Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/27/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J., s. r. o., Z., IČO:

X., zastúpeným JUDr. C.S., advokátom so sídlom ul. F.Č., v konaní o návrhu

na výmaz zapísanej osoby z obchodného registra v Oddieli: Sro, Vložka číslo: 3297/L,

vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 3. apríla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zo dňa 3. apríla 2012, sp. zn.

potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. -77 zo dňa

4. januára 2012 a zároveň pripustil podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline.

Okresný súd námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu

zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na zápis, podaným dňa

5. decembra 2011 domáhal vykonania zmeny zapísaných údajov. Vyšší súdny úradník podľa

ust. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) odmietol vykonať výmaz z obchodného

registra. O odmietnutí vykonania výmazu bol navrhovateľ podľa ust. § 8 ods. 4 zákona

č. upovedomený oznámením zo dňa 7. decembra 2011. Dňa 23. decembra

2011 podal navrhovateľ proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky. Okresný súd

po preskúmaní námietok, za aplikácie ust. , v rozsahu danom podľa

a , námietky zamietol. Okresný súd sa vyjadril k zásadnej otázke,

či v prípade, keď je navrhovateľ nemajetný, mohol rozhodnúť o svojom zrušení bez likvidácie

a bez právneho nástupcu. Okresný súd uviedol, že takýto postup nie je možný z dôvodu, keď

ust. druhá veta nie je možné vykladať izolovane,

bez prihliadnutia na súvisiacu právnu úpravu pri zrušení a likvidácii obchodnej spoločnosti,

ktorá je uvedená v nasledujúcich ustanoveniach . Obchodný

zákonník upravuje výnimky, pri ktorých pri zrušení obchodnej spoločnosti sa nevyžaduje

likvidácia, napriek tomu, že imanie neprechádza na právneho nástupcu. Jedným z okruhov

výnimiek sú rozhodnutia konkurzných súdov, ak bol zamietnutý návrh na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu

nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak bolo konkurzné

konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok

majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

V týchto druhoch konkurzných rozhodnutí sa pri zrušení obchodnej spoločnosti nevyžaduje

ich likvidácia. Ustanovenie druhá veta vo vzťahu

ku konkurzným rozhodnutiam je teda všeobecnou úpravou, na ktorú nadväzuje ustanovenie

a .

Okresný súd uviedol, že ďalším okruhom výnimiek, kedy sa nevyžaduje pri zrušení

spoločnosti jej likvidácia je prípad, ak spoločnosť nemá žiaden majetok. Na túto výnimku

nadväzuje ust. , , t. j. v tých prípadoch, kedy o zrušení

spoločnosti rozhoduje súd z dôvodov uvedených v alebo

z iných dôvodov, uvedených v . V týchto konaniach má súd povinnosť

skúmať majetok obchodnej spoločnosti, či postačí aspoň na náhradu odmeny a výdavkov

za výkon funkcie likvidátora. Pokiaľ súd v tomto konaní o zrušení obchodnej spoločnosti

zistí, že spoločnosť nemá dostatok majetku, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie

a bez právneho nástupcu. Systematicky preto ust.

nadväzuje na ust. druhá veta a len v súdnych konaniach

o zrušenie obchodnej spoločnosti prichádza do úvahy výnimka zrušenia spoločnosti bez

likvidácie z dôvodu jej nemajetnosti a bez právneho nástupcu. Okresný súd vyslovil názor,

že ust. druhá veta , kedy toto ustanovenie nevyžaduje

pri zrušení spoločnosti likvidáciu z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, a

nevyžaduje prechod imania na právneho nástupcu, priamo súvisí, a to výhradne s ust. § 68

ods. 9 , t. j. v prípade, kedy súd rozhodne o zrušení spoločnosti

a na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru o nemajetnosti zapísanej spoločnosti

v obchodnom registri. Tomuto záveru zodpovedá aj konštrukcia § 28 vyhlášky č. 25/2004

Z. z., ktoré ustanovenie upravuje okruh prikladaných príloh k návrhu na výmaz spoločnosti

z obchodného registra. Toto ustanovenie jednoznačne rozlišuje okruh príloh pri dobrovoľnom

výmaze z obchodného registra na základe návrhu len vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti

s právnym nástupcom a len vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti a jej výmazu z obchodného

registra po skončení likvidácie. Právna úprava a konštrukcia ust.

