Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_22CoCsp-3-2023.pdf
PDF · 145.38 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoCsp/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 2 862,84 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3Csp/48/2016 -276 zo dňa 25. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 2 862,84 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 23.06.2016 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
1.1 Vecne súd prvej inštancie dôvodil zistením, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami existoval poistný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o havarijnom poistení vozidla zo dňa 03.05.2013 uzavretej medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovňou (ďalej len ,,poistná zmluva“). Nebolo sporné, že dňa 24.08.2014 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo žalobcu, žalobca riadne a včas oznámil vznik poistnej udalosti žalovanému, dal auto opraviť v autoservise a uplatnil si právo na poistné plnenie v sume 4 451,75 eura. Žalovaný nenamietal, že žalobca splnil podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, poskytol však krátené poistné plnenie vo výške 1 588,91 eura, od ktorého v súlade so zmluvnými dojednaniami odpočítal spoluúčasť 165,97 eura a dlžné poistné 560,92 eura. Sporným v konaní bolo, či existoval dôvod na krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného a či náklady na opravu poškodeného vozidla boli primerané. Okrem uvedeného žalovaný vzniesol námietku premlčania a namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, žalobca nepreukázal, že fakturovanú sumu za opravu aj skutočne uhradil, a teda nepreukázal, že mu reálne vznikla škoda. Namietané premlčanie súd prvej inštancie posúdil v zmysle ustanovenia § 104 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“) a konštatoval, že žalobca svoje právo uplatnil na súde včas, pretože k škodovej udalosti došlo dňa 24.08.2014, trojročná lehota na podanie žaloby začala plynúť 24.08.2015 a uplynula 24.08.2018, pričom. žaloba bola súdu doručená dňa 16.09.2016. Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom poukázal na ustanovenia § 788 ods. 1, 3 a 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že predmetom konania nie je nárok na náhradu škody, ale nárok na poistné plnenie, ktorého právnym základom je
uzavretá poistná zmluva, ktorá založila záväzkový vzťah medzi poisteným a poisťovateľom. Nárok na poistné plnenie vznikol už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla. Poistenie práve slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený, a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Podmienenosť vzniku nároku na poistné plnenie voči poistiteľovi až úhradou ceny za opravu, by musela byť založená samotnou poistnou zmluvou, poistnými podmienkami, resp. zmluvnými dojednaniami, žalovaný však na žiadne takéto dojednania nepoukázal a svoje závery a úvahy týmto spôsobom ani neodôvodňoval. Súd prvej inštancie uzavrel, že úhrada ceny opravy vozidla nemá žiaden vzťah k vzniku a existencii nároku žalobcu na poistné plnenie. Žalobca navyše súdu predložil pokladničný doklad vystavený z prenosnej pokladnice spoločnosti PAINT & INDUSTRY, ktorým mal súd preukázané, že žalobca faktúru vo výške 4 451,75 eura uhradil do pokladne servisu, ktorá vykonala opravu vozidla. Podľa zmluvných dojednaní bol žalovaný ako poisťovňa povinný poskytnúť poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou. Výška poistného plnenia je ďalej v zmluvných dojednaniach vymedzená vo výške primeraných nákladov na opravu motorového vozidla tak, že účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál účtované opravcom sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu a v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR. Žalobca preukazoval náklady na opravu vozidla faktúrou vystavenou na sumu 4 451,75 eura. Žalovaný sa bránil tým, že cena za opravu vyúčtovaná