Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/45/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: U.. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, P. V., právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 24807-5/2022-BA, zo dňa 20.05.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. -49, zo dňa 19.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. -49, zo dňa 19.12.2023 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred krajským súdom 1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. -49 zo dňa 19.12.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zrušil rozhodnutie žalovanej č. 24807-5/2022-BA zo dňa 20.05.2022 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná ním rozhodla podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. 700-0911932417-GC04/17, zo dňa 03.10.2017 (ďalej len „pobočka žalovanej“ alebo „pobočka“ a „prvostupňové rozhodnutie“) zmenila vo výrokovej časti v tom, že vypustila text: „...poistné na nemocenské poistenie v sume 206,96 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2 692,68 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 0,06 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3 619,47 eur.“ a doplnila text: „...poistné na nemocenské poistenie v sume 207,00 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2 692,70 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3 619,47 eur.“ a v ostatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka žalovanej rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) predpísala poistné v celkovej sume 3.619,47 eur za obdobie február až december 2008. O náhrade trov konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 2. V preskúmavanej veci bolo podľa názoru správneho súdu sporným právne posúdenie, či v ust. ide o premlčaciu alebo prekluzívnu lehotu a či v tejto lehote stačí začať správne konanie, príp. vydať prvostupňové rozhodnutie, alebo musí v tejto lehote rozhodnutie nadobudnúť aj právoplatnosť. Správny súd uviedol, že obe tieto otázky boli už vyriešené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 25.01.2018 a sp. zn. z 30.06.2021. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí konštatoval, že správne orgány v

prejednávanej veci boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa premlčanie posudzuje, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány podľa správneho súdu takýmto spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a aj samotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia. Na základe uvedeného v prejednávanej veci ustálil, že správna žaloba bola v tomto smere dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej s poukazom na z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 3. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhala, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila v zmysle a tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 4. Žalovaná nesúhlasila s právnym posúdením veci zo strany správneho súdu a naďalej zastávala právny názor prezentovaný v písomných vyjadreniach, že právo predpísať poistné nie je prekluzívnym ustanovením, na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, ale premlčania práva sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania. Zo slovného spojenia „právo predpísať poistné“ v ust. podľa jej názoru vyplýva, že pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného je Sociálna poisťovňa povinná toto poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote a vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu si práva na odvedenie poistného. V ďalšom uviedla, že zo žiadneho ustanovenia č. ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty nadobudnúť aj právoplatnosť, práve naopak, slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote znamená, že Sociálna poisťovňa si v tejto lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že predpíše poistné, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalovaná poukázala na rozsudok sp. zn. zo dňa 27.09.2023, v ktorom sa veľký senát najvyššieho správneho súdu k vyššie uvedeným sporným právnym otázkam záväzne vyjadril. 5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Podľa žalobkyne premlčanie podľa má byť posudzované ako preklúzia. V tejto súvislosti odkázala na odlišné stanovisko sudcov JUDr. Petry Príbelskej a JUDr. Mariána Fečíka?k?vyššie cit. rozsudku veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. z?27. septembra 2023 (ďalej len „odlišné stanovisko“). Dôvodila, že veľký senát sa v?uvedenom rozhodnutí nevysporiadal s (pozn. súdu zrejme omylom na?všetkých miestach je odkaz uvedený na ods. 1 predmetného ustanovenia) upravujúcim odpísanie pohľadávky z dôvodu preklúzie jej vymáhania. Nemožno podľa názoru žalobkyne pripustiť, aby pojem premlčanie bol tým istým zákonom () vykladaný rôzne, tzn. v cit. zákona vykladaný s poukazom na cit. zákona s účinkami ako premlčanie a v?§?147 ods. 3 cit. zákona s poukazom na cit. zákona s účinkami ako preklúzia. Takýto dvojaký výklad jedného pojmu nastoľuje stav právnej neistoty a za takto nejednoznačnej právnej úpravy je potrebné sledovať pri výklade ochranu práv slabšej strany (viď III. časť odlišného stanoviska). Podporne vo vzťahu k inštitútu právnej istoty žalobkyňa odkázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. , a ). 6. V ďalšej časti vyjadrenia žalobkyňa rozporovala argumentáciu veľkého senátu o tom, že poistné v zmysle je predpísané už vydaním rozhodnutia. Záver o tom, že cit. zákon viaže lehotu plnenia na právoplatnosť je podľa žalobkyne možné vyvodiť z iných ust. tohto zákona. V tejto súvislosti predostrela vlastnú interpretáciu ust. , a V kontexte ust. cit. zákona, ktoré upravuje odkladný účinok odvolania, je podľa žalobkyne zrejmé, že rozhodnutie vo veci predpísania poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr ako právoplatnosť. Z?uvedeného vyplýva, že aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na?právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s?odvolaním spojený suspenzívny účinok, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo potvrdzuje aj znenie . Žalobkyňa vo svojej úvahe poukázala na dva prístupy k? možnosti uplatneniu práv z?hľadiska plynutia času, pričom podporne pre svoju argumentáciu odcitovala vybrané ust. rôznych zákonov. Nemožno sa preto podľa žalobkyne stotožniť s?názorom, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o?predpísaní poistného. Ak by zákonodarca mal v?úmysle dosiahnuť mienené účinky, tak by v?tu prejednávanej veci dotknuté ust. formuloval výslovne. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 8. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. 24807-5/2022-BA zo dňa 20.05.2022 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. 9. Podľa , Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak?suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 10. Podľa , právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa ôsmy bod , do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a?o?príspevku na starobné dôchodkové sporenie. 12. Podľa , organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v a v a . 13. Podľa , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 14. Podľa , ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 15. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal za preukázané, že žalobkyni bolo rozhodnutím pobočky žalovanej č. 700-0911932417-GC04/17, zo dňa 03.10.2017 predpísané za obdobie február až december 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 3.619,47 eur; o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 24807-5/2022-BA zo dňa 20.05.2022 tak, že napadnuté rozhodnutie pobočky zmenila vo výrokovej časti v tom, že vypustila text: „...poistné na nemocenské poistenie v sume 206,96 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2 692,68 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 0,06 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3 619,47 eur.“ a doplnila text: „...poistné na nemocenské poistenie v sume 207,00 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2 692,70 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 719,77 eur, spolu v sume 3.619,47 eur.“ a v ostatnom toto rozhodnutie potvrdila [z dôvodu nesprávneho zaradenia sumy 0,06 eur do fondu poistného na invalidné poistenie.]; žalobkyňa napadla správnou žalobou predmetné rozhodnutia na správnom súde, o?ktorej rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. -49 zo dňa 19.12.2023 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a?vec jej vrátil na?ďalšie konanie. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd rovnako za preukázané, že preskúmavaným rozhodnutiam o predpísaní poistného za obdobie február až december 2008 predchádzalo rozhodnutie pobočky žalovanej o nezániku a zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne. Pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 20.03.2017, č. 27315-20/2017-PB, rozhodla tak, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2008, ale zaniklo dňa 30.10.2010. Toto rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 15.08.2017, č. 37210-3/2017-BA, tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie pobočky potvrdila. Proti tomuto rozhodnutiu následne žalobkyňa podala správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 28.02.2018, sp. zn. -49 tak, že ju zamietol. O kasačnej sťažnosti žalobkyne podanej proti tomuto rozsudku rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 23.02.2022 sp. zn. tak, že ju zamietol vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu zo dňa 24.11.2020 sp. zn. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -22 zo dňa 30.11.2021. 16. V?predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, respektíve pobočka žalovanej, správne postupovala, ak?rozhodla v?prípade žalobkyne o?predpísaní poistného v celkovej výške 3.619,47 eur za obdobie február až december 2008. 17. Žalovanou vznesené námietky v kasačnej sťažnosti smerovali vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci správnym súdom, najmä čo sa týka inštitútu premlčania a práva predpísať poistné žalovanou. Najvyšší správny súd vzhľadom na vznesené námietky žalovanou, ale aj na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 27.09.2023, sp. zn. (ďalej len „rozhodnutie veľkého senátu“), ktoré sa zaoberalo práve predpísaním poistného (resp. penále) Sociálnou poisťovňou, konštatuje, že námietky vyslovené žalovanou sú dôvodné. V súvislosti so spornou právnou otázkou

