Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/53/2018

Zmenené rozhodnutím 26Co/119/2025
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. X, D., 2/ E. B. F., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., oboch zastúpených splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, Trnava, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38C/53/2018-465 zo dňa 10. júna 2021, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcami 1/ a 2/ Zmluvu o prevode vlastníctva bytu v tomto znení: ZMLUVA O PREVODE VLASTNÍCTVA BYTU uzatvorená podľa § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako „Zmluva“ ), uzatvorená medzi: Predávajúcim Názov: Mesto Trnava So sídlom: Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava IČO: 00 313 114 a Kupujúcim 1 Meno a priezvisko: A. B., H. B. D. bytom: C. X, XXX XX D. Dátum narodenia: XX.X.XXXX Rodné číslo: XXXXXX/XXXX Štátna príslušnosť: Slovenskej republiky ( ďalej len ako „Kupujúci 1/“ ) a Kupujúcim 2 Meno a priezvisko: E. B. F., H. F. D. bytom: G. XXXX/XX, XXX XX D. Dátum narodenia: X.X.XXXX Rodné číslo: XXXXXX/XXXX Štátna príslušnosť: Slovenskej republiky (ďalej len ako „Kupujúci 2/“ ) (ďalej pre Kupujúceho 1/ a 2/ aj ako „Kupujúci“) (ďalej spolu pre Predávajúceho a Kupujúcich aj ako „Zmluvné strany“ a jednotlivo aj ako „Zmluvná strana“) za nasledujúcich vzájomne dohodnutých zmluvných podmienok: I. Všeobecné ustanovenia 1.1 Predávajúci vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 vo vzťahu k celku evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre k. ú. D. zapísaných na LV č. XXXX, a to: – bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. I., vo vchode J. K. XX, bytového domu súpisné číslo XXXX (ďalej pre byt č. X len „Byt“ a pre bytový dom súp. č. XXXX len „Dom“), postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2 (ďalej len „Pozemok“), a k tomuto Bytu prislúchajúceho zákonného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach Domu o veľkosti 332/10000-in a zákonného spoluvlastníckeho podielu na Pozemku zastavanom Domom o veľkosti 332/10000-in. (ďalej spolu pre Byt a k Bytu prislúchajúci zákonný spoluvlastnícky podiel opísaný v bode 1.1 „Predmet prevodu“). 1.2 Pozemok, na ktorom je postavený Dom, je v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Dome. S vlastníctvom Bytu je spojený zákonný spoluvlastnícky podiel na Pozemku vo veľkosti 332/10000 vo vzťahu k celku. II. Predmet Zmluvy 2.1 Predávajúci touto Zmluvou a za podmienok uvedených nižšie v tejto Zmluve prevádza na Kupujúcich vlastnícke právo k Predmetu prevodu za kúpnu cenu uvedenú v článku III. bode 3.1 tejto Zmluvy a Kupujúci touto Zmluvou a za podmienok uvedených nižšie v tejto Zmluve Predmet prevodu za túto kúpnu cenu od Predávajúceho prijímajú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. 2.2 Touto Zmluvou sa Kupujúci stanú bezpodielovými spoluvlastníkmi Predmetu prevodu v podiele 1/1 vo vzťahu k celku. III. Kúpna cena 3.1 Kúpna cena za Predmet prevodu je 710,75 eur (slovom: sedemstodesať eur a sedemdesiatpäť eurocentov) (ďalej len ako „Kúpna cena“). Z toho je kúpna cena za Byt 614,97 eur (slovom: šesťstoštrnásť eur a deväťdesiatsedem eurocentov) a kúpna cena za pozemok 95,78 eur (slovom: deväťdesiatpäť eur a sedemdesiatosem eurocentov). 3.2 Kúpnu cenu Kupujúci uhradia v zmysle § 591 Občianskeho zákonníka bez zbytočného odkladu. IV. Opis bytu, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, pozemku a úprava práv k zastavanému pozemku 4.1 Byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva bytu, ktorým sú kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC, pivnica č. 7, komora. Celková výmera podlahovej plochy Bytu vrátane príslušenstva je 65,73 m2. 4.2 Vybavením bytu je jeho vnútorné vybavenie, a to: kuchynská linka, elektrický sporák, vstavané skrine, rozvody elektrickej inštalácie od elektromeru, rozvody ústredného kúrenia od domových stúpačiek, rozvody vody /SV a TÚV/ od zvislých rozvodov, rozvody plynu od plynomeru, rozvody kanalizácie od zvislých rozvodov a k nim príslušné zariaďovacie predmety, zásuvka STA, zvonček, telefónna prípojka, poštová schránka. 4.3 Vlastníctvo Bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do Bytu a do príslušenstva umiestneného mimo Bytu, vrátane zárubní s hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu teplej a studenej vody, plynu a hlavným elektrickým ističom pre Byt. 4.4 S vlastníctvom Bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva Domu. Spoločnými časťami Domu sú základy domu, strecha, chodby, 2 vstupné miestnosti, obvodové múry, priečelia, 2 vchody, zádveria, interiérové a exteriérové schodiská, technický suterén, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť. 4.5 Spoločnými zariadeniami Domu sú: 2 výťahy, 2 strojovne výťahov, 2 kočikárne, 2 miestnosti pre upratovanie, spoločná televízna anténa, hromozvod, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové domové prípojky, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo Domu a slúžia výlučne Domu, v ktorom je prevádzaný Byt umiestnený. 4.6 Predávajúci spolu s Bytom prevádza na Kupujúcich aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Domu a spoluvlastnícky podiel na Pozemku vo výške 332/10000-in. V. 5.1 Správu Domu vykonáva spoločnosť STEFE Trnava, s. r. o. so sídlom Františkánska 16, 917 32 Trnava, (ďalej len ako „správca“), pričom Kupujúci pristupujú k zmluve o výkone správy uzavretej so Správcom, a to bez výhrad a v jej plnom a účinnom znení. VI. Záverečné ustanovenia 6.1 Táto Zmluva je vyhotovená v 5 vyhotoveniach, pričom každý účastník tejto Zmluvy dostane po jednom rovnopise tejto Zmluvy a 2 rovnopisy sú určené pre Okresný úrad Trnava, Katastrálny odbor. 6.2 Táto Zmluva nadobúda platnosť jej podpisom všetkými Zmluvnými stranami alebo právoplatnosťou rozhodnutia súdu o nahradení prejavu vôle jednej zo Zmluvných strán. 6.3 Táto Zmluva nadobúda účinnosť dňom jej zverejnenia na webovom sídle Mesta Trnava alebo dňom nasledujúcim po jej zverejnení v Obchodnom vestníku. V Trnave, dňa _________________ _________________ A. B. Mesto Trnava _________________ E. B. F. II. Odvolací súd p r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcov: 1/ T. N., U.. XX.XX.XXXX, bytom M. X, F., t. č. K. L. XXXX/XX, F., 2/ H. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, F., t. č. K. L. XXXX/XX, F., obaja zastúpení Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Mesto Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, Trnava, IČO: 00 313 114, o nahradenie prejavu vôle žalovaného, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade (ďalej spolu aj ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 18.06.2018 domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade dňa 21.02.2016 zaslal žalovanému žiadosť o spoločný nájom bytu so žalobkyňou v 2. rade. Následne žalobcovia dňa 01.05.2016 uzatvorili so spoločnosťou STEFFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, Zmluvu o spoločnom nájme bytu k bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. U. D. bytového domu so súpisným číslom XXXX D. L..Ú.. F. (ďalej len ako „byt“) postaveného na parcele č. XXXX/XX D. L..Ú.. F., ktoré ako nehnuteľnosti sú evidované Okresným úradom F., katastrálnym odborom pre k.ú. F. a zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici K. L. XXXX/XX (ďalej pre Zmluvu o spoločnom nájme bytu len ako „Nájomná zmluva"), ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V zmysle článku III. Nájomnej zmluva sa táto uzatvára na dobu neurčitú. Spoločnosť STEFFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, zaslala žalobcovi v 1. rade list zo dňa 06.04.2016, ktorým informovala žalobcu v 1. rade, že žalovaný je povinný ako vlastník predmetného bytu predať nájomcovi, ktorý má nájomnú zmluvu na dobu neurčitú príslušný byt za zostatkovú cenu, ak nájomca požiada o prevod vlastníctva k bytu najneskôr do 31.12.2016. Dňa 11.05.2016 žalobcovia ako spoločný nájomcovia bytu požiadali žalovaného o prevod vlastníctva k bytu. Dňa 24.05.2016 podpísali Dohodu o spôsobe platenia ceny bytu, v ktorej sa uvádza cena nehnuteľnosti 710,75 Eur, z čoho na byt pripadá 614,97 Eur a na spoločný pozemok 95,78 Eur. Žalovaný ani do 11.05.2018, t.j. do dvoch rokov od podania žiadosti o prevod vlastníctva k bytu zo strany žalobcov, nepreviedol vlastníctvo k bytu na žalobcov. Vzhľadom k tomu sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Žalobcovia poukázali na ust. , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o vlastníctve bytov“). Ďalej uviedli, že žalovaný nadobudol byt na základe osobitného predpisu, konkrétne o majetku obcí v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „Zákon o majetku obcí"). Žalovaný je v zmysle § 29a ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov v spojení s § 32a ods. 4 Zákona o vlastníctve bytov povinný previesť vlastníctvo k bytu, ak o to požiada nájomca, ktorý má uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Žalobcovia majú k predmetnému bytu uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, o prevod vlastníctva k bytu žalovaného požiadali a žalovaný do dňa podania žaloby nepreviedol na žalobcov vlastníctvo k predmetnému bytu za cenu vypočítanú podľa § 18, § 18a a § 18b Zákona o vlastníctve bytov, t.j. za zostatkovú cenu, ktorá je zmysle Dohody o spôsobe platenia ceny bytu vo výške 710,75 Eur. Žalobcovia žiadali, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho uzavrieť so žalobcom v 1. rade ako kupujúcim v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade ako kupujúcom v 2. rade zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. U. D. bytového domu so súpisným číslom XXXX pre k.ú. F., ktorý je postavený na parcele č. XXXX/XX D. L..Ú.. F. spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 332/10000 vo vzťahu k celku a spoluvlastníckeho podielu k pozemku zastavanému domom o veľkosti 332/10000 vo vzťahu k celku, ktoré nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely sú evidované Okresným úradom F., katastrálnym odborom pre k.ú. F. a zapísané na LV č. XXXX za kúpnu cenu 710,75 Eur, a to z výlučného vlastníctva žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 1/1 žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, pričom písomné vyhotovenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku. K žalobe žalobcovia ako dôkazy priložili Žiadosť o spoločný nájom bytu zo dňa 21.02.2016, Zmluvu o spoločnom nájme bytu zo dňa 01.05.2016, List od spoločnosti STEFFE Trnava, s.r.o. zo dňa 06.04.2016, Žiadosť o prevod vlastníctva k bytu zo dňa 11.05.2016, Dohoda o spôsobe platenia ceny bytu zo dňa 24.05.2016.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.09.2018 uviedol, že Mestské zastupiteľstvo mesta Trnava (ďalej aj ako „MZ“) na svojom zasadnutí dňa 31.03.1998 schválilo uznesením č. 572/1998 v znení zmien a doplnkov schválených uznesením č. 261/2004 zo dňa 24.02.2004 dokument „nakladanie s bytmi vo vlastníctve Mesta Trnava“ pričom výnimku z týchto zásad môže schváliť iba mestské zastupiteľstvo. Žalobca v 1. rade sa stal nájomcom 3-izbového bytu č. X na základe Výnimky z nakladania s nájomnými bytmi vo vlastníctve mesta Trnava, schválenej uznesením MZ č. 773/2014 zo dňa 29.04.2014 (ďalej aj ako „výnimka“), s nájomnou zmluvou zo dňa 28.05.2014, uzavretou na dobu určitú 10 rokov do 31.05.2014. Bytová komisia MZ prerokovala žiadosť žalobcu v 1. rade o prehodnotenie platnosti nájomnej zmluvy a žiadosť žalobkyne v 2. rade o spoločný nájom bytu. Dňa 04.04.2016 nebola bytová komisia MZ oboznámená so skutočnosťou, že byt bol pridelený na základe výnimky a odporučila vydať súhlas na spoločný nájom bytu pre žalobkyňu v 2. rade, ako aj súhlasiť so zmenou nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Na základe uvedenej skutočnosti bol dňa 14.04.2016 vystavený súhlas primátora so spoločným nájmom bytu pre žalobcov a dňa 01.05.2016 bola uzatvorená zmluva o spoločnom nájme bytu na dobu neurčitú medzi žalobcami a spoločnosťou STEFFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215. Po zistení, že na predmetný byt sa vzťahuje výnimka, odbor sociálny Mestského úradu v Trnave informoval členov bytovej komisie o danej skutočnosti s tým, že zmeniť dobu nájmu na dobu neurčitú je možné len n základe výnimky, ktorú schvaľuje MZ. Bytová komisia následne odporučila navrhnúť výnimku z nakladania s nájomnými bytmi vo vlastníctve žalovaného na nájom bytu na dobu neurčitú a zároveň zrušiť pôvodné uznesenie MZ č. 773/2014 v časti 1a) v súvislosti s vydaním súhlasu na nájom bytu žalobcovi v 1. rade na dobu určitú 10 rokov. Dňa 28.06.2016 bol materiál týkajúci sa žalobcov stiahnutý z rokovania MZ a dňa 22.07.2016 žalovaný listom zo dňa 12.07.2016 informoval žalobcu v 1. rade o neplatnosti zmluvy o spoločnom nájme bytu a o dôvodoch neplatnosti. Uznesením č. 516/2016 zo dňa 15.11.2016 MZ neschválilo výnimku z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného a dobu neurčitú. Žalobca v 1. rade listom zo dňa 25.11.2016 požiadal o zmenu nájmu bytu z doby určitej na dobu neurčitú. Bytová komisia dňa 05.12.2016 odporučila súhlasiť so zmenou nájmu na dobu neurčitú. Na udelenie výnimky z nakladania s bytmi bolo potrebné schválenie uznesením MZ ako prípad hodný osobitného zreteľa, o ktorom rozhoduje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. MZ na zasadnutí dňa 28.02.2017 uznesením č. 567/2017 neschválilo žiadosť žalobcu v 1. rade o zmenu nájmu z doby určitej na dobu neurčitú. Žalovaný argumentoval tým, že podľa čl. IV. ods. 1 písm. f) zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.04.2007 v znení neskorších dodatkov, uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou STEFFE Trnava, s.r.o. ako správcom je správca oprávnený uzatvárať zmluvy o nájme bytov na podklade predchádzajúceho súhlasu primátora mesta. Ďalej uviedol, že z ust. hlavy I. ods. 1 písm. c) a hlavy III. ods. 2 dokumentu „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava schváleného uznesením MZ č. 572/1998 novelizovaného uznesením MZ č. 261/2004 vyplýva ,že v prípade uvoľnenia bytu, ktorý je určený ako sociálny, sa pri nájme udeľuje súhlas na dobu určitú, pričom výnimku zo zásady môže schváliť iba MZ. Súhlas primátora so spoločným nájmom pre žalobkyňu v 2. rade s dovtedajším nájomcom žalobcom v 1. rade na dobu neurčitú bol vystavený bez predchádzajúceho schválenia MZ,

