Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-49-2020.pdf
PDF · 156.8 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: BK SERVIS s.r.o., Prašná 6, Košice - Krásna 040 18, IČO: 36 586 188, právne zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 403,80 € takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 403,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 403,80 € od 22.9.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky 40,- €, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 1.4.2020 domáhal zaplatenia sumy vo výške 403,80 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 27.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: AUDI Q5, EČV: KS295ES, ktoré v čase dopravnej nehody užíval poškodený: Alžbeta Matisová, Nová 328/15, 044 10 Geča, IČO: 32566697(ďalej aj ako „poškodený“).Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Poistnú zmluvu - Havarijné poistenie motorového vozidla. Poškodený hneď 27.06.2019 po poistnej udalosti túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9567472368. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla AUDI Q5, EČV: KS295ES, v dôsledku poistnej udalosti č.9567472368, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise BK SERVIS s.r.o., so sídlom: Prašná 6, 040 18 Košice- Krásna, IČO: 36586188. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 2374,79 € s DPH, čo je 1978,99 € bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.20190173. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.09.2019, žalovaným oznámené, že dňa 06.09.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567472368 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č.9567472368 predstavuje sumu 1978,99 € bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1396,03 € bez DPH. Celková nepriznaná suma, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,00 €, a krátenia za poškodenie pri vstupe do poistenia vo výške 35 € je vo výške 484,56 € s DPH, čo je 403,8 € bez DPH. Keďže poškodený je platcom DPH uplatňujeme si žalobou sumu bez DPH. Žalobca si uplatňuje sumu 403,80 €, za krátenie, ktoré žalovaný odôvodnil cit,: „ rozdiel plnenia podľa kontrolného výpočtu“ Poškodený je platcom DPH, preto si uplatňujeme žalobou sumu bez DPH. Krátenú sumu 35€ si žalobca neuplatňuje. Táto nepriznaná suma vo výške 403,80 € bola
poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2019. Žalovaný vo svojom liste o ukončení šetrenia zo dňa 09.09.2019 neuviedol na základe čoho vykonal krátenie poistného, nezdôvodnil, nepreukázal na základe akej právnej úpravy vykonala krátenie, ani v akej výške priznal normohodinu za vykonané práce. Oznámenie o poistnom plnení je v rozpore s legislatívou. Nepredložil ani len kalkuláciu podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti, a na ktorú sa odvoláva. Na základe uvedeného považujeme oznámenie o poistnom plnení za nedôvodné a nepreskúmateľné a arbitrárne. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť a vykonať krátenie len v zmysle zákona. V zmysle § 797 ods, 4 OZ: „ Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. „ Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. 9567472368, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Článok IX Plnenie poisťovne bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijne poistenie vozidiel Auto komplet č. 913: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla b) Pri zmluvných opravovniach poisťovne, akceptuje poisťovňa dojednanú výšku normohodiny, pri použití predpísanej technológie opravy vozidla ...., c) pri opravách v nezmluvných neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 € bez DPH.“ Žalovaný uplatňuje rozdielne podmienky pre rôzne servisy, zvýhodňuje autorizované, zmluvné vid ods. a), b) VPP a naopak výrazne znevýhodňuje nezmluvné servisy (tu sú servisy s ktorými nemá žalovaný zmluvu ods. c). Predmetné ustanovenia VPP považuje za neplatné, keďže sú v rozpore so zákonom, zákon obchádzajú. Poisťovňa, resp. žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy. Rozlišuje medzi zmluvným, nezmluvným, autorizovanými a neautorizovaným servismi. Zvýhodňuje v hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje vyplatenie poistného plnenia v plnej výške, a to ceny ako sú na trhu, pričom nezmluvné servisy výslovne limitujú v normohodinách max.25€/nh za opravu, inými slovami neuznávajú a nedovoľujú im účtovať ceny ako sú bežne na trhu. Zároveň nezohľadňujú čo sa má vykonať, či mechanické, lakovacie, iné práce, o aký typ auta ide, nezohľadňujú podmienky, ktoré výrazne ovplyvňujú výšku opravy. Servisom, ktoré majú mať rovnaké postavenie na trhu ako zmluvné servisy, neposkytne plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným servisom poisťovne. Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Ustanovenie §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka definuje podmienky, za ktorých je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Poistné plnenie možno znížiť len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odseku 1 a 2 §799 Občianskeho zákonníka. Poistený riadne oznámil poistné udalosti bez zbytočného odkladu, umožnil obhliadku poškodeného motorového vozidla a poskytol všetky doklady týkajúce sa opravy