faktúrou je nadhodnotená a náhradné diely na vozidle neboli vymenené, ale len opravené. V oznámení o poistnom plnení žalovaný ako dôvod krátenia plnenia uviedol len, že boli neprimerane účtované náhradné diely, lakovací materiál a množstvo klampiarskej a lakovníckej práce. Tieto dôvody bližšie nekonkretizoval a neuviedol v čom spočíva neprimeranosť uplatnených nákladov. Ako dôkaz žalovaný predložil kalkuláciu opravy systémom AUDATEX, podľa ktorej boli náklady na opravu vo výške 1 494,35 eura, a to za náhradné diely 432,79 eura, mzda za prácu 294,51 eura, vedľajšie náklady 12,50 eura, lakovanie 505,49 eura, DPH 249,06 eura a fotografie zobrazujúce meranie hrúbky laku na vozidle. Súd prvej inštancie za účelom zistenia primeraných nákladov na opravu žalobcovho vozidla požiadal o odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý vo svojom odbornom vyjadrení č. 12/2021 uviedol, že náklady v čase a v rozsahu poškodenia vozidla pri poistnej udalosti predstavovali sumu 4 041,66 až 4 451,90 eura s DPH. Znalec pri rozsahu použitých dielov vychádzal z rozsahu poškodenia vozidla, ktoré vyplývali z predložených fotografii poškodeného vozidla ako aj zo zápisu o obhliadke vozidla po jeho poškodení, v ktorom bol zaznamenaný rozsah poškodenia motorového vozidla a bol stanovený spôsob opravy týchto poškodení tak, že časti podbeh, dvere ľavé zadné, kryt prahu, blatník ľavý zadný, lišta a plech pod dverami majú byť vymenené a ostatné poškodené časti opravené. Žalovaný poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že pri oprave vozidla došlo k výmene poškodených dielov a tvrdil, že podbeh ľavý, dvere ľavé, blatník ľavý zadný, plech podlahy ľavý zadný neboli vymenené, ale len opravené, čo majú preukazovať fotografie o meraní hrúbky laku. Toto tvrdenie žalovaného nebolo nepreukázané ani doplnkom k odbornému vyjadreniu, v ktorom znalec konštatoval, že z hodnôt, ktoré nameral žalovaný nie je možné jednoznačne dedukovať, že diely neboli menené. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam a súd prvej inštancie dospel k záveru, že náklady na opravu boli nákladmi primeranými a bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie vo fakturovanej výške (po odpočítaní spoluúčasti a dlžného poistného). Ak žalovaný odmietol poskytnúť časť poistného plnenia iba s odkazom na jeho kalkulačný program, taký postup žalovaného odporuje čl. IX.2 písm. a) jeho zmluvných dojednaní. Zákon v danom prípade nevylučuje, aby si poisťovňa určila rozsah poistného plnenia napr. aj tak, že určí maximálne sumy práce a materiálov, ktoré poskytne ako poistné plnenie, avšak v danom prípade sa tak nestalo a medzi stranami nebola dojednaná ani maximálna výška práce, ani maximálna cena materiálu, ktorú poisťovňa je povinná poskytnúť ako poistné plnenie. Žalovaný nepoukázal na konkrétne zmluvné ustanovenie, resp. ustanovenie poistných podmienok, ktoré by ho oprávňovali na krátenie poistného. Nepreukázal žiadne porušenie povinnosti žalobcu, ktoré by mohli mať vplyv na rozsah povinností poisťovne plniť. Žalovaný teda v rozpore s ustanoveniami § 788 ods. 1, § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka bezdôvodne znížil požadované poistné plnenie. Neuniesol dôkazné bremeno ohľadne právnej kvalifikácie a právneho argumentu, ktorým by preukázal opodstatnenosť svojho postupu pri krátení poistného plnenia a tento postup nebol zo strany žalovaného preukázaný ani v konaní vykonanými dôkaznými prostriedkami. Oznámenie žalovaného o poistnom plnení bez bližšieho zdôvodnenia neobsahuje kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcu požiadal predložiť hodnoverné doklady za opravu resp. o pôvode použitých náhradných dielov v súlade s článkom VI bod 16 zmluvných dojednaní a preto neboli splnené podmienky na krátenie poistného. Nevyužil ani