a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. Uzatvorenie nájomnej zmluvy na podklade absolútne neplatného právneho súhlasu primátora je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemá od začiatku právne následky. V dôsledku nedostatku prejavu vôle žalovaného, ktorý má za následok absolútne neplatnosť nájomnej zmluvy, nedošlo k vzniku žiadneho nového záväzku v súvislosti s predmetným bytom, a teda ani k vzniku nároku na jeho odkúpenie. Žalobu preto žalovaný považuje za neopodstatnenú, keďže nemôže súhlasiť s platnosťou nájomnej zmluvy zo dňa 01.05.2016 nemôže akceptovať žiadosť o odpredaj predmetného bytu za zostatkovú cenu v zmysle § 29a zákona o vlastníctve bytov. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. K vyjadreniu žalovaný priložil dokument „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“, uznesenie MZ č. 773/2014 zo dňa 29.04.2014, zmluvu o nájme zo dňa 28.05.2014, zápisnicu zo zasadnutia Komisie bytovej MZ zo dňa 04.04.2016, zápisnicu zo zasadnutia Komisie bytovej MZ zo dňa 30.05.2016, list zo dňa 12.07.2016, uznesenie MZ č. 516/2016 zo dňa 15.11.2016, uznesenie č. 567/2017 zo dňa 28.02.2017, zmluvu o výkone správy majetku zo dňa 16.04.2007.

4. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 23.10.2018 popreli tvrdenia žalovaného o tom, že nájomná zmluva, ktorú uzatvorili žalobcovia dňa 01.05.2016 so spoločnosťou STEFFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215 k bytu č. X je absolútne neplatná z dôvodu nedostatku náležitostí, ktoré sú potrebné na vydanie predmetného súhlasu. Tvrdenie, že súhlas primátora na uzatvorenie nájomnej zmluvy mohol byť vydaný len po predchádzajúcom súhlase mestského zastupiteľstva je mylné. Kľúčovou otázkou podľa žalobcov je posúdenie, či je byt určený ako sociálny, lebo ak nie je vyčlenený ako „sociálny byt“, tak sa na nakladanie s ním nebude uplatňovať žiadna výnimka a nebude potrebný žiaden súhlas a schválenie MZ. Bude sa postupovať v zmysle Zásad nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava, konkrétne ods. 2 hlavy I. Ten v písm. b) uvádza, ,,BK alebo odporučí primátorovi mesta vydať súhlas na nájom bytu v zmysle hlavy I. bodu 1 týchto zásad, alebo odporučí majetkovej komisii začať s odpredajom bytov.“ V dokumente Zásady nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava sa však nikde neuvádza a nedefinuje, čo je sociálny byt a ktoré byty vo vlastníctve mesta Trnava to sú. Len v hlave I. bod 1 písm. b) Zásad nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava sa uvádza, že ,,z predaja sa vyčlenia sociálne byty, ktoré za takéto určilo mestské zastupiteľstvo v zmysle čl. 3 VZN č. 85 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve mesta Trnava v znení noviel.“ Všeobecné záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“) č. 85 bolo však 17.12.2009 nahradené VZN č. 352, ktoré tiež vôbec nedefinuje čo je sociálny byt a ktoré by to mali byť. Mesto však v zásade delí byty do niekoľkých kategórii. Nájomné byty, sociálny byty, malometrážne byty, ubytovne a ostatné byty. Byty všeobecne, a teda aj sociálne byty žalovaný rozdeľuje podľa ulíc a čísla vchodov (uvedením popisného čísla budovy). Byty na ulici K. L. XX tam však nie sú zahrnuté a ani nikde inde. Z toho vychádza, že môžu byť len v kategórii ostatné byty. Vychádzajúc z definície ostatných bytov na webovom sídle žalovaného možno dospieť k záveru, že predmetný byt nie je sociálnym bytom, ktorého nájom na dobu neurčitú by podliehal predošlému schválenie MZ. V zmysle Nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava postačuje len odporučenie a schválenie bytovou komisiou. Bytová komisia na zasadnutí dňa 04.04.2016 odporučila vydať súhlas na spoločný nájom bytu žalobcom na dobu neurčitú, a to jednohlasne. Sám žalovaný neeviduje byt ako sociálny, preto nie je dôvod, aby v zmysle dokumentu „Nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ nakoniec podmieňoval platnosť nájomnej zmluvy schválením MZ, ako keby išlo o sociálny byt, teda ako keby išlo o výnimku zo zásad s nakladaním s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava. Nakoniec BK aj na svojom zasadnutí dňa 30.05.2016 opätovne odsúhlasila žalobcom uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Na zasadnutí dňa 30.05.2016 bytová komisia odsúhlasila uzatvoriť s niekoľkými nájomcami, ktorí mali platné nájomné zmluvy na dobu určitú, nájomné zmluvy na dobu neurčitú. Nájomná zmluva je platná, netrpí žiadnymi vadami a má všetky náležitosti, ktoré sú potrebné pre platné uzatvorenie takejto zmluvy. V prípade, ak by mal súd za to, že išlo o sociálny byt alebo že na uzatvorenie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas MZ, poukázali tiež na skutočnosť, že nebolo potrebné predošlé odsúhlasenie uzatvorenia nájomnej zmluvy, keďže v tomto prípade nejde o novú nájomnú zmluvu, ale len nováciu pôvodnej nájomnej zmluvy žalobcu v 1. rade. A tá bola schválená MZ. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že tak ako v iných prípadoch sa pôvodná nájomná zmluva nezrušila a nezanikla, ale došlo k jej novácii. Ak by žalovaný uzatváral novú zmluvu, pôvodnú by zrejme zrušil (alebo mal zrušiť), inak by nastala situácia, že by sa ten istý byt prenajímal dvakrát, a to rozdielnym nájomcom, resp. dvakrát tomu istému nájomcovi. Žalobca v 1. rade uzatvoril dňa 28.05.2014 so spoločnosťou STEFE Trnava, s.r.o. (v tom čase TT - KOMFORT s.r.o.), ktorá zastupovala žalovaného riadnu nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu na dobu určitú, do 31.05.2024. Uzatvorenie tejto nájomnej zmluvy odsúhlasilo MZ na zasadnutí dňa 29.04.2014 a schválilo výnimku na uzatvorenie nájmu na byt na 10 rokov. Aj podľa tvrdení žalovaného boli splnené podmienky na riadne uzatvorenie nájomnej zmluvy. Ak už raz žalovaný na

MZ schválil výnimku z nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava, tak nie je potrebné schvaľovať ďalšiu ,,výnimku“, nakoľko už raz nakladanie s konkrétnym bytom bolo schválené MZ. Navyše nešlo o iných účastníkov a zmluva sa zásadne nemenila. Novácia spočívala len v tom, že k pôvodnému nájomcovi pristúpila žalobkyňa v 2. rade a zmenila sa doba nájmu. Tvrdenia žalovaného, že došlo k omylu a bytová komisia nevedela, že byt bol pridelený na základe ,,výnimky“ je účelové, zavádzajúce a bezvýznamné. Zo zápisnice z rokovania bytovej komisie (dňa 04.04.2016 a tiež 30.05.2016) je zrejme, že išlo o ten istý byt a že ho už má prenajatý žalobca v 1. rade, že žiada aby bola nájomcom aj jeho manželka a že chce zmeniť dobu nájmu z doby určitej na dobu neurčitú. Bytová komisia to odsúhlasila, pretože nešlo o nič výnimočné, čo by predtým už bežne nerobili aj v iných obdobných prípadoch. Vedeli, že na takúto zmenu nájomnej zmluvy nepotrebujú nechať schváliť MZ. Je to bežný postup žalovaného, ktorý tak funguje už niekoľko rokov. Navyše tomu neodporuje žiaden zákon, ani VZN mesta Trnava, ani iný regulatív prijatý žalovaným. Jedinou argumentáciou žalovaného, že bytová komisia nevedela, že byt bol pridelený na základe výnimky, lebo išlo o nájom na 10 rokov a osobe, ktorá nespĺňala všetky predpoklady pre iný typ bytu, napr. sociálny. Z tvrdení žalovaného vyplýva, že ak by nešlo o nájom bytu prideleného na výnimku, teda súhlasom MZ, postačovalo by na uzatvorenie nájomnej zmluvy (alebo zmenu pôvodnej zmluvy) len odporúčanie bytovej komisie. Podľa žalobcov je irelevantné, či bol byt predelený na výnimku MZ alebo iným spôsobom. Ak už raz pridelený bol (zákonným spôsobom a v súlade s predpismi žalovaného), na zmenu režimu nájmu postačuje len odporučenie bytovej komisie tak, ako aj v iných obdobných prípadoch, kedy boli prenajímané byty kategórie ostatné z doby určitej na dobu neurčitú. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že nájomná zmluva uzatvorená so žalobcami dňa 01.05.2016 nie je nová nájomná zmluva a nie je potrebné jej schválenie MZ, ale ide len o nováciu predošlej nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade dňa 28.05.2014, a teda v tomto prípade nie je potrebný súhlas MZ. Jednak už raz bol daný, a jednak na zmenu alebo úpravu zmluvy nie je potrebný. Ďalej poukázali na to, že nájomná zmluva nebola uzatvorená so žalovaným, ale so spoločnosťou STEFE Trnava, s.r.o. Keďže boli splnené všetky predpoklady na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcami, je potrebné ju považujeme za platnú. To, že žalovaný teraz tvrdí, že vydal súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorý nemal vydať, alebo, že takýto súhlas je neplatný, nemá vplyv na platnosť samotnej nájomnej zmluvy. Ide o vnútorný vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou STEFE Trnava, s.r.o., ktorý nemá vplyv na žalobcov a platnosť zmluvy. Žiaden zákon neupravuje, ako má obec prenechávať do užívania svoj majetok. To si určuje obec sama v zásadách hospodárenia s majetkom obce. V tomto prípade si žalovaný dohodol, že nájomnú zmluvu môže uzatvoriť STEFE Trnava. s.r.o. na základe súhlasu primátora. Ten bol riadne daný a za proces jeho vydania si zodpovedá mesto samo. Tiež si to má overiť splnomocnená osoba. Keďže ide o profesionála v tejto oblasti, tak máme za to, že samotná spoločnosť STEFE Trnava, s.r.o. vie kedy potrebuje mať súhlas od primátora mesta schválený aj MZ. Uzatvára predsa takéto zmluvy na účet mesta Trnava minimálne od roku 2007. Súhlas primátora bol vydaný správne a zákonne. Na jeho vydanie nebol potrebný súhlas MZ, pretože to ani nevyžadujú Zásady nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava. Postačovalo odporúčanie bytovej komisie, ktoré bolo dané. Žalobcovia k replike priložili všeobecne záväzné nariadenie č. 352 a tabuľku s prehľadom nájomných a sociálnych bytov vo vlastníctve mesta Trnava k 01.02.2018 a k 01.06.2016.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 13.11.2018 uviedol, že predmetný byt patrí do kategórie ostatných bytov, patrí do majetku mesta a mesto si môže ako vlastník majetku určiť na aké účely byt využije. Žalovaný poukazujúc na ust. o obecnom zriadení, ako aj Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a majetkom v štátnom vlastníctve tvrdil, že primátorovi nie je delegované právo disponovať s nehnuteľným majetkom mesta a v danom prípade zmena nájomnej zmluvy musí podliehať schváleniu mestským zastupiteľstvom. K tvrdeniam žalobcom, že v iných identických prípadoch bytová komisia odporučila súhlasiť s uzatvorením nájomnej zmluvy na dobu neurčitú niekoľkým nájomcom, žalovaný zdôraznil, že u týchto nájomcov išlo o rozdielnu situáciu, pretože nájomcovia mali uzavretú pôvodnú nájomnú zmluvu s predchádzajúcim správcom, t.j. v takých prípadoch postačovalo odporúčanie bytovej komisie. Žalovaný tiež doplnil, že žalobcovi v 1. rade spolu s jeho vtedajšou manželkou bol dňa 20.07.1994 pridelený X B. R. Č.. XX U. Z. I.. I. XXXX/XX H. F., ktorý odkúpili do osobného vlastníctva dňa 22.08.2001. Žalovaný ďalej postupoval voči žalobcovi v 1. rade ústretovo už v roku 2007, keď mu ako vlastníkovi bytu bol udelený súhlas na nájom ďalšieho bytu s novou partnerkou, pričom pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy jeho stanovený príjem prekračoval 3,5- násobok životného minima a z uvedeného dôvodu požiadal dňa 02.07.2013 požiadal o pridelenie iného bytu a na základe hlásenia voľného bytu mu bol pridelený byt na adrese K.. L. XXXX/XX H. F.. K duplike žalovaný priložil dokument „Hlásenie voľného bytu“, dokument „Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol mestu zverený v znení jeho doplnku č.

