Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KK-2T-46-2023.pdf
PDF · 142.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2T/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. decembra 2025 v Kežmarku, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
od mesiaca júl 2019 do mesiaca máj 2025 vo vzťahu k synovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, a do mesiaca august 2022 vo vzťahu k dcére F. B., nar. XX.XX.XXXX, kde v mesiaci júl 2019 od neho súdny exekútor vymohol sumu 77,65 Eur, v G. a inde si napriek svojim možnostiam a schopnostiam úmyselne riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a zároveň rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/78/2015 zo dňa 29.03.2017, právoplatným dňa 28.04.2017, bol zaviazaný prispievať na výživu syna E. B. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu dcéry F. B. sumou 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí H. B., čím mu takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej H. B. vo výške 10.062,35 Eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona /s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona/.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na tunajší súd dňa 17.05.2023 obžalobu pod č. Pv 102/20/7703-69 zo dňa 16.05.2023 na obvineného A. B. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona / s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona/, ktorého sa mal obvinený dopustiť tým, že od mesiaca júl 2019 doposiaľ vo vzťahu k synovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, a do septembra 2022 vo vzťahu k dcére F. B., nar. XX.XX.XXXX, kde v mesiaci júl 2019 od neho súdny exekútor vymohol sumu 77,65 Eur, v G. a inde si napriek svojim možnostiam a schopnostiam úmyselne riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom E. B., nar. XX.XX.XXXX, a F. B., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a zároveň rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/78/2015 zo dňa 29.03.2017, právoplatným dňa 28.04.2017, bol zaviazaný prispievať na výživu syna E. B. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu dcéry F. B. sumou 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí H. B., čím mu takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom oprávnenej H. B. vo výške 7.562,35 Eur, a uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/31/2018 zo dňa 10.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2019, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného A. B. z prípravného konania, výsluchom svedkov – poškodených H. B., F. B. a E. B., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný A. B., ktorý sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na hlavné pojednávanie opakovane neustanovil a teda nevyužil možnosť účasti na hlavnom pojednávaní, v prípravnom konaní dňa 09.04.2022 vypovedal, že spolužitie s jeho bývalou manželkou H. B. od roku 1999 do roku 2003 bolo pekné, po narodení ich najmladšej dcéry F. sa niečo pokazilo, začala žiarliť. Takto to pokračovalo až do roku 2015, kedy sa v Kežmarku rozviedli. On opustil spoločnú domácnosť na začiatku roka 2015. Je si vedomý jeho vyživovacej povinnosti voči jeho deťom E. B. a F. B.. Túto vyživovaciu povinnosť si od júla 2019 doposiaľ neplnil, ani deťom nekupoval žiadne darčeky, nemal z čoho. V auguste 2019 odišiel do Českej republiky, o čom jeho bývalá manželka vedela, povedal jej, že tam ide za prácou, aby mohol platiť výživné. V období od júla 2019 doposiaľ nie je v kontakte so svojimi deťmi, jeho bývalá manželka si ho z nejakého dôvodu zablokovala na messengeri a jej telefónne číslo hlási, že neexistuje. Nevie, kde jej má napísať, nevie jej adresu ani telefón. Výživné by chcel platiť, peniaze na to už teraz má, ale nevie, kam má peniaze posielať. V júli 2019 bol ešte na Slovensku, to nebol zamestnaný, preto potom odišiel do ČR, kde bol od augusta 2019 do februára 2020 zamestnaný cez pracovnú agentúru I. J., F. C. XXX, G., XXX XX C. s miestom zamestnania I. K. X – B. F. D., A. XXXX, XXX XX B. F. D., a kde zarobil okolo 6.500,- Kč v čistom. Následne bol zamestnaný od marca 2020 do novembra 2020 cez pracovnú agentúru L. D. J. J., so sídlom E. XXX, XXX XX E. B. s miestom zamestnania v G. M. a zarobil tam 25.000,- čistého aj s nadčasmi. Potom od decembra 2020 do júla 2021 pracoval cez pracovnú agentúru G. J. so sídlom N. XXX, XXX XX B. F. H. s miestom zamestnania v O. K. E. B., kde zarobil aj s nadčasmi 29.000,- Kč. Posledné a súčasné zamestnanie je od augusta 2021 do súčasnosti, a to v spol. D. I. J., F. XXX, P., N.. Q. D., kde si zarobí okolo 28.000,- Kč. V súčasnom zamestnaní sa ho na vyživovaciu povinnosť pýtala pani z personálneho, tejto povedal, že nemá kontakt s jeho bývalou manželkou, tak nech to nerieši. Jeho mesačné výdavky sú 16.000,- Kč nájomné, 3.000,- Kč platí paušálne mobilný telefón, TV, rozhlas a iné poplatky. Ďalej nejaké jedlo, ošatenie a pod. Od júla 2019 nebol vedený na úrade práce Slovenskej alebo Českej republiky, vždy išiel z práce do práce. Za obdobie od júla 2019 doposiaľ nepoberal sociálne dávky na Slovensku ani v ČR. V minulosti bol podmienečne odsúdený za neplatenie výživného na Slovensku, dostal trest vo výmere jeden rok s odkladom na tri roky. Okrem uvedených detí, nemá vyživovaciu povinnosť na iné deti. Nevlastní majetok. Je abstinent, drogy neužíva, ale fajčí cigarety. Denne vyfajčí cca 20 cigariet. Záverom uviedol, že žiada, aby mu jeho bývalá manželka na jeho telefónne číslo oznámila adresu a číslo účtu, kam má peniaze za výživné posielať a on toto samozrejme okamžite urobí, bude riadne uhrádzať výživné. Okamžite u jeho zamestnávateľa urobí kroky, aby bolo výživné strhávané priamo z jeho platu. Má v ČR bydlisko, dobré zamestnanie a chce tam bez problémov zostať, výživné bude riadne uhrádzať.
