Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
67d/385703.e94006.pdf
PDF · 160.73 KB
No categories available
5Obdo/27/2012
Najvyšší súd 5 Obdo 27/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J., s. r. o., Z., IČO:
X., zastúpeným JUDr. C.S., advokátom so sídlom ul. F.Č., v konaní o návrhu
na výmaz zapísanej osoby z obchodného registra v Oddieli: Sro, Vložka číslo: 3297/L,
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Nsre/1/2012, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 3. apríla 2012 sp. zn. 13Cob/30/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zo dňa 3. apríla 2012, sp. zn.
13Cob/30/2012 potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 26Nsre/1/2012-77 zo dňa
4. januára 2012 a zároveň pripustil podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline.
Okresný súd námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu
zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na zápis, podaným dňa
5. decembra 2011 domáhal vykonania zmeny zapísaných údajov. Vyšší súdny úradník podľa
ust. § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 530/2003 Z. z.“) odmietol vykonať výmaz z obchodného
registra. O odmietnutí vykonania výmazu bol navrhovateľ podľa ust. § 8 ods. 4 zákona
č. 530/2003 Z. z. upovedomený oznámením zo dňa 7. decembra 2011. Dňa 23. decembra
2011 podal navrhovateľ proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky. Okresný súd
po preskúmaní námietok, za aplikácie ust. § 200b ods. 2 O. s. p., v rozsahu danom podľa § 6
a § 7 zákona č. 530/2003 Z. z., námietky zamietol. Okresný súd sa vyjadril k zásadnej otázke,
či v prípade, keď je navrhovateľ nemajetný, mohol rozhodnúť o svojom zrušení bez likvidácie
a bez právneho nástupcu. Okresný súd uviedol, že takýto postup nie je možný z dôvodu, keď
ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka nie je možné vykladať izolovane,
bez prihliadnutia na súvisiacu právnu úpravu pri zrušení a likvidácii obchodnej spoločnosti,
ktorá je uvedená v nasledujúcich ustanoveniach § 68 Obchodného zákonníka. Obchodný
zákonník upravuje výnimky, pri ktorých pri zrušení obchodnej spoločnosti sa nevyžaduje
likvidácia, napriek tomu, že imanie neprechádza na právneho nástupcu. Jedným z okruhov
výnimiek sú rozhodnutia konkurzných súdov, ak bol zamietnutý návrh na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu
nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak bolo konkurzné
konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok
majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
V týchto druhoch konkurzných rozhodnutí sa pri zrušení obchodnej spoločnosti nevyžaduje
ich likvidácia. Ustanovenie § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka vo vzťahu
ku konkurzným rozhodnutiam je teda všeobecnou úpravou, na ktorú nadväzuje ustanovenie
§ 68 ods. 3 písm. d) a § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Okresný súd uviedol, že ďalším okruhom výnimiek, kedy sa nevyžaduje pri zrušení
spoločnosti jej likvidácia je prípad, ak spoločnosť nemá žiaden majetok. Na túto výnimku
nadväzuje ust. § 68 ods. 8, 9 Obchodného zákonníka, t. j. v tých prípadoch, kedy o zrušení
spoločnosti rozhoduje súd z dôvodov uvedených v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka alebo
z iných dôvodov, uvedených v Obchodnom zákonníku. V týchto konaniach má súd povinnosť
skúmať majetok obchodnej spoločnosti, či postačí aspoň na náhradu odmeny a výdavkov
za výkon funkcie likvidátora. Pokiaľ súd v tomto konaní o zrušení obchodnej spoločnosti
zistí, že spoločnosť nemá dostatok majetku, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie
a bez právneho nástupcu. Systematicky preto ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka
nadväzuje na ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka a len v súdnych konaniach
o zrušenie obchodnej spoločnosti prichádza do úvahy výnimka zrušenia spoločnosti bez
likvidácie z dôvodu jej nemajetnosti a bez právneho nástupcu. Okresný súd vyslovil názor,
že ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, kedy toto ustanovenie nevyžaduje
pri zrušení spoločnosti likvidáciu z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, a
nevyžaduje prechod imania na právneho nástupcu, priamo súvisí, a to výhradne s ust. § 68
ods. 9 Obchodného zákonníka, t. j. v prípade, kedy súd rozhodne o zrušení spoločnosti
a na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru o nemajetnosti zapísanej spoločnosti
v obchodnom registri. Tomuto záveru zodpovedá aj konštrukcia § 28 vyhlášky č. 25/2004
Z. z., ktoré ustanovenie upravuje okruh prikladaných príloh k návrhu na výmaz spoločnosti
z obchodného registra. Toto ustanovenie jednoznačne rozlišuje okruh príloh pri dobrovoľnom
výmaze z obchodného registra na základe návrhu len vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti
s právnym nástupcom a len vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti a jej výmazu z obchodného
registra po skončení likvidácie. Právna úprava a konštrukcia ust. § 68 Obchodného zákonníka
je založená na výnimkách, kedy Obchodný zákonník nevyžaduje pri zrušení spoločnosti
prechod imania na právneho nástupcu ani jej likvidáciu, pričom táto právna úprava
predpokladá predchádzajúci judikovaný záver súdu o nemajetnosti spoločnosti na základe
predchádzajúceho vykonaného súdneho dokazovania, a to či už prostredníctvom rozhodnutí
konkurzných súdov uvedených v § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, kedy
jednoznačne zo zákona táto výnimka vyplýva alebo pri rozhodnutí súdu o zrušení obchodnej
spoločnosti postupom podľa § 68 ods. 6, 7, 8 a 9 Obchodného zákonníka. V prípade
rozhodnutia konkurzných súdov, uvedených v § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
ako aj v prípade rozhodnutia súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu jej
nemajetnosti, je následne obchodná spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra
podľa kogentného ust. § 68 ods. 4 a 9 Obchodného zákonníka a § 8a zákona č. 530/2003 Z. z.
