Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-73-2025.pdf
PDF · 90.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/73/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Tomusa a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovanej T.. H. X., pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 12. marca 2025, sp. zn. 22T/16/2023, na verejnom zasadnutí konanom 17. septembra 2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 12. marca 2025, sp. zn. 22T/16/2023, bola obžalovaná T.. H. X. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodená spod obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - Úradu špeciálnej prokuratúry z 28. augusta 2023, sp. zn. VII/3 Gv 43/23/1000, ktorú v súčasnosti zastupuje prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistených dňoch v období od 09.05.2017 do 09.01.2018 v priestoroch Okresného súdu Bratislava I ul. Záhradnícka č. 10 ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I požiadala sudcu toho istého súdu JUDr. V. S., aby v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: N. L., s.r.o., so sídlom X. XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, ktorú mal pridelenú ako zákonný sudca pod sp. zn. 3R/6/2014, vymenil správcu konkurznej podstaty JUDr. T. T. a miesto neho určil nového správcu konkurznej podstaty a to spoločnosť X. & G. U., k.s., so sídlom X., B.. M. X. XX, IČO: XX XXX XXX (v Obchodnom registri SR zapísané sídlo ako „Bratislava“), keď JUDr. V. S. na prvotnú žiadosť Mgr. H. X. nereagoval, tak v nasledujúcom období ho opakovane vyhľadávala a presviedčala, aby vymenil správcu konkurznej podstaty, pričom použila slová, že je „potrebné odstaviť T.“ a „dať tam“ vyššie menovanú spoločnosť, na čo však JUDr. V. S. ani po opakovaných žiadostiach nereagoval kladne,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Odvolanie bolo podané v neprospech obžalovanej.
V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor zosumarizoval odôvodnenie napadnutého rozsudku a uviedol, že po pridelení súdneho konania a to konkurzu spoločnosti N. L.. s.r.o. sp. zn. 3R/6/2014 Y.. P. U., sudcovi Okresného súdu Bratislava I, ho kontaktovala kolegyňa sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Mgr. H. X., ktorá mu oznámila, aby sa pozrel na daný konkurz, nakoľko správca tohto konkurzu nekoná podľa zákona a mal by ho vymeniť za nového správcu X. & G. U.. Za touto spoločnosťou je Y.. P. W.. Vzhľadom na to, že JUDr. U. nemal bližšiu vedomosť o tomto konaní, tak si
začal preverovať stav vo veci a preto sa rozhodol skontaktovať so správcom JUDr. T. T.. Tento mu pri stretnutí vysvetlil priebeh konkurzného konania a uviedol mu, že má byť vyplatená pomerne vysoká suma ako odmena konkurznému správcovi ako legálna odmena. Po tomto vysvetlení sa rozhodol JUDr. U., že ho ponechá ako správcu a preto ho Mgr. X. opätovne vyhľadala a naliehala, aby Y.. T. bez zákonného dôvodu vymenil za vyššie uvedenú spoločnosť. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z komunikácie aplikácie O., kde Y.. U. okrem iného píše T. W. „cigánka je nasratá. Teraz na mňa. Odjebal som jej W. z k.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná, ktorá v písomnom podaní koncipovanom jej obhajcom uviedla, že prokurátor v odôvodnení svojho odvolania na stranách 1 - 4 opísal len tvrdenia súdu uvedené v oslobodzujúcom rozsudku. Vlastné úvahy prokurátora sú uvedené výlučne v jednom odseku odôvodnenia. Dodala, že počas celého trestného konania nebolo ustálené, kedy mala osloviť JUDr. P. U.. Nebolo preukázané ani žiadnym dôkazom, že by Mgr. H. X. poznala spoločnosť X. & G. U., resp. JUDr. P. W.. Požiadavka na „výmenu správcu, keďže nekoná podľa zákona a treba ho teda vymeniť", je bezdôvodné tvrdenie JUDr. P. U.. Svedok JUDr. P. U. dokonca išiel vo svojom tvrdení tak ďaleko, že uviedol, že ho obžalovaná vyhľadala a naliehala, aby JUDr. T. vymenil bez zákonného dôvodu. Tieto tvrdenia vraj vyplývajú aj z komunikácie JUDr. U. s T. W. cez aplikáciu Threema, čo však nie je pravda. Uvedená komunikácia je zo 04. októbra 2017, kedy už JUDr. P. U. konal viac ako 2 mesiace nezákonne, keďže nerešpektoval rozhodnutie schôdze veriteľov o výmene správcu konkurznej podstaty. Takže pokiaľ by ho aj oslovila, tak len s požiadavkou, aby konal lege artis, čo sa však nestalo, keďže obžalovaná nemala na takéto konanie žiadny dôvod. Naviac v aplikácii Threema je spomenutá „cigánka", pričom žiadnym objektívnym dôkazom nebolo preukázané, že ide o obžalovanú. Uvedenú skutočnosť nepotvrdil ani T. W.. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd rozhodol podľa § 319 Trestného poriadku a odvolanie zamietol ako nedôvodné.
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnila obžalovaná, jej obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry.
Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátor krajskej prokuratúry navrhol krajskému súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie v súlade s odôvodnením odvolania a vec vrátiť na súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.
Obhajca na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaná sa na verejnom zasadnutí vyjadrila, že ona sa ničoho nedopustila a odvolanie prokurátora navrhla zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech a dôkazy vykonal tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť, pričom nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania).
Na hlavnom pojednávaní mestský súd vykonal dokazovanie tým, že vypočul obžalovanú, ďalej vypočul svedka JUDr. P. U., na odstránenie rozporov prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi tohto, prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi (časti týkajúce sa prejednávanej veci) svedkyne JUDr. T. G., svedkyne JUDr. R. X., svedka JUDr. P. T. a svedka JUDr. P. W., oboznámil znalecký posudok č. 5/2020 z 07. júna 2020, ktorý vypracoval znalec Ing. Dušan Mikulaj, PhD., oboznámil podstatnú časť vyšetrovacieho spisu
sp. zn. PPZ-259/NKA-ZA-2019, na vec vzťahujúcu sa časť prepisov komunikácie Threema, podstatnú časť súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3R/6/2014, ako aj ďalšie listinné dôkazy navrhnuté obžalobou a obhajobou, a tiež lustrácie na obžalovanú a pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navrhnutý dôkaz - výsluch svedka JUDr. T. T. súd nevykonal, nakoľko svedok sa o skutočnostiach, ktoré sú predmetom jeho výsluchu, dozvedel pri výkone obhajoby spoluobvinenej osoby v spoločnej veci pred vylúčením veci obžalovanej na samostatné konanie (§ 36 ods. 3 Trestného poriadku).
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že obžalovaná sa nedopustila zasahovania do nezávislosti súdu, pretože na sudcu nevyvíjala tlak s cieľom dosiahnuť nezákonné rozhodnutie, ale naopak, aby splnil svoju zákonnú povinnosť rozhodnúť o veriteľmi schválenej výmene správcu konkurznej podstaty. Hoci sudca rozhodol s výrazným časovým odstupom, napokon postupoval v súlade so zákonom. Nebolo zároveň preukázané, že by obžalovaná konala s úmyslom poškodiť práva účastníkov konania; jej zásah súd vyhodnotil nanajvýš ako kolegiálne upozornenie na nezákonný stav, ktoré bolo vo výsledku v súlade so záujmami účastníkov konkurzného konania.
Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového a právneho stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom mestský súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, ako sa to predpokladá v § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v prospech či neprospech obžalovanej.
Krajský súd v Bratislave si v podstatných bodoch osvojil skutkové a právne závery súdu prvého stupňa a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho znovu opakovať. Aj odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že skutok nie je trestným činom a preto odvolacie námietky prokurátora považuje za neopodstatnené.
Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok prokurátora dodáva, že výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal a vykazuje aj všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke. Odvolací súd vyslovuje, že konaním obžalovanej uvedeným v obžalobe nebola naplnená objektívna a ani subjektívna stránka skutkovej podstaty zločinu zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Objektívnou stránkou tohto trestného činu je pôsobenie páchateľa na sudcu so zámerom, aby tento porušil svoje povinnosti v konaní pred súdom, alebo konanie v úmysle zmariť práva účastníkov súdneho konania alebo obvineného na zákonného sudcu.
Povinnosti sudcu v konaní, o porušenie ktorých sa páchateľ usiluje, vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, zo zákona o súdoch, zo zákona o sudcoch a prísediacich a z iných predpisov, pričom základnou povinnosťou sudcu je rozhodovať jedine podľa zákona, právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a rozhodovať spravodlivo, nestranne a bez prieťahov a iba na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Krajský súd sa stotožnil s rozhodujúcim právnym názorom mestského súdu, že obžalovaná svojím konaním nenaplnila zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu, pretože na svedka JUDr. P. U. ako zákonného sudcu v konkurznom konaní pôsobila nie preto, aby si nesplnil svoju povinnosť, ale naopak, aby si práveže svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 36 ods. 1, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov splnil a aby rozhodol o odvolaní správcu JUDr. T. T. a vymenovaní nového správcu na základe rozhodnutia prvej schôdze veriteľov.
Totiž v zmysle § 36 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu; o výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov. V zmysle § 36 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice zo schôdze veriteľov jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného schôdzou veriteľov.