Svedkyňa – poškodená H. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od toho dňa, ako ich rozviedli, tak on sa neozýval ani deťom, ani jej. Tak akurát nevie, v ktorom roku, asi 2018 alebo 2019, tam vymohol exekútor od neho, nevie, či 77,- Eur alebo tak to bolo raz a potom nejakých 130,- Eur sa jej vidí. On deťom ani na narodeniny, ani na meniny neblahoželal, ani nekupoval darčeky, takže oni nevedeli, ani kde sa nachádza, ani nič. Koľko razy ho upovedomila, myslí, že cez messenger, že má platiť, tak stále mal sľuby, že teraz áno, že tento mesiac mu to nevychádza, že zaplatí na ďalší mesiac a nezaplatil nič. Potom jej dal, keď bola podať trestné oznámenie na neho, tak jej dal policajt na neho telefónne číslo, že sa nachádza niekde v Čechách. Aj to mu volala, tak stále mal nejaké výhovorky, že teraz mu to nevychádza a že má počkať, že to zaplatí, a že zarobil, že dakde v zahraničí bol vtedy, že zarobil dajaké peniaze a že to zaplatí, ale nezaplatil ani korunu. A odvtedy zas jej telefón nedvíhal, a ona nevedela, že čo ďalej. Obžalovaný sa s ňou ani deťmi nekontaktoval. Dcéra už dva alebo tri roky pracuje s ňou v práčovni. Syn študoval do mája 2025, kedy ukončil vysokú školu a pracuje ako živnostník. Jej nie sú známe bytové, sociálne, rodinné, pracovné, zdravotné pomery obžalovaného. Suma výživného bola naposledy upravená na sumu 100,- Eur, resp. 80,- Eur ešte rozsudkom z marca 2016, odvtedy nedošlo k zmene výšky výživného. Keď bol obžalovaný odsúdený podmienkou, vtedy jej rozprával, že bol v zahraničí, že zarobil 4 tisíc Eur, že to vyplatí, ale potom neplatil. Suma dlžného výživného sedí tak, ako to bolo evidované, keď bola pri policajtoch. Obžalovaného kontaktovala veľakrát, asi v roku 2022, písala mu aj sms, a už potom nereagoval a keď mu volala, tak nedvíhal telefón. S obžalovaným aktuálne nie je v kontakte.
Svedok – poškodený E. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že otec odišiel bez toho, aby dal vedieť, že odchádza. Potom sa jeho mama s otcom rozviedli, nevie v ktorom roku. Otec mal platiť alimenty, ale neplatil nič. On už neštuduje, štúdium ukončil v máji roku 2025. Momentálne je zamestnaný ako živnostník. S otcom nie je v žiadnom kontakte. Nemá vedomosť o tom, že by jemu alebo jeho mame alebo sestre bolo zasielané nejaké výživné. On neeviduje žiadnu platbu výživného zo strany jeho otca za žalované obdobie. Otec mu v žalovanom období nedaroval žiadne darčeky, ani iné materiálne veci.
Svedkyňa – poškodená F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že otec odišiel nejak v roku 2015 a mal platiť, na ňu tuší 80,- Eur, posielať peniaze a nezaplatil nič. Ani nie sú v kontakte, ani vôbec sa o nich nezaujíma. Vie iba, tuší to bolo v roku 2023, mama dostala číslo od policajta alebo niekoho proste na neho, a vravel, že platiť bude na nich aj všetko, že sa chce snažiť, aj že zaplatí, že nechce sedieť. A nezaplatil nič. A doteraz nezaplatil nič, ani sa nezaujíma, ani nedal vedieť o sebe. Ona už od septembra 2022 pracuje.
Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom oznamovateľkou H. B. vyplýva, že oznamovateľka dňa 17.07.1999 uzavrela manželstvo s A. B., počas ktorého sa im narodili tri deti, pri ktorých je v ich rodných listoch A. B. riadne zapísaný ako ich otec. Dňa 29.03.2017 Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. 6P/78/2015-89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2017 ich manželstvo rozviedol a všetky tri deti zveril do jej osobnej starostlivosti ako matky a A. B. zaviazal prispievať na výživu dcéry J. sumou 100,- Eur mesačne, na výživu syna E. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu dcéry F. sumou 80,- Eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Od začiatku mal bývalý manžel problém s platením výživného, a preto na neho v minulosti podala už jedenkrát trestné oznámenie, kde bol aj rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 10.07.2019 pod č. k. 7T/31/2018-133 odsúdený podmienečne na 18 mesiacov. Aj napriek tomuto odsúdeniu naďalej vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči deťom a od júla 2019 jej neposlal žiadne výživné na deti. O deti sa vôbec nezaujíma. Keď mu niekedy v októbri 2019 písala ohľadom výživného, tak jej napísal, že pracuje niekde v Českej republike a že jej pošle peniaze, ale nič neposlal, len ju zavádza. Mesačné výdavky na jej tri deti má najmenej 500,- Eur, sú to výdavky na školu, oblečenie, stravu a ďalšie nutné výdavky, ktoré potrebujú deti pri dospievaní. Ona jej momentálne zamestnaná vo firme E. v G., kde jej mesačný príjem je cca 420,- Eur. Náklady na bývanie má 220,- Eur. Oznamovateľka ďalej uviedla, že ku dňu podania trestného oznámenia dňa 16.01.2020 jej syn E. navštevoval C. K. A., kde v školskom roku 2019/2020 navštevoval 4. ročník, jej dcéra F. navštevovala J. G., kde v školskom roku 2019/2020 navštevovala 1. ročník. Doma netrpia núdzou, lebo dcéra J., ktorá začala pracovať, jej finančne pomáha, ale peniaze na výživné potrebuje, lebo by ich využila pre potreby detí.
Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/78/2015 zo dňa 29.03.2017, právoplatného dňa 28.04.2017, súd zistil, že týmto súd manželstvo navrhovateľky H. B. a odporcu A. B. rozviedol, maloleté
deti J., nar. XX.XX.XXXX, E., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX B. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zaviazal odporcu – otca detí prispievať na výživu mal. J. sumou 100 Eur mesačne, na mal. E. sumou 100 Eur mesačne a na mal. F. sumou 80 Eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode do budúcna.
Z rodného listu v knihe narodení matričného úradu Kežmarok zv. 67, roč. 2001, str. 91, por. č. 411 vyplýva zapísanie dieťaťa E. B., nar. XX.XX.XXXX v G., ktorého otcom je A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. a matkou H. B., nar. XX.XX.XXXX v G..
Z rodného listu v knihe narodení matričného úradu G. zv. XX, roč. XXXX, str. XX, por. č. XXX vyplýva zapísanie dieťaťa F. B., nar. XX.XX.XXXX v G., ktorého otcom je A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. a matkou H. B., nar. XX.XX.XXXX v G..
Z potvrdenia o štúdiu vydaného J. J. N. O., XX. XXXXXXX XXXX, A. vyplýva, že E. B., nar. XX.XX.XXXX, študuje v školskom roku 2019/2020 v ich škole formou denného štúdia v triede štvrtá A. Štúdium je štvorročné, za riadneho priebehu ho menovaný ukončí v máji 2020.
Z potvrdenia o návšteve školy vydaného J. N. O., R. X, G. vyplýva, že F. B., nar. XX.XX.XXXX je od 01.09.2019 žiačkou školy. V školskom roku 2019/2020 je žiačkou I. B triedy, denná forma štúdia.
Z potvrdenia o návšteve školy vydaného S. T. L. S., U. V. K. W. C. L., že E. B. nar. XX.XX.XXXX študuje na ich fakulte od 15.06.2020 v rámci denného bakalárskeho štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky.
Zo správ ÚPSVaR D. E. zo dňa 10.03.2023 vyplýva, že obžalovaný A. B. nebol v období od 01.07.2019 doposiaľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, nie je poberateľom peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, nie je poberateľom rodičovského príspevku, nie je poberateľom prídavku na dieťa, nie je poberateľom iných štátnych sociálnych dávok.
Zo správy súdneho exekútora H. H. O. zo dňa 02.12.2025 vyplýva, že v konaní 399EX 77/17, oprávnených J. B., E. B. a F. B. a povinného A. B. – obžalovaného, boli vymožené prostriedky v platbách prijatých 15.11.2017 a 17.07.2019, ktoré boli vyplatené oprávneným 21.11.2017 suma 134,94 Eur a 17.07.2019 suma 77,65 Eur.
Z pracovného posudku vypracovaného J. C., J. J. X. D. E. vyplýva, že pracovný pomer obžalovaného v tejto spoločnosti trval od 21.02.2019 do 31.07.2019, v období od 03.07.2019 neospravedlnene vymeškával pracovné zmeny, na čo bol písomne upozornený listom dňa 18.07.2019, Keďže nedošlo k náprave, bol pracovný pomer zo strany zamestnávateľa skončený ku dňu 31.07.2019. V období od 01/2019 – 12/2019 bola jeho čistá priemerná mzda 156,45 Eur, v mesiaci 07/2019 jeho príjem predstavoval 91,19 Eur brutto, 79,- Eur netto.
