Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-200-2024.pdf
PDF · 189.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/200/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: MACHO consulting Slovakia, s.r.o., so sídlom Prievozská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 937 572, zastúpený: iTRUST Legal, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: BOARD INVEST, a.s., so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IČO: 35 919 451, zastúpený: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 2209/10, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 867 209 o zaplatenie 63.449,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislave III č.k. B2-58Cb/ 91/2020- 227 zo dňa 28. novembra 2023 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-58Cb 91/2020- 227 zo dňa 28. novembra 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B2-58Cb/ 91/2020- 268 zo dňa 31. júla 2024 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B2-58Cb/ 91/2020- 227 zo dňa 28. novembra 2023 ( ďalej len „ napadnutý rozsudok alebo rozsudok súdu prvej inštancie“) žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi. 2. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 63.449,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. V., obec Ružinov, okres Bratislava II, a to pozemkov registra C parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvorie a parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvorie a stavby súp. č. XXX na parc. č. XXXXX/XX (ďalej len „nehnuteľnosti“), t. j. pozemkov a budovy na Y. W. XX I. G., známych ako objekt bývalého výrobného družstva Úsvit. Žalovaný prostredníctvom predsedu predstavenstva Z. J. oslovil v roku 2017 žalobcu s návrhom na realizáciu investičného zámeru - polyfunkčného objektu „ÚSVIT“, ktorý pôvodne plánoval na nehnuteľnostiach realizovať ešte v rokoch 2010/2011, a požiadal ho o pomoc pri príprave a zabezpečení podkladov potrebných pre územné a stavebné konanie s cieľom realizovať výstavbu polyfunkčného objektu. 3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu prostredníctvom svojej zamestnankyne F.. N. E., zodpovednej za správu objektu, zaslal 06.12.2017 pôdorysy existujúceho objektu vo formáte „dwg“, ktoré žalobca poskytol architektom na prípravu podkladov pre investičný zámer, dokumentáciu k územnému konaniu a dokumentáciu k stavebnému konaniu. Dňa 15.02.2018 zaslal žalovaný zamestnancovi žalobcu F.. D. K. ďalšiu dokumentáciu potrebnú pre realizáciu investičného zámeru a prípravu projektovej dokumentácie, a to kolaudačné rozhodnutie č. Výst.327/1697/80/K-53 z 30.09.1980, dokumentáciu k pôvodnému
investičnému zámeru z roku 2011 (vrátenie podania zo 14.03.2011), stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k zámeru z 13.04.2011, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave z 03.05.2011, rozhodnutie Leteckého úradu SR z 13.06.2011 a určenie rozsahu dopravno-kapacitného posúdenia z 10.04.2012. Táto dokumentácia mala urýchliť prípravu projektovej dokumentácie k rekonštrukcii a výstavbe objektu a znížiť náklady s ňou spojené. Potvrdzuje to podľa žalobcu aj e-mailová správa predsedu predstavenstva žalovaného z 02.03.2018 adresovaná konateľovi žalobcu F.. S. U., ktorej prílohou boli koordinačné výkresy objektu; jej cieľom bolo zamedziť tomu, aby architekti účtovali žalobcovi prípravu výkresov DWG, ktoré poskytol žalovaný, pričom žalovaný zároveň prejavil ochotu stretnúť sa k predbežným cenám za projekčné práce. Táto správa podľa žalobcu potvrdzuje spoluprácu strán na projekčných prácach a poskytovanie služieb žalobcom v prospech žalovaného, ako aj to, že žalovaný bol uzrozumený s tým, že bude znášať náklady na projekčné práce a že žalobca zabezpečí vyhotovenie projektovej dokumentácie na náklady žalovaného. 4. Žalobca následne oslovil architektonickú kanceláriu MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o., so sídlom Balkánska 179/A, 851 10 Bratislava, IČO: 45 975 876, od ktorej 15.04.2018 obdržal cenové ponuky na projektovú dokumentáciu etapy A (rekonštrukcia administratívnej budovy) a etapy B (dostavba/ prístavba administratívnej budovy). Na ich základe uzavrel zmluvu o dielo z 15.04.2018 na vykonanie projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt A, rekonštrukcia administratívnej budovy“ s cenou diela 108 900,- EUR bez DPH a zmluvu o dielo z 05.05.2018 na vykonanie projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt (Etapa) B, Dostavba/Prístavba administratívnej budovy“ s cenou diela 118 900,- EUR bez DPH. Spoluprácu strán na príprave projektovej dokumentácie s cieľom optimalizácie výnosov pre investora (žalovaného) potvrdzuje podľa žalobcu aj korešpondencia z 15.05.2018 a 16.05.2018, v ktorej predseda predstavenstva žalovaného zasielal pripomienky k predloženej štúdii administratívnej budovy a žalobca na ne reagoval. Dňa 24.08.2018 zaslal žalobca žalovanému finančnú analýzu projektu obsahujúcu časť „Náklady na projekčnú činnosť“ s prehľadom nákladov na zabezpečenie projektovej dokumentácie prostredníctvom uvedenej architektonickej kancelárie v súlade s uzavretými zmluvami o dielo. V súvislosti so zabezpečením projektovej dokumentácie žalobca vynaložil sumu 63.445,- Eur bez DPH . Správou z 10.09.2018 žiadal žalovaného o oznámenie údajov subjektu, ktorému môže tieto náklady refakturovať; žalovaný žiadal upresnenie výšky nákladov a úpravu vzťahu s architektmi, ktorí projektovú dokumentáciu spracovali. Žalobca mu následne zaslal v elektronickej podobe dve zmluvy o dielo na dodávku projekčných prác; keďže na správu z 18.09.2018 žalovaný nereagoval, žalobca ho 02.10.2018 a 10.10.2018 urgoval. 5. Záväzok refundovať náklady spojené s prípravou dokumentácie potvrdil žalovaný podľa žalobcu e-mailovou správou predsedu predstavenstva z 11.10.2018, v ktorej žalobcu výslovne ubezpečil, že s úhradou požadovanej sumy „nie je žiadny problém“, ďalej správou z 15.10.2018 s predmetom „Tomášikova - Refakturácia“, adresovanou právnemu zástupcovi žalovaného S. Ž. a v kópii konateľovi žalobcu, ktorou požiadal o prípravu dokladov, na základe ktorých by žalovaný nahradil žalobcu v zmluvách uzavretých s architektonickou kanceláriou a zaplatil čiastku 63.445,- Eur bez DPH špecifikovanú v e-mailovej správe a jej prílohe zaslanej 19.09.2018 právnemu zástupcovi žalovaného, a správou z 24.10.2018, ktorej prílohou bol návrh dvoch zmlúv o dielo na vyhotovenie projektovej dokumentácie. V nich mal ako objednávateľ vystupovať žalovaný a ako zhotoviteľ spoločnosť MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o.; návrhy kopírovali obsah zmlúv uzavretých medzi žalobcom a touto spoločnosťou a podľa žalobcu z nich vyplýva, že dielo bolo čiastočne vyhotovené a cena diela čiastočne uhradená žalobcom už pred ich navrhovaným podpisom a že žalobca vykonával pre žalovaného poradenskú činnosť súvisiacu s predmetom týchto zmlúv. Poukázal aj na správu z 25.10.2018 zaslanú konateľovi žalobcu z e-mailovej adresy S..L..U., ktorej prílohou bol návrh oboch zmlúv o dielo so sledovaním zmien, s podpisom F.. Z. H., člena predstavenstva žalovaného, a s odtlačkom pečiatky žalovaného. Podľa žalobcu je nepochybné, že strany uzavreli neformálnu (ústnu) zmluvu, ktorej predmetom bola poradenská činnosť poskytovaná žalobcom žalovanému v súvislosti s prípravou a realizáciou projektu administratívnej budovy Úsvit, pričom v prvej fáze žalobca zabezpečil žalovanému dokumentáciu pre územné a stavebné konanie a súvisiace podklady a náklady na ich vyhotovenie tretími osobami uhradil. 6. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom z 15.04.2020 sp. zn. 22Up/647/2020, vydaným v upomínacom konaní, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. 7. Žalovaný v odpore uviedol, že so žalobou nesúhlasí, a navrhol ju zamietnuť. Potvrdil, že v minulosti zamýšľal realizovať investičný zámer týkajúci sa administratívnej budovy Úsvit, neuskutočnil ho však preto, že budova sa podľa územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy nachádza v tzv.
