Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sas/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, konajúcej prostredníctvom Mgr. Zdenka Senešiho, advokáta a konateľa, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 23.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 22.02.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej spolu ako „poistné“) v celkovej sume 3359,30 eur (ďalej len „“). Správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že na základe kontroly odvodu poistného žalobca neodviedol vôbec poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba za obdobie za obdobie január 2009 až jún 2010 (ďalej aj ako „rozhodné obdobie“ alebo „sporné obdobie“), a preto mu správny orgán prvého stupňa predpísal poistné za uvedené obdobie.

2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 01.03.2018 uviedol, že považuje za nepreskúmateľné a poistné je vypočítané nesprávne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého vymeriavacieho základu správny orgán prvého stupňa pri výpočte poistného vychádzal. Zároveň z odôvodnenia nevyplýva, či sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca odvádzal sociálne poistenie z titulu zamestnanca a teda, či nedošlo z dôvodu súbehu k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu, čo malo vplyv na výšku poistného. Vzhľadom na to sa nevie žalobca proti rozhodnutiu náležite brániť. Poukázal na to, že k 30.06.2009 oznámil žalovanej skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a zánik povinného dôchodkového poistenia. Žalovaná rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a zánik povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Podľa žalobcu mu nebolo doručené rozhodnutie o zániku týchto poistení a vychádza z toho, že sa jeho podaniu vyhovelo.

Keďže od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a zánik povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, mal za to, že žalovaná nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje za nezákonné. Poukázal tiež na to, že vo výroku rozhodnutia nie je uvedené, na základe akého právneho predpisu správny orgán prvého stupňa rozhodoval. Namietal, že nebol upovedomený o začatí nedávkového konania a nebola mu poskytnutá príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím sa mu znemožnilo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy. V súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zriadenia vykonal všetky úkony potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti nikdy nevyužíval ani na jej základe nikdy nemal príjem. Postup správneho orgánu prvého stupňa bol formálny, bez skúmania materiálnej stránky, teda či žalobca skutočne vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže mať absurdné následky (platenie poistného a penále), keďže žalobca nemal príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO). Žalobca žiadal o prerušenie konania o odvolaní do rozhodnutia o predbežnej otázke – nezániku poistenia dňa 31.03.2008 a zániku poistenia dňa 30.06.2010, keďže proti rozhodnutiu žalovanej v tejto veci podal správnu žalobu.

3. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.05.2018 prerušila konanie odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania, ktoré bolo začaté na základe správnej žaloby účastníka konania (žalobcu), podanej Krajskému súdu v Trnave vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 15.12.2017 (právoplatné 22.12.2017).

4. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.05.2024 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná s poukazom na príslušné ustanovenia o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) uviedla, že Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi licenciu č. F./XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore urológia s dňom vzniku oprávnenia 17.08.2005. Oprávnenie žalobcovi zaniklo 29.01.2018. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. Uviedla, že žalobca nie je sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaná ďalej s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení uviedla, že žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, bol v období od 01.01.2009 do 30.06.2010 povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v zmysle ustanovenia zákona o sociálnom poistení a zároveň jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa údajov od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 v sume 1 963 300,00 SKK (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 31.03.2008), t. j. vyššie, ako zákonom ustanovená suma 97 200,00 SKK za rok 2007. Za rok 2008 účastník konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjmy zo samostatnej zárobkovej činností v sume 998 727,00 SKK (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 31.03.2009), t. j. vyššie, ako zákonom ustanovená suma 106 827,00 SKK za rok 2008. Žalovaná poukázala na to, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon ( zákona o sociálnom poistení). Zákon nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Zákon v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. zo dňa 24. februára 2011). Rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. j. G. zo dňa 08.09.2005, bolo účastníkovi konania povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore: urológia. Z dôvodu, že od 01.04.2008 účastník konania začal prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ako právnická osoba: A. H., G. H. I. v rozhodnutí, č. j. G. zo dňa 24.01.2008, uviedol, že dňom 31.03.2008 sa zrušuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, č. j. G. zo dňa 08.09.2005. Správny orgán prvého stupňa prijal dňa 31.03.2008 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorej žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, uviedol ako dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31.03.2008. Registračný list fyzickej osoby - odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ale zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom v znení účinnom do 31.12.2010. Keďže žalobca podal Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s nesprávnym dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31.03.2008, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.10.2017, podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení rozhodol, že účastníkovi konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dna 31.03.2003, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2010. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.10.2017, je deklaratórnym rozhodnutím, t. j. rozhodnutím, ktoré len deklaruje (potvrdzuje) zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30.06.2010. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie účastníkovi konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo zo zákona dňa 30.06.2010. O skutočnosti, že účastník konania bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda, v čase, kedy účastník konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, podal Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 31. marec 2008, nemala vedomosť. Žalobca pri podaní Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia neoznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že je držiteľom licencie č. F./XX, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Pritom podľa ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.10.2017 bolo podané odvolanie, ktoré bolo žalovanou v celom rozsahu zamietnuté a bolo potvrdené. Druhostupňové rozhodnutie prešlo aj súdnym prieskumom, pričom krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil, avšak Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. zo dňa 27.04.2022 (právoplatným dňa 15.06.2022), zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 19.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na právne závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrené v rozsudku, sp. zn. zo dňa 24.11.2020. V novom konaní Krajský súd v Trnave, rozsudkom, sp. zn. zo dňa 22.07.2022, zamietol žalobu účastníka konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/ XXXX-XX zo dňa 15.12.2017. Na základe kasačnej sťažnosti, podanej žalobcom, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. zo dňa 31.01.2024, kasačnú sťažnosť účastníka konania podanú proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 22.07.2022, zamietol. Žalovaná v odôvodnení poukázala aj na to, že zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba je účastník konania povinný odvádzať sám za seba. Účastník konania bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou v období od 01.05.1996 do 30.06.2010. Úhrn vymeriavacích základov účastníka konania ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby za obdobie január 2009 až jún 2010 presiahol tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“ ustanovený zákonom na platenie poistného na nemocenské poistenie. Tento súbeh vymeriavacích základov žalobcu ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby za obdobie január 2009 až jún 2010 bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zohľadnený a boli znížené vymeriavacie základy účastníka konania, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, na

platenie poistného na nemocenské poistenie o prekročené sumy za obdobie január 2009 až jún 2010. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla sumy vymeriavacích základov a poistného za jednotlivé mesiace sporného obdobia na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, a to po zohľadnení súbehu vymeriavacích základov účastníka konania ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázala na to, že žalobcovi, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov. Námietky uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. obsahovalo všetky náležitosti a bolo dostatočne odôvodnené s poukazom na to, že zákon nevylučuje, aby neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha, z ktorej vyplývajú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. K námietke premlčania žalovaná s poukazom na a a zákona o sociálnom poistení uviedla, že poistné za mesiac január 2009 bolo splatné 09.02.2009. bolo vydané dňa 22.02.2018, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiac január 2009. Z tohto dôvodu poistné za mesiac január 2009 nie je premlčané. Rovnako nie je premlčané ani poistné za obdobie február 2009 až jún 2010.

II. Správna žaloba

5. Správnou žalobou zo dňa 10.07.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 10.07.2024, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a zaviazal ju nahradiť žalobcovi trovy konania.

6. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, pretože žalovaná nevyhovela jeho námietke premlčania a rozhodla o predpísaní poistného napriek tomu, že poistné sa s poukazom na § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení premlčalo, keďže od splatnosti poistného do právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia uplynulo viac ako 10 rokov. Žalobca uviedol, že rozhodnutie a argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je založená na rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. zo 27.09.2023, avšak poukázal na odlišné stanovisko k uvedenému rozsudku. Nad rámec odlišného stanoviska poukázal na § 151 ods. 1 písm. g) a h) zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje odpísanie pohľadávky na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR sa v predmetnom rozhodnutí podľa žalobcu nevysporiadal s § 151 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení upravujúcim odpísanie pohľadávky z dôvodu preklúzie jej vymáhania. V zmysle predmetného ustanovenia sa na odpísanie pohľadávky nevyžaduje uplatnenie námietky premlčania, ale žalovaný ex offo prihliada na uplynutie času, a to napriek tomu, že § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa v súvislosti s vymáhaním predpísaného poistného používa pojem premlčanie. Začatie plynutia lehoty premlčania vymáhania poistného zákon viaže na právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Nemožno pripustiť, aby pojem premlčanie bol zákonom vykladaný rôzne (v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vykladaný s poukazom § 151 ods. 1 písm. h) o sociálnom poistení s účinkami ako premlčanie a v § 147 ods. 3 o sociálnom poistení s poukazom § 151 ods. 1 písm. g) o sociálnom poistení s účinkami ako preklúzia). Takýto dvojaký výklad jedného pojmu podľa žalobcu nastoľuje stav právnej neistoty. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.11.2014. Argumentáciu Najvyššieho správneho súdu SR, že žiadne ustanovenie zákona neviaže lehotu na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia, považuje žalobca za nesprávnu. Je pravdou, že zákon explicitne neviaže lehotu plnenia na právoplatnosť, ale tento záver možno vyvodiť z iných ustanovení zákona. Poukázal pri tom na začatie plynutia „premlčacej“ lehoty na vymáhanie predpísaného poistného, ktoré zákon výslovne viaže na právoplatnosť rozhodnutia o predpísaní poistného (§ 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) a predovšetkým na suspenzívny účinok odvolania. Ak by vykonateľnosť rozhodnutia o predpísaní poisteného nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, potom začiatok plynutia „premlčacej“ lehoty vymáhania rozhodnutia by mohol nastať až niekoľko mesiacov po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti podľa žalobcu nemožno ignorovať skutočnosť, že podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení má odvolanie proti rozhodnutiu o predpísaní poistného odkladný účinok. V kontexte tohto ustanovenia je zrejmé, že rozhodnutie vo veci predpísania poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako nadobudne právoplatnosť, nakoľko opak by bol v rozpore so suspenzívny účinkom odvolania. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zákon výslovne neviaže plynutie

lehoty na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo potvrdzuje aj znenie § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Žalobca uviedol príklady vo vzťahu k rôznym predpisom, kedy je lehota premlčania/preklúzie spojená s právoplatnosťou rozhodnutia a kedy je spojená so začatím konania. Pojem predpísať poistné zodpovedá pojmu uložiť pokutu, nie spojeniu začať konanie o uložení pokuty, a preto sa nemožno stotožniť s názorom, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie, takýto účinok by v zákone o sociálnom poistení výslovne upravil tak, ako to urobil aj pri iných úkonoch Sociálnej poisťovne vo vzťahu k poistencom (napríklad § 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

7. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením, že ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia.“ Ustanovenie § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výslovne používa spojenie: „právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo“. Na rozdiel od toho § 149 ods. 2 písm. a) o sociálnom poistení pojem právoplatnosti nepoužíva, ale z jeho textu vyplýva, že ho vyjadruje: „Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť, ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a “ . Keďže odvolanie nie je možné podať voči právoplatnému rozhodnutiu a obnovu konania je možné začať len vo veci právoplatnej skončenej, žalobca tvrdil, že aj v 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je mlčky vyjadrená právoplatnosť rozhodnutia. Naviac nakoľko ustanovenie § 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení na konci obsahuje spojku „a“ je potrebné ho vykladať v spojitosti s písm. b), v ktorom je právoplatnosť výslovne vyjadrená.

8. Názor, podľa ktorého je pre posúdenie premlčania rozhodujúci dátum rozhodnutia prvostupňového orgánu, podľa žalobcu nemožno akceptovať aj z dôvodu, že neposkytuje platiteľom poistenia garanciu toho, či rozhodnutie bolo vydané včas, keďže dátum vydania rozhodnutia nepodlieha kontrole žiadneho orgánu.

III. Vyjadrenie žalovanej

9. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. K námietka žalobcu týkajúcej sa premlčania uviedla, že uvedená právna otázka bola vyriešená rozsudkom Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. zo dňa 27.09.2023 s poukazom na . Pokiaľ sa žalobca odvolával na zachovanie princípu právnej istoty, žalovaná uviedla, že je povinná aplikovať príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení rovnako na skutkovo zhodné prípady tak, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely spôsobujúce nerovnosť medzi osobami s rovnakým skutkovým základom a právnym postavením. Právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, v ktorom sú právne normy kogentného charakteru, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 26.09.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 27.11.2019.

11. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým sa žalobcovi predpísalo poistné, je rozhodnutím, ktorým sa žalobcovi uložila povinnosť na plnenie. Podľa § 213 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je rozhodnutie vykonateľné, len čo uplynula lehota na plnenie. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ale táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvňuje fakt, že k predpísaniu poistného v určitej lehote došlo t. j. právo predpísať poistné uplatnené bolo a tento úkon je rozhodujúci pre posúdenie uplynutia premlčacej doby podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti a žalovaná v ňom zaujala stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní a odôvodnila skutkový a právny stav veci.

12. Žalobca sa napriek výzve správneho súdu k vyjadreniu žalovanej k žalobe nevyjadril.

IV. Konanie na správnom súde

13. Podľa ustanovenia ods. a písm. a) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“

14. Podľa ustanovenia „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“

15. Podľa ustanovenia „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

16. Podľa „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

17. Podľa „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

18. Podľa „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa v spojení s zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania ( ), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa . Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.09.2026 ( ).

V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

20. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

21. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“

22. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8. zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie.“

23. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.“

24. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná (najmä a 7 ).

26. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi ( ), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( a ). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu.

27. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté v celom rozsahu a bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa predpísal žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenia, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 3359,30 eur.

28. Po preskúmaní veci správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.10.2017 správny orgán prvého stupňa rozhodol, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.03.2008, ale zaniklo mu 30.06.2010. Žalovaná teda ustálila otázku vzniku a zániku uvedených poistení v prípade žalobcu za rozhodné obdobie, pričom jej rozhodnutia v tejto veci prešli aj súdnym prieskumom. Správny súd už preto nemohol skúmať zákonnosť uvedených správnych rozhodnutí, ani postupu v správnom konaní, ktorý ich vydaniu predchádzal a obmedzil preskúmanie napadnutého rozhodnutia iba na otázku zákonnosti a postupu žalovanej pri rozhodovaní o predpísaní poistného.

29. Žalobca v správnej žalobe svoju argumentáciu postavil na námietke premlčania nároku žalovanej predpísať žalobcovi poistné. Námietku premlčania uplatnil žalobca už v administratívnom konaní v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vo vzťahu k právnym otázkam nastoleným žalobcom v správnej žalobe správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. zo dňa 27.09.2023, v ktorom Najvyšší súd SR odpovedal na tieto právne otázky nasledujúco: „...25. Návrat k plnohodnotne príspevkovo financovanému systému sociálneho zabezpečenia predstavoval o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1993. Podľa jeho právo predpísať poistné sa premlčalo za tri roky odo dňa jeho splatnosti. Ak sa urobil úkon smerujúci na zistenie výšky nezaplateného poistného alebo na jeho vymáhanie, začínala plynúť nová premlčacia doba podľa predchádzajúcej vety odo dňa, keď sa o tomto úkone dozvedel platiteľ poistného alebo jeho právny nástupca. Tento zákon bol s účinnosťou od 1. januára 1995 zrušený o Sociálnej poisťovni. Podľa jeho sa právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie malo premlčať za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Judikatúra k tomuto ustanoveniu (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , judikát R 82/2013) zdôraznila, že právo predpísať poistné je obmedzené plynutím premlčacej lehoty a po jej uplynutí povinnosť zaplatiť dlžné poistné nemožno uložiť, ak povinná osoba námietku premlčania vzniesla. Podobne judikatúra zdôraznila, že v a (premlčanie práva vymáhať predpísanú pohľadávku) rozlišuje dve časové obdobia, ktoré zhodne vyžadujú pre účinnú obranu povinného vznesenie námietky premlčania (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). 26. Na toto ustanovenie nadviazal o sociálnom poistení, ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003, nikdy ju však nenadobudol. Podľa tohto ustanovenia sa právo predpísať poistné malo premlčať za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Dôvodová správa (Národná rada Slovenskej republiky, II. volebné obdobie, tlač 1381) k citovanému ustanoveniu zdôraznila, že v súvislosti (okrem iného) s premlčaním sa 5 preberá právna úprava účinná do 30. júna 2003. V nadväznosti na to dôvodová správa (Národná rada Slovenskej republiky, III. volebné obdobie, tlač 283) k dnes účinnému vychádzala z toho, že právny režim premlčania poistného sa v zásade preberá z platného (hoci neúčinného) Z uvedeného prehľadu možno vyvodiť, že predpisy na úseku sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia v rôznych historických obdobiach rozlišovali medzi premlčaním a preklúziou (zánikom) nároku. Zároveň z uvedeného prehľadu vyplýva, že ak tieto predpisy upravovali premlčanie, jeho účinky minimálne dôvodové správy a judikatúra spájali s námietkou premlčania, ktorú vznesie povinná osoba. Ako dosvedčuje znenie dnes účinného , ale aj dôvodová správa k nemu, toto ustanovenie jasne nadväzuje na dovtedajšiu právnu úpravu premlčania práva predpísať poistné, a nie jeho preklúzie. Takéto rozlišovanie sa týkalo aj nároku na výplatu dávky, čo dôvodová správa k (citovaná vyššie)