7, Doplnok č. 8 k Zásadám hospodárenia, Príloha č. 1 k Zásadám hospodárenia - Formulár, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

6. Žalobcovia počas konania doručili súdu dňa 24.01.2020 podanie, ktorého obsahom bolo vyjadrenie k stanovisku žalovaného prezentovaného na pojednávaní. V podaní popreli tvrdenia žalovaného, ktorý neodôvodnil ním tvrdenú potrebu schválenia nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú MZ mesta Trnava a ani poukázať na relevantný dokument, na ktorý sa odvoláva a z ktorého by mali vyplývať ním tvrdené skutočnosti. Žalobcovia nepopreli, že jednotlivé komisie MZ majú poradný alebo odporúčací charakter. Naproti tomu obec alebo mesto si v zmysle o majetku obcí môže sama určiť zásady hospodárenia s majetkom obce a zvolila si spôsob akým bude so svojím majetkom nakladať. Žalovaný zveril rozhodovanie o tom, či uzatvorí s niekým nájomnú zmluvu BK, ktorá odporučí primátorovi, aby vydal súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Nie je teda potrebné žiadne schválenie MZ a súhlas ani nikdy nebol potrebný. Dokument „Zásady nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ č. 572/198 zo dňa 31.03.1998 v znení zmien a doplnkov, novelizované uznesením MZ č. 261/2004 vágne upravuje spôsob prenechávania majetku obce do užívania, prípadne jeho odpredaj a už vôbec v ňom nie sú uvedené skutočnosti, ktoré prezentuje žalovaný. Dokument ale nijako nebráni, aby bol majetok obce prenechaný do užívania spôsobom, ako to bolo realizované pri žalobcoch a ani nebráni tomu, aby im bol neskôr odpredaný. Tvrdenie žalovaného o akejsi výnimke nakladania s majetkom obce a nájmom na dobu neurčitú, ktorý musí byť schválený MZ z ničoho nevyplýva. Okrem prípadu žalobcov nevedenia o žiadnom inom prípade, kedy by sa na uzatvorenie nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú vyžadovalo schválenie MZ ako nejakej výnimky. Ani žalovaný žiaden takýto prípad nepredložil. Zo strany žalovaného ide o čisto účelovú obranu a popiera to aj samotná prax žalovaného z minulosti, ktorá bola roky zaužívaná pri predaji bytov záujemcom, ktorí na to spĺňali zákonné predpoklady. Táto prax zároveň neodporovala zákonu ani VZN mesta. Žalobcovia postupovali správne a zákonne v procese odkúpenia bytu č. X a spĺňajú všetky zákonné náležitosti na jeho odkúpenie. Ide o dokumenty preukazujúce proces odkúpenia bytu od žalovaného inou osobou, konkrétne C. T., ktorá ho odkúpila od žalovaného presne za rovnakých okolností, za akých ho žiadajú odkúpiť žalobcovia. V tomto procese však s tým žalovaný nemal žiaden problém. Doplnili, že dňa 18.03.2014 rozhodla BK MZ žalovaného na svojom zasadnutí tak, že odporučila MZ uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to so žalobcom na 10 rokov a s C. T. na 3 roky. Oba byty boli pridelené na tzv. výnimku, ktorá musí byť podľa názoru žalovaného schválená MZ, a to nielen pri rozhodnutí o pridelení bytu - uzatvorení nájmu, ale aj pri zmene nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú, s čím žalobcovia nesúhlasia, nakoľko to nevyplývalo zo žiadneho zákona, ani VZN žalovaného. MZ dňa 29.04.2014 rozhodlo jednohlasne schváliť „výnimku z nakladania s nájomnými bytmi“ pre žalobcov a pre p. C. T. a prijalo uznesenie MZ č. 773, ktorými tento nájom schválilo. Na podklade uvedeného uznesenia MZ č. 773 z 29.04.2014 vydal dňa 07.05.2014 primátor mesta Trnava súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy aj pre p. T., ktorá bola následne s ňou aj uzatvorená na dobu od 16.05.2014 do 31.05.2017. P. C. T. si ale už po 3 mesiacoch podala žiadosť o uzatvorenie zmluvy na dobu neurčitú, o ktorej rozhodovala BK na zasadnutí dňa 18.09.2014 a jednohlasne odporučila súhlasiť so zmenou nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú. Na podklade tohto rozhodnutia vydal dňa 03.10.2014 primátor súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy na nájom bytu, v ktorom sa výslovne odvoláva len na odporúčanie BK z 18.09.2014. Ide teda o obdobný súhlas, aký bol dňa 14.04.2016 vydaný žalobcom, ktorý bol tiež vydaný na základe odporúčania BK zo dňa 04.04.2016, ktorý je však žalovaným považovaný za neplatný a vydaný v rozpore so zákonom, a to napriek tomu, že roky predtým to bola bežná prax. Na základe súhlasu primátora z 03.10.2014 bola dňa 11.11.2014 s p. T. uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú od 11.11.2014, účinná od 19.12.2014, ktorú uzatvorila spoločnosť TT-KOMFORT s.r.o. v zastúpení žalovaného. Na uzatvorenie zmluvy s p. T. nebolo potrebné žiadne schválenie MZ žalovaného. P. T. si neskôr v roku 2016 podala žiadosť na odkúpenie prenajatého bytu na I. Č.. X. Na zasadnutí dňa 28.06.2016 MZ schválilo predaj viacerých bytov, medzi nimi aj bytu, ktorý užívala p. T. a prijalo uznesenie č. 431, kde schválilo aj predaj bytu. Následne s ňou bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva k bytu, ktorú v mene žalovaného uzavrela spoločnosť STEFFE Trnava, s.r.o. (predtým TT - KOMFORT, s.r.o.). Žalobcovia zároveň predložili Zápisnicu zo zasadnutia bytovej komisie MZ mesta Trnava zo dňa 18.03.2014, Zápisnicu zo zasadnutia MZ zo dňa 29.04.2014, Uznesenie č. 773 zo zasadnutia MZ zo dňa 29.04.2014, Súhlas primátora na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú zo dňa 07.05.2014, Zápisnica zo zasadnutia Bytovej komisie mesta Trnava zo dňa 18.09.2014, Súhlas primátora na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú zo dňa 03.10.2014, Zmluva o nájme bytu na dobu neurčitú, TT-KOMFORT a C. T., Zápisnica zo zasadnutia MZ zo dňa 28.06.2016, Uznesenie č. 431 zo zasadnutia MZ zo dňa 28.06.2016, Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XXXX/XXXX.

