.05.2024. Žalovaný tiež rozporoval uplatnenú sumu 50 Eur ako poplatok za pristavenie a odovzdanie motorového vozidla, ktorý považoval za neúčelný a poukazoval, že poškodený disponoval ďalšími troma motorovými vozidlami, prenájom náhradného vozidla tak podľa neho nebol nevyhnutný.
24. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, teda nezaplatený rozdiel medzi uplatneným nárokom voči žalovanému v sume 564,17 Eur a zaplatenou čiastkou 380 Eur, strany v konaní nespochybňovali, že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom vozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ide o otázku preukázania nárokov, tieto je nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide o nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné vozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť potreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii, kedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať. Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody poškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku je mu vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného vozidla.
25. Stanovenie rozsahu poskytnutého poistného plnenia v danej veci zo strany poisťovne vyplýval z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.05.2024. Poisťovňa poskytla žalobcovi sumu 380 Eur, pričom pripojila výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že plnenie krátila v sume 221 Eur z dôvodu neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo. Je povinnosťou žalovaného riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a v oznámení o poistnom plnení, v ktorom stanovuje výšku poistného plnenia ako prvá, riadne uviesť dôvody, ktoré poisťovňu viedli ku kráteniu poistného plnenia, resp. k jej stanoveniu v rozsahu, v akom bola stanovená. Súd poukazuje,
že v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je plne použiteľné aj na právne vzťahy vzniknuté podľa zákona č. 381/2001 Z.z., keďže samotný predpis vo viacerých svojich ustanoveniach práve na normy vyplývajúce z Občianskeho zákonníka vyslovene odkazuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/57/2024). Predmetné ustanovenie má povahu tzv. hmotnoprávnej koncentrácie, ktorá znemožňuje poisťovni, aby neskôr uvádzala iné dôvody okrem tých, ktoré už uviedla v oznámení o poistnom plnení pri likvidácii poistnej udalosti (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn.: 10Co/57/2024, Krajského súdu v Trnave, sp.zn.: 22CoCsp/3/2023). V danom prípade však žiadne dôvody krátenia poistného plnenia poisťovňa v oznámení neuviedla. Dôvody krátenia je poisťovňa povinná riadne uviesť, čo v uvedenom oznámení úplne absentuje. Nepostačuje v tomto smere odkázať na pripojený výpočet výšky plnenia a stroho uviesť, že sumu 221 Eur poisťovňa považuje za neprimeranú. V oznámení úplne absentuje uvedenie akéhokoľvek dôvodu, prečo plnenie v danom rozsahu považuje poisťovňa za neprimerané, prečo vôbec krátila plnenie v predmetnej výške. Takéto oznámenie nespĺňa zákonné náležitosti, je nepreskúmateľné a ako právny základ pre posúdenie dôvodnosti krátenia poistného plnenia nemôže obstáť. Zákon poskytuje poisťovni dostatočnú lehotu na šetrenie poistnej udalosti, ktorej záverom má byť vypracované oznámenie o poistnom plnení, z ktorého má byť zrejmé, k akým záverom v rámci vyšetrovania poisťovňa došla a pokiaľ sa rozhodla poistné plnenie krátiť, je povinná riadne uviesť dôvody, prečo poistné plnenie kráti. Oznámenie o poistnom plnení v tomto prípade je nepreskúmateľné a zo strany poisťovne vypracované zjavne špekulatívne, umožňujúc poisťovni ľubovoľne upravovať dôvody krátenia poistného plnenia v konaní pred súdom, uvedomujúc si argumentačné limity vyplývajúce z hmotnoprávnej koncentrácie ustanovenia § 797 ods. 4 OZ. Už z uvedeného dôvodu je možné na argumentáciu žalovaného uvádzanú v konaní pred súdom neprihliadať, keď táto v žiadnom prípade nevyplýva z oznámenia poisťovne o poistnom plnení a ani naň nenadväzuje.
