Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Svk-41-2025.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Svk/41/2025
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, IČO: 00 603 520, so sídlom: Námestie sv. Františka 8, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KV/ZP/493/2024/25189/MK zo dňa 16.10.2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/127/2024
- 66 zo dňa 04.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a. III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 5S/127/2024 - 66 zo dňa 04.07.2025 podľa § 7 písm. a) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. KV/ZP/493/2024/25189/MK zo dňa 16.10.2024 v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. KV/ZP/493/2024/15315/MK zo dňa 31.05.2024, ktorým bol vydaný súhlas na výrub drevín, identifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, spolu s určením podmienok výrubu a povinnosťou náhradnej výsadby pre žiadateľa Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako orgán, proti rozhodnutiu ktorého smerovalo podané odvolanie, podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zastavil odvolacie konanie vo veci odvolania účastníka konania Občianske združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa, podaného dňa 27.06.2024 voči prvostupňovému rozhodnutiu.
2. Podľa správneho súdu ust. § 7 písm. a) SSP vylučuje zo súdneho prieskumu právoplatné rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. To znamená, že pokiaľ osobitný predpis (v tomto prípade zákon o EIA) umožňuje podať riadny opravný prostriedok (v tomto prípade odvolanie podľa § 29 ods. 16, 17 zákona o EIA v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia), tento musí byť zo strany budúceho žalobcu vyčerpaný. Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu tak môže byť primárne až rozhodnutie o (vyčerpanom) opravnom prostriedku a žalovaným orgán verejnej správy, ktorý o ňom rozhodol. Správny súdny poriadok síce zainteresovanej (dotknutej) verejnosti umožňuje podať správnu žalobu aj bez povinnosti vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky (§ 7 písm. a) text za bodkočiarkou SSP), avšak za podmienky, že nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, čo nie je prípad súdenej veci.
3. Správny súd poukázal na to, že žalobca v administratívnom konaní vystupoval ako účastník konania, v konaní sa opakovane vyjadril, prvostupňové rozhodnutie mu bolo riadne doručené a jeho súčasťou bolo poučenie o možnosti podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Odvolanie však podal len jeden z účastníkov administratívneho konania, Občianske združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa. Žalobca bol o podaní odvolania upovedomený a mal možnosť sa k odvolaniu vyjadriť. Žalovaný ako prvostupňový orgán napadnutým rozhodnutím zo 16.10.2024 s poukazom na neodstránené nedostatky odvolania odvolacie konanie zastavil, s poučením, že proti napadnutému rozhodnutiu je možné podať odvolanie. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.10.2024 a nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2024 bez toho, aby žalobca podal odvolanie. Žalobca teda nevyužil možnosť podať opravný prostriedok, hoci bol vo vzťahu k obom rozhodnutiam prípustný a túto možnosť ako účastník, či už prvostupňového alebo odvolacieho konania, mal.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
4. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a navrhol, aby mu kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania.
5. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na svoje postavenie zainteresovanej verejnosti podľa § 42 SSP a upozornil na osobitný charakter správnej žaloby podanej zainteresovanou verejnosťou. Uviedol, že je osobitným procesným subjektom sui generis a občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia. S odkazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2024 poukazoval na nutnosť prísneho terminologického odlíšenia jednotlivých druhov aktívne žalobe legitimovaných subjektov. Sťažovateľ následne poukázal na množstvo rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie.
6. Podľa názoru sťažovateľa je odvolanie podľa § 29 ods. 16 a 17 resp. § 30 zákona o EIA osobitný opravný prostriedok a nie riadny opravný prostriedok. Nejde o opravný prostriedok, ale ide o administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu. Takýto výklad je aj v súlade so systematikou § 29 zákona o EIA, ktorý oprávňuje podať správnu žalobu priamo proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Nič na tom nemení ani novelizácia účinná od 01.01.2025, ktorá ako jeden z účinkov podaného odvolania spôsobuje suspenzívny účinok nadobudnutia právoplatnosti. Suspenzívny účinok podľa názoru sťažovateľ nemá súvis s § 7 písm. a) SSP, ale so žalobnou legitimáciou a lehotou na podanie žaloby.
7. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd konanie prerušil a obrátil sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor EÚ.
8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že ani prístup zainteresovanej verejnosti k správnemu súdnictvu nie je neobmedzený a práve druhá časť vety v § 7 písm. a) SSP prístup sťažovateľa k správnemu súdnictvu obmedzuje. Kľúčové pritom je, že zainteresovaná verejnosť nevyužila všetky riadne opravné prostriedky, hoci bola na ich podanie oprávnená. Dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti považoval žalovaný za nedôvodné a navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
III. Konanie na kasačnom súde
9. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
Podľa § 7 ods. 1 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
10. Kasačný súd už ustálene uvádza, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho? prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov (napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/7/2022 či sp. zn. 10Asan/8/2021). Táto subsidiarita sa prejavuje aj v tom, že správne súdy podľa § 7 písm. a) SSP nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a na takéto použitie bol oprávnený. Z ustanovenia § 7 písm. a) SSP teda vyplýva, že základným predpokladom toho, aby žalobca mohol správnou žalobou napadnúť určité rozhodnutie orgánu verejnej správy, je, aby žalobca, ako účastník konania pred orgánom verejnej správy, využil včas riadne opravné prostriedky, ktoré má podľa zákona k dispozícii (rovnako napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/121/2020 či sp. zn. 7Sžsk/89/2020). Uvedené ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že povinnosť vyčerpať opravné prostriedky sa týka priamo sťažovateľa podávajúceho správnu žalobu, ak mal podľa osobitných zákonov oprávnenie riadny opravný prostriedok podať.
11. Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa kasačný súd rozhodoval uznesením sp. zn. 3Svk/17/2026 zo dňa 29.04.2026 a uznesením sp. zn. 7Svk/31/2025 zo dňa 17.12.2025, kedy kasačnú sťažnosť sťažovateľa v oboch prípadoch zamietol. Rovnaké závery obsahujú aj rozhodnutia sp. zn. 4Svk/27/2026 z 21.05.2026 a sp. zn. 4Svk/22/2026 z 29.07.2026. Konajúci senát sa stotožnil s už vyslovenými právnymi názormi a s poukazom rovnaké právne posúdenie v napadnutom uznesení a obdobný obsah sťažnostných námietok podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na uznesenie sp. zn. 7Svk/31/2025 zo 17.12.2025, s ktorého odôvodnením sa stotožňuje: „6. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je záväzné stanovisko príslušného orgánu v zmysle § 29 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z, z. v znení účinnom od 1. januára do 31. októbra 2025, podľa ktorého je výsledkom zisťovacieho konania [teda postupu, ktorého účelom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, porov. § 3 písm. c) cit. zák.] záväzné stanovisko, ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Podľa § 29 ods. 15 cit. zák. ak v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona, záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania po nadobudnutí účinnosti oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho konania. Podľa § 29 ods. 16 písm. b) cit. zák. proti záväznému stanovisku, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať, môže podať odvolanie len dotknutá obec a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t) cit. zák. Odvolanie možno podľa § 29 ods. 17 cit. zák. podať do 15 dní od doručenia záväzného stanoviska, inak záväzné stanovisko nadobúda účinnosť. Dotknutá verejnosť uvedená v § 3 písm. t) sa môže podľa § 29 ods. 20 cit. zák. žalobou domáhať zrušenia záväzného stanoviska vydaného podľa odseku 15, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, a napadnúť jeho vecnú správnosť. 