Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-34-2025.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/34/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/52/2018 zo dňa 07.09.2023, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. A., trvale bytom E. - F. G., prechodne bytom H. XXXX/X, G., t.č. na neznámom mieste,
j e v i n n ý, ž e
- tento dňa 24.09.2013, v čase okolo 05:00 hod., na autobusovej zastávke v obci D. I. J., okr. K. I. J., sa zmocnil cudzieho osobného motorového vozidla zn. Audi A3 S-line, ev. č. I. A.: C. 309, VIN: L., v hodnote cca 11.450,- eur, ktorého držiteľom bol v tom čase M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. X, H. a to tým spôsobom, že po tom, ako tento s uvedeným vozidlom na naliehanie obžalovaného A. B., ktorý bol spolujazdcom v tomto vozidle a tvrdiaceho, že sa mu niečo nezdá a že musí skontrolovať vozidlo, s týmto zastavil, kde následne A. B. uvedené vozidlo aj najprv prehľadal, ale na to M. N. vytrhol z ruky kľúče od uvedeného vozidla a sadol si na miesto vodiča, navrhnúc pri tom M. N., aby si sadol na miesto spolujazdca s tým, že šoférovať počas ich ďalšej cesty bude on, s čím však tento nesúhlasil, a tak uvedené vozidlo naštartoval a s týmto bez súhlasu M. N. následne odišiel sám na neznáme miesto,
t e d a
- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať,
č í m s p á c h a l
- prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024.
Podľa § 44 Tr. zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona, pretože trest odňatia slobody uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn.
4T/43/2014 zo dňa 03.04.2014, právoplatným dňa 03.04.2014, ktorým súd uložil obžalovanému podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku o d k a z u j e poškodeného M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. X, H. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
- dňa 24.09.2013, v čase okolo 05:00 hod., na autobusovej zastávke v obci D. I. J., okr. K. I. J., sa zmocnil cudzieho osobného motorového vozidla zn. Audi A3 S-line, ev. č. I. A.: C. 309, VIN: L., v hodnote cca 11.450,- eur, ktorého držiteľom bol v tom čase M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. X, H. a to tým spôsobom, že po tom, ako tento s uvedeným vozidlom na naliehanie obžalovaného A. B., ktorý bol spolujazdcom v tomto vozidle a tvrdiaceho, že sa mu niečo nezdá a že musí skontrolovať vozidlo, s týmto zastavil, kde následne A. B. uvedené vozidlo aj najprv prehľadal, ale na to M. N. vytrhol z ruky kľúče od uvedeného vozidla a sadol si na miesto vodiča, navrhnúc pri tom M. N., aby si sadol na miesto spolujazdca s tým, že šoférovať počas ich ďalšej cesty bude on, s čím však tento nesúhlasil, a tak uvedené vozidlo naštartoval a s týmto bez súhlasu M. N. následne odišiel sám na neznáme miesto.
Za to mu súd uložil podľa § 216 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h) Tr. zákona a bez zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd súčasne zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 03.04.2014, sp. zn.: 4T/43/2014, právoplatným dňa 03.04.2014, ktorým súd uložil obžalovanému podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodeného M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. X, H. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku podal odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného, ktoré však do dnešného dňa písomne neodôvodnil.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo dôvodné, aj keď nie čo do výroku o vine (len čo do právneho posúdenia jeho konania), ale voči výroku o druhu a výmere trestu, a preto tento rozsudok vo výroku o vine a treste zmenil v jeho prospech, na podklade zmeny právnej úpravy, novely Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav, a to v rozsahu potrebnom pre jeho
rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil, a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.
Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný – krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, v rámci toho príkladmo aj uvádzať nepravdu, ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom žalobcu, ktorým je prokurátor.
No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.
V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že pôvodná argumentácia obžalovaného prezentovaná v rámci obrany na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotil a vykladal vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.
Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného A. B..