Z výsledkov právnej pomoci na základe realizácie európskych vyšetrovacích príkazov, ktorej súčasťou sú o. i. pracovné zmluvy a mzdové listy na osobu obžalovaného, správy Úradu práce ČR – krajskej pobočky v A. a Českej správy sociálneho zabezpečenia vyplýva, že obžalovaný bol v období od 06.08.2019 do 29.01.2020 v pracovnom pomere so spoločnosťou I. J. – N.. P., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v mesiacoch august 2019 až december 2019 celkom 85.504,- Kč (čistá mzda 68.700,- Kč) a v mesiaci január 2020 celkom 15.962,- Kč (čistá mzda 13.065,- Kč), v období od 24.02.2020 najmenej do decembra 2020 bol v pracovnom pomere so spoločnosťou L. D. J. J., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v mesiacoch február 2020 až december 2020 celkom 142.686,- Kč (čistá mzda 117.448,- Kč), v období od 04.12.2020 do 02.08.2021 bol v pracovnom pomere so spoločnosťou G. J., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v mesiaci december 2020 celkom 13.217,- Kč a v mesiacoch január až august 2021 celkom 111.957 Kč, v období od 18.08.2021 do 30.09.2021 bol v pracovnom pomere so spoločnosťou K. H. J., kde jeho vymeriavací základ za obdobie augusta až septembra 2021 predstavoval celkom 24.488,- Kč, v období od 01.11.2021 do 15.11.2021 bol v pracovnom vzťahu so spoločnosťou R. K. Y. J., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v mesiaci november 2021 celkom 13.800,- Kč, v období od 15.11.2021 do 30.11.2023 bol v pracovnom pomere so spoločnosťou D. I. J., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v mesiacoch november až december 2021 celkom 57.327,- Kč, v mesiacoch január až december 2022 celkom 431.595,- Kč, v mesiacoch január až november 2023 celkom 297.117,- Kč,
v období od 08.01.2024 do 14.03.2024 bol v pracovnom pomere so spoločnosťou J. Z. J. J. X., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v mesiacoch január až marec 2024 celkom 45.074,- Kč, v období od 26.03.2024 do 28.03.2024 bol v pracovnom pomere so spoločnosťou Y. E. J., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v mesiaci marec 2024 celkom 2.700,- Kč, v období od 02.04.2024 do 30.09.2025 bol v pracovnom pomere so spoločnosťou R. I. J., kde jeho vymeriavací základ predstavoval v mesiacoch apríl až december 2024 celkom 348.338,- Kč, v období od 21.07.2025 je v pracovnom pomere so spoločnosťou R. J. J. a v období od 01.10.2025 je v pracovnom pomere so spoločnosťou J. K. E. B. J.. Zo správ Úradu práce Českej republiky – krajskej pobočky v A. vyplýva, že obžalovaný nie je a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚP ŠR – kontaktné pracovisko krajskej pobočky v Příbrame – pracovisko Mladá Boleslav ani iného im známeho úradu práce a teda nepoberá a nepoberal podporu v nezamestnanosti, podporu pri rekvalifikácii či príspevky v rámci APZ. Oddelenie dávok v hmotnej núdzi, štátnej sociálnej podpory a príspevku na starostlivosť osobu obžalovaného pre nárok na dávky neeviduje. V období od 01.07.2019 do 31.01.2025 neboli obžalovanému vyplatené žiadne dávky. Zo správy Českej správy sociálneho zabezpečenia taktiež vyplýva, že obžalovaný bol poberateľom nemocenských dávok v období: 03.10.2022 – 14.10.2022 vo výške 8.052,- Kč, 31.08.2023 – 31.08.2023 vo výške 704,- Kč, 01.09.2023 – 30.09.2023 vo výške 22.185,- Kč, 01.10.2023 – 31.10.2023 vo výške 25.145,- Kč, 01.11.2023 – 30.11.2023 vo výške 25.350,- Kč a 01.12.2023 – 07.01.2024 vo výške 32.110,- Kč.
Z pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom E. C., J. a zamestnancom, poškodenou F. B. vyplýva dohodnutie pracovného pomeru s dňom nástupu do práce 05.09.2022 na dobu určitú do 30.06.2023.
Zo správy o povesti vypracovanej mestom D. E. vyplýva, že obžalovaný je od 10.04.2019 prihlásený k trvalému pobytu na adrese mesto D. E.. Je rozvedený, na mestskom úrade v D. E. voči nemu nebolo vedené priestupkové konanie, na mestskej polícii v D. E. nebolo voči nemu zistené žiadne protiprávne konanie.
Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má v tejto evidované dva záznamy, z toho v oboch prípadoch ide o priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kedy v dňoch 17.08.2018 a 20.06.2019 porušil zákaz uložený vodičovi viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka môže ešte nachádzať v jeho organizme, za čo mu boli v rozkaznom konaní uložené pokuty dňa 06.11.2018 vo výške 150,- Eur a dňa 22.08.2019 vo výške 250,- Eur.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva 9 záznamov v rozmedzí rokov 1991 až 2019, z ktorých v siedmich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Predposledným záznamom odpisu je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/49/2017 zo dňa 19.09.2017, právoplatným dňa 19.09.2017 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dva roky. Ostatným záznamom je odsúdenie vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/31/2018.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-7T/31/2018 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/31/2018 zo dňa 10.07.2019, právoplatným dňa 10.07.2019, bol A. B. uznaný za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona / s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona/, keď ako otec J. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletých E. B., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. XX.XX. XXXX hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/78/2015 zo dňa 29. 3. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 4. 2017, bol zaviazaný prispievať na výživu J. mesačne sumou 100,- €, maloletého E. mesačne sumou 100,- € a maloletej F. mesačne sumou 80,- € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. B., a to odo dňa právoplatnosti rozsudku, si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od mája 2017 doposiaľ v G. a inde úmyselne riadne neplnil, čím mu za uvedené obdobie po uhradení sumy 134,94 € v mesiaci november 2017 vznikol dlh pre matku H. B. v sume najmenej 7.145,06 €. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov, a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností dlžné výživné a platiť riadne výživné. Z úradného záznamu zo dňa 04.12.2025 zároveň
vyplýva, že A. B. sa v zmysle § 50 ods. 6 Trestného zákona v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil dňom 10.07.2024.
Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný A. B..
Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne – poškodenej H. B. a ňou podaným trestným oznámením, výpoveďami svedkov – poškodených E. B. a F. B., vlastnou výpoveďou obžalovaného z prípravného konania, rodnými listami poškodených E. B. a F. B., rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/78/2015 zo dňa 29.03.2017, výsledkami právnej pomoci na základe realizácie európskych vyšetrovacích príkazov, ako aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.
Obžalovaný v rámci jeho výsluchu v prejednávanej veci uviedol, že si vedomý jeho vyživovacej povinnosti voči jeho deťom E. B. a F. B.. Okrem uvedených detí nemá vyživovaciu povinnosť na iné deti. Sám potvrdil, že vyživovaciu povinnosť si od júla 2019 doposiaľ neplnil, ani deťom nekupoval žiadne darčeky, čo odôvodnil tým, že nemal z čoho ju plniť. Výživné by chcel platiť, peniaze na to už teraz má, ale nevie, kam má peniaze posielať. Následne vypovedal podrobne o jeho pracovných aktivitách a dosiahnutých príjmoch od začiatku stíhaného obdobia ku dňu jeho výsluchu. Od júla 2019 nebol vedený na úrade práce Slovenskej alebo Českej republiky, vždy išiel z práce do práce. Za obdobie od júla 2019 doposiaľ nepoberal sociálne dávky na Slovensku ani v ČR. Uviedol, že v ČR má bydlisko a dobré zamestnanie a vyjadril prísľub, že výživné chce uhrádzať.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, popri výpovedi samotného obžalovaného z prípravného konania, predovšetkým výpoveďami svedkov – poškodených a prečítanými rodnými listami bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný je otcom poškodených E. B. a F. B.. Rozsah jeho vyživovacej povinnosti bol stanovený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/78/2015 zo dňa 29.03.2017, právoplatným dňa 28.04.2017, ktorým bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu syna E. sumou 100,- Eur mesačne a na dcéru F. sumou 80,- Eur mesačne, ktoré bol povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk H. B., a to odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode do budúcna.
Obžalovaný v priebehu trestného konania nijako nerozporoval jeho vyživovaciu povinnosť voči poškodeným E. B. a F. B. a jeho vedomosť o nej. Zároveň, tak ako to napokon bolo preukázané výpoveďami svedkov – poškodených, verifikoval fakt, že túto vyživovaciu povinnosť si od júla 2019 neplnil. Svedkovia – poškodení H. B., E. B. a F. B. vypovedali, že obžalovaný im v stíhanom období nezaplatil žiadnu sumu výživného. Poškodená H. B. zmienila iba dve úhrady prostredníctvom súdneho exekútora, ktoré mali byť realizované približne v roku 2018 alebo 2019. Tak ako o tom vypovedala poškodená H. B., rovnako zo správy súdneho exekútora H. H. O. vyplynulo vymoženie prostriedkov na výživné výlučne v dvoch prípadoch, a to dňa 15.11.2017 (teda mimo stíhaného obdobia) a dňa 17.07.2019 (v rámci stíhaného obdobia) v sume 77,65 Eur. S výnimkou predmetnej úhrady zo dňa 17.07.2019 tak obžalovaný v priebehu stíhaného obdobia od júla 2019 doposiaľ neuhradil v prospech poškodených E. B. a F. B. žiadne výživné, neposkytoval im ani žiadne darčeky, či iné materiálne veci.