motorového vozidla, ktoré mal k dispozícii. Podporne uvádzame, že na strane poisteného, resp. žalobcu, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená, nedošlo k porušeniu povinností uvedených v odseku 1 a 2 ust. § 799 Občianskeho zákonníka, naopak poistený resp. žalobca si všetky povinnosti splnil a preto z tohto hľadiska nie je dôvod na strane žalovaného na zníženie poistného plnenia. Dôvod krátenia je teda nedôvodný a nezákonný. V zmysle článku IX bod 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel: „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať.“ V prvom rade považuje za potrebné poukázať na znenie čl. IX bod 5 zmluvných dojednaní (veta prvá a druhá), podľa ktorého „Poisťovňa (teda žalovaný) si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mohol pri výpočte náhrady škody (poistného plnenia) uplatniť ceny platné v určenej konkrétnej opravovni výlučne za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to, ak opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, určil, a zároveň ak žalobca v tejto určenej opravovni opravu nevykonal. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že uvedené podmienky pre „krátenie“ poistného plnenia neboli v posudzovanej veci splnené, nakoľko žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalobcovi určil opravovňu, v ktorej má opravu vykonať. Ak žalovaný tvrdil, že svoje právo určiť žalobcovi opravovňu, v ktorej má vykonať opravu vozidla, využil predložením zoznamu zmluvných neautorizovaných opravovní, nie je možné sa s jeho tvrdením stotožniť. Čl. IX bod 5 zmluvných dojednaní totiž úplne presne stanovuje, že poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať (teda jednu a konkrétnu opravovňu), a tento článok nie je možné vykladať v rozpore s jeho znením vyššie uvedeným spôsobom, prezentovaným žalovaným. Predloženie zoznamu zmluvných neautorizovaných opravovní totiž v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s určením konkrétnej opravovne na vykonanie opravy. Napokon, ak žalovaný tvrdil, že žalobcovi opravovňu určil, odvolací súd zdôrazňuje, že dokonca ani v odvolaní neuviedol, ktorú opravovňu vlastne žalobcovi na vykonanie opravy určil. Je potom možné uzavrieť, že žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal (určenie konkrétnej opravovne naviac ani netvrdil), a že súd prvej inštancie sa s jeho argumentáciou vysporiadal správne.“ Na základe vyššie uvedeného poukazujeme nato, že žalovaný poistenému neurčil konkrétnu opravovňu v ktorej sa má oprava poškodeného vozidla vykonať, preto je aj akékoľvek krátenie z dôvodu opravy vozidla v poisťovňou neurčenej opravovni vylúčené. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Máme za to, že takýmto konaním dochádza tak k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže, ako aj z porušeniu princípu zmluvnej voľnosti a preto nemôže požívať právnu ochranu. Nezmluvné servisy sú tak potom oproti zmluvným znevýhodňované a to tak, že týmto nie sú uhradené náklady za opravu poškodených vozidiel v plnej výške a to len preto, že so žalovaným nemajú uzatvorenú zmluvu, hoci previedli rovnako kvalitné práce ako servisy zmluvné. Pokiaľ ide o samotnú limitáciu normohodiny za opravu vozidla na sumu 25 € bez DPH, máme zato, že pri krátení poistného plnenia z dôvodu takejto limitácie, ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto takého krátenie nemá požívať právnu ochranu. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. Dôsledkom šikanózneho postupu pri výkone práva je sťaženie možnosti právnej ochrany takéhoto výkonu práva, keďže jediným cieľom takéhoto výkonu práva je snaha dostať iného do hospodársky nepriaznivej situácie. Nakoľko predmetná limitácia normohodiny zreteľne sleduje cieľ hospodárky uškodiť poistenému a to aj z dôvodov, že žiadnym spôsobom nereflektuje vývoj cien za normohodinu za opravu vozidla na trhu a taktiež žiadnym spôsobom nezohľadňuje regionálne rozdiely v cenách normohodiny a dokonca ani cenu práce za opravu motorových vozidiel rožných značiek a kategórií, čím je sledované obohatenie sa poisťovne v dôsledku krátenia poistných plnení, čím je takáto limitácia taktiež rozpore s dobrými mravmi. Máme teda zato, že krátenie normohodiny z dôvodu predmetnej limitácie nemôže v zmysle § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu a samotné ustanovenie zmluvných dojednaní v ktorom je táto limitácia zakotvená je v dôsledku rozporu s dobrými mravmi absolútne neplatným v zmysle § 39 OZ podľa ktorého : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Zároveň poukazujeme, že daná podmienka je neprijateľná, keďže ju poistný nepodpísal: „Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť viazanosť všeobecných obchodných podmienok, a teda ani ustanovení o navýšení úrokovej sadzby požadovanej žalobcom a teda aj sankcie za jej
