Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_B2-58Cb-91-2020.pdf
PDF · 158.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-58Cb/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 15 -
IČS: 6120274229
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: žalobcu: MACHO consulting, s.r.o., so sídlom Exnárova 28, Bratislava, IČO: 45 940 665, zastúpený: iTRUST Legal, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: BOARD INVEST, a.s., so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, IČO: 35 919 451, zastúpený: LAW FIRM s.r.o., so Špitálska 10, 811 08 Bratislava o zaplatenie 63.449,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
- 15 -
IČS: 6120274229
I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
IČS: 6120274229
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 63.449,- Eur s príslušenstvom. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A., obec : A., okres : B. C., a to pozemkov reg. C – parc. č. 15651/18 – zastavané plochy a nádvorie a parc. č. 15651/59 – zastavané plochy a nádvorie a stavby súp. č. XXX na parc. č. 15651/18 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Jedná sa o pozemky a objekt (budovu) na Tomášikovej ulici 26, Bratislava, známe ako objekt bývalého výrobného družstva Úsvit. Žalovaný prostredníctvom D. E., predsedu predstavenstva, oslovil v r. 2017 žalobcu s návrhom na realizáciu investičného zámeru
- polyfunkčného objektu „ÚSVIT“, ktorý pôvodne plánoval realizovať na nehnuteľnostiach ešte v r. 2010/2011. Žalovaný požiadal žalobcu o pomoc pri príprave a zabezpečení podkladov potrebných pre územné a stavebné konanie s cieľom realizovať výstavbu polyfunkčného objektu. Žalovaný preto prostredníctvom svojej zamestnankyne C. F. G., zodpovednej za správu objektu Úsvit, dňa 06.12.2017 o 10:03:53 z emailovej adresy F. zaslal žalobcovi pôdorysy existujúceho objektu na Tomášikovej ulici vo formáte súborov „dwg“. Predmetné súbory následne žalobca dal k dispozícii architektom na prípravu podkladov pre investičný zámer, dokumentáciu k územnému konaniu („DUK“) a dokumentáciu k stavebnému konaniu („DSK“) projektu ÚSVIT. Okrem pôdorysu objektu ÚSVIT žalovaný prostredníctvom C. F. G., zaslal dňa 15.02.2018 o 10:56 z emailovej adresy F. zamestnancovi žalobcu C. H. I. na adresu jeho elektronickej pošty I. aj ďalšiu dokumentáciu potrebnú pre realizáciu investičného zámeru a prípravu projektovej dokumentácie, a to kolaudačné rozhodnutie č. Výst.327/1697/80/K-53 k objektu zo dňa 30.09.1980, dokumentáciu k pôvodnému investičnému zámeru z r. 2011 (vrátenie podania z 14.03.2011), stanovisko Hl. mesta Bratislava SR k zámeru zo dňa 13.04.2011, rozhodnutie Obvodného úradu ŽP v Bratislave zo dňa 03.05.2011, rozhodnutie Leteckého úradu SR zo dňa 13.06.2011 a určenie rozsahu dopravno-kapacitného posúdenia zo dňa 10.04.2012. Táto dokumentácia mala žalobcovi pomôcť (urýchliť) prípravu projektovej dokumentácie k rekonštrukcii a výstavbe objektu ÚSVIT ako aj znížiť náklady s tým spojené. Potvrdzuje to aj emailová správa žalovaného zaslaná z emailovej adresy D. E., predsedu predstavenstva žalovaného D. dňa 02.03.2018 o 11:53 na emailovú adresu C. J. K., konateľa žalobcu K., ktorej prílohou boli koordinačné výkresy objektu na Tomášikovej 26, Bratislava, zaslané D. E. od správy objektu ÚSVIT z adresy F. toho istého dňa. Ako vyplýva z obsahu emailovej správy D. E. zo dňa 02.03.2018, cieľom bolo zamedziť tomu, aby architekti pripravujúci projektovú dokumentáciu k investičnému zámeru neúčtovali žalobcovi za prípravu výkresov DWG, ktoré poskytol žalovaný. Zároveň žalovaný prejavil ochotu stretnúť sa k predbežným cenám za projekčné práce atď. Predmetná emailová správa tak podľa žalobcu jednoznačne potvrdzuje spoluprácu strán pri projekčných prácach na investičnom zámere a poskytovanie služieb žalobcom v prospech žalovaného.
2. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že následne oslovil s požiadavkou na spoluprácu architektonickú kanceláriu MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. so sídlom Balkánska 179/A, 851 10 Bratislava, IČO : 45 975 876, od ktorej dňa 15.04.2018 obdržal cenové ponuky na projektovú dokumentáciu etapy A (rekonštrukcia administratívnej budovy) a etapy B (dostavba/prístavba administratívnej budovy). Na základe cenových ponúk žalobca uzavrel dve zmluvy o dielo, a to Zmluvu o dielo zo dňa 15.04.2018 na vykonanie projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt A, rekonštrukcia administratívnej budovy a Zmluvu o dielo zo dňa 05.05.2018 na vykonanie projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt (Etapa) B, Dostavba/Prístavba administratívnej budovy“. Cena za dielo podľa zmluvy k etape A bola dohodnutá na sumu 108 900,- EUR bez DPH a za dielo podľa zmluvy k etape B na sumu 118 900,- EUR bez DPH. Ďalšia korešpondencia medzi stranami potvrdzuje, že strany spolupracovali na príprave dokumentácie k projektu administratívnej budovy Úsvit, keď žalovaný v správe zaslanej z emailovej adresy D. E., predsedu predstavenstva žalovaného D. dňa 15.05.2018 o 10:52 na emailovú adresu C. J. K., konateľa žalobcu K. a C. H. I. I. zasielal pripomienky k predloženej štúdii (návrh projektu) administratívnej budovy (AB) Úsvit na Tomášikovej 26, Bratislava. Žalobca v správe zaslanej z emailovej adresy C. J. K., konateľa žalobcu K. dňa 16.05.2018 o 10:17 na emailovú adresu D. E., predsedu predstavenstva žalovaného D. reagoval na nápady a pripomienky žalovaného k štúdiám. Žalovaný v správe zaslanej z emailovej adresy D. E. 16.05.2018 na emailovú adresu C. J. K., a C. H. I. reagoval na odpoveď žalobcu zo dňa 16.05.2018 o 10:17. Vzájomná komunikácia strán potvrdzuje spoluprácu na príprave projektovej dokumentácie AB Úsvit s cieľom optimalizácie výnosov pre investora (žalovaného). Emailová správa žalovaného zo dňa 02.03.2018 zároveň potvrdzuje, že žalovaný bol uzrozumený s tým, že bude znášať náklady za projekčné práce a že žalobca zabezpečí vyhotovenie projektovej dokumentácie k AB Úsvit na náklady žalovaného. Dňa 24.08.2018 o 11:47 žalobca v správe z emailovej adresy C. H. I. I. zaslal žalovanému
na emailovú adresu D. E., predsedu predstavenstva žalovaného D. finančnú analýzu projektu ÚSVIT Tomášikova vo formáte súboru MS Excel (.xls). Finančná analýza, pripojená ako príloha v predmetnej emailovej správe, obsahuje časť s názvom „Náklady na projekčnú činnosť“, ktorá v tabuľkovej forme uvádza prehľad nákladov na zabezpečenie projektovej dokumentácie prostredníctvom architektonickej kancelárie MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. v súlade s uzavretými zmluvami o dielo. Žalobca v súvislosti so zabezpečením projektovej dokumentácie vynaložil sumu 63.445,- Eur bez DPH. Žalobca v správe zaslanej z emailovej adresy C. J. K., dňa 10.09.2018 na emailovú adresu D. E., žiadal žalovaného o oznámenie údajov subjektu, ktorému môže refakturovať predmetné náklady. Žalovaný v správe zaslanej z emailovej adresy D. E., na emailovú adresu C. J. K., reagoval na požiadavku žalobcu, pričom žiadal upresnenie výšky nákladov a úpravu vzťahu s architektami, ktorí spracovali projektovú dokumentáciu. Žalobca v správe zaslanej z emailovej adresy C. J. K., dňa na emailovú adresu D. E., predsedu predstavenstva žalovaného D. zaslal žalovanému v elektronickej podobe 2 zmluvy o dielo na dodávku projekčných prác, v ktorých bola suma určená podľa prílohy zaslanej žalovanému. Na správu žalobcu zo dňa 18.09.2018 žalovaný nereagoval, a preto ho žalobca v správach zaslaných z emailovej adresy C. J. K. dňa 02.10.2018 o dňa 10.10.2018 o na emailovú adresu D. E., predsedu predstavenstva žalovaného D. urgoval so žiadosťou o oznámenie údajov subjektu, ktorému by žalobca refakturoval doterajšie priame náklady spojené s prípravou dokumentácie.