je založená na výnimkách, kedy nevyžaduje pri zrušení spoločnosti

prechod imania na právneho nástupcu ani jej likvidáciu, pričom táto právna úprava

predpokladá predchádzajúci judikovaný záver súdu o nemajetnosti spoločnosti na základe

predchádzajúceho vykonaného súdneho dokazovania, a to či už prostredníctvom rozhodnutí

konkurzných súdov uvedených v , kedy

jednoznačne zo zákona táto výnimka vyplýva alebo pri rozhodnutí súdu o zrušení obchodnej

spoločnosti postupom podľa , , a . V prípade

rozhodnutia konkurzných súdov, uvedených v ,

ako aj v prípade rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu jej

nemajetnosti, je následne obchodná spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra

podľa kogentného ust. a a

Dôvodom tohto zjednodušeného postupu bez podania návrhu zapísanej spoločnosti na jej

výmaz z obchodného registra a bez akýchkoľvek príloh je práve predchádzajúce súdne

konanie, ktorého výsledkom je záver o nemajetnosti obchodnej spoločnosti. Takýto postup

pri výmaze z obchodného registra však nie je umožnený a zákon ho ani nepredpokladá,

v prípade, ak by došlo k zrušeniu spoločnosti rozhodnutím príslušného orgánu samotnej

spoločnosti z dôvodu jej nemajetnosti, t. j. bez likvidácie a bez právneho nástupcu.

Ak spoločnosť samotná dobrovoľne podáva návrh na svoj výmaz z obchodného registra,

môže tak urobiť iba na tlačive č. 19 podľa vyhlášky č. a potom je jej

povinnosťou predložiť tie prílohy, ktoré sú vymenované v vyhlášky č.

a rozlíšené podľa toho, či sa jedná o zrušenie spoločnosti s právnym nástupcom na základe

zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, alebo je povinnosťou zapísanej spoločnosti predložiť

tie prílohy, ktoré sú uvedené v vyhlášky č. , t. j. v prípade,

keď dôjde k rozhodnutiu spoločnosti o jej zrušení s likvidáciou.

Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. b)

v znení účinnom od 1. januára 2008 je jednoznačne, a to kogentným

spôsobom vymedzený spôsob zrušenia obchodnej spoločnosti, kde podľa znenia Obchodného

zákonníka v znení účinnom od 1. januára 2008 spoločnosť svojim orgánom môže prijať

rozhodnutie o zrušení, avšak iba za predpokladu, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou

alebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom. Rozhodnutie príslušného

orgánu spoločnosti o zrušení bez likvidácie a bez právneho nástupcu ust. § 68 ods. 3 písm. b)

s účinnosťou od 1. januára 2008 jednoznačne vylučuje a takýto

spôsob zrušenia spoločnosti v zmysle citovaného ustanovenia

neumožňuje. Okresný súd uviedol, že celá koncepcia zákonnej úpravy v Obchodnom

vo vzájomných súvislostiach

je nastavená tak, že nie je možné zrušenie spoločnosti rozhodnutím spoločníkov

bez likvidácie a bez právneho nástupcu. Na prípady uvedené v § 68 ods. 4 Obchodného

v ust. , ktorý

obsahuje procesný príkaz registrovému súdu na výmaz spoločnosti z obchodného registra.

V ust. ide však o prípady, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza

v dôsledku rozhodnutia súdu a nie spoločníkov, či už priamo v podobe uznesenia o zrušení

spoločnosti bez likvidácie alebo v podobe rozhodnutí, ktoré ex lege vyvolávajú zrušenie

spoločnosti, napr. uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia (§ 68

ods. 3 písm. d) ). Na možnosť zrušenia spoločnosti bez likvidácie

nenadväzuje v zákone o obchodnom registri žiadne ustanovenie, čo má logiku v tom zmysle,

že zrušenie spoločnosti bez likvidácie je možné len s právnym nástupcom (pre prípad zrušenia

spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom potom nadväzuje právna úprava obsiahnutá

v vyhlášky č. ).

Okresný súd skonštatoval, že koncepcia právnej úpravy výmazu obchodnej

spoločnosti zrušenej bez likvidácie a bez právneho nástupcu je postavená na existencii

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, v ktorom dôjde v rámci dokazovania k zisteniu

nemajetnosti spoločnosti alebo k procesu postupnej likvidácie majetku spoločnosti

v konkurznom konaní. Zrušenie spoločnosti rozhodnutím samotnej spoločnosti bez likvidácie

a právneho nástupcu by odporovalo tejto koncepcii, keďže by chýbalo judikatórne

konštatovanie nemajetnosti spoločnosti. Hoci v konaní o zosúladenie skutočného stavu

so stavom zapísaným v obchodnom registri môže súd vykonávať dokazovanie vzhľadom

na to, že v tomto konaní môže súd rozhodnúť o zápise alebo výmaze údajov

iba deklaratórneho charakteru, nemôže v tomto konaní rozhodnúť o výmaze spoločnosti,

