Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-119-2025.pdf
PDF · 137.66 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/119/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. X, D., 2/ E. B. F., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., oboch zastúpených splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, Trnava, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38C/53/2018-465 zo dňa 10. júna 2021, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcami 1/ a 2/ Zmluvu o prevode vlastníctva bytu v tomto znení:
ZMLUVA O PREVODE VLASTNÍCTVA BYTU
uzatvorená podľa § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako „Zmluva“ ), uzatvorená medzi:
Predávajúcim
Názov: Mesto Trnava
So sídlom: Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava IČO: 00 313 114
a
Kupujúcim 1
Meno a priezvisko: A. B., H. B. D. bytom: C. X, XXX XX D. Dátum narodenia: XX.X.XXXX Rodné číslo: XXXXXX/XXXX Štátna príslušnosť: Slovenskej republiky ( ďalej len ako „Kupujúci 1/“ )
a
Kupujúcim 2
Meno a priezvisko: E. B. F., H. F.
D. bytom: G. XXXX/XX, XXX XX D. Dátum narodenia: X.X.XXXX Rodné číslo: XXXXXX/XXXX Štátna príslušnosť: Slovenskej republiky (ďalej len ako „Kupujúci 2/“ )
(ďalej pre Kupujúceho 1/ a 2/ aj ako „Kupujúci“) (ďalej spolu pre Predávajúceho a Kupujúcich aj ako „Zmluvné strany“ a jednotlivo aj ako „Zmluvná strana“)
za nasledujúcich vzájomne dohodnutých zmluvných podmienok:
I.
Všeobecné ustanovenia
1.1 Predávajúci vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 vo vzťahu k celku evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre k. ú. D. zapísaných na LV č. XXXX, a to: – bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. I., vo vchode J. K. XX, bytového domu súpisné číslo XXXX (ďalej pre byt č. X len „Byt“ a pre bytový dom súp. č. XXXX len „Dom“), postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2 (ďalej len „Pozemok“), a k tomuto Bytu prislúchajúceho zákonného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach Domu o veľkosti 332/10000-in a zákonného spoluvlastníckeho podielu na Pozemku zastavanom Domom o veľkosti 332/10000-in. (ďalej spolu pre Byt a k Bytu prislúchajúci zákonný spoluvlastnícky podiel opísaný v bode 1.1 „Predmet prevodu“). 1.2 Pozemok, na ktorom je postavený Dom, je v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Dome. S vlastníctvom Bytu je spojený zákonný spoluvlastnícky podiel na Pozemku vo veľkosti 332/10000 vo vzťahu k celku.
II.
Predmet Zmluvy
2.1 Predávajúci touto Zmluvou a za podmienok uvedených nižšie v tejto Zmluve prevádza na Kupujúcich vlastnícke právo k Predmetu prevodu za kúpnu cenu uvedenú v článku III. bode 3.1 tejto Zmluvy a Kupujúci touto Zmluvou a za podmienok uvedených nižšie v tejto Zmluve Predmet prevodu za túto kúpnu cenu od Predávajúceho prijímajú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. 2.2 Touto Zmluvou sa Kupujúci stanú bezpodielovými spoluvlastníkmi Predmetu prevodu v podiele 1/1 vo vzťahu k celku.
III.
Kúpna cena
3.1 Kúpna cena za Predmet prevodu je 710,75 eur (slovom: sedemstodesať eur a sedemdesiatpäť eurocentov) (ďalej len ako „Kúpna cena“). Z toho je kúpna cena za Byt 614,97 eur (slovom: šesťstoštrnásť eur a deväťdesiatsedem eurocentov) a kúpna cena za pozemok 95,78 eur (slovom: deväťdesiatpäť eur a sedemdesiatosem eurocentov). 3.2 Kúpnu cenu Kupujúci uhradia v zmysle § 591 Občianskeho zákonníka bez zbytočného odkladu.
IV.