neplnenie v podobe úroku z omeškania. Takéto dojednanie nemôže žalovaného zaväzovať, pretože nie je obsiahnuté v žiadnom akte, ktorý by odporcu zaväzoval. Takýmto aktom nie sú obchodné podmienky, ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3 OZ ; porov. 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.“(rozhodnutie KS v Prešove zo dňa 5.9.2013, sp. zn.: 20Co/205/2012) S poukazom na uvedenú judikatúru zastávame názor, že poistená svojím podpisom na zmluvných dojednaniach nepotvrdila oboznámenie sa s danými poistnými podmienkami a teda nie je možné ich obsah vzťahovať na poistnú zmluvu, ktorú podpísala poistená. V danom prípade tak v zmysle judikatúry poistený ani nemôže byť viazaný príslušnými ustanoveniami zmluvných dojednaní o limitácií normohodiny. Žalobca resp. poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z poistných podmienok. Poškodený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Na základe vyššie uvedeného si tak žalobca týmto návrhom uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č.9567472368 ktoré mu boli neoprávnene krátené, a to spolu vo výške 403,8 € s príslušenstvom. Žalovaný listom zo dňa 09.09.2019 oznámil, že dňa 06.09.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.9567472368. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to: 9,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 403,8 € od 22.09.2019 do zaplatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 30.04.2020 platobný rozkaz, sp. zn.: 16Up/653/2020-70, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istiny 403,80 €, úroku z omeškania 9,00% ročne zo sumy 403,80 € od 22.9.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 € alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 113,70 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
4. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že žaloba Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej Škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. 5. Žalovaný má za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Mimo neopísaných a nepreukázaných rozhodných skutočností z obsahu žaloby vyplýva, že Poškodená mala voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bola práve Poškodená. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko Poškodená predstavovala dlžníka Žalobcu, nemohla so Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení. Uzatvorením Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodenej na Žalobcu (nakoľko z predmetnej Faktúry Poškodenej nevyplývala žiadna pohľadávka), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodenou ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení medzi Poškodenou ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení malo byť (podľa tvrdení Žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany Poškodenej, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenej ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.
6. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení o poistnom plnení poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že Žalovaný plnil podľa kontrolného výpočtu, čo je realizáciou nižšie citovaného čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie a zároveň pri plnení zohľadnil skutočnosť, že predná kapota MV bola poškodená už pri vstupe do poistenia. V tejto súvislosti dávame do pozornosti, že Žalovaný postupoval podľa Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie (ďalej len ,,Zmluvné dojednania“), ktoré už boli predložené zo strany Žalobcu. Podľa čl. IX ods.2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. “ Z Oznámenia o poistnom plnení sa teda Poškodená resp. Žalobca preukázateľne dozvedel, z akého dôvodu nebolo poistné plnenie zo strany Žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nárok. Z tohto dôvodu máme za to, že akékoľvek tvrdené nároky Žalobcu alebo Poškodenej sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu, ku náležitostiam žaloby uviedol, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Sme presvedčení, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP sme si splnili. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. V danom prípade nás však súd nevyzval na odstránenie nejasností ale vydal platobný rozkaz, čo znamená, že samotný súd nepovažoval náš návrh na vydanie platobného rozkazu za nejasný alebo chybný. 8. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že Žalovaný v podanom odpore prezentuje poisteného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poistený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktorá v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádzame nasledovné: Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na poistné plnenie, ktorý si uplatnil poistený, resp. žalobca, voči žalovanému, na základe uzatvorenej zmluvy o poistení motorového vozidla so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Z podstaty poistenia nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody/ poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže
poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátený nárok na poistné plnenie, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Uvádzame, že žalovaný uznal svoj dlh voči poškodenému/ poistenému, keď mu poskytol časť poistného plnenia.