3. Podľa žalobcu žalovaný svoj záväzok refundácie nákladov spojených s prípravou dokumentácie pre AB Úsvit potvrdil emailovou správou zaslanou z emailovej adresy D. E. dňa 11.10.2018 na emailovú adresu C. J. K., konateľa žalobcu K., v ktorej výslovne ubezpečil žalobcu o tom, že „nie je žiadny problém“ s úhradou požadovanej sumy, emailovou správou z emailovej adresy D. E., zo dňa 15.10.2018 s predmetom správy „Tomášikova – Refakturácia“ na emailovú adresu právneho zástupcu žalovaného J. L. a v kópii na C. J. K., konateľa žalobcu, v ktorej žalovaný požiadal svojho právneho zástupcu o prípravu dokladov, v dôsledku ktorých by žalovaný nahradil žalobcu v zmluvách uzavretých s architektonickou kanceláriou a zaplatil čiastku 63.445,- Eur bez DPH špecifikovanú v emailovej správe a prílohe emailu zaslaného dňa 19.09.2018 právnemu zástupcovi žalovaného; emailovou správou zaslanou z emailovej adresy D. E., dňa 24.10.2018 na emailovú adresu C. J. K., ktorej prílohou bol návrh 2 zmlúv o dielo na vyhotovenie projektovej dokumentácie na AB Úsvit. Zmluvy mal v pozícii objednávateľa uzavrieť žalovaný a v pozícii zhotoviteľa spoločnosť MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o., pričom zmluvy svojím obsahom kopírovali obsah zmlúv o dielo uzavretých medzi žalobcom a spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. dňa 15.04.2018 a zároveň je z ich obsahu nepochybné, že predmet diela podľa oboch navrhnutých zmlúv bol zhotoviteľom vyhotovený čiastočne vopred, t.j. pred ich navrhovaným podpisom, cena za dielo bola zhotoviteľovi čiastočne uhradená zo strany žalobcu už pred ich navrhovaným podpisom, žalobca vykonával pre žalovaného poradenskú činnosť v súvislosti s predmetom uvedených zmlúv, t.j. zaslané návrhy zmlúv o dielo potvrdzujú zmluvnú spoluprácu sporových strán, emailovou správou z emailovej adresy J. dňa 25.10.2018 na emailovú adresu C. J. K., ktorej prílohou bol návrh 2 zmlúv o dielo na vyhotovenie projektovej dokumentácie na AB Úsvit so sledovaním zmien v dokumentoch s podpisom C. D. M., člena predstavenstva žalovaného a otlačkom pečiatky žalovaného na Zmluve o dielo na dodávku projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt (Etapa) B, Dostavba/Prístavba administratívnej budovy“ a - Zmluve o dielo na dodávku projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava. Podľa žalobcu je nepochybné, že účastníci uzavreli neformálnu (v ústnej podobe) zmluvu, ktorej predmetom bola poradenská činnosť poskytovaná žalobcom žalovanému v súvislosti s prípravou a realizáciou projektu AB Úsvit na Tomášikovej 26, Bratislava, pričom v 1. fáze žalobca zabezpečil žalovanému dokumentáciu pre územné a stavebné konanie ako aj súvisiace podklady, kde náklady na ich vyhotovenie zo strany tretích osôb uhradil žalobca.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.04.2020, v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 22Up/647/2020, platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že je pravdou, že žalovaný chcel v minulosti realizovať investičný zámer v súvislosti s administratívnou budovou Úsvit, avšak tento nerealizoval z dôvodu, že predmetná budova sa nachádza v zmysle územného plánu Hl. mesta SR Bratislava v tzv.