Dôvodom tohto zjednodušeného postupu bez podania návrhu zapísanej spoločnosti na jej
výmaz z obchodného registra a bez akýchkoľvek príloh je práve predchádzajúce súdne
konanie, ktorého výsledkom je záver o nemajetnosti obchodnej spoločnosti. Takýto postup
pri výmaze z obchodného registra však nie je umožnený a zákon ho ani nepredpokladá,
v prípade, ak by došlo k zrušeniu spoločnosti rozhodnutím príslušného orgánu samotnej
spoločnosti z dôvodu jej nemajetnosti, t. j. bez likvidácie a bez právneho nástupcu.
Ak spoločnosť samotná dobrovoľne podáva návrh na svoj výmaz z obchodného registra,
môže tak urobiť iba na tlačive č. 19 podľa vyhlášky č. 25/2004 Z. z. a potom je jej
povinnosťou predložiť tie prílohy, ktoré sú vymenované v § 28 vyhlášky č. 25/2004 Z. z.
a rozlíšené podľa toho, či sa jedná o zrušenie spoločnosti s právnym nástupcom na základe
zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, alebo je povinnosťou zapísanej spoločnosti predložiť
tie prílohy, ktoré sú uvedené v § 28 ods. 4 vyhlášky č. 25/2004 Z. z., t. j. v prípade,
keď dôjde k rozhodnutiu spoločnosti o jej zrušení s likvidáciou.
Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. b)
Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1. januára 2008 je jednoznačne, a to kogentným
spôsobom vymedzený spôsob zrušenia obchodnej spoločnosti, kde podľa znenia Obchodného
zákonníka v znení účinnom od 1. januára 2008 spoločnosť svojim orgánom môže prijať
rozhodnutie o zrušení, avšak iba za predpokladu, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou
alebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom. Rozhodnutie príslušného
orgánu spoločnosti o zrušení bez likvidácie a bez právneho nástupcu ust. § 68 ods. 3 písm. b)
Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. januára 2008 jednoznačne vylučuje a takýto
spôsob zrušenia spoločnosti Obchodný zákonník v zmysle citovaného ustanovenia
neumožňuje. Okresný súd uviedol, že celá koncepcia zákonnej úpravy v Obchodnom
zákonníku a v zákone o obchodnom registri č. 530/2003 Z. z. vo vzájomných súvislostiach
je nastavená tak, že nie je možné zrušenie spoločnosti rozhodnutím spoločníkov
bez likvidácie a bez právneho nástupcu. Na prípady uvedené v § 68 ods. 4 Obchodného
zákonníka nadväzuje procesné ustanovenie v zákone č. 530/2003 Z. z. v ust. § 8a, ktorý
obsahuje procesný príkaz registrovému súdu na výmaz spoločnosti z obchodného registra.
V ust. § 8a zákona č. 530/2003 Z. z. ide však o prípady, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza
v dôsledku rozhodnutia súdu a nie spoločníkov, či už priamo v podobe uznesenia o zrušení
spoločnosti bez likvidácie alebo v podobe rozhodnutí, ktoré ex lege vyvolávajú zrušenie
spoločnosti, napr. uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia (§ 68
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Na možnosť zrušenia spoločnosti bez likvidácie
nenadväzuje v zákone o obchodnom registri žiadne ustanovenie, čo má logiku v tom zmysle,
že zrušenie spoločnosti bez likvidácie je možné len s právnym nástupcom (pre prípad zrušenia
spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom potom nadväzuje právna úprava obsiahnutá
v § 28 ods. 3 vyhlášky č. 25/2004 Z. z.).
