Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/148/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: Prima - manufaktúra s. r. o., so sídlom Jozefa Hagaru 9, 831 51 Bratislava, IČO: 35 944 081, právne zastúpený: JUDr. Pavel Polakovič, advokát so sídlom Detvianska 14, 831 06 Bratislava, IČO: 56 744 684, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101506873/2022 zo dňa 23.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101506873/2022 z 23.05.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 104360418/2016 zo dňa 25.11.2016. Z protokolu vyplynulo, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2011 priznal daň vo výške X,- eur, čo predstavuje o XX XXX,XX eur menej, ako zistil správca dane.

2. Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. bola dodávateľom fotovoltaickej elektrárne pre žalobcu podľa zmluvy o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010 v cene X.XXX.XXX,- eur bez DPH, zmluva mala byť realizovaná v rokoch 2010-2011. Podľa zistení správcu dane však žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok fotovoltaickú elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr: 10ZF0001 od AsiaNet Hungary Kft. v sume XXX.XXX,- eur; 10ZF0002 od AsiaNet Hungary Kft. v sume X.XXX.XXX,XX eur; od AsiaNet Hungary Kft. v sume XXX.XXX,- eur; 10ZF0004 od AsiaNet Hungary Kft. v sume XXX.XXX,- eur; 10ZF0005 od AsiaNet Hungary Kft. v sume XXX.XXX,- eur; 10ZF0006 od AsiaNet Hungary Kft. v sume XXX.XXX,XX eur; 10ZF0007 od AsiaNet Hungary Kft. v sume XXX.XXX,- eur, spolu v sume X.XXX.XXX,XX eur. Z knihy došlých faktúr za rok 2011 vyplynulo, že spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. realizovala v roku 2011 dielo fotovoltaickú elektráreň v sume XXX.XXX,XX eur v zmysle obojstranne podpísanej prílohy k dodávateľskej faktúre interné číslo 11ZF0003 od dodávateľa AsiaNet Hungary Kft. Celková preukázaná suma za realizáciu fotovoltaickej elektrárne spoločnosťou AsiaNet Hungary Kft. teda podľa správcu dane

bola X.XXX.XXX,- eur. Cena bola neskôr znížená o garanciálne vady v sume XX.XXX,- eur, pričom toto zníženie ceny nemá vplyv na nepreukázané nadobudnutie dlhodobého hmotného majetku v sume X.XXX,XXX,- eur.

3. Žalobca predložil správcovi dane faktúru č. CO8LA0451178 s predmetom fakturácie služby podľa kontraktu z 01.05.2010, zálohová platba 30% s dátumom vystavenia 19.08.2010 a s dátumom platby 19.08.2010. K uvedenej zálohovej faktúre bol pripojený účtovný zápis zo dňa 28.02.2011, podľa ktorého žalobca zaúčtoval zálohovú faktúru pod číslom dokladu 11ZF0001 ako dodávateľskú faktúru. V predloženej knihe došlých faktúr za rok 2011 je pod číslom 11ZF0001 evidovaná faktúra dodávateľa TOMKET, s.r.o. na sumu XXX,XX,- eur.

