Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/145/2026

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, dieťa rodičov: matky C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Leškova 3A, Bratislava, IČO: 36 847 143, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miroslav Repka a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Michal Bouška s.r.o., so sídlom Ľudovíta Fullu 26, Bratislava, IČO: 56 420 773, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Michal Bouška, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.09.2026 sa navrhovateľka, matka maloletej, domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou v párnom týždni od stredy po skončení pobytu maloletej v materskej škole, do štvrtka do 17:00 hod., v nepárnom týždni od piatku po skončení pobytu maloletej v materskej škole, do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v materskej škole a po skončení styku ju odovzdá matke s určením, že rodičia majú povinnosť pri preberaní a odovzdávaní maloletej zdržať sa konfliktov, hádok, vyhrážok a iného nevhodného správania pred maloletou. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky a aby súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení primerane telefonicky alebo prostredníctvom videohovoru kontaktovať maloletú, pričom tento kontakt nesmie narúšať jej spánok, pobyt v materskej škole a pravidelný režim.

2. Svoj návrh a jeho naliehavosť odôvodnila tým, že v súčasnosti neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu ani písomná dohoda rodičov, ktorá by jasne a predvídateľne upravovala výkon osobnej starostlivosti o maloletú a styk otca s maloletou. Napriek tomu dochádza k striedaniu maloletej medzi rodičmi približne každé dva dni. Tento režim nebol výsledkom dohody oboch rodičov, režim jednostranne určil otec a následne ho začal uplatňovať. Matka s týmto režimom nesúhlasí, nepovažuje ho za vhodný vzhľadom na vek maloletej, jej potrebu stability a pravidelného režimu. Považuje za potrebné, aby o otázke starostlivosti nerozhodoval jednostranne jeden z rodičov. Dohoda sa medzi rodičmi nedá nastaviť, dochádza medzi nimi k slovným konfliktom, ktoré pokračujú do telefonických konfliktov. Absencia vzájomnej dohody a neexistencia súdnej úpravy v súčasnosti vytvára medzi rodičmi neistotu a konflikty a podľa názoru matky, odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov súdom. Maloletá je v súčasnosti vystavená častému striedaniu medzi rodičmi približne každé dva dni pričom maloletá, podľa vedomostí matky, trávi čas u starej matky z otcovej strany, ktorá zabezpečuje starostlivosť,