stabilizovanom území, a teda žiadnu prístavbu tam nie je možné realizovať. Následne preto žalovaný hľadal spoluinvestora na rekonštrukciu predmetnej budovy. Po prieskume trhu oslovil p. D. E. (predseda predstavenstva Žalovaného) C. N. O. s požiadavkou, či nepozná niekoho, kto pracuje s (investorom) C. P. G.. C. N. O. odporučil p. D. E. C. J. K. (konateľa žalobcu), a zároveň im dohodol osobné stretnutie. Na tomto osobnom stretnutí požiadal p. E. C. K. o oslovenie C. G. s touto investičnou príležitosťou. Po určitom čase došlo k osobnému stretnutiu p. E. a C. G. (konaného v administratívnej budove Úsvit), za osobnej účasti pani G., C. K. a C. I.. C. G. si predmetnú budovu prešiel (prezrel) a požiadal C. K. a C. I., aby mu spravili due dilingence. Na základe tejto skutočnosti prišiel C. K. s tým, že bude potrebné spracovať nejaký investičný zámer za účasti (nejakých) architektov tak, aby vedeli vypočítať návratnosť prípadnej investície. Žalovaný preto žalobcovi poskytol všetky podklady, ktorými disponoval, vrátane predošlých štúdií, s tým, že by to malo byť postačujúce. C. K. napriek tomu navrhol, že je potrebné vybrať nejakých architektov užším výberom s tým, že o každom kroku bude informovať p. E. (ako predsedu predstavenstva Žalovaného), čo sa však nestalo. I. E. vôbec nebol informovaný kedy a ako sa výber architektov uskutoční, resp. uskutočnil, a to, že bola vybraná architektonická kancelária MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. sa dozvedel až dodatočne, na osobnom stretnutí aj za účasti C. M.. Rovnako cenu za služby architektonickej kancelárie MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. sa tak p. E. ako i C. M. dozvedeli až dodatočne. Zástupcom žalovaného (p. E. a C. M.) sa tento prístup nepáčil, ale keďže vychádzali z toho, že je to pod „kuratelou“ potenciálneho skúseného investičného partnera (C. G.), tak aspoň chceli byt prítomní pri prezentácii projektu, nakoľko žalovaný mal byť v projekte zainteresovaný v rozsahu 50 %. Žalovaný však ani na prezentáciu projektu prizvaný nebol. Zo samotného projektu neskôr vyplynulo, že návratnosť investície by sa vylepšila, ak by sa ku pôvodnej budove pristavila ďalšia. I. E. upozornil C. K. a C. I., že z dôvodu stabilizovaného územia to nie je možné, na čo C. K. reagoval, že cez architektonickú kanceláriu MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. to nebude problém vybaviť. Nakoniec však C. K. predsa objednal štúdiu na územne rozhodnutie na prístavbu novej budovy, pričom po nejakom čase na jeho stretnutí s p. E. tomuto povedal, že C. G. ako spoluinvestor o projekt záujem nemá, a či v tom má nejako pokračovať. I. E. mu oznámil, že si to prejde s architektmi (MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o.) a bude chcieť s nimi dohodnúť zmluvu o vysporiadaní (za účasti žalobcu, žalovaného a MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o.). I. E. preto poveril právneho zástupcu žalovaného prípravou mechanizmu vysporiadania. Žalobca pritom trval na tom, aby žalovaný prevzal jeho práva a povinnosti zo zmlúv o dielo uzatvorených medzi ním (žalobcom) a MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. Samotné zmluvy o dielo uzatvorené medzi žalobcom a MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. považuje žalovaný za nevýhodné, nakoľko tieto neobsahujú žiadne záruky zo strany zhotoviteľa (MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o.) na zhotovenie a dokončenie a predovšetkým skutočnú realizáciu diela – rekonštrukcie a prístavby administratívnej budovy (pričom práve realizácia by bol hlavný dôvod prípadnej objednávky projekčných prác, predovšetkým za situácie, že prístavba mala byť realizovaná v stabilizovanom území na čo bol žalobca upozornený). Neskôr C. K. (Žalobca) oznámil p. E. (na rozdiel od jeho predchádzajúceho vyjadrenia), že architekti J., F. nevedia vybaviť územné rozhodnutie na prístavbu a že to (projekty) bude jednoducho potrebné zaplatiť. Zo zdravotných dôvodov požiadal p. E. C. M., aby sa oboznámil s projektmi a tieto posúdil. C. K. sa s ním síce stretol, avšak projekty mu odmietol ukázať pokiaľ mu za ne nebude zaplatená žalovaná suma. To však C. M. odmietol s tým, že ani on ani p. E., resp. nikto od žalovaného, nič z toho, čo malo byť urobené nevidel. Žalobca však trval na tom, aby C. M. aspoň podpísal zmluvy o dielo medzi žalovaným a MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. C. M. teda v dobrej viere zmluvy podpísal, pričom upozornil C. K., že nie je splnomocnený podpisovať za p. E. a že podľa výpisu z obchodného registra je potrebný i podpis predsedu predstavenstva (p. E.) Žalovaného. Následne mu bolo odovzdané jedno paré výkresov. C. M. sa chcel skontaktovať s architektmi MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o., avšak neúspešne, pričom doposiaľ sa s nimi nestretol nikto zo zástupcov Žalovaného.
6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že nikdy nežiadal žalobcu, aby v jeho mene alebo na jeho účet alebo v jeho prospech objednával nejaké projekčné práce u nejakých architektov a už vôbec neodsúhlasil náklady takýchto prác, resp. bol s takýmito nákladmi uzrozumený. Žalovaný by v žiadnom prípade nesúhlasil s vynaložením nákladov na práce na diele, ktoré nebude možné či už z technických a/alebo legislatívnych dôvodov realizovať. Žalovaný vychádzal pritom z toho, že činnosť žalobcu koordinuje potenciálny spoluinvestor projektu. Napriek tomu bol Žalovaný pripravený situáciu riešiť (čo však neznamená, že uznával akýkoľvek nárok Žalobcu), avšak iba za predpokladu, že bude mať zo strany vyhotoviteľa projektov (MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o.) garancie realizovateľnosti projektov. Žalovaný ďalej podotýka, že i v prípade, ak by došlo k uzavretiu zmlúv o dielo medzi ním a spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. (čo sa však vzhľadom na absenciu podpisu p. E. nestalo), nevznikla by mu bez ďalšieho žiadna povinnosť úhrady žalovanej sumy Žalobcovi. Žalobca v žalobe vôbec neuvádza, čo
malo byť predmetom vzájomných záväzkov, a teda ani len netvrdil existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným, na základe ktorého by žalovanému mala vzniknúť povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. Žalovaný nikdy nesúhlasil s vynaložením nákladov na obstaranie projektovej dokumentácie (ani s ich refundáciou). Žalovaný obsah zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. pred ich uzatvorením nepoznal. Predmetné zmluvy pritom boli uzatvorené dňa 15. apríla 2018 resp. dňa 5. mája 2018, teda v čase, kedy žalovaný nemal žiadnu vedomosť o ich obsahu a teda ani dohodnutej zmluvnej odmene. Už z tejto skutočnosti vyplýva, že Žalovaný nemohol súhlasiť s vynaložením nákladov tak, ako to tvrdí žalobca.
