Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-3496-2021.pdf
PDF · 101.2 KB
Case nature
Subarea
55Ek/3496/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F. G. F. H. o vymoženie 1.115,05 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 37 913 581, ktorý ju vedie pod sp. zn. 263EX 777/21 o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 263EX 777/21 zo dňa 19.06.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 263EX 777/21 zo dňa 19.06.2026, v časti výzvy na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 exekučného poriadku v y h o v u j e.
II. Súd v r a c i a výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 263EX 777/21 zo dňa 19.06.2026 súdnemu exekútorovi na prepracovanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.11.2021 domáhal od povinného vymoženia 1.115,05 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vydaného pod sp. zn. 4Csp/25/2021 dňa 25.05.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2021 a vykonateľnosť dňa 25.09.2021 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.11.2024 po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/3496/2021 s európskym spisovým identifikačným číslom: I.:J.:K.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 263EX 777/21. 3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 24.07.2026 predložil súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie sp. zn. 263EX 777/21 zo dňa 19.06.2026 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“), Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 08.07.2026 a svoje vyjadrenie. Súd pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu, ako aj z uvedených príloh predložených súdu v ich elektronickej podobe a príloh získaných z vlastnej činnosti. 4. Súdny exekútor vydal dňa 19.06.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie (na majetok povinného Okresného súdu Trenčín vyhlásil konkurz
- 40OdK/135/2026 uznesením zo dňa 16.06.2026) a zároveň vyzval oprávneného na úhradu trov vo výške 73,80 EUR. 5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol, že „Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) EP. Zároveň nás vyzval na úhradu trov exekútora v sume 73,80 €. Podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, „Ak
došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.“ Podľa správy o priebehu exekúcie zo dňa 04.01.2026 súdny exekútor vymohol celkovo sumu vo výške 1848,29 €, z ktorej si na úhradu trov exekúcie ponechal sumu 379,26 € a DPH v sume 64,21 €. Nakoľko súdny exekútor pred zastavením exekúcie vymohol / prijal od povinného plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, ktoré prevyšuje náhradu výdavkov podľa ust. § 198 ods. 2 prvá veta EP, nárok na náhradu výdavkov v sume 73,80 €, na ktorých zaplatenie nás súdny exekútor vyzval, mu nepatrí. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Navrhujeme, aby exekučný súd nami podaným námietkam vyhovel a vrátil výzvu na úhradu trov exekútora exekútorovi na prepracovanie.“ 6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie poskytol nasledovné vyjadrenie. Exekútor si je vedomý existenciu judikatúry k § 199c ods. 1 EP, avšak to neznamená, že by nemohol byť správny a spravodlivejší aj iný názor, ktorý exekútor rozvádza nasledovne. Podľa komentára k § 198 ods. 2 a § 199c: Ak si exekútor v súlade s § 60 ods. 2 ponechal časť prijatého plnenie na úhradu trov exekúcie, patrí mu aj táto odmena. Ak je suma, ktorú si exekútor ponechal, nižšia ako súčet odmeny, náhrad a dane z pridanej hodnoty, pri zastavení exekúcie rozdiel znáša oprávnený. Poukázal na ust. § 200 EP, jednotlivé články CSP, články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listiny základných práv a slobôd, Charty základných práv EÚ, G. L. sudcov, články Ústavy SR. Tiež poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR: uznesenie č. II. ÚS 480/2011-17 Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2011 a uznesenie č. PL. ÚS 21/00 Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2000. Ďalej tvrdil, že vymožiteľnosť práva patrí medzi základné piliere právneho štátu. Pod vymožiteľnosťou práva rozumieme súhrn právnych a faktických možností na dosiahnutie uspokojenia uplatneného práva, vrátane donucovacej moci pre výkon rozhodnutia. Dôležitou súčasťou donucovacej moci štátu na zabezpečenie vymožiteľnosti práva je aj inštitút súdneho exekútora. Keďže štát preniesol časť svojich mocenských oprávnení (oprávnenia na nútený výkon exekučných titulov), ktoré pôvodne prislúchali všeobecným súdom, na neštátny orgán a fyzickú osobu a zároveň