možnosť určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenia, že diely neboli vymenené, ale len opravené. Nie je povinnosťou súdu suplovať šetrenie žalovaného a tak nahrádzať úkony strán. Žalovaný musí relevantne podložiť a zdôvodniť svoje závery. Úlohou súdu je posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku, nie však vyšetrovať poistnú udalosť, resp. nahradiť šetrenie poistnej udalosti a hľadať dôkazy preukazujúce odôvodnenie krátenia plnenia. Žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. Žalovaným predložené listinné dôkazy čiernobielych fotografií s meračom hrúbky laku neboli spôsobilé preukázať tvrdenú skutočnosť o oprave dielov a nie ich výmene. Súd uložil žalovanému povinnosť na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložiť znalcovi kompletnú fotodokumentáciu, ktorá bude jasná, viditeľná s rozpoznateľnosťou častí, ktoré boli fotografované na poškodenom motorovom vozidle po poistnej udalosti a po vykonanej oprave, s jasným popisom - označením fotografovanej časti, preukázaním času, kedy boli vyhotovené; pri meraní laku označiť a preukázať konkrétne, v ktorej časti dielu bolo meranie realizované, kedy boli fotografie vyhotovené, presne vyznačil koordináty bodu každého merania a tieto koordináty priradil k fotografii displeja meradla, kde je uvedený konkrétny výsledok merania s predložením certifikáciu o meradle tak, aby bolo preukázané, že sa jedná o certifikát meradla, ktoré bolo použité na meranie. Uloženú povinnosť si žalovaný do vypracovania odborného posudku nesplnil. Námietka žalovaného, že v spoločnosti, ktorá vykonala opravu vozidla je jej konateľom žalobca je irelevantná. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva takýto zákaz, alebo akékoľvek porušenie povinností. Žalovaný je so zaplatením poistného plnenia v omeškaní od 23.06.2016, pretože ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 22.06.2016. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda 5 % ročne od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.
1.2 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu strán vo veci (§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v ďalšom texte „C. s. p.“) keď žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 C. s. p.).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
2.1. Žalovaný za zásadnú považoval skutočnosť že žalobca si uplatňoval náhradu plnenia poskytnutého servisu obchodnej spoločnosti PAINT & INDUSTRY s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca. S uvedenou skutočnosťou sa konajúci súd nevyrovnal, najmä za situácie kedy dodacie listy neboli súčasťou žaloby, ale boli dodané až dodatočne v konaní, navyše spôsobom, ktorý nerešpektuje kontradiktórnosť konania, keď neboli doručené žalovanému, aby sa k nim mohol vyjadriť. Tieto dodacie listy predložil žalobca ako jediný spoločník a konateľ servisu, ktorému boli tieto diely určené. V konaní nebolo stotožnené, že diely uvedené na dodacích listoch boli použité na vozidlo žalobcu a nie na iné vozidlá. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uvádza že súčasťou faktúr sú dodacie listy o náhradných dieloch. S uvedeným dôkazom žalovaný nebol oboznámený a ani nemá vedomosť o jeho existencii. Nedoručením týchto dodacích listov sa žalovaný nemal možnosť k nim vyjadriť. Nedostatočná hodnovernosť uplatnenej výšky nákladov na opravu motorového vozidla žalobcom, a nedoručenie dodacích listov, na ktoré zaväzovala poistná zmluva podľa čl. IV ods. 16 boli hlavným dôvodom krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného. Súd teda v zmysle vyššie uvedeného nesprávnym procesným postupom neumožnil, aby sa strana sporu riadne oboznámila s podstatný dôkazom v konaní, čím znemožnil žalovanému, aby naň reagoval alebo skutočnosti uvedené v predmetnom dôkaze reflektoval vo svojom ďalšom konaní či procesnom postupe. Uvedený postup súdu znemožnil žalovanému riadnu procesnú obranu v konaní do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Je pravdou, že žalobca si uplatňuje poistné plnenie, ale to nesmie byť podkladom pre vznik bezdôvodného obohatenia sa.