Obrana obžalovaného bola založená výlučne na tvrdení, že vyživovaciu povinnosť spočiatku nemal z čoho plniť, no predovšetkým na tvrdení, že nevie, kam má peniaze posielať, ktorá obrana bola, poukazujúc na ďalej uvedené, súdom vyhodnotená ako jednoznačne účelová, s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Už vlastná argumentácia obžalovaného v priebehu jeho výsluchu vyznela výrazne protirečivo, keď obžalovaný na jednej strane jednoznačne potvrdil, že v stíhanom období do jeho výsluchu prakticky po celý čas (s výnimkou mesiaca júl 2019) pracoval, išiel zo zamestnania do zamestnania s výškou príjmu, ktorú uviedol, nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal sociálne dávky, no na strane druhej tvrdil, že výživné nemal z čoho platiť. Je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci bolo tak výsluchom obžalovaného, ako aj listinnými dôkazmi zabezpečenými prostredníctvom právnej pomoci, a v rámci nich o. i. pracovnými zmluvami a mzdovými listami na osobu obžalovaného a správami Q. J. J. P., preukázané, že obžalovaný bol v stíhanom období pracovne aktívny a bol poberateľom príjmu, tak
primárne v podobe mzdy z pracovného pomeru, ako aj v podobe nemocenských dávok. V priebehu stíhaného obdobia bol v pracovnom pomere k spoločnostiam C., J. J. X. D. E., I. J. – N.. P., L. D. J. J., G. J., K. H. J., K. Y. J., D. I. J., J. Z. J. J. X., Y. E. J., R. I. J., R. J. J., J. K. E. B. J.. Zároveň vychádzajúc z výpovede obžalovaného a listinných dôkazov zabezpečených prostredníctvom právnej pomoci, prihliadajúc na výšku vymeriavacích základov, resp. čistého príjmu obžalovaného v stíhanom období, súd nemal pochybnosti o tom, že príjmové pomery obžalovaného tomuto vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške umožňovali plniť. Na margo toho sa žiada doplniť, že výška vyživovacej povinnosti bola súdom určená ešte v roku 2017, kde v priebehu rokov, napriek nepochybnému nárastu výdavkov dospievajúcich osôb, nebolo oprávnenými osobami iniciované konanie o zmene výšky výživného, a toto tak zostalo v priebehu rokov v nezmenenej podobe. Pokiaľ ide o výšku výživného, ktorá bola určená, a to sumou 80,- Eur na poškodenú F. B. a sumou 100,- Eur na poškodeného E. B., súd zdôrazňuje, že na dnešné pomery určené výživné v tejto výške treba vzhľadom na potreby dospievajúcich detí považovať za skutočne minimálne. Obžalovaný pri výsluchu uviedol, že iba v mesiaci júl 2019 nebol zamestnaný, avšak z pracovného posudku vypracovaného spoločnosťou C., J. J. X. D. E. vyplynulo, že obžalovaný aj v tomto období bol v pracovnom pomere, a to k uvedenej spoločnosti, kde však v období od 03.07.2019 neospravedlnene vymeškával pracovné zmeny, na čo bol písomne upozornený listom dňa 18.07.2019, a keďže nedošlo k náprave, bol pracovný pomer zo strany zamestnávateľa skončený ku dňu 31.07.2019. K ukončeniu pracovného pomeru tak došlo výlučne zavinením obžalovaného. Napokon sa žiada uviesť, že aj keď obžalovaný zmienil, že vyživovaciu povinnosť pôvodne nemal z čoho plniť, v rámci výsluchu vzápätí uviedol, že v ČR má dobré zamestnanie, peniaze na platenie výživného už má, ktoré skutočnosti o platobných schopnostiach a možnostiach obžalovaného boli jednoznačne podporené práve vyššie uvedenými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci právnej pomoci.
Poukazujúc na uvedené tak prejednávanej veci v žiadnom prípade nešlo o situáciu, kedy by obžalovanému v plnení vyživovacej povinnosti bránili určité vážne, objektívne okolnosti (napr. vážny, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, objektívna nemožnosť sa zamestnať a pod.). Práve naopak, obžalovaný bol v priebehu stíhaného obdobia mimoriadne pracovne aktívny, poberal príjem v podobe mzdy z pracovného pomeru, ako aj v podobe nemocenských dávok, pričom napriek jeho vedomosti o jeho vyživovacej povinnosti, a napriek jeho schopnostiam a možnostiam, jeho vyživovaciu povinnosť ignoroval a túto si úmyselne neplnil. Je potrebné akcentovať, tak ako to vyplynulo z výsluchu samotného obžalovaného, ale aj zo správ ÚPSVaR D. E., ÚP ČR – krajská pobočka v Příbrami a Q. J. J. P., že v priebehu stíhaného obdobia obžalovaný nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi či iných sociálnych dávok. Napokon sám obžalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že išiel zo zamestnania do zamestnania, nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal sociálne dávky.
