Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoEk-19-2026.pdf
PDF · 96.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoEk/19/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, o vymoženie 176,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. júna 2026 č. k. 7Er/1111/2009-47 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie v sume 40,82 eura s DPH, a to do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 243b ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) a ods. 2, § 58 ods. 1, 5 a 6, § 41 ods. 2 písm. d), § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 3 zák. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) a 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že poverením zo dňa 26. 01. 2010, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnej na vymoženie 176,66 eura s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn.: SR 04395/09 zo dňa 30. 09. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 22. 10. 2009. V súčasnosti sa exekúcia vedie u nástupcu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave pod sp. zn. EX 7947/2023. Uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4800023 zo dňa 24. 10. 2008, pričom poskytnutý úver mala povinná splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách. Z dôvodu, že povinná neplnila riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bola v omeškaní so splácaním úveru, podal oprávnený v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na rozhodcovskom súde žalobu. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, je neplatná. Z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou jednoznačne vyplývalo, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nakoľko Zmluva o úvere č. 480003 zo dňa 24. 10. 2008 spĺňala atribúty zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu o úvere uzavrel veriteľ – oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z Obchodného registra) s povinnou ako dlžníčkou, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníčke peňažné prostriedky podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že vzhľadom na
uvedené, ide preto o spotrebiteľský vzťah v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, v rámci ktorých bola v bode 17. uzavretá aj rozhodcovská doložka, na podklade ktorej rozhodoval rozhodcovský súd. Posúdiac dojednanú rozhodcovskú doložku dospel súd prvej inštancie k záveru, že ide o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a to napriek tomu, že spotrebiteľ mal síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak pokiaľ by sa na základe tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh veriteľa, spotrebiteľ by bol nútený sa nakoniec tomuto rozhodcovskému konaniu podrobiť. Možnosť voľby spotrebiteľa je takpovediac len „zdanlivá“, pretože rozhodcovské žaloby podávajú takmer výlučne veritelia, pričom naopak ak si uplatňuje svoje práva z titulu úverovej zmluvy spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, ten spravidla uprednostňuje všeobecné štátne súdy pred rozhodcovskými súdmi. Dojednanú rozhodcovskú doložku považoval bezpochyby za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Rozhodcovské konanie sa tak uskutočnilo bez platného zmocnenia zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemohol byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie, nakoľko je materiálne nevykonateľný. S poukazom na uvedené konštatoval, že exekúcia bola vykonávaná na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu, a preto súd vyhlásil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 12. 06. 2026 oznámil, že si trovy exekúcie uplatňuje, a to minimálnu odmenu vo výške 33,19 eura plus DPH. Súd prvej inštancie mu tak priznal odmenu vo výške 33,19 eura + 23 % DPH vo výške 7,63 eura, celkovo teda odmenu vo výške 40,82 eura. Na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, pretože podaním návrhu na začatie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, zavinil zastavenie tejto exekúcie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd, posúdiac § 256 ods. 1 CSP tak, že oprávnený síce zavinil zastavenie exekúcie, povinnej však súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že zo spisového materiálu vyplýva, že povinnej žiadne trovy v konaní ani nevznikli.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že v postavení veriteľa uzavrel s povinnou v postavení dlžníčky dňa 24. 10. 2008 Zmluvu o úvere č. 4800023, na základe ktorej sa zaviazal povinnej poskytnúť úver vo výške 165,97 eura. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, pretože právny vzťah medzi oprávneným a povinnou s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Poukázal na to, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, ako tomu došlo v predmetom spore. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Povinná s oprávneným uzavrela zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Predložením zmluvy o úvere, ako aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru si splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Poukázal na to, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi ním a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná mala teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach. Na záver poukázal na časový odstup konania súdu prvej inštancie v roku 2026, t. j. 16 rokov po tom, ako v roku 2010 poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania v zmysle § 379, § 380 CSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 7. novembra 2009, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom: Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 04395/09 zo 30. septembra 2009, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 19. októbra 2009 a vykonateľnosť dňa 22. októbra 2009. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 14. decembra 2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a plnomocenstvom. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 26. januára 2010 poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Následne v priebehu konania súd prvej inštancie vyzval oprávneného na doloženie zmluvy o úvere, ako aj všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré oprávnený doručil súdu prvej inštancie dňa 4. decembra 2024. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného v rozhodnom čase exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní oprávneným odvolací súd uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinnej osoby, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá jej bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinná osoba ručí celým svojím majetkom a oprávnená osoba sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane, je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinnej osoby, i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinnej osoby. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po
zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
11. V zmysle vyššie uvedeného sa exekučné konanie môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávnenej osoby a výlučne z majetku povinnej osoby. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Jedným z uvedených dôvodov „in concreto“ je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, ktorý sa z hľadiska svojej imanencie vzťahuje aj na skutočnosť, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul je nulitným právnym aktom.
12. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľská zmluva je vo všeobecnosti definovaná v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom od 01. 07. 2007 do 31. 10. 2008 (v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 24. 10. 2008), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa poznámky pod čiarou 9) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 07. 2007 do 31. 10. 2008, § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
14. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní ďalej uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka (predtým do 30. 06. 2007 aj v § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a od 01. 07. 2007 do 31. 10. 2008 aj v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci sa jedná práve o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
16. Reagujúc na námietky oprávneného, uvádzané v odvolaní, odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).
17. K odvolacej námietke oprávneného, že predmetná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradná, a že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd nahliada ako na nedôvodnú. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil a posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj v spektre aplikačnej praxe súdov SR, v ktorej bol viac krát vyslovený právny záver, podľa ktorého rozhodcovská doložka, resp. zmluva, ktorá síce umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, ale ak by dodávateľ inicioval (začal) rozhodcovské konanie skôr (ako prvý), dosiahol by nad spotrebiteľom dominanciu, na základe ktorej by bol spotrebiteľ povinný riešiť spor v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože svojím obsahom a významom konštituuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
18. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie zmlúv obsahujúcich rozhodcovskú doložku spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti zmluvy, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Na strane oprávneného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.
19. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky, je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej, a to podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
20. Z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval odvolací súd za neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).