7. Žalovaný doručil súdu dňa 21.02.2020 podanie, ktorým reagoval na podanie žalobcov, pričom opätovne poukázal na komentované znenie zákona o obecnom zriadení, z ktorého jednoznačne vyplýva, že komisia obecného zastupiteľstva nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc, je vyslovene poradným orgánom. K tvrdeniam žalobcov ohľadom dokumentu .,Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava", ktorý bol schválený uznesením MZ mesta Trnava č. 572/1998 zo dňa 31.03.1998 v znení zmien a doplnkov schválených uznesením MZ mesta Trnava č. 261/2004 zo dňa 24.02.2004 opakovane uviedol, že v prípade bytu č. X na Z. K.. L. XXXX/XX H. F. išlo o byt z kategórie tzv. ostatných bytov. pri ktorých si MZ mesta Trnava v súlade s hlavou III. bodom 2 predmetného dokumentu vyhradilo právo schváliť výnimku zo zmieňovaných zásad, čo dokazuje aj skutočnosť, že pôvodná zmluva o nájme vyššie uvedeného bytu bola uzatvorená na základe výnimky z nakladania s nájomnými bytmi v meste Trnava žalobcovi v I. rade na vydanie súhlasu na nájom bytu na dobu určitú 10 rokov, schválenej prostredníctvom uznesenia MZ mesta Trnava č. 773/2014 zo dňa 29.04.2014. žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcov v súvislosti so zmenou doby nájmu na dobu neurčitú. Prípad žalobcov nie je jediným prípadom, v ktorom sa vyžadovalo schválenie výnimky zo zásad ustanovených dokumentom „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava" pri zmene nájmu z doby určitej na dobu neurčitú. Ďalej žalovaný zdôraznil, že aj žalobca v 1. rade musel mat, vedomosť najmenej o dvoch takýchto prípadoch (hoci tvrdia, že „nezistili žiadny iný prípad, kedy by sa na uzatvorenie nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú vyžadovalo schválenie MZ ako nejakej výnimky“), pretože na základe žiadosti žalobcu v I. rade o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mu boli dňa 30.06.2017 sprístupnené v elektronickej podobe (prostredníctvom e-mailovej správy s prílohami) zápisnice zo zasadnutí MZ zo dňa 06.09.2016 a 13.12.2016 a nasledujúce uznesenia MZ, ktorými boli schválené výnimky zo zmieňovaných zásad, a to uznesením č. 467/2016 zo dňa 06.09.2016 bola schválená výnimka z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného pre C. Š. K. Y. Š.Ú. na vydanie súhlasu na uzavretie nájomnej zmluvy na U. X-B. R. Č.. X, X. D., ktorý sa nachádza na Z. I.. I. XXXX/X H. F. na dobu neurčitú a uznesením č. 528/2016 zo dňa 13.12.2016 bola schválená výnimka z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného pre N. I. K. E. I. na vydanie súhlasu na uzatvorenie zmluvy na nájom X-B. R. Č.. XX, X. D., ktorý sa nachádza na Z. I.. I. XXXX/XX H. F., na dobu neurčitú. Žalovaný ďalej poukázal na ďalšie prípady, pri ktorých boli schválené výnimky zo zásad ustanovených dokumentom „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava" uzneseniami MZ žalovaného, a to. uznesením č. 517/2005 zo dňa 22.02.2005, uznesením č. 983/2006 zo dňa 28.11.2006, uznesením č. 983/2006 zo dňa 28.11.2006, uznesením č. 123/2007 zo dňa 26.06.2007, uznesením č. 248/2008 zo dňa 19.02.2008, uznesením č. 530/2013 zo dňa 16.04.2013, uznesením č. 397/2016 zo dňa 17.05.2016. Žalovaný preto opätovne konštatoval, že VZN č. 378 sa nevzťahuje na kategóriu tzv. ostatných bytov, do ktorej patrí aj byt č. X U. X. D. bytového domu na Z. K.. L. XXXX/XX H. F.. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné v danom prípade postupovať v zmysle dokumentu „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“, ktorý neumožňuje uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, ak MZ žalovaného neschválilo výnimku z týchto zásad podľa hlavy III. bodu 2 príslušného dokumentu. Text tohto dokumentu je potrebné vykladať v súčinnosti s ďalšími dokumentmi, ktoré schválilo MZ žalovaného a tiež so všeobecne záväznými právnymi predpismi. VZN č. 378 neupravuje postup zmeny nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú, pretože pri nájomných bytoch, ktoré boli postavené s finančným prispením zo štátneho rozpočtu formou dotácie na rozvoj bývania a zo Štátneho fondu rozvoja bývania, je doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve obmedzená ustanovením o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov najviac na tri roky (okrem prípadov uvedených v predmetného zákona, pričom doba nájmu v týchto prípadoch môže byť najviac desať rokov). Žalovaný ďalej poukázal na dlhoročnú pravidelnosť schvaľovania výnimiek zo zásad ustanovených dokumentom „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ MZ. Skutočnosť, že žalobca v I. rade disponoval uzneseniami MZ č. 467/2016 zo dňa 06.09.2016 a č. 528/2016 zo dňa 13.12.2016, ktorými boli schválené výnimky zo zásad z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného, potvrdzuje, že žalobcovia mali k dispozícii dostatočné množstvo informácií o ďalších prípadoch nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný pripustil, že v prípade, na ktorý upozornili žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 24.01.2020 (uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú a následný prevod vlastníctva bytu na C. T.), že z jeho strany došlo k pochybeniu, pretože zmena nájmu z doby určitej na dobu neurčitú mala byt' schválená MZ žalovaného ako výnimka z nakladania s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava, podobne ako v predchádzajúcich uvedených prípadoch. K podaniu pripojil fotokópiu e-mailovej správy adresovanej žalobcovi v 1. rade zo dňa 30.06.2017, fotokópiu uznesenia MZ mesta Trnava č. 467/2016 zo dňa 06.09.2016, fotokópiu uznesenia MZ mesta Trnava č. 528/2016 zo dňa 13.12.2016, fotokópiu časti

zápisnice zo zasadnutia MZ mesta Trnava zo dňa 06.09.2016, fotokópiu časti zápisnice zo zasadnutia MZ mesta Trnava zo dňa 13.12.2016, fotokópiu uznesenia MZ mesta Trnava č. 517/2005 zo dňa 22.02.2005, fotokópiu uznesenia MZ mesta Trnava č. 983/2006 zo dňa 28.11.2006, fotokópiu uznesenia MZ mesta Trnava č. 123/2007 zo dňa 26.06.2007, fotokópiu uznesenia MZ mesta Trnava č. 248/2008 zo dňa 19.02.2008, fotokópiu uznesenia MZ mesta Trnava č. 530/2013 zo dňa 16.04.2013, fotokópiu uznesenia MZ mesta Trnava č. 397/2016 zo dňa 17.05.2016, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXXX XXXX, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXXX XXXX.

8. Žalobca počas konania doručil súdu dňa 07.09.2020 podanie, v ktorom zhodnotil svedecké výpovede, keď uviedol, že všetci vypočutí svedkovia boli osobami, ktoré rozumeli problematike prideľovania bytov žalovaným a sami niekoľko rokov participovali na tomto procese. Poznajú detailne postup, akým sa postupovalo pri prideľovaní bytov, ako aj postup pri zmene nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú. Potvrdili, že o pridelení bytu žiadateľovi rozhodovalo MZ, no o zmene nájomnej zmluvy vždy rozhodol len primátor mesta, ktorý vydal súhlas na uzatvorenie takej zmluvy na odporúčania bytovej komisie MZ, ktorá žiadosť posúdila, prerokovala a vydala svoje stanovisko k veci. Tiež uviedli, že takýto postup fungoval niekoľko rokov a nikdy sa nestretla s tým, že by už raz vydaný súhlas primátora na uzatvorenie nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú bol neskôr zrušený len z dôvodu, že nebol takýto súhlas schválený MZ. Žalovaný teda nevie odôvodniť ním tvrdenú potrebu schválenia nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú a ani poukázať na relevantný právny dokument. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že na schválenie nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú nie je potrebné schválenie MZ žalovaného a takýto postup nebol takmer nikdy realizovaný. Podľa tvrdenia žalobcov ich prípad je jediným, kedy už raz daný súhlas primátora na zmenu nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú bol ním samotným zrušený len z dôvodu, že tento súhlas nebol schválený MZ. Žalobcovia poukázali na ďalšie prípady, ktoré preukazujú ich tvrdenia o správnom postupe v procese odkúpenia bytu od žalovaného. Išlo o prípady Q. E., C.. D. E. K. Y. L.. Poukázali na to, že predložili viacero súhlasov primátorov, a to počas funkčného obdobia viacerých primátorov, pričom všetci vydávali súhlasy na odporúčania bytovej komisie, čo sa aj uvádza v textoch týchto súhlasov. Tieto súhlasy museli byť tiež kontrolované aj spoločnosťou STEFFE Trnava, ktorá zmluvy za žalovaného so žiadateľmi uzatvárala, a to práve na podklade súhlasu primátora. Je ťažko predstaviteľné, že by si toľko kompetentných ľudí nevšimlo, že roky vydávajú súhlasy, ktoré sú podľa žalovaného v rozpore so zákonom a VZN. Žalobcovia predložili Zápisnicu BK, 21.10.2013, nájom na dobu určitú, Y. L., Zápisnicu BK, 13.11.2014, nájom na dobu určitú, Y. L., Zápisnicu BK, 07.12.2015, nájom na dobu neurčitú, Y. L., Súhlasy primátora na uzatvorenie nájomných zmlúv, Zmluvy o nájme, Uznesenie č. 637 MZ, 02.05.2017, predaj bytu Y. L., Zápisnica MZ 25.10.2011, súhlas na nájom na dobu určitú, Q. E., Uznesenie MZ 180, súhlas na nájom na dobu určitú, Q. E., Zápisnica BK, 18.09.2014, nájom na dobu neurčitú, Q. E., uznesenie č. 566 MZ

- 28.02.2017, schválenie predaja bytu Q. E., Zápisnica BK 28.10.2010, súhlas na nájom bytu na dobu neurčitú D. E., Uznesenie MZ, 15.02.2011, predaj bytu, D. E..

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom strany v rámci svojich prednesov zotrvali na argumentoch, ktoré prezentovali súdu vo svojich písomných podaniach. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, výsluchom svedkov, ako aj s ostatným obsahom spisu, keď na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

10. Na základe Zmluvy o nájme bytu to dňa 28.05.2014 sa žalobca v 1. rade stal nájomcom X- B.T. R. U. X. D. bytového domu na Z. K.. L. XXXX/XX H. F. vo vlastníctve žalovaného na základe Výnimky z nakladania s nájomnými bytmi vo vlastníctve mesta Trnava, schválenej uznesením MZ č. 773/2014 zo dňa 29.04.2014. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov do 31.05.2024. Dňa 21.02.2016 žalobca v 1. rade zaslal žalovanému žiadosť o spoločný nájom bytu so žalobkyňou v 2. rade. Bytová komisia MZ prerokovala žiadosť o spoločný nájom bytu a dňa 04.04.2016 odporučila vydať súhlas na spoločný nájom bytu, ako aj súhlasiť so zmenou nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Následne listom zo dňa 06.04.2016 spoločnosť STEFFE Trnava, s.r.o. informovala žalobcu v 1. rade, že žalovaný je povinný ako vlastník predmetného bytu predať byt nájomcovi, ktorý má nájomnú zmluvu na dobu neurčitú príslušný byt za zostatkovú cenu, ak nájomca požiada o prevod vlastníctva k bytu najneskôr do 31.12.2016. Na odporúčanie bytovej komisie MZ bol dňa 14.04.2016 vystavený súhlas primátora so spoločným nájmom a dňa 01.05.2016 uzatvorená zmluva o spoločnom nájme bytu na dobu neurčitú medzi žalobcom v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade a spoločnosťou STEFFE Trnava, s.r.o. Dňa

11.05.2016 žalobcovia ako spoločný nájomcovia bytu požiadali žalovaného o prevod vlastníctva k bytu a dňa 24.05.2016 podpísali Dohodu o spôsobe platenia ceny bytu. Po zistení, že sa na predmetný byt vzťahuje výnimka z nakladania s nájomnými bytmi v meste Trnava, ktorá informácia nebola žiadateľom pri podávaní žiadosti uvedená a neobsahoval ju ani predložený spisový materiál, bytová komisia MZ na zasadnutí dňa 30.05.2016 hlasovaním odporučila navrhnúť výnimku z nakladania s nájomnými bytmi na dobu neurčitú a zároveň zrušiť pôvodné uznesenie MZ č. 773/2014 v časti 1a) v súvislosti s vydaním súhlasu na nájom bytu žalovanému v 1. rade na dobu určitú 10 rokov. Žalovaný listom zo dňa 12.07.2016 informoval žalovaného v 1. rade o neplatnosti zmluvy o spoločnom nájme bytu a o dôvodoch neplatnosti. Uznesením č. 516 zo dňa 16.11.2016 MZ neschválilo výnimku z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného pre žalovaných na dobu neurčitú a uznesením č. 567 zo dňa 01.03.2017 MZ neschválilo uznesením výnimku z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného pre žalovaného v 1. rade na dobu neurčitú ako prípad hodný osobitného zreteľa.