Opis bytu, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, pozemku a úprava práv k zastavanému pozemku
4.1 Byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva bytu, ktorým sú kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC, pivnica č. 7, komora. Celková výmera podlahovej plochy Bytu vrátane príslušenstva je 65,73 m2. 4.2 Vybavením bytu je jeho vnútorné vybavenie, a to: kuchynská linka, elektrický sporák, vstavané skrine, rozvody elektrickej inštalácie od elektromeru, rozvody ústredného kúrenia od domových stúpačiek, rozvody vody /SV a TÚV/ od zvislých rozvodov, rozvody plynu od plynomeru, rozvody kanalizácie od
zvislých rozvodov a k nim príslušné zariaďovacie predmety, zásuvka STA, zvonček, telefónna prípojka, poštová schránka. 4.3 Vlastníctvo Bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do Bytu a do príslušenstva umiestneného mimo Bytu, vrátane zárubní s hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, plynu a hlavným elektrickým ističom pre Byt. 4.4 S vlastníctvom Bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva Domu. Spoločnými časťami Domu sú základy domu, strecha, chodby, 2 vstupné miestnosti, obvodové múry, priečelia, 2 vchody, zádveria, interiérové a exteriérové schodiská, technický suterén, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť. 4.5 Spoločnými zariadeniami Domu sú: 2 výťahy, 2 strojovne výťahov, 2 kočikárne, 2 miestnosti pre upratovanie, spoločná televízna anténa, hromozvod, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové domové prípojky, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo Domu a slúžia výlučne Domu, v ktorom je prevádzaný Byt umiestnený. 4.6 Predávajúci spolu s Bytom prevádza na Kupujúcich aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Domu a spoluvlastnícky podiel na Pozemku vo výške 332/10000-in.
V.
5.1 Správu Domu vykonáva spoločnosť STEFE Trnava, s. r. o. so sídlom Františkánska 16, 917 32 Trnava, (ďalej len ako „správca“), pričom Kupujúci pristupujú k zmluve o výkone správy uzavretej so Správcom, a to bez výhrad a v jej plnom a účinnom znení.
VI.
Záverečné ustanovenia
6.1 Táto Zmluva je vyhotovená v 5 vyhotoveniach, pričom každý účastník tejto Zmluvy dostane po jednom rovnopise tejto Zmluvy a 2 rovnopisy sú určené pre Okresný úrad Trnava, Katastrálny odbor. 6.2 Táto Zmluva nadobúda platnosť jej podpisom všetkými Zmluvnými stranami alebo právoplatnosťou rozhodnutia súdu o nahradení prejavu vôle jednej zo Zmluvných strán. 6.3 Táto Zmluva nadobúda účinnosť dňom jej zverejnenia na webovom sídle Mesta Trnava alebo dňom nasledujúcim po jej zverejnení v Obchodnom vestníku.
V Trnave, dňa
_________________ _________________ A. B. Mesto Trnava
_________________
E. B. F.
II. Odvolací súd p r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 18. júna 2018 domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 38C/53/2018-465 z 10. júna 2021 žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý medzi stranami v jeho podstatných častiach nebol sporný. Žalobca 1/ sa na základe nájomnej zmluvy z 28. mája 2014 stal nájomcom predmetného bytu na dobu určitú desiatich rokov do 31. mája 2024, pričom uzavretiu zmluvy predchádzala výnimka schválená Mestským zastupiteľstvom ( ďalej aj ,,MZ“ ) Mesta Trnava uznesením č. 773/2014. Dňa 21. februára 2016 požiadal o spoločný nájom so žalobkyňou 2/. Bytová komisia 4. apríla 2016 odporučila spoločný nájom a zmenu doby nájmu na neurčitú, primátor následne 14. apríla 2016 vydal písomný súhlas a 1. mája 2016 bola medzi žalobcami a spoločnosťou STEFE Trnava, s. r. o., uzavretá zmluva o spoločnom nájme na dobu neurčitú. Žalobcovia 11. mája 2016 požiadali o prevod vlastníctva bytu. Po následnom zistení, že pôvodný nájom bol založený na výnimke schválenej MZ, žalovaný začal zastávať názor, že aj zmena nájmu na dobu neurčitú vyžadovala novú výnimku. Mestské zastupiteľstvo ju uznesením č. 516/2016 z 15. novembra 2016 neschválilo a neskôr uznesením č. 567/2017 z 28. februára 2017 neschválilo ani ďalšiu žiadosť o zmenu nájmu.
1.2. Súd prvej inštancie považoval zmenu nájmu z doby určitej na dobu neurčitú za významný úkon týkajúci sa majetku mesta, najmä s prihliadnutím na možné následné právo nájomcu požadovať prevod vlastníctva bytu. Z § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, Zásad hospodárenia mesta, dokumentu „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ a judikatúry reprezentovanej R 90/2018 vyvodil, že zmena doby nájmu musela byť vopred schválená Mestským zastupiteľstvom. Keďže takýto súhlas pred vydaním súhlasu primátora zo 14. apríla 2016 neexistoval, súd považoval následnú zmluvu o spoločnom nájme z 1. mája 2016 za absolútne neplatnú podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ,,OZ“ ). Dobrá viera žalobcov podľa súdu nemohla uvedený následok zmeniť. Súd zároveň nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobcami s poukazom na koncentráciu konania, rýchlosť a hospodárnosť konania.
2. Žalobcovia napadli rozsudok v celom rozsahu. Obsahovo uplatnili predovšetkým dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej aj ,,CSP“ ), pričom za rozhodujúce považovali nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie rozsudku.
2.1. Žalobcovia namietali, že súd neidentifikoval konkrétnu všeobecne záväznú právnu normu, podľa ktorej by zmena nájomného vzťahu z doby určitej na dobu neurčitú musela byť schválená Mestským zastupiteľstvom. Poukazovali na Zmluvu o výkone správy, podľa ktorej bol správca oprávnený na podklade predchádzajúceho súhlasu primátora uzatvárať zmluvy o nájme bytov. Namietali tiež, že dokument „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, a poukazovali na Všeobecne záväzné nariadenie ( ďalej aj ,,VZN“ ) č. XXX, ktorého mechanizmus pri opakovanom uzatváraní zmlúv počítal s postupom bytová komisia – primátor – správca, nie s individuálnym opakovaným schvaľovaním každého úkonu MZ.
2.2. Osobitnú skupinu odvolacích námietok predstavovala argumentácia § 49a a § 40a OZ. Žalobcovia tvrdili, že pokiaľ na strane mesta alebo spoločnosti STEFE existoval omyl o správnom internom postupe, išlo o otázku vady vôle a prípadnej relatívnej neplatnosti, nie automaticky o absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ. Zdôraznili, že omyl spoločnosti STEFE nevyvolali, o ňom nevedeli a konali v dobrej viere.
2.3. Žalobcovia namietali aj porušenie práva na spravodlivý proces, keďže podľa ich názoru rozsudok nedal odpoveď na ich podstatné argumenty a jeho záver o absolútnej neplatnosti nebol vystavaný na presnom rozlíšení jednotlivých právnych úkonov a ich prípadných vád.
3. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Trval na názore, že pôvodný nájom žalobcu 1/ bol založený výnimkou schválenou MZ na presne vymedzenú dobu desať rokov a že zmena nájmu na dobu neurčitú preto musela opätovne podliehať schváleniu MZ. Žalovaný argumentoval § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, § 9 zákona o majetku obcí, Zásadami hospodárenia a judikatúrou o tvorbe vôle obce. Podľa jeho názoru súhlas primátora nemohol nahradiť vôľu, ktorú malo predtým vytvoriť zastupiteľstvo.
3.1. Žalovaný výslovne nespochybňoval dobromyseľnosť osôb, ktoré vec riešili, avšak namietal, že dobrá viera nemôže odstrániť absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
4. Žalobcovia zotrvali na názore, že žalovaný nepreukázal konkrétny právny predpis zakladajúci tvrdenú kompetenciu MZ. Zdôraznili samostatné právne postavenie spoločnosti STEFE a znenie zmluvy o
výkone správy. Namietali tiež povahu dokumentu „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ ako interného aktu.
4.1. Žalovaný zotrval na všetkých svojich skutkových a právnych tvrdeniach a na absolútnej neplatnosti zmluvy. Namietal aj argumentáciu žalobcov vo vzťahu k trovám konania a naďalej žiadal odvolanie zamietnuť, resp. napadnutý rozsudok potvrdiť.
5. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 26Co/95/2021-533 zo 14. decembra 2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V otázke novácie uzavrel, že zmluva z 1. mája 2016 bola koncipovaná ako nová nájomná zmluva, a nie ako novácia pôvodnej zmluvy.
5.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Cdo/136/2023 z 9. júla 2025 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd nevyslovil záväzný záver, že nájomná zmluva je platná, ani že je relatívne neplatná. Vytkol však odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal podstatnou námietkou žalobcov týkajúcou sa omylu, relatívnej neplatnosti a dobrej viery. V dôsledku nedostatočného odôvodnenia konštatoval procesnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Zároveň výslovne uviedol, že pre túto vadu už neposudzoval ostatné námietky ani správnosť právnych záverov zrušeného rozhodnutia.
6. Napadnutý rozsudok bol odvolacím súdom preskúmaný v rozsahu vyplývajúcom z odvolania a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, prihliadal aj na procesné vady, na ktoré je povinný prihliadnuť podľa CSP. Za rozhodujúce považoval námietky nesprávneho právneho posúdenia podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a námietku nedostatočného vyporiadania relevantnej argumentácie žalobcov z pohľadu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie na účely ďalšieho zisťovania skutkového stavu. Medzi stranami nebol sporný sled rozhodujúcich skutkových udalostí, čo výslovne konštatoval už súd prvej inštancie. Spor sa koncentruje na právny význam už vykonaných úkonov a na výklad právnych a interných pravidiel žalovaného.