stabilizovanom území, v ktorom nie je možné realizovať žiadnu prístavbu. Hľadal preto spoluinvestora na rekonštrukciu budovy. Z. J. sa obrátil na F.. I. Č. s otázkou, či nepozná niekoho, kto pracuje s investorom F.. P. E.; ten mu odporučil F.. S. U., ktorého Z. J. na osobnom stretnutí požiadal, aby F.. E. s touto investičnou príležitosťou oslovil. Na následnom stretnutí v budove Úsvit za účasti p. E.S., F.. U. a F.. K. si F.. E. budovu prezrel a požiadal F.. U. a F.. K. o vykonanie due diligence. F.. U. následne uviedol, že bude potrebné spracovať investičný zámer za účasti architektov, aby bolo možné vypočítať návratnosť prípadnej investície. Žalovaný mu preto poskytol všetky podklady, ktorými disponoval, vrátane predošlých štúdií, s tým, že by to malo postačovať. F.. U. napriek tomu navrhol vybrať architektov užším výberom s tým, že o každom kroku bude Z. J. informovať, čo sa však nestalo; o výbere architektonickej kancelárie MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. aj o cene jej služieb sa zástupcovia žalovaného dozvedeli až dodatočne a žalovaný nebol prizvaný ani na prezentáciu projektu, hoci mal byť v projekte zainteresovaný v rozsahu 50 %. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že z projektu vyplynulo, že návratnosť investície by sa zlepšila, ak by sa k pôvodnej budove pristavala ďalšia. Na upozornenie, že to pre stabilizované územie nie je možné, F.. U. reagoval, že prostredníctvom architektonickej kancelárie to nebude problém vybaviť, a objednal štúdiu pre územné rozhodnutie na prístavbu novej budovy. Neskôr Z. J. oznámil, že F.. E. o projekt nemá záujem, a pýtal sa, či má v projekte pokračovať. Z. J. uviedol, že si vec prejde s architektmi a bude chcieť dohodnúť zmluvu o vysporiadaní za účasti žalobcu, žalovaného a architektonickej kancelárie, a prípravou mechanizmu vysporiadania poveril právneho zástupcu žalovaného. Žalobca pritom trval na tom, aby žalovaný prevzal jeho práva a povinnosti zo zmlúv o dielo uzavretých s architektonickou kanceláriou. Tieto zmluvy žalovaný považoval za nevýhodné, pretože neobsahovali žiadne záruky zhotoviteľa na zhotovenie a dokončenie a predovšetkým na skutočnú realizáciu diela - rekonštrukcie a prístavby administratívnej budovy, hoci práve realizácia by bola hlavným dôvodom prípadnej objednávky projekčných prác, osobitne za situácie, keď prístavba mala byť realizovaná v stabilizovanom území, na čo bol žalobca upozornený. Neskôr F.. U. oznámil, že architekti územné rozhodnutie na prístavbu vybaviť nevedia a že projekty bude potrebné zaplatiť. F.. H., ktorého Z. J. zo zdravotných dôvodov požiadal o oboznámenie sa s projektmi a ich posúdenie, odmietol F.. U. projekty ukázať, kým nebude zaplatená žalovaná suma, čo F.. H. odmietol s tým, že nikto zo zástupcov žalovaného nevidel nič z toho, čo malo byť vyhotovené; žalobca však trval na tom, aby aspoň podpísal zmluvy o dielo medzi žalovaným a architektonickou kanceláriou. F.. H. ich v dobrej viere podpísal, pričom upozornil, že nie je splnomocnený podpisovať za Z. J.H. a že podľa výpisu z obchodného registra je potrebný aj podpis predsedu predstavenstva žalovaného; následne mu bolo odovzdané jedno paré výkresov. S architektmi sa mu nepodarilo skontaktovať a dosiaľ sa s nimi nestretol nikto zo zástupcov žalovaného. 9. Žalovaný namietal, že nikdy nežiadal žalobcu, aby v jeho mene, na jeho účet alebo v jeho prospech objednával projekčné práce, a náklady takýchto prác neodsúhlasil ani s nimi nebol uzrozumený. V žiadnom prípade by nesúhlasil s vynaložením nákladov na dielo, ktoré nemožno z technických alebo legislatívnych dôvodov realizovať. Vychádzal z toho, že činnosť žalobcu koordinuje potenciálny spoluinvestor projektu. Situáciu bol pripravený riešiť, čo však neznamená, že uznával akýkoľvek nárok žalobcu, a to len za predpokladu, že od zhotoviteľa projektov získa garancie ich realizovateľnosti. Aj keby došlo k uzavretiu zmlúv o dielo medzi ním a spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o., čo sa pre absenciu podpisu Z. J. nestalo, nevznikla by mu bez ďalšieho povinnosť zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi. Žalobca podľa žalovaného v žalobe neuviedol, čo malo byť predmetom vzájomných záväzkov, a teda ani netvrdil existenciu záväzkového vzťahu, z ktorého by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. Žalovaný nikdy nesúhlasil s vynaložením nákladov na obstaranie projektovej dokumentácie ani s ich refundáciou; obsah zmlúv o dielo uzavretých 15.04.2018 a 05.05.2018 medzi žalobcom a architektonickou kanceláriou pred ich uzavretím nepoznal, nemal vedomosť ani o dohodnutej odmene, a preto nemohol súhlasiť s vynaložením nákladov tak, ako to tvrdí žalobca. 10. Žalobca v replike (podaní, ktorým vyjadril súhlas s pokračovaním v konaní) zotrval na tom, že z predložených listín je nepochybné, že strany uzavreli neformálnu (ústnu) zmluvu, ktorej predmetom bola poradenská činnosť poskytovaná žalobcom žalovanému v súvislosti s prípravou a realizáciou projektu administratívnej budovy Úsvit, pričom v prvej fáze žalobca zabezpečil žalovanému dokumentáciu pre územné a stavebné konanie a súvisiace podklady a uhradil náklady na ich vyhotovenie. Prejavy vôle zachytené vo vzájomnej komunikácii strán podľa neho nepripúšťajú iný logický výklad. Zo správania strán, z ich komunikácie (najmä z e-mailovej korešpondencie zo 06.12.2017, 15.02.2018 a 02.03.2018 a z korešpondencie po 15.10.2018) a z návrhov zmlúv o dielo medzi žalovaným a architektonickou kanceláriou vyplýva, že žalovaný akceptoval služby žalobcu spočívajúce v poradenskej a konzultačnej činnosti a v obstaraní dokumentácie pre realizáciu projektu podľa požiadaviek a inštrukcií žalovaného, súhlasil s vynaložením nákladov na obstaranie projektovej dokumentácie vo výške 63 449,- Eur a súhlasil
s ich refundáciou. Z čl. 6 bodu 6.5 zmlúv o dielo, ktoré za žalovaného podpísal Ing. Z. H., vyplýva, že žalobca plnil v prospech architektonickej kancelárie a že toto plnenie sa malo v prípade uzavretia zmlúv považovať za plnenie za žalovaného, resp. započítať na plnenie žalovaného podľa týchto zmlúv. Návrhy zmlúv zaslal konateľovi žalobcu predseda predstavenstva žalovaného e-mailovou správou z 24.10.2018. Žalovaný nevysvetlil, prečo žalobcovi vo vzájomnej komunikácii ani raz nevytkol nesprávny postup, ak žalobca podľa neho nepostupoval dohodnutým spôsobom. 11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu F.. S. U., predsedu predstavenstva žalovaného Z. J., člena predstavenstva žalovaného F.. Z. H., svedkov M.na S. a D. K. a listinnými dôkazmi založenými v spise. 12. Z výsluchu konateľa žalobcu zistil, že v roku 2017 ho p. Č., s ktorým v minulosti pôsobil v jednej spoločnosti, oslovil ohľadom dodávky služieb a prác spojených s developmentom budovy na Tomášikovej ulici. Začiatkom roka 2018 sa uskutočnili stretnutia za účasti konateľa žalobcu, Z. J. a D. K. a žalovaný začal prostredníctvom p. E. zasielať žalobcovi podklady. Z. J.Č. zároveň požiadal o odporučenie osoby, ktorá by zámer financovala; s jedným z navrhnutých investorov sa uskutočnilo stretnutie a obhliadka, po ktorej investor uviedol, že o zámer nemá záujem a v rokovaní nebude pokračovať. Z. J. následne uviedol, že aj bez ďalšieho investora chce do projektu ísť a žiada, aby mu žalobca dodal služby na daný investičný zámer a aby bolo vybavené územné rozhodnutie a stavebné povolenie; dohodli sa, že náklady spojené s dokumentáciou pre územné rozhodnutie bude objednávať žalobca a následne ich refakturuje žalovanému. Na základe tejto dohody žalobca zorganizoval tender na dodávku projekčných prác a podľa jeho výsledku Z. J.F. rozhodol, že môžu pokračovať s architektonickým ateliérom MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o., ktorý žalobca približne v apríli 2018 zazmluvnil na dodávku projekčných prác (štúdia, územné rozhodnutie, stavebné povolenie, realizačný projekt). Výsledky prác boli Z.M. J. prezentované, uskutočnilo sa niekoľko organizačných stretnutí a prebiehala e-mailová komunikácia, v rámci ktorej Z. J. práce koordinoval a pripomienkoval. Po dokončení dokumentácie pre územné rozhodnutie mu žalobca približne v septembri 2018 predložil kompletný návrh investičných nákladov na rekonštrukciu budovy a v zmysle predchádzajúcej dohody žiadal o refakturáciu dovtedy vynaložených nákladov. Z. J. ho e-mailom, osobne i telefonicky ubezpečoval, že vec bude vysporiadaná a upravená aj zmluvne; výška ani rozsah vykonaných prác neboli nikdy spochybnené. Na základe zadania Z. J. zaslal p. Ž. zmluvné dokumenty, ktoré boli bez zmeny vytlačené a podpísané konateľom žalobcu a F.. H.. Z. J.