11. Z výpovede svedkyne B.. Y. Q. súd zistil, že v období od 2006 do 2014 bola poslankyňou MZ v Trnave a takisto bola aj členkou bytovej komisie v období kedy došlo k udalostiam ohľadom predmetu konania. Bytová komisia je poradným orgánom MZ a primátora mesta, ktorý prijímal uznesenie o každom jednom prípade na základe žiadosti občanov o pridelenie jednotlivých kategórii bytov. Kategórií bytov bolo niekoľko. Byt na adrese K.. L. patril do kat. ostatné byty. Pri činnosti bytovej komisie prebiehal proces tak, že bytová komisia konala na základe žiadosti, či už o pridelení bytu alebo predĺžení nájomnej zmluvy, ktoré boli spracované a pripravované bytovým referátom a predložené komisii. Prejednávala aj také žiadosti, ktoré nespĺňali podmienky, taktiež o takejto žiadosti hlasovala a následne bol žiadateľ vyrozumený o výsledku - rozhodnutí. Komisia odhlasovala pridelenie bytu v prípade, ak boli spolu so žiadosťou predložené všetky ďalšie doklady v zmysle podmienok pre prideľovanie bytov. Následne bytová komisia uznesením rozhodla, či udeľuje súhlas na pridelenie bytu ako výnimky nakladania s bytmi, nakoľko byty v kategórii ostatné byty, neboli určené na odpredaj. Najskôr s nimi bola uzavretá zmluva na dobu určitú, spravidla rok, aby sa zistilo, či nájomca uhrádza poplatky, čiže platobná schopnosť nájomcu a plnenie domového poriadku. V prípade, ak nájomca chcel, mohol po uplynutí doby nájmu žiadať buď o predĺženie nájmu na dobu určitú alebo na neurčitú. V prípade, ak išlo o bytový dom, kde už väčšina bytov bola odkúpená nájomcami, v tom prípade správca upozornil nájomcov na možnosť podania žiadosti o odkúpenie bytov, pričom predtým bolo potrebné požiadať o predlženie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Z toho dôvodu aj väčšina nájomcov požiadala o predĺženie nájomnej zmluvy a tieto žiadosti boli následne prerokované bytovou komisiou v období mája 2016 a následne aj schválené. Súhlasy vypracoval bytový referát na základe zápisnice z prijatých uznesení na bytovej komisii a tie potom išli na podpis primátorovi. Od primátora tieto súhlasy boli zaslané opäť na referát, ktorý kontaktoval nájomcov. Tí už následne konali sami, dostavili sa na STEFE Trnava s.r.o., kde došlo k podpisu zmluvy alebo k úkonu, ktorý bol predmetom žiadosti. Schvaľovala sa výnimka nakladania s bytmi v kategórií ostatných bytov a to v čase, keď sa byt žiadateľovi prideľoval. Nespomenula si, že by zastupiteľstvo niekedy prijímalo rozhodnutie zmeny nájmu z doby určitej na dobu neurčitú. Zastupiteľstvo prerokovávalo odpredaj bytu už v každom prípade. Vedomosť o inom prípade okrem žalobcov, kedy by nebola uzavretá zmluva o nájme bytu na dobu neurčitú, ak to predtým odporučila bytová komisia a primátor vydal súhlas na uzatvorenie takejto zmluvy nemala. Nestretla sa tiež s tým, že by potom čo už bol vydaný súhlas primátora na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú tento zrušil len z dôvodu, že nebol schválený MZ. Postupovali tak ako im bolo uvedené. V prípade ak tento postup nebol správy, právne oddelenie mesta im toto nijako neoznamovalo. Za celé obdobie to nebolo vôbec spochybňované, že by bol postup bytovej komisie rozporný s nejakým predpisom. Navyše samotný odpredaj bytu nájomcovi musel byť schválený MZ. Zmena z doby určitej na doby neurčitú pri nájomnej zmluve bola prejednávaná len pred bytovou komisiou. Nepamätala si na prípad, že by hneď bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú, že by bola schválená výnimka z nakladania s bytmi s tým, že by bol byt pridelený na dobu neurčitú. Pri prvotnom schvaľovaní bola zmluva uzavretá vždy na dobu určitú. Možný bol postup, že najskôr bola schválená výnimka z nakladania s bytmi, konkrétny byt bol pridelený žiadateľovi na dobu určitú, to prejednávalo MZ a zmeny nájomnej zmluvy riešilo STEFE Trnava, s.r.o. a bytová komisia. Výnimka sa schvaľovala v prípade, ak išlo o kategóriu ostatné byty. Musela sa schváliť a buď sa tento byt zaradil na prenájom alebo predal. V prípade, ak nebol schválený byt na prenájom, tak išiel do odpredaja. Výnimkou sa myslí to, že išlo o ostatné byty, nie sociálne byty, malometrážne byty alebo byty pre mladé rodiny, ale byty ostatné, ktoré sa mohli odpredať.

12. Z výsluchu svedkyne G.. R. E., súd zistil, že v minulosti pracovala na bytovom a sociálnom referáte. Prišla do kontaktu so žalobcom v 1. rade, keď si bol podávať žiadosť. Pracovala ako zapisovateľku

na bytovom referáte a na bytovej komisii. Agendu ako takú neriešila, ale čo sa týka prideľovania bytov, toto bolo riešené na MZ a všetky zmeny sa už riešili na bytovej komisii. Bytová komisia nerozhodovala, mala odporúčací charakter, primátor mal vždy právo veta. Bytová komisia prejednávala všetky zmeny a následne po odporučení konečné stanovisko dával primátor. Po súhlase primátora, ktorému predchádzalo odporúčanie komisie sa uzatvárali nájomné zmluvy na nájom bytu z doby určitej na dobu neurčitú. Odporučenie na zmenu zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú dávala bytová komisia a súhlas primátor. Nevedela uviesť prípad, že by primátor niekedy vetoval súhlas bytovej komisie. Prvotné prideľovanie išlo cez MZ. Zmena nájomnej zmluvy alebo obnova zmluvy už potom išla cez bytovú komisiu. Súhlas a odporúčanie dávala bytová komisia. Nemala vedomosť, že by sa už raz udelený súhlas primátora zrušil len z toho dôvodu, že by nebol schválený MZ. Počas jej pôsobenia od roku 2008 do roku 30.04.2016 na odbore sa nestretla s tým, že by bola bytová komisia upozornená na nezákonnosť alebo nesúlad ňou prijatých uznesení. Vedela o prípade, kedy MZ rozhodovalo o výnimke pri nakladaní s bytom a schvaľovaní nájmu z doby určitej na dobu neurčitú. Konala vtedy na základe pokynu nadriadeného, výnimku spracovala do MZ. Nie je si vedomá toho, že by postupovala nesprávne, prvotné schválenie sa riešilo na zastupiteľstve, všetky ďalšie veci týkajúce sa zmien, sa riešili na bytovej komisii.