2.2 Žalovaný ďalej argumentoval tým, že za správne nepovažuje vyhodnotenie dôkazného prostriedku
- výsledkov merania. Pokiaľ meradlo preukázalo, že vrstva laku je vyššia ako štandardne, resp. na neupravených častiach vozidla, potom bolo možné predpokladať, že nejde o diely nové, ale diely opravené a prelakované. Kalibrácia meradla podľa žalovaného nebola rozhodujúca najmä za situácie, kedy dokázala rozlíšiť rôznu hrúbku laku na častiach toho istého vozidla. Za pochybenie súdu žalobca považuje aj to, že neskúmal, či diely uvedené na údajných dodacích listoch boli skutočne použité na vozidlo žalobcu, tento postup sa žiadal najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca je majiteľom servisu, a tak je prirodzené, že nákup náhradných dielov patrí k jeho každodennej rutine. Žalovaný spochybnil výsledky odborného dokazovania, pretože znalec vychádzal vo svojich výpočtoch z nerelevantných cien, keď pre výpočet ceny opravy použil ceny dielov z októbra 2021 znížené o koeficient rastu spotrebiteľských cien. Súd sa podľa žalovaného nevyrovnal s postupom znalca, ktorý ceny v roku 2014 preukázateľne nezistil, ale len odhadol na základe koeficientu. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.3 Vzájomný vzťah medzi sporovými stranami bol založený na základe zmluvy o havarijnom poistení, v zmysle ktorej postupoval žalovaný pri šetrení poistnej udalosti, Žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle zmluvy čl. IV ods. 16, žalovaný teda oprávnene skrátil poistné plnenie. Žalovaný dňa 22.6.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že žalobcom uplatnený nárok vzhľadom na to, že neboli predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, primerane krátil a uznal ho len v preukázanej výške v zmysle výpočtu technika Slovexperty vo výške 1 588,91 eura. Žalobca v danom čase predložil len faktúru od spoločnosti, kde bol jediným spoločníkom a konateľom, bez dokladu o pôvode dielov, ktorý nepreukázal ani v súdnom konaní, a bez dokladu o úhrade, ktoré sa snažil odstrániť až v priebehu konania so značným časovým rozpätím. Žalovaný predložil súdu poistnú zmluvu, v zmysle ktorej konal pri šetrení poistnej udalosti ako aj následnom vyhodnotení výšky priznaného plnenia. Žalobca vo svojej žalobe uplatňuje nárok na zvyšnú čiastku, ktorá mu nebola vyplatená, podľa jeho tvrdenia neoprávnene. Nesie teda aj dôkazné bremeno o tomto tvrdení, a preto nemožno klásť na ťarchu žalovanému, že nepreukázal správnosť svojho postupu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.4 Žalovaný ma za to že konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočne a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyrovnal s argumentáciou žalovaného, nedostatočne zohľadnil jednotlivé dôkazy. Akceptoval porušenie zásady kontradiktórnosti konania, neskúmal vzájomnú prepojenosť servisu a žalobcu a nesprávne sa vyrovnal s námietkami vo vzťahu k odbornému vyjadreniu. Neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozhodnutia je teda podľa žalovaného nepreskúmateľné. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces.