6.1. Odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na ustanovení právneho predpisu, ktoré by strany v konaní nemali možnosť právne a skutkovo reflektovať. Zákon o obecnom zriadení, zákon o majetku obcí, § 39, § 40a a § 49a OZ, Zásady hospodárenia, VZN č. XXX, dokument „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ aj zmluva o výkone správy boli predmetom argumentácie strán. Preto nešlo o situáciu vyžadujúcu postup podľa § 382 CSP.
7. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie o vzniku pôvodného nájmu, uznesení MZ č. 773/2014, nájomnej zmluve z 28. mája 2014, žiadosti z februára 2016, rozhodnutí bytovej komisie, súhlase primátora zo 14. apríla 2016, nájomnej zmluve z 1. mája 2016, žiadosti o prevod z 11. mája 2016 a následnom postupe orgánov mesta odvolací súd preberá, keďže tieto skutočnosti nie sú jadrom skutkového sporu.
7.1. Dňa 24. mája 2016 žalobcovia podpísali dohodu o spôsobe platenia ceny bytu, v ktorej bola cena určená sumou 710,75 eur, z toho 614,97 eur za byt a 95,78 eur za pozemok. Žalovaný byt do dvoch rokov od podania žiadosti nepreviedol.
8. Podľa odvolacieho súdu nemožno začať posudzovanie veci záverom o absolútnej neplatnosti. Ak má byť právny úkon neplatný preto, že absentovalo rozhodnutie konkrétneho orgánu mesta, musí byť najskôr identifikovaná konkrétna kompetenčná norma, ktorá prijatie takého rozhodnutia vyžadovala.
8.1. Nosnou prejudiciálnou otázkou preto je to, či právne predpisy a relevantné pravidlá Mesta Trnava účinné v čase uzavretia zmluvy vyžadovali, aby zmenu existujúceho nájomného vzťahu predmetného bytu z doby určitej na dobu neurčitú opätovne schválilo mestské zastupiteľstvo.
9. Odvolací súd nespochybňuje všeobecný princíp, podľa ktorého zastupiteľstvo určuje zásady hospodárenia a schvaľuje najdôležitejšie úkony s majetkom obce. Z tohto všeobecného pravidla však nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že každý úkon týkajúci sa obecnej nehnuteľnosti alebo každá zmena nájmu vyžaduje individuálne uznesenie zastupiteľstva.
9.1. Právomoc zastupiteľstva pri konkrétnom majetkovom úkone musí vyplývať zo zákona alebo z platných zásad hospodárenia prijatých na jeho základe. Samotné označenie určitého úkonu za „dôležitý“ po jeho uskutočnení nie je postačujúcim právnym základom absolútnej neplatnosti.
10. Zásady hospodárenia výslovne počítali s rozdelením rozhodovacej právomoci medzi mestské zastupiteľstvo, primátora, mestskú radu a ďalšie subjekty.
10.1. V § 4 ods. 4 Zásady uvádzali konkrétny okruh úkonov schvaľovaných MZ, vrátane určitých prevodov majetku, prenájmu nehnuteľného majetku presahujúceho desať rokov a prípadov hodných osobitného zreteľa.
10.2. Žalovaný kládol dôraz na ustanovenie o nakladaní s majetkovými právami mesta. Takýto výklad však nemožno izolovať od § 13 Zásad, ktorý výslovne predpokladal, že správu a nakladanie s niektorými pohľadávkami a majetkovými právami vykonávajú aj mestské organizácie, obchodné spoločnosti alebo iné právnické osoby pri výkone správy.
10.3. Zásady navyše v prípadoch, keď chceli vyžadovať osobitné uznesenie MZ, túto podmienku formulovali explicitne. Odvolací súd preto nepovažuje za prípustné vytvoriť ďalšiu výhradnú kompetenciu zastupiteľstva iba extenzívnym výkladom všeobecného pojmu „majetkové práva“.
11. Dokument „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ v hlave III obsahoval pravidlo, že výnimku z týchto zásad môže schváliť iba MZ. Práve na tomto základe bola v roku 2014 schválená pôvodná výnimka. Z uvedeného však nevyplýva pravidlo: „každá neskoršia zmena zmluvných podmienok už existujúceho nájmu predstavuje novú výnimku“. Dokument sa navyše dominantne venuje nakladaniu s voľnými bytmi a ich prvotnému prideľovaniu alebo odpredaju. V máji 2016 predmetný byt voľným bytom nebol.