13. Z výsluchu svedka G.. D. L. vyplýva, že pracoval ako vedúci sociálneho odboru v rokoch 2008 až 2015, pričom náplňou jeho práce bolo viesť jednotlivé referáty, zodpovedal za zápisnice, zvolávanie bytových komisií, bol prítomný na rokovaní bytových komisií ako prizvaný, ale zodpovedal za spracovanie a predložené dokumenty, zápisnicu podpisoval predseda bytovej komisie. Na bytovej komisii boli prejednané dokumenty a výstupy boli následne predkladané primátorovi. Ostatné byty boli spravidla také byty, ktoré zostali v bytových domoch a nájomníci si ich neodkúpili do svojho vlastníctva. Bytová komisia pri týchto bytoch skúmala, či je dodržiavaná nájomná zmluva, či nájomcovia dodržujú bytový poriadok a či nemajú dlžoby. Už v tom čase mala bytová komisia tendenciu odpredávať tieto byty nájomníkom, ktorí tam bývali a mali riadnu nájomnú zmluvu. V prípade, ak nedošlo k uhradeniu záväzkov nájomcom, ktorý bol napr. neplatič, riešilo sa to tým spôsobom, že mu bola daná výpoveď a následne malo mesto záujem byt prenajať slušným nájomcom. V prípade ak sa schvaľoval nový nájomník do ostatných bytov, tak bol daný pokyn na spracovanie bytovej komisii do MZ. Následne mohli nájomcovia požiadať o uzatvorenie zmluvy na dobu neurčitú. Bytová komisia skúmala splnenie podmienok žiadateľov (úhrady, bytový poriadok) a následne zaujala stanovisko, či odporučí alebo neodporučí uzavretie na dobu neurčitú. Bytová komisia bola poradným orgánom a jej stanovisko malo odporúčací charakter, konečné rozhodnutie bolo na primátorovi. V prípade ak primátor dal súhlas, tak správcovská organizácia preklasifikovala zmluvu z doby určitej na dobu neurčitú. MZ riešilo výnimky nakladania s bytmi a odpredaj bytov. Kategória ostatné byty nebola upravená zákonom, toto si upravilo len mesto, že akým spôsobom bude s ostatnými bytmi nakladať. MZ hlasovalo o tom, či prijíma výnimku a či konkrétny byt môže byť pridelený konkrétnemu žiadateľovi. Bolo prijaté uznesenie MZ, kde MZ určilo správcovi lehotu na uzatvorenie zmluvy so žiadateľom. Správca sledoval platenie a dodržiavanie poriadku a následne mohol nájomca požiadať o uzavretie zmluvy na dobu neurčitú, čo schvaľovala už bytová komisia. Týmto sa nezaoberalo už potom MZ. Bola vypracovaná zápisnica a následne sa vec predložila primátorovi na udelenie súhlasu a potom správca uzavrel zmluvu s nájomcom. Vec bola predkladaná primátorovi s celou zápisnicou a všetkými dokladmi na overenie si stanoviska bytovej komisie. Bytová komisia ako poradný orgán primátora rozhodovala o uzatvorení nájomnej zmluvy v prípade jej zmeny z doby určitej na dobu neurčitú, ale vždy bol potrebný konečný podpis primátora ako štatutárneho orgánu. Komisie boli zriadené ako poradný orgán primátora aby nemuselo byť tak často zvolávané MZ s tým, že zástupcov tam mali nominované všetky strany a takisto tam bola členom aj verejnosť. Komisie slúžili na odbremenenie činnosti zastupiteľstva a primátora, ale vždy keď išlo o uzatvorenie novej zmluvy alebo o odpredaj, bolo potrebné stanovisko zastupiteľstva. Nebol upozornený ani nevie o tom, že by bola upozornená bytová komisia primátorom, že takýto súhlas nemôže byť vydaný, pretože nebol schválený MZ. Počas jeho pôsobenia sa vždy v prípade zmeny postupovalo cez bytovú komisiu, nevyžadoval sa súhlas zastupiteľstva. Vyžadovalo sa to iba v prípade, ak išlo napr. o nového nájomcu alebo nájomný vzťah na iného rodinného príslušníka. Nezaznamenal som žiaden problém, že by bolo potrebné inak postupovať. V čase, keď bytová komisia odporučila u žalobcu v 1. rade zrušenie pôvodného uznesenia, kedy bola zmluva uzatvorená na dobu určitú a odporučila uzavretie na dobu neurčitú na základe výnimky, už na úrade nepôsobil.

14. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu () previesť do vlastníctva len tomuto

nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

15. Podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona o vlastníctve bytov, dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva obce, alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 29a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 29a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na byty a ateliéry v domoch postavených po 1. júni 1998 z rozpočtu obce alebo z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania; na zistenie ceny bytu a ateliéru v uvedenom dome sa nepoužijú ustanovenia § 18 a 18b.

18. Podľa § 32e ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, vlastník domu alebo bytu uvedený v § 17 ods. 3 a § 29 ods. 7 je povinný uzavrieť s nájomcom bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu do 31. decembra 2016, zmluvu o prevode vlastníctva bytu; cenu bytu, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku je povinný vypočítať podľa § 18, § 18a ods. 1 a § 18b. Ak vlastník domu alebo bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov od doručenia žiadosti neuzavrie, nájomca bytu môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

19. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. hlavy I. ods. 1 písm. c) dokumentu „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve Mesta Trnava“ schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 572/1998 a novelizovaného uznesením MZ č. 261/2004, ak sa uvoľní byt, ktorý je určený ako sociálny, bude naň daný súhlas na nájom na dobu určitú.

21. Podľa ust. hlavy III. ods. 2 dokumentu „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve Mesta Trnava“, výnimku z týchto zásad môže schváliť iba MZ.

22. Podľa § 4 bod 4. písm. a) Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta, Mestské zastupiteľstvo schvaľuje spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce, okrem majetku, ktorý je mesto povinné previesť podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 4 bod 4. písm. r) Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta, Mestské zastupiteľstvo schvaľuje prenájom majetku, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorých rozhoduje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, všeobecne podľa druhu prenajímaného majetku, prípadne individuálne pri konkrétnom prípade, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený.

24. Podľa § 4 bod 4 písm. h) Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta, Mestské zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami mesta, okrem § 4 bodu 5, písm. g).

25. Podľa čl. 14 ods. 5 Všeobecne záväzného nariadenia č. 378 o nakladaní s nájomnými bytmi vo vlastníctve Mesta Trnava, prenájom bytov v zmysle o majetku obcí v znení neskorších predpisov podľa tohto VZN sa posudzuje ako prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu, že nájomné v týchto bytoch je regulované a ide o byty s osobitným režimom a je schválený 3/5 väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva.

26. Predmetom konania je nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu, ktorou by došlo k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti - bytu, bližšie špecifikovanej

vyššie, z výlučného vlastníctva žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade, nakoľko žalovaný napriek uzatvorenej nájomnej zmluve so žalobcami na dobu neurčitú, ktorí o prevod vlastníctva k bytu žalovaného požiadali v zmysle § 29a ods. 3 v spojení s § 32a ods. 4 zákona o vlastníctve bytov doposiaľ na nich vlastníctvo nepreviedol a kúpnu zmluvu neuzavrel.

27. Skutkový stav v prejednávanej veci medzi stranami nebol sporný. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v 1. rade sa na základe Zmluvy o nájme bytu to dňa 28.05.2014 stal nájomcom sporného bytu vo vlastníctve žalovaného, a to na základe Výnimky z nakladania s nájomnými bytmi vo vlastníctve mesta Trnava, schválenej uznesením MZ č. 773/2014 zo dňa 29.04.2014 (č.l. 34 spisu). Následne došlo dňa 28.05.2014 k uzavretiu Nájomnej zmluvy na dobu určitú 10 rokov do 31.05.2024 (č.l. 35 spisu). Žalobca v 1. rade dňa 21.02.2016 požiadal o spoločný nájom bytu so žalobkyňou v 2. rade (č.l. 5 spisu). Žalovaný dňa 14.04.2016 súhlasil so spoločným nájom bytu na základe odporúčania bytovej komisie MZ zo dňa 04.04.2016 (č.l. 44 rub spisu) na dobu neurčitú (č.l. 8 spisu) a dňa 01.05.2016 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcami ako nájomcami a spoločnosťou STEFE Trnava s.r.o. ako prenajímateľom na dobu neurčitú (č.l. 6 spisu). Žalobcovia dňa 11.05.2016 požiadali o prevod vlastníctva k predmetnému bytu vo vlastníctve žalovaného (č.l. 11). Na zasadnutí bytovej komisie MZ zo dňa 30.05.2016 (č.l. 48 spisu), bod 15), 2. bytová komisia hlasovaním per rollam odporučila navrhnúť výnimku z nakladania s nájomnými bytmi vo vlastníctve žalovaného na nájom uvedeného bytu na dobu neurčitú a zároveň odporučila zrušiť pôvodné uznesenie MZ žalovaného č. 773/2014 v časti 1a zo dňa 29.04.2014, pričom výnimku a zrušenie odporučila bytová komisia MZ schváliť, keďže kontrolou uznesení MZ bolo zistené, že uvedený byt bol pridelený na základe uznesenia MZ žalovaného č. 773/2014 zo dňa 11.04.2014 ako výnimka z nakladania s nájomnými bytmi v meste Trnava na dobu určitú do 31.05.2024, pričom žiadateľ (žalobca v 1. rade) túto informáciu neuviedol a neobsahoval ju ani predložený spisový materiál. Žalovaný listom zo dňa 12.07.2016 (č.l. 56 spisu) informoval žalobcu v 1. rade, že vydaný súhlas zo dňa 14.04.2016 na spoločný nájom bytu na dobu neurčitú pre žalobcov nebol vydaný platne pre nedostatok náležitostí, ktoré sú potrebné na jeho vydanie, nakoľko zmluvy, ktoré patria medzi najdôležitejšie úkony týkajúce sa nakladania s majetkom mesta, nemôžu byť platne uzatvorené bez príslušného schválenia mestským zastupiteľstvom. Neplatnosť súhlasu vyplýva z dôvodu, že bol vystavený bez predchádzajúceho schválenia MZ, nakoľko pridelenie bytu bolo vykonané na základe návrhu na výnimku z nakladania s nájomnými bytmi č. XXX/XXXX zo dňa 29.04.2014 a všetky ďalšie úkony súvisiace so zmenou statusu doby nájmu, spoločným nájmom a pod. sú viazané na predchádzajúce prerokovanie v mestskom zastupiteľstve. Keďže sa tak nestalo, právny úkon je v zmysle absolútne neplatný a na základe tejto skutočnosti je neplatná aj nájomná zmluva k predmetnému bytu, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami a správcovskou spoločnosťou STEFE Trnava, s.r.o. na dobu neurčitú. Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 516 zo dňa 15.11.2016 neschválilo výnimku z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného pre žalobcov na spoločný nájom X- B. bytu č. X U. K. K.. L. XXXX/XX H. F. na dobu neurčitú (č.l. 57 spisu). Následne uznesením č. 567 zo dňa 28.02.2017 mestské zastupiteľstvo neschválilo výnimku z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného pre žalovaného v 1. rade na nájom X-B. bytu č. X U. K. K.. L. XXXX/XX H. F. na dobu neurčitú, ako prípad hodný osobitného zreteľa (č.l. 58 spisu).