Okresný súd skonštatoval, že koncepcia právnej úpravy výmazu obchodnej
spoločnosti zrušenej bez likvidácie a bez právneho nástupcu je postavená na existencii
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, v ktorom dôjde v rámci dokazovania k zisteniu
nemajetnosti spoločnosti alebo k procesu postupnej likvidácie majetku spoločnosti
v konkurznom konaní. Zrušenie spoločnosti rozhodnutím samotnej spoločnosti bez likvidácie
a právneho nástupcu by odporovalo tejto koncepcii, keďže by chýbalo judikatórne
konštatovanie nemajetnosti spoločnosti. Hoci v konaní o zosúladenie skutočného stavu
so stavom zapísaným v obchodnom registri môže súd vykonávať dokazovanie vzhľadom
na to, že v tomto konaní môže súd rozhodnúť o zápise alebo výmaze údajov
iba deklaratórneho charakteru, nemôže v tomto konaní rozhodnúť o výmaze spoločnosti,
keďže ide o zápis s konštitutívnymi účinkami. Okresný súd mal za to, že pokusy o výmaz
spoločnosti z obchodného registra po jej zrušení spoločníkmi bez likvidácie a bez právneho
nástupcu je obchádzaním zákona, pokiaľ ide o povinnosť v stanovených prípadoch podať
návrh na vyhlásenie konkurzu, či povinnosť vykonať likvidáciu spoločnosti. Na základe
záverov a úvah okresný súd námietky v zmysle ust. § 200b ods. 6 O. s. p. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil
s názorom okresného súdu, ktorý vychádza z koncepcie výnimiek. Navrhovateľ bol zrušený
na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to v súlade s § 68 ods. 2 druhá veta v spojení
s § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. Aj v zmysle ust. § 125 ods. 1 písm. i)
Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie je oprávnené rozhodovať o zrušení spoločnosti,
pričom podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka v takomto prípade sa spoločnosť
zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení
spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté. Navrhovateľ poukázal na ust.
§ 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, z ktorej vyplýva, že likvidácia sa nevyžaduje,
ak spoločnosť nemá žiaden majetok. Na základe tohto zákonného ustanovenia spoločnosť
môže kedykoľvek prijať rozhodnutie, že sa zrušuje. Pokiaľ spoločnosť nemá majetok, zruší sa
bez likvidácie. Zákon č. 530/2003 Z. z. okrem ust. § 8a nemá osobitné ustanovenia, ktorými
by sa upravoval výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Zákon č. 530/2003 Z. z.
vo svojom splnomocňovacom ust. § 14 ods. 1 uvádza, že vzory tlačív na podávanie návrhu
na zápis v listinnej podobe a zoznam listín, ktoré treba k návrhu na zápis priložiť, a to bez
ohľadu na jeho podobu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Vyhláška č. 25/2004 Z. z. okrem vydania vzorov
príslušných tlačív ustanovuje obligatórne náležitosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie návrhov
osôb zapisovaných do obchodného registra. Obligatórne náležitosti návrhu na výmaz
stanovuje vyhláška v ust. § 28. Pre výmaz právnickej osoby v danom prípade spoločnosti
s ručením obmedzeným vyhláška č. 25/2004 Z. z. vyžaduje vo forme príloh len rozhodnutie
spoločníkov alebo príslušného orgánu zapísanej osoby. Tým, že sú splnené len formálne
náležitosti návrhu a skutočnosť, že návrh na výmaz obsahuje vyhláškou požadovanú prílohu
- rozhodnutie valného zhromaždenia, sú naplnené všetky právne predpoklady, aby registrový
súd výmaz akceptoval. Registrový súd nemá žiadne zákonné oprávnenie vyžadovať, aby
spoločnosť vykonala likvidáciu, ak nemá žiaden majetok. Registrový súd by mal vykonať
výmaz navrhovateľa, keďže tomuto výmazu predchádzalo zákonu zodpovedajúce zrušenie
spoločnosti v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navrhovateľ poukázal,
že ani po vykonanej novelizácii právnej úpravy ust. § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného
zákonníka od 1. januára 2008 nemožno prijať záver, že spoločnosť svojim orgánom môže
prijať rozhodnutie o zrušení len za predpokladu, že sa zruší s likvidáciou alebo bez likvidácie
s právnym nástupcom. V tomto smere nebol zmenený § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktorý explicitne stanovuje, že likvidácia sa nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok.
Uvedený názor je prezentovaný JUDr. Milanom Ďuricom v publikácii Obchodný zákonník
- komentár 2. Aktualizované vydanie, Mária Patakyová a kolektív, C. H. Beck, 2008 str. 203.
Navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. novembra
2007 v konaní pod sp. zn. 13Cob/415/2007, v ktorom sa rovnako navrhovateľ domáhal
výmazu z obchodného registra na základe rozhodnutia spoločnosti o zrušení spoločnosti bez
likvidácie a krajský súd v tomto rozhodnutí okrem iného uviedol, že v zmysle ust. § 68 ods. 2
druhá veta Obchodného zákonníka sa nevyžaduje likvidácia, ak spoločnosť nemá žiaden
majetok. O takto podanom návrhu, poukázal krajský súd, je potrebné, aby prebehlo súdne
konanie, keďže takúto možnosť zániku spoločnosti výmazom z obchodného registra bez
likvidácie dáva samotné zákonné ustanovenie za podmienky, že spoločnosť preukáže,
že nemá žiaden majetok. V danom podanom návrhu navrhovateľ doložil aj listiny
preukazujúce, že spoločnosť nemá žiaden majetok. Je nelogické a v rozpore so zákonnou
úpravou vyžadovať, aby spoločnosť vykonala likvidáciu, keď nemá žiaden majetok.
Navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie, resp. zmeniť tak, že námietkam navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania výmazu
bude vyhovené.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach
ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219
ods. 1 O. s. p., s pripustením dovolania podľa ust. § 239 ods. 2 písm. a) O. s. p., keďže ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to v celom rozsahu.
Ako uviedol odvolací súd v odôvodení svojho rozhodnutia, základná otázka, ktorá
bola riešená v konaní pred okresným súdom v súvislosti s podaným návrhom na výmaz
obchodnej spoločnosti - navrhovateľa J., s. r. o., so sídlom X., IČO: X. z obchodného
registra, spočívala v tom, či boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby mohol byť
navrhovateľ ako obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra v zmysle rozhodnutia
orgánu tejto spoločnosti, a to valného zhromaždenia zo dňa 28. októbra 2011, na ktorom
spoločníci zrušili spoločnosť J.,
s. r. o. bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok.
Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd poukázal
na vzájomnú väzbu a výklad jednotlivých odsekových ust. § 68 Obchodného zákonníka
v spojení s ustanoveniami zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v spojení
s vyhláškou č. 25/2004 Z. z. a skonštatoval, že ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka nemožno vykladať izolovane, bez prihliadnutia na súvisiacu právnu úpravu
v ďalších odsekových ustanoveniach, ako aj v spojení s uvedenými právnymi predpismi,
výsledkom ktorého vzájomného posúdenia bol záver okresného súdu, že konanie o výmaz
spoločnosti z obchodného registra v zmysle podaného návrhu na výmaz môže prebehnúť len
v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou alebo zrušenia spoločnosti bez likvidácie
s právnym nástupcom. Za situácie rozhodnutia spoločnosti orgánom na to oprávneným o jej
zrušení bez likvidácie a bez právneho nástupcu sa ku konaniu o výmaz spoločnosti v takomto
prípade vyžaduje predchádzajúci judikovaný záver súdu o nemajetnosti spoločnosti,
na základe predchádzajúceho vykonaného súdneho dokazovania, postupom podľa ust. § 68
ods. 6, 7, 8 a 9 Obchodného zákonníka, pri rozhodnutí súdu o zrušení obchodnej spoločnosti.
Ďalej okresný súd uviedol, že systematicky preto ustanovenie § 68 ods. 9 Obchodného
zákonníka nadväzuje na ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka a len v súdnych
konaniach o zrušenie obchodnej spoločnosti prichádza do úvahy výnimka zrušenia
spoločnosti bez likvidácie, z dôvodu jej nemajetnosti a bez právneho nástupcu. V konečnom
dôsledku prvostupňový súd vyslovil názor, že ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka, kedy toto ustanovenie nevyžaduje pri zrušení spoločnosti likvidáciu z dôvodu,
že spoločnosť nemá žiaden majetok a nevyžaduje prechod imania na právneho nástupcu,
priamo súvisí, a to výhradne ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, t. z. v prípadoch, kedy
súd a nie spoločníci spoločnosti rozhoduje o zrušení spoločnosti a na základe vykonaného
dokazovania dospeje k záveru o nemajetnosti zapísanej spoločnosti v obchodnom registri.
V súvislosti s vyššie vysloveným názorom okresného súdu krajský súd poukázal na citácie
zákonných ustanovení § 68 ods. 1, 2 a 3 písm. b) Obchodného zákonníka a ust. § 8a ods. 1
písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z.
Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uvádza, že spoločníci, resp. príslušný
orgán spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti a tak ako založenie, aj zrušenie
spoločnosti je v dispozícii spoločníkov, resp. príslušných orgánov spoločnosti. Spoločníci,
resp. príslušný orgán spoločnosti môže však rozhodnúť o zrušení spoločnosti s likvidáciou
alebo bez likvidácie, iba ak súčasne rozhodnú o zlúčení, splynutí, alebo rozdelení spoločnosti.
Takýto názor krajského súdu vyplýva aj z ust. § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka.