9. K postúpeniu pohľadávky ako takej a jej existencii žalobca uviedol, že v predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. V zmysle vyššie uvedeného považujeme námietky žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj ich odôvodnenie za irelevantné a zavádzajúce.
K nároku žalobcu žalobca uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal z akého dôvodu krátil nárok na poistné plnenie. V Oznámení o poistnom plnení je uvedené iba „ rozdiel - plnenie podľa kontrolného výpočtu“ čo však nie je vôbec postačujúce a nie je z toho zrejmý dôvod krátenia. Žalovaný dokonca ani nepredložil žiaden kontrolný výpočet na základe ktorého údajne vykonal krátenie. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť a vykonať krátenie len v zmysle zákona. V zmysle § 797 ods, 4 OZ: „ Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.„ Taktiež by sme chceli zdôrazniť, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované je v rozpore s legislatívou EÚ a ochranou hospodárskej súťaže, tak ako sme to uviedli v našom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Uvádzame taktiež cenníky mechanických a lakovacích prác vybraných servisov v danom regióne:
- Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice -Mechanické práce: 65 € bez DPH, Klampiar/lakovňa: 64 € bez DPH
- Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č.70, Košice- Mechanické, elektrické, lakovacie práce: 65 € bez DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Audi Q5 normohodinu 35 € bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme prípadné krátenie poistného plnenia ohľadom výšky normohodiny za cenu práce za nedôvodné. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný tak nijakým spôsobom nereagoval na skutočnosti uvádzané žalobcom v podanej žalobe, čím sa tieto skutočnosti v zmysle §151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.
10. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. b) CSP. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.
11. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2021 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 25.5.2021 súhlasil s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 27.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: AUDI Q5, EČV: KS295ES, ktoré v čase dopravnej nehody užíval poškodený: Alžbeta Matisová, Nová 328/15, 044 10 Geča, IČO: 32566697. Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Poistnú zmluvu - Havarijné poistenie motorového vozidla. Poškodený hneď 27.06.2019 po poistnej udalosti túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9567472368. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla I. X., L.Č.: P., v dôsledku poistnej udalosti č.9567472368, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise BK SERVIS s.r.o., so sídlom: Prašná 6, 040 18 Košice- Krásna, IČO: 36586188. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 2374,79 € s DPH, čo je 1978,99 € bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.20190173. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.09.2019, žalovaným oznámené, že dňa 06.09.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567472368 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č.9567472368 predstavuje sumu 1978,99 € bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1396,03 € bez DPH. Celková nepriznaná suma, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,00 €, a krátenia za poškodenie pri vstupe do poistenia vo výške 35 € je vo výške 484,56 € s DPH, čo je 403,8 € bez DPH. Keďže poškodený je platcom DPH uplatňujeme si žalobou sumu bez DPH.
14. Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
15. Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
16. Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad).
Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
17. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
18. Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
19. Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.
20. Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
21. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
22. Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
23. Podľa ust. § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka 1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
24. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
25. Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
26. Podľa článku IX bodu 1. Zmluvných dojednaní za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie,v rozsahu podľa tohto článku alebo rozsahu nákladov na znovu znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
27. Podľa článku IX bodu 2. Zmluvných dojednaní po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Podľa písm.c) pri opravách v nezmluvných , neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25,-€ bez DPH.
28. Podľa článku IX bodu 3. Zmluvných dojednaní primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.
29. Podľa článku IX bodu 4. Zmluvných dojednaní poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.
30. V prípade poistnej udalosti č. 9567472368 nebolo medzi stranami sporné to, že ku škodovej udalosti došlo, sporná bola výška poistného plnenia, opísanie skutkových okolností v žalobe ako aj zmluva o postúpení pohľadávky a následná vecná legitimácia subjektov na podanie žaloby.
31. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru č. faktúru č. 20190173, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 9.9.2019, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.9.2019. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné resp. vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré považuje súd za sporné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla oboch poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
32. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a
postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
33. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 403,80 Eur, z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.09.2019 medzi postupcom, I. E., IČO: 32 566 697 a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 403,80 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným už dlžníkom( poisťovňou - žalovaným).
34. Medzi stranami boli ďalej sporné dôvody krátenia poistného plnenia. Žalovaný v predloženom výpočte neuvádza dôvody krátenia poistného plnenia, a to len stroho rozdiel - plnenie podľa kontrolného výpočtu. Toto neuvedenie dôvodu krátenia poistného plnenia ( je nepreskúmateľné a arbitrárne ) nemá oporu v zákone ani v poistných podmienkach a to z viacerých dôvodov; jednak všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.
35. Zároveň však žalobca predložil aj cenníky autoservisov, ktoré monitorujú hodinové sadzby v danom regióne (viď čl. IX, bod 2 Zmluvných dojednaní), pričom z predložených cenníkov vyplýva že - Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4, Košice -Mechanické práce: 65 € bez DPH, Klampiar/lakovňa: 64 € bez DPH
- Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č.70, Košice- Mechanické, elektrické, lakovacie práce: 65 € bez DPH. Žalobca si však účtoval za 1 normohodinu mechanickej práce 35 € (bez DPH) a za 1 normohodinu klampiarskej a lakovacej práce taktiež 35 € (bez DPH). Žalobca (resp. právny predchodca) splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané.
36. Taktiež nie nepodstatnou skutočnosťou je to, že kalkulácia nákladov má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia , nakoľko kalkulácia je predbežná a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Kalkuláciu nákladov na opravu, ktorá ma stále len predbežný charakter, preto nemôže slúžiť na určenie konečnej výšky škody, ktorá pri poistnej udalosti vznikla.
37. V prípade poistnej udalosti č. 9567472368 zo dňa 27.06.2019, boli medzi stranami sporné nasledujúce skutočnosti: výška náhrady škody, opísanie skutkových okolností v žalobe ako aj zmluva o postúpení pohľadávky a následná vecná legitimácia subjektov na podanie žaloby a úroky z omeškania. Spornosť v časti opísania skutkových okolností v žalobe, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a následnej vecnej legitimácie subjektov na podanie žaloby platí obdobne stav uvedený v bode 32 - 33 tohto rozsudku. Žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.09.2019 predložil a z predloženej zmluvy je jasne identifikovateľný predmet zmluvy, kto komu a akú pohľadávku postupuje.
38. V prvom rade súd poukazuje na tom že táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 797ods.2 z.č. 40/ 1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy
motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry ( NS ČR 25Cdo 347/2000 ) nie je podstatné , či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží.
39. Medzi stranami bol sporný dôvod krátenia poistného plnenia. Žalovaný dôvody krátenia v podstate neuviedol, nezdôvodnil, nepreukázal na základe akej právnej úpravy vykonal krátenie, ani v akej výške priznal normohodinu za vykonané práce. A teda dôvod krátenia však nemá oporu v zákone a to z viacerých dôvodov.
40. Súd opäť poukazuje na skutočnosť uvedenú v bode 34-35 tohto rozsudku, zároveň sa však oboznámil s predloženými cenníkmi zo strany žalobcu. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za normohodinu prác 35,- Eur (bez DPH). Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšiaŽalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
41. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 20190173, vo výške 2.374,79 Eur. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 06.09.2019, je deň 22.09.2019 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
42. S poukazom na skutočnosti uvedené odôvodnenia tohto rozsudku súd mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 40380 EUR je dôvodný.
43. Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (od 06.09.2019), dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 ObchZ a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 403,80 Eur od 22.09.2019 do zaplatenia.
44. Podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka, meškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
45. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
46. Tunajší súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € podľa ust. § 396c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi riadne a včas vyššie uvedené faktúry.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).