keďže ide o zápis s konštitutívnymi účinkami. Okresný súd mal za to, že pokusy o výmaz

spoločnosti z obchodného registra po jej zrušení spoločníkmi bez likvidácie a bez právneho

nástupcu je obchádzaním zákona, pokiaľ ide o povinnosť v stanovených prípadoch podať

návrh na vyhlásenie konkurzu, či povinnosť vykonať likvidáciu spoločnosti. Na základe

záverov a úvah okresný súd námietky v zmysle ust. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil

s názorom okresného súdu, ktorý vychádza z koncepcie výnimiek. Navrhovateľ bol zrušený

na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to v súlade s § 68 ods. 2 druhá veta v spojení

s . Aj v zmysle ust.

, valné zhromaždenie je oprávnené rozhodovať o zrušení spoločnosti,

pričom podľa v takomto prípade sa spoločnosť

zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení

spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté. Navrhovateľ poukázal na ust.

druhá veta , z ktorej vyplýva, že likvidácia sa nevyžaduje,

ak spoločnosť nemá žiaden majetok. Na základe tohto zákonného ustanovenia spoločnosť

môže kedykoľvek prijať rozhodnutie, že sa zrušuje. Pokiaľ spoločnosť nemá majetok, zruší sa

bez likvidácie. okrem ust. nemá osobitné ustanovenia, ktorými

by sa upravoval výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

vo svojom splnomocňovacom ust. § 14 ods. 1 uvádza, že vzory tlačív na podávanie návrhu

na zápis v listinnej podobe a zoznam listín, ktoré treba k návrhu na zápis priložiť, a to bez

ohľadu na jeho podobu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky. okrem vydania vzorov

príslušných tlačív ustanovuje obligatórne náležitosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie návrhov

osôb zapisovaných do obchodného registra. Obligatórne náležitosti návrhu na výmaz

stanovuje vyhláška v ust. § 28. Pre výmaz právnickej osoby v danom prípade spoločnosti

s ručením obmedzeným vyžaduje vo forme príloh len rozhodnutie

spoločníkov alebo príslušného orgánu zapísanej osoby. Tým, že sú splnené len formálne

náležitosti návrhu a skutočnosť, že návrh na výmaz obsahuje vyhláškou požadovanú prílohu

- rozhodnutie valného zhromaždenia, sú naplnené všetky právne predpoklady, aby registrový

súd výmaz akceptoval. Registrový súd nemá žiadne zákonné oprávnenie vyžadovať, aby

spoločnosť vykonala likvidáciu, ak nemá žiaden majetok. Registrový súd by mal vykonať

výmaz navrhovateľa, keďže tomuto výmazu predchádzalo zákonu zodpovedajúce zrušenie

spoločnosti v súlade s ustanoveniami . Navrhovateľ poukázal,

že ani po vykonanej novelizácii právnej úpravy ust. § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného

zákonníka od 1. januára 2008 nemožno prijať záver, že spoločnosť svojim orgánom môže

prijať rozhodnutie o zrušení len za predpokladu, že sa zruší s likvidáciou alebo bez likvidácie

s právnym nástupcom. V tomto smere nebol zmenený ,

ktorý explicitne stanovuje, že likvidácia sa nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok.

Uvedený názor je prezentovaný JUDr. Milanom Ďuricom v publikácii

- komentár 2. Aktualizované vydanie, Mária Patakyová a kolektív, C. H. Beck, 2008 str. 203.

Navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. novembra

2007 v konaní pod sp. zn. , v ktorom sa rovnako navrhovateľ domáhal

výmazu z obchodného registra na základe rozhodnutia spoločnosti o zrušení spoločnosti bez

likvidácie a krajský súd v tomto rozhodnutí okrem iného uviedol, že v zmysle ust. § 68 ods. 2

druhá veta sa nevyžaduje likvidácia, ak spoločnosť nemá žiaden

majetok. O takto podanom návrhu, poukázal krajský súd, je potrebné, aby prebehlo súdne

konanie, keďže takúto možnosť zániku spoločnosti výmazom z obchodného registra bez

likvidácie dáva samotné zákonné ustanovenie za podmienky, že spoločnosť preukáže,

že nemá žiaden majetok. V danom podanom návrhu navrhovateľ doložil aj listiny

preukazujúce, že spoločnosť nemá žiaden majetok. Je nelogické a v rozpore so zákonnou

úpravou vyžadovať, aby spoločnosť vykonala likvidáciu, keď nemá žiaden majetok.

Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie, resp. zmeniť tak, že námietkam navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania výmazu

bude vyhovené.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach

ust. bez nariadenia pojednávania podľa a napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219

ods. 1 , s pripustením dovolania podľa ust. , keďže ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to v celom rozsahu.