26. Súd však napriek tomu nad rámec uvedeného uvádza, že sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol dôvodný iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry za opravu autoservisom). Táto argumentácia nezodpovedá realite bežného života, keď aj súdu je známa bežná obchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých z povinného zmluvného poistenia škodcu, autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla vydá vozidlo poškodenému až po zaplatení ceny opravy resp. vystavení krycieho listu poisťovňou škodcu predstavujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške zaplatí autoservisu. Bolo by pritom iluzórne domnievať sa, že poškodený (ktorý škodovú udalosť nezavinil a ktorému boli všetky negatívne dôsledky tejto udalosti „vnútené“ inou osobou) by si dokázal v tejto situácii individuálne vyjednať s autoservisom celkom odlišné podmienky týkajúce sa platenia a odovzdania motorového vozidla po oprave autoservisom, zvlášť keď v tejto situácii vystupuje autoservis voči poškodenému v silnejšej pozícii a určuje „pravidlá hry“.
27. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V tomto kontexte je potom potrebné nazerať aj na podstatu samotného zabezpečenia náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci dospel k záveru cit.: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy
vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Nie je tiež bez významu, že predmetná oprava poškodeného motorového vozidla stála 5.092,16 EUR, ktorú poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému t.j. od 13.9.2019 do 20.9.2019 a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“ K rovnakému záveru dospel Krajský súd v Bratislave aj v rozsudku sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023. Vychádzajúc z uvedeného možno v podmienkach posudzovanej veci konštatovať, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) vystavený a autoservisu doručený krycí list resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu, za predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla resp. k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. V konaní pritom žalobca preukázal, že náhradné motorové vozidlo využíval len po nevyhnutnú dobu. Nájom ukončil dňa 26.04.2024, teda ešte skôr ako poisťovňa poskytla poistné plnenie autoservisu za opravu poškodeného vozidla (15.05.2024).
28. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplynulo, že náhradné vozidlo v období od 16.04.2024 do 26.04.2024 potreboval z dôvodu zabezpečenia jeho podnikateľskej činnosti, pričom uviedol, že žiadne iné vhodné vozidlo nemal v tom čase k dispozícii. V tomto smere je bezpredmetná námietka žalovaného, že nakoľko žalobca disponuje viacerými motorovými vozidlami, nájom náhradného vozidla bol pre neho neúčelný. Táto argumentácia žalovaného je v zjavnom rozpore so samotným konaním žalovaného. Na jednej strane uvádza, že tento nájom poškodený nepotreboval, keďže disponuje ďalšími vozidlami, na druhej strane poskytol poistné plnenie za 8 dní trvania nájmu náhradného vozidla. Súd dáva do pozornosti, že poškodený netvrdil, že by žiadne vozidlo nemal k dispozícii, len to, že nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo. Je v rozpore s účelom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, aby poškodený z poistnej udalosti, ktorej nebol vinníkom, ktorej následky mu boli vnútené škodcom, musel zmeniť svoj zaužívaný spôsob správania a obmedziť sa vo svojej činnosti. Nebyť poistnej udalosti, uplatnené náklady by nikdy neboli vznikli. Účelnosť a nutnosť prenájmu náhradného vozidla žalobca preukázal, keď z čestného vyhlásenia je zrejmé, že tento bol nevyhnutný pre zabezpečenie podnikateľskej činnosti poškodeného. Uvedené potvrdzujú aj údaje o počte najazdených kilometrov na náhradnom motorovom vozidle, ako vyplynuli z predloženej zmluvy o nájme č. XXX/XXXX. Poškodený náhradné vozidlo skutočne užíval počas celej doby prenájmu a preto preukázal nevyhnutnosť daného prenájmu. Napokon samotný žalovaný v oznámení o poistnom plnení takýto dôvod krátenia poistného plnenia ani neuviedol.