V prípade dobrovoľného zrušenia spoločnosti bez právneho nástupcu musí spoločnosť vždy
vykonať likvidáciu, preto v zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka,
vzájomného výkladu s ust. § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, v spojení
s ust. § 68 Obchodného zákonníka spoločnosť môže rozhodnúť len o tom, že sa zrušuje bez
likvidácie s právnym nástupcom alebo že sa zrušuje s likvidáciou, ak imanie neprechádza
na právneho nástupcu tak, ako to skonštatoval okresný súd. V iných prípadoch
ako v uvedených, súd nemôže na návrh spoločnosti titulom rozhodnutia spoločnosti o jej
zrušení bez likvidácie a bez právneho nástupcu vykonať výmaz spoločnosti z obchodného
registra, keďže o takomto stave nemajetnosti spoločnosti nebolo vydané žiadne právoplatné
súdne rozhodnutie, na základe ktorého by bol výmaz spoločnosti z obchodného registra
možný. V súvislosti s vykonaným právnym zhodnotením krajským súdom sa poukázalo
na ust. § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, v ktorom bola úprava v doplnení, a to
v časti ...„ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou alebo o zrušenie spoločnosti bez
likvidácie s právnym nástupcom“, ktoré spôsoby zrušenia sa viažu na rozhodnutie
spoločníkov alebo orgánu spoločnosti. Spôsob zrušenia spoločnosti bez likvidácie a bez
právneho nástupcu patrí tak do dispozície súdu, čo znamená, že pri zrušení spoločnosti bez
likvidácie pre nemajetnosť sa vyžaduje judikovaný záver súdu o tom, že spoločnosť nemá
žiaden majetok. Krajský súd súčasne dodal, že v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
Krajský súd uviedol, že pokiaľ sa odchýlil od doterajšej rozhodovacej činnosti, tak je
to postup vyvolaný potrebou zjednotenia súdneho rozhodovania v registrovom konaní
v prípadoch, ak sama spoločnosť pristúpi k rozhodnutiu o jej zrušení bez likvidácie z titulu,
že nemá žiaden majetok a následne pre túto skutočnosť podá na súd návrh na výmaz
z obchodného registra. Niektoré registrové súdy na základe samotného rozhodnutia
spoločnosti o jej zrušení bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok,
vykonajú výmaz takejto spoločnosti z obchodného registra, príkladmo ako v prípade
uznesenia Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 32Exre/255/2007, s. r. o. 25630/B zo dňa
27. novembra 2007, vzťahujúceho sa k obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., so sídlom D.B.,
IČO: X., zapísaná v Oddieli: Sro, Vložka
č. X..
Krajský súd podľa ust. § 239 ods. 2 písm. a) O. s. p. proti svojmu potvrdzujúcemu
rozhodnutiu pripustil dovolanie, keďže mal za to, že ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Okresným súdom a následne z titulu vyvolaného odvolacieho konania
krajským súdom vyslovený právny názor nebol do tohto času riešený Najvyšším súdom
Slovenskej republiky ako dovolacím súdom a súčasne právny názor uvedený v odôvodnení
bude mať dopad na viaceré spoločnosti v súvislosti s ich rozhodnutím o zrušení bez
likvidácie, pretože spoločnosť nemá žiaden majetok a následne podaným návrhom na výmaz
takejto spoločnosti z obchodného registra práve pre túto skutočnosť o zrušení bez likvidácie
z titulu nemajetnosti. Súčasne nie je jednotný prístup, resp. spôsob riešenia tejto právnej
otázky, keďže niektoré konajúce registrové súdy na základe rozhodnutia spoločnosti o jej
zrušení bez likvidácie, ak nie je žiaden majetok, podľa ust. § 68 ods. 2 druhá veta
Obchodného zákonníka uskutočnia výmaz takejto spoločnosti z obchodného registra, zatiaľ
čo aj v predmetnom súdnom rozhodnutí bol prijatý právny názor, že postup zrušenia
spoločnosti bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, s následne podaným
návrhom na výmaz takejto spoločnosti, nie je možný bez súdneho rozhodnutia, t. zn. že tento
spôsob zrušenia spoločnosti podporne aj podľa znenia ust. § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného
zákonníka spoločnosťou nie je možný.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/30/2012 zo dňa 3. apríla 2012
podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov uvedených v ust. § 241 ods. 2 písm. a), c/ O. s. p.
a navrhol, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie v zmysle ust. § 243b O. s. p. zrušil a vrátil
vec odvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Navrhovateľ v dovolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu,
považuje ho za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že postupom
súdov bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že spoločnosť J., s. r. o. bola zrušená na základe
rozhodnutia valného zhromaždenia v súlade s § 68 ods. 2 druhá veta v spojení s ust. § 68
ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. V ustanovení § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka je uvedených šesť alternatív, kedy pri splnení ktorejkoľvek z nich môže dôjsť
k zrušeniu obchodnej spoločnosti bez potreby vykonania jej likvidácie. Poukázal na ust. § 125
ods. 1 písm. i) Obchodného zákonníka, podľa ktorého najvyšší orgán spoločnosti s ručením
obmedzeným, t. j. valné zhromaždenie, je oprávnené rozhodovať o zrušení spoločnosti,
pričom podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka v takomto prípade sa spoločnosť
zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení
spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté.
Podľa názoru navrhovateľa môže spoločnosť kedykoľvek prijať rozhodnutie, že sa
zrušuje. Pokiaľ spoločnosť nemá majetok, zrušuje sa bez likvidácie. Logickou úvahou totiž
nie je možné dospieť k inému názoru, že nie je možné vykonať likvidáciu majetku,
ak spoločnosť žiaden majetok nemá, nakoľko likvidácia znamená speňaženie majetku
zrušenej spoločnosti a uspokojenie pohľadávok veriteľov zo získaného výťažku. Samotný
výmaz spoločnosti sa vykonáva postupom, ktorý je upravený v zákone o obchodnom registri.