Ako uviedol odvolací súd v odôvodení svojho rozhodnutia, základná otázka, ktorá

bola riešená v konaní pred okresným súdom v súvislosti s podaným návrhom na výmaz

obchodnej spoločnosti - navrhovateľa J., s. r. o., so sídlom X., IČO: X. z obchodného

registra, spočívala v tom, či boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby mohol byť

navrhovateľ ako obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra v zmysle rozhodnutia

orgánu tejto spoločnosti, a to valného zhromaždenia zo dňa 28. októbra 2011, na ktorom

spoločníci zrušili spoločnosť J.,

s. r. o. bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd poukázal

na vzájomnú väzbu a výklad jednotlivých odsekových ust.

v spojení s ustanoveniami o obchodnom registri v spojení

s vyhláškou č. a skonštatoval, že ust. druhá veta Obchodného

zákonníka nemožno vykladať izolovane, bez prihliadnutia na súvisiacu právnu úpravu

v ďalších odsekových ustanoveniach, ako aj v spojení s uvedenými právnymi predpismi,

výsledkom ktorého vzájomného posúdenia bol záver okresného súdu, že konanie o výmaz

spoločnosti z obchodného registra v zmysle podaného návrhu na výmaz môže prebehnúť len

v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou alebo zrušenia spoločnosti bez likvidácie

s právnym nástupcom. Za situácie rozhodnutia spoločnosti orgánom na to oprávneným o jej

zrušení bez likvidácie a bez právneho nástupcu sa ku konaniu o výmaz spoločnosti v takomto

prípade vyžaduje predchádzajúci judikovaný záver súdu o nemajetnosti spoločnosti,

na základe predchádzajúceho vykonaného súdneho dokazovania, postupom podľa ust. § 68

ods. 6, 7, 8 a 9 , pri rozhodnutí súdu o zrušení obchodnej spoločnosti.

Ďalej okresný súd uviedol, že systematicky preto ustanovenie § 68 ods. 9 Obchodného

zákonníka nadväzuje na ust. druhá veta a len v súdnych

konaniach o zrušenie obchodnej spoločnosti prichádza do úvahy výnimka zrušenia

spoločnosti bez likvidácie, z dôvodu jej nemajetnosti a bez právneho nástupcu. V konečnom

dôsledku prvostupňový súd vyslovil názor, že ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného

zákonníka, kedy toto ustanovenie nevyžaduje pri zrušení spoločnosti likvidáciu z dôvodu,

že spoločnosť nemá žiaden majetok a nevyžaduje prechod imania na právneho nástupcu,

priamo súvisí, a to výhradne ust. , t. z. v prípadoch, kedy

súd a nie spoločníci spoločnosti rozhoduje o zrušení spoločnosti a na základe vykonaného

dokazovania dospeje k záveru o nemajetnosti zapísanej spoločnosti v obchodnom registri.

V súvislosti s vyššie vysloveným názorom okresného súdu krajský súd poukázal na citácie

zákonných ustanovení , a a ust.

písm. c)

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uvádza, že spoločníci, resp. príslušný

orgán spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti a tak ako založenie, aj zrušenie

spoločnosti je v dispozícii spoločníkov, resp. príslušných orgánov spoločnosti. Spoločníci,

resp. príslušný orgán spoločnosti môže však rozhodnúť o zrušení spoločnosti s likvidáciou

alebo bez likvidácie, iba ak súčasne rozhodnú o zlúčení, splynutí, alebo rozdelení spoločnosti.

Takýto názor krajského súdu vyplýva aj z ust. .

V prípade dobrovoľného zrušenia spoločnosti bez právneho nástupcu musí spoločnosť vždy

vykonať likvidáciu, preto v zmysle ust. ,

vzájomného výkladu s ust. druhá veta , v spojení

s ust. spoločnosť môže rozhodnúť len o tom, že sa zrušuje bez

likvidácie s právnym nástupcom alebo že sa zrušuje s likvidáciou, ak imanie neprechádza

na právneho nástupcu tak, ako to skonštatoval okresný súd. V iných prípadoch

ako v uvedených, súd nemôže na návrh spoločnosti titulom rozhodnutia spoločnosti o jej

zrušení bez likvidácie a bez právneho nástupcu vykonať výmaz spoločnosti z obchodného

registra, keďže o takomto stave nemajetnosti spoločnosti nebolo vydané žiadne právoplatné

súdne rozhodnutie, na základe ktorého by bol výmaz spoločnosti z obchodného registra

možný. V súvislosti s vykonaným právnym zhodnotením krajským súdom sa poukázalo

na ust. , v ktorom bola úprava v doplnení, a to

v časti ...„ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou alebo o zrušenie spoločnosti bez

likvidácie s právnym nástupcom“, ktoré spôsoby zrušenia sa viažu na rozhodnutie

spoločníkov alebo orgánu spoločnosti. Spôsob zrušenia spoločnosti bez likvidácie a bez

právneho nástupcu patrí tak do dispozície súdu, čo znamená, že pri zrušení spoločnosti bez

likvidácie pre nemajetnosť sa vyžaduje judikovaný záver súdu o tom, že spoločnosť nemá