Ide v podstate o to, že povinnosťou svedka JUDr. P. U. ako zákonného sudcu v konkurznom konaní bolo podľa § 36 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po doručení zápisnice z prvej schôdze veriteľov (prítomný veriteľ K. E.), ktorá si odhlasovala výmenu správcu JUDr. T. T. za správcu iného (obchodnú spoločnosť X. & G. U., k.s.), bezodkladne rozhodnúť o odvolaní správcu JUDr. T. T. a o ustanovení nového správcu, ktorý bol schválený touto schôdzou. Dokonca aj pôvodný veriteľ, ktorý rozhodol o výmene správcu na prvej schôdzi veriteľov dňa 24. júla 2017, sa podaním z 27. septembra 2017 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie v zmysle vyššie uvedeného. S iniciovaním výmeny správcu konkurznej podstaty teda neprišla obžalovaná, ale veriteľ, ktorý si zmenu správcu riadne odhlasoval na prvej schôdzi veriteľov. Zápisnica z prvej schôdze veriteľov bola súdu doručená dňa 24. júla 2017, pričom svedok JUDr. P. U. ako zákonný sudca konal podľa § 36 ods. 1, ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii až uznesením z 09. januára 2018, kedy správcu JUDr. T. T. na základe hlasovania prvej schôdze veriteľov odvolal a do funkcie správcu ustanovil novú odhlasovanú spoločnosť (X. & G. U., k.s.), a zároveň rozhodol tým istým uznesením o odvolaní ustanoveného správcu (X. & G. U., k.s.) a ustanovení nového správcu JUDr. T. T. na základe hlasovania ďalšej schôdze veriteľov. Aj odvolací súd je toho názoru, že podľa správnosti, po 24. júli 2017 mal bezodkladne súd rozhodnúť jedným uznesením o odvolaní a ustanovení správcu na základe rozhodnutia o výmene správcu na prvej schôdzi veriteľov a na základe rozhodnutia o výmene správcu na ďalšej schôdzi veriteľov, ktorá sa uskutočnila dňa 07. novembra 2017 následne ďalším samostatným uznesením mal opäť rozhodnúť o odvolaní a vymenovaní nového správcu; výhrady obžalovanej tým pádom boli opodstatnené, keďže sudca o výmene správcu nerozhodol bezodkladne tak, ako mu ukladal zákon o konkurze a reštrukturalizácii. V tomto smere je preto neopodstatnenou rozhodujúca odvolacia námietka prokurátora, že obžalovaná na JUDr. P. U. naliehala, aby JUDr. T. T. bez zákonného dôvodu vymenil za inú spoločnosť.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa na spáchanie stíhaného trestného činu vyžaduje úmysel páchateľa a tento úmysel musí smerovať k porušeniu povinností sudcu (resp. konaniu v úmysle zmariť práva účastníkov súdneho konania alebo obvineného na zákonného sudcu, čo však ale obžalovanej kladené za vinu nebolo). Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným náležitostiam trestného činu, resp. vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok (čin). Zavinenie sa musí vzťahovať v podstate na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. Nadväzujúc na prejednávaný prípad, a čo nadriadený súd zdôrazňuje ako kľúčové, platí, že pokiaľ by niekto pôsobil na sudcu tak, aby riadne plnil svoje povinnosti, nemôže ísť o tento trestný čin. Inak povedané, nebolo preukázané, že by obžalovaná pôsobila na sudcu so zámerom, aby tento porušil svoje povinnosti. Naopak, jej interakcia so svedkom JUDr. P. U. smerovala k zabezpečeniu postupu v súlade so zákonom, a preto ju aj krajský súd vníma nanajvýš ako kolegiálne upozornenie podporujúce realizáciu práv veriteľa K. E. a správcu X. & G. U., k.s. v konkurznom konaní, o ktorom ako skoršia sudkyňa v danej veci mala istú sumu poznatkov. Výpoveď svedka JUDr. P. U., ani v spojení s prepisom jeho komunikácie s Ing. T. W. cez aplikáciu Threema, nie je spôsobilá privodiť iné nazeranie na konanie obžalovanej tak, ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa. V posudzovanom prípade teda nebola preukázaná ani subjektívna stránka stíhaného trestného činu.
Keďže skutok, ktorý je obžalovanej kladený za vinu, nenapĺňa základnú skutkovú podstatu trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 Trestného zákona, nemožno potom uvažovať ani o kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 342 ods. 2 Trestného zákona, ktorá prichádza do úvahy až potom, čo je skutok trestným už aj podľa základnej skutkovej podstaty.
Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná, napĺňa zákonné znaky zločinu zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona po objektívnej i subjektívnej stránke, na základe čoho bolo nevyhnutné obžalovanú podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod
obžaloby oslobodiť (samosudca zároveň preskúmal, či skutok nevykazuje znaky iného trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, avšak naplnenie zákonných znakov žiadneho z nich správne nezistil), tzn. v tejto fáze trestného stíhania bolo nevyhnutné odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.