ako dôkaz uviedla fotografiu od starej mamy a to, že maloletá o tom rozpráva. Takýto režim podľa matky nezodpovedá veku maloletej a potrebe stabilného a predvídateľného režimu. Matka po zavedení súčasného režimu pozoruje u maloletej zmeny správania, najmä v prvý deň po návrate od otca. Maloletá býva plačlivá, máva intenzívne záchvaty hnevu, stále sa pýta, kto pre ňu príde do škôlky, ku komu pôjde a čo bude robiť. Matka netvrdí, že jedinou príčinou týchto stavov je správanie otca, považuje ich však za okolnosť, ktorá spolu s častým striedaním a konfliktmi medzi rodičmi podporuje potrebu stabilizácie režimu maloletej. Medzi rodičmi došlo aj k fyzickému útoku zo strany otca voči matke, maloletá bola v čase incidentu v materskej škole. Matka v súvislosti s incidentom vyhľadala lekárske ošetrenie a podala trestné oznámenie. Pri odovzdávaní maloletej zároveň došlo k situácii, keď otec matku fyzicky odstrčil od maloletej, ktorá chcela ísť k matke. Bez jasnej úpravy vzniká priestor pre ďalšie konfliktné situácie. Matkiným cieľom nie je vylúčiť otca zo života maloletej, naopak navrhuje pravidelný styk otca s maloletou vrátane prenocovania a každého druhého víkendu. Žiada však, aby mala maloletá stabilné prostredie u matky a aby bol jej kontakt s otcom upravený stabilným a predvídateľným spôsobom. Neodkladné opatrenie navrhuje ako dočasné riešenie, ktorého účelom je bezodkladne stabilizovať pomery maloletej, odstrániť neistotu v režime jej starostlivosti a minimalizovať je vystavenie konfliktom medzi rodičmi do času, kým súd právoplatne rozhodne vo veci samej. Matka ďalej uviedla, že sa dlhodobo každodenne stará o maloletú a zabezpečuje jej bežné potreby, najmä návštevu a komunikáciu s materskou školou, platenie materskej školy, zdravotnú starostlivosť, lekárske vyšetrenia, stravu, hygienu, oblečenie, voľnočasové aktivity a celkový denný režim. Maloletá má u matky stabilný denný režim. Po zavedení súčasného režimu striedania matka pozoruje u maloletej opakované zmeny správania, najmä v prvý deň návratu od otca. Býva výrazne plačlivá a máva intentzívne záchvaty hnevu. V situácii, keď jej matka odmietne kúpiť hračku alebo sladkosť, maloletá uviedla, že „tatino mi to kúpi“, v afekte matku označila za „zlú matku“, pri takýchto situáciách kričí, kope a bije matku. Dňa 06.09.2026 o 16:00 hod. prišlo k odovzdaniu dieťaťa po víkende u otca, pri ktorom matka konfrontovala otca so stavom tenisiek, ktoré jej zakúpila pred 2 týždňami, že nedáva pozor na jej veci, otec matke povedal, že je „odporný človek“ a na tento podnet mu odpovedala to isté, ďalej jej povedal, že je „špinavá kurva“, dieťa bolo v tom čase v aute. Maloletá v ten večer, keď ju pripútala do autosedačky, matke povedala, že je „zlá mama a že ju vykopne pretože s tatom sa vozí nepripútaná a že miluje tatina a mama má bývať sama“, neskôr povedala, že „si nájde inú maminu tatinovu novú ženu“. Matka usudzuje, že sa tam niečo stalo, pri vystupovaní z auta maloletá začala plakať a pýtala sa matky, či zomrie a že jej nemá hľadať nového tatina. Matka jej vysvetlila situáciu a maloletá sa ukľudnila, matka si natočila túto situáciu na telefón. Situácia ju však znepokojila. Tieto prejavy uvádza matka ako konkrétne pozorovania maloletej a netvrdí, že ich príčinou je správanie otca. Rodičia zároveň uplatňujú rozdielne výchovné postupy a pravidlá. Matka ďalej uviedla, že otec má nový partnerský vzťah so ženou, o ktorej má informácie, že pred pár mesiacmi absolvovala protialkoholické liečenie a v súčasnosti navštevuje skupinu určenú pre osoby so závislosťou od alkoholu, maloletá sa počas pobytu u otca stretáva s touto osobou. Matka poznamenáva, že otec mal v minulosti problém s užívaním tvrdých návykových látok, stretáva sa s ľuďmi, ktorý majú rovnaký problém, navštevujú jeho domácnosť aj osoby po recidíve. Matka netvrdí, že otec v súčasnosti užíva návykové látky, ale uviedla to, ako okolnosť z jeho minulosti, ktorú matka považuje za relevantnú pri celkovom posudzovaní prostredia a spôsobu starostlivosti o maloletú. Zdôraznila však , že nechce zabrániť kontaktu maloletej s otcom. Ďalej matka uviedla, že otec ich vyhodil z domu 18.07.2026, nedáva jej poštu a neprispieva na starostlivosť. Matka v návrhu vyčíslila mesačné náklady na maloletú nasledovne: materská škola 100 Eur, strava 200 Eur, hygiena 30 Eur, lieky a vitamíny 30 Eur, oblečenie 30-50 Eur, hračky a voľnočasové aktivity 70 Eur, spolu teda bežné náklady predstavujú 480-500,- Eur. Vznikajú aj nepravidelné výdavky podľa potreby: obuv, papuče, potreby do materskej školy, sezónne oblečenie a ďalšie. Náklady na bývanie predstavujú približne 550 Eur mesačne, z toho 400 Eur nájom a 150 Eur domácnosť matky a maloletej. Otec maloletej je stolár a vykonáva zárobkovú činnosť v tomto odbore. Podľa matkinho vedomia vlastní rodinný dom v obci Kuchyňa, osobné motorové vozidlo, dodávkové motorové vozidlo a motocykel a ETF fondy. Otec má zároveň vyživovaciu povinnosť voči ďalšej dcére. Pri určovaní výživného matka žiada, aby súd pri určovaní výživného prihliadol na jeho celkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery, nielen na príjem vykázaný v príslušných dokladoch. K návrhu priložila preukaz poistenca maloletej, lekársku správu matky zo dňa 13.07.2026, potvrdenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Malackách o ústnom oznámení o podozrení zo spáchania priestupku, fotografie, komunikáciu rodičov, rozhodnutie o prijatí maloletej prestupom do materskej školy, doklady o platení stravy v školskej jedálni a doklady o platení školného v materskej škole.

3. Dňa 21.09.2026 doručil otec súdu vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom uviedol, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s výrazne obmedzeným stykom otca s maloletou, oproti aktuálnemu

stavu, nie je dôvodný. Matka neosvedčila rozhodujúce skutočnosti pre takúto úpravu. Na druhej strane, ako vyplýva tak z podaného návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode manželstva, z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z tohto vyjadrenia otca k podanému návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, zrejme – s ohľadom na rozvrat vzťahov medzi rodičmi ako manželmi, ako aj s ohľadom na postoj matky k otcovi je v záujme maloletej, aby súd dočasne nariadením neodkladného opatrenia upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. Otec preto navrhol, pokiaľ súd návrh matky nezamietne, aby súd nariadením neodkladného opatrenia zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s úpravou, podľa ktorej sa rodičia budú podieľať na starostlivosti o maloletú v režime „dlhý / krátky týždeň“, ako rodičia aktuálne realizujú starostlivosť o maloletú. Poukázal na to, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, ako svoju adresu „Kuchyňa 26, 900 52“, teda adresu posledného spoločného bydliska a naďalej adresu bydliska otca, a osobitne uvádza korešpondenčnú adresu I. XXX, XXX XX, J. K. (podľa informácií otca adresa bydliska rodičov matky, kde sa však matka – podľa informácií otca od matky – v skutočnosti nezdržiava). Miesto, na ktorom matka v súčasnosti skutočne býva, však matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádza. Rovnako neuvádza, kde má maloletá v prípade vyhovenia návrhu matky fakticky bývať a tráviť podstatnú časť svojho času. Otec má od matky informáciu, že po odchode zo spoločnej domácnosti matka býva v prenajatej nehnuteľnosti v D.; túto skutočnosť otec uviedol už v návrhu na rozvod manželstva. Otec zobral na vedomie, že matka mu zrejme nechce oznámiť konkrétne miesto svojho súčasného pobytu, toto jej rozhodnutie rešpektuje a nemá záujem po jej súčasnom bydlisku pátrať. Pokiaľ však matka žiada, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, s výrazným obmedzením styku otca s maloletou proti aktuálnemu stavu, miesto a prostredie, v ktorom má maloletá podľa navrhovanej dočasnej úpravy reálne žiť, nemožno považovať za nepodstatnú okolnosť. Uvedené je o to pozoruhodnejšie, že sama matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila ako adresu maloletej „F. XX, XXX XX“ – teda adresu, na ktorej aktuálne (naďalej) býva otec. Sama matka tak svojím vlastným podaním potvrdzuje existujúcu väzbu maloletej na domácnosť a životné prostredie otca, pričom súčasne žiada, aby súd neodkladným opatrením podstatne obmedzil rozsah osobnej starostlivosti otca oproti aktuálne realizovanému režimu. Otec uvedené nepovažuje za dôvod na spochybňovanie práva matky na súkromie ani za samostatný dôvod pre rozhodnutie o forme osobnej starostlivosti o maloletú. Považuje však za významné, že matka od súdu žiada neodkladnú zmenu aktuálnych pomerov maloletej v prospech svojej výlučnej osobnej starostlivosti bez toho, aby súdu v návrhu vôbec uviedla, kde má maloletá pri realizácii matkou navrhovanej úpravy fakticky žiť, zatiaľ čo za bydlisko maloletej sama označila domácnosť otca. Maloletá je už v súčasnosti v osobnej starostlivosti oboch rodičov v režime tzv. dlhého a krátkeho týždňa. V tzv. dlhom týždni zabezpečuje príslušný rodič osobnú starostlivosť o maloletú od nedele 16:00 hod. do stredy rána, kedy ju odovzdá do materskej školy, a následne od piatku po návšteve materskej školy do nedele 16:00 hod.; v krátkom týždni od stredy po návšteve materskej školy do piatku rána, kedy ju opäť odovzdá do materskej školy. Práve tento stav otec navrhuje zachovať dočasnou úpravou pomerov maloletej. Tento režim sa medzi rodičmi od odchodu matky zo spoločnej domácnosti reálne vykonával a naďalej sa reálne vykonáva. Existencia a reálne vykonávanie uvedeného režimu starostlivosti podľa otca pritom nevyplýva iba z tvrdenia otca, ale priamo zo vzájomnej elektronickej komunikácie rodičov, ktorú otec priložil ako dôkaz. Rodičia v nej opakovane a celkom samozrejme používajú pojmy „dlhý týždeň“ a „krátky týždeň“, dohadujú konkrétne dni prevzatia a odovzdania maloletej a nadväzujú na už zavedený spôsob starostlivosti. Vzájomná komunikácia rodičov tak podľa otca priamo osvedčuje, že režim dlhého a krátkeho týždňa nepredstavuje až teraz otcom navrhovaný model starostlivosti, ale režim, ktorý rodičia od odchodu matky zo vzájomnej domácnosti na základe vzájomnej dohody reálne vykonávali a vykonávajú, a podľa ktorého svoju starostlivosť o maloletú fakticky organizovali a organizujú. Otec ďalej poznamenal, že návrh matky preto v skutočnosti nesmeruje k zachovaniu existujúceho stavu do rozhodnutia vo veci samej. Naopak, požaduje jeho zásadnú zmenu, keď z fakticky realizovanej osobnej starostlivosti oboch rodičov navrhuje prejsť na výlučnú osobnú starostlivosť matky a kontakt otca s maloletou výrazne obmedziť. Otec nesúhlasí s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Nie je daný žiadny dôvod, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a aby bol súčasne rozsah osobnej starostlivosti otca o maloletú výrazne redukovaný; matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiaden takýto dôvod neosvedčuje. Otec však zároveň považuje za potrebné, aby boli pomery maloletej dočasne upravené, keďže z aktuálneho postoja matky je zrejmé, že medzi rodičmi neexistuje zhoda o ďalšom režime starostlivosti. Takáto dočasná úprava však nemá bez relevantného dôvodu meniť fakticky realizovaný rozsah starostlivosti jednotlivých rodičov, ale má predovšetkým stabilizovať existujúci režim a zachovať maloletej pravidelný a rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v obdobnej právnej veci pod sp. zn. , kde súd dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov za účelom stabilizácie pomerov dieťaťa. V prejednávanej veci podľa otca matka neosvedčila takú zmenu pomerov maloletej ani také konkrétne ohrozenie jej záujmov, ktoré by odôvodňovali, aby súd namiesto stabilizácie aktuálne realizovaného režimu osobnej starostlivosti oboch rodičov zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a podstatne redukoval doterajší rozsah osobnej starostlivosti otca. Otec nespochybnil rozvrat vzťahov medzi rodičmi ako manželmi – práve z tohto dôvodu otec podal konajúcemu súdu návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Otec nepopiera ani incident medzi rodičmi opísaný matkou; tento incident otec otvorene priznal už vo svojom návrhu na rozvod manželstva. Samotná existencia konfliktu medzi rodičmi však ešte neosvedčuje, že osobná starostlivosť otca o maloletú je pre maloletú nevhodná alebo že jej rozsah treba neodkladným opatrením obmedziť. Rozhodujúca musí byť existencia konkrétnej väzby medzi tvrdenými okolnosťami a záujmom maloletej. Takúto väzbu podľa otca matka neosvedčila ani tvrdeniami o údajnej zmene správania maloletej po návratoch od otca. Matka v návrhu uvádza, že v poslednom období opakovane pozoruje u maloletej, najmä prvý deň po návrate od otca, výraznú plačlivosť a intenzívne záchvaty hnevu. Súčasne však sama výslovne uvádza, že netvrdí, že jedinou príčinou týchto prejavov je správanie otca. Tvrdenia matky o údajných opakovaných zmenách správania maloletej po návratoch z osobnej starostlivosti otca sú navyše v priamom rozpore s obsahom rozsiahlej elektronickej komunikácie rodičov pred podaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec poznamenal, že aj napriek rozsiahlej komunikácii medzi rodičmi až do 06.09.2026 vrátane ani raz otcovi neuviedla, že by sa maloletá po návrate z jeho osobnej starostlivosti opakovane vracala výrazne plačlivá, že by najmä prvý deň po návrate mala intenzívne záchvaty hnevu alebo že by u nej po návratoch od otca pozorovala iné opakujúce sa zmeny správania. Nemožno teda absenciu akejkoľvek zmienky o takomto údajne opakovanom a závažnom probléme rozumne vysvetľovať tým, že rodičia o otázkach týkajúcich sa maloletej spolu nekomunikovali. Naopak, pokiaľ matka až do 06.09.2026 vrátane ani raz otcovi nekomunikovala údajné problémy v správaní maloletej pri návratoch od otca, jej skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o údajných zmenách v správaní maloletej vyznievajú nepresvedčivo, účelovo. Matka napriek stovkám správ vymenených medzi rodičmi do 06.09.2026 vrátane vôbec nekomunikovala existenciu opakovaného behaviorálneho problému maloletej po návratoch z osobnej starostlivosti otca, ktorý následne prezentovala súdu ako skutkový dôvod pre bezodkladný zásah do dovtedy realizovaného rozsahu osobnej starostlivosti otca. Prvý konkrétny prípad takto interpretovaného (údajného) správania matka otcovi komunikuje až ráno v deň podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdenie, podľa ktorého má ísť o opakujúci sa jav pri návratoch maloletej od otca, sa v komunikácii rodičov objavuje až po podaní návrhu. Z časovej následnosti a obsahu komunikácie je podľa otca zrejmé, že matka v súvislosti s podaným návrhom začala svoju následnú komunikáciu s otcom upravovať a dopĺňať spôsobom zodpovedajúcim skutkovým tvrdeniam, ktoré uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Takto dodatočne formulované tvrdenia matky samy osebe nemôžu osvedčovať potrebu zásadnej zmeny doterajšieho rozsahu osobnej starostlivosti otca. Samotný nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou preto podľa otca nemôže nahradiť posúdenie záujmu maloletej. Rozhodujúce nie je, aký model osobnej starostlivosti preferuje matka alebo otec, ale či existujú konkrétne a aspoň v potrebnej miere osvedčené okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že pokračovanie osobnej starostlivosti oboch rodičov v dovtedy realizovanom režime je v rozpore so záujmom maloletej. Takéto okolnosti matka podľa otca neosvedčila. Naopak, maloletá sa už v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka neuvádza žiadnu konkrétnu okolnosť týkajúcu sa materiálnych, bytových alebo osobných podmienok otca, ktorá by robila jeho osobnú starostlivosť nevhodnou, a jej rozhodujúce tvrdenia o údajnom opakovanom negatívnom vplyve pobytov u otca na správanie maloletej nie sú podporené predchádzajúcou komunikáciou rodičov; tá im naopak v uvedenom rozsahu odporuje. Za tejto situácie by nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia nepredstavovalo stabilizáciu existujúcich pomerov maloletej, ale ich zásadnú zmenu na základe ničím nepodložených, účelových tvrdení jedného rodiča, ktorých existenciu pred podaním návrhu dostupná komunikácia rodičov neosvedčuje. V záujme maloletej je podľa otca naopak zachovanie kontinuity jej osobnej starostlivosti, jej existujúcich väzieb a pravidelného vzťahu s oboma rodičmi. Pokiaľ vzájomný konflikt rodičov aktuálne znemožňuje pokračovanie faktického režimu iba na základe ich dohody, je dôvodné tento režim autoritatívne stabilizovať, nie ho bez osvedčeného dôvodu nahradiť zásadne odlišným modelom. K vyjadreniu priložil rozsiahlu komunikáciu rodičov.