odôvodňovala tým, že ide o nárok na výplatu dávok podmienených platením poistného, a preto zánik nároku preklúziou v systéme dôchodkového zabezpečenia je voči poistencom neodôvodnený. V rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku sp. zn. tak ani premlčanie nároku na dávky nemožno považovať za žiadnu „netypickú situáciu“, ktorá by podporovala záver o tom, že v oblasti sociálneho poistenia sa premlčanie musí považovať za preklúziu. 27. Podľa už citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa a ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V zmysle sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí 6 sa tým podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona.““

30. Citované rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR dáva jednoznačné odpovede na všetky zásadné právne otázky, ktoré žalobca v správnej žalobe uviedol. K žalobnej námietke, že na zachovanie premlčacej lehoty nie je postačujúce vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného, ale je potrebné, aby v premlčacej lehote nadobudlo právoplatnosť, správny súd uvádza, poukazujúc na názor veľkého senátu, že podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa premlčiava právo „predpísať“ poistné a poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe, teda právoplatnosť tohto rozhodnutia nie je podmienkou pre zachovanie premlčacej lehoty.

31. V tejto veci splatnosť časovo najstaršieho poistného (predpísaného prvostupňovým rozhodnutím) za obdobie január 2009 nastala 08.02.2009, a teda premlčacia lehota sa skončila ku dňu 08.02.2019. Rozhodnutie o predpísaní poistného bolo vydané vo februári 2018, nebolo následne zrušené a nadobudlo právoplatnosť (hoci aj po uplynutí premlčacej lehoty), preto premlčacia lehota neuplynula vo vzťahu k žiadnemu predpísanému poistnému. Pokiaľ sa žalobca nestotožňuje s týmto právnym názorom, pričom poukazuje na určité paralely s ukladaním pokút, uvedené nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho prípadného zrušenia. V tejto súvislosti je právne irelevantné aj presvedčenie žalobcu, že 10-ročná premlčacia lehota je dostatočne dlhá na to, aby v nej bolo vydané rozhodnutie aj s účinkami právoplatnosti (viď napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.07.2024).

32. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že ak by zákonodarca mal v úmysle, aby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie, takýto účinok by v zákone o sociálnom poistení výslovne upravil. K uvedenému správny súd konštatuje, že už samotným vydaním tohto rozhodnutia dôjde k právnej situácii, keď premlčacia lehota bude zachovaná a ďalej ju nemá zmysel posudzovať (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.07.2024).

33. Žalobca tiež hypoteticky namietal možné antedatovanie prvostupňového rozhodnutia. K uvedenej domnienke správny súd uvádza, že vo všeobecnosti sa vychádza zo správnosti a zákonnosti aktov orgánov verejnej správy, teda aj individuálnych správnych aktov. Pokiaľ tieto akty nie sú zákonom aprobovaným spôsobom zrušené alebo zmenené a sú právoplatné, je potrebné vychádzať z údajov v nich uvedených, teda aj z dátumu vydania. Žalobca svoje tvrdenia ani nijako nepreukazuje. Naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie zo dňa 22.02.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 27.02.2018, čo časovo zodpovedá dňu jeho vydania. Nakoniec v tomto prípade ani nešlo o vydanie prvostupňového rozhodnutia na konci premlčacej lehoty, kde by mohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti o včasnosti jeho vydania.