charakteru lehoty podľa a otázkou, či postačuje, aby v lehote na predpísanie poistného v zmysle cit. ust. bolo vydané rozhodnutie o predpísaní poistného alebo je potrebné, aby toto rozhodnutie v tejto lehote nadobudlo aj právoplatnosť, najvyšší správny súd poukazuje na právny názor v rozhodnutí veľkého senátu, v ktorom bolo vyslovené, že: „...Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktorá sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého by bol prenesený do verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958). Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy... ... Ustanovenie samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa , ako to ustanovuje napríklad citovaný . To isté platí aj podľa citovaného vo vzťahu k predpísaniu penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v až 151 cit. zák. Podľa však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie ani cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje cit. zák. Ustanovenie sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie.... ... Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.... ... Podľa už?citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Podľa a?§?178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o?predpísaní penále rozhoduje v?nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V?zmysle sa v?rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na?plnenie, musí určiť lehota na?plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa?rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a zákona č.? potom takisto rozlišujú ?medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a? právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z?uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale?už?vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v?odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na?vymáhanie už predpísaného poistného.

...Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona. 18. Vychádzajúc z?citovaného právneho posúdenia veľkého senátu kasačného súdu, podľa? sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a?právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z? uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až?právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe. Ak?teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v?odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a?jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k?poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až?vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v?rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa? v? spojení s a cit. zák. cesta k?odpísaniu a?zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.? 19. Najvyšší správny súd záverom uvádza, že podľa je pre senát kasačného súdu záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu, pričom kasačný senát nevidí žiaden dôvod, prečo by sa od tohto právneho názoru mal odkláňať. Správny súd tak dospel k nesprávnemu záveru, keď zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle . Kasačná sťažnosť žalovanej je tak dôvodná, v dôsledku čoho najvyšší správny súd podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 20. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku ( ). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa . 21. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.