7. Na argumentáciu žalovaného uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu reagoval žalobca v podaní, v ktorom vyjadril svoj súhlas s pokračovaním v konaní. V tomto podaní žalobca uviedol, že z priložených dokladov je nepochybné, že účastníci uzavreli neformálnu (v ústnej podobe) zmluvu, ktorej predmetom bola poradenská činnosť poskytovaná žalobcom žalovanému v súvislosti s prípravou a realizáciou projektu AB Úsvit na Tomášikovej 26, Bratislava, pričom v 1. fáze žalobca zabezpečil Žalovanému dokumentáciu pre územné a stavebné konanie ako aj súvisiace podklady a uhradil náklady na ich vyhotovenie. Prejavy vôle strán zachytené vo vzájomnej komunikácii strán podľa žalobcu nepripúšťajú iný logický výklad. Zo správania, vzájomnej komunikácie strán ako aj z doložených dokladov (najmä emailová korešpondencia zo dňa 06.12.2017, 15.02.2018 a 02.03.2018 ako aj z korešpondencie po 15.10.2018 a návrhov zmlúv o dielo medzi žalovaným a architektonickou kanceláriou MOROCZ TACOVSKY, s.r.o.), že žalovaný akceptoval služby poskytnuté žalobcom, spočívajúce v poradenskej a konzultačnej činnosti a obstaraní dokladov (dokumentácie) pre realizáciu projektu administratívnej budovy Úsvit podľa požiadaviek a inštrukcií žalovaného, súhlasil s vynaložením nákladov zo strany žalobcu na obstaranie projektovej dokumentácie vo výške 63 449,- Eur, súhlasil s refundáciou uvedených nákladov vo výške 63 449,- Eur. Z obsahu čl. 6 bodu 6.5. zmlúv o dielo, ktoré za žalovaného podpísal C. D. M. jednoznačne vyplýva, že žalobca plnil v prospech architektonickej kancelárie MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. a že toto sa malo (v prípade uzavretia zmlúv) považovať za plnenie za žalovaného, resp. malo sa započítať na plnenie žalovaného podľa zmlúv. Návrhy zmlúv zasielal D. E., predseda predstavenstva žalovaného v elektronickej podobe ako prílohu emailovej správy zo dňa 24.10.2018 na emailovú adresu C. J. K.. Žalovaný nijako logicky nezdôvodnil skutočnosť, že ak žalobca nepostupoval dohodnutým spôsobom, resp. ak postupoval v rozpore s tým, čo si strany dohodli, prečo mu potom žalovaný vo vzájomnej komunikácii ani raz nevytkol nesprávny postup.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu J. K., výsluchom predsedu predstavenstva žalovaného D. E., výsluchom člena predstavenstva žalovaného D. M., výsluchom svedka Q. J., výsluchom svedka H. I. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z výsluchu štatutára žalobcu J. K. súd zistil, že štatutár pôsobil v minulosti s p. O. v jednej spoločnosti. I. O. ho oslovil na dodávku služieb a prác spojených s developmentom budovy na Tomášikovej ulici v r. 2017. Keďže vedel, že žalobca sa zaoberá developmentom oslovil ho, či by nevedel pomôcť. Na stretnutí mu vysvetlil o akú nehnuteľnosť ide. Štatutár žalobcu reagoval tak, že sa na to rád pozrie, ale bude potrebovať ďalšie informácie. Následne začiatkom r. 2018 došlo k stretnutiam za účasti štatutára žalobcu, p. E. a bývalého zamestnanca žalobcu p. I.. I. E. cez p. G. začali žalobcovi zasielať podklady, tak aby získali bližší obraz o tom, čo v danom projekte vedia urobiť a aká výstavba by mala prebehnúť. V tom období začiatkom roka p. E. poprosil žalobcu aj o to, či by nepoznali niekoho, kto by vedel tento zámer aj financovať, kde mu navrhli niekoľko potenciálnych investorov, kt. by mali o to záujem a s jedným z nich sme dohodli aj stretnutie a obhliadku. Na tomto stretnutí, kt. prebehlo začiatkom r. 2018 po obhliadke investor vyslovil názor, že o tento investičný zámer nemá záujem a nebude pokračovať v rokovaní. Následne p. E. uviedol, že aj napriek tomu, že nie je ďalší investor, chce do projektu ísť a chce aby mu dodali služby na daný investičný zámer, bolo vybavené územné rozhodnutie a stavebné povolenie. dohodli sa, že náklady spojené s vydaním dokumentácie pre územné rozhodnutie bude objednávať žalobca a následne ich bude refakturovať žalovanému. Na základe tejto dohody žalobca zorganizoval tender na dodávku projekčných prác. Na základe výsledku tendra p. E. rozhodol, že môžu pokračovať s architektonickým ateliérom R.. Žalobca zazmluvnil tento ateliér na dodávku projekčných prác na územné rozhodnutie, stavebné povolenie a realizačný projekt a štúdiu. To prebehlo niekedy v apríli 2018. Architektonický ateliér zahájil projekčné práce, kde výsledky boli prezentované p. E. a prebehlo niekoľko organizačných stretnutí, mailov, kde p. E. koordinoval a pripomienkoval tieto práce. Keď práce na dokumentácii pre územné rozhodnutie boli dokončené, predložili p. E. kompletný návrh
investičných nákladov na rekonštrukciu budovy, s tým, že v zmysle predchádzajúcej dohody ho žiadali o refakturáciu týchto nákladov doteraz vynaložených na tento projekt. To bolo niekedy v septembri 2018. Následne p. E. mailom, osobne, aj telefonicky ubezpečoval, že pripravia dohodu, kde by toto vysporiadali zakomponovali aj zmluvne. Počas celého tohto obdobia žalobcu ubezpečoval, že všetko bude vysporiadané, čo napísal aj do niekoľkých mailov a SMS. Následne štatutár žalobcu poukázal na znenie e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu. Na základe tohto mailu a zadania, kt. p. E. zadal p. L., p. L. pár dní na to zaslal zmluvné dokumenty, tieto vytlačili bez zmeny, štatutár žalobcu ich podpísal za žalobcu, prišiel ich podpísať p. M. a dokumenty mal prísť podpísať aj p. E., kt. sa najskôr na podpis ospravedlnil kvôli zdravotným problémom a následne na žalobcu začal tlačiť, aby dodal ďalšie služby, t.j. aby vybavil územné rozhodnutie a až potom že podpíše tento dokument, ktorý už bol pripravený a podpísaný jedným zo štatutárov, to štatutár žalobcu odmietol, s tým, že do času, kým nebudú refundované tie náklady, ktoré už boli zaplatené, kt. si spol. BOARD INVEST objednala, tak v ďalších prácach nebude pokračovať. Odvtedy neprebehla žiadna komunikácia so žalovaným a p. E. odmietal podpísať dohodu, kt. sám navrhol. Medzi štatutárom žalobcu a p. M. a E. prebehlo niekoľko stretnutí, kde bol p. E. a na niektorých bol p. M., ktorí boli obaja informovaní o priebehu prác, rozsahu prác na kt. sme vtedy pracovali. Týchto stretnutí sa zúčastňovali aj ďalšie osoby na väčšine stretnutí sa zúčastňoval p. I., ktorý bol ako projektový manažér určený na tento projekt. Počas celého obdobia spolupráce so žalovaným bol štatutár žalobcu ubezpečovaný, že všetky náklady spojené s dokumentáciou pre územné rozhodnutie po jej dokončení a odovzdaní budú uhradené, nikdy nebola spochybnená výška a rozsah odvedených prác, naopak vždy bol ubezpečovaný, že tieto práce budú v plnej výške zaplatené, to bolo potvrdené ústne, SMS komunikáciou, mailovou komunikáciou. Zmluvu medzi žalobcom a architektonickým ateliérom R. zabezpečoval žalobca, tak ako bolo dohodnuté s E., keď si tieto práce objednával. Štatutár žalobcu ďalej uviedol, že finálne znenie zmluvy, ktorá mala byť podpísaná medzi žalobcom a žalovaným vypracoval p. L., táto zmluva bez zmeny bola podpísaná p. M. a štatutárom žalobcu.