Č. sa z podpisu najprv ospravedlnil pre zdravotné problémy a následne podpis podmieňoval tým, že žalobca dodá ďalšie služby, t. j. vybaví územné rozhodnutie, čo konateľ žalobcu odmietol s tým, že do refundácie už zaplatených nákladov na práce, ktoré si spoločnosť BOARD INVEST objednala, v ďalších prácach pokračovať nebude. Odvtedy komunikácia so žalovaným neprebehla a Z. J. odmietal podpísať dohodu, ktorú sám navrhol. Na stretnutiach, ktorých sa väčšinou zúčastňoval aj D. K. ako projektový manažér, boli Z. J. a na niektorých aj F.. H. informovaní o priebehu a rozsahu prác. 13. Z výsluchu predsedu predstavenstva žalovaného zistil, že kontaktoval p. Č. s tým, že žalovaný by chcel na budove vykonať rekonštrukciu, hľadá však spoluinvestora, a pýtal sa, či nepozná niekoho, kto pracuje s p. E.; ten mu odporučil F.. U.. P. E. si následne budovu prezrel spolu s F.. U. a p. K.; keďže chceli vykonať due diligence, zoznámil ich s p. E., ktorá im poskytovala dokumenty z predchádzajúcich zámerov. Následne mu bolo oznámené, že si dajú vypracovať architektonický projekt, aby vedeli presne vypočítať hodnotu, cenu a návratnosť projektu, s čím súhlasil s tým, že keďže vlastní 50 % budovy, bolo by dobré zohľadniť aj jeho požiadavky. F.. U. predstavil svojho švagra F.. H. a požiadal, aby ich prizvali k výberu architekta, čo sa nestalo; o výbere kancelárie MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. im F.. U. len oznámil. Požiadal preto, aby jeho alebo F.. H. prizvali k prezentácii projektu. Napokon im bolo oznámené, že projekt finančne nevychádza a p. E. sa na ňom nezúčastní, že by však mohol vychádzať, ak by bol rozšírený o dostavbu budovy. F.. U. upozornil, že dostavba nie je možná, pretože budova sa nachádza v stabilizovanom území, s tým, že s architektmi by to azda vedeli vybaviť. V čase, keď mal zdravotné problémy a absolvoval operáciu v zahraničí, mu F.. U. telefonicky oznámil, že má výkresy, ktoré by bolo dobré zaplatiť. Výkresy nikdy nevidel; v dobrej viere požiadal švagra, aby si ich pozrel s tým, že ak z nich bude možné niečo použiť, žalovaný si to kúpi. Výkresy mu však nechceli vydať, kým niečo nepodpíše; F.. H. preto podpísal listinu, o ktorej nevedel, čo je jej obsahom, výkresom však nerozumel. Architektov sa nedarilo kontaktovať; stretol sa s nimi až v roku 2021 pri inom projekte, keď mu oznámili, že z pôvodných výkresov nemožno použiť nič. K správe z 02.03.2018 uviedol, že ani on, ani spoločnosť BOARD INVEST si u F.. U. žiadne práce neobjednali a na cenách ani termínoch sa nedohodli. K e- mailu z 15.05.2018 uviedol, že sa nevyjadroval k dokumentácii, išlo len o nákresy; F.. H. neskôr zistil, že žiadne jeho pripomienky neboli akceptované. E-mailom z 15.10.2018 (č. l. 41 spisu) len reagoval na to, čo mu zaslal F.. U., a požiadal právneho zástupcu o prípravu zmluvy; cenu prác prevzal z podkladov F..
U. a v konečnej zmluve by tieto sumy neboli. Cenu ani rozsah prác medzi žalobcom a architektonickou kanceláriou nikdy neodsúhlasil, tendra na výber architektov sa nezúčastnil a nevedel o ňom; so žalobcom o podmienkach spolupráce s architektmi, o výške odmeny a spôsobe jej úhrady nerokoval a vec vnímal ako súčasť due diligence, ktoré rieši žalobca. Za časti dokumentácie, ktoré by vedel použiť, je ochotný zaplatiť. 14. Z výsluchu člena predstavenstva žalovaného Z. H. zistil, že sa stotožnil s výpoveďou predsedu predstavenstva. Z. J. ho v čase svojich zdravotných problémov predstavil F.. U. a požiadal ho, aby ho v prípade potreby v niektorých úkonoch doplnil alebo nahradil. Podmienky spolupráce sa riešili na formálnom stretnutí v kancelárii „u p. S.“ . Zmluvy o dielo, ktorých predmetom bolo vykonanie projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava“, objekt A a B, podpísal; mal prevziať dokumentáciu a domnieval sa, že podpisuje protokol, nevedel, že ide o zmluvu, pričom bez podpisu by mu nič nevydali. Následne dostal igelitovú tašku, nie však dokumentáciu, ktorá by sa do nej nezmestila. 15. Z výsluchu svedka M. S., zástupcu architektonickej kancelárie MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o., zistil, že kancelária v prvom štvrťroku 2018 spracúvala dokumentáciu týkajúcu sa budovy Úsvit. Žalobca vyhlásil internú súťaž na výber architekta pre rekonštrukciu budovy, ktorú kancelária vyhrala; výber prebiehal e-mailovou komunikáciou, do ktorej žalovaný zahrnutý nebol. Projektová dokumentácia bola vypracovaná pre žalobcu, ktorý vystupoval ako konzultačná spoločnosť objednaná vlastníkom budovy; tento záver si svedok odvodil z toho, že na stretnutiach a obhliadkach boli prítomní zástupcovia vlastníka a správy budovy, pričom žalobca vlastníkom budovy nebol, a takto to bolo aj prezentované. Uskutočnilo sa viacero stretnutí a obhliadok za účasti zástupcov oboch strán i správy budovy (p. E.), na ktorých sa upresňovalo a menilo zadanie; žalovaný bol účastný aspoň časti e-mailovej komunikácie. S Z. J. sa svedok stretol dvakrát - na vstupnej obhliadke začiatkom roka 2018, ktorú zvolal žalobca, a pri odovzdaní projektovej dokumentácie, keď bol v ateliéri a konzultoval obsah a rozsah dokumentácie; na stretnutie s F.. H. si nespomínal. Projekcia trvala niekoľko mesiacov a kancelária dostala za vypracovanie projektu zaplatené. Zmluva o dielo bola uzavretá so žalobcom; následne mali byť práva postúpené a uzavretá zmluva so žalovaným, tú však podpísala len kancelária, žalovaný ju nepodpísal. Na stretnutí v ateliéri sa hovorilo o tom, čo bolo vypracované, čo zaplatené a čo nie, ako aj o možnom pokračovaní prác už len so žalovaným. Kancelária vykonávala aj inžiniering vo vzťahu k magistrátu. 16. Z výsluchu svedka D. K. zistil, že od začiatku roka 2018 bol zamestnancom žalobcu a projekt mal na starosti ako projektový manažér. Z.M. J. hľadal developera, ktorý by projekt posunul ďalej; keďže žiaden záujem neprejavil, bol na spoluprácu oslovený žalobca. Bolo dohodnuté, že projekt sa vypracuje v dvoch fázach - rekonštrukcia existujúcej administratívnej budovy a prístavba; celý proces bol komunikovaný s Z. J., ktorému boli časti projektu priebežne predkladané. Oslovených bolo viacero projektových kancelárií, vybraný bol ateliér MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. Všetky čiastkové náklady boli komunikované s druhou stranou a ňou odsúhlasené, až následne sa na nich začalo pracovať. Svedok bol prítomný na stretnutí, na ktorom Z. J. žiadal, aby pre neho vykonávali servis a inžiniering projektu; vypracovanie projektovej dokumentácie objednával žalobca na základe poverenia Z. J., nie svojvoľne. Poslednou fázou, s ktorou svedok prišiel do kontaktu, bolo odovzdanie projektovej dokumentácie F.. H. v priestoroch žalobcu. Vec bola komunikovaná ako pomoc Z. J., ktorý hľadal partnera na rekonštrukciu a dostavbu budovy alebo niekoho, komu by projekt odpredal; zvažovala sa aj možnosť, že partnerom by bol žalobca. Na prvej obhliadke s architektmi sa štatutár žalovaného nezúčastnil, budovou ich previedla p. E.. So štatutárom žalovaného hovorili aj o tom, že objekt sa nachádza v stabilizovanej zóne a vedľa cintorína s ochrannou zónou, čo bolo v projekte zohľadnené; Po dokončení projektu sa malo vybaviť stavebné povolenie. Projekt pre stavebné povolenie bol vypracovaný pre rekonštrukciu budovy, pre dostavbu bola vypracovaná len štúdia. Na stretnutie s p. E. si svedok nespomínal. 17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd prvej inštancie zistil zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností. Zo zmlúv o dielo zistil, že žalobca ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvy, ktorých predmetom bol záväzok zhotoviteľa vykonať projekčné práce na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt A, Rekonštrukcia administratívnej budovy“ a na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt B, Dostavba/Prístavba administratívnej budovy“, v oboch prípadoch podľa cenovej ponuky z 15.04.2018. Z faktúry č. 16042018 zistil, že spoločnosť IGES, s.r.o. fakturovala žalobcovi sumu 1.138,80 Eur za geodetické zameranie a vypracovanie dokumentácie. Z návrhov zmlúv o dielo zistil, že v nich ako objednávateľ vystupoval žalovaný a ako zhotoviteľ spoločnosť MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o., pričom ich predmetom malo byť vykonanie tých istých projekčných prác za cenu 108.900,- Eur (Objekt A) a 118.900,- Eur (Objekt B). 18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 724, § 725, § 727 a §