34. Pokiaľ žalobca namietal, že veľký senát sa nevysporiadal s § 151 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení, upravujúcim podľa žalobcu odpísanie pohľadávky z dôvodu preklúzie jej vymáhania, správny súd uvádza, že nie je úlohou správneho súdu polemizovať s právnymi úvahami veľkého senátu a ani podrobovať prieskumu správnosť záverov veľkého senátu vyjadrených v rozsudku, sp. zn. . V bode 18. odôvodnenie rozsudku, sp. zn. veľký senát Najvyššieho správneho súdu uvádza: „Ustanovenie samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa , ako to ustanovuje napríklad citovaný . To isté platí aj podľa citovaného vo vzťahu k predpísaniu penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v až 151 cit. zák. Podľa však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie ani cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje cit. zák. Ustanovenie sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie.“

35. Najvyšší správny súd SR aj v nadväzujúcej judikatúre uzavrel, že obe ustanovenia § 151 ods. 2 písm. g) a h) zákona o sociálnom poistení dopadajú na dve odlišné štádiá konania (napríklad rozsudok, sp. zn. a sp. zn. ). Jedným je fáza predpísania poistného (§ 147 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnom poistení), v ktorej sa realizuje určenie výšky poistného rozhodnutím, pričom lehota na predpísanie poistného je premlčacia a zánik pohľadávky nastáva odpísaním až po úspešnom uplatnení námietky premlčania dlžníkom a rozhodnutím o uznaní námietky premlčania. Oproti tomu fáza vymáhania predpísaného poistného resp. výkonu rozhodnutia (§ 147 ods. 3, § 148 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení) sa uplatňuje až na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná, a len pri nej zákon viaže zánik pohľadávky priamo na

uplynutie lehoty na výkon rozhodnutia. Ústavnú udržateľnosť uvedeného výkladu a odmietnutie týchto námietok potvrdil aj Ústavný súd SR v uznesení, sp. zn. .

36. Rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je pre správne súdy záväzné (napríklad bod 23. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.05.2024). Pokiaľ žalobca na podporu svojej argumentácie odkazoval na odlišné stanovisko k rozsudku veľkého senátu, sp. zn. , vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že právny názor veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, bol prijatý väčšinou členov veľkého senátu, je správny súd záväzný, nebol doposiaľ prekonaný a správny súd nevzhliadol žiadny racionálny dôvod sa od neho odkloniť.

37. Pokiaľ žalobca namietal, že nemožno pripustiť, aby pojem premlčanie bol vykladaný rôzne, správny súd nad rámec už vyššie uvedeného dopĺňa, že od rozhodnutia veľkého senátu sú podobné veci rozhodované obdobne a poukazuje aj na záver veľkého senátu, podľa ktorého: „Tomuto záveru neprekáža, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovanej judikatúra vykladala ustanovenie rozporne. Zmena právneho názoru v judikatúre je totiž prejavom jej vývoja a adresát právnej normy v zásade nemôže legitímne očakávať, že sa judikatúra nezmení (porov. v tomto smere z ostatného obdobia napríklad uznesenie ústavného súdu sp. zn. ). O to menej sa potom môže spoliehať na to, že veľký senát kasačného súdu zjednotí dovtedy rozpornú rozhodovaciu prax práve na takom právnom názore, ktorý bude pre adresáta výhodnejší.“

38. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žalovaná si zadovážila dostatok skutkových podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia, zistila vo veci dostatočne skutočný stav, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Žalovaná sa správne vysporiadala s námietkou premlčania vznesenou v administratívnom konaní s poukazom na vyššie citovaný rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR.

39. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca v rozhodujúcom období dosiahol príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, ktorý presiahol zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období ustanovenú hranicu príjmu z podnikania, na základe ktorého bol povinný platiť poistné na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie za obdobie január 2009 až jún 2010. Výška príjmov za jednotlivé roky za rozhodujúce obdobie vyplýva z údajov získaných od daňových orgánov resp. orgánov finančnej správy. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha, v ktorej sú špecifikované jednotlivé položky dlžného poistného a príspevkov, dátum ich splatnosti a celková suma dlžného poistného. Pri určení výšky poisteného vychádzala z úhrnu vymeriavacích základov žalobcu ako zamestnanca a ako povinne sociálne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby za sporné obdobie a keďže tento úhrn presiahol maximálny mesačný vymeriavací základ, znížila vymeriavacie základy žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby o prekročené sumy za rozhodné obdobie. Výšku predpísaného poistného nakoniec žalobca v správnej žalobe už ani nenamietal.

40. Správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa v spojení s zamietol.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave ( ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).