10. Z výsluchu štatutára žalovaného D. E. súd zistil, že štatutár žalovaného kontaktoval p. O.. Spomínal mu, že žalovaný by chcel robiť nejaké rekonštrukcie na budove, ale hľadá spoluinvestora, či nepozná niekoho, kto pracuje s p. G., keďže on robí dosť projektov v Ružinove a vie v tom chodiť. Povedal mu, že pozná p. K. a poslal mu na neho telefónne číslo. Štatutár žalobcu p. K. kontaktoval, dohodli si stretnutie, kde sa vo všeobecnej rovine rozprávali spoločných známych a taktiež o p. G.. Nakoniec p. G. sa prišiel pozrieť na budovu, rozprávali sa, že hľadá niekoho, kto by vlastnil 50% budovy, ale že nemá na to ľudí. On mu povedal, že má ľudí, p. K. a p. I., kt. boli tiež v budove a si ju obzerali. Bolo mu oznámené, že by chceli urobiť due diligence, tak ich zoznámil s p. G., alebo sa už aj zoznámili keď chodili po budove. Ona im dodávala dokumenty, ktoré mali z predchádzajúcich pokusov o nejaké práce na budove. Následne mu bolo oznámené, že si urobia nejaký architektonický projekt, aby vedeli presne vypočítať hodnotu, cenu, návratnosť projektu. Predtým pracoval vo firme, kt. investuje do rizikového kapitálu, taktiež najímali konzultantov na rôzne projekty. Bolo mu to jedno, tak povedal ok, veď si urobte nejakú architektonickú štúdiu, keď chcete, ale keďže vlastním 50% budovy, tak bolo by dobré aj zohľadniť nejaké veci, kt. by som ja chcel. Na to zobral svojho švagra p. M. za p. K., predstavil mu ho a požiadal ho, že keď budú organizovať nejaký výber na architekta, tak nech ich zavolá, aby aspoň vedeli aký architekt to bude robiť. To sa nestalo. I. K. im potom oznámil, že vybrali architektonickú kanceláriu J.. Tak požiadal, aby buď jeho alebo p. M., prizvali k prezentácii projektu. Nakoniec im bolo oznámené, že projekt nevychádza finančne a p. G. sa ho nezúčastní, ale možno že by vychádzal, kedy bol projekt rozšírený o dostavbu budovy. Ja som oznámil p. K., že tam to nie je možné dostavať nič, lebo budova sa nachádza v stabilizovanom území. Ale že oni by to asi vedeli s J. a R. vybaviť. Tam to nejako skončilo, keďže štatutár žalovaného mal zdravotné problémy a absolvoval operáciu v zahraničí, dostal telefonát od p. K., že má nejaké výkresy a bolo dobré by ich zaplatiť. Štatutár žalovaného tie výkresy nikdy nevidel, ale v dobrej viere povedal švagrovi, choď pozrieť tie výkresy a keď bude možné niečo použiť na náš projekt tak si to od nich kúpime. On išiel teda za p. K., že si zoberie výkresy, ale tie mu nechceli dať, pokiaľ niečo nepodpíše, tak na to aby si pozrel výkresy, im podpísal, povedal, že nevedel čo, asi nejakú zmluvu, pozrel si výkresy, kt. boli nejaké, im nerozumel a chcel kontaktovať p. J. s R., volal im do kancelárie, zistil si ich mobily. Vôbec mu neodpovedali ani nedvíhali telefón. Nakoniec sa mu podarilo s nimi stretnúť, niekedy v r. 2021 pri inom projekte, keďže kancelária bola dvorná kancelária jedného obchodného reťazca, kt. mal u žalovaného záujem otvoriť prevádzku, tak im to oni kreslili podľa informácií, kt. už mali predtým. Štatutár žalovaného ich chcel najať aj na ďalšie práce v budove nielen na obchodnú prevádzku, keďže už predtým kreslili túto budovu pre p. K., že nech použijú veľkú časť alebo nejakú z tých výkresov, čo im ako hovorí p. K. zaplatil, nech sa s nimi aspoň takouto formou vysporiadam, ale oni mu oznámili, že sa z toho nedá použiť
nič. Tak sa nedohodli a tam to skončilo. K správe zo dňa 02.03.2018 uviedol, že ju odoslal ako odpoveď na niečo, ale to všetko súvisí s tým, že u p. K. som žalovaný si ja ani BOARD INVEST žiadne práce neobjednal, na žiadnych cenách ani termínoch sme neboli dohodnutí, a keďže on chcel, aby sme nejaké projekty riešili s J. a R., tak potom poslal p. M. nech si ich pozrie. K mailu zo dňa 15.05.2018 odoslaného o 10,52 štatutár žalovaného uviedol, že sa nevyjadroval k dokumentácii to boli iba nejaké nakreslené veci. Následne keď p. M. pozrel dokumentáciu zistil, že žiadne jeho pripomienky neboli akceptované. Urobili nejaký projekt rýchlo s architektami a potom sa to snažili predať. Pokiaľ je niečo, čo vie použiť z tej dokumentácie, je ochotný za tie časti zaplatiť. Mailom zo dňa 15.10.2018, kt. sa nachádza na čl. 41 súdneho spisu, štatutár žalovaného reagoval na to, čo mu bolo poslané p. K., následne to poslal p. doktorovi iba aby pripravil nejakú zmluvu, ale určite v konečnej zmluve by neboli tieto čísla, čo sú tam. Cenu prác skopíroval z toho, čo mu poslal p. K.. Potom ako p. G. nesúhlasil so vstupom do projektu, sa asi niekedy bavili o nejakej cene s architektom, ale nikdy neodsúhlasoval ani cenu ani rozsah prác medzi J. a J. R.. Štatutár žalovaného ďalej uviedol, že sa tendra na výber architektov nezúčastnil a ani nevedel, že tento tender prebehol. Nevedeli ani kto sa zúčastnil, ani za objednávateľa ani za architektov. So žalobcom ohľadom podmienok spolupráce s architektami a výške odmeny a spôsobe jej úhrady, štatutár žalovaného nerokoval, brat ako súčasť due diligence, ktoré rieši žalobca.