728 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 19. Za nesporné mal súd prvej inštancie, že žalobca ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. dve zmluvy o dielo, ktorých predmetom boli projekčné práce - zmluvu z 15.04.2018 (Objekt A, rekonštrukcia administratívnej budovy) a zmluvu z 05.05.2018 (Objekt (Etapa) B, dostavba/prístavba administratívnej budovy) - a že za projekčné práce týkajúce sa budovy Úsvit vrátane nákladov na geodetické zameranie a dendrologický výskum uhradil celkovo sumu 63.449,- Eur. Sporným bolo tvrdenie žalobcu, že medzi stranami bola uzavretá ústna zmluva, ktorou sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného poradenstvo zahŕňajúce zabezpečenie dokumentácie potrebnej pre územné a stavebné konanie pre projekt rekonštrukcie, prípadne dostavby budovy, a žalovaný sa ako vlastník budovy zaviazal uhradiť žalobcovi náklady, ktoré v tejto súvislosti vynaloží. 20. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by k uzavretiu takejto zmluvy skutočne došlo, bolo by ju potrebné podľa obsahu považovať za príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca sa mal zaviazať zariadiť pre žalovaného určitú záležitosť (obstarať dokumentáciu potrebnú pre stavebné konanie) a žalovaný nahradiť mu náklady vynaložené v tejto súvislosti, pričom ani žalobca netvrdil, že by bola dohodnutá odmena za jeho činnosť. Tvrdený obsah zmluvy je síce podobný komisionárskej zmluve (§ 577 Obchodného zákonníka), chýba v ňom však jeden z jej základných pojmových znakov, ktorým je odplatnosť. Poukázal na to, že právny vzťah z príkaznej zmluvy vzniká, len čo sa strany dohodnú na jej predmete, t. j. na obstaraní určitej veci alebo na výkone inej činnosti, že zákon na jej uzavretie nevyžaduje písomnú formu a že ju možno uzavrieť aj konkludentne. „Príkaz“ ako jednostranný právny úkon príkazcu, ktorý je ponukou na uzavretie príkaznej zmluvy a ktorého prijatím príkazníkom zmluva vzniká, je pritom potrebné odlišovať od pokynov, ktoré príkazca dáva príkazníkovi po uzavretí zmluvy a ktoré sa týkajú spôsobu obstarania záležitosti. 21. Podľa súdu prvej inštancie bolo na žalobcovi, aby preukázal uzavretie zmluvy, z ktorej by mu vyplývalo právo na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s vypracovaním projektovej dokumentácie rekonštrukcie a prestavby budovy Úsvit. Zo skutkových tvrdení žalobcu ani z výsluchu jeho konateľa však nebolo zrejmé, čo malo byť predmetom zmluvy; žalobca v priebehu celého konania neuviedol, akú konkrétnu činnosť a v akom rozsahu mal pre žalovaného vykonať. Nebolo tak jasné, či mal žalovanému poskytnúť len poradenstvo k jeho investičnému zámeru, pomôcť mu tento zámer priamo realizovať, alebo sa na projekte dokonca zúčastniť sám ako spoluinvestor. Aj z výsluchu konateľa žalobcu vyplynulo, že predseda predstavenstva žalovaného ho pôvodne oslovil so žiadosťou o sprostredkovanie spoluinvestora a až následne malo dôjsť k dohode o dodaní služieb a o refakturácii nákladov, pričom konateľ žalobcu neuviedol, či súčasťou týchto služieb malo byť len obstaranie projektovej dokumentácie, alebo aj rokovanie so stavebným úradom, prípadne zastupovanie žalovaného v stavebnom konaní. Zo skutkových tvrdení žalobcu, z výsluchu jeho konateľa ani z výsluchu svedka Emila Polohu, ktorý bol zamestnancom žalobcu a projektovým manažérom, podľa súdu prvej inštancie nevyplynula existencia záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi ním vyúčtované výdavky. 22. Odhliadnuc od neurčitosti tvrdení žalobcu o obsahu zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že zo žaloby, z ostatných vyjadrení žalobcu i z výsluchu jeho konateľa vyplýva, že rokovania so žalobcom viedol za žalovaného výlučne Z. J. ako predseda predstavenstva. Ten však nebol oprávnený konať za žalovaného sám a bez ďalšieho člena predstavenstva nemohol uzatvárať zmluvy, a to bez ohľadu na to, či ide o zmluvy písomné alebo ústne. Zo skutkových tvrdení žalobcu, z výsluchu štatutára žalovaného a svedka D. K. tak podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že k platnému uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nemohlo dôjsť. 23. Uzavretiu zmluvy, z ktorej by žalovanému vyplýval záväzok nahradiť žalobcovi náklady vynaložené na projektovú dokumentáciu, nenasvedčovala podľa súdu prvej inštancie ani predložená e-mailová komunikácia. Vyplýva z nej len to, že predseda predstavenstva žalovaného prejavil vôľu refundovať žalobcovi vynaložené náklady, resp. ich časť, a že strany rokovali o tom, že žalovaný ako objednávateľ uzavrie zmluvy so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. Ak by sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady na projektovú dokumentáciu, nebolo by zrejmé, prečo žalobca následne podmieňoval jej vydanie uzavretím zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou. Aj keby k uzavretiu zmlúv o dielo medzi žalovaným a uvedenou spoločnosťou skutočne došlo, žalobcovi by z nich neplynuli žiadne práva ani povinnosti; žalovanému by vznikla povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela a zhotoviteľovi povinnosť dielo žalovanému odovzdať, žalobcovi by však nevzniklo právo domáhať sa vrátenia, resp. preplatenia uhradenej ceny diela voči žalovanému ani voči zhotoviteľovi. 24. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že aj keby z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami bola uzavretá príkazná zmluva, žalovaný ako príkazca by nebol povinný nahradiť žalobcovi akékoľvek náklady, ale len náklady účelne vynaložené v súvislosti s plnením príkazu. Žalobca po celý
čas vedel, že budova žalovaného sa podľa územného plánu nachádza v stabilizovanom území, napriek tomu dal vypracovať projektovú dokumentáciu k výstavbe, ktorá je s územným plánom v rozpore, a teda v podstate nie je realizovateľná. Práve táto skutočnosť viedla žalovaného k tomu, že zmluvu so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. neuzavrel a neprejavil záujem o projektovú dokumentáciu, ktorú nemôže žiadnym spôsobom využiť. Náklady na vyhotovenie projektovej dokumentácie k projektu, ktorý nemožno realizovať pre rozpor s územným plánom, nemožno považovať za náklady účelne vynaložené pri plnení príkazu. 25. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať výsluch navrhovaných svedkov N. E., F.. I. Č. a F.. P. E.; uviedol, že žalovaný ich účasť na pojednávaní zabezpečiť nevie a nedisponuje ich osobnými údajmi, takže bez bližších údajov by ich nebolo možné identifikovať v registri obyvateľov ani predvolať na pojednávanie. Výsluch svedkov Ľ. G. a Y. E. považoval za nadbytočný, pretože nejde o osoby, ktoré by so žalobcom rokovali o uzavretí zmluvy alebo by si u neho objednali služby, a ich výsluchom by nebolo možné zistiť skutočnosti spôsobilé ovplyvniť výsledok konania. 26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) s odôvodnením, že žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu priznal právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému ( správne mala byť uvedená úspešnosť žalovaného a neúspešnosť žalobcu
- poznámka odvolacieho súdu ). 27. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho napadol v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 28. K odvolaciemu dôvodu nesprávnych skutkových zistení žalobca uviedol, že nesprávnosť rozsudku vidí najmä v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie podľa neho vyhodnotil jednotlivé dôkazy v príkrom rozpore s pravidlami formálnej logiky, hodnotil ich jednostranne a formalizovane, nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného a tvrdeniami a dôkazmi žalobcu sa nezaoberal, resp. ich nevzal do úvahy. Viaceré časti rozsudku sú podľa žalobcu protirečivé, skutkové závery súdu sú v rozpore s listinnými dôkazmi i s výpoveďami svedkov a rozsudok je v napadnutých častiach arbitrárny. 29. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie žalobu zamietol primárne pre absenciu ústnej zmluvy (dohody) medzi stranami, a to predovšetkým preto, že za žalovaného ako právnickú osobu zapísanú v obchodnom registri konajú spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, a to predseda a člen predstavenstva, pričom takýto prejav vôle dvoch členov predstavenstva smerujúci k uzavretiu zmluvy podľa súdu učinený nebol a išlo nanajvýš o prejav (dobrej) vôle predsedu predstavenstva žalovaného uhradiť žalobcovi vzniknuté náklady, resp. ich časť. Súd prvej inštancie zároveň považoval tvrdenia žalobcu o obsahu ústnej zmluvy za neurčité, keď mal za to, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol, akú konkrétnu činnosť a v akom rozsahu mal pre žalovaného vykonať, a že ani z listín, ani z výsluchu svedkov nevyplýva dohoda, ktorá by zakladala záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi ním vyúčtované náklady. Ak by k uzavretiu zmluvy došlo, išlo by podľa súdu o príkaznú zmluvu bez dojednania odmeny, pričom žalovaný ako príkazca by bol povinný nahradiť len náklady účelne vynaložené, za ktoré nemožno považovať náklady na projektovú dokumentáciu, ktorá je v rozpore s územným plánom a v podstate nie je realizovateľná (bod 31 rozsudku). Tieto skutkové závery sú podľa žalobcu v priamom rozpore tak s listinnými dôkazmi, ako aj s vyjadreniami žalobcu, žalovaného a svedkov v konaní. 