Zákon o obchodnom registri okrem ustanovenie § 8a nemá osobitné ustanovenia, ktorými by
sa upravoval výmaz obchodných spoločností z obchodného registra. Zákon o obchodnom
registri vo svojom splnomocňovacom ustanovení § 14 ods. 1 uvádza, že vzory tlačív
na podávanie návrhov na zápis v listinnej podobe a zoznam listín, ktoré treba k návrhu
na zápis priložiť, a to bez ohľadu na jeho podobu, ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Predmetná vyhláška
č. 25/2004 Z. z. okrem vydania vzorov príslušných tlačív ustanovuje aj obligatórne
náležitosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie návrhov (prvozápis, zmeny, výmaz) osôb
zapisovaných do obchodného registra, tieto stanovuje vyhláška v ust. § 28. Pre výmaz
právnickej osoby v danom prípade spoločnosti s ručením obmedzeným vyžaduje vyhláška
vo forme príloh len rozhodnutie spoločníkov alebo príslušného orgánu zapísanej osoby. Tým,
že sú splnené formálne náležitosti návrhu a skutočnosťou, že návrh na výmaz obsahuje
vyhláškou požadovanú prílohu - rozhodnutie valného zhromaždenia, sú naplnené všetky
právne predpoklady, aby registrový súd výmaz akceptoval. Podľa názoru navrhovateľa,
registrový súd nemá žiadne zákonné oprávnenie vyžadovať, aby spoločnosť vykonala
likvidáciu, ak nemá žiaden majetok. Skutočnosť, že právny predpis nižšej právnej sily
(vyhláška č. 25/2004 Z. z.) neustanovuje, aké dokumenty je navrhovateľ povinný v danom
prípade k návrhu na výmaz spoločnosti doložiť, nemôže byť na ujmu navrhovateľa
a registrový súd mal podľa názoru navrhovateľa vykonať jeho výmaz, nakoľko výmazu
predchádzalo zákonu zodpovedajúce zrušenie spoločnosti v súlade s ustanoveniami
Prvostupňový súd v zamietavom rozhodnutí uviedol, že ust. § 68 ods. 3 písm. b)
Obchodného zákonníka bolo od 1. januára 2008 zmenené, avšak navrhovateľ nemôže súhlasiť
s názorom prvostupňového súdu, že v zmysle tejto zmeny ust. § 68 ods. 3 písm. b)
Obchodného zákonníka od 1. januára 2008 došlo ku jednoznačnému a kogentnému
vymedzeniu spôsobu zrušenia obchodnej spoločnosti, kde spoločnosť svojim orgánom môže
prijať rozhodnutie o zrušení len za predpokladu, že sa zrušuje s likvidáciou alebo bez
likvidácie s právnym nástupcom. Navrhovateľ s týmto názorom nesúhlasí, pretože ani
po vykonanej novelizácii právna úprava tomu nezodpovedá. V tomto smere nebol zmenený
§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý explicitne stanovuje, že likvidácia sa nevyžaduje,
ak spoločnosť nemá žiaden majetok. Uvedený názor je prezentovaný Doc. JUDr. Milanom
Ďuricom, PhD. v publikácii Obchodný zákonník - Komentár 2. Aktualizované vydanie, Mária
Patakyová a kolektív, C. H. Beck, 2008 na str. 203.
Navrhovateľ je toho názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s princípom
právnej istoty ako jedného zo základných atribútov právneho štátu a že postupom
odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
nakoľko samotný Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 13Cob/415/2007,
v ktorom sa navrhovateľ taktiež domáhal výmazu z Obchodného registra na základe
rozhodnutia spoločnosti o zrušení spoločnosti bez likvidácie, vo svojom rozhodnutí zo dňa
20. novembra 2007 konštatoval, že registrové konanie je, i keď osobitným, ale súdnym
konaním a že nemožno navrhovateľovi uprieť jeho právo na súdnu ochranu. Krajský súd
v Žiline v citovanom rozhodnutí na str. 4 okrem iného uviedol, že: „ Navrhovateľ sa domáha
konania o výmaz zapísanej osoby z obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti bez
likvidácie, ktorá sa s odkazom na citované ustanovenie § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok. O takto podanom návrhu je
potrebné, aby prebehlo súdne konanie, keďže takúto možnosť zániku spoločnosti výmazom
z obchodného registra bez likvidácie dáva samotné vyššie citované zákonné ustanovenie,
samozrejme za podmienky, že navrhovateľ preukáže, že nemá žiaden majetok.
Je na navrhovateľovi, aby preukázal splnenie tejto zákonnej hmotno-právnej podmienky.“
Navrhovateľ v dovolaní uviedol, že nad rámec zákonného ustanovenia k svojmu
návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra pripojil aj listiny preukazujúce,
že spoločnosť nemá žiaden majetok. Je nelogické a v rozpore so zákonnou úpravou
vyžadovať, aby spoločnosť vykonala likvidáciu, keď spoločnosť nemá žiaden majetok,
nakoľko likvidácia znamená speňaženie majetku spoločnosti a uspokojenie pohľadávok
veriteľov zo získaného výťažku.