4. Podľa správcu dane za sumu X.XXX.XXX,- eur nebol fakturovaný ani dodaný žiadny dlhodobý hmotný majetok, uvedenú faktúru žalobca zaúčtoval dvakrát - v roku 2010 ako zálohovú faktúru na účet X,XX a v roku 2011 ako dodávateľskú faktúru na účet X,XX.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane rozhodnutím č. 100492010/2017 z 20.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom žalovaný rozhodnutím č. 101472721/2017 z 03.07.2017 (ďalej aj „zrušené druhostupňové rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, ktorú skutočnosť odôvodnil tým, že zálohová faktúra č. CO8LA0451178 z 19.08.2010 neobsahuje údaje v zmysle §74 ods. 1 písm. d) a f) zákona o dani z pridanej hodnoty, a to konkrétne dátum dodania tovaru alebo služby, množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Predložená dodávateľská faktúra č. BD 8LA0061120 z 20.04.2011 od dodávateľa AsiaNet Hungary Kft obsahuje 7 realizačných faktúr za rok 2010 a sumu X.XXX.XXX,- eur zo zálohovej faktúry CO8LA0451178. Predmetná faktúra nie je vyúčtovacia faktúra, nakoľko nespĺňa definíciu súhrnnej faktúry. Napriek tomu, že cena diela bola zmluvne dohodnutá v celkovej sume X.XXX.XXX,- eur, žalobca obstaral solárnu elektráreň v rokoch 2010 a 2011 podľa predložených faktúr v celkovej obstarávacej sume X.XXX.XXX,- eur. Zaúčtovaný majetok v sume X.XXX.XXX,- eur nebol správcovi dane preukázaný a preto správca dane krátil odpisy o zodpovedajúcu čiastku nepreukázaného zaradeného majetku za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2011. Správca dane ako podporný argument uvádza žiadosti o výmenu informácií z roku 2014 a 2017 zaslané z Maďarskej republiky, týkajúce sa predmetnej zmluvy na obstaranie solárnej elektrárne. Spoločnosť AsiaNetHungary Kft mala v účtovníctve zaevidovaný iba príjem v sume X.XXX.XXX,- eur. Podľa zistení maďarskej finančnej správy na sumu X.XXX.XXX,- eur, ktoré prijala spoločnosť AsiaNet Hungary Kft od žalobcu ako zálohovú platbu, nebola preukázaná realizácia časti dodávky. V predloženom preberacom a odovzdávacom protokole zo dňa 20.04.2011 spoločnosť AsiaNet Hungary Kft ako generálny dodávateľ potvrdil, že postavená solárna elektráreň bola dokončená a objednávateľ potvrdil vykonanie prác podľa uzatvorenej zmluvy, ktoré prevzal bez výhrad. Správca dane však pri zisťovaní daňovej povinnosti vychádzal z účtovníctva daňového subjektu. V predloženom znaleckom posudku č. 40/2011 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty fotovoltaickej elektrárne sa znalec Ing. Michal Hric nezaoberal tým, za akú skutočnú cenu bola stavba obstaraná, ale stanovil všeobecnú hodnotu stavby bez ohľadu na cenu uvedenú na prijatých faktúrach a ich zaúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaný v zrušenom druhostupňovom rozhodnutí stotožnil s postupom ako aj právnym posúdením správcu dane a prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

7. Rozhodnutie žalovaného č. 101472721/2017 z 03.07.2017 napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -61 zo 14.05.2020 tak, že správnu žalobu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorej Najvyšší správny súd SR vyhovel a rozsudkom sp. zn. z 28.02.2022 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok“ alebo „rozsudok kasačného súdu v tejto veci“) zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.

k. -61 zo 14. mája 2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101472721/2017 z 03.07.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

9. Najvyšší správny súd SR kasačný rozsudok odôvodnil o.i. tým, že „z napadnutého rozsudku ani z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, prečo odmietol akceptovať obstarávaciu cenu diela v plnej výške. V konaní pritom nebolo spochybnené, že došlo k dodaniu diela maďarským dodávateľom v rozsahu zmluvy o dielo, uzavretej medzi ním a sťažovateľom a že sťažovateľ týmto dielom disponuje. Rovnako mali daňové orgány a správny súd za preukázané, že platba vyššie uvedenej zálohy bola vykonaná z účtu sťažovateľa na účet dodávateľa.