jej obmedzil ústavné právo na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, má štát pri svojom rozhodovaní dbať aj na predpoklady splnenia zákonného nároku exekútora na trovy exekúcie. Exekučnoprávna ochrana tvorí súčasť súdnej ochrany a súdny exekútor je integrálnou súčasťou justičného aparátu štátu. Exekútor je orgán ochrany práva. Z tohto pohľadu je nutné chápať nezávislosť súdneho exekútora rovnako ako sudcu. Preto finančné zabezpečenie súdneho exekútora vytvára všeobecné predpoklady pre jeho nezávislosť a možnosť vytvorenia personálneho, materiálneho a technického vybavenia exekútorského úradu, čím kauzálne napomáha vymožiteľnosti práva v právnom štáte. Pred aplikáciou práva je nutné právo interpretovať pomocou metód právneho výkladu a interpretačných pravidiel. V rámci metód výkladu sa priorizuje argumentum a ratione legis, teda objektívny teleologický výklad, ktorý však nemôže byť v rozpore s účelom zákona, právnymi princípmi a právnymi zásadami. V rámci interpretačných pravidiel sa použijú hlavne derogačné pravidlá a princípy intertemporality Akákoľvek aplikácia práva nesmie byť v rozpore s princípom právneho štátu a z neho vychádzajúceho princípu právnej istoty, legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv, princípu všeobecnej spravodlivosti a zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho ustanovenie), nemôže byt vo svojej dôvere k nemu sklamaný. Tieto princípy a zásady sú súčasťou pojmu právny demokratický štát. Právne odvetvia sa budujú na určitých zásadách, ktoré vyjadrujú podstatné znaky a prvky toho- ktorého odvetvia, jeho štruktúru, väzby a dynamiku pôsobenia. Tieto zásady koncentrovane vyjadrujú tiež podstatu právneho odvetvia, predmet jeho úpravy a základné ciele. Pri zásadách ako aj princípoch sa jedná o nadradené právne pravidlá, ktoré v rôznych právnych odvetviach pôsobia približne rovnako. Bez ohľadu na normatívne označenie majú zásady a princípy rovnakej právnej sily v konaní pri aplikácii práva v zásade rovnakú právnu váhu, ktorá však závisí od konkrétnej procesnej situácie. V procesnom práve zásada v zásade pôsobí počas celého konania a je to právne pravidlo, ktoré sa má dodržiavať (napr. zásada rýchlosti a hospodárnosti). Princíp je imperatív (výkričník), ktorý sa nesmie porušiť a nepôsobí neustále – ale len vtedy, keď nastane predpokladaná procesná situácia daná týmto pravidlom (napr. princíp právnej istoty). Zásada odplatnosti exekučného konania znamená,
že exekučné konanie je spoplatnené a exekútor má vždy nárok na trovy exekúcie. Exekučné konanie začína dispozičným návrhom oprávneného a slúži hlavne na vymoženie jeho nároku, avšak podmienkou je, že povinný má dostatok majetku na úhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie ako náklady exekučného konania sa uhrádzajú vždy na prvom mieste. Zásada odplatnosti exekučného konania je úzko spojená so zabezpečovaním nezávislosti súdneho exekútora ako predpokladu výkonu práva na spravodlivé konanie. Doterajší výklad § 198 ods. 2 EP je v normatívnom konflikte s § 197 EP, ktorý predstavuje základ zásady odplatnosti exekučného konania. Exekútor v tejto súvislosti poukazuje na analogický príklad normatívneho konfliktu § 61q ods. 2 EP a § 167 ods. 2 EP ohľadne možnosti vedenia exekúcie na záloh v prípade zriadenia exekučného záložného práva a vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti. Podľa dôvodovej správy k bodu k bodu 34 (§ 167 ods. 2) zákona č. 48/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009: Zdôrazňuje sa zabezpečovacia funkcia zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti a práve v súvislosti s uvedeným sa explicitne uvádza, že súhlas záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva nie je potrebný (ide o zabezpečovací inštitút). Podľa legislatívneho procesu : LP/2022/293 : Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: V medzirezortnom pripomienkovom konaní bola táto navrhovaná úprava vlastného materiálu: V § 167 ods. 2 sa na konci pripája bodkočiarka a tieto slová: „súhlas záložného veriteľa s exekúciou podľa osobitného predpisu nie je potrebný, ak je záložný veriteľ spriaznenou osobou s oprávneným“. Ktorá bola zdôvodnená nasledovne: K bodu 31 (§ 167 ods. 2) Navrhuje sa v rámci právnej úpravy zriadenia exekučného záložného práva neprihliadať na takého záložného veriteľa, ktorý je spriaznenou osobou s dlžníkom. Uvedená právna úprava má za cieľ zabrániť špekulatívnym konaniam a uzatváraniam rôznych právnych úkonov, ktoré následne bránia efektívnej a transparentnej exekúcii, a tým aj úspešnému končeniu exekučného konania a uspokojeniu veriteľa z majetku povinného, ktorý by inak podliehal exekúcii. Podľa výsledkov medzirezortného pripomienkového konania sa nová úprava § 167 ods. 2 mala týkať všetkých záložných veriteľov. Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zabezpečené predpismi a mocou, má prednosť i vtedy, keď je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, s výnimkou prípadu, keď rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnú mieru, že zákon ako „nepatričné právo“ (unrichtiges Recht) musí spravodlivosti ustúpiť. Existujú právne princípy, ktoré majú väčšiu váhu ako akýkoľvek legislatívny akt, takže zákon, ktorý im odporuje stráca platnosť. Tieto princípy sa nazývajú prirodzené právo alebo právo rozumu. Isteže, v jednotlivostiach ich sprevádzajú určité pochybnosti, no prácou storočí sa aj tak dospelo k istým konštantám, ktoré sa s takým širokým súhlasom zhrnuli do takzvaných deklarácii ľudských a občianskych práv, o ktorých môže mať pochybnosti už len dogmatický skeptik. Podľa odôvodnenia uznesenia č. I. ÚS 457/2023-22 Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2023, bod 12. na strane štyri: Pokiaľ ide o námietku, že zriadením exekučného záložného práva získal sťažovateľ status záložného veriteľa, preto ak sám udelil súhlas s výkonom exekúcie na záloh, boli splnené všetky podmienky vyžadované Exekučným poriadkom, ústavný súd uvádza, že exekučné záložné právo síce slúži na zabezpečenie pohľadávky oprávneného, ktorý sa jeho zriadením dostane do poradia záložných veriteľov, avšak nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie zákazu formulovaného v § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Prijatím výkladu prezentovaného sťažovateľom, že v prípade zriadenia exekučného záložného práva sa súhlas záložného veriteľa nevyžaduje, by došlo k popretiu účelu § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý má poskytnúť zvýšenú ochranu pre záložného veriteľa. Podľa názoru ústavného súdu je preto vylúčené, aby súdny exekútor len na základe tohto úkonu nadobudol právo viesť exekúciu na záloh bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa. Preskúmaním uznesenia č. I. ÚS 457/2023-22 možno dospieť k záveru, že aj keď to ústavný súd explicitne neuvádza, že v danom normatívnom konflikte § 61q ods. 2 EP a § 167 ods. 2 EP, uplatnil Radbruchovu formulu. Exekútor je toho názoru, že v prípade normatívnom konfliktu § 198 ods. 2 EP s § 197 EP je rovnako potrebné uplatniť Radbruchovu formulu, a teda že v prípade vymoženia (časti pohľadávky pred zastavením exekúcie), nemôže táto skutočnosť predstavovať nástroj na obchádzanie práva exekútora na odmenu za výkon exekučnej činnosti. V prípade postupu uvedeného v napadnutom rozhodnutí odmena už nie je určená ako percento z vymoženého plnenia, ale znížená o tú časť, ktorú súd započítava na paušálny výdavok. V tejto súvislosti je tiež potrebné zvýrazniť, že dosiahnutá odmena nie je zisk exekútora, ale príjem, ktorý sa v prvom rade používa na chod exekútorského úradu. Teda najmä na mzdové náklady, odvody do Sociálnej poisťovne, odvody do zdravotnej poisťovne, náklady
softvérovej podpory, technického účtu do elektronickej schránky, elektronickú komunikáciu s bankami, REGOB alebo EVO, internetové pripojenie, mailové schránky, cloudové služby, telefónne služby, náklady na elektrickú energiu, plyn, vodu, kanalizáciu, náklady kancelárií, technické vybavenie a servis techniky, a pod. – teda príjem na zabezpečenie nezávislosti súdneho exekútora. A preto možno uviesť, že výklad uvedený v napadnutom rozhodnutí je v rozpore so zásadou odplatnosti exekučného konania, a teda aj z tohto dôvodu je nesprávny. Exekútorský úrad vymohol pohľadávku 2.048,29 EUR z čoho oprávnenému preposlal 1.623,62 EUR, rozdiel predstavuje odmenu exekútora vrátane DPH 23%. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a vydal uznesenie, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sa zamietajú a námietky oprávneného proti výzve na úhradu trov exekútora sa zamietajú. 7. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. 8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania. 9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 10. Podľa § 29 ods. 7 Exekučného poriadku, Exekútor je povinný v lehotách stanovených týmto zákonom informovať oprávneného o stave exekúcie elektronickými prostriedkami. 