Na základe uvedených skutočností je navrhovateľ toho názoru, že rozhodnutia
odvolacieho a prvostupňového súdu sú nesprávne, a preto navrhuje, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia v zmysle ust. § 243b ods. 2 a ods. 3 O. s. p.
zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), pričom jeho
prípustnosť je daná podľa ust. § 239 ods. 2 písm. a) O. s. p., pristúpil k vecnému prejednaniu
dovolania bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) a dospel k názoru,
že dovolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ - dovolateľ v dovolaní namietol, že spoločnosť J., s. r. o. bola zrušená na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia v súlade s ust. § 68 ods. 2 druhá veta v spojení
s ust. § 68 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka.
Všeobecnú úpravu zrušenia a zániku právnických osôb upravuje Občiansky zákonník,
a to v ustanovení § 20a, podľa ktorého právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo
v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné
zákony neustanovujú inak. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ
celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Spoločnosť J. je spoločnosťou s ručením obmedzeným. Najvyšším orgánom
spoločnosti s ručením obmedzeným je valné zhromaždenie. Do jeho kompetencie medzi iným
patrí podľa § 125 ods. 1 písm. i) Obchodného zákonníka rozhodovanie o zrušení spoločnosti
alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Teda o zrušení spoločnosti
alebo o zmene jej právnej formy môžu rozhodovať podľa spoločenskej zmluvy všetci
spoločníci, alebo ak spoločenská zmluva obsahuje úpravu, podľa ktorej o zrušení spoločnosti
rozhoduje valné zhromaždenie, tak o zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie, ktoré
taktiež rozhoduje o vstupe spoločnosti do likvidácie a o ustanovení likvidátora.
Ide o dobrovoľné zrušenie spoločnosti bez likvidácie formou zlúčenia, splynutia alebo
rozdelenia pre všetky právne formy obchodných spoločností a družstvo, pričom všeobecné
spoločné princípy dobrovoľného zrušenia spoločnosti bez likvidácie upravuje ust. § 69
a § 69a Obchodného zákonníka. Pre spoločnosť s ručením obmedzeným je dobrovoľné
zrušenie spoločnosti upravené v ustanovení § 152a a § 152b Obchodného zákonníka.
Za dobrovoľné zrušenie je treba považovať aj rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti
alebo spoločníkov spoločnosti o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Teda k dobrovoľnému
zrušeniu spoločnosti dochádza z vôle spoločníkov.
Nútené zrušenie spoločnosti je buď právnym dôsledkom rozhodnutí konkurzného súdu
alebo k zrušeniu spoločnosti dochádza rozhodnutím registrového súdu z dôvodov uvedených
v odseku 6 paragrafu 68 Obchodného zákonníka, ďalej z dôvodov uvedených v ustanoveniach
upravujúcich jednotlivé právne formy spoločnosti, ako aj z dôvodov uvedených
v prechodných a záverečných ustanoveniach (§ 113, 119, 120, 151, 152, 152a - 152b, 768c
pri spoločnosti s ručením obmedzeným) Obchodného zákonníka.
Dovolací súd je názoru, že rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti J., s. r. o.
o zrušení spoločnosti pre nedostatok majetku (bez likvidácie) je takým rozhodnutím valného
zhromaždenia spoločnosti, ktoré nemá právnu relevanciu vo vzťahu k výmazu spoločnosti
z obchodného registra bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým dôjde
na základe dokazovania súdu k zisteniu nemajetnosti spoločnosti alebo k procesu postupnej
likvidácie majetku spoločnosti v konkurznom konaní, keďže takéto rozhodnutie neprináleží
valnému zhromaždeniu tejto spoločnosti, prekračuje rámec zákonného oprávnenia valného
zhromaždenia pre dobrovoľné zrušenie spoločnosti, lebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie
je nútené zrušenie spoločnosti, o ktorom prináleží rozhodnúť buď konkurznému alebo
registrovému súdu, pretože nejde o zlúčenie, splynutie, alebo rozdelenie spoločnosti.
Dovolací súd sa stotožnil s názorom ako súdu prvého stupňa, tak aj s názorom
odvolacieho súdu, že ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami
zákona č. 530/2002 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a v spojení s vyhláškou č. 25/2004 Z. z. je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, z čoho
jednoznačne vyplynulo, že konanie o výmaze spoločnosti z obchodného registra v zmysle
podaného návrhu na výmaz spoločnosti môže prebehnúť bez likvidácie len v prípade zrušenia
spoločnosti s likvidáciou alebo zrušenia spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom.