2.5. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu predovšetkým poukázal na skutočnosť, že právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Žalovaný napáda žalobcom predložené dôkazy - nacenenie dielov. Požiadal preto o nacenenie rôznych dielov autorizovaný servis BMW ku dňu 15.11.2018 ako demonštrovanie aktuálnych cien rôznych dielov v období roku 2018. Podľa vyjadrenia súdom určeného znalca z odboru cestná doprava, sa fakturované ceny stotožňujú s výsledkom znaleckého skúmania, ktorý vo svojom posudku uviedol, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v čase a rozsahu poškodenia motorového vozidla pri poistnej udalosti predstavovali náklady na opravu predmetného motorového vozidla sumu 4 246,78 eura +- 4,83 % čo predstavuje čiastku od 4 041,66 až 4 451,90 eura s DPH. Posudok tiež potvrdzuje, že sa stotožňuje s predloženým dôkazom - nacenenie dielov autorizovaného servisu BMW. Vyčíslenie nákladov žalovanou stranou prostredníctvom programu AUDATEX, bolo vyčíslením zo dňa 21.06.2016, uvedená suma však mala byť vyčíslená ešte v roku 2014 a podľa trhových cien z roku 2014. Žalobca má za to, že tento prepočet nie je správny odhliadnuc od skutočnosti, že samotný program Audatex určuje
ceny pre potrebu a v prospech žalovanej strany. Žalovaný poukazuje na nedodanie dodacích listov. Ak sa stalo, že dodacie listy boli neúmyselne nedoložené, o čom však žalobca nemá vedomosť, poisťovňa mohla na túto skutočnosť poukázať resp. písomne dožiadať alebo upozorniť na ich absenciu. Dodacie listy boli vždy súčasťou deklarovanej faktúry. Podľa žalobcu poisťovňa hľadala spôsob alebo možnosť ako sa vyhnúť plneniu, pretože po celý čas do podania žaloby neobdržal žiadnu písomnosť, žiadosť ani telefonickú o doloženie akýchkoľvek materiálov. Žalovaná strana sa pokúsila použiť ten argument, že je zároveň konateľom spoločnosti, ktorá opravu realizovala, čo však žiaden zákon nezakazuje. Žalovaný nepovažuje za správne vyhodnotenie dôkazného prostriedku - výsledok merania. Žalobca poukázal na svoju 20–ročnú prax v odbore karosár a lakovník a uviedol, že tvrdenia žalovaného týkajúce sa hrúbky laku na vymenených, resp. opravovaných dieloch, sú nesprávne. Ak by žalovaná strana doložila fotografie z času pred opravou, ktoré fotil zamestnanec Slovexperty, bolo by preukázané, že takto poškodené diely nebolo možné opravovať, ale len meniť za nové a následne lakovať do farby vozidla. Znalec sa v posudku nevyjadroval k výmene dielov podľa dodacích listov, pretože znalcovi bola položená otázka, či je možné potvrdiť alebo vyvrátiť výmenu dielov na základe merania hrúbky laku. Na túto otázku znalec uviedol, že toto nie je možné s istotou potvrdiť alebo vyvrátiť. Žalobca tiež uviedol, že znalec nepožadoval doloženie dodacích listov, ak by tak urobil, boli by doložené rovnako ako v spise.
3.1 Žalovaný odmietol odvolacie námietky žalovaného, uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
4. Podľa odvolacej repliky žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu nereflektuje argumenty a dôvody podaného odvolania. De facto potvrdzuje tvrdenia žalovaného ohľadne nepredložených dodacích listov. Žalobca zavádza, pokiaľ tvrdí že dodacie listy boli vždy súčasťou deklarovanej faktúry, pretože neboli žalovanému nikdy doručené a ani iným spôsobom umožnené, aby sa s nimi oboznámil. Žalobca nepreukázal, že súčiastky použité na opravu boli nové, pričom mal povinnosť v zmysle zmluvy predložiť hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h), C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 C. s. p.
6. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetnou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému poistného plnenia zo zmluvy o havarijnom poistení motorových vozidiel v sume 2 862,84 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný, ktorý je poisťovňou mu vyplatil nedôvodne krátené poistné plnenie
7. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalovaným bolo posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod použitý podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), či má konanie pred súdom prvej inštancie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod použitý podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod použitý podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a či vec správne právne posúdil (odvolací dôvod použitý podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), keď svojím rozhodnutím vyhovel žalobe v celom rozsahu.
8. Inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je možné zahrnúť pod ostatné odvolacie dôvody, vymenované v ustanovení § 365 ods. 1, 2 C. s. p.; podstatné však je, aby takéto pochybenie bolo tej intenzity, že malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne vykonaná poučovacia povinnosť súdu, vykonanie nezákonného dôkazu, ktoré nemá oporu v čl. 16 ods. 2 C. s. p., porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a pod. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1240).