Daňové orgány opakovane poukazovali na skutočnosť, že faktúra číslo C08LA0451178 (týkajúca sa zálohovej platby) nespĺňa náležitosti podľa § 74 ods. l písm. d/ a f/ zákona o dani z pridanej hodnoty, t. j. dátum dodania tovaru alebo služby a množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Vystaveniu faktúry číslo C08LA0451178 pritom predchádzalo vyhotovenie preberacieho protokolu medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom, v zmysle ktorého dodávateľ vykonal práce v hodnote 30% z dohodnutej sumy a vyúčtovania, obsahujúceho rozpis dodaných služieb. Následne vo vzťahu k faktúre č. BD8LA0061120 týkajúcej sa vyúčtovania zmluvne dohodnutej ceny diela (so započítaním už zaplatených súm; medzi nimi aj sumy zaplatenej zálohy) žalovaný uviedol, že táto nespĺňa náležitosti súhrnnej faktúry, pričom tieto závery ďalej nerozviedol.

V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že formálne nedostatky na predloženom účtovnom doklade nemôžu automaticky viesť k dovyrubeniu dane z príjmov. Daňovému subjektu musí byť poskytnutý priestor na preukázanie faktického obstarania časti diela (prislúchajúcej zaplatenej zálohe) inými prostriedkami. Nemožno teda dospieť k záveru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno len na základe formálnych nedostatkov predložených faktúr, pokiaľ doposiaľ nebolo spochybnené, že deklarované plnenie bolo sťažovateľovi v súlade s uzavretou zmluvou o dielo (t. j. v celku, ako to potvrdil samotný dodávateľ a čo napokon žalovaný ani nespochybňoval) dodané, bol bez ďalších pochybností identifikovaný subjekt, ktorý ho dodal a je preukázané, že sťažovateľ za jeho dodanie zaplatil sumu deklarovanú na faktúre.

Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na zistenia orgánov maďarskej daňovej správy, v zmysle ktorých dodávateľ sťažovateľa nemal prijatú zálohovú platbu zaevidovanú vo svojom účtovníctve, pričom ešte v deň jej prijatia túto previedol na účet iného subjektu v Nemecku, spoločnosti EnviroContact GmbH (ktorého úloha v tomto obchodnom prípade nebola v preskúmavanom rozhodnutí bližšie ozrejmená; na základe obsahu administratívneho spisu sa však javí, že mohlo ísť o subdodávateľa) žiadnym spôsobom nespochybňuje obstaranie diela (v zmluvne dojednanom rozsahu) a s tým súvisiace vynaloženie výdavkov zo strany sťažovateľa. Z rozhodnutí nevyplýva, ako tieto zistenia hodnotil žalovaný, pričom nie je ani zrejmé či informácie poskytnuté maďarským správcom dane (vo vzťahu k nepreukázaniu dodania časti diela v sume zaplatenej zálohy) predstavujú jeho nemenný záver alebo ide o preverované skutočnosti.“

10. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný rozhodnutím č. 101506873/2022 z 23.05.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

11. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil textom zmluvy o dielo a tým, že nebola vyhotovená riadna, ale len zálohová faktúra č. CO8LA0451178 z 19.08.2010 na sumu X XXX XXX,- eur, ktorá nie je daňovým dokladom, keďže neobsahuje údaje v zmysle a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovný zápis môže byť vykonaný v účtovných knihách na základe účtovného dokladu a účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Dodávateľská faktúra č. BD 8LA0061120 z 20.04.2011 od dodávateľa AsiaNet Hungary Kft obsahuje 7 realizačných faktúr za rok 2010 v celkovej sume XXXX XXX,XX eur a sumu X XXX XXX,- eur zo zálohovej faktúry č. CO8LA0451178, ktorú však nie je možné považovať za súhrnnú vyúčtovaciu faktúru, nakoľko nespĺňa definíciu súhrnnej faktúry v zmysle .

12. Ako preukazný dôkaz podporujúci tvrdenie žalobcu o dodávke fotovoltaickej elektrárne za dohodnutú cenu vo výške X XXX XXX,- eur bez DPH bol správcovi dane predložený preberací protokol zo dňa 19.08.2010, ktorým žalobca ako objednávateľ vyhlasuje, že dodávateľ AsiaNet Hungary Kft vykonal

práce v hodnote 30% dohodnutej ceny podľa zmluvy a je oprávnený vystaviť daňový doklad pre žalobcu. K preberaciemu protokolu bola priložená tabuľka – vyúčtovanie zálohy 30% za poskytnuté dielo v zmysle zmluvy o dielo a rozpočtu. Žalobca však správcovi dane nepredložil riadnu vyúčtovaciu faktúru v zmysle predmetného preberacieho protokolu. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií zistil, že v roku 2011 spoločnosť AsiaNet Hungary Kft mala v účtovníctve zaevidovaný príjem od žalobcu v súvislosti s predmetnou zmluvou len vo výške X XXX XXX,- eur.

13. Vo vyhlásení zhotoviteľa zo dňa 21.12.2016 zástupcovia spoločnosti AsiaNet Hungary Kft písomným prehlásením potvrdili vybudovanie elektrárne v celkovej sume X XXX XXX,- eura. Toto vyhlásenie nie je možné považovať za daňový doklad. Daňový subjekt je povinný jednotlivé účtovné prípady preukázať príslušnými účtovnými dokladmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný trval na tom, že nie je možné považovať nadobudnutie majetku za preukázané bez riadnych účtovných dokladov.

II.

Žaloba

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101506873/2022 z 23.05.2022, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s právnou vetou zrušujúceho rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR a opätovne zostal pri úvahe, že žalobca nemá na sumu X.XXX.XXX,- eur faktúru. Skutočnosť, že žalobca pochybil pri zaúčtovaní dokladov nemôže mať za následok neuznanie preukázateľne vydokladovaného výdavku.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 14.02.2023 v ktorom navrhol žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť. Uviedol, že z dokladov predložených správcovi dane k výkonu kontroly vyplýva, že žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok - fotovoltaickú elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr č. 10ZF0001 - 10ZF0007 v celkovej sume X.XXX.XXX,XX eur. Podľa knihy došlých faktúr za rok 2011 maďarská spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. realizovala v roku 2011 dielo - fotovoltaickú elektráreň v sume XXX.XXX,XX eur v zmysle obojstranne podpísanej prílohy k dodávateľskej faktúre interné č. . Celková preukázaná suma za výstavbu fotovoltaickej elektrárne bola obstaraná vo výške X.XXX.XXX,XX eur, dodatočne znížená o garanciálne vady v sume XX.XXX,XX eur. Podľa zistení maďarskej finančnej správy spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. prijala v roku 2010 od žalobcu zálohovú platbu v sume 1.284.066,00 eur, avšak na túto sumu nebola u spoločnosti AsiaNet Hungary Kft. preukázaná realizácia časti dodávky pre žalobcu podľa uzatvorenej zmluvy za dodávku fotovoltaickej elektrárne. Zálohovú platbu spoločnosť AsiaNet Hungary Kft. ďalej previedla ako zálohovú platbu spoločnosti EnviroContact GmbH a z tohto dôvodu nebola vystavená faktúra.

16. Ako preukazný dôkaz podporujúci tvrdenie žalobcu o dodávke fotovoltaickej elektrárne za dohodnutú cenu vo výške X.XXX.XXX,XX eur bez DPH bol správcovi dane predložený iba preberací protokol, podpísaný dňa 19.08.2010, ktorým daňový subjekt ako objednávateľ vyhlasuje, že dodávateľ AsiaNet Hungary Kft vykonal práce v hodnote 30% dohodnutej ceny podľa zmluvy zo dňa 01.05.2010 a je oprávnený vystaviť daňový doklad pre objednávateľa zo zmluvne dohodnutej ceny 30%. K preberaciemu protokolu bola priložená tabuľka - vyúčtovanie zálohy 30% za poskytnuté dielo v zmysle zmluvy o dielo a rozpočtu. Za čiastočné plnenie zmluvy mal dodávateľ vystaviť daňový doklad – faktúru, preukazujúcu obstaranie dodávky v zmysle zmluvy o dielo, avšak bola vystavená iba zálohová faktúra, nie riadna.

17. Žalovaný poukázal na informácie o postupe obchodných zmluvných strán, týkajúce sa predmetnej fotovoltaickej elektrárne, získané z medzinárodnej výmeny informácií. Žalovaný k podkladom v

maďarskom jazyku uviedol, že uvedené doklady, výpisy z účtov a faktúry neboli využité priamo pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011.

18. Žalobca – odberateľ diela ani počas výkonu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom alebo odvolacom konaní nepredložil správcovi dane riadnu faktúru o vykonaní prác v sume X.XXX.XXX,XX eur, pričom bolo zistené, že žalobca zaúčtoval faktúru č . CO8LA0451178 zo dňa 19.08.2010 dvakrát, a to v roku 2010 ako zálohovú faktúru na účet 052 a v roku 2011 ako dodávateľskú faktúru na účet 042 a preto konštatoval, že žalobcovi nebol v sume X XXX XXX,XX eur fakturovaný ani dodaný žiadny dlhodobý hmotný majetok, čím nebolo preukázané ani nadobudnutie majetku v sume X.XXX.XXX,XX eur, a z tohto dôvodu správca dane krátil odpisy o zodpovedajúcu čiastku nepreukázaného zaradeného majetku za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2011, t.j. o ročné odpisy v sume XXX.XXX,XX eur, čo následne viedlo k úprave, t.j. zvýšeniu priznanej daňovej povinnosti v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby sumu XX XXX,XX eur .

19. Pokiaľ ide o vyhlásenie zhotoviteľa zo dňa 21.12.2016, toto nie je daňový doklad a je ho možné považovať za tvrdenie nepodložené dôkazmi.

20. Predložený znalecký posudok sa nezaoberal tým, za akú skutočnú cenu bola stavba obstaraná, ale stanovil všeobecnú hodnotu stavby, bez ohľadu na cenu uvedenú na prijatých faktúrach a ich zúčtovanie v účtovníctve žalobcu. Žalovaný taktiež uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo, aby preukázal všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Správca dane pri dôkaznej povinnosti žalobcu uplatňoval prejednávaciu zásadu, nie vyhľadávaciu, čo znamená, že správca dane nebol povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, ale bol oprávnený zákonným spôsobom získať a použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. novembra 2018, sp. zn. -53.

IV.

Ďalšie vyjadrenia

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo 14.02.2023, v ktorej zdôraznil, že prípadné pochybenia v zmluvnom vzťahu ani pri vedení účtovnej agendy zákon nesankcionuje neplatnosťou právneho aktu. Naopak, dodávateľ odovzdal elektráreň podľa zmluvy, tak z hľadiska rozsahu dobudovania, ako z hľadiska ceny. Elektráreň bola stavaná tak, aby mohla byť zaradená do dotačnej politiky štátu podľa vyhlášky o dotáciách za dodanú zelenú elektrinu, teda museli byť dodržané všetky predpísané postupy stavby a stavbu mohol realizovať len subjekt, ktorý mal s takýmito stavbami viacročné skúsenosti. Cena za stavbu fotovoltaickej elektrárne je zrejmá jednak zo zmluvy, vykonaných úhrad kúpnej ceny, znaleckého posudku.

22. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.

V.

Konanie na správnom súde

23. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 8S Správneho súdu v Bratislave.

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

25. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 10. septembra 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 30. júla 2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

VII.

Relevantná právna úprava

26. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

27. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

29. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

30. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

31. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

32. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

33. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

34. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane

podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

VIII.

Právne posúdenie

36. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101506873/2022 z 23.05.2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. 100492010/2017 z 20.03.2017, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume XX XXX,XX eur.

37. Jedinou žalobnou námietkou v prejednávanej veci bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaný sa nevysporiadal s právnou vetou rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.02.2022. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pritom predstavuje jednu z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne sa jedná o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa okrem iného považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy zahŕňa aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax považuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 8. decembra 2008, z 8. októbra 2010 či z 24. marca 2011). (pozri BARICOVÁ, Jana. [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, A., B., A., FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944.)