Za situácie, že k zrušeniu spoločnosti dôjde bez likvidácie a bez právneho nástupcu,
je nevyhnutnou podmienkou na konanie o výmaze spoločnosti doloženie predchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia súdu o nemajetnosti spoločnosti, ktoré súd vydal na základe
vykonaného súdneho dokazovania postupom podľa § 68 ods. 6, 7, 8 a 9 Obchodného
zákonníka (rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti). Dovolací súd sa taktiež
stotožnil s názorom ako súdu prvého stupňa, tak aj názorom odvolacieho súdu, že ustanovenie
§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka systematicky nadväzuje na § 68 ods. 2 druhá veta
Obchodného zákonníka a len v súdnych konaniach o zrušenie obchodnej spoločnosti je možná
výnimka zrušenia spoločnosti bez likvidácie z dôvodu jej nemajetnosti a bez právneho
nástupcu. Teda súd a nie spoločníci, resp. valné zhromaždenie spoločnosti, rozhoduje
o zrušení spoločnosti bez likvidácie pre nemajetnosť, keď na základe vykonaného
dokazovania súd dospeje k záveru, že zapísaná spoločnosť v obchodnom registri nevlastní
žiaden majetok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z ustanovenia § 68 Obchodného
zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 530/2003 Z. z. (§ 8a ods. 1 písm. c/)
a vyhlášky č. 25/2004 Z. z. dospel k názoru totožnému s názorom prvostupňového
i odvolacieho súdu, že spoločnosť sa môže dobrovoľne rozhodnúť na jej zrušení, len ak sa
zrušuje s právnym nástupcom alebo s likvidáciou (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Tomuto názoru prisvedčuje aj ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, ktoré
stanovuje, že spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení
spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. V § 68 ods. 3
písm. b) Obchodného zákonníka je stanovené, že spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného
v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa,
keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo zrušenie
spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom.
Dovolateľ v dovolaní namietol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je rozpore
s princípom právnej istoty ako jedného zo základných atribútov právneho štátu a že postupom
odvolacieho súdu, ako aj prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže registrové konanie je, i keď osobitným, ale súdnym konaním a nemožno
navrhovateľovi uprieť jeho právo na súdnu ochranu.
Teda navrhovateľ v dovolaní namietol, že v konaní na súde prvého i odvolacieho
stupňa došlo k vade podľa ust. § 237 písm. f) O. s. p.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. - dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci je daná podľa ust. § 239 ods. 2 písm. a)
O. s. p., dovolací súd však z úradnej povinnosti musí skúmať, či v konaní na odvolacom súde
nedošlo aj k vadám taxatívne vymedzených v ust. § 237 O. s. p., keďže zistenie takýchto vád
by malo za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.
Dovolací súd po preskúmaní konania na súde prvého stupňa, ako aj na odvolacom
súde, ako aj rozhodnutí týchto súdov dospel k názoru, že tieto rozhodnutia netrpia vadami
uvedenými v ust. § 237 písm. a), b), c), d), e) a g) O. s. p. Dovolateľ ani v dovolaní nenamieta
existenciu týchto vád, má však za to, že v konaní došlo k vade podľa ust. § 237 písm. f)
O. s. p., t. j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Dovolateľ v dovolaní nekonkretizoval, akým postupom súdu mu bola zmarená
realizácia jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Dovolateľ podal návrh na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra
na registrovom súde, t. j. Okresnom súde Žilina. Registrové súdy vo veciach obchodného
registra postupujú podľa zákona č. 530/2003 Z. z. v znení zmien a doplnkov o obchodnom
registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Okresný súd Žilina ako registrový súd postupoval v súlade s § 6 a § 8 zák. č. 530/2003
Z. z., pričom pri rozhodovaní o námietkach navrhovateľa postupoval podľa Občianskeho
súdneho poriadku, a to v súlade s ust. § 200b, pričom odmietnutie vykonania zápisu splnenia
podmienok podľa zák. č. 530/2003 Z. z. (§ 200b ods. 2 O. s. p.). Podľa ust. § 200b ods. 6
O. s. p. po preskúmaní námietok sudca môže námietky zamietnuť, pričom rozhoduje
uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné.
V konaní súdu prvého stupňa - registrového súdu - nedošlo k vade podľa ust. § 237
písm. f) O. s. p.
Navrhovateľ - dovolateľ podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa
o zamietnutí námietok proti odmietnutí vykonania zápisu, ktoré odvolací súd prejednal podľa
ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.
Podľa ust. § 214 ods. 1 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak; a) je potrebné zopakovať
dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 115a bez nariadenia pojednávania,
c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
Vec prejednávaná v odvolacom konaní nespadala pod ust. § 214 ods. 1 O. s. p., preto
odvolací súd postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, keď vo veci v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. nenariadil pojednávanie.
Dovolací súd preto konštatoval, že v predmetnej veci nedošlo zo strany k vade, ktorá
by mala za následok zmätočnosť konania ani podľa ust. § 237 písm. f) O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 243b ods. 1 O. s. p. dovolanie
navrhovateľa zamietol, keďže v predmetnej veci nezistil dôvody dovolania a nezistil ani vady
konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2012
JUDr. Darina Ličková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová