Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/192/2022

Potvrdené rozhodnutím 3CoKR/40/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Ivana Gaľová, so sídlom: Jarková 14, 080 01 Prešov, IČO: 51 638 932, zn. správcu: S1957, správca úpadcu: HERALD SUN, a.s. v konkurze, so sídlom: Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202, proti žalovanému: A. B. C., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. X, XXX XX E., zastúpenému advokátskou kanceláriou: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom: Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, v konaní o zaplatenie 18.313,03 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/192/2022-125 zo dňa 29. februára 2024, takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/192/2022-125 zo dňa 29. februára 2024. II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobkyne: JUDr. Ivana Gaľová, so sídlom Jarková 14, 080 01 Prešov, správcu úpadcu: HERALD SUN, a. s. v konkurze, so sídlom Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202, v konaní právne zastúpená: JUDr. Tomáš Sabadoš, LL.M., advokát, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 51 855 496, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., v konaní právne zastúpený: L/R/P advokáti, s. r. o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, v konaní o zaplatenie 18.313,03 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa ako správca úpadcu HERALD SUN, a. s. v konkurze domáhala voči žalovanému priznania nároku na zaplatenie sumy 18.313,03 € s príslušenstvom.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu – spoločnosti HERALD SUN, a. s. listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 18.313,03 € z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo žalovanému vydané v súvislosti s výkonom záložného práva, ktoré realizovala v mene úpadcu D. A. F. C. a ktorého predmetom boli nehnuteľnosti situované v kat. úz. G. zapísané na LV č. XXXX. Žalovaný ku dňu podania žaloby uplatnenú pohľadávku ani sčasti nezaplatil a ani na predmetnú výzvu nereagoval.

3. Vo výzve žalobkyňa ako správca uviedla svoje zistenia, že v mene úpadcu manželka žalovaného D. A. F. C. realizovala výkon záložného práva, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu, situované v kat. úz. G., LV č. XXXX. V zmysle správy o výkone záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX záložný veriteľ odovzdal výťažok prevyšujúci výšku pohľadávky záložného veriteľa A. B. C., a to vo výške 18.313,03 €. Preto žalobkyňa vyzvala žalovaného na poskytnutie súčinnosti v zmysle a na základe takto poskytnutej súčinnosti zistila, že žalovaný a úpadca mali dňa XX.XX.XXXX uzatvoriť zmluvu o pôžičke. Z predmetnej zmluvy však vyplýva, že žalovaný neposkytol úpadcovi žiadnu pôžičku, nakoľko z čl. I. bod 1 zmluvy výslovne vyplýva, že peňažná suma nebude prevedená na účet dlžníka, ale započítava sa ako zostatok dlhu pôvodne zabezpečeného na LV č. XXXX, kat. úz. H., obec: E., okres: E., vedeného Okresným úradom E., a teda na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX nebola úpadcovi poskytnutá reálne žiadna pôžička. Aj napriek tejto skutočnosti úpadca a žalovaný uzatvorili dňa

XX.XX.XXXX Zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorého bolo do katastra nehnuteľností povolený vklad záložného práva k nehnuteľnostiam situovaným v kat. úz. G., LV č. XXXX v prospech žalovaného. Uvedené nehnuteľnosti vlastnil úpadca, s tým, že záložné právo v prospech žalovaného vzniklo ako druhé v poradí. Po výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom tak došlo k odovzdaniu sumy 18.313,03 € žalovanému.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť, pričom namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Prešov. Vo svojom prednese poukázal na správu o výkone záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX („Správa o výkone “), z ktorej vyplýva, že dňa XX. XXXXXX XXXX uzatvorila p. D. A. F. C., trvale bytom I. XX/XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, v postavení veriteľa Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla dlžníkovi – obchodnej spoločnosti HERALD SUN, a. s. („Dlžník“) pôžičku vo výške 50.000 € („Pôžička 1“). Výťažok z predaja Zálohu vo výške 77.000 € bol použitý na uspokojenie Pôžičky 1, pričom po zúčtovaní aktív a pasív predstavovala zvyšná suma inkasovaná titulom predaja zálohu sumu vo výške požadovanej sumy a na základe výslovnej žiadosti dlžníka bola poukázaná v prospech žalovaného. Na vysvetlenie ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila p. F. C. (vtedy A. F. I.) v postavení veriteľa s dlžníkom v postavení dlžníka zmluvu o pôžičke, na základe ktorej F. C. poskytla dlžníkovi pôžičku vo výške 60.000 € („Pôžička 3“).

5. Následne F. C., v postavení postupcu a pôvodného veriteľa, so žalovaným v postavení postupníka a nového veriteľa a s dlžníkom v postavení dlžníka uzatvorili Dohodu o novácii zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, pričom v súlade s čl. I. bodom 2. poslednou vetou Dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvoreného medzi žalovaným v postavení veriteľa a dlžníkom v postavení dlžníka, bolo deklarované, že skutočným zámerom Dohody o novácii zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX bolo postúpenie pohľadávky F. C., plynúcej z Pôžičky 3, na žalovaného, z čoho vyplýva, že žalovaný sa stal veriteľom v rámci tohto zmluvného vzťahu.

6. Požadovaná suma, ktorá bola na základe výslovnej žiadosti dlžníka poukázaná v prospech žalovaného, bola poukázaná za účelom vysporiadania časti záväzku dlžníka, evidovaného voči žalovanému ako postupníkovi a novému veriteľovi z titulu Dohody o novácii zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný dlžník, keď v dokumente označenom ako Uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že „[...] Tento Pôvodný dlh bol na základe už spomenutej Dohody o novácii zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, postúpený na v prospech Veriteľa (Žalovaného), s čím dlžník vyjadril bezvýhradný súhlas.“, ako aj to, že „[...] V neposlednom rade bola časť Pôvodného dlhu uspokojená z výťažku z predaja zálohu vo vlastníctve Dlžníka, vykonaného zo strany tretej osoby (oprávneného záložného veriteľa Dlžníka)“. Preto je zrejmé, že požadovanú sumu, ktorá bola uhradená v prospech žalovaného, nie je možné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko uhradením tejto sumy v prospech žalovaného došlo k uspokojeniu časti pohľadávky žalovaného, evidovanej voči Dlžníkovi z titulu Dohody o novácii zmluvy.

7. Žalobkyňa vo svojich prednesoch v priebehu konania nesúhlasila s obranou žalovaného, poukazujúc na to, že žalovaný nepreukázal úhrady, ktoré si započítal na predmetnú pohľadávku, pričom v nadväznosti na tieto skutočnosti je vôbec sporné, či predmetná pohľadávka vôbec existuje, a teda či už nedošlo k jej zániku iným spôsobom, napr. zaplatením, odpustením dlhu a pod. Z dostupného účtovníctva úpadcu nevyplýva, že by medzi úpadcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vrátane Dodatku č. 1 a ani Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke v roku XXXX. Z účtovníctva úpadcu však vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX úpadca uzatvoril zmluvu o pôžičke v postavení dlžníka, na základe ktorej bolo úpadcovi poskytnutých 200.000 €, pričom účelom poskytnutej pôžičky bolo okrem iného splatenie práve tej pôžičky, na ktorú poukazuje žalovaný v rámci svojej procesnej obrany. V čl. I. ods. 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX sú vymenované pôžičky, ktoré majú byť splatené zo sumy 200.000 €. Rozhodujúcim je však predovšetkým to, že Zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje riadne formálne označenie, pričom aj z obsahového vyjadrenia vyplýva, že vôľou strán malo byť poskytnutie pôžičky, ktorá reálne poskytnutá nebola. Zákon v zásade neumožňuje zmluvné dojednanie pôžičky tak ako to je formulované v Zmluve o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, a preto zastáva názor, že táto zmluva je absolútne neplatná, a preto každá ďalšia zmluva, ktorá nadväzuje na Zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatná, a teda aj záložná zmluva, na základe ktorej bolo zriadené a zapísané záložné právo do katastra nehnuteľností, na základe ktorého žalovaný obdŕžal výťažok z výkonu záložného práva prednostným záložným veriteľom.

8. Žalovaný na skutkové tvrdenia žalobkyne v konaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že výťažok mu bol vydaný s ohľadom na ustanovenie , čo potvrdzuje aj dôkaz označený ako Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej článok III. bod 3.2. obsahuje výpočet tiarch viaznucich na predmete prevodu v čase uzatvorenia tejto zmluvy, a to konkrétne aj pod H./XXXX zriaďuje sa záložné právo v prospech A. B. C. na nehnuteľnosti pozemky registra CKN parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 683 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 a stavba /dom/ č. s. XXX na pozemku registra CKN s parc. č. XXX/X, zo dňa XX.XX.XXXX – XXX/XX. V celom rozsahu odmietol tvrdenie žalobkyne, že mu mal byť výťažok vydaný v súvislosti s pôžičkou, ktorá bola uzatvorená v roku XXXX a označil ho za klamlivé, účelové a krajne zavádzajúce, čo má potvrdzovať následne podrobne popísaný skutkový stav.

9. Dňa 8. februára 2017 uzatvorila p. A. F. I. (po zmene priezviska A. F. C.), v postavení veriteľa s obchodnou spoločnosťou HERALD SUN, a. s. v postavení dlžníka Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej p. F. C. poskytla Dlžníkovi pôžičku vo výške 60.000 € („Pôžička 3“). Reálnosť kontraktu potvrdzuje aj výpis z bankového účtu p. F. C., ako aj výpis z bankového účtu Dlžníka. Následne F. C., v postavení postupcu a pôvodného veriteľa, uzatvorila so žalovaným, v postavení postupníka a nového veriteľa, za účasti Dlžníka Dohodu o novácii zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Dohoda o novácii zmluvy o pôžičke“). V ustanovení článku I. bodu 2. Dohody o novácii zmluvy o pôžičke sa potom explicitne uvádza, že postupca (t. j. F. C.) na základe tejto dohody postupuje na a v prospech postupníka (t. j. Žalovaného) za dohodnutú odplatu svoju pohľadávku (t. j. pohľadávku vzniknutú na základe Pôžičky 3) voči dlžníkovi, v stave v akom je v deň účinnosti postúpenia, resp. podpisu tejto dohody. V zmysle článku I. bodu 3. Dohody o novácii zmluvy o pôžičke sa jej účastníci dohodli, že účinnosť postúpenia na základe tejto dohody, ako aj účinnosť všetkých záväzkov postupcu podľa tejto dohody, nastáva v momente uzavretia tejto dohody; v deň účinnosti postúpenia prejde v prospech postupníka pohľadávka. Rovnako tak v ustanovení článku I. bodu 4. Dohody o novácii zmluvy o pôžičke je zdôraznené, že pohľadávka prechádza v momente účinnosti tejto dohody do majetku postupníka (t. j. Žalovaného).

10. Je preto nepochybné, že na základe Dohody o novácii zmluvy o pôžičke prešla pohľadávka p. F. C. voči Dlžníkovi, vzniknutá na základe Pôžičky 3, do majetku žalovaného, a to bez ohľadu na názov právneho úkonu, ktorým tak malo byť učinené. Ako ostatne vyplýva aj zo záhlavia Dohody o novácii zmluvy o pôžičke, táto bola okrem iného uzatvorená v intenciách ustanovenia . Je tak nepochybné, že obsahom právneho úkonu bolo okrem iného postúpenie spomínanej pohľadávky vo vlastnícke p. F. C. v prospech žalovaného, a to za vedomia a súhlasu dlžníka (porovnaj ustanovenia článku I. bodu 7. Dohody o novácii zmluvy o pôžičke). Nielenže dlžník s takýmto postúpením vyjadril súhlas, navyše novovzniknutý záväzok voči žalovanému uznal čo do dôvodu, ako aj výšky, pričom potvrdil, že ku dňu podpisu dohody nedošlo z jeho strany k úhrade ani len jeho časti (článok I. bod 8. Dohody o novácii zmluvy o pôžičke).

11. Vo vzťahu k uzatvorenej Dohode o novácii zmluvy o pôžičke žalovaný poukázal aj na ustanovenie článku I. bodu 9., v ktorom sa dlžník spolu so žalovaným dohodli na zabezpečení vymožiteľnosti pohľadávky (t. j. postúpenej Pôžičky 3), a to takým spôsobom, že dlžník zriadi v prospech nového veriteľa (t. j. žalovaného) v postavení záložného veriteľa záložné právo k nim vlastneným nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXXX, vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu E..

12. Dojednanie dlžníka a žalovaného, uvedené v predchádzajúcom bode, bolo zohľadnené v Zmluve o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, ktorá bola uzatvorená a účastníkmi podpísaná len sedem (7) dní po podpise Dohody o novácii zmluvy o pôžičke. Aj keď sa v ustanovení článku I. bodu 1. Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX uvádza, že predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa (t. j. žalovaného) požičať dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 60.000 €, v skutočnosti nešlo o novú pôžičku, ale o už existujúcu pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi, vzniknutú na základe Dohody o novácii zmluvy o pôžičke (t. j. postúpenú Pôžičku 3). Vo vzťahu k Zmluve o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX žalovaný uvádza, že jej znenie nepripravoval a ani inak sa na jej príprave nepodieľal. Finálne znenie Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX mu bolo predložené na podpis zo strany dlžníka. Žalovaný tak predmetnú Zmluvu o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX podpísal v presvedčení, že sa jedná výhradne o formálny dokument, ktorým sa osvedčuje existencia jeho pohľadávky (t. j. postúpenej Pôžičky 3), podmienky jej dodatočného zabezpečenia a splatnosti. Dlžník žalovanému rovnako predložil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej účelom bolo zabezpečenie vymožiteľnosti

pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi v zmysle dohody vyplývajúcej z článku I. bodu 9. Dohody o novácii zmluvy o pôžičke, ktorú následne podpísal.

13. Žalobca si z vlastnej činnosti musí byť vedomý toho, že predmet podnikania dlžníka spočíval prioritne v kúpe a predaji nehnuteľností. Nebolo preto nijak výnimočné, že dlžník v krátkom časovom slede, bez poskytnutia dlhšieho času na posúdenie ním predkladaných dokumentov, vyzval žalovaného na uvoľnenie zaťaženej nehnuteľnosti, aby túto mohol predať a následné preniesť „ťarchy“ na inú ním vlastnenú nehnuteľnosť. Žalovaný má pritom vedomosť, že obdobný „obchodný model“ dlžník aplikoval aj pri iných obchodných partneroch, ktorých finančné prostriedky využíval na financovanie svojej podnikateľskej činnosti. Až po skoro mesiaci od podpisu Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX bol žalovaný zo strany svojho účtovného poradcu upozornený, že obsah Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX pôsobí zmätočne a môže do budúcnosti spôsobiť nejednoznačnosť pri jeho výklade. Po obdŕžaní tejto informácie sa preto žalovaný bezodkladne obrátil na dlžníka so žiadosťou, aby pripravil potrebné dokumenty, ktoré by odstránili akúkoľvek nejednoznačnosť zámeru dlžníka a žalovaného, pretože pravým účelom nemalo byť poskytnutie novej pôžičky, keďže táto už bola poskytnutá na základe Pôžičky 3, následne postúpenej na žalovaného prostredníctvom Dohody o novácii zmluvy o pôžičke, avšak dohoda o dodatočnom zabezpečení tejto pohľadávky ako i podmienkach jej splatnosti.

14. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k existencii pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi (t. j. postúpenej Pôžičky 3), účastníci pristúpili dňa XX. XXXXXXXX XXXX k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX. V ustanovení článku I. bodu 3. dodatku účastníci vyhlásili, že skutočným prejavom ich slobodnej a ničím neobmedzenej vôle bolo dohodnúť sa na podmienkach splatnosti a dodatočnom zabezpečení záväzku dlžníka voči veriteľovi, vzniknutého z titulu Dohody o novácii zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa XX. XXXXXXXX XXXX. Ako už bolo spomenuté aj v predchádzajúcom bode tohto vyjadrenia, tento záväzok dlžníka mal byť zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. H., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu E..

15. Žalovaný poukazuje ďalej na ustanovenie článku I. bodu 5. spomenutého dodatku, v zmysle ktorého dlžník opätovne, po druhýkrát, uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalovanému (t. j. záväzok vzniknutý titulom postúpenej Pôžičky 3). V nasledujúcom období došlo zo strany dlžníka ku splateniu časti jeho záväzku voči žalovanému, a síce v sume 10.000 €, právny základ predmetného záväzku však ostal bezo zmeny. V roku XXXX dlžník vyhľadal záujemcu o kúpu nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. H., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu E., na ktorých viazlo záložné právo v prospech žalovaného, zabezpečujúce pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi (t. j. postúpenú Pôžičku 3). V tejto súvislosti dlžník preto opätovne požiadal žalovaného, aby ťarcha viaznuca na nehnuteľnostiach, evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. H., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu E., bola „prenesená“ na nové nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, a to konkrétne nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. G., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu J.. Aj v tomto prípade bola všetka dokumentácia vypracovaná zo strany dlžníka a žalovanému predložená na podpis dňa XX.XX.XXXX.

16. V rámci dokumentácie dlžník predložil žalovanému na podpis Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o zriadení záložného práva. Vo vzťahu k Zmluve o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uviedol, že v článku I. bode 1. predmetnej zmluvy sa výslovne uvádza, že peňažná suma nebude prevedená na účet dlžníka, ale sa započítava ako zostatok dlhu pôvodne zabezpečeného na LV č. XXXX, kat. úz. H., obec E., okres E., vedenom Okresným úradom E., katastrálny odbor ako: A. B. C. r. C. (XX.XX.XXXX), H. XXXX/XX, XXX XX E. – Zmluva o zriadení záložného práva podľa H./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (CKN p. č. XXXX, XXXX a rodinný dom s. č. XXXX na CKN p. č. XXXX) – číslo zmeny XXXX/XX.

17. Už zo samotnej formulácie je nepochybné, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX nemala byť žalovaným poskytnutá nová pôžička dlžníkovi, avšak zámerom bolo uzatvorenie dohody o zmene predmetu zabezpečenia pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi ako i predĺženie doby jej splatnosti. V skutočnosti dlžník v čase podpisu predmetnej zmluvy ani len nedisponoval akoukoľvek pohľadávkou voči žalovanému, ktorú by bolo možné započítať oproti pohľadávke (t. j. postúpenej Pôžičke 3) žalovaného voči dlžníkovi. Je preto nepochybné, že peňažná suma, na ktorú sa v zmluve odkazuje, sa nezapočítavala ako zostatok dlhu, ale táto „zodpovedala zostatku dlhu“ pôvodne

zabezpečeného na LV č. XXXX pre kat. úz. H., a to konkrétne časti nesplatenej istiny postúpenej Pôžičky 3 vo výške 50.000 €. Porovnaním Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX so Zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX je možné dospieť k nepochybnému záveru, že po obsahovej stránke sa jedná o totožné, resp. formulárové zmluvy. Nakoľko tieto boli spracované výlučne zo strany dlžníka, žalovaný nemá žiadnu pochybnosť o tom, že dlžník tieto zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti využíval bez odbornej znalosti právnych predpisov a podrobného opisu konkrétneho obchodného prípadu. Rovnako tak ani žalovanému nebol nikdy poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby si dlžníkom predložené dokumenty nechal posúdiť odborne spôsobilou osobou. Dlžník predkladal žalovanému dokumenty už v ich finálnej podobe a trval na ich okamžitom podpísaní, aby mohol realizovať predaj zaťažených nehnuteľností a súčasne zabezpečiť „prenesenie“ záložného práva na niektoré z iných ním vlastnených nehnuteľností. Zinkasované prostriedky následne použil na kúpu nových nehnuteľností. Ako ostatne vyplýva zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, pohľadávka (t. j. postúpená Pôžička 3) žalovaného bola dlžníkom zabezpečená záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach vo vlastníctve dlžníka, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. G., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu J..

18. Z dôvodu, že v minulosti bol žalovaný upozornený na možné pochybnosti v súvislosti s výkladom zmluvných vzťahov založených na základe zmlúv vypracovaných zo strany dlžníka, aj v tomto prípade žalovaný požiadal dlžníka o vyhotovenie osobitného dodatku, ktorým by došlo k riadnemu a nepochybnému ozrejmeniu vzniku a existencii ním evidovanej pohľadávky voči dlžníkovi. Na dôkaz prejavu svojej vôle tak žalovaný s dlžníkom pristúpili dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX.