7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že namiesto pôvodného rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa podľa novej úpravy už vydáva len záväzné stanovisko, ktoré môže zainteresovaná verejnosť za určitých podmienok napadnúť odvolaním. Zákon v tejto súvislosti osobitne upravuje inštitút účinnosti záväzného stanoviska, ktorá nastáva márnym uplynutím lehoty na odvolanie a ktorá má vyjadrovať jeho konečnosť, a teda v určitom zmysle zodpovedať inštitútu právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň cit. § 29 ods. 20 zákona č. 24/2006 Z. z. však pripúšťa aj správnu žalobu zainteresovanej verejnosti proti záväznému stanovisku podľa § 29 ods. 15, teda proti záväznému stanovisku, ktorým sa rozhodlo, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať. Z hľadiska systematiky Správneho súdneho poriadku je záväzné stanovisko opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože nie je označené ako rozhodnutie, je vydané v určitom administratívnom (zisťovacom) konaní a môžu ním byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti osôb (už len napríklad tak, že podľa cit. § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. oprávňuje navrhovateľa podať návrh na povoľovacie konanie). 8. Judikatúra vo všeobecnosti dospela k záveru, že záväzné stanovisko nie je spôsobilým predmetom prieskumu, lebo nejde o konečné opatrenie (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžk 4/2018,
judikát R 70/2019). Preto zákonodarca v § 29 ods. 20 cit. zák. výslovne pripustil (správnu) žalobu zainteresovanej verejnosti, čo znamená, že tým ako lex specialis ustanovil aj preskúmateľnosť tohto osobitného záväzného stanoviska správnymi súdmi. Keďže toto záväzné stanovisko je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, jeho prieskumu slúži všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP. Podľa kasačného súdu však citované ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. nič nezmenili na ostatných procesných podmienkach pre takúto správnu žalobu. Ako už uviedol správny súd, podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Povinnosť vyčerpať ich sa nevzťahuje na zainteresovanú verejnosť, ak nebola na ich podanie oprávnená. Ak však je zainteresovaná verejnosť oprávnená na podanie riadneho opravného prostriedku proti určitému opatreniu, ktorým oddiali nastúpenie právoplatnosti (alebo inej obdobnej vlastnosti konečnosti, akou je napr. účinnosť záväzného stanoviska podľa § 29 ods. 17 zákona č. 24/2006 Z. z.), je jeho vyčerpanie podmienkou toho, aby správne súdy mohli preskúmať toto opatrenie. 9. Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcu, že ustanovenie § 29 ods. 20 zákona č. 24/2006 Z. z. dovoľuje napadnúť záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania bez toho, aby bola splnená procesná podmienka § 7 písm. a) SSP, teda aby toto stanovisko nadobudlo účinnosť potom, čo zainteresovaná verejnosť podala proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie, ak naň bola podľa § 29 ods. 16 písm. b) cit. zákona oprávnená. V prerokúvanej veci potom netreba riešiť otázku, či oprávnenosť treba posudzovať absolútne (teda či zákon priznal zainteresovanej verejnosti možnosť podať takýto opravný prostriedok) alebo relatívne (teda či konkrétny zástupca zainteresovanej verejnosti mal možnosť podať ho), pretože žalobca ani netvrdí, že by nemal možnosť podať uvedené odvolanie. Naopak, aj ho podal a dokonca bolo úspešné, pretože na jeho základe Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím z 26. mája 2025 zrušil tu preskúmavané opatrenie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol oprávnený na podanie opravného prostriedku, aj ho podal, a preto preskúmavané opatrenie ani len nenadobudlo účinnosť v zmysle § 29 ods. 17 zákona č. 24/2006 Z. z. Preto sa možno stotožniť s názorom správneho súdu, že správna žaloba žalobcu nebola prípustná, čo zakladalo dôvod jej odmietnutia podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Len pre úplnosť sa poznamenáva, že podľa judikatúry by mohlo v tomto prípade prichádzať do úvahy aj jej odmietnutie pre predčasnosť (porov. uznesenie tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 71/2021).“