29. Žalovaný tiež namietal uplatnenie čiastky 50 Eur ako poplatok za pristavenie a odobratie vozidla. Uvádzal tiež, že poškodený si mohol prenajať vozidlo od spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a.s., ktorá taktiež zabezpečuje nájom náhradného vozidla počas doby opravy vozidla. S uvedenými námietkami žalovaného sa súd taktiež nestotožnil. Predovšetkým súd odkazuje na už vyššie uvedené, že dôvody krátenia poistného plnenia je poisťovňa povinná uviesť v oznámení o poistnom plnení. Z predloženého oznámenia nijako nevyplýva, že by po skončení vyšetrovania poistnej udalosti mala poisťovňa akékoľvek námietky k poplatku 50 Eur za pristavenie a odobratie vozidla. Uvádzanie tejto námietky v konaní pred súdom je neprípustným rozširovaním argumentácie poisťovne v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tento poplatok je navyše súčasťou skutočne vzniknutej škody poškodenému, ktorá by nebyť poistnej udalosti poškodenému nebola vznikla, preto je žalovaný povinný na jej náhradu. Pokiaľ išlo o zabezpečenie prenájmu náhradného vozidla u žalobcu a nie v inej podľa žalovaného vhodnejšej spoločnosti, táto námietka je absolútne neopodstatnená. Je predsa na slobodnom rozhodnutí poškodeného, kde využije možnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo. Súdu navyše nie je zrejmé,
čo mienil žalovaný uvedenou námietkou povedať, keď ju neuviedol do žiadneho kontextu a teda nenamietal ani výšku dohodnutej sumy za prenájom náhradného vozidla.
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že nájom náhradného vozidla poškodeného bol dôvodný a účelný za celé obdobie jeho trvania, teda od 16.04.2024 do 26.04.2024. Tento nájom bol navyše ešte kratší ako bola doba, po ktorú sa poškodené vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise. Hoci bola oprava poškodeného vozidla ukončená už dňa 23.04.2024, poisťovňa poskytla autoservisu plnenie za opravu vozidla až 15.05.2024. Napriek tomu, že dňa 26.04.2024 poškodený stále nedisponoval vlastným poškodeným motorovým vozidlom, ukončil prenájom náhradného vozidla. Berúc do úvahy aj jeho čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že nájom využil len po dobu, pokiaľ nemal k dispozícii iné vhodné motorové vozidlo pre zabezpečenie podnikateľskej činnosti, je zrejmé, že konanie poškodeného nebolo špekulatívne a nájom náhradné vozidla využíval skutočne len po nevyhnutnú dobu. Zároveň žalovaný napriek tomu, že krátil poistné plnenie, neposkytol v oznámení o poistnom plnení žiadne dôvody krátenia poistného plnenia a jeho oznámenie tak bolo nepreskúmateľné. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 184,17 Eur, predstavujúcu rozdiel medzi vynaloženými nákladmi na nájom náhradného vozidla a poskytnutým plnením zo strany žalovaného.
31. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne od 30.05.2024 do zaplatenia, tento bol podľa názoru súdu zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný sa dostal do omeškania so svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil šetrenie dňa 14.05.2024, bol povinný plniť poškodenému najneskôr dňa 29.05.2024. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., uplatnená správne. Súd svoj právny názor ohľadne dôvodnosti uplatneného úroku z omeškania súd podporuje odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 263/2022: „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Identický právny názor zaujal pri podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 25Cdo/895/2008 zo 17. decembra 2009 uvádza: „Námitku dovolatelky ohledně výše úroku z prodlení, resp. aplikace nařízení vlády č. 142/1994 Sb., neshledal dovolaci soud opodstatněnou, neboť ustanovení § 9 odst. 4 zákona č. 168/1999 Sb. upravuje úrok z prodleni výlučne jako sankci za nesplnění povinnosti uložené pojistiteli v odst. 3 tohoto ustanovení, tj. povinnosti provést ve stanovené lhútě šetření škodní události. O tento případ se však v dané veci nejedná; předmětem sporu je nárok na výplatu pojistného plnění, u nějž prodlení pojistitele (žalované) nastává uplynutím 15. dne od ukončení šetrení škodní události (§ 9 odst 2 zákona č. 168/1999 Sb.), a protože zákon č. 168/1999 5b. neobsahuje špeciálni úpravu pro prípad prodlení s poskytnutím pojistného plnění, nepřichází v úvahu jiný zpúsob určení výše úroku z prodlení, než aplikace ustanovení § 517 odst. 2 obč. zák. a nařízení vlády č. 142/1994 Sb.“
32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
- 2 - 39C/38/2025
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).