11. Podľa §4 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, správa exekútora oprávnenému obsahuje a)označenie úkonov uskutočnených exekútorom pri zisťovaní majetku povinného od začatia konania alebo od podania poslednej správy, b) označenie majetku povinného, ktorý bol úkonmi podľa písmena a) zistený, c) dátum vymoženia plnenia a výšku vymoženého plnenia, spôsob jeho rozdelenia na jednotlivé uspokojované nároky a dátum poukázania vymoženého plnenia oprávnenému s uvedením zúčtovacích údajov umožňujúcich identifikáciu poukázaného plnenia. 12. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. 13. Podľa 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. 14. Podľa 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. 15. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 16. V prvom rade je potrebné uviesť, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva procesné úkony. V zmysle uvedeného nie je dôvod na to, aby oprávnený nemohol napadnúť len jeden z úkonov. Ak oprávnený podáva námietky proti výzve na úhradu trov, dôvodom námietok môže byť nesprávne určená výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom prípade nemala byť vydaná. V zmysle § 61n ods. 4 tretia veta, ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Práve možnosť vrátenia výzvy na prepracovanie dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony, a z uvedeného dôvodu môže oprávnený napadnúť námietkami ktorýkoľvek z týchto úkonov.
17. Súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií (napr. zánik oprávneného a povinného), avšak tieto majú byť pokryté (uhradené) najskôr z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). Súd sa v danom prípade stotožnil s názorom oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol časť pohľadávky (2.048,29 EUR), z ktorej zaslal oprávnenému sumu 1.623,62 EUR a súdny exekútor si ponechal ako trovy exekútora sumu 424,67 EUR s DPH táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku a tak na náhradu výdavkov vo výške 73,80 EUR už v danom prípade nemá nárok. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. 18. Pokiaľ súdny exekútor exekúciu zastavil a vyzval oprávneného na náhradu trov vo výške 73,80 EUR, exekučný súd musí konštatovať, že súdny exekútor nepostupoval pri ich vyčíslení správne, pričom je v tejto súvislosti potrebné poukázať na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia v prípade zastavenej exekúcie má exekútor v prípadoch, že pred jej zastavením došlo k čiastočnému vymoženiu (prijatiu plnenia) nároku, nárok aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ust. § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Inak povedané, nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie v zásade vždy, tieto ale majú byť pokryté (uhradené) najprv z čiastočne vymoženého plnenia podľa § 60 Exekučného poriadku, ktorý upravuje poradie a rozsah uspokojenia vymáhaných nárokov. V zmysle § 60 ods. 1 sa ako prvé z prijatého plnenia uspokojujú trovy súdneho exekútora, pričom v § 60 ods. 2 je ďalej upravený maximálny rozsah, ktorý možno na trovy exekútora použiť, t. j. maximálne 24 % plnenia. Zo znenia uvedeného ustanovenia nemožno prijať iný záver než ten, že súdny exekútor má nárok najviac na 24 % prijatého, resp. vymoženého plnenia, čo znamená, že súdny exekútor môže na svoje trovy započítať aj menej, pričom je bezvýznamné, či prislúchajúcu časť z uvedeného plnenia exekútor použije na svoju odmenu alebo náhradu hotových výdavkov. Zároveň zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenou náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). 19. Keďže v predmetnej veci si súdny exekútor v zmysle § 60 Exekučného poriadku ponechal sumu vo výške 424,67 Eur s DPH, s poukazom na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku preto nemôže byť sporné, že súdny exekútor v posudzovanej veci nemá nárok na náhradu paušálnych výdavkov v plnej výške. Inak povedané, ak ponechaná suma prevyšuje celkový nárok súdneho exekútora na sumu paušálnych výdavkov, oprávnený s poukazom na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku nemá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 73,80 EUR titulom trov exekúcie, na ktorých zaplatenie bol oprávnený vyzvaný v rámci upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie. Uvedené znamená, že ak exekútor do zastavenia exekúcie vymohol trovy, na ktoré má podľa § 60 Exekučného poriadku nárok a ak táto suma je vyššia ako náhrada paušálnych výdavkov, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky. 20. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vracia upovedomenie o zastavení exekúcie exekútora sp. zn. 263EX 777/21 zo dňa 19.06.2026 v časti výzvy na úhradu trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.