žiaden majetok. Krajský súd súčasne dodal, že v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu podľa ust.

Krajský súd uviedol, že pokiaľ sa odchýlil od doterajšej rozhodovacej činnosti, tak je

to postup vyvolaný potrebou zjednotenia súdneho rozhodovania v registrovom konaní

v prípadoch, ak sama spoločnosť pristúpi k rozhodnutiu o jej zrušení bez likvidácie z titulu,

že nemá žiaden majetok a následne pre túto skutočnosť podá na súd návrh na výmaz

z obchodného registra. Niektoré registrové súdy na základe samotného rozhodnutia

spoločnosti o jej zrušení bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok,

vykonajú výmaz takejto spoločnosti z obchodného registra, príkladmo ako v prípade

uznesenia Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. , s. r. o. 25630/B zo dňa

27. novembra 2007, vzťahujúceho sa k obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., so sídlom D.B.,

IČO: X., zapísaná v Oddieli: Sro, Vložka

č. X..

Krajský súd podľa ust. proti svojmu potvrdzujúcemu

rozhodnutiu pripustil dovolanie, keďže mal za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. Okresným súdom a následne z titulu vyvolaného odvolacieho konania

krajským súdom vyslovený právny názor nebol do tohto času riešený Najvyšším súdom

Slovenskej republiky ako dovolacím súdom a súčasne právny názor uvedený v odôvodnení

bude mať dopad na viaceré spoločnosti v súvislosti s ich rozhodnutím o zrušení bez

likvidácie, pretože spoločnosť nemá žiaden majetok a následne podaným návrhom na výmaz

takejto spoločnosti z obchodného registra práve pre túto skutočnosť o zrušení bez likvidácie

z titulu nemajetnosti. Súčasne nie je jednotný prístup, resp. spôsob riešenia tejto právnej

otázky, keďže niektoré konajúce registrové súdy na základe rozhodnutia spoločnosti o jej

zrušení bez likvidácie, ak nie je žiaden majetok, podľa ust. § 68 ods. 2 druhá veta

uskutočnia výmaz takejto spoločnosti z obchodného registra, zatiaľ

čo aj v predmetnom súdnom rozhodnutí bol prijatý právny názor, že postup zrušenia

spoločnosti bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, s následne podaným

návrhom na výmaz takejto spoločnosti, nie je možný bez súdneho rozhodnutia, t. zn. že tento

spôsob zrušenia spoločnosti podporne aj podľa znenia ust. § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného

zákonníka spoločnosťou nie je možný.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 3. apríla 2012

podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov uvedených v ust. ,

a navrhol, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie v zmysle ust. zrušil a vrátil

vec odvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľ v dovolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu,

považuje ho za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že postupom

súdov bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že spoločnosť J., s. r. o. bola zrušená na základe

rozhodnutia valného zhromaždenia v súlade s § 68 ods. 2 druhá veta v spojení s ust. § 68

ods. 3 písm. b) . V ustanovení druhá veta Obchodného

zákonníka je uvedených šesť alternatív, kedy pri splnení ktorejkoľvek z nich môže dôjsť

k zrušeniu obchodnej spoločnosti bez potreby vykonania jej likvidácie. Poukázal na ust. § 125

ods. 1 písm. i) , podľa ktorého najvyšší orgán spoločnosti s ručením

obmedzeným, t. j. valné zhromaždenie, je oprávnené rozhodovať o zrušení spoločnosti,

pričom podľa v takomto prípade sa spoločnosť

zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení

spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté.

Podľa názoru navrhovateľa môže spoločnosť kedykoľvek prijať rozhodnutie, že sa

zrušuje. Pokiaľ spoločnosť nemá majetok, zrušuje sa bez likvidácie. Logickou úvahou totiž

nie je možné dospieť k inému názoru, že nie je možné vykonať likvidáciu majetku,

ak spoločnosť žiaden majetok nemá, nakoľko likvidácia znamená speňaženie majetku

zrušenej spoločnosti a uspokojenie pohľadávok veriteľov zo získaného výťažku. Samotný

výmaz spoločnosti sa vykonáva postupom, ktorý je upravený v zákone o obchodnom registri.

Zákon o obchodnom registri okrem ustanovenie § 8a nemá osobitné ustanovenia, ktorými by

sa upravoval výmaz obchodných spoločností z obchodného registra. Zákon o obchodnom

registri vo svojom splnomocňovacom ustanovení § 14 ods. 1 uvádza, že vzory tlačív

na podávanie návrhov na zápis v listinnej podobe a zoznam listín, ktoré treba k návrhu

na zápis priložiť, a to bez ohľadu na jeho podobu, ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Predmetná vyhláška

č. okrem vydania vzorov príslušných tlačív ustanovuje aj obligatórne

náležitosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie návrhov (prvozápis, zmeny, výmaz) osôb

zapisovaných do obchodného registra, tieto stanovuje vyhláška v ust. § 28. Pre výmaz

právnickej osoby v danom prípade spoločnosti s ručením obmedzeným vyžaduje vyhláška

vo forme príloh len rozhodnutie spoločníkov alebo príslušného orgánu zapísanej osoby. Tým,

že sú splnené formálne náležitosti návrhu a skutočnosťou, že návrh na výmaz obsahuje

vyhláškou požadovanú prílohu - rozhodnutie valného zhromaždenia, sú naplnené všetky

právne predpoklady, aby registrový súd výmaz akceptoval. Podľa názoru navrhovateľa,

registrový súd nemá žiadne zákonné oprávnenie vyžadovať, aby spoločnosť vykonala

likvidáciu, ak nemá žiaden majetok. Skutočnosť, že právny predpis nižšej právnej sily

() neustanovuje, aké dokumenty je navrhovateľ povinný v danom

prípade k návrhu na výmaz spoločnosti doložiť, nemôže byť na ujmu navrhovateľa

a registrový súd mal podľa názoru navrhovateľa vykonať jeho výmaz, nakoľko výmazu

predchádzalo zákonu zodpovedajúce zrušenie spoločnosti v súlade s ustanoveniami

.

Prvostupňový súd v zamietavom rozhodnutí uviedol, že ust. § 68 ods. 3 písm. b)

bolo od 1. januára 2008 zmenené, avšak navrhovateľ nemôže súhlasiť

s názorom prvostupňového súdu, že v zmysle tejto zmeny ust. § 68 ods. 3 písm. b)

od 1. januára 2008 došlo ku jednoznačnému a kogentnému

vymedzeniu spôsobu zrušenia obchodnej spoločnosti, kde spoločnosť svojim orgánom môže

prijať rozhodnutie o zrušení len za predpokladu, že sa zrušuje s likvidáciou alebo bez

likvidácie s právnym nástupcom. Navrhovateľ s týmto názorom nesúhlasí, pretože ani

po vykonanej novelizácii právna úprava tomu nezodpovedá. V tomto smere nebol zmenený

, ktorý explicitne stanovuje, že likvidácia sa nevyžaduje,

ak spoločnosť nemá žiaden majetok. Uvedený názor je prezentovaný Doc. JUDr. Milanom

Ďuricom, PhD. v publikácii - Komentár 2. Aktualizované vydanie, Mária

Patakyová a kolektív, C. H. Beck, 2008 na str. 203.

Navrhovateľ je toho názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s princípom

právnej istoty ako jedného zo základných atribútov právneho štátu a že postupom

odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

nakoľko samotný Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. ,

v ktorom sa navrhovateľ taktiež domáhal výmazu z Obchodného registra na základe

rozhodnutia spoločnosti o zrušení spoločnosti bez likvidácie, vo svojom rozhodnutí zo dňa

20. novembra 2007 konštatoval, že registrové konanie je, i keď osobitným, ale súdnym

konaním a že nemožno navrhovateľovi uprieť jeho právo na súdnu ochranu. Krajský súd

v Žiline v citovanom rozhodnutí na str. 4 okrem iného uviedol, že: „ Navrhovateľ sa domáha

konania o výmaz zapísanej osoby z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti bez

likvidácie, ktorá sa s odkazom na citované ustanovenie § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného

zákonníka nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok. O takto podanom návrhu je

potrebné, aby prebehlo súdne konanie, keďže takúto možnosť zániku spoločnosti výmazom

z obchodného registra bez likvidácie dáva samotné vyššie citované zákonné ustanovenie,

samozrejme za podmienky, že navrhovateľ preukáže, že nemá žiaden majetok.