12. V ďalšom k námietkam sťažovateľa ohľadne jeho postavenia ako subjektu sui generis a možnosti podať správnu žalobu aj bez vyčerpania riadnych opravných prostriedkov kasačný súd poukazuje na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 8Svk/41/2025 zo dňa 29.01.2026, ktorý kasačnú sťažnosť sťažovateľa v obdobnej veci zamietol a k uvedeným námietkam sťažovateľa uviedol: „25. V prvom rade, čo sa týka argumentácie sťažovateľa, že na zainteresovanú verejnosť je potrebné nahliadať ako na fiktívnu kolektívnu osobu, s týmito jeho závermi sa nie je možné stotožniť. Hoci kasačný súd nespochybňuje, že zainteresovaná verejnosť je procesným subjektom sui generis vystupujúcim na ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia a je v právnom poriadku terminologicky odlišovaná od prokurátora či fyzickej a právnickej osoby, rozhodovacia činnosť odlišný prístup k posudzovaniu žalobcov v správnom súdnom konaní doteraz pripustila len v konkrétnych aspektoch prístupu k súdu, a to pri aktívnej žalobnej legitimácii (ochrany akých práv sa žalobca domáha, § 178 SSP) a následne lehote na podanie správnej žaloby (§ 181 SSP, viď rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2024 z 30. apríla 2025). 26. Ak sťažovateľ v tejto súvislosti odkazuje na odbornú spisbu, ktorá uvádza, že aktívna žalobná legitimácia na podanie všeobecnej správnej žaloby bude vždy svedčať zainteresovanej verejnosti a nie jej členom (FEČÍK, Marián. § 178 [Žalobná legitimácia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 881), aj kasačný súd priznáva, že uvedená časť citovaného komentára môže evokovať názor prezentovaný sťažovateľom. Kasačný súd je však presvedčený, že ide o odlišnú situáciu, keď fyzické osoby (ktorým svedčí aktívna legitimácia za normálnych okolností aj samostatne) vstúpia do administratívneho konania ako tzv. občianska iniciatíva (§ 6a ods. 2 písm. c), ods. 3 a 4 zákona EIA), ktorá síce sama osebe nemá právnu subjektivitu, ale SSP jej v pozícii zainteresovanej verejnosti priznáva aktívnu žalobnú legitimáciu. Inak povedané, ak sa fyzická osoba rozhodne vstúpiť do administratívneho konania podľa zákona EIA v zoskupení s inými fyzickými osobami ako občianska iniciatíva, žalobnú legitimáciu bude mať občianska iniciatíva ako celok, ale nie jej jednotliví členovia - fyzické osoby, ktoré ju tvoria a za túto iniciatívu (ako subjekt vystupujúci v pozícii zainteresovanej verejnosti) bude konať jej zástupca podľa § 42 ods. 2 SSP. O takúto situáciu však v prípade sťažovateľa nejde. Na tomto
mieste musí kasačný súd tiež podotknúť, že odborná spisba nie je prameňom práva, a hoci môže byť významným interpretačným pomocníkom, nie je pre kasačný súd záväzná. 27. Podľa kasačného súdu je v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa podstatné, že samotný Aarhuský dohovor prístup k súdu negarantuje zainteresovanej verejnosti ako celku, ale jej jednotlivým členom (subjektom vystupujúcim v tejto pozícii), keď v čl. 9 ods. 2 jasne uvádza, že každý štát má zabezpečiť, aby „členovia“ zainteresovanej verejnosti mali zabezpečený prístup k súdu. Rovnako tak rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ postavenie účastníka konania či jeho právo na prístup k súdu spája s konkrétnymi subjektmi (napr. mimovládnou organizáciou) vystupujúcimi v pozícii zainteresovanej verejnosti (napr. rozhodnutie sp. zn. C-826/18, Stichting Varkens in Nood a ďalší). Subjekty, ktoré vystupujú v pozícii zainteresovanej verejnosti, preto síce spadajú pod jednu kategóriu - zainteresovaná verejnosť, ale majú samostatnú právnu osobnosť, a teda samostatné procesné práva ako napr. právo podať námietky, podať odvolanie, podať správnu žalobu či ju vziať späť. Uvedené je zrejmé aj z toho, že každý člen zainteresovanej verejnosti môže chrániť iné aspekty životného prostredia, pričom tieto sa vôbec nemusia prelínať (napr. ochrana ovzdušia, vôd či biotopov). Ak by sa na zainteresovanú verejnosť hľadelo ako na celok (s pozitívnymi i negatívnymi procesnými dôsledkami) vznikla by neudržateľná právna situácia, kedy by napríklad procesná pasivita jedného člena mohla ovplyvniť práva ostatných členov alebo prílišná aktivita mohla zasiahnuť do práv tých, ktorí mali vyslovene záujem v konkrétnej situácii nekonať (napr. nechceli podať odvolanie, keď s rozhodnutím súhlasili). Sťažovateľom prezentovaný model by vytváral zastúpenie bez právneho základu, kedy by nebol žiadnym zákonným spôsobom upravený rozsah zastúpenia, riešenie pravidiel konfliktu záujmov či pravidiel