11.1. Úvaha žalovaného, že pôvodná výnimka na desať rokov nevyhnutne znamená potrebu novej výnimky pri každej zmene doby nájmu, je možným interným výkladom dokumentu, nie však pravidlom, ktoré z jeho textu vyplýva s intenzitou spôsobilou založiť absolútnu neplatnosť občianskoprávnej zmluvy.
12. VZN č. XXX sa podľa samotného žalovaného na predmetný byt priamo nevzťahovalo. Jeho význam je preto iba podporný. Je však relevantné, že pri opakovanom uzatváraní nájomných zmlúv upravovalo mechanizmus, podľa ktorého vec prerokuje bytová komisia, primátor vydá písomný súhlas a správca vystaví dodatok. Táto úprava nepotvrdzuje všeobecnú tézu, že každá významná zmena nájomného vzťahu mestského bytu musí byť individuálne schválená MZ.
13. Podľa článku IV zmluvy o výkone správy správca vykonával právomoci prenajímateľa a bol na podklade predchádzajúceho súhlasu primátora oprávnený uzatvárať zmluvy o nájme bytov, vypovedávať ich a vykonávať ďalšie právne úkony v medziach výkonu správy. Takýto písomný súhlas bol 14. apríla 2016 vydaný. Odvolací súd netvrdí, že zmluva o výkone správy by mohla derogovať zákonom výslovne ustanovenú právomoc MZ. Podstatné však je, že taká konkrétna zákonná alebo interná norma pre predmetnú zmenu doby nájmu nebola preukázaná.
14. Odvolací súd nespochybňuje judikatúrny princíp, podľa ktorého pri úkonoch, o ktorých prislúcha rozhodovať zastupiteľstvu, nemôže štatutárny orgán samostatne vytvoriť vôľu obce. Rovnakým smerom argumentoval žalovaný odkazmi na rozhodnutia sp. zn. 3 Odo 21/2002, 8 Sžo 71/2008 a ďalšie.
14.1. Táto judikatúra však rieši následok porušenia už existujúcej kompetencie zastupiteľstva. Nevytvára sama osebe kompetenciu zastupiteľstva. Najskôr preto musí byť zistené, že určitý úkon bol zastupiteľstvu právne vyhradený; až potom možno aplikovať judikatúru o následku chýbajúceho rozhodnutia.
15. Odvolací súd po posúdení všetkých žalovaným označených normatívnych podkladov dospel k záveru, že nebola identifikovaná taká právna norma, z ktorej by jednoznačne vyplývalo, že zmena existujúceho nájmu predmetného bytu z doby určitej na dobu neurčitú musela byť pod sankciou absolútnej neplatnosti opätovne schválená MZ. Práve na opačnom predpoklade bol založený nosný právny záver súdu prvej inštancie. Tento záver preto neobstojí.
16. Po vyriešení otázky, či zmena nájmu predmetného bytu z doby určitej na dobu neurčitú vyžadovala predchádzajúce schválenie mestským zastupiteľstvom, bolo potrebné posúdiť právny následok postupu, ktorý uzavretiu zmluvy o spoločnom nájme bytu z 1. mája 2016 predchádzal. Súd prvej inštancie dospel k záveru o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy podľa § 39 OZ. Žalobcovia proti tomu namietali, že prípadné pochybenie pri vytváraní vôle na strane žalovaného nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako absolútnu neplatnosť, pričom poukazovali na právnu úpravu omylu podľa § 49a OZ a relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ. Práve nedostatočné vyporiadanie sa s touto argumentáciou žalobcov bolo jedným z dôvodov, pre ktoré dovolací súd predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.
16.1. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Predpokladom záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom je existencia právnej normy, ktorej obsah alebo účel právny úkon nerešpektuje. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil absolútnu neplatnosť zmluvy z 1. mája 2016 na tom, že zmene nájmu z doby určitej na dobu neurčitú nepredchádzalo rozhodnutie mestského zastupiteľstva. Ako však odvolací súd vysvetlil vyššie, zo zákona ani z relevantných vnútorných pravidiel žalovaného nevyplývala konkrétna kompetenčná norma, ktorá by takúto zmenu už existujúceho nájomného vzťahu podmieňovala predchádzajúcim schválením mestským zastupiteľstvom. Chýba preto právny základ, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil rozpor zmluvy so zákonom. Zmluvu z 1. mája 2016 preto nemožno z uvedeného dôvodu považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 OZ.