28. Vzhľadom na nesporne zistený skutkový stav, predmetom posúdenia súdom potom bolo, či postup žalovaného voči žalobcom v 1. a v 2. rade bol správny, keď súhlas so spoločným nájmom bytu udelený dňa 14.04.2016 na základe odporúčania bytovej komisie považoval za neplatne udelený, pretože na predmetný byt sa vzťahovala výnimka z nakladania s bytmi vo vlastníctve žalovaného a súhlas bol udelený bez predchádzajúceho schválenia mestského zastupiteľstva.

29. Žalovaný s odkazom na o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o majetku obcí v znení neskorších predpisov prijal Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol mestu zverený v znení doplnkov č. 1 až 8 (č.l. 95 spisu), pričom v zmysle zásad mestské zastupiteľstvo v zmysle zákona o obecnom zriadení určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trnava a s majetkom štátu, dočasne prenechaným do hospodárenia mesta, schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontroluje hospodárenie s ním.

30. Predmetný byt č. X U. X D. U. K. K.. L. XXXX/XX H. F., ktorého nájomcom na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 01.05.2004 je žalovaný v 1. rade patrí do kategórie tzv. ostatných bytov. Keďže mestské zastupiteľstvo si v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, v súlade s §

1 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol mestu zverený určilo zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta s majetkom štátu, dočasne prenechaným do hospodárenia mesta, v súlade s nimi schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontroluje hospodárenie s ním. Rozhodovanie o nájme bytu z doby určitej na dobu neurčitú je dôležitým úkonom týkajúcim sa majetku mesta. Najmä v kontexte s tým, že v prípade, ak dôjde k zmene nájmu z doby určitej na dobu neurčitú, v kontexte o vlastníctve bytov, je obec, resp. mesto povinné nájomcom s platnou nájomnou zmluvou na dobu neurčitú po požiadaní o prevod bytu do ich vlastníctva tento previesť. Súd uzavrel, že bytová komisia mestského zastupiteľstva je poradným orgánom. Nie je teda možné na komisiu podľa platného právneho stavu delegovať také právomoci ktoré sú zverené starostovi obce, resp. primátorovi alebo mestskému zastupiteľstvu. V prípade rozhodovania o nakladaní s majetkom obce, ktoré je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t.j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom, ktorý je jej štatutárnym orgánom (R 90/2018). Nakladanie s bytmi vo vlastníctve žalovaného žalovaný upravil v dokumente „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“, pričom mestské zastupiteľstvo si vyhradilo právo schváliť výnimku z týchto zásad práve v prípadoch ak nejde o sociálny byt ani o uvoľnený byt v dome, ktorý nie je určený na sociálne účely. Všeobecne záväzne nariadenie mesta Trnava č. 378 v čl. 14 ods. 5 stanovuje, že prenájom bytov sa podľa uvedeného VZN sa schvaľuje trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Nakladanie s bytom, ktorý patrí do kategórie tzv. ostatných bytov (ako predmetný byt, ktorého nájomcami sú žalobcovia), je potrebné v kontexte dokumentu Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava riešiť na základe výnimky schválenej mestským zastupiteľstvom. Zmluva o nájme bytu, ktorá bola so žalobcom v 1. rade uzavretá dňa 28.05.2014 v zmysle uznesenie mestského zastupiteľstva č. 773 zo dňa 29.04.2014, keď mestské zastupiteľstvo schválilo výnimku z nakladania s nájomnými bytmi na vydanie súhlasu na nájom bytu na dobu určitú 10 rokov. Postup bol v súlade s hlavou III., ods. 2 dokumentu „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“, keďže výnimky môže schváliť iba mestské zastupiteľstvo. Následná zmena tejto zmluvy, keď žalobca v1. rade žiadal uzavretie zmluvy o spoločnom nájme na dobu neurčitú potom v súlade s uvedeným ustanovením dokumentu „Nakladanie s bytmi vo vlastníctve mesta Trnava“ musela podliehať najskôr schváleniu výnimky z nakladania s nájomnými bytmi. Tento postup nebol zachovaný a keď došlo dňa 14.04.2016 k udeleniu súhlasu primátora s uzavretím nájomnej zmluvy so žalobcami na dobu neurčitú bez predchádzajúceho prerokovania a schválenia výnimky mestským zastupiteľstvom nemožno hovoriť o platnom postupe, ktorý by vyjadroval vôľu žalovaného, keďže ako už súd uviedol vyššie pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi voľou obce a jej prejavom navonok prostredníctvom starostu (R 90/2018). Žalobcovia vyvodzujú svoj nárok uplatnený žalobou titulom zmluvy o spoločnom nájme zo dňa 01.05.2016, ktorá však nebola platne uzavretá, pretože zo strany žalovaného nepredchádzalo uzavretiu tejto nájomnej zmluvy na dobu neurčitú schválenie výnimky. Je pravdou, že k udeleniu súhlasu primátora s uzavretím nájomnej zmluvy o spoločnom nájme na dobu neurčitú došlo pochybením žalovaného, avšak aj napriek tomu, takto uzavretá zmluva nebola uzavretá platne. Nakoľko nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o nájme medzi žalobcami ako nájomcami a žalovaným, resp. správcom ako prenajímateľom na dobu neurčitú, žalobcom nevznikol nárok na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd potom dospel k záveru, že zmluva o spoločnom nájme bytu zo dňa 01.05.2016 nebola uzavretá platne, pričom ide o absolútne neplatnosť v zmysle , keďže prejav vôle žalovaného nebol spôsobilý založiť právnym úkonom, vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Platne uzavretá zmluva o nájme bytu zo dňa 28.05.2014 bola uzavretá na dobu určitú, 10 rokov, do 31.05.2024, v súvislosti s ktorou ale žalobcom nárok na odkúpenie bytu a žalovanému povinnosť na odpredaj bytu nevznikli.

32. Súd nemohol súhlasiť s argumentom žalobcov, že svedkovia vypočutí v konaní potvrdili a poukázali na zaužívanú prax žalovaného a jeho postup pri prideľovaní bytov do nájmu, pri ktorom nebolo potrebné pri zmene nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú žiadne schválenie mestským zastupiteľstvom, keď toto tvrdenie bolo zo strany žalovaného rozporované. Žalovaný poukázal však aj na tú skutočnosť, že žiaden z vypočúvaných svedkov neprichádzal do kontaktu s predmetnou agendou (väčšina výnimiek bola schválená mestským zastupiteľstvom v období pred 21.12.2006 a po 30.04.2016). Svedkyňa B.. Q. si nepamätala ani jeden z prípadov, avšak zároveň uviedla, že materiálov bolo veľa. Svedkovia G.. L. K. G.. E. potvrdili, že v jednom prípade došlo k prerokovaniu výnimky mestským zastupiteľstvom a že vec predložená na schválenie na dobu neurčitú mestskému zastupiteľstvu. Nič však na uvedenom

nemení fakt, že ak by sa aj vyskytli prípady bez schválenia výnimky mestským zastupiteľstvom a v tomto prípade aj bez schválenia zmeny nájomnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú, išlo by v prípade žalobcov o neplatne uzavretú zmluvu o spoločnom nájme bytu zo dňa 01.05.2016. Ani konanie žalobcov v dobrej viere nemení nič na skutočnosti, že zmluva o spoločnom nájme zo dňa 01.06.2016 nebola uzavretá platne.

33. Súd nevykonal ďalšie žalobcami navrhnuté dôkazy, nakoľko podľa názoru súdu ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ako aj koncentračnou zásadou. Žalobca neuviedol dôvodné argumenty, pre ktoré nemohol navrhnúť, prípadne predložiť ním navrhnuté dôkazy aj skôr.

34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty dospel súd k záveru, že zmena nájmu v prípade žalobcov (z dôvodu udelenej výnimky z nakladania s nájomnými bytmi) z doby určitej na dobu neurčitú mala byť pred udeleným súhlasu primátorom schválená prostredníctvom mestského zastupiteľstva. K zmene nedošlo ani po opakovaných prerokovaniach a zasadnutiach mestského zastupiteľstva, zmluva o spoločnom nájme bytu zo dňa 01.05.2016 na dobu neurčitú nie je uzavretá platne. Žalovanému potom nevznikla povinnosť na odpredaj bytu na základe žiadosti žalobcov. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval žalobu žalobcov v 1. rade a v 2. rade za dôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže žaloba žalobcov bola v celom rozsahu zamietnutá. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcom na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania. V konaní pritom nebol žalobcami tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na uplatnenie . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.