zodpovednosti. Nebolo by zrejmé, ak by správnu žalobu podali viacerí členovia zainteresovanej verejnosti, aký vplyv by na ostatné subjekty malo napríklad späťvzatie jednej správnej žaloby, kto by hradil prípadné trovy konania alebo ako by si takto zadefinovaná zainteresovaná verejnosť zvolila právneho zástupcu a pod. Navyše kasačný súd pripomína, že ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy prístup k súdu formuluje ako individuálnu garanciu, teda právo „každého“ a tiež procesná legitimácia sa posudzuje pri každom žalobcovi samostatne. Uvedené podľa kasačného súdu jasne potvrdzuje interpretáciu, že prístup k súdu, jeho podmienky a prípadné procesné dôsledky sa viažu k jednotlivým subjektom a nie k neidentifikovateľnému zoskupeniu - zainteresovanej verejnosti ako takej. ... 29. Čo sa týka argumentácie sťažovateľa, že jeho postavenie ako zainteresovanej verejnosti mu zabezpečuje prístup k súdu, kasačný súd mu dáva za pravdu, že Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 2 ako aj Smernica EIA v čl. 11 zhodne stanovujú, že vo veciach, o akú ide aj v tu posudzovanom prípade (spaľovňa podliehajúca povinnému posudzovaniu vplyvov), musí mať zainteresovaná verejnosť zabezpečený prístup k súdu. Uvedené oprávnenie zainteresovanej verejnosti však v zmysle týchto ustanovení nie je bezpodmienečné, keď zhodne nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva (čl. 11 ods. 4 Smernice EIA, čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru). Inak povedané, je v súlade s Aarhuským dohovorom ako aj Smernicou EIA, ak vnútroštátne právo stanovuje prístup k súdu za podmienky, že žalobca predtým vyčerpal opravné prostriedky v administratívnom konaní, ak na ich podanie bol oprávnený. Preto je podľa kasačného súdu v súlade s danými ustanoveniami, ak slovenský právny poriadok v ustanovení § 7 písm. a) SSP v spojení s § 42 a § 178 SSP zabezpečuje zainteresovanej verejnosti prístup k súdu za podmienky, že vyčerpala riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní, ak na ich podanie bola oprávnená. ... 31. Na záver kasačný súd preto zhŕňa, že sťažovateľ mal v súlade so Správnym poriadkom v spojení so zákonom EIA právo podať opravný prostriedok (rozklad) proti záverečnému stanovisku, keďže mal postavenie účastníka konania v pozícii zainteresovanej verejnosti, ale toto právo nevyužil. Vzhľadom na to, že sťažovateľ mal právo podať rozklad proti záväznému stanovisku, ktoré nevyužil, jeho správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o rozklade iného účastníka konania vyhodnotil správny súd správne ako neprípustnú podľa § 7 písm. a) SSP. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že sťažovateľ vystupoval v pozícii zainteresovanej verejnosti. Aarhuský dohovor ako aj Smernica EIA totiž vyslovene počítajú s tým, že aj v prípade povinnosti členských štátov zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k súdu, môže byť tento podmienený uplatnením správnych opravných prostriedkov pred súdnymi. Zároveň prijal záver, že táto podmienka využitia odvolania (rozkladu) pred súdnym prieskumom je primeraná, spravodlivá, včasná a nie nedostupne drahá. 32. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté z dôvodu neprípustnosti, takéto odmietnutie sa skúma
primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (viď obdobne rozhodnutie kasačného súdu sp. zn.?2Asan/25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5Svk/12/2023 z 22. júna 2023, bod 28).“
13. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky kasačný súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky a zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka nebola dostatočne konkrétna, keďže z jej formulácie nie je úplne zrejmé, či sa jeho otázky týkali tejto konkrétnej veci alebo smerovali (vo všeobecnej rovine) k rozhodovaniu o jeho iných, ďalších podnetoch. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a konanie preto neprerušil.
V. Záver a rozhodnutie o trovách konania
14. Kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Uznesenie správneho súdu považuje za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci, preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.