11. Z výsluchu štatutára žalovaného D. M. súd zistil, že tento sa stotožnil s výsluchom predsedu predstavenstva p. D. E.. Štatutár žalovaného ďalej uviedol, že p. E. ho predstavil p. K.. Bolo to u nich, vtedy mal zdravotné problémy p. E., tak ho predstavil a zároveň požiadal aby v prípade, keď to bude potrebné doplnil alebo nahradil v nejakých úkonoch, p. E.. Podmienky spolupráce sa riešili na formálnom stretnutí v kancelárii u p. J.. Štatutár žalovaného podpísal zmluvy o dielo, ktorých predmetom bolo vykonanie projekčných prác na stavbe polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, objekt A, B. Mal prevziať nejakú dokumentáciu, myslel že mu dávajú podpísať nejaký protokol, nič mu nepovedali, tak to podpísal. Bolo mu predložený nejaký materiál ktorý má podpísať s tým, že keby to nepodpísal, nič by mu neboli dali. Nevedel, že podpisuje zmluvu. Na to potom dostal igelitovú tašku ale žiadnu dokumentáciu, tá by sa do tašky nezmestila, s tým ho vyprevadili.
12. Z výsluchu svedka Q. J. súd zistil, že svedok je zástupcom architektonickej kancelárie Morocz_Tacovsky, s.r.o., ktorá v prvom štvrťroku 2018 spracovávala dokumentáciu ohľadom budovy Úsvit. Žalobca vyhlásil internú súťaž na výber architekta pre rekonštrukciu budovy Úsvit, túto súťaž vyhrali, následne pristúpili k projektovaniu. Proces prebieha tak, že sa najprv urobí obhliadka budovy a následne sa upresní zadanie a pristúpi sa k vypracovávaniu projektu. Proces projektovania prebiehal klasicky, teda prebehli osobné stretnutia, viacero obhliadok na ktorých sa upresňoval obsah a rozsah rekonštrukcie, následne pristúpili k projekcii, projektová dokumentácia bola vypracovaná, proces projekcie trval niekoľko mesiacov a za vypracovanie projektu dostali zaplatené. Projektová dokumentácia bola vypracovaná pre žalobcu, ktorý v tom čase vystupoval ako konzultačná spoločnosť objednaná vlastníkom budovy. Prebehlo viacero stretnutí, ohliadok, ktorých sa zúčastnil aj vlastník a správa budovy, prebiehala aj mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Uskutočnila sa vstupná ohliadka, na ktorej boli prítomní všetci vrátane žalovaného, následne prebiehala mailová komunikácia medzi architektonickou kanceláriou a žalobcom. Procesu sa zúčastňovala aj správa budovy Úsvit, konkr. p. G., projektová dokumentácia bola konzultovaná aj so správou budovy, zadanie sa v priebehu procesu upresňovalo a menilo. Uskutočnilo sa niekoľko obhliadok, boli tam zástupcovia oboch strán, boli tam aj ďalší ľudia, zo správy budovy, údržby budovy, tak ako to na takýchto obhliadkach býva. S p. E. sa stretol prvý krát, keď sa konala veľká obhliadka, a druhý raz keď bola projektová dokumentácia odovzdaná. Bol v ateliéri konzultoval s nami obsah a rozsah projektovej dokumentácie. Na stretnutie s p. M. si nespomína. Zmluva o dielo bola podpísaná so žalobcom a následne boli postúpené práva a podpísaná zmluva so žalovaným. Zmluva so žalovaným bola podpísaná iba z našej strany, žalovaný ju nepodpísal. Zmluva o postupe práv mala byť o tom, že mali pokračovať v prácach ďalej iba so žalovaným. Na stretnutí v ateliéri bola debata o tom, čo bolo vypracované, čo bolo zaplatené, a čo doposiaľ nebolo zaplatené. Rozprávalo sa aj o tom, či by ďalej nepokračovali už so žalovaným. Výber architekta prebiehal formou mailovej komunikácie, čo je bežné a v tejto žalovaný zahrnutý nebol. Žalovaný bol účastný mailovej komunikácie, proces prebieha formou otázok a odpovedí, na ktorých sa upresňuje zadanie, žalovaný bol súčasťou tejto mailovej komunikácie, resp. aspoň jej časti. Za budovu Úsvit tam bolo niekoľko osôb, kt. boli zodpovedné za špecifikovanie zadania, konkrétne mená svedok nevedel uviesť. Skutočnosť, že žalobca vystupoval ako konzultant pre žalovaného, si svedok odvodil z toho, že majiteľ alebo zástupcovia majiteľa budovy, správa budovy boli prítomní na stretnutiach, pričom je zrejmé, že žalobca nebol vlastníkom budovy, tak z toho logicky vyzýva že žalobca pôsobil
ako konzultant žalovaného. Takto to bolo prezentované. Boli oslovení a býva to štandardom v prípade takýchto projektov, aby vykonávali aj inžiniering aj v tomto prípade túto činnosť vykonávali v súvislosti s magistrátom. Svedok sa stretol so štatutárom žalovaného prvý krát na obhliadke, muselo to byť niekedy začiatkom roka 2018, toto stretnutie nezvolával žalovaný, ale bolo zvolané žalobcom.
13. Z výsluchu svedka H. I. súd zistil, že svedok bol zamestnancom žalobcu od začiatku r. 2018, predmetný projekt mal na starosti ako projektový manažér, takto prišiel do kontaktu aj s p. E.. S p. K. aj s p. E. sa zúčastnili viacerých stretnutí s tým, že hľadajú nejakého developera, ktorý by projekt posunul na novú úroveň, žiaden developer neprejavil o tento projekt záujem a tak bol oslovený na spoluprácu žalobca. Zvažovali sa viaceré spôsoby, čo s budovou urobiť, bolo dohodnuté, že projekt sa vypracuje v dvoch fázach. V prvej časti projektu sa bude riešiť rekonštrukcia existujúcej administratívnej budovy a v druhom projekte prístavba. Celý proces bol komunikovaný aj s p. E.. Oslovili viaceré projektové kancelárie, vybrali ateliér Mórocz_Tacovský, s.r.o. ktorý začal projektovú dokumentáciu spracovávať. Pri vypracovávaní projektu časti projektu posúvali p. E., či idú správnym smerom. Následne bol projekt dokončený a malo sa vybaviť stavebné povolenie. poslednou fázou projektu, kedy s ním svedok prišiel do kontaktu bolo odovzdanie projektovej dokumentácie p. M. v priestoroch žalobcu. Bolo to komunikované ako pomoc p. E., ktorý hľadal partnera buď na rekonštrukciu a dostavbu budovy alebo prípadne niekoho komu by projekt odpredal. Bola preberaná aj možnosť, že by týmto partnerom mal byť žalobca. Stretnutí bolo niekoľko, na niektorých sa zúčastnil p. E., na niektorých viacero osôb, takže sa tam mohol zúčastniť aj p. M.. S p. E. komunikovali sme viaceré alternatívy, tak aby bol projekt čo najviac atraktívny. Všetky dielčie náklady boli komunikované aj s druhou stranou, boli druhou stranou aj odsúhlasované, až následne sa na nich začalo pracovať. Svedok bol prítomný na stretnutí, na kt. p. E. žiadal, aby pre neho vykonávali servis a inžiniering projektu. Vypracovanie projektovej dokumentácie objednával žalobca, na základe poverenia p. E.. Prebehlo viacero aj osobných stretnutí, na ktorých bola zo strany E. požiadavka, aby sme vypracovali projektovú dokumentáciu, projektovú dokumentáciu sme svojvoľne nevypracovávali. Svedok si na stretnutie s p. K. a p. K., nespomína, ak také stretnutie prebehlo, tak na ňom asi nebol prítomný. Svedok bol prítomný na prvej obhliadke projektu s architektmi, štatutár žalovaného sa takejto obhliadky nezúčastnil, poverili p. G. F., ktorá mala účastníkov previesť celou budovou od suterénu až po strechu. V archívoch žalovaného ešte vyhľadávali dokumenty ohľadom budovy. So štatutárom žalovaného sa rozprávali aj o to, že objekt sa nachádza v stabilizovanej zóne aj s ohľadom na to, že objekt sa nachádza vedľa cintorína, kt. má určitú ochrannú zónu, na bližšie podrobnosti si už nespomínam, bolo to zohľadnené aj v projekte. Jedna z možností bola, že by tam prišiel supermarket BILLA, bolo to zohľadňované aj v rámci projektu. Pri projekte na stavebné povolenie, pri konkrétnom nájomcovi sa tento projekt dopracováva. Či táto požiadavka bola zapracovaná už v projekte na stavebné povolenie, uviesť nevedel. Projekt bol vypracovaný v dvoch fázach, projekt na stavebné povolenie bol vypracovaný pre rekonštrukciu budovy, ohľadom dostavby budovy bola vypracovaná len štúdia, čiže bola vypracovaná aj štúdia.