4. Dňa 05.10.2026 doručil súdu doplnenie svojho vyjadrenia, kde uviedol, že skutočnosti, ktoré vyšli najavo tak na informatívnom stretnutí rodičov pred tunajším súdom, ako aj vo vzťahu medzi rodičmi po podaní vyjadrenia otca, podľa otca ďalej potvrdzujú jeho doterajšie stanovisko – nie je osvedčený

žiadny dôvod na zásadnú redukciu rozsahu osobnej starostlivosti otca o maloletú. Naopak, ďalší vývoj potvrdzuje, že osobnú starostlivosť o maloletú fakticky vykonávali obaja rodičia, že matka sama takýto stav na informatívnom stretnutí výslovne potvrdila a že aj bezprostredne po jeho skončení naďalej odovzdávala maloletú do osobnej starostlivosti otca. Súčasne sa však potvrdila potreba autoritatívnej dočasnej úpravy pomerov maloletej zo strany konajúceho súdu. Rodičia sa totiž – a to predovšetkým pre postoj matky – aktuálne nedokážu dohodnúť na predvídateľnom režime starostlivosti ani na obdobie niekoľkých nasledujúcich dní, pričom matka súčasne realizuje alebo avizuje zásadné zmeny v životnom prostredí maloletej – zmenu svojho bydliska, zmenu materskej školy maloletej a do budúcnosti aj možnosť ďalšieho presťahovania mimo okresu. Pomery maloletej treba do rozhodnutia vo veci samej podľa otca stabilizovať pevnou úpravou osobnej starostlivosti oboch rodičov, nie zásadne redukovať dovtedy reálne vykonávanú osobnú starostlivosť jedného z nich. Otec preto naďalej trvá na tom, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, naopak, je dôvodné, aby súd nariadením neodkladného opatrenia zachoval súčasný stav, a to zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v režime, v akom ho rodičia medzi sebou dohodli/zaviedli a v zásade (aspoň do ISR) aj dodržiavali. Podľa otca je podstatné, že samotná matka na informatívnom stretnutí potvrdila existenciu faktického režimu osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka pritom ako dôvod, pre ktorý podľa nej tento režim následne prestal fungovať, uvádzala okolnosti súvisiace s novou partnerkou otca L.. Práve téma novej partnerky otca sa bezprostredne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stala v komunikácii rodičov zásadným konfliktným bodom. Ani na informatívnom stretnutí pritom nebola identifikovaná konkrétna okolnosť týkajúca sa samotného výkonu osobnej starostlivosti otca, jeho bytových alebo materiálnych podmienok alebo jeho schopnosti zabezpečiť bežnú každodennú starostlivosť o maloletú, ktorá by sama osebe vysvetľovala potrebu tak zásadného obmedzenia jeho osobnej starostlivosti, akého sa matka domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Naopak, pri rekapitulácii rozsahu starostlivosti v mesiaci september 2026 otec uviedol, že po odpočítaní siedmich dní, počas ktorých bol na zahraničnej dovolenke, bola maloletá zo zostávajúcich 23 dní v jeho osobnej starostlivosti deväť dní, pričom samotná matka reagovala, že to bolo „možno aj viacej ako 9 dní“. Aj toto vyjadrenie matky osvedčuje, že osobná starostlivosť otca o maloletú mala aj po podaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a bezprostredne pred informatívnym stretnutím rodičov reálny a významný rozsah; deväť, resp. podľa samotnej matky možno aj viac dní z reálne relevantného obdobia 23 dní pritom predstavuje rozsah starostlivosti, ktorý svojou intenzitou zodpovedá rovnomernému rozdeleniu osobnej starostlivosti medzi oboch rodičov. Z informatívneho stretnutia rodičov vyplýva, že keď sa rodičia dohodnú, matka nemá problém maloletú otcovi odovzdať; spor medzi rodičmi vzniká predovšetkým v súvislosti s rozsahom a organizáciou starostlivosti a s tým, že podľa matky otec dohodnutý čas svojvoľne predlžuje. Predmetom konfliktu rodičov je predovšetkým nastavenie pravidiel starostlivosti, nie údajná neschopnosť otca osobnú starostlivosť o maloletú vykonávať. Práve takáto situácia podľa otca odôvodňuje autoritatívnu dočasnú úpravu pomerov: pevné a pre oboch rodičov záväzné pravidlá odstránia každodenný spor o to, kedy a na ako dlho bude maloletá u jednotlivého rodiča. Neodôvodňuje však zmenu doterajšej faktickej starostlivosti oboch rodičov na osobnú starostlivosť iba matky. Poukázal tiež na to, že matka na informatívnom stretnutí tvrdila, že býva v D., o týždeň sa má sťahovať do L., na záver stretnutia uviedla, že do budúcnosti zvažuje presťahovanie mimo okresu a že sa stala vlastníčkou domu v J. K., kam presťahovanie do budúcnosti zvažuje. Poukázal na konverzáciu z dňa 18.90.2026, kedy matka tieto plány spomínala a tiež na to, že maloletá od 02.10.2026 nastupuje do materskej školy v L.. Otec tak poukazoval na rozpor medzi argumentáciou matky, podľa ktorej maloletá potrebuje stabilné prostredie a realitou, kedy matka mení v priebehu krátkeho obdobia bydlisko z D. do L., mení aj škôlku maloletej a zvažuje sťahovanie do iného okresu. Domácnosť otca tak ostáva dlhodobo známym prostredím. Poukázal na komunikáciu rodičov zo dňa 29.09.2026, kedy matka potvrdila otcovi jeho víkendovú starostlivosť, čo podľa otca objektívne nekorešponduje s existenciou takého bezprostredného ohrozenia maloletej pri osobnej starostlivosti otca, ktoré by odôvodňovalo jej neodkladnú a zásadnú redukciu. Následná komunikácia rodičov súčasne veľmi názorne dokumentuje skutočný problém aktuálnych pomerov. Otec žiadal, aby sa rodičia dohodli na dlhšom časovom období a aby vedel, kedy bude mať maloletú opätovne v osobnej starostlivosti. Matka reagovala: „Nikto za nezastrasuje, dohodneme sa na súde“ a následne: „Alebo vlastne nedohodneme ani naši právnici sa nedohodnú“. Otec jej pritom uviedol: „Chcem vedieť ak ti ju mám dať kedy mi ju dáš a naopak“ Keď sa otec následne pokúsil nadviazať na dovtedy realizovaný režim dlhého a krátkeho týždňa, matka už jeho pokračovanie odmietla: „Nie nemám dlhy ani ty nemáš dlhy“ „Nehráme tvoju hru“. Práve táto komunikácia podľa otca prakticky demonštruje potrebu neodkladného opatrenia. Bez autoritatívne stanovenej úpravy vzniká stav, v ktorom je rozsah starostlivosti otca o maloletú predmetom priebežného jednostranného rozhodovania matky