8.1 Podľa žalovaného spočíva iná vada, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej inštancie mu odňal právo konať pred súdom, nedostatočne a chybne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, nevyrovnal sa s argumentáciou žalovaného, akceptoval porušenie zásady kontradiktórnosti, neskúmal vzájomnú prepojenosť servisu a žalobcu. Z uvedených odvolacích námietok vyplýva, že uvedené žalovaným tvrdené pochybenia súdu prvej inštancie sú subsumovateľné pod odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. (porušenie práva na spravodlivý proces), nejde preto o inú vadu, predpokladanú ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. Odvolací súd sa s uvedenými námietkami vyrovná v rámci preskúmania odvolacieho dôvodu použitého žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), ktorým žalovaný namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
9. Predovšetkým je potrebné uviesť, že obsah práva na spravodlivý proces je široký a tvoria ho jednotlivé práva, ktoré je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem iných tvorí obsah práva na spravodlivý proces aj právo na spravodlivé prerokovanie veci, ktoré samotné obsahuje aj právo na vyrovnanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle. právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.... Dôvodom na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia je taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (porovnaj (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1239, resp. 1302).
9.1 Ako je už vyššie uvedené, žalovaný namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces aj tým, že nedostatočne a chybne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, neoboznámil žalobcu s podstatným dôkazom v konaní - dodacími listami, čím mu znemožnil reflektovať tento dôkaz vo svojom ďalšom konaní či procesnom postupe.
9.2 K neoboznámeniu súdu prvej inštancie s namietanými dodacími listami odvolací súd uvádza nasledovné: Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že namietané dodacie listy nie sú jeho súčasťou. Súd prvej inštancie v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce spomína dodacie listy, spomína ich však v súvislosti s vykonaným výsluchom žalobcu, ktorý v rámci svojho výsluchu uviedol, že súčasťou faktúr sú dodacie listy o náhradných dieloch. Táto skutočnosť korešponduje s výsluchom žalovaného na pojednávaní dňa 31. marca 2022, kde okrem uvedeného žalobca povedal, že si myslí, že tieto dodacie listy boli aj súčasťou faktúry, ktorú predložil. Súd prvej inštancie však vo výpočte vykonaných dôkazov, ich vyhodnotení a ustálení skutkového stavu neuvádza žiadne dodacie listy, neuvádza, že by z takéhoto listinného dôkazu zistil určitú skutočnosť a už vôbec nie skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie vo veci. Zmienku o dodacích listoch, na ktorú žalovaný v odvolaní poukazuje, je preto potrebné chápať v kontexte výsluchu žalobcu, nie v kontexte zisteného skutkového stavu. K porušeniu práva na spravodlivý proces neoboznámením s dodacími listami, ktoré súčasťou súdneho spisu nie sú, preto nemohlo prísť. Nie je možné súhlasiť ani s tou námietkou žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nedostatočne a chybne odôvodnil napadnutý rozsudok.
9.3 Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9.4 Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky citovaného ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. K jednotlivým námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie okrem iného uviedol aj ktoré skutočnosti neboli sporné, ktoré sporné boli, zaoberal a vyrovnal sa s argumentáciou žalovaného a jeho námietkami vyjadrenými v priebehu prvoinštančného konania - námietkou premlčania, námietkou o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, námietkami týkajúcimi sa vzniku škody na strane žalobcu. Uviedol svoje úvahy ako posudzoval spornú výšku poistného plnenia, vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal pri svojom rozhodovaní a ako tieto vyhodnotil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol aj príslušné zákonné ustanovenia, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval. Odvolací súd nezistil ani porušenie zásady kontradiktórnosti.
9.5 S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uzatvára, že žalovaným tvrdené porušenie jeho práva na spravodlivý proces nie je možné konštatovať, pretože nebol zistený taký nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý by znemožnil realizáciu práv žalovaného a dosiahol takú intenzitu, že celé konanie by sa javilo ako nespravodlivé.