14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom pozemkov reg. C – parc. č. 15651/18 – zastavané plochy a nádvorie a parc. č. 15651/59 – zastavané plochy a nádvorie a stavby súp. č. XXX na parc. č. 15651/18 , nachádzajúcich sa v kat. území A..
15. Zo zmlúv o dielo súd zistil, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu, ktorej predmetom bolo v prípade prvej zmluvy záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo spočívajúce vo vykonaní projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt A, Rekonštrukcia administratívnej budovy“, podľa cenovej ponuky zo dňa 15.04.2018. Predmetom druhej zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo spočívajúce vo vykonaní projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt B, Dostavba/Prístavba administratívnej budovy“ podľa cenovej ponuky zo dňa 15.04.2018.
16. Z faktúry č. 16042018 súd zistil, že spoločnosť IGES, s.r.o. fakturovala žalobcovi sumu 1.138,80 Eur za Geodetické zameranie a vypracovanie dokumentácie v zmysle objednávky.
17. Z návrhov zmlúv o dielo súd zistil, že v týchto návrhoch zmlúv ako objednávateľ vystupoval žalovaný a ako zhotoviteľ spoločnosť MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. zmluvu, ktorej predmetom malo byť v prípade prvej zmluvy záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo spočívajúce vo
vykonaní projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt A, Rekonštrukcia administratívnej budovy“, podľa cenovej ponuky zo dňa 15.04.2018 a to za cenu 108.900,- Eur. Predmetom druhej zmluvy o dielo mal byť záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo spočívajúce vo vykonaní projekčných prác na stavbe „Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt B, Dostavba/Prístavba administratívnej budovy“ podľa cenovej ponuky zo dňa 15.04.2018 a to za cenu 118.900,- Eur.
18. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
19. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
20. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
21. Podľa § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
22. Podľa § 727 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
23. Podľa § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
24. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. dve zmluvy o dielo, ktorých predmetom boli projekčné práce. Predmetom prvej zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená dňa 15.04.2018 bola vykonanie projekčných prác pre projekt Polyfunkčná budova Tomášikova 26, Bratislava, Objekt A, rekonštrukcia administratívnej budovy. Predmetom druhej zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená dňa 05.05.2018 bolo vykonanie projekčných prác pre projekt „Polyfunkčná budova, Tomášikova 26, Objekt (Etapa) B Dostavba/Prístavba administratívnej budovy. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca za projekčné práce (vrátane nákladov na geodetické zameranie a dendrologický výskum) týkajúce sa budovy Úsvit na Tomášikovej 26 v Bratislave uhradil celkovo sumu 63.449,- Eur.
25. Sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo skutkové tvrdenie žalobcu, podľa ktorého medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy, v ktorej sa mal žalobca zaviazať zabezpečiť pre žalovaného poskytovanie poradenstva, ktoré malo zahŕňať zabezpečenie dokumentácie potrebnej pre územné a stavebné konanie pre projekt rekonštrukcie, príp. dostavby budovy Úsvit na Tomášikovej 26 v Bratislave. Žalovaný sa mal zase ako vlastník tejto budovy v zmluve zaviazať uhradiť žalobcovi náklady, ktoré v tejto súvislosti vynaloží. Pokiaľ by medzi žalobcom a žalovaným došlo skutočne k uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom by bolo zabezpečenie potrebných podkladov a dokumentov pre vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre rekonštrukciu a prípadnú dostavbu budovy vo vlastníctve žalovaného, takúto zmluvu by bolo potrebné z hľadiska jej obsahu považovať za príkaznú zmluvu. Z hľadiska žalobcom prezentovaného obsahu zmluvy, ku ktorej uzatvoreniu malo dôjsť išlo o zmluvu, išlo o zmluvu v ktorej sa mal žalobca zaviazať zariadiť pre žalovaného určitú záležitosť (potrebnú dokumentáciu pre stavebné konanie). Žalobca tvrdil, že žalovaný sa zasa zaviazal uhradiť žalobcovi náklady, ktoré v tejto súvislosti vynaloží, avšak ani žalobca netvrdil, že by došlo k dohodnutiu odmeny za výkon činnosti žalobcu. Žalobcom prezentovaný obsah zmluvy je teda svojim obsahom podobný komisionárskej zmluve (§ 577 Obchodného zákonníka), avšak absentuje v nej jeden z jej základných pojmových znakov, ktorým je odplatnosť, ale išlo by o príkaznú zmluvu v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.
26. Právny vzťah z príkaznej zmluvy vzniká, len čo sa zmluvné strany dohodli na predmete, t.j. o obstaraní určitej veci alebo výkone inej činnosti. Zákon na uzavretie príkaznej zmluvy nevyžaduje dodržanie písomnej formy. Zmluva môže byť uzavretá aj konkludentne. Mechanizmus vzniku príkaznej zmluvy spočíva v tom, že najprv vznikne „príkaz“ ako jednostranný právny úkon, ktorý príkazca adresuje inému, aby mu obstaral nejakú vec alebo vykonal inú činnosť. Ak tento právny úkon dôjde predpokladanému príkazníkovi a ten ho príjme, vznikne príkazná zmluva. Príkaznu zmluvu charakterizuje práve „príkaz“ a preto sa označuje týmto termínom. Tento „príkaz“, ktorý je vlastne ponukou na uzavretie príkaznej zmluvy, však treba odlišovať od pokynov, či príkazov, ktoré prípadne príkazca dáva príkazníkovi po uzavretí zmluvy, tieto príkazy sa týkajú spôsobu, ako má byť zaloežitosť obstaraná.