30. Žalobca namietal, že už v žalobe jednoznačne uviedol, čo bolo predmetom ústnej zmluvy uzavretej medzi stranami, ako aj to, že jej obsah potvrdzuje predovšetkým písomná komunikácia medzi štatutármi strán, t. j. medzi F.. S. U. a Z. J., ktorý pri rokovaniach a stretnutiach vystupoval za žalovaného. Zo žaloby a z vyjadrenia konateľa žalobcu na pojednávaní konanom 06.12.2022 je podľa neho nepochybné, že predmetom zmluvy o spolupráci boli odplatné poradenské služby a inžiniering, t. j. zabezpečenie prípravných prác potrebných na vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia na investičný zámer žalovaného týkajúci sa administratívnej budovy Úsvit na Tomášikovej ulici v Bratislave, pričom súčasťou dohody bola aj refundácia nákladov žalobcu spojených s týmito službami. E-mailová správa Z. J. z 02.03.2018 potvrdzuje dohodu strán a vedomosť žalovaného o tom, že bude znášať náklady na projekčné práce a že žalobca prostredníctvom architektov zabezpečí vyhotovenie projektovej dokumentácie. 31. Spolupráca strán na projekte je podľa žalobcu zrejmá aj z predloženej e-mailovej komunikácie z 15.05.2018 a 16.05.2018, týkajúcej sa projektu a návrhov žalobcu, na ktoré žalovaný prostredníctvom Z. J.Á. reagoval a ktoré pripomienkoval. Spoluprácu strán potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia D. K. a M. S.; svedok D. K. potvrdil aktivitu žalovaného vo fáze prípravy dokumentácie pre územné
rozhodnutie. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že spolupracoval na príprave projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a mal vedomosť o jej obsahu a rozsahu. Počas spolupráce strán nikdy nespochybnil kvalitu služieb poskytovaných žalobcom, nenamietal správnosť jeho postupov ani využiteľnosť predložených výstupov, t. j. projektovej dokumentácie; tieto argumenty účelovo použil až v konaní. 32. Rozsah a predmet spolupráce, ako aj odmena žalobcu a jej výška sú podľa žalobcu zrejmé tiež z prílohy e-mailovej správy z 24.08.2018 označenej ako „Finančná analýza“, v ktorej je odmena žalobcu obsiahnutá v položke „Manažérske náklady 5%“, kalkulovanej samostatne pre objekt A a objekt B. Záväzok žalovaného refundovať vzniknuté náklady je potvrdený v e-mailovej komunikácii strán z 18.09.2018 a z 15.10.2018, v ktorej Z.Q. J. priamo spomína „refakturáciu nákladov v súvislosti s rekonštrukciou/dostavbou budovy na Tomášikovej 26“. 33. Podľa žalobcu preto nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmet tvrdenej spolupráce (zmluvy) nebol zrejmý a že nebolo preukázané uzavretie záväznej dohody o jej obsahu a dohody o refundácii nákladov. Tento záver je v priamom rozpore nielen s tvrdením žalobcu, ale aj s výpoveďou svedka D. K., ktorý potvrdil tvrdenie žalobcu o dohode strán a o uskutočnení niekoľkých stretnutí žalobcu s predsedom predstavenstva žalovaného za účasti viacerých osôb, a to aj F.. Z. H.F., druhého člena predstavenstva žalovaného. Ani sám F.. H. vo svojej výpovedi nespochybnil svoju účasť na viacerých stretnutiach so žalobcom za prítomnosti predsedu predstavenstva žalovaného, čím výpoveď svedka D. K. potvrdil; výslovne nepoprel ani tvrdenie žalobcu a D. K., že sa zúčastnil stretnutia, na ktorom došlo k dohode o spolupráci strán, toto stretnutie len označil za formálne. 34. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie vôbec neposudzoval hodnovernosť tvrdení Z. J., ktorý existenciu takéhoto stretnutia poprel, a nevyhodnotil ich rozpor s tvrdeniami iných osôb, najmä žalobcu a svedka D. K.; len konštatoval, že k dohode o refundácii nákladov (v širšom zmysle k uzavretiu zmluvy) nedošlo. Z odpovedí Z. J. na otázky právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom 06.12.2022 je pritom zrejmé, že jeho tvrdenia sú v priamom rozpore s obsahom listinných dôkazov (písomnej e-mailovej komunikácie), najmä pokiaľ ide o dohodu o refundácii nákladov, a jeho výpoveď ako strany sporu preto nie je dôveryhodná. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie tieto tvrdenia považoval za dôveryhodné, ak sú iné tvrdenia tej istej osoby v rozpore s obsahom písomných dôkazov. Rovnako nedôveryhodné je podľa žalobcu tvrdenie F.. H., že nevedel, čo podpisuje, a že podpis mal byť podmienkou prevzatia dokladov. 35. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa od člena štatutárneho orgánu vyžaduje výkon pôsobnosti s náležitou starostlivosťou v záujme spoločnosti a všetkých jej akcionárov, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou, t. j. s vysokou mierou zodpovednosti a opatrnosti v záujme predchádzania vzniku škody na majetku spoločnosti; tomu zjavne nezodpovedá „len podpísanie nejakých papierov“, ako to účelovo tvrdil F.. H.. Ten podľa žalobcu pripojil podpis na návrhy zmlúv vedome, dobrovoľne a s vedomím toho, čo podpisuje, k podpisu nebol nútený a nič mu nebránilo dokumenty nepodpísať, ak s konaním žalobcu alebo s obsahom predložených listín nesúhlasil, osobitne za situácie, keď dokumentáciu, ktorú mal prevziať, napokon od žalobcu nedostal. Sám navyše potvrdil, že za žalobcom išiel na pokyn predsedu predstavenstva Z. J.. Je teda nepochybné, že obaja členovia predstavenstva žalovaného - Z. J. ako predseda i F.. H. - prejavili za žalovaného vôľu refundovať náklady požadované žalobcom. F.. H. vedome a na pokyn Z. J. podpísal zmluvy predložené žalobcom, ktoré riešili otázku (prevodu) práv k vypracovanej projektovej dokumentácii, čím opätovne potvrdil úmysel aj druhého člena predstavenstva refundovať náklady vynaložené žalobcom; o existencii takéhoto úmyslu predsedu predstavenstva nemal pochybnosti ani súd prvej inštancie (bod 30 rozsudku). Skutkový záver, že k uzavretiu zmluvy ani dohody strán o refundácii nákladov nedošlo, je preto podľa žalobcu v rozpore s vykonaným dokazovaním. 36. Za nesprávny považoval žalobca aj skutkový záver, že prípadne plnil len príkaz žalovaného bez dojednania odmeny (odplaty) za jeho vykonanie. Tento záver je podľa neho v rozpore s obsahom „Finančnej analýzy“ tvoriacej prílohu e-mailovej správy z 24.08.2018 zaslanej Z. J., s e-mailovou správou Z. J. z 02.03.2018, ktorou potvrdil vedomosť o očakávaných nákladoch na obstaranie projektovej dokumentácie, ako aj s jeho e-mailovou správou z 18.9.2018, ktorou potvrdil, že chce zakomponovať a vyriešiť vzťah s projektantmi. Otázka odplatnosti poskytnutých služieb je pritom podľa žalobcu zásadná aj pre posúdenie povahy právneho vzťahu medzi stranami a pre náhradu nákladov spojených s vybavovaním dojednanej obchodnej záležitosti. 37. Žalobca napokon namietal, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho námietky o nevyužiteľnosti projektovej dokumentácie, ktorej vypracovanie žalobca zabezpečil. Naopak, z komunikácie Z.Q. J. a napokon i z vyjadrení F.. H. je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný mal o projektovú dokumentáciu zabezpečenú žalobcom záujem, jeho zástupcovia boli aktívni
pri konzultáciách počas jej vypracúvania a po jej dokončení nevzniesli voči jej obsahu žiadne námietky ani výhrady. Žalovaný dokonca chcel uzavrieť zmluvu priamo s architektmi, čo potvrdila aj výpoveď svedka M. S.. Svedok D. K. potvrdil, že žalovaný sa na príprave dokumentácie podieľal, bol informovaný o čiastkových nákladoch a priebežne ich odsúhlasoval. 38. Tvrdenia žalovaného, že nevedel, čo je obsahom projektovej dokumentácie, že jej obsah tvoril výlučne žalobca bez jeho vedomia či súhlasu a že ju pre charakter územia, v ktorom sa objekt nachádza, nebolo možné využiť, nie sú podľa žalobcu ničím doložené a sú v priamom rozpore s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom, osobitne s e-mailovou korešpondenciou, a s výpoveďami svedkov. Súd prvej inštancie si toto účelové tvrdenie bez výhrad osvojil bez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu o jeho rozpore s e-mailovou korešpondenciou, s výpoveďami svedkov a s obsahom listinných dôkazov. 39. Žalobca ďalej vytýkal, že súd prvej inštancie náležite neskúmal, čo znamená pojem „stabilizované územie“. Ako vyplýva z bodu 31 rozsudku súdu prvej inštancie, bez ďalšieho si osvojil tvrdenie žalovaného, že projektová dokumentácia zabezpečená žalobcom je nepoužiteľná, pretože budova sa nachádza v stabilizovanom území a dokumentácia je preto v rozpore s územným plánom, z čoho vyvodil, že náklady na ňu nemohli byť vynaložené účelne, ak žalobca od počiatku o umiestnení budovy v stabilizovanom území vedel. Tento skutkový záver však neoprel o žiaden vykonaný dôkaz a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by umiestnenie budovy v stabilizovanom území vylučovalo realizáciu investičného zámeru navrhnutého žalobcom. Záver súdu tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je arbitrárny, pričom práve na jeho podklade súd prvej inštancie poprel oprávnenosť nároku žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov pri prípadnom plnení príkazu. 40. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.06.2008 sp. zn. I. ÚS 114/2008 , podľa ktorého je všeobecný súd pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom a zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi; rozhodnutiu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu zodpovedajúca garanciám spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä princípu rovnosti zbraní a právu na kontradiktórne konanie. 41. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca (i) v posúdení charakteru konania predsedu predstavenstva žalovaného, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil de facto ako nezáväzný „prejav (dobrej) vôle“, (ii) v posúdení prípadného nároku žalobcu na náhradu nákladov ako nároku na refundáciu nákladov pri plnení príkazu, t. j. v aplikácii nesprávneho právneho predpisu, a (iii) v konštatovaní rozporu projektovej dokumentácie s územným plánom s ohľadom na stabilizovaný charakter územia, v ktorom sa budova žalovaného nachádza. 42. K prvej z týchto otázok žalobca uviedol, že strany vedeli, čo, v akom rozsahu a za akých podmienok je predmetom ich spolupráce, čo potvrdzujú listinné dôkazy aj výpovede svedkov. Žalovaného ako právnickú osobu zapísanú v obchodnom registri zaväzuje prejav najmenej dvoch členov predstavenstva, z ktorých jedným musí byť vždy jeho predseda. Rokovania a komunikáciu medzi stranami zabezpečoval za žalovaného primárne predseda predstavenstva Z. J.Č.; ním realizované úkony je potrebné považovať za obchodné vedenie spoločnosti, a nie len za „prejavy vôle“ bez právneho významu. Pri výkone obchodnej činnosti právnickej osoby je totiž nemožné, aby každý úkon za spoločnosť bol urobený spôsobom predpísaným pre vznik záväzného právneho úkonu; jednotlivé úkony spojené s obchodnou činnosťou možno zahrnúť pod pojem „obchodné vedenie“, na ktoré je príslušný nielen štatutár spoločnosti, resp. člen štatutárneho orgánu, ale aj jej zamestnanci či poverené osoby. Úkony Z. J. preto podľa žalobcu potenciálne zakladajú práva a povinnosti spoločnosti a v spojení s konaním druhého člena predstavenstva ich treba v konečnom dôsledku posudzovať ako záväzný právny úkon v mene žalovaného. E-mailové správy Z.M. J. z 18.09.2018 a z 15.10.2018 adresované žalobcovi, z ktorých je zrejmý úmysel refundovať všetky náklady, je s ohľadom na podpis F.. H. na zmluvách riešiacich otázku práv k projektovej dokumentácii a refundácie nákladov potrebné právne posúdiť ako vznik, prípadne potvrdenie záväzku žalovaného refundovať náklady spojené s vyhotovením projektovej dokumentácie. Názor súdu prvej inštancie o nezáväznej povahe prejavov Z. J. je preto nesprávny. 43. Za nesprávny považoval žalobca aj právny názor, že vzťah medzi stranami by prichádzalo do úvahy posúdiť ako príkaznú zmluvu, resp. vykonanie príkazu podľa § 724 Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa treťou časťou tohto zákona spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z výpisov z obchodného registra pripojených k žalobe a z vykonaného dokazovania je nepochybné, že strany sú právnické osoby založené na účel podnikania, že žalovaný
oslovil žalobcu s cieľom realizovať podnikateľský zámer, t. j. komerčne využiť svoje vlastníctvo budovy na Tomášikovej ulici s využitím know-how žalobcu, a že predmetom podnikania žalobcu je okrem iného vykonávanie prípravných prác k realizácii stavieb (inžiniering) a uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Vzťah strán sa preto týka ich podnikateľskej činnosti a spravuje sa treťou časťou Obchodného zákonníka; medzi stranami malo dôjsť buď k uzavretiu nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s predmetom plnenia uvedeným v žalobe, alebo k uzavretiu mandátnej zmluvy podľa § 566 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom malo byť zariadenie obchodnej záležitosti opísanej v žalobe. Právna kvalifikácia nároku žalobcom nie je pre súd záväzná ani podstatná, keďže platí zásada iura novit curia a vec právne posudzuje súd na podklade skutkových okolností opísaných stranami. Podstatné je podľa žalobcu to, že v žiadnom prípade nemohlo ísť o príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho zákonníka; opačný názor súdu prvej inštancie je výsledkom aplikácie nesprávneho právneho predpisu. 44. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka sa pri pochybnostiach o dojednaní odplaty jej dojednanie predpokladá, ak je zariadenie obchodnej záležitosti predmetom podnikania mandatára. Keďže realizácia prípravných prác pre stavby a zabezpečenie projektovej dokumentácie, ktoré boli predmetom spolupráce strán, patria medzi predmety podnikania žalobcu, je záver súdu prvej inštancie o neexistencii odplaty za poskytované služby právne nesprávny. Aplikácia Občianskeho zákonníka namiesto Obchodného zákonníka je pritom významná aj pre posúdenie zodpovednosti strán a nároku žalobcu na náhradu vynaložených nákladov. Podľa § 572 Obchodného zákonníka je mandant povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate. Zákon tak vznik nároku viaže na dve alternatívne podmienky
- nevyhnutnosť nákladov alebo ich účelnosť z pohľadu splnenia záväzku - a na to, že náklady nie sú súčasťou odplaty. Názor súdu prvej inštancie, ktorý za podmienku vzniku nároku na refundáciu považoval výlučne účelnosť nákladov, je preto nesprávny a v rozpore so znením § 572 Obchodného zákonníka. 45. Predmetom záväzku žalobcu malo byť okrem iného obstaranie projektovej dokumentácie pre investičný zámer žalovaného. Z úkonov žalovaného (komunikácia Z. J., aktívna účasť na tvorbe dokumentácie, jej pripomienkovanie) a z výpovedí svedkov je podľa žalobcu nepochybné, že žalovaný mal o túto dokumentáciu záujem, čo napokon potvrdil aj Z. J. vo výpovedi zo 06.12.2022, keď uviedol: „...keď je niečo, čo viem použiť z tej dokumentácie, som ochotný za tie časti zaplatiť.“ Na obstaranie projektovej dokumentácie od autorizovanej osoby je potrebné dosiahnuť dohodu o predmete, rozsahu a odmene za jej vypracovanie a takáto dokumentácia je zároveň nevyhnutnou podmienkou realizácie investičného zámeru spočívajúceho v stavbe či rekonštrukcii nehnuteľnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca projektovú dokumentáciu obstaral prostredníctvom architektonickej kancelárie MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. na vlastné náklady a tieto náklady uhradil; z finančnej analýzy pripojenej k e-mailovej správe žalobcu z 24.08.2018 je zároveň zrejmé, že náklady nie sú súčasťou odmeny žalobcu. Náklady na obstaranie dokumentácie, t. j. primárne odmena architekta, sú preto nákladmi nevyhnutnými na splnenie záväzku žalobcu, na ktorých náhradu má žalobca podľa § 572 Obchodného zákonníka nárok. 46. Aj keby sa prijal názor súdu prvej inštancie, že podmienkou refundácie nákladov je výlučne ich účelnosť, je podľa žalobcu nesprávny záver, že náklady neboli vynaložené účelne pre rozpor projektovej dokumentácie s územným plánom. Podľa časti C.2. bodu 2.2.1 (s. 26) všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 17/2011, ktorým sa vyhlasuje Územný plán mesta Bratislava, je stabilizovaným územím územie mesta, v ktorom územný plán ponecháva súčasné funkčné využitie a predpokladá mieru stavebných zásahov prevažne formou dostavieb, prístavieb, nadstavieb, prestavieb a novostavieb, pričom sa zásadne nemení charakter stabilizovaného územia. Prestavbou sa podľa územného plánu rozumie obnova jestvujúcej stavby formou renovácie, rekonštrukcie alebo iných stavebných úprav, ktorými sa zásadne nemení jej objem, a novostavbou nová stavba so samostatnou prevádzkou rešpektujúca regulačné prvky funkčnej plochy. Charakter stabilizovaného územia teda podľa žalobcu realizáciu stavebných zásahov nevylučuje; možno v ňom realizovať dostavbu, prístavbu, nadstavbu, prestavbu (rekonštrukciu) a dokonca aj novostavbu, a preto nemožno konštatovať, že stabilizované územie a priori vylučuje investičný zámer a výstavbu. Projektová dokumentácia predložená žalobcom riešila rekonštrukciu jestvujúceho objektu a novostavbu nového objektu a bola vypracovaná v súlade s platným územným plánom; náklady na jej obstaranie boli účelné a žalobca má nárok na ich náhradu aj z tohto dôvodu. Právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého je projektová dokumentácia v rozpore s územným plánom, pretože stavba žalovaného je umiestnená v stabilizovanom území, a žalobca preto nemá nárok na náhradu vynaložených nákladov, je nesprávny.
47. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie nároku žalobcu v zmysle podanej žaloby. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 48. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nárok žalobcu od samého začiatku v celom rozsahu neuznával a považuje ho za neopodstatnený, čo uviedol už v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní. Zotrval na tom, že nikdy nežiadal žalobcu, aby v jeho mene, na jeho účet alebo v jeho prospech objednával projekčné práce u architektov, a náklady takýchto prác neodsúhlasil ani s nimi nebol uzrozumený, ako to v konaní tvrdil žalobca. 49. Poukázal na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy; ak však dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. V konaní opakovane namietal, že žalobca v žalobe ani v ďalšom priebehu konania nielenže nepreukázal, čo malo byť predmetom prípadnej inominátnej zmluvy, ale to ani netvrdil. 50. K tvrdeniu žalobcu uplatnenému v odvolaní, že vzťah medzi stranami by prípadne bolo možné posúdiť ako mandátnu zmluvu, žalovaný s poukazom na § 566 ods. 1, § 567 ods. 2 a § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť pre mandanta určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, že túto činnosť je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami a že ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť mandatárovi včas písomne potrebné plnomocenstvo. Ani v tomto smere však žalobca neuviedol, a teda ani nepreukázal, čo konkrétne malo byť predmetom prípadnej mandátnej zmluvy; odkazuje pritom na žalobu, z ktorej to rovnako nevyplýva. Žalovaný nikdy nedal žalobcovi pokyn, aby v jeho mene vybral architektov, resp. uskutočnil tender na ich výber; žalobca tak urobil bez akejkoľvek účasti žalovaného. Žalovaný žalobcovi nikdy nevystavil písomné plnomocenstvo. Žalobca tak v žalobe ani v celom konaní neuviedol, čo malo byť predmetom vzájomných záväzkov strán, a ani to netvrdil. 51. Žalovaný ďalej zopakoval, že nikdy nesúhlasil s vynaložením nákladov na obstaranie projektovej dokumentácie ani s ich refundáciou. Obsah zmlúv o dielo uzavretých medzi žalobcom a spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. pred ich uzavretím nepoznal; tieto zmluvy boli uzavreté 15.04.2018, resp. 05.05.2018, teda v čase, keď žalovaný nemal žiadnu vedomosť o ich obsahu ani o dohodnutej zmluvnej odmene. Už z toho podľa neho vyplýva, že nemohol súhlasiť s vynaložením nákladov tak, ako to v konaní tvrdil žalobca. 52. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie postačujúce na rozhodnutie vo veci samej, na jeho základe úplne zistil skutkový stav a vo veci rozhodol vecne správne. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 53. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd uznesením č.k. 7 Cob/200/2024-289 zo dňa 22. júla 2026 pripustil, aby namiesto pôvodného žalovaného ( MACHO consulting, s.r.o. , IČO : 45 940 665 vstúpil do konania a ako žalobca ďalej vystupoval MACHO consulting Slovakia, s.r.o., so sídlom Prievozská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 937 572, keďže v zmysle § 80 ods. 1 CSP po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností , o ktorých sa konalo. ( Zmluva o postúpení pohľadávky medzi pôvodným a novým žalobcom zo dňa 19. decembra 2024). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. augusta 2026. 54. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 55. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); v odôvodnení sa musí vysporiadať aj s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v odvolacom konaní (§ 387 ods. 3 CSP). 56. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná, ako aj so skutkovými zisteniami, na ktorých tento záver spočíva. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vo vzťahu k podstatným odvolacím námietkam žalobcu, ktoré sú v prevažnej časti opakovaním jeho argumentácie z konania pred súdom prvej inštancie, dopĺňa nasledovné. 57. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 63.449,- Eur s príslušenstvom, ktorý žalobca odôvodňoval tým, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá neformálna (ústna) zmluva,
ktorej predmetom mala byť poradenská činnosť žalobcu v súvislosti s prípravou a realizáciou projektu administratívnej budovy Úsvit na Tomášikovej ulici 26 v Bratislave, v rámci ktorej mal žalobca zabezpečiť dokumentáciu pre územné a stavebné konanie a náklady na jej vyhotovenie tretími osobami následne refakturovať žalovanému. Nesporným bolo, že žalobca vo vlastnom mene ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. zmluvy o dielo z 15.04.2018 a 05.05.2018 na vykonanie projekčných prác a že za projekčné práce vrátane geodetického zamerania a dendrologického výskumu uhradil sumu 63.449,- Eur. Žalovaný nebol stranou týchto zmlúv. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo preto rozhodujúce, či žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, z ktorého by žalovanému vyplývala povinnosť nahradiť mu takto vynaložené náklady. 58. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nárok žalobcu nemožno opierať o príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže uzavretie takejto zmluvy medzi stranami nebolo preukázané, a správne vylúčil aj kvalifikáciu tvrdeného vzťahu ako komisionárskej zmluvy podľa § 577 Obchodného zákonníka, ktorej pojmovým znakom je záväzok komisionára zariadiť vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť za odplatu (províziu), keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie dojednanie odplaty netvrdil (bod 25 napadnutého rozsudku). Odvolací súd nepovažoval za potrebné podrobnejšie sa zaoberať otázkou, či by tvrdený vzťah strán bolo potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka alebo - vzhľadom na to, že obe strany sú podnikateľmi - podľa tretej časti Obchodného zákonníka, ako namieta žalobca, pretože ani pri posúdení podľa Obchodného zákonníka, ktorého aplikácie sa žalobca v odvolaní dovoláva, nemohla byť žaloba úspešná. Keďže túto právnu kvalifikáciu uplatnil sám žalobca v odvolaní a žalovaný sa k nej vyjadril vo vyjadrení k odvolaniu, nejde o právne posúdenie, s ktorým strany nemohli rátať (§ 382 CSP). 59. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa treťou časťou tohto zákona spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Toto ustanovenie však len určuje právny režim, ktorým sa spravuje už vzniknutý záväzkový vzťah; samo osebe záväzkový vzťah nezakladá a nezbavuje stranu povinnosti preukázať jeho vznik. Aj obchodný záväzkový vzťah vzniká predovšetkým zo zmluvy, a to buď zo zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku ako typ zmluvy, ktorá obsahuje podstatné časti ustanovené pre daný typ zmluvy (§ 269 ods. 1 Obchodného zákonníka), napríklad mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, alebo zo zmluvy nepomenovanej (inominátnej) podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. 60. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy; ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 61. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Či by teda išlo o mandátnu zmluvu, alebo o zmluvu nepomenovanú, predpokladom jej vzniku je zhodný a dostatočne určitý prejav vôle oboch strán, z ktorého je zrejmé, aký záväzok na seba každá z nich prevzala - pri mandátnej zmluve najmä určenie obchodnej záležitosti, ktorú má mandatár pre mandanta zariadiť, a záväzok mandanta zaplatiť odplatu, pri nepomenovanej zmluve dostatočné určenie predmetu záväzkov oboch strán. Bez takéhoto určenia zmluva nevznikne. 62. V sporovom konaní, ktoré je ovládané kontradiktórnym princípom a zásadou prejednacou, nesie strana, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti. Bolo preto na žalobcovi, aby v konaní konkrétne tvrdil a preukázal, kedy, s kým a s akým obsahom bola zmluva uzavretá, čo bolo predmetom jeho záväzku voči žalovanému a predmetom záväzku žalovaného voči nemu, aké boli vzájomné práva a povinnosti strán (rozsah a spôsob zariaďovania činnosti, pokyny žalovaného, odplata, rozsah a spôsob úhrady nákladov) a že za žalovaného konala osoba oprávnená ho zaväzovať. Ak strana, ktorú dôkazné bremeno zaťažuje, rozhodujúcu skutočnosť nepreukáže, súd vychádza z toho, že táto skutočnosť nenastala, a rozhodne v jej neprospech. 