16.2. Uvedeným však nie je vyčerpaná odvolacia argumentácia žalobcov. Tí namietali, že ak spoločnosť STEFE pri uzatváraní zmluvy vychádzala z nesprávneho presvedčenia, že na jej uzavretie postačuje predchádzajúci písomný súhlas primátora, mohlo by ísť nanajvýš o otázku omylu pri právnom úkone. Podľa § 49a OZ je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť; právny úkon je neplatný aj vtedy, ak táto osoba omyl vyvolala úmyselne. Samotná existencia omylu konajúcej osoby teda na vznik neplatnosti nepostačuje. Zákon vyžaduje zároveň zákonom predpokladanú väzbu medzi omylom konajúcej osoby a osobou, ktorej bol právny úkon určený.
16.3. Takáto väzba v prejednávanej veci zistená nebola. Spoločnosť STEFE uzavrela so žalobcami zmluvu o spoločnom nájme bytu na dobu neurčitú na podklade písomného súhlasu Mesta Trnava zo 14. apríla 2016, podpísaného primátorom, pričom podľa zmluvy o výkone správy bola na podklade predchádzajúceho súhlasu primátora oprávnená uzatvárať zmluvy o nájme bytov. Prípadná nesprávna predstava spoločnosti STEFE o tom, či bol pred uzavretím zmluvy potrebný ešte ďalší vnútorný rozhodovací akt žalovaného, preto nevznikla konaním žalobcov. Žalobcovia nevytvárali vnútorné kompetenčné pravidlá mesta, nerozhodovali o postupe jeho orgánov ani spoločnosti STEFE a zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by spoločnosť STEFE uviedli do omylu o rozsahu jej oprávnenia uzavrieť predmetnú zmluvu.
16.4. Rovnako nebolo zistené, že by žalobcovia o prípadnom omyle spoločnosti STEFE vedeli alebo vzhľadom na okolnosti o ňom museli vedieť. Naopak, navonok voči nim prebehol postup, podľa ktorého vec prerokovala bytová komisia, následne Mesto Trnava vydalo písomný súhlas so spoločným nájmom bytu na dobu neurčitú podpísaný primátorom a na jeho podklade správca uzavrel so žalobcami nájomnú zmluvu. Za týchto okolností nemali žalobcovia objektívny dôvod predpokladať, že na strane žalovaného alebo správcu existuje omyl o potrebe ďalšieho schválenia mestským zastupiteľstvom. Zo skutkového stavu teda nevyplýva ani splnenie zákonného predpokladu § 49a OZ, podľa ktorého osoba, ktorej bol právny úkon určený, o omyle konajúcej osoby musela vedieť. Nie sú preto splnené predpoklady neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu podľa § 49a OZ.
16.5. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dobrú vieru žalobcov nepovažuje za okolnosť, ktorá by mohla dodatočne konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Jej význam v prejednávanej veci spočíva v posúdení konkrétnych zákonných predpokladov § 49a OZ, predovšetkým pri odpovedi na otázku, či žalobcovia prípadný omyl spoločnosti STEFE vyvolali alebo o ňom museli vedieť. Záver o platnosti zmluvy preto odvolací súd nezakladá na samotnej dobrej viere žalobcov, ale na tom, že neboli naplnené zákonné predpoklady neplatnosti podľa § 39 OZ ani podľa § 49a OZ.
16.6. Aj keby sa hypoteticky pripustilo, že predpoklady omylu podľa § 49a OZ splnené boli, nešlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa § 40a OZ sa pri dôvode neplatnosti podľa § 49a OZ právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, jeho neplatnosti nedovolá; neplatnosti sa pritom nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Dôvod neplatnosti podľa § 49a OZ tak podlieha režimu relatívnej neplatnosti.
16.7. Tomu zodpovedá aj žalobcami uplatnená argumentácia odkazujúca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/107/2018, podľa ktorej zákonom ustanovený dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemôže byť súčasne dôvodom jeho absolútnej neplatnosti. Prípadný omyl pri uzatváraní zmluvy preto nemožno subsumovať pod § 49a OZ a súčasne z tej istej vady vyvodzovať absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ.
16.8. Odvolací súd preto uzatvára, že zmluva o spoločnom nájme bytu z 1. mája 2016 nie je absolútne neplatná podľa § 39 OZ z dôvodu absencie predchádzajúceho rozhodnutia mestského zastupiteľstva a zo zisteného skutkového stavu nevyplýva ani naplnenie predpokladov neplatnosti z dôvodu omylu podľa § 49a OZ. Aj hypoteticky existujúci dôvod podľa § 49a OZ by navyše podliehal režimu relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ. Dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil záver o neplatnosti zmluvy, preto neobstoja a odvolací súd pri ďalšom posúdení uplatneného nároku vychádzal z platnosti zmluvy o spoločnom nájme bytu z 1. mája 2016.