27. Pokiaľ teda žalobca chcel byť v konaní úspešný, bolo potrebné, aby preukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu takej zmluvy, z ktorej by žalobcovi vyplývalo právo na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s vypracovaním projektovej dokumentácie rekonštrukcie a prestavby budovy Úsvit na Tomášikovej ulici č. 26 v Bratislave. Zo skutkových tvrdení žalobcu, dokonca ani z výsluchu štatutára žalobcu však nie je zrejmé, čo malo byť predmetom samotnej zmluvy. Žalobca v priebehu celého konania neuviedol, akú konkrétnu činnosť a v akom konkrétnom rozsahu mal pre žalovaného vykonať. Tento uvádzal, že žalobca mal poskytnúť pomoc pri realizácii investičného zámeru žalovaného, resp., že mal zaobstarať podklady potrebné pre územné a stavebné konanie. Nebolo teda jasné, či mal žalobca žalovanému poskytnúť iba poradenstvo k jeho investičnému zámeru alebo mu mal pomôcť tento zámer priamo realizovať, resp. dokonca, či sa tohto projektu nemal žalobca zúčastniť aj sám ako spoluinvestor. Zo žalobcových skutkových tvrdení a ani z výsluchu štatutára žalobcu a ani z výsluchu svedka H. I., ktorý bol zamestnancom žalovaného a projekt manažérom nevyplýva existencia záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi ním vyúčtované výdavky.
28. Aj z výsluchu štatutára žalobcu vyplýva, že predseda predstavenstva žalovaného p. E. oslovil žalobcu s tým, či by nevedel sprostredkovať spoluinvestora jeho prípadného investičného zámeru. Až následne malo dôjsť podľa štatutára žalobcu k tomu, že „chce aby mu dodali služby na daný investičný zámer, bolo vybavené územné rozhodnutie a stavebné povolenie. dohodli sa, že náklady spojené s vydaním dokumentácie pre územné rozhodnutie bude objednávať žalobca a následne ich bude refakturovať žalovanému“. Či malo byť súčasťou týchto služieb iba zaobstaranie projektovej dokumentácie alebo aj rokovanie so stavebným úradom alebo aj jeho prípadné zastupovanie v stavebnom konaní neuviedol.
29. Odhliadnuc od neurčitosti tvrdení žalujúcej strany ohľadom obsahu zmluvy uzatvorenej so žalovaným súd považuje za potrebné uviesť, že tak zo žaloby, ako aj z ostatných vyjadrení žalobcu, z výsluchu jeho štatutára a aj z vyplýva, že rokovania so žalobcom mal zo strany žalovaného viesť výlučne p. E. ako predseda predstavenstva. Tento však nebol oprávnený konať za žalovaného sám. Nebol oprávnený bez ďalšieho člena predstavenstva uzatvárať zmluvy a to bez ohľadu na to, či ide o zmluvy písomné alebo zmluvy uzatvorené ústne. Zo skutkových tvrdení žalujúcej strany, ako aj z výsluchu štatutára žalovaného a svedka H. I. tak jednoznačne vyplýva, že k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nemohlo dôjsť.
30. O tom, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, z ktorej by žalovanému vyplýval záväzok nahradiť žalobcovi ním vynaložené náklady na projektovú dokumentáciu nesvedčí ani žalobcom predložená mailová komunikácia. Z tejto nevyplýva nič, iné ako to, že žalovaný žalovaný, resp. predseda predstavenstva žalovaného p. E. prejavil vôľu refundovať žalobcovi ním vynaložené náklady resp. ich časť. Z predloženej komunikácie navyše vyplýva, že strany sporu spolu rokovali o tom, že žalovaný ako objednávateľ uzatvorí zmluvy so spoločnosťou MORCZ_TACOVSKY, s.r.o. V prípade, ak by sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť náklady vynaložené na projektovú dokumentáciu, nie je zrejmé, prečo následne žalobca podmieňoval jej vydanie žalovanému uzatvorením zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. Ak by aj skutočne došlo k uzatvoreniu zmluvy (resp. zmlúv) o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou MORCZ_TACOVSKY, s.r.o. z takejto zmluvy by žalobcovi žiadne práva a povinnosti neplynuli. Žalovanému by z takejto zmluvy vyplynula povinnosť zaplatiť spoločnosti MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. cenu diela a tejto spoločnosti by vznikla povinnosť dielo žalovanému odovzdať. Žalobcovi by uzatvorením tejto zmluvy nevzniklo voči domáhať sa vrátenia, resp. preplatenia uhradenej ceny diela ani voči žalovanému a ani voči spoločnosti MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o.
31. Súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočne došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu príkaznej zmluvy, žalovaný ako príkazca by nemal povinnosť uhradiť žalobcovi akékoľvek jeho náklady, ale len náklady účelne vynaložené v súvislosti s plnením jeho príkazu. Žalobca po celý čas vedel, že budova žalovaného sa v zmysle územného plánu nachádza v stabilizovanom území. Napriek tomu dal vypracovať projektovú dokumentáciu k výstavbe, ktorá je v rozpore s týmto územným plánom a teda v podstate nie je vôbec realizovateľná. Práve táto skutočnosť viedla žalovaného aj k tomu, že so spoločnosťou MOROCZ_TACOVSKY, s.r.o. zmluvu neuzatvoril a neprejavil záujem o projektovú dokumentáciu, ktorú nie je schopný žiadnym spôsobom využiť. Náklady na vyhotovenie projektovej dokumentácie k projektu, ktorý nie je možné realizovať pre jeho rozpor s územným plánom, nie je možné považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s realizáciou príkazu.
Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch navrhovaných svedkov F. G. a C. N. O. a C. P. G.. Žalovaný navyše uviedol, že ich účasť na pojednávaní zabezpečiť nevie a nedisponuje ani ich osobnými údajmi. Výsluch týchto osôb teda nie je ani reálne možný nakoľko bez bližších údajov by týchto svedkov nebolo možné identifikovať ani v registri obyvateľa a teda ani predvolať na termín pojednávania. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov S. B. a R. G. súd dospel k záveru, že ich výsluch je nadbytočný, nakoľko nejde o osoby, ktoré by so žalobcom rokovali o uzatvorení akejkoľvek zmluvy, resp. by u neho objednali nejaké služby. Ich výsluchom by teda nebolo možné zistiť také skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok tohto súdneho konania.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi právo náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
- 2 -
IČS: 6120274229
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).