Ak obžalovaný jeho pôvodné vyjadrenie, že spočiatku nemal z čoho platiť výživné mienil v súvislosti s ním uvedenými výdavkami na nájomné, mobilný telefón, TV, rozhlas a iné poplatky, ošatenie či cigarety, súd dáva do pozornosti, vychádzajúc zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné plniť, pričom vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z výpovede samotného obžalovaného a oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami, tieto však nepoužil na uhradenie výživného na svoje deti, ale uprednostnil iné výdavky. Obžalovaný finančné prostriedky použil predovšetkým na úhradu nájomného, mobilného telefónu, TV, rozhlasu a iných poplatkov, ošatenia či cigariet, tak ako o tom sám vypovedal, keď v tejto súvislosti treba opätovne zdôrazniť, že platenie výživného má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča.
Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný v priebehu svojho výsluchu sám potvrdil, že disponuje finančnými prostriedkami na plnenie vyživovacej povinnosti a svoju obranu založil primárne na tvrdení, že on by výživné chcel platiť, ale nevie, kam má peniaze posielať. Na účelovosť obrany obžalovaného v tomto smere poukazuje už výpoveď poškodenej H. B., ktorá popísala jej kontakt s obžalovaným, ktorého opakovane upovedomila, že má platiť výživné, no obžalovaný mal stále sľuby, že teraz áno, že tento mesiac mu to nevychádza, že zaplatí na ďalší mesiac a nezaplatil nič. Potom, keď bola podať trestné oznámenie, tak jej dal policajt na obžalovaného telefónne číslo, volala mu, ale stále mal nejaké výhovorky, že teraz mu to nevychádza a že má počkať, že to zaplatí, a že zarobil niekde v zahraničí peniaze a že to zaplatí, ale nezaplatil ani korunu. Taktiež konkretizovala následné vyhýbajúce sa konanie obžalovaného, ktorý jej odvtedy telefón nedvíhal. Účelovosť obrany obžalovaného ešte
zvýrazňuje fakt, že svedkovia – poškodení mali v priebehu trestného konania identické bydlisko, ako v čase rozhodovania Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/78/2015 dňa 29.03.2017, na ktorej adrese, aj vychádzajúc z citovaného rozsudku, pôvodne býval aj samotný obžalovaný. Je však nepochybné, že obžalovaný skutočný záujem plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom nemal. Uvedené ešte podčiarkuje správanie sa obžalovaného v priebehu súdneho konania, kedy tak ako v prípravnom konaní, žiadal o zaslanie čísla účtu, ktoré mu údajne nechce nikto dať, pretože chce platiť výživné. Súd na základe tejto žiadosti obžalovaného tomuto adresoval opätovne poučenie o účinnej ľútosti, spolu so špecifikáciou čísla účtu poškodeného E. B. a vyčíslenou sumou dlžného výživného. Obžalovaný si predmetné poučenie súdu prevzal dňa 06.12.2023. Napriek tomu, aj keď už predtým nepochybne disponoval adresou bydliska poškodených a teraz aj konkrétnym číslom účtu poškodeného E. B., však obžalovaný ani v nasledujúcom období neuhradiť žiadnu časť dlžného výživného. Tieto skutočnosti jednoznačne poukazujú na účelovosť tvrdení obžalovaného, ktorý v skutočnosti nemal úprimný záujem jeho vyživovaciu povinnosť voči poškodeným E. B. a F. B. plniť.
Súd tak na základe vyššie uvedeného mal za preukázané, že obžalovaný A. B. najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Pokiaľ ide o stíhané obdobie súd toto v porovnaní s podanou obžalobou upravil a zastabilizoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z potvrdenia o štúdiu vydaného J. J. N. O., XX. XXXXXXX XXXX, A., potvrdenia o návšteve školy vydaného J. N. O., R. X, G. a potvrdenia o návšteve školy vydaného S. T. L. S., U. V. K. W. C., ako aj z výpovedí poškodených vyplynulo, že poškodení E. B. a F. B. si v priebehu stíhaného obdobia plnili školskú dochádzku, a to E. B. do mesiaca máj 2025, kedy štúdium ukončil a momentálne pracuje ako živnostník. Poškodená F. B. bola výživou odkázaná na osobu obžalovaného do 05.09.2022, kedy, vychádzajúc z pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom E. C., J. a zamestnancom, poškodenou F. B. nastúpila do práce, a teda obžalovaný bol povinný plniť si voči poškodenej vyživovaciu povinnosť do augusta 2022. S prihliadnutím na túto úpravu stíhaného obdobia, po zohľadnení vymoženej platby výživného súdnym exekútorom v mesiaci júl 2019 v sume 77,65 Eur, vznikol obžalovanému v stíhanom období dlh na výživnom vo výške 10.062,35 Eur.
V súvislosti s právnou kvalifikáciou mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej stránke naplnil tak znaky základnej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ako aj jeho kvalifikačného znaku uvedeného v § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona /s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona/. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, k naplneniu uvedeného kvalifikačného znaku dochádza spravidla vtedy, ak páchateľ svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného neplní po dobu dlhšiu ako dvanásť mesiacov. V predmetnej veci obžalovaný svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného riadne neplnil po dobu viac ako šesť rokov, čo celkom jednoznačne viedlo k vyhodnoteniu kvalifikačného znaku, páchania trestného činu obžalovaným po dlhší čas.
Na tomto mieste je žiaduce doplniť, že obžaloba konanie obžalovaného právne kvalifikovala aj v zmysle ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, a teda, že obžalovaný čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch sa taký čin odsúdený, poukazujúc pritom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/31/2018 zo dňa 10.07.2019. Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, vychádzajúc z obsahu oboznámeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. KK-7T/31/2018 a v rámci neho o. i. z úradného záznamu, z ktorého vyplynulo, že A. B. sa v pripojenej veci v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v zmysle § 50 ods. 6 Trestného zákona osvedčil dňom 10.07.2024, súd kvalifikačný znak podľa § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona nevyhodnotil a v tomto smere tiež pristúpil k úprave skutkovej vety podanej obžaloby.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, navyše osobitne akcentujúc jeho predchádzajúce odsúdenie za druhovo totožnú trestnú činnosť, vedel, že svojím konaním môže ohroziť, resp. porušiť záujem chránený zákonom, t. j. záujem štátu na riadnom, včasnom a úplnom plnení vyživovacej povinnosti zo strany povinných osôb voči oprávneným osobám, a tým, že napriek svojim schopnostiam a možnostiam si vyživovaciu povinnosť voči jeho deťom po dobu rokov neplnil, porušenie, resp. ohrozenie chráneného záujmu spôsobiť chcel.
Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného A. B. súd nevyhodnotil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Na druhej strane, vychádzajúc z prečítaného odpisu registra trestov, bola vyhodnotená jedna priťažujúca okolnosť, a to, že obžalovaný v minulosti už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Vychádzajúc z odpisu registra trestov bol obžalovaný v minulosti deväťkrát súdne trestaný. Súd v tejto súvislosti neprihliadal na odsúdenia, v prípade ktorých sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak takejto povahy nie je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/49/2017 zo dňa 19.09.2017, právoplatným dňa 19.09.2017 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V súvislosti so spôsobom spáchania trestného činu súd považuje za nevyhnutné poukázať na neohľaduplný a ignoranciou sa vyznačujúci prístup obžalovaného k plneniu jeho vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, poškodeným E. B. a F. B., a to po mimoriadne výrazný časový úsek (voči poškodenému E. B. viac ako šiestich rokov), počas ktorých obžalovaný jeho vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. Obžalovaný týmto svojím konaním pripravil poškodených E. B. a F. B. o výraznú sumu finančných prostriedkov, ktoré nepochybne mohli v priebehu dospievania poškodených prispieť k zvýšeniu kvality ich života. Je pritom potrebné zdôrazniť, že k náprave obžalovaného neviedli tak jeho predchádzajúce početné odsúdenia a súdmi uložené tresty, ale dokonca ani jeho ostatné odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/31/2018 zo dňa 10.07.2019, právoplatným dňa 10.07.2019, ktorým bol uznaný za vinného pre identickú trestnú činnosť, voči rovnakým poškodeným, kedy napriek svojim možnostiam a schopnostiam si od mája 2017 doposiaľ ako otec J. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletých E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX úmyselne riadne neplnil vyživovaciu povinnosť čím mu vznikol dlh pre matku H. B. v sume najmenej 7.145,06 Eur. Aj keď v uvedenej veci sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený (čo znamenalo, že na toto odsúdenie súd neprihliadal pri vyhodnocovaní priťažujúcej okolnosti, a zároveň túto nevyhodnotil ako kvalifikačný znak skutkovej podstaty trestného činu), táto skutočnosť mala relevanciu pri hodnotení osoby obžalovaného, ako aj možností jeho nápravy. Je zrejmé, že predchádzajúci podmienečný trest za totožnú trestnú činnosť sa u obžalovaného minul svojmu účinku, keď prakticky vzápätí po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/31/2018 zo dňa 10.07.2019 sa znova dopúšťal rovnakej
trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Taktiež v neprospech obžalovaného vyznievala skutočnosť, že skutku v prejednávanej veci sa dopustil formou úmyselného zavinenia.
Berúc tak do úvahy všetky pre rozhodovanie o treste relevantné okolnosti súd dospel k záveru, že jediným druhom trestu, ktorý u obžalovaného splní účel trestu je trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom. Súd mal za to, že zákonným a primeraným je trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, teda na samotnej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti).
Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poškodené H. B. a F. B. si voči obžalovanému neuplatnili žiadny nárok na náhradu škody. Poškodený E. B. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške dlžného výživného. Na tomto mieste však súd uvádza, že rozhodnutia súdov o výške výživného sú samé o sebe exekučným titulom. Nakoľko dlžné a bežné výživné nie je škodou v zmysle Trestného zákona, keďže ide o nesplnenie zákonnej povinnosti, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval. najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.