Je na navrhovateľovi, aby preukázal splnenie tejto zákonnej hmotno-právnej podmienky.“

Navrhovateľ v dovolaní uviedol, že nad rámec zákonného ustanovenia k svojmu

návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra pripojil aj listiny preukazujúce,

že spoločnosť nemá žiaden majetok. Je nelogické a v rozpore so zákonnou úpravou

vyžadovať, aby spoločnosť vykonala likvidáciu, keď spoločnosť nemá žiaden majetok,

nakoľko likvidácia znamená speňaženie majetku spoločnosti a uspokojenie pohľadávok

veriteľov zo získaného výťažku.

Na základe uvedených skutočností je navrhovateľ toho názoru, že rozhodnutia

odvolacieho a prvostupňového súdu sú nesprávne, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia v zmysle ust. a

zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas ( ), pričom jeho

prípustnosť je daná podľa ust. , pristúpil k vecnému prejednaniu

dovolania bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k názoru,

že dovolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ - dovolateľ v dovolaní namietol, že spoločnosť J., s. r. o. bola zrušená na

základe rozhodnutia valného zhromaždenia v súlade s ust. § 68 ods. 2 druhá veta v spojení

s ust. .

Všeobecnú úpravu zrušenia a zániku právnických osôb upravuje ,

a to v ustanovení § 20a, podľa ktorého právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo

v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné

zákony neustanovujú inak. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ

celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Spoločnosť J. je spoločnosťou s ručením obmedzeným. Najvyšším orgánom

spoločnosti s ručením obmedzeným je valné zhromaždenie. Do jeho kompetencie medzi iným

patrí podľa rozhodovanie o zrušení spoločnosti

alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Teda o zrušení spoločnosti

alebo o zmene jej právnej formy môžu rozhodovať podľa spoločenskej zmluvy všetci

spoločníci, alebo ak spoločenská zmluva obsahuje úpravu, podľa ktorej o zrušení spoločnosti

rozhoduje valné zhromaždenie, tak o zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie, ktoré

taktiež rozhoduje o vstupe spoločnosti do likvidácie a o ustanovení likvidátora.

Ide o dobrovoľné zrušenie spoločnosti bez likvidácie formou zlúčenia, splynutia alebo

rozdelenia pre všetky právne formy obchodných spoločností a družstvo, pričom všeobecné

spoločné princípy dobrovoľného zrušenia spoločnosti bez likvidácie upravuje ust. § 69

a . Pre spoločnosť s ručením obmedzeným je dobrovoľné

zrušenie spoločnosti upravené v ustanovení a .

Za dobrovoľné zrušenie je treba považovať aj rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti

alebo spoločníkov spoločnosti o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Teda k dobrovoľnému

zrušeniu spoločnosti dochádza z vôle spoločníkov.

Nútené zrušenie spoločnosti je buď právnym dôsledkom rozhodnutí konkurzného súdu

alebo k zrušeniu spoločnosti dochádza rozhodnutím registrového súdu z dôvodov uvedených

v odseku 6 paragrafu 68 , ďalej z dôvodov uvedených v ustanoveniach

upravujúcich jednotlivé právne formy spoločnosti, ako aj z dôvodov uvedených

v prechodných a záverečných ustanoveniach (§ 113, 119, 120, 151, 152, 152a - 152b, 768c

pri spoločnosti s ručením obmedzeným) .

Dovolací súd je názoru, že rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti J., s. r. o.

o zrušení spoločnosti pre nedostatok majetku (bez likvidácie) je takým rozhodnutím valného

zhromaždenia spoločnosti, ktoré nemá právnu relevanciu vo vzťahu k výmazu spoločnosti

z obchodného registra bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým dôjde

na základe dokazovania súdu k zisteniu nemajetnosti spoločnosti alebo k procesu postupnej

likvidácie majetku spoločnosti v konkurznom konaní, keďže takéto rozhodnutie neprináleží

valnému zhromaždeniu tejto spoločnosti, prekračuje rámec zákonného oprávnenia valného

zhromaždenia pre dobrovoľné zrušenie spoločnosti, lebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie

je nútené zrušenie spoločnosti, o ktorom prináleží rozhodnúť buď konkurznému alebo

registrovému súdu, pretože nejde o zlúčenie, splynutie, alebo rozdelenie spoločnosti.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom ako súdu prvého stupňa, tak aj s názorom

odvolacieho súdu, že ustanovenie v spojení s ustanoveniami

o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a v spojení s vyhláškou č. je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, z čoho

jednoznačne vyplynulo, že konanie o výmaze spoločnosti z obchodného registra v zmysle

podaného návrhu na výmaz spoločnosti môže prebehnúť bez likvidácie len v prípade zrušenia

spoločnosti s likvidáciou alebo zrušenia spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom.