10. Dôvodná nie je ani námietka, ktorou žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie správne svoje dokazovanie zameral na zistenie skutočností podstatných pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu, postačujúcom pre správne posúdenie nároku žalobcu a rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti jeho zistení a vyhodnotení dôkazov a z dôvodu vyrovnania sa s uvedenou odvolacou námietkou dopĺňa nasledovné:
10.1 Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
10.2 Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
10.3 Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
10.4 Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
10.5 Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
10.6 Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.08.2014 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu, na ktoré sa vzťahovalo havarijné poistenie. Žalobca poistnú udalosť oznámil žalovanému a motorové vozidlo dal opraviť v autoservise. Za vykonanie opravy bola žalobcovi fakturovaná suma 4 451,75 eura. Po ukončení vyšetrenia poistnej udalosti žalovaný nenamietal splnenie podmienok pre vznik práva na poistné plnenie, žalobcovi však priznal poistné plnenie len vo výške 1 588,91 eura, z ktorého bolo odrátané dlžné poistné za obdobie od 03.11.2014 - 03.05.2015 vo výške 560,92 eura a spoluúčasť vo výške 165,97 eura. V oznámení zo dňa 23.06.2016 o poistnom plnení žalovaný žalobcovi oznámil že „V doloženej faktúre za opravu vozidla boli neprimerane účtované náhradné diely, lakovací materiál a množstvo klampiarskej a lakovníckej práce. Poisťovňa hradí primerané náklady na opravu v zmysle výpočtu technika Slovexperty pre neautorizovaný servis po obhliadke vozidla po oprave.“
10.7 Súd prvej inštancie teda správne zistil, že nastala náhodná udalosť, predpokladaná uzavretou poistnou zmluvou pre havarijné poistenie predmetného motorového vozidla žalobcu – poistná udalosť. Vyšetrenie poistnej udalosti bolo ukončené, nastala teda splatnosť plnenia žalovaným ako poistiteľom.
Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný odmietol z časti plniť, pričom žalobcovi oznámil dôvody neplnenia (neprimerane účtované náhradné diely, lakovací materiál a množstvo klampiarskej a lakovníckej práce). Žalovaný sa v prvoinštančnom konaní bránil tým, že náhradné diely na vozidle neboli vymenené, ale len opravené. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že v oznámení o poistnom plnení žalobca ako dôvod krátenia plnenia uviedol len, že boli neprimerane účtované náhradné diely, lakovací materiál a množstvo klampiarskej a lakovníckej práce. Tieto dôvody bližšie nekonkretizoval a neuviedol v čom spočíva neprimeranosť uplatnených nákladov. Odvolací súd dodáva, že poisťovňa má povinnosť dôvody, ktoré viedli k neplneniu špecifikovať tak, aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi, boli jednoznačné a určité. Odvolací súd naviac poukazuje na odvolanie voči napadnutému prvoinštančnému rozsudku, v rámci ktorého žalovaný uviedol, že dôvodom krátenia poistného plnenia bolo nepredloženie dodacích listov potvrdzujúcich pôvod náhradných dielov. Toto odvolacie tvrdenie žalovaného však tiež nekorešponduje s jeho oznámením o dôvodoch krátenia poistného plnenia, medzi ktorými sa takýto dôvod nenachádza. Citované ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka ukladá jednoznačnú povinnosť poisťovni (žalovanému), uviesť dôvody zníženia plnenia, pričom tieto dôvody nie je možné meniť, čo znamená, že na neskôr uvedené dôvody poisťovne (žalovaného) súd neprihliada. Odvolacou námietkou týkajúcou sa neskúmania dodacích listov súdom prvej inštancie sa preto ani odvolací súd nebude zaoberať.
10.8 Súd prvej inštancie následne správne zisťoval dojednaný rozsah plnenia v zmysle citovaného ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom IX zmluvného dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko.