38. V prejednávanej veci rozhodoval žalovaný po zrušení pôvodného rozhodnutia č. 101472721/2017 z 03.07.2017 Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného je obsahovo veľmi obdobné zrušenému druhostupňovému rozhodnutiu z roku 2017. Žalovaný počas celého správneho ako aj súdneho konania poukazuje na absenciu riadnej faktúry o vykonaní prác v sume X.XXX.XXX,- eur od dodávateľa AsiaNet Hungary Kft a trvá na tom, že nie je možné považovať nadobudnutie majetku v sume X.XXX.XXX,- eur za preukázané bez riadnych účtovných dokladov, ktoré v konaní neboli predložené, keďže zálohová faktúra č. CO8LA0451178 na sumu X.XXX.XXX,- eur nie je daňovým dokladom a dodávateľská faktúra č. BD8LA0061120 nespĺňa kritériá súhrnnej vyúčtovacej faktúry. Na základe medzinárodnej výmeny informácií žalovaný, resp. správca dane zistil tiež, že dodávateľ spoločnosť AsiaNet Hungary Kft predmetnú sumu vo svojich príjmoch neeviduje.

39. Tieto skutočnosti však boli známe už v predchádzajúcom konaní a žalovaný nimi zdôvodňoval svoje rozhodnutie z roku 2017, ktoré bolo kasačným súdom zrušené. V prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom správneho súdu ( ). Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup orgánu verejnej správy v novom konaní, a to na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia.

40. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v bode 20 zrušujúceho rozsudku sp. zn. výslovne uviedol, že formálne nedostatky na predloženom účtovnom doklade nemôžu automaticky

viesť k dovyrubeniu dane z príjmov. Daňovému subjektu musí byť poskytnutý priestor na preukázanie faktického obstarania časti diela (prislúchajúcej zaplatenej zálohe) inými prostriedkami. Nemožno teda dospieť k záveru, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno len na základe formálnych nedostatkov predložených faktúr, pokiaľ doposiaľ nebolo spochybnené, že deklarované plnenie bolo sťažovateľovi v súlade s uzavretou zmluvou o dielo (t. j. v celku, ako to potvrdil samotný dodávateľ a čo napokon žalovaný ani nespochybňoval) dodané, bol bez ďalších pochybností identifikovaný subjekt, ktorý ho dodal a je preukázané, že sťažovateľ za jeho dodanie zaplatil sumu deklarovanú na faktúre. S touto právnou vetou kasačného súdu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal, ba ani sa nijakým spôsobom nepokúsil na ňu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagovať.

41. Žalovaný ako odvolací orgán trvá na tom, že nie je možné považovať nadobudnutie majetku za preukázané bez riadnych účtovných dokladov, čo však nereflektuje právny názor Najvyššieho správneho súdu SR, podľa ktorého je potrebné umožniť preukázanie faktického obstarania časti diela aj inými prostriedkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je úlohou správneho orgánu polemizovať s právnym názorom kasačného súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa správny orgán s právnym názorom správneho súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. alebo sp. zn. ).

42. Pokiaľ ide o skutočnosti, týkajúce sa zmluvných vzťahov, resp. platobných operácií medzi žalobcom a jeho zahraničnými zmluvnými partnermi, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom vyjadrení, na tieto správny súd nemohol prihliadnuť, keďže tieto nijakým spôsobom nevyplývali z napadnutého rozhodnutia.

43. Vychádzajúc z uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a preto podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a vec s poukazom na vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

44. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie správcu dane a rozhodnúť o žalobcom podanom odvolaní s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby z neho bolo zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil jednotlivé skutkové a právne závery správcu dane a predovšetkým, akým spôsobom sa vysporiadal s právnou vetou zrušujúceho rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa .

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.