17. Odvolací súd nevyvodzuje, že dobrá viera sama osebe „konvaliduje“ absolútne neplatný úkon. Jej význam je iný; dobrá viera je relevantná pri právnej kvalifikácii tvrdenej vady.
17.1. Žalobcovia mali písomný súhlas Mesta Trnava podpísaný primátorom, zmluvu predloženú správcom mestského bytového fondu, informáciu spoločnosti STEFE zo 6. apríla 2016 o možnosti odkúpenia bytu nájomcom na dobu neurčitú, a následne s nimi správca 1. mája 2016 zmluvu skutočne uzavrel. Ich presvedčenie o právnej účinnosti tohto postupu preto malo objektívny základ.
18. Predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu sa s touto argumentáciou nevyporiadalo, práve preto ho dovolací súd označil v relevantnej časti za nepreskúmateľné. V tomto rozhodnutí odvolací súd uvedenú námietku posúdil a uzatvára: prípadné interné pochybenie na strane žalovaného nemožno bez ďalšieho stotožniť s absolútnou neplatnosťou zmluvy; omyl žalobcovia nevyvolali; ich dobrá viera bola objektívne podložená úkonmi samotného žalovaného a jeho správcu; a režim vád vôle nemožno obísť paušálnym odkazom na § 39 OZ.
19. Odvolací súd preto dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie považoval zmluvu z 1. mája 2016 za absolútne neplatnú, neobstoja. Zmluva bola písomná, identifikovala zmluvné strany, byt, práva a povinnosti účastníkov a výslovne stanovila dobu nájmu na neurčitý čas. Odvolací súd preto pri ďalšom právnom posúdení vychádzal z toho, že žalobcovia mali postavenie nájomcov predmetného bytu na dobu neurčitú.
20. Pre posúdenie samotného nároku žalobcov na prevod vlastníctva bytu je rozhodujúce ustanovenie § 32e ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom v čase podania ich žiadosti. Podľa tohto ustanovenia vlastník domu alebo bytu uvedený v § 17 ods. 3 a § 29 ods. 7 bol povinný uzavrieť s nájomcom bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016, zmluvu o prevode vlastníctva bytu a cenu bytu, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku vypočítať podľa § 18, § 18a ods. 1 a § 18b. Ak vlastník domu alebo bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov od doručenia žiadosti neuzavrel, nájomca mohol po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
20.1. Žalovaný je vlastníkom uvedeným v § 17 ods. 3 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z., keďže predmetný byt nadobudol do vlastníctva podľa osobitného predpisu, zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vzťahovala sa preto na neho povinnosť podľa § 32e ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobcovia požiadali žalovaného o prevod vlastníctva predmetného bytu 11. mája 2016, teda v lehote do 31. decembra 2016 ustanovenej v § 32e ods. 4 tohto zákona. Dňa 24. mája 2016 podpísali dohodu o spôsobe platenia ceny bytu, v ktorej bola cena určená sumou 710,75 eur, z toho 614,97 eur za byt a 95,78 eur za pozemok. Žalovaný zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov od doručenia žiadosti neuzavrel. Tieto skutkové okolnosti boli zistené už súdom prvej inštancie a medzi stranami neboli sporné.
20.2. Zákonným predpokladom uplatneného nároku bolo zároveň postavenie žalobcov ako nájomcov predmetného bytu. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nejde o nájom na dobu určitú. Keďže odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že zmluva o spoločnom nájme bytu z 1. mája 2016 nie je z dôvodov uplatnených žalovaným neplatná, žalobcovia mali postavenie nájomcov predmetného bytu na dobu neurčitú.
20.3. Po odstránení nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy tak odpadol dôvod, na ktorom bolo založené zamietnutie žaloby. Žalobcovia boli nájomcami predmetného bytu na dobu neurčitú, o prevod jeho vlastníctva požiadali do 31. decembra 2016, cena prevodu bola určená sumou 710,75 eur a žalovaný zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov od doručenia žiadosti neuzavrel. Boli preto splnené predpoklady podľa § 32e ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. na to, aby sa žalobcovia po uplynutí uvedenej lehoty domáhali splnenia tejto povinnosti na súde.