10.9 Podľa Článku IX ods. 1 zmluvných dojednaní, za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného motorového vozidla, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
10.10 Podľa Článku IX ods. 2 zmluvných dojednaní, po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla.
10.11 Z dôvodu spornosti primeranosti nákladov na opravu súd prvej inštancie požiadal o odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, z ktorého zistil, že náklady v čase a v rozsahu poškodenia vozidla pri poistnej udalosti predstavovali sumu 4 041,66 eura až 4 451,90 eura s DPH. Vychádzajúc z uvedeného cenového intervalu potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že suma 4 451,75 eura, ktorá bola žalobcovi fakturovaná za opravu motorového vozidla predstavuje primerané náklady na opravu motorového vozidla. Námietky žalovaného spočívali v tom, že znalec vychádzal vo svojich výpočtoch z nerelevantných cien, keď pre výpočet ceny opravy použil ceny dielov z októbra 2021 znížené o koeficient rastu spotrebiteľských cien. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nijako nevyrovnal s postupom znalca, ktorý ceny v roku 2014 preukázateľne nezistil, ale len odhadol na základe koeficientu. Súd prvej inštancie v odsekoch 35. až 37. odôvodnenia svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil svoje úvahy o rozsahu poistného plnenia a v tejto súvislosti vyhodnotil aj odborné posúdenie znalcom. Odvolací súd dodáva, že nie je jasná a určitá námietka žalovaného týkajúca sa nerelevantných cien, z ktorých znalec vychádzal. V prostredí trhovej ekonomiky je zrejmé, že ceny rovnakých náhradných dielov sa v rôznych opravovniach a u rôznych dodávateľov odlišujú, správne preto postupoval znalec, keď vychádzal pri podaní odborného vyjadrenia z relevantných údajov štatistického úradu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s jeho námietkami voči odbornému vyjadreniu znalca, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočne s uvedenou námietkou vyrovnal.
10.12 Žalovaný v prvoinštančnom konaní namietal aj skutočnosť, že nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca za opravu motorového vozidla aj zaplatil, teda spochybňoval, či na strane žalobcu vôbec vznikla škoda. Súd prvej inštancie sa vyrovnal aj s touto námietkou, keď konštatoval, že v predmetnom spore nejde o nárok na náhradu škody, ale o poistné plnenie, ktoré žalovaný krátil. Odvolací súd tu súladne s prvoinštančným súdom dodáva, že poistné plnenie je poisťovňa povinná zaplatiť ak nastane poistná udalosť (§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom poistná udalosť v predmetnej veci nesporne nastala. Súd preto nie je povinný skúmať vznik majetkovej ujmy na strane žalobcu, ktorá mala nastať zaplatením faktúry za opravu, ale je povinný skúmať vznik poistnej udalosti, splatnosť poistného a rozsah dojednaného plnenia.
10.13 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyrovnal so všetkými námietkami podstatnými pre rozhodnutie o veci. Skutkový stav zistil správne, v dostatočnom rozsahu, odvolací dôvod uplatnený žalovaným v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. nie je naplnený.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že daný nie je ani odvolací dôvod žalovaného, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
11.1 Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).
11.2 Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, preto, lebo žalovaný oprávnene krátil poistné plnenie v zmysle čl. IV ods. 16 poistnej zmluvy (mal zrejme na mysli č. VI. ods. 16.)
11.3 Podľa článku IV ods. 16 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, poistený je povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak motorové vozidlo bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká.
11.4 Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že od oznámenia poistnej udalosti žalovanému (16.09.2014) do oznámenia žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti (24.06.2016) žalovaný nepožiadal žalobcu o predloženie dokladov o oprave vozidla v zmysle vyššie citovaného zmluvného dojednania. Poukázanie žalovaného na uvedené zmluvné dojednanie je preto právne nedôvodné. Odvolací súd naviac poukazuje na odsek 10.7 tohto odôvodnenia, kde sa vyjadruje k (ne)uvedeniu dôvodov krátenia poistného plnenia žalovaným v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
11.5 S poukazom na uvedenú argumentáciu je zrejmé, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy.
12. Ďalšie odvolacie námietky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vyrovnať, keď podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu.
13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Odvolací súd napokon dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným nebol naplnený, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny potvrdil.
15. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
16. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto mu podľa citovaných ustanovení vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p. odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné) odvolací súd nezistil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).