a každodenného vyjednávania rodičov. Pevne stanovená striedavá osobná starostlivosť tak nie je zdrojom nestability; naopak, má odstrániť nestabilitu vznikajúcu tým, že rodičia momentálne nemajú záväzne určené pravidlá. Za významnú považoval otec aj komunikáciu nasledujúcu po informatívnom stretnutí, týkajúcu sa možnej rodičovskej dohody (Matka najskôr uviedla: „Môžeme sa dohodnúť ale podľa mojich pravidiel“ a následne: „Tak kúpiš byt“ „Pre mňa a pre malú“ „Že mne a malej kúpiš bývanie“ „Mala do mojej starostlivosti [...] plus nám zabezpečíš byvanie“ a bezprostredne potom: „Tým pádom nemusíš platili výživné a ani na mňa“ „Určite lepšie ušetríš na hypotéke ako keď ti výrubu výživné keďže príjem dokážeme“ „Žiadne 1800e“ „6000-7000 mesačne“ „Takže môže byt len buď striedavka pri ktorej budes platiť výživné [...] Alebo moja starostlivosť s výživným“) Z citovanej komunikácie totiž podľa otca vyplýva, že ešte po informatívnom stretnutí bola samotná matka pripravená spájať otázku svojho ďalšieho bývania, výživného a ňou požadovanej osobnej starostlivosti o maloletú s výsledkom majetkovej dohody s otcom. To podľa otca prinajmenšom oslabuje tvrdenie, že redukcia osobnej starostlivosti otca v rozsahu navrhovanom matkou predstavuje jedinú nevyhnutnú reakciu na konkrétne ohrozenie maloletej. Uviedol tiež, že matka telefonicky oznámila otcovi, že jej právny zástupca jej mal odporučiť, aby sa v prípade, ak sa s otcom nedohodne, bezodkladne odsťahovala s maloletou do J. K., pričom dodal, že vzhľadom na osobnú účasť právneho zástupcu matky na informatívnom stretnutí dňa 29.09.2026, jeho vystupovanie na tomto stretnutí a ním prezentovanú snahu o dosiahnutie dohody rodičov nemajú otec a právny zástupca otca dôvod predpokladať, že by právny zástupca matky matke takýto postup skutočne odporučil. Táto komunikácia zapadá do jej už skôr preukázaných úvah o možnom presťahovaní s maloletou mimo okresu. Aj táto okolnosť podľa otca podporuje potrebu bezodkladnej a predvídateľnej úpravy osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pri aktuálnom konflikte rodičov a súčasných zmenách bydliska a materskej školy maloletej nie je v jej záujme, aby rozsah jej kontaktu a osobnej starostlivosti jedného z rodičov závisel od priebežne sa meniacich jednostranných rozhodnutí druhého rodiča. Záverom zhrnul, že matka sama na informatívnom stretnutí rodičov potvrdila, že rodičia po rozpade spoločnej domácnosti fakticky fungovali v režime krátkeho a dlhého týždňa, pričom sama pripustila významný rozsah osobnej starostlivosti otca aj v mesiaci september, matka bezprostredne po informatívnom stretnutí pokračovala v odovzdávaní maloletej otcovi vrátane víkendovej starostlivosti. Súčasne matka aktuálne mení svoje bydlisko, mení materskú školu maloletej, zvažuje ďalšie presťahovanie mimo okresu a sama v komunikácii s otcom spája otázku svojho bývania, výživného a ňou požadovanej osobnej starostlivosti o maloletú s možnou majetkovou dohodou rodičov. Nič z uvedeného podľa otca neosvedčuje potrebu zásadne redukovať jeho osobnú starostlivosť o maloletú. Naopak, ďalší vývoj jednoznačne osvedčuje potrebu pevnej, predvídateľnej a autoritatívnej dočasnej úpravy, ktorá nebude závislá od každodenného konfliktu rodičov a ktorá zachová maloletej reálnu osobnú starostlivosť oboch rodičov. Otec preto v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení, teda aby súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, prípadne aby – ak považuje dočasnú úpravu pomerov maloletej za potrebnú – zveril maloletú A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rozsahu a za podmienok navrhnutých otcom.

5. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode pod sp. zn. na návrh otca, ktorý žiada rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode tak, že maloletá bude zverená do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, výživné sa neurčuje a obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a jej majetok. V rámci rozvodového konania prebehlo dňa 29.09.2026 informatívne stretnutie rodičov, kde rodičia potvrdili, že netvoria spoločnú domácnosť od júla 2026, kedy sa manželka odsťahovala. Mali sa zúčastniť manželskej poradne v auguste, kam ale rodičia nenastúpili, nakoľko otec už mal priateľku. Maloletá navštevuje MŠ v F.. Má bežné výdavky. Otec uviedol, že v lete boli rodičia dohodnutí na krátky a dlhý týždeň, avšak dohoda sa porušuje zo strany matky. Matka vyjadrila nesúhlas so spoločnou osobnou starostlivosťou ako aj nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Poukázala na to, že je dôležité, aby mala maloletá jednu domácnosť, matka konzultuje stav maloletej so psychologičkou, nakoľko ťažko prežíva momentálnu situáciu. Matka vníma rozdiely vo výchove, s čím otec nesúhlasil. Otec uviedol, že má mať maloletú od nedele do stredy, ale matka toto skrátila. Matka uviedla, že takto postupuje nakoľko ju otec nechce dať do škôlky. Matka k priebehu starostlivosti uviedla, že najprv fungovali krátky / dlhý týždeň, ale prestalo to fungovať, keď chodila od otca s tým, že L. (otcova priateľka) je jej náhradná mama začiatkom septembra, každé dva až tri dni si ju menili. Tento mesiac (september) bol otec na dovolenke, takže maloletá bola s matkou, podľa otca matka nedovolila maloletej ísť s ním na dovolenku. Otec uviedol, že v septembri bol 7 dní na dovolenke v zahraničí, 23 dní bol na Slovensku, z toho 9 dní bola maloletá u otca, matka uviedla, že možno aj viac ako 9 dní. Otec poukázal na to, že keď maloletú má vrátiť otec, matka sa vyhráža políciou. K výživnému matka uviedla, že hradí

školné + stravu v škôlke 100 Eur, otec k rukám matky neposiela nič. Otec uviedol, že maloletej nakupuje oblečenie, stravu a platí matke iné výdaje ohľadom podnikania.

6. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

11. Podľa prvej vety , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitý predpis neustanovuje inak.

13. Podľa (ďalej len „“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

14. Podľa (ďalej aj len „CMP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb.

Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.

19. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

20. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom a slúži na riešenie situácií, ktoré skutočne neznesú odklad a nemá sa ním obchádzať, či nahrádzať konanie vo veci samej. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, preto je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti ( a ). Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej škody/ujmy nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu skutočne hroziacej konkrétnej škode/ujme potrebné okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.01.2025).

21. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný vyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. ).

22. Všetky pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúce skutočnosti zisťuje všeobecný súd z návrhu a jeho príloh, v prípade nariadenia neodkladného opatrenia prvoinštančným súdom dokonca bez procesnej účasti ostatných účastníkov konania. Z uvedeného, prirodzene, vyplýva potreba, aby samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. dôvody v ňom uvedené boli objektívne presvedčivé a argumentačne dostatočné, čo kladie zvýšené nároky na samotného navrhovateľa (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. -14 z 2. októbra 2024).

23. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s vyjadrením otca a jeho doplnením (tu súd poznamenáva, že vyjadrenie otca podľa obsahu neposudzoval ako samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je zrejmé, že navrhuje návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a konkrétny spôsob úpravy starostlivosti uvádza pre prípad, ak súd dospeje k záveru o potrebe dočasnej úpravy) a s obsahom spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. (konanie o návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej) a po dokazovaní vykonanom v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd nemal za osvedčenú naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov, ani bezprostrednú ujmu hroziacu maloletej, odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletej sú manželia, v súčasnosti je vedené konanie o rozvod ich manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Ďalej mal za osvedčené, že rodičia od júla 2026, teda približne tri mesiace, nežijú v spoločnej domácnosti a doposiaľ nemajú súdom upravený výkon rodičovských práv a povinností. Fakticky sa od rozpadu spoločnej domácnosti rodičia v starostlivosti o maloletú striedali v krátkych intervaloch, resp. intervaloch krátkeho a dlhého týždňa. Matka maloletej sa domáha dočasnej úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností s osobitným dôrazom na vymedzenie pravidelnosti a predvídateľnosti styku otca s maloletou, a to najmä s poukazom na potrebu stability a jednej domácnosti maloletej, nakoľko pozoruje u maloletej zmeny správania, po návrate od otca býva maloletá plačlivá a máva intenzívne záchvaty hnevu. Sama však uvádza, že správanie otca nie je príčinou tohto stavu, pripisuje ju aktuálnej forme starostlivosti, ktorá podľa jej názoru maloletej nevyhovuje. Podľa názoru súdu však dôvody uvádzané matkou nie sú takej intenzity a povahy, aby odôvodňovali potrebu okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Súd poznamenáva, že prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia sa riešia také situácie, kedy by bez vydania neodkladného opatrenia nastala nepriaznivá zmena pomerov, ktorej neskoršie riešenie by už nebolo možné alebo bolo značne sťažené. V tomto prípade sa však o takú situáciu nejedná. Maloletej totiž v súčasnosti nehrozí žiadna vážna ujma, čo do zabezpečovania jej starostlivosti, či výživy. Rodičia sa v starostlivosti o maloletú po rozpade spoločného vzťahu striedajú, maloletá má riadne zabezpečenú starostlivosť ako aj kontakt s oboma rodičmi a to aj napriek tomu, že komunikácia rodičov je do určitej miery napätá. Obaja rodičia sa javia byť spôsobilí starostlivosť o maloletú vykonávať, táto aj fakticky prebieha. Samotnú skutočnosť, že maloletá po návrate k matke býva plačlivá, zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o pomerne krátke časové obdobie od rozchodu rodičov, kedy si dieťa prirodzene musí zvyknúť na novú situáciu v jej živote bez ďalšieho neodôvodňuje zverenie maloletej do starostlivosti matky a limitovanie styku maloletej s otcom. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom a slúži na riešenie situácií, ktoré skutočne neznesú odklad a nemá sa ním obchádzať, či nahrádzať konanie vo veci samej. Práve posúdenie, ktorý spôsob zverenia je pre maloletú najvhodnejší má byť predmetom konania vo veci samej a to po vykonaní náležitého dokazovania. Inštitút neodkladného opatrenia nemožno využívať s cieľom dosiahnuť rozhodovanie v kratšom čase oproti štandardnému postupu, keby súd rozhodoval po riadne vykonanom dokazovaní a po ústnom pojednávaní. Súd má za to, že len samotná skutočnosť, že neexistuje súdna úprava starostlivosti o maloletú sama osebe tiež neodôvodňuje dočasnú úpravu formou neodkladného opatrenia. V danej veci obaja rodičia síce potvrdili, že neexistencia súdnej úpravy starostlivosti zakladá určitú formu neistoty, no faktom je, že doposiaľ sa v konečnom dôsledku rodičia dokázali dohodnúť a starostlivosť o maloletú ako aj kontakt s oboma rodičmi sú riadne zabezpečené. Súčasne súd nevzhliadol dôvody ani na uloženie povinnosti, resp. oprávnenia rodičom primerane telefonicky alebo prostredníctvom videohovoru kontaktovať maloletú, pričom tento kontakt nesmie narúšať jej spánok, pobyt v materskej škole a pravidelný režim tak, ako sa domáhala navrhovateľka v návrhu, keď matka bližšie dôvody nešpecifikovala a súd ani z obsahu spisu nezistil dôvod nariadenia neodkladného opatrenia v tomto smere.

24. V časti návrhu matky na úpravu predbežného výživného je prvom rade potrebné uviesť, že ustanovenie v spojení s ustanovením predpokladá bezprostrednú hrozbu, že bez zásahu súdu nebude možné uspokojiť základné a nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa. Na účely dôvodnosti zásahu súdu neodkladným opatrením tak je potrebné osvedčiť nielen to, že niektorý z rodičov maloletého dieťaťa sa nepodieľa na úhrade nákladov domácnosti, v ktorej žije maloleté dieťa (ak rodičia detí už spolu nežijú v spoločnej domácnosti), ale aj to, že príjem rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, nepostačuje na úhradu základných nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa a výživa maloletého dieťaťa by bola preto ohrozená. (Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.

- 60 zo dňa 24. februára 2026). Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie dočasnej povinnosti otca hradiť výživné nie je dôvodný. Otec počas svojho obdobia vykonávania starostlivosti o maloletú zabezpečuje a bude zabezpečovať jej bývanie, stravu, hygienu a ostatné potreby. Otec je teda povinný si svoju vyživovaciu povinnosť plniť rovnako ako matka, preto určenie výživného neodkladným opatrením nie je na mieste, keď súd nemá dôvod sa domnievať, že výživa maloletej by mohla byť počas výkonu starostlivosti matkou ohrozená, čo nakoniec matka ani netvrdila. Zákonná úprava neodkladného opatrenia vo veciach výživného ako už bolo uvedené slúži na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa ak je preukázateľne ohrozená jeho výživa, ale aj v takom prípade je možné určiť výživné len v nevyhnutnej miere. Z návrhu nebolo preukázané, že by riadna výživa maloletého dieťaťa bola ohrozená. Súd dospel k záveru, že matka nepreukázala také skutočnosti, ktoré by osvedčili potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy výživného autoritatívnym rozhodnutím, čím neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto návrh matky v časti dočasného určenia výživného zamietol.

25. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže nie je potrebná predbežná urýchlená úprava zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky (či inej formy zverenia) a úprava vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením, súd návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Súd posudzoval

len či je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie nijak neprejudikuje rozhodnutie súdu v konaní o rozvod manželstva v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, kde súd rozhodne o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností na základe riadne vykonaného dokazovania, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší záujem maloletého dieťaťa.

26. Súd zároveň apeluje na oboch rodičov, aby v záujme maloletej brali na vedomie, že prvoradou povinnosťou rodičov je konať v najlepšom záujme ich maloletého dieťaťa a tento uprednostniť pred svojimi osobnými záujmami. Rodičia by si mali uvedomiť, že ich povinnosťou ako milujúcich rodičov je sa vždy v prvom rade pokúsiť o dohodu, pričom súd by mal do rodinných vzťahov autoritatívne zasiahnuť naozaj až vtedy, keď je to nevyhnutné. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletým deťom.

27. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.