Za situácie, že k zrušeniu spoločnosti dôjde bez likvidácie a bez právneho nástupcu,

je nevyhnutnou podmienkou na konanie o výmaze spoločnosti doloženie predchádzajúceho

právoplatného rozhodnutia súdu o nemajetnosti spoločnosti, ktoré súd vydal na základe

vykonaného súdneho dokazovania postupom podľa § 68 ods. 6, 7, 8 a 9 Obchodného

zákonníka (rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti). Dovolací súd sa taktiež

stotožnil s názorom ako súdu prvého stupňa, tak aj názorom odvolacieho súdu, že ustanovenie

systematicky nadväzuje na druhá veta

a len v súdnych konaniach o zrušenie obchodnej spoločnosti je možná

výnimka zrušenia spoločnosti bez likvidácie z dôvodu jej nemajetnosti a bez právneho

nástupcu. Teda súd a nie spoločníci, resp. valné zhromaždenie spoločnosti, rozhoduje

o zrušení spoločnosti bez likvidácie pre nemajetnosť, keď na základe vykonaného

dokazovania súd dospeje k záveru, že zapísaná spoločnosť v obchodnom registri nevlastní

žiaden majetok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z ustanovenia § 68 Obchodného

()

a vyhlášky č. dospel k názoru totožnému s názorom prvostupňového

i odvolacieho súdu, že spoločnosť sa môže dobrovoľne rozhodnúť na jej zrušení, len ak sa

zrušuje s právnym nástupcom alebo s likvidáciou ( ).

Tomuto názoru prisvedčuje aj ust. , ktoré

stanovuje, že spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení

spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. V § 68 ods. 3

písm. b) je stanovené, že spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného

v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa,

keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo zrušenie

spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom.

Dovolateľ v dovolaní namietol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je rozpore

s princípom právnej istoty ako jedného zo základných atribútov právneho štátu a že postupom

odvolacieho súdu, ako aj prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

keďže registrové konanie je, i keď osobitným, ale súdnym konaním a nemožno

navrhovateľovi uprieť jeho právo na súdnu ochranu.

Teda navrhovateľ v dovolaní namietol, že v konaní na súde prvého i odvolacieho

stupňa došlo k vade podľa ust.

Podľa ust. - dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci je daná podľa ust. § 239 ods. 2 písm. a)

, dovolací súd však z úradnej povinnosti musí skúmať, či v konaní na odvolacom súde

nedošlo aj k vadám taxatívne vymedzených v ust. , keďže zistenie takýchto vád

by malo za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

Dovolací súd po preskúmaní konania na súde prvého stupňa, ako aj na odvolacom

súde, ako aj rozhodnutí týchto súdov dospel k názoru, že tieto rozhodnutia netrpia vadami

uvedenými v ust. , , , , a Dovolateľ ani v dovolaní nenamieta

existenciu týchto vád, má však za to, že v konaní došlo k vade podľa ust. § 237 písm. f)

, t. j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Dovolateľ v dovolaní nekonkretizoval, akým postupom súdu mu bola zmarená

realizácia jeho procesných práv priznaných mu za účelom

obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolateľ podal návrh na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra

na registrovom súde, t. j. Okresnom súde Žilina. Registrové súdy vo veciach obchodného

registra postupujú podľa v znení zmien a doplnkov o obchodnom

registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Okresný súd Žilina ako registrový súd postupoval v súlade s a

Z. z., pričom pri rozhodovaní o námietkach navrhovateľa postupoval podľa Občianskeho

súdneho poriadku, a to v súlade s ust. § 200b, pričom odmietnutie vykonania zápisu splnenia

podmienok podľa ( ). Podľa ust.

po preskúmaní námietok sudca môže námietky zamietnuť, pričom rozhoduje

uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné.

V konaní súdu prvého stupňa - registrového súdu - nedošlo k vade podľa ust. § 237

písm. f)

Navrhovateľ - dovolateľ podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa

o zamietnutí námietok proti odmietnutí vykonania zápisu, ktoré odvolací súd prejednal podľa

ust. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný.

Podľa ust. § 214 ods. 1 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak; a) je potrebné zopakovať

dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

Vec prejednávaná v odvolacom konaní nespadala pod ust. , preto

odvolací súd postupoval v súlade s , keď vo veci v súlade

s ust. nenariadil pojednávanie.

Dovolací súd preto konštatoval, že v predmetnej veci nedošlo zo strany k vade, ktorá

by mala za následok zmätočnosť konania ani podľa ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ust. dovolanie

navrhovateľa zamietol, keďže v predmetnej veci nezistil dôvody dovolania a nezistil ani vady

konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2012

JUDr. Darina Ličková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová