Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/40/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpená: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640 proti žalovanému: Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, so sídlom Ulica E. F. XXX/XX, XXX XX G., IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-5242/2021 zo dňa 15.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, odpoveďou č. Z-5242/2021 na opakovanú žiadosť o výmaz ťarchy z listu vlastníctva XX kat. územie C. D. zo dňa 15.08.2024 odpovedal žalobkyni, že v uvedenej veci nedošlo k novým skutočnostiam, ktoré by boli podnetom na výmaz záložného práva z listu vlastníctva XX kat. územie C. D.. Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, v odpovedi uviedol, že sa naďalej pridržiava toho názoru, že výmaz záložného práva sa v zmysle md) ods. 3 vykoná na základe návrhu záložného veriteľa, pričom uvedenú skutočnosť podopiera aj vyjadrenie Okresnej prokuratúry Lučenec, v ktorom prokurátor vo svojom Upovedomení o vybavení podnetu zo dňa 24.01.2023 uviedol, že: ,,Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, však nie je oprávnený rozhodovať o uvedených okolnostiach prevodu pohľadávky, o jej zániku, ani o premlčaní. Toto prislúcha súdu.“ Krajská prokuratúra Banská Bystrica vo svojom Vyrozumení o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu zo dňa 19.04.2023 postup Okresnej prokuratúry Lučenec v uvedenej veci udobrila. Zároveň Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, oznámil, že sa naďalej pridržiava vyjadrení uvedených v Odpovedi na Doplnenie žiadosti o výmaz ťarchy z listu vlastníctva XX kat. územie C. D. zo dňa 22.11.2022. Podľa Katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 až 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.

Správna žaloba a žalobné body

2. Žalobkyňa sa včas doručenou správnou žalobou domáhala preskúmania opatrenia žalovaného, pričom navrhla, aby správny súd predmetné opatrenie zrušil a uložil žalovanému vo veci žiadosti o výmaz ťarchy z listu vlastníctva ďalej konať. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobkyňa prostredníctvom správnej žaloby namietala, že bola opatrením žalovaného ukrátená na svojich vlastníckych právach a právom chránených záujmoch, keď žalovaný odmietol vykonať výmaz ťarchy z jej listu vlastníctva na základe jej návrhu s odôvodnením, že výmaz mohol vykonať len na návrh veriteľa. Žalobkyňa pritom tvrdila, že preukázala zánik záložného veriteľa aj zánik zabezpečenej pohľadávky. Žalobkyňa uviedla, že dňa 23.07.2024 doručila žalovanému opakovanú žiadosť o výmaz ťarchy z listu vlastníctva č. XX v katastrálnom území C. D.. Žalovaný jej dňa 20.08.2024 oznámil, že jej žiadosti nemohol vyhovieť. Toto opatrenie žalobkyňa považovala za zásah do jej vlastníckeho práva a do práva na riadny a zákonný výkon verejnej správy. Žalobkyňa tvrdila, že o výmaz ťarchy požiadala už dňa 19.10.2021 z dôvodu zániku zabezpečenej pohľadávky, pričom túto skutočnosť preukazovala uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorým bol po splnení rozvrhového uznesenia zrušený konkurz na veriteľa. Následne dňa 25.10.2022 svoj návrh doplnila o ďalší dôvod, ktorým bol zánik záložného veriteľa. Túto skutočnosť preukazovala výpisom z obchodného registra, podľa ktorého bola spoločnosť Slovenská kreditná banka, a. s. „v konkurze“ po zrušení konkurzu vymazaná z obchodného registra dňa 06.01.2022. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 07.11.2022 v reakcii na výzvu žalovaného poukázala na to, že po výmaze právnickej osoby z obchodného registra už nebolo možné nariadiť jej likvidáciu, keďže pred výmazom bolo zisťované, či po skončení konkurzu zostal jej majetok. Rozhodnutie o výmaze preto podľa žalobkyne zakladalo právnu istotu, že žiadny majetok, ktorý by mal byť predmetom likvidácie, nezostal. Žalobkyňa tak tvrdila, že výmaz ťarchy navrhla z dvoch samostatných a relevantných dôvodov, a to z dôvodu zániku zabezpečenej pohľadávky a z dôvodu zániku záložného veriteľa. Žalovanému zároveň pripisovala povinnosť zosúladiť evidenciu katastra nehnuteľností so skutočným stavom.

4. Žalobkyňa k dôvodu zániku zabezpečenej pohľadávky poukázala na konanie vedené Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. , v ktorom sa domáhala rozhodnutia o výmaze záložného práva. Konanie bolo na jej návrh zastavené po výmaze žalovaného z obchodného registra, v dôsledku čoho zanikla sporová strana a neboli splnené procesné podmienky na ďalšie vedenie konania. Žalobkyňa osobitne poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , v ktorom sa podľa jej názoru súd vyjadril aj k otázke zániku pohľadávky. Uviedla, že krajský súd poukázal na nepreukázanie toho, akým spôsobom a či vôbec mohlo konanie o určenie neexistencie záložných práv zasiahnuť do konkurznej podstaty úpadcu, pričom zohľadnil aj vznesenú námietku premlčania a dlhodobú nečinnosť správkyne konkurznej podstaty. Podľa žalobkyne tieto okolnosti mohli nasvedčovať pravdivosti jej tvrdenia, že žalovaný voči nej neevidoval žiadnu pohľadávku. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že podľa záložné právo slúžilo na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva a umožňovalo záložnému veriteľovi uspokojiť sa z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nebola riadne a včas splnená. Z toho podľa nej vyplývalo, že záložné právo bolo neoddeliteľne viazané na existenciu zabezpečenej pohľadávky a záložného veriteľa. Žalobkyňa tvrdila, že listinami pripojenými k návrhu na výmaz záložného práva jednoznačne preukázala zánik právnickej osoby zapísanej na liste vlastníctva ako záložný veriteľ, a teda zánik subjektu oprávneného zo záložného práva. Poukázala tiež na to, že z údajov na liste vlastníctva nevyplývala žiadna zmena pôvodných subjektov záložno-právneho vzťahu. Podľa žalobkyne bol žalovaný po tom, ako získal vedomosť o tom, že údaj zapísaný na liste vlastníctva už nezodpovedal skutočnému stavu, povinný zosúladiť evidenciu katastra nehnuteľností so skutočným stavom. Namietala preto, že v katastri nemohla byť naďalej evidovaná právnická osoba, ktorá zanikla bez právneho nástupcu, ako záložný veriteľ.

5. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe tvrdila, že záložné právo bolo akcesorickým, teda nesamostatným právom, ktorého existencia bola podmienená existenciou zabezpečenej pohľadávky. Podľa nej preto záložné právo nemohlo byť samostatne prevedené na inú osobu, ale iba spolu so zabezpečenou pohľadávkou. Žalobkyňa uviedla, že ak by počas trvania záväzkového vzťahu došlo k postúpeniu pohľadávky na nového veriteľa, pôvodný veriteľ bol podľa povinný o tejto skutočnosti informovať záložcu. Tvrdila však, že k postúpeniu pohľadávky ani k informovaniu o ňom zo strany pôvodného veriteľa alebo konkurzného správcu nedošlo. Ďalej namietala, že záložné právo podliehalo premlčaniu a podľa sa nemohlo premlčať skôr ako zabezpečená pohľadávka. Záložné právo bolo podľa nej zriadené zmluvami z 30.08.1993

a 21.05.1997 na zabezpečenie úverových pohľadávok. Úverový vzťah podľa jej tvrdenia skončil dňa 04.07.2000 vyhlásením konkurzu na veriteľa uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , čím veriteľovi vzniklo právo požadovať vrátenie celého dlhu. Žalobkyňa tvrdila, že toto právo sa premlčalo vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote podľa , najneskôr dňa 04.07.2004. Zároveň uviedla, že námietku premlčania by mohla uplatniť aj voči prípadnému právnemu nástupcovi veriteľa, pričom platné postúpenie pohľadávky podľa nej preukázané nebolo. Žalobkyňa poukázala na to, že do skončenia konkurzného konania a jeho zrušenia po splnení rozvrhového uznesenia, zverejneného v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 28.05.2021, uplynulo od splatnosti pohľadávky takmer 21 rokov. Počas tohto obdobia podľa nej pohľadávka nebola voči nej ako dlžníčke a záložcovi vymáhaná a veriteľ nepristúpil ani k uspokojeniu pohľadávky zo založených nehnuteľností. Z uvedených dôvodov žalobkyňa tvrdila, že premlčaná bola nielen zabezpečená pohľadávka, ale aj samotné záložné právo. Preto podľa nej nič nebránilo žalovanému, aby záložné právo zapísané v časti C listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C. D. vymazal.

6. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa vo svojej odpovedi primárne odvolával na vyjadrenie Okresnej prokuratúry Lučenec a na , podľa ktorého sa výmaz záložného práva vykonáva na základe návrhu záložného veriteľa. Podľa žalobkyne však listinnými dôkazmi jednoznačne preukázala, že záložný veriteľ zanikol bez právneho nástupcu a bol vymazaný z obchodného registra. Preto považovala požiadavku žalovaného na podanie návrhu zo strany záložného veriteľa za nesplniteľnú, dogmatickú a nezákonnú. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nemohol pri výkone svojej právomoci ignorovať aktuálny právny stav ani ju odkazovať na splnenie povinnosti, ktorú objektívne nemohla splniť. Zároveň namietala, že žalovaný, rovnako ako prokurátor pri rozhodovaní o jej podnete, predmetné ustanovenie zákona nesprávne vykladal. Žalobkyňa ďalej uviedla, že už dňa 13.03.2019 podala na Okresný súd Lučenec žalobu proti konkurznému správcovi záložného veriteľa Slovenská kreditná banka, a. s., ktorou sa domáhala určenia, že záložné právo zapísané v časti C listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C. D. zaniklo. Konanie bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. -155 zo dňa 20.10.2021 po späťvzatí žaloby v súvislosti so zrušením konkurzu na majetok Slovenskej kreditnej banky, a. s. po splnení rozvrhového uznesenia. Následne bola Slovenská kreditná banka, a. s. „v konkurze“ dňa 06.01.2022 vymazaná z obchodného registra. Žalobkyňa zároveň namietala, že v konaní sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom v dôsledku nezákonného postupu súdu. Poukázala najmä na uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 27.11.2019, ktorým bolo konanie prerušené do rozhodnutia o zrušení konkurzu, pričom toto rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici na základe jej odvolania zrušil uznesením zo dňa 25.03.2020. Podľa žalobkyne však Okresný súd Lučenec následne zostal v konaní nečinný, v dôsledku čoho bol konkurz ukončený, následne zanikla Slovenská kreditná banka, a. s. a bola vymazaná z obchodného registra. Žalobkyňa tvrdila, že tým zanikol aj subjekt, ktorý by mohla označiť ako pasívne vecne legitimovaného v prípadnom civilnom konaní o určenie zániku záložného práva, ako aj subjekt oprávnený požiadať o výmaz záložného práva z listu vlastníctva. Žalobkyňa preto namietala, že požiadavka žalovaného, aby o výmaz požiadal záložný veriteľ alebo aby o zániku záložného práva rozhodol súd v civilnom sporovom konaní, bola za daných okolností nesplniteľná. Zdôraznila, že záložný veriteľ zanikol a žalobkyňa už nemala subjekt, voči ktorému by mohla takúto žalobu účinne smerovať.

7. Žalobkyňa namietala, že postup žalovaného podporili aj rozhodnutia Okresnej prokuratúry Lučenec a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktoré jej podnety na podanie protestu prokurátora odložili. Prvý podnet vedený pod sp. zn. Pd 151/22/6606-5 bol odložený ako nedôvodný a rozhodnutie jej bolo doručené dňa 31.01.2023. Opakovaný podnet zo dňa 22.02.2023 bol odložený dňa 19.04.2023. Žalobkyňa považovala právne posúdenie v týchto rozhodnutiach za nesprávne. Žalobkyňa tvrdila, že nesprávne bolo najmä tvrdenie, že zánik záložného veriteľa nepredstavoval dôvod zániku záložného práva len preto, že ho výslovne neuvádzal. Poukázala na to, že podľa záložné právo zanikalo zánikom zabezpečenej pohľadávky. Záložný veriteľ podľa nej zanikol bez toho, aby pohľadávku voči žalobkyni uplatnil alebo ju postúpil na tretiu osobu. Jeho výmazom z obchodného registra zároveň zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť záložným veriteľom. Podľa žalobkyne preto nemohol byť v katastri naďalej evidovaný ako nositeľ záložného práva. Žalobkyňa zároveň odmietla právnu konštrukciu, podľa ktorej mala podať návrh na povolenie dodatočnej likvidácie vymazanej spoločnosti podľa a následne spoločnosť žalovať o výmaz záložného práva. Tvrdila, že podmienkou dodatočnej likvidácie bolo dodatočné zistenie majetku spoločnosti a existencia osoby s právnym záujmom na jej nariadení. Keďže podľa nej zabezpečená pohľadávka zanikla a v konkurznom

konaní nebola vymáhaná ani nebolo realizované záložné právo, neexistoval majetok spoločnosti, ktorý by mohol byť predmetom dodatočnej likvidácie. Žalobkyňa preto namietala, že ani nemohla osvedčiť právny záujem na jej nariadení. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na svoju prvú žiadosť o výmaz záložného práva zo dňa 19.10.2021 reagovala na výzvu žalovaného a dňa 08.11.2021 uviedla, že všetky relevantné skutočnosti preukázala priloženými listinami. Žalovaný následne podľa nej zostal nečinný. Po opakovanej žiadosti zo dňa 25.10.2022, ktorú doplnila o informáciu o zániku záložného veriteľa, žalovaný opätovne požadoval listiny, ktoré vzhľadom na zánik veriteľa nemohla predložiť. Na túto výzvu reagovala podaním zo dňa 19.11.2022, pričom žalovaný podľa nej zostal nečinný až do vydania napadnutej odpovede. Žalobkyňa tvrdila, že jej nezostala iná možnosť, ako sa správnou žalobou domáhať odstránenia protiprávneho stavu spočívajúceho v tom, že na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území C. D. bola naďalej zapísaná ťarcha v prospech záložného veriteľa, ktorý zanikol. Namietala, že žalovaný od nej požadoval súhlas neexistujúceho subjektu alebo rozhodnutie súdu, ktoré však nebolo možné dosiahnuť v civilnom sporovom konaní voči zaniknutému subjektu. Poukázala pritom na a (katastrálny zákon), podľa ktorých sa práva k nehnuteľnostiam vzniknuté alebo zaniknuté zo zákona či na základe iných právnych skutočností zapisovali záznamom, pričom okresný úrad mohol záznam vykonať aj bez návrhu alebo na návrh vlastníka či inej oprávnenej osoby. Zároveň uviedla, že podľa katastrálneho zákona sa na vykonanie záznamu nevzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní. Žalobkyňa preto namietala, že postup žalovaného, ktorý odmietol vykonať záznam na základe jej návrhu, bol v rozpore so zákonom a čiastočne vykazoval aj znaky nečinnosti správneho orgánu. Zároveň uviedla, že vzhľadom na to, že žalovaný svoju nečinnosť formálne odôvodnil a odpoveď jej doručil, bolo pre ňu náročné presne formulovať žalobný návrh. Cieľom správnej žaloby podľa žalobkyne bolo dosiahnuť výmaz ťarchy z listu vlastníctva č. XX. Bola si vedomá, že správny súd nemohol priamo rozhodnúť o výmaze ťarchy, preto navrhla, aby súd v odôvodnení rozhodnutia usmernil žalovaného, ako má ďalej postupovať v súlade so zákonom. Zároveň uviedla, že žalovaný nemohol naďalej zotrvávať na požiadavke splnenia podmienky, ktorú vzhľadom na zánik záložného veriteľa nebolo možné splniť.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobkyni

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v doplnení žiadosti zo dňa 19.11.2022 v zásade súhlasí, avšak výmaz záložného práva je podľa neho možné vykonať len za podmienok ustanovených v . Návrh na výmaz mohol podať aj záložca, avšak musel ho doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva, ktorú vystavil záložný veriteľ. Žalovaný zastával názor, že samotný zánik záložného veriteľa – právnickej osoby – nebol dôvodom na výmaz záložného práva z listu vlastníctva. Uviedol, že Slovenská kreditná banka, a. s. bola vymazaná z obchodného registra v dôsledku zrušenia konkurzu, pričom išlo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Podľa a spoločnosť zanikala až výmazom z obchodného registra, pričom v prípade, ak po skončení konkurzného konania nezostal spoločnosti žiadny majetok, likvidácia sa nevyžadovala. Žalovaný poukázal aj na a o obchodnom registri, podľa ktorých mohla byť spoločnosť zrušená a následne vymazaná z obchodného registra bez likvidácie, ak nemala majetok. Zánikom spoločnosti výmazom z obchodného registra podľa žalovaného došlo k strate jej právnej subjektivity, teda k zániku jej spôsobilosti mať práva a povinnosti a spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný ďalej poukázal na a . Uviedol, že po zániku záložného práva sa vykonával jeho výmaz, pričom záložný veriteľ bol povinný podať žiadosť o výmaz bez zbytočného odkladu. Záložca bol oprávnený podať žiadosť tiež, avšak musel ju doložiť potvrdením alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva, vystavenou záložným veriteľom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Z jeho záverov podľa žalovaného vyplývalo, že ak bola obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie a bez právneho nástupcu z dôvodu nemajetnosti, zanikla až výmazom z obchodného registra a tým stratila právnu subjektivitu. Keďže po jej výmaze už neexistoval nositeľ práv a povinností, výmaz záložného práva nebolo možné uskutočniť na základe návrhu neexistujúceho záložného veriteľa ani na základe listiny, ktorú mal tento veriteľ vystaviť. Žalovaný preto dospel k záveru, že v prípade zániku banky ako záložného veriteľa bez likvidácie a bez právneho nástupcu bolo možné predmetný výmaz záložného práva z listu vlastníctva dosiahnuť len súdnou cestou, a to s ohľadom na a .

9. Žalovaný poukázal na § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, podľa ktorého okresný úrad vráti verejnú alebo inú listinu vyhotoviteľovi alebo navrhovateľovi záznamu, ak obsahuje chyby alebo iné zrejmé nesprávnosti, prípadne nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a určí lehotu na ich opravu. Žalovaný uviedol, že v predmetnej veci nenastali nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výmaz záložného práva z listu vlastníctva č. XX v katastrálnom území C. D.. Naďalej preto zotrval na názore, že podľa sa výmaz záložného práva vykonáva na základe návrhu záložného veriteľa. Svoj právny názor žalovaný podporil aj vyjadrením Okresnej prokuratúry Lučenec. Prokurátor v upovedomení o vybavení podnetu zo dňa 24.01.2023 uviedol, že Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor nebol oprávnený rozhodovať o otázkach týkajúcich sa prevodu pohľadávky, jej zániku alebo premlčania, keďže tieto otázky patrili do právomoci súdu. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici následne vo vyrozumení zo dňa 19.04.2023 postup Okresnej prokuratúry Lučenec v predmetnej veci akceptovala. Žalovaný preto zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach uvedených v odpovediach zaslaných žalobkyni.

Replika žalobcu

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nijako nevysporiadal s právnou argumentáciou uvedenou v správnej žalobe, ktorou žalobkyňa spochybňovala jeho právny názor. Z uvedeného dôvodu odkázala na svoju doterajšiu argumentáciu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný opomenul skutočnosť, že zánikom záložného veriteľa zanikli aj jeho práva a povinnosti, v dôsledku čoho sa údaj zapísaný v časti C listu vlastníctva č. XX v katastrálnom území C. D. stal nehodnoverným a nezodpovedal skutočnému právnemu stavu. Podľa žalobkyne pritom z vyjadrenia žalovaného vyplývalo, že zánik záložného veriteľa považoval za preukázaný. Žalobkyňa namietala aj tvrdenie žalovaného, že výmaz záložného práva bolo možné dosiahnuť výlučne súdnou cestou. Poukázala na to, že nemala koho žalovať, keďže záložný veriteľ zanikol. Zároveň pripomenula, že tento postup sa už pokúsila využiť podaním žaloby na súd, avšak konanie bolo zastavené práve z dôvodu zániku žalovaného subjektu. Podľa žalobkyne preto nebolo možné požadovať od nej splnenie podmienky, ktorá bola objektívne nesplniteľná. Žalobkyňa preto tvrdila, že postoj žalovaného sa mohol javiť ako zákonný iba z formálneho hľadiska, avšak v skutočnosti bol jeho postup nedostatočne odôvodnený a viedol k zachovaniu protiprávneho stavu, keď na liste vlastníctva zostával zapísaný zaniknutý subjekt ako záložný veriteľ. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nerozumela súvislosti rozsiahlej argumentácie žalovaného týkajúcej sa zrušenia spoločnosti bez likvidácie a odkazu na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Zdôraznila, že záložný veriteľ zanikol výmazom z obchodného registra po skončení konkurzu a splnení rozvrhového uznesenia, pričom vzhľadom na speňaženie jeho majetku nebola nariadená likvidácia a registrový súd rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu jej nemajetnosti. Žalobkyňa napokon zotrvala na podanej správnej žalobe a na všetkých jej dôvodoch.

Podstatné posúdenie skutkových dôvodov a právnych argumentov 11. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.09.2026 postupom podľa vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa . Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( a ), pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto správnu žalobu žalobcu podľa zamietol. 12. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je

nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd uvádza, že v zmysle je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v . Podľa je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je napadnuté rozhodnutie/opatrenie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemôže žalobné body sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívnych spisov, či napadnutých rozhodnutí. Správny súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe. 13. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam v konaní o preskúmanie ich zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach. 14. Podľa md) ods. 2 po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri, výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva najskôr však ku dňu zániku záložného práva. 15. Podľa md) ods. 3 záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva, ustanovenie g) ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca, záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom . 16. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného - odpoveď č. Z-5242/2021 na opakovanú žiadosť o výmaz ťarchy z listu vlastníctva XX, katastrálne územie C. D. zo dňa 15.08.2024. 17. Z obsahu opatrenia vyplýva, že Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, uviedol, že nedošlo k novým skutočnostiam, ktoré by boli podnetom na výmaz záložného práva sa v zmysle md) ods. 3 (ďalej aj ,“) na základe návrhu záložného veriteľa, pričom podľa žalovaného uvedenú skutočnosť podopiera aj vyjadrenie Okresnej prokuratúry Lučenec, v ktorom prokurátor vo svojom Upovedomení o vybavení podnetu zo dňa 24.01.2023 uviedol, že: ,,Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, však nie je oprávnený rozhodovať o uvedených okolnostiach prevodu pohľadávky, o jej zániku, ani o premlčaní. Toto prislúcha súdu.“ Krajská prokuratúra Banská Bystrica vo svojom Vyrozumení o spôsobe vybavenia opakovaného podnetu zo dňa 19.04.2023 postup Okresnej prokuratúry Lučenec v uvedenej veci odobrila. Zároveň Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, oznámil, že sa naďalej pridržiava vyjadrení uvedených v Odpovedi na Doplnenie žiadosti o výmaz ťarchy z listu vlastníctva XX kat. územie C. D. zo dňa 22.11.2022. Podľa Katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 až 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. 18. Správny súd na úvod konštatuje, že napadnuté opatrenie predstavuje spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve, pretože ide o opatrenie podľa , nakoľko ide o akt vydaný

orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva a povinnosti žalobcu priamo dotknuté. 19. Z administratívneho spisu má správny súd preukázané, že v roku 1993 a 1997 na nehnuteľnostiach žalobkyne vzniklo záložné právo v prospech Slovenskej kreditnej banky, a. s. na zabezpečenie úverových pohľadávok. Na predmetnú banku bol vyhlásený konkurz, pričom žalobkyňa v súvislosti s uvedeným tvrdí, že jej zabezpečený záväzok následne zanikol/premlčal sa a záložné právo už nemá trvať. V roku 2019 žalobkyňa podala na Okresný súd Lučenec žalobu, ktorou žiadala určiť, že záložné právo zaniklo (). Okresný súd konanie prerušil do skončenia konkurzu. Krajský súd v Banskej Bystrici toto uznesenie zrušil uviedol, že zatiaľ nie je dostatočne zistené či pohľadávka voči žalobkyni vôbec existuje a či výsledok sporu môže ovplyvniť konkurznú podstatu, a preto vec vrátil Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie. V roku 2021 bol konkurz banky zrušený po splnení rozvrhového uznesenia. V roku 2022 bola banka následne vymazaná z obchodného registra a zanikla bez právneho nástupcu. V roku 2021 žalobkyňa prvýkrát požiadala kataster o výmaz záložného práva z LV č. XX. Tvrdila, že zabezpečená pohľadávka zanikla a príslušný katastrálny odbor požadoval listinu, ktorá by preukazovala zánik záložného práva. Žalobkyňa ju nepredložila a poukazovala na skončenie konkurzu a neskôr na zánik banky. V roku 2022 žalobkyňa svoju žiadosť doplnila o argument, že zanikol samotný záložný veriteľ, pretože banka bola vymazaná z obchodného registra, kataster však zotrval na stanovisku, že samotný zánik banky nestačí, a že treba listinu preukazujúcu zánik záložného práva, prípadne listinu od záložného veriteľa. Žalobkyňa sa obrátila na prokuratúru s podnetom na protest. Prokuratúra jej argumentáciu neuznala a uviedla, že otázku zániku pohľadávky či premlčania má riešiť súd. Konanie vedené Okresným súdom Lučenec pod spisovou značkou bolo napokon zastavené po tom čo konkurz skončil a banka bola vymazaná z obchodného registra, tým žalobkyňa podľa svojho názoru stratila subjekt, proti ktorému by mohla pokračovať v civilnom spore. Dňa 23.07.2024 žalobkyňa opätovne podala žiadosť o výmaz záložného práva. Dňa 15.08.2024 kataster v preskúmavanom opatrení uviedol, že nevidí nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výmaz a naďalej zastáva názor, že výmaz sa vykoná na základe návrhu záložného veriteľa, zároveň odkázal na stanovisko prokuratúry.

20. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci je či k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností postačuje návrh dlžníka a rozhodnutie registrového súdu o tom, že právnická osoba zanikla. Nadväzujúcou otázkou je tiež na podklade akých listín sa vykoná výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností v prípade, že právnická osoba zanikla. 21. Podľa názoru správneho súdu k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností návrh dlžníka a rozhodnutie registrového súdu o tom, že právnická osoba zanikla nepostačí. Nie je možné vymazať záložné právo z listu vlastníctva s poukazom na zánik záložného veriteľa ako právnickej osoby. Záložné právo v takomto prípade nemôže zaniknúť. 22. V danom prípade Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 03.01.2022, súd vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť : Slovenská kreditná banka, a.s. ,,v konkurze“, IČO: 31 323 936 dňom 06.01.2022. Rozvrhové uznesenie súdu č.k. -4432 zo dňa 31.08.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 10.2020 bolo podkladom pre výmaz predmetnej obchodnej spoločnosti. Výmazom z obchodného registra dochádza k strate právnej subjektivity obchodnej spoločnosti, ktorá z hľadiska práva prestáva existovať, teda dochádza k zániku spôsobilosti mať práva a povinnosti a spôsobilosti na právne úkony. Právna subjektivita obchodnej spoločnosti sa končí vždy až výmazom z obchodného registra a nie už zrušením spoločnosti, ktoré je iba predpokladom na vykonanie výmazu spoločnosti z obchodného registra. Ku dňu výmazu z obchodného registra spoločnosť zaniká ako ekonomický a právny subjekt zaniká teda jej aktivita v ekonomickej oblasti ako aj možnosť vstupovať do právnych vzťahov. Výmaz spoločnosti z obchodného registra má preto konštitutívne účinky. Keďže záložný veriteľ bol vymazaný ex offo na základe uznesenia súdu bola táto spoločnosť zrušená bez právneho nástupcu (teda niet nositeľa práv a povinností). 23. V danom prípade spoločnosť prešla konkurzom, súd vydal uznesenie o splnení rozvrhového výťažku a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra. Ak sa s odstupom času objaví majetok, o ktorom sa počas konkurzu nevedelo, je možné podať návrh na dodatočnú likvidáciu majetku. Pôvodné majetkové vysporiadanie (konkurz) a vydané uznesenia sa už nespochybňujú. V danom prípade spoločnosť prešla konkurzom, súd vydal uznesenie o splnení rozvrhového výťažku a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra. Ak sa s odstupom času teda objavil majetok, o ktorom sa počas konkurzu nevedelo, je možné podať návrh na dodatočnú likvidáciu majetku. Pôvodné majetkové vysporiadanie (konkurz) a vydané uznesenia sa už nespochybňujú. S ohľadom na md) ods. 3 , listinou na podklade, ktorej sa vykoná výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností

v prípade, že záložný veriteľ zanikol bude návrh dlžníka na výmaz záložného práva a kvitancia, prípadne rozhodnutie o tom, že záložné právo neexistuje. 24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho ju správny súd podľa zamietol. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal členk senátu JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.