21. Neskoršie neschválenie výnimky MZ nemôže spätne vytvoriť podmienku platnosti právneho úkonu, ktorá v čase jeho uzavretia nebola preukázaná. Rovnako nemôže dodatočné interné rozhodnutie jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu samo osebe spätne odstrániť účinky už uzavretej zmluvy. Najvyšší súd navyše upozornil, že neudelenie výnimky je v tomto civilnom konaní skutkovou okolnosťou; predmetom sporu nie je správne súdnictvo ani preskúmavanie zákonnosti uznesení MZ.
22. Ani žiadosť žalobcu 1/ z 25. novembra 2016 nemožno vykladať ako uznanie neplatnosti zmluvy z 1. mája 2016. Bola podaná až po tom, čo žalovaný začal zmluvu spochybňovať, a žalobcovia ju vysvetľovali snahou odstrániť vzniknutú právnu neistotu. Takéto správanie nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako priznanie rozhodujúcej právnej skutočnosti.
23. Súd prvej inštancie nesprávne vyvodil výhradnú kompetenciu MZ bez dostatočne určitého normatívneho podkladu a následne na tejto premise založil absolútnu neplatnosť zmluvy.
23.1. Odvolanie nie je dôvodné v tom zmysle, že by rozhodujúca skutková chronológia bola zistená nesprávne. Podstatné skutkové udalosti medzi stranami sporné neboli. Rozdiel je v ich právnom vyhodnotení.
23.2. Pokiaľ žalobcovia namietali nevykonanie ďalších dôkazov o praxi mesta, táto námietka sama osebe nie je pre výsledok rozhodujúca. Existenciu kompetencie zastupiteľstva nemožno založiť ani vyvrátiť iba dokazovaním o administratívnej praxi. Kompetenčná otázka je primárne otázkou právneho výkladu. V novom rozhodnutí bol deficit odstránený tým, že odvolací súd výslovne posúdil otázku omylu, relatívnej neplatnosti a dobrej viery žalobcov.
24. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. Napadnutý rozsudok nemožno potvrdiť pre nesprávne právne posúdenie. Nie je však ani dôvod na jeho zrušenie, pretože rozhodujúci skutkový stav je dostatočne zistený a ďalšie rozsiahle dokazovanie nie je potrebné. Odvolací súd preto rozsudok zmenil.
25. Žalobcovia predložili konkrétny text zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Predmet prevodu, zmluvné strany, podiely aj kúpna cena sú dostatočne individualizované. Obsah zmluvy je preto spôsobilý byť súčasťou výroku rozsudku. Procesný účinok rozhodnutia vyplýva priamo z § 229 CSP, podľa ktorého právoplatný rozsudok ukladajúci povinnosť prejavu vôle tento prejav nahrádza.
26. Odvolací súd uzatvára, že napadnutý rozsudok bol založený na nesprávnom právnom posúdení, podľa ktorého zmena doby nájmu predmetného bytu z určitej na neurčitú nevyhnutne podliehala ďalšiemu individuálnemu schváleniu Mestským zastupiteľstvom Mesta Trnava. Takáto kompetenčná povinnosť nebola v konaní dostatočne identifikovaná v zákone ani v relevantných pravidlách mesta. Bez existencie takej právnej povinnosti nemožno na absencii rozhodnutia MZ založiť absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy podľa § 39 OZ. Aj pri hypotetickom prijatí interného pochybenia bolo navyše potrebné posúdiť otázku omylu, osobu, ktorá ho vyvolala, režim relatívnej neplatnosti a dobrú vieru žalobcov. Túto podstatnú otázku výslovne označil aj dovolací súd. Žalobcovia prípadný omyl nevyvolali. Konali
na základe oficiálneho písomného súhlasu Mesta Trnava podpísaného primátorom a zmluvy uzavretej správcom, ktorého mesto na uzatváranie nájomných zmlúv na podklade súhlasu primátora zmluvne oprávnilo. Zmluva o spoločnom nájme z 1. mája 2016 preto z dôvodov uvádzaných žalovaným nie je absolútne neplatná. Žalobcovia boli nájomcami bytu na dobu neurčitú, v zákonom relevantnej lehote požiadali o prevod vlastníctva, bola určená kúpna cena 710,75 eur a žalovaný zmluvu o prevode v zákonnej lehote neuzavrel. Boli preto splnené podmienky na nahradenie prejavu jeho vôle rozsudkom, preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
27. Po zmene rozsudku boli žalobcovia vo veci plne úspešní. Podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 a § 396 CSP im preto patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení výslovne poukázal na § 453 ods. 3 CSP, podľa ktorého po zrušení rozhodnutia a vrátení veci odvolaciemu súdu rozhodne tento aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Žalobcom preto patrí aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP ). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( § 426 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP ). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 CSP ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 CSP ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 CSP ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 CSP ).