63. Žalobca svoje bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno neuniesol. Jeho tvrdenia o predmete zmluvy zostali na všeobecnej úrovni a v priebehu konania sa menili. V žalobe hovoril o pomoci pri príprave a zabezpečení podkladov pre územné a stavebné konanie a o „poradenskej činnosti“, konateľ žalobcu pri výsluchu uviedol, že predseda predstavenstva žalovaného ho pôvodne žiadal o sprostredkovanie investora a až neskôr malo dôjsť k dohode o „dodaní služieb na investičný zámer“ a vybavení územného rozhodnutia a stavebného povolenia, a v odvolaní žalobca uvádza „odplatné poradenské služby a inžiniering“. Svedok D. K. opísal spoluprácu ako pomoc predsedovi predstavenstva žalovaného, ktorý hľadal partnera na rekonštrukciu a dostavbu budovy alebo niekoho, komu by projekt odpredal, pričom sa zvažovalo aj to, že týmto partnerom by bol sám žalobca. Z týchto tvrdení a výpovedí nie je zrejmé, či
mal žalobca žalovanému poskytovať poradenstvo, zariaďovať za neho obchodnú záležitosť, vykonávať inžiniersku činnosť, alebo sa na projekte podieľať ako potenciálny partner či investor, ani to, v akom rozsahu a za akých podmienok. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že zo skutkových tvrdení žalobcu ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, čo malo byť predmetom zmluvy (body 27 a 28 napadnutého rozsudku). Takto neurčitý vzťah nemožno kvalifikovať ani ako mandátnu zmluvu, ani ako nepomenovanú zmluvu, ktorá by v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikla. 64. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia žalobcu, že odmena za jeho činnosť bola obsiahnutá v položke „Manažérske náklady 5%“ finančnej analýzy, ktorú zaslal žalovanému e-mailom 24.08.2018. Odhliadnuc od toho, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca dojednanie odplaty netvrdil (bod 25 napadnutého rozsudku), ide o podklad vypracovaný žalobcom, ktorý žalovanému zaslal až po uzavretí zmlúv o dielo so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. (15.04.2018 a 05.05.2018), a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by ho žalovaný akceptoval. Nemožno z neho preto vyvodiť dohodu strán o odplate, a už vôbec nie o predmete a rozsahu záväzku žalobcu. Žalobca sa napokon v tomto konaní odplaty za svoju činnosť ani nedomáha; požaduje výlučne náhradu súm, ktoré zaplatil tretím osobám. Ani domnienka dojednania odplaty, na ktorú žalobca poukazuje (§ 566 ods. 2 Obchodného zákonníka), nemôže nahradiť preukázanie vzniku mandátnej zmluvy a určenia obchodnej záležitosti, ktorú mal mandatár zariadiť; uplatní sa len pri už uzavretej zmluve, pri ktorej je pochybnosť o tom, či bola odplata dohodnutá. 65. Vznik záväzkového vzťahu nepreukazuje ani e-mailová komunikácia, na ktorú žalobca v odvolaní poukazuje. Z e-mailových správ zo 06.12.2017 a 15.02.2018 vyplýva len to, že žalovaný prostredníctvom správy objektu poskytol žalobcovi dostupnú dokumentáciu k budove, čo samo osebe o vzniku vzájomných záväzkov nesvedčí. Správa z 02.03.2018 a komunikácia z 15.05.2018 a 16.05.2018 preukazujú, že predseda predstavenstva žalovaného bol o príprave projektu informovaný a k štúdii sa vyjadroval, nevyplýva z nich však, aký záväzok mali strany voči sebe prevziať, v akom rozsahu a za akých podmienok. Z komunikácie z obdobia od septembra do októbra 2018 (18.09.2018, 11.10.2018, 15.10.2018 a 24.10.2018) vyplýva, že strany až po tom, čo žalobca projekčné práce zadal a uhradil, rokovali o spôsobe ich vysporiadania, a to tak, že žalovaný by nahradil žalobcu v zmluvách s architektonickou kanceláriou, resp. by s ňou uzavrel vlastné zmluvy o dielo. Tieto rokovania k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným neviedli; navrhované zmluvy mali byť uzavreté medzi žalovaným a spoločnosťou MOROCZ TACOVSKY, s.r.o. a žalobca nemal byť ich stranou. Vyjadrenia predsedu predstavenstva žalovaného o ochote náklady refundovať, resp. ich vysporiadať, preto súd prvej inštancie správne nepovažoval za prejav vôle, ktorým by vznikol záväzok žalovaného voči žalobcovi (bod 30 napadnutého rozsudku). Rovnako podmienené vyjadrenie predsedu predstavenstva žalovaného na pojednávaní 06.12.2022, že je ochotný zaplatiť za tie časti dokumentácie, ktoré by vedel použiť, nemožno považovať za uznanie záväzku. 66. Na uvedenom nič nemení ani to, že člen predstavenstva žalovaného F.. Z. H. podpísal návrhy zmlúv o dielo. Išlo o návrhy zmlúv medzi žalovaným a treťou osobou, nie o zmluvu so žalobcom, a predseda predstavenstva žalovaného ich nepodpísal, hoci - ako uvádza aj sám žalobca v odvolaní - žalovaného zaväzuje prejav najmenej dvoch členov predstavenstva, z ktorých jedným musí byť vždy predseda. Ani prípadné uzavretie týchto zmlúv by navyše žalobcovi nezakladalo žiadne práva voči žalovanému. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že úkony predsedu predstavenstva treba posúdiť ako súčasť obchodného vedenia spoločnosti. Obchodné vedenie je vnútornou záležitosťou spoločnosti a nezakladá oprávnenie konať v jej mene navonok a zaväzovať ju voči tretím osobám; za právnickú osobu koná jej štatutárny orgán spôsobom určeným zákonom a zakladateľskými dokumentmi, prípadne zástupca (§ 13 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Odkaz žalobcu na povinnosť člena štatutárneho orgánu vykonávať pôsobnosť s odbornou starostlivosťou (§ 194 ods. 5 Obchodného zákonníka) je pre posúdenie vzniku záväzku žalovaného voči žalobcovi bez právneho významu, keďže táto povinnosť pôsobí vo vzťahu medzi členom predstavenstva a spoločnosťou. 67. Odvolací súd nezistil ani to, že by súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP), jednostranne alebo v rozpore s pravidlami logiky. Výpovede konateľa žalobcu a svedka D. K., na ktorých žalobca svoju argumentáciu postavil, ani pri ich plnej akceptácii nepreukazujú vznik dostatočne určitého záväzku. Konateľ žalobcu uviedol len všeobecne, že sa strany dohodli, že náklady na dokumentáciu pre územné rozhodnutie bude objednávať žalobca a následne ich refakturuje žalovanému, neuviedol však rozsah objednávaných prác, ich cenu ani ďalšie podmienky, za ktorých sa mal žalovaný zaviazať. Svedok D. K., zamestnanec žalobcu, opísal spoluprácu všeobecne a jeho výpoveď o predmete vzťahu sa s tvrdeniami žalobcu nezhoduje (bod 61 vyššie). Z výpovede svedka M. S. naopak vyplynulo, že výber architekta prebehol bez účasti žalovaného a zmluvy o dielo boli uzavreté so žalobcom; záver, že žalobca vystupoval ako konzultant vlastníka budovy, si
svedok podľa vlastných slov len odvodil. Za tejto dôkaznej situácie nebolo rozhodujúce, ako súd prvej inštancie hodnotil vierohodnosť výpovedí predsedu a člena predstavenstva žalovaného, pretože ani z dôkazov, ktoré žalobca navrhol a predložil, nevyplynulo, čo malo byť predmetom záväzkov strán a aké boli ich vzájomné práva a povinnosti. 68. Keďže žalobca nepreukázal vznik záväzkového vzťahu, z ktorého by žalovanému vyplývala povinnosť nahradiť mu vynaložené náklady, nebolo potrebné zaoberať sa jeho námietkami týkajúcimi sa nevyhnutnosti a účelnosti týchto nákladov (§ 572 Obchodného zákonníka, § 728 Občianskeho zákonníka) a súladu projektovej dokumentácie s územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal len pre úplnosť a jej posúdenie nemá vplyv na vecnú správnosť jeho výroku. 69. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 71. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
1. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). 2. 3. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). 4. 5. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).