19. Obsahom dodatku je okrem opisu skutkového stavu, právneho základu vzniku pohľadávky a jej výšky, aj v poradí už tretie vyhlásenie dlžníka o tom, že uznáva čo do dôvodu a výšky svoj záväzok (t. j. záväzok vzniknutý z titulu postúpenej Pôžičky 3) voči žalovanému. V nasledujúcom období došlo zo strany dlžníka k úhrade časti jeho záväzku vo výške 5.000 €, a to na základe platby pripísanej žalovanému na bankovom účte dňa XX.XX.XXXX. Úhradu tejto časti záväzku žalovaný preukázal textovou komunikáciou so zástupcom dlžníka zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ktorej zástupca dlžníka spomína aj Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola v tom čase uzatvorená. Úhradu zvyšnej časti pohľadávky vo výške 5.000 € žalovaný preukazoval výpisom z bankového účtu zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ktorého sú evidované posledné dve došlé platby zo strany dlžníka, a to konkrétne došlá platba zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 2.000 €, s poznámkou splatenie časti pôžičky z. d. XX.XX.XX B. C. zost. 43k a došlá platba zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 3.000 €, s poznámkou spl. časti pôžičky z. d. XX.XX.XX C.. Sám dlžník tak poznámkou k platbe zo dňa XX.XX.XXXX opätovne, po štvrtýkrát, potvrdil existenciu záväzku voči žalovanému, a to v celkovej výške 43.000 €. Uvedený záväzok bol potom ponížený platbou zo dňa XX.XX.XXXX o čiastku vo výške 3.000 €. Celková výška záväzku dlžníka voči žalovanému ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala sumu vo výške 40.000 €.

20. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že tak ako je uvedené aj v Uznaní dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, časť pôvodného záväzku zo strany dlžníka bola následne započítaná proti plneniu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalovaným a dlžníkom, a to konkrétne vo výške 4.000 €. Posledná časť pôvodného záväzku bola uspokojená z výťažku z predaja zálohu vo vlastníctve dlžníka, vykonaného zo strany tretej osoby (oprávneného záložného veriteľa dlžníka – F. C.), a to konkrétne vo výške 18.313,03 €.

21. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že v súlade s Uznaním dlhu zo dňa XX.XX.XXXX eviduje voči dlžníkovi dlh vo výške 17.686,97 €, čím je zrejmé, že nedošlo k zániku predmetnej pohľadávky akýmkoľvek a žiadnym iným spôsobom. V danom prípade išlo v poradí už o piate uznanie záväzku dlžníka voči žalovanému čo do právneho dôvodu, ako aj výšky. Právny základ vzniku sa ani v tomto prípade nijako nemenil.

22. Tvrdenie žalobcu, že výťažok bol žalovanému vydaný nie v súvislosti s Pôžičkou 3, ale v súvislosti s pôžičkou, ktorá bola uzavretá v roku XXXX (XX.XX.), je podľa názoru žalovaného mylné a nesprávne, nakoľko ide v skutočnosti stále o tú istú pohľadávku (t. j. postúpenú Pôžičku 3), ktorej právnym základom vzniku je Zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, kedy táto bola dňa XX.XX.XXXX postúpená na a v prospech žalovaného titulom Dohody o novácii zmluvy o pôžičke.

23. Nakoľko v čase výkonu záložného práva bolo zapísané záložné právo v prospech žalovaného, ten bol oprávnený na prevzatie výťažku, ktorý prevyšoval pohľadávku prednostného záložného veriteľa (F. C.), a to v súlade s ustanovením , pričom o reálnosti plnenia v danom prípade nemožno mať akýchkoľvek pochýb.

24. Žalovaný komunikoval s konkurzným správcom a rovnako tak mu poskytol ním dožiadanú súčinnosť, ktorú bol objektívne schopný v správcom určených lehotách poskytnúť. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorej žiaden právny predpis neukladá povinnosť viesť účtovnú evidenciu alebo archivovať dokumentáciu, ako je tomu v prípade dlžníka. S ohľadom na časový odstup niekoľkých rokov je preto pre žalovaného objektívne nemožné celý svoj čas venovať vyhľadávaniu niekoľko rokov starých archívnych dokumentov a komunikácie s dlžníkom, resp. jeho zástupcom. Napriek tomu sa žalovaný snažil vyvinúť maximálne úsilie na to, aby dožiadané podklady a inú súčinnosť správcovi v ním určených lehotách poskytol.

25. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný toho názoru, že o existencii a potom ani o výške jeho pohľadávky voči dlžníkovi nemožno mať žiadnych čo i len najmenších pochýb. Žalovaný zdôraznil, že dlžník svoj záväzok voči žalovanému uznal čo do právneho dôvodu, ako aj výšky celkovo päťkrát, a to v rozmedzí dvoch rokov. Plnenie, ktoré bolo žalovanému poskytnuté titulom výkonu záložného práva, nie je možné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, pretože jeho uhradením došlo k uspokojeniu časti ním riadne evidovanej pohľadávky voči dlžníkovi. Uvedené skutočnosti potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní.

26. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu, výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, správy o výkone záložného práva, zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, predžalobnej výzvy, zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, výpisu z účtu F. C., výpisu z účtu dlžníka, dohody o novácii zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, textovej komunikácie so zástupcom dlžníka zo dňa XX.XX.XXXX, výpisu z účtu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil skutkový stav vyplývajúci z prednesu žalovaného.

27. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti: HERALD SUN, a. s., so sídlom Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ivana Gaľová, so sídlom Jarková 14, 080 01 Prešov.

28. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa (ďalej len ), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

34. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

35. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „“) sa primerane použijú ustanovenia .

36. Podľa , na je kauzálne príslušný Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove.

37. Podľa písm. súd, na ktorom prebieha , je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

38. Podľa , súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

39. Podľa , ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Žalovaný v konaní podal námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov. Podanú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, preto na ňu neprihliadol, nakoľko predmetný spor vyplynul z činnosti žalobkyne ako správcu pri plnení správcovských povinností, teda bez aktivity správkyne v konkurze by tento spor ani nevznikol, preto je zrejmé, že ide o spor vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania, pričom uplatnený nárok by bol v prípade úspechu žalobkyne v konaní plnený do všeobecnej konkurznej podstaty.

41. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako správca konkurznej podstaty, pri plnení svojich zákonných povinností zistila, že v mene úpadcu manželka žalovaného D. A. F. C. realizovala výkon záložného práva, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu, situované v kat. úz. G., LV č. XXXX. V zmysle správy o výkone záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX záložný veriteľ odovzdal výťažok prevyšujúci výšku pohľadávky záložného veriteľa A. B. C., a to vo výške 18.313,03 €. Preto žalobkyňa vyzvala žalovaného na poskytnutie súčinnosti a na základe svojich zistení vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a tento nárok si následne uplatnila žalobou na súde, ako je to vyššie uvedené.

42. Správca pri výkone svojej funkcie postupuje s odbornou starostlivosťou a vykonáva okrem speňaženia majetku aj správu, ochranu a zabezpečenie majetku úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné ( ) spolu s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu.

43. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Pod právnym inštitútom rozumieme súhrn právnych noriem, ktorých zmysel, účel a funkcia sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody a pod.) Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu.

44. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal na to, že žalobkyňa vo svojich prednesoch bližšie nekonkretizovala právny základ, resp. konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, titulom ktorého sa voči žalovanému domáha zaplatenia peňažnej sumy. Súčasne však mal za to, že ním uvádzané skutkové tvrdenia, osvedčené predloženými dôkazmi, preukázali nielen vznik a existenciu pohľadávky žalovaného, avšak aj jej samotnú reálnosť, nakoľko peňažné prostriedky boli v celosti na bankovom účte úpadcu pripísané dňa XX.XX.XXXX, čo okrem iného úpadca nikdy nerozporoval, práve naopak, v priebehu dvoch rokov ju uznal čo do dôvodu a výšky celkovo päť krát. Spochybňované listiny pritom pripravoval a vyhotovoval štatutárny zástupca úpadcu, bez spolupôsobenia žalovaného. Samotný nedostatok formy pritom v zmysle ustanovenia znamená, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Plnenie, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha, bolo uhradené žalovanému na základe výslovného písomného poverenia a pokynu úpadcu zo dňa XX.XX.XXXX.

45. Žalobkyňa na preukázanie uvádzaných skutkových tvrdení okrem svojho právneho hodnotenia neoznačila žiadne dôkazy, a teda relevantným spôsobom skutkové tvrdenia žalovaného nepoprela ani nespochybnila, preto sa v zmysle ustanovenia považujú za nesporné.

46. Z listinných dôkazov produkovaných žalovaným vyplýva hodnovernosť jeho skutkových tvrdení, v dôsledku čoho nebolo preukázané, že žalovaný získal na úkor úpadcu bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, prípadne majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, čo žalobkyňa ničím nespochybnila ani nevyvrátila, a teda v danom konaní neuniesla dôkazné bremeno.

47. Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Na kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strany v konaní majú zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ). Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech.

48. V danom prípade zo skutkových tvrdení žalovaného, osvedčených predloženými listinnými dôkazmi, ktoré protistrana výslovne nepoprela, a teda sa považujú za nesporné ( a ), nebola zistená dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Po vyhodnotení jednotlivých dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

49. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.