Opierajúc sa o obsah vykonaného dokazovania, teda správne okresný súd hodnotí, čo si v celosti osvojil aj odvolací súd, že je nepravdepodobné, že by poškodený dobrovoľne odovzdal svoje auto, ktoré zakúpil v Nemecku za cenu 11.450,- eur, obžalovanému, aby s vozidlom odišiel sám do Anglicka a vozidlo tam potom nechal a odovzdal A. M., ktorý je známy svedka M. P., ktorého poškodený rovnako ako obžalovaného predtým vôbec nepoznal, a že by mu poškodený nechal aj svoje osobné veci, okrem iného aj osobné doklady ako je občiansky preukaz a rôzne karty, aby ich ukázal, keď budú nejaké problémy, a sám sa tak nemohol vrátiť do Nemecka, kde vtedy poškodený žil.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani ten podstatný fakt, že hodnovernosť výpovede obžalovaného spochybňuje aj výpoveď svedka M. P., ktorý požičal obžalovanému peniaze na cestu do Anglicka. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 07.03.2018 svedok uviedol, že nevie o žiadnej dohode, ktorá by sa týkala vrátenia vozidla obžalovaným poškodenému. Keď mu volal asi poškodený, že obžalovaný ho vyhodil z jeho auta a auto mu zobral, svedok mu povedal, aby zavolal na políciu, potom už nebol v kontakte s poškodeným ani s obžalovaným.
V kontexte uvedeného je nutné zdôrazniť, že z výpovedi poškodeného (aj všetkých produkovaných dôkazov) plynie, že jeho osobné veci zostali v aute, okrem vodičského preukazu, ktorý mal pri sebe, keď vystúpil z auta, a keď obžalovaný s jeho autom odišiel preč.
Okresný súd preto správne uvádza, že neuveril tvrdeniam obžalovaného, že poškodený mu počas cesty povedal, že on už ďalej nemôže ísť do Krakova a overoval si po telefóne, aký je obžalovaný šofér. Ani to, že následne mu mal poškodený povedať, že mu dáva svoje auto a že s ním môže ísť až do Anglicka a
že keď príde do Anglicka, má sa ozvať svedkovi P., ktorý zariadi prevzatie auta prostredníctvom svojho známeho, ktorý žije dlhodobo v Q.. Zároveň nebolo možné uveriť ani tomu, že by poškodený v ten deň obžalovanému odovzdal aj puzdro s jeho dokladmi, kde bol občiansky preukaz, karta poistenca s tým, že ak by boli nejaké problémy, aby tie doklady ukázal.
Je nutné zdôrazniť, že skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodeného sčasti potvrdil aj obžalovaný, ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a v konaní pred súdom uviedol, že dňa 24.09.2013 sa stretol s jeho kamarátom, svedkom M. P. z G., ktorý mu zabezpečil odvoz do Krakova, odkiaľ chcel odísť autobusom do Q., kde pracuje. Uvedeného dňa nadránom v čase okolo 04:00 hod. v obci R., okr. G., kde v tom čase obžalovaný býval, sa obžalovaný zoznámil s poškodeným, ktorý tam prišiel spolu so svedkom M. P. a G. S.. Obžalovaný nasadol do vozidla poškodeného s tým, že ho odvezie do Krakova. Svedok M. P. s G. S. vystúpili v G., lebo išli do rannej smeny do práce. Z G. B. H. išli autom poškodeného, len obžalovaný a poškodený. Dovtedy poškodeného obžalovaný vôbec nepoznal. Zastavili sa na benzínke vo Vranove, kde si kúpili občerstvenie, následne pokračovali v ceste smerom na Prešov.
Z týchto dôvodov teda mal okresný súd za preukázané, čo si osvojil aj krajský súd, že hodnovernosť svedeckej výpovede poškodeného plynie aj z následného správania sa poškodeného, ktorý bezprostredne po skutku zavolal na políciu a následne na policajnom oddelení podal na obžalovaného trestné oznámenie, v ktorom opísal priebeh skutkového deja zhodne s jeho neskoršou výpoveďou v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodeného potvrdzujú aj dôkazy objektívneho charakteru - potvrdenie o kúpe vozidla, podľa ktorého poškodený kúpil v Nemecku uvedené vozidlo za cenu 11.450,- eur, viaceré správy z Národnej ústredne SIRENE, z ktorých vyplýva, že poškodený bol registrovaným držiteľom vozidla, podľa zápisnice o vydaní veci obžalovaný na výzvu polície dobrovoľne vydal vyššie spomínané osobné doklady poškodeného, ktoré sa v čase skutku nachádzali v predmetnom vozidle. Podľa uznesenia o vrátení veci boli tieto osobné doklady vrátené poškodenému.
Vykonaným dokazovaním bolo teda bez rozumných pochybností ako správne uzatvára okresný súd preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel takýmto konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, čo možno vyvodiť zo spôsobu a z okolností spáchania skutku, ako aj zo správania sa obžalovaného po skutku, ktorý s uvedeným vozidlom jazdil v Anglicku, kde pracoval, asi ešte týždeň až tri týždne až do zaistenia vozidla britskými policajtmi.
Krajský súd, ako už bolo v úvode uvedené, však pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného musel rešpektovať a zohľadniť aktuálnu právnu úpravu, kedy v dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov, došlo k úprave trestných sadzieb pri niektorých majetkových trestných činoch, zároveň so zavedením nového kvantitatívneho nastavenia škodových kvalifikačných pásiem v ustanovení § 125 Tr. zákona, čo má aj v prípade obžalovaného za následok zmiernenie právneho posúdenia stíhaného trestného činu, vo vzťahu ku kvalifikácii spôsobenej majetkovej škody, čo priamo ovplyvnilo kvalifikáciu skutku spáchaného obžalovaným, a to v prospech obžalovaného.
Podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona, kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona, v znení do 06.08.2024, prvá a druhá veta, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
Podľa § 125 ods. 1 Tr zákona, v znení účinnom po 06.08.2024, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700,- eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000,- eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000,- eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650.000,- eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Odvolací súd konštatuje, zohľadniac uvedené skutočnosti a závery vykonaného dokazovania, posudzujúc zistené skutočnosti jednotlivo a zároveň komplexne v ich súvislostiach, že v konaní bolo bez rozumných pochybností dostatočne preukázané, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu pojmových znakov prečinu neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, keďže obžalovaný svojim konaním v predmetnej veci spôsobil škodu malú (11.450,- eur).
Odvolací súd preto na podklade odvolania obžalovaného zrušil rozsudok vo výroku o vine a treste a rozhodol vo veci sám, pričom upravil právnu kvalifikáciu spáchaného skutku v súlade s aktuálnou právnou úpravou, rešpektujúc zároveň ust. § 2 ods. 1 Tr. zákona.
Súd následne nanovo rozhodoval o treste, zohľadňujúc upravenú právnu kvalifikáciu spáchaného skutku; rešpektujúc zákonné podmienky ukladania trestov.
Zákonná trestná sadzba pri prečine neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, je až na dva roky.
Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc § 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.
Je nutné poznamenať, že právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa môže nepriaznivo prejaviť v jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie niektorých činností, povolaní alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo sa odsúdený po výkone uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise z registra trestov uvádza všetky, aj nezahladené odsúdenia, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne ovplyvňovať proces resocializácie.
Z výpisu ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidovaných 15 priestupkov spáchaných v období rokov 2019-2021 prevažne na úseku cestnej dopravy, ale aj proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku.
V odpise registra trestov má obžalovaný evidovaných 26 záznamov, naposledy bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.02.2023, sp. zn.: 21T/80/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 13.04.2023, sp.zn.: 7To/23/23, právoplatným dňa 13.04.2023, uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 12.08.2023.
Podľa § 44 Tr. zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Po takto ustálených rozhodujúcich skutočnostiach a po vykonanom dokazovaní, najmä okresným súdom k výroku o treste, potom krajský súd prihliadal pri úvahách o uložení druhu a výmery trestu najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu ako aj jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným trestom pre obžalovaného v danom prípade nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorý mu bol uložený už trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/43/2014 zo dňa 03.04.2014, právoplatným dňa 03.04.2014, a to podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko postupom podľa § 44 Tr. zákona pri upustení od uloženia súhrnného trestu (§ 42 ods. 1 Tr. zákona) považuje takto uložený trest, najmä s prihliadnutím na to, že skutok bol spáchaný obžalovaným ešte v roku 2013, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku krajský súd odkázal poškodeného M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. X, H. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Na základe týchto skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právnych úvah rozhodol odvolací súd tak, že zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.