Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1965-2025.pdf
PDF · 108.39 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1965/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zast. zákonnou zástupkyňou: C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., právne zast. E. B. F., advokát, so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, IČO: 42156904, proti povinnému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., doručovacia adresa: C. XXXX/XX, XXX XX G. H., o vymoženie výživného s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Soňa Majkútova, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 257, 905 01 Senica, IČO: XXXXXXXX, pod sp. zn. 105EX 516/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.01.2026, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.03.2026, takto
r o z h o d o l :
Súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený prostredníctvom zákonnej zástupkyne sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.07.2025, domáhal od povinného vymoženia výživného prísl., na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 19P/9/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2019, vykonateľnosť dňa 24.04.2019 (ďalej ako „exekučný titul ).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 25.07.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Soňa Majkútova, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 257, 905 01 Senica, IČO: 36091952 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 105EX 516/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.07.2025. Jeho doručením sa začala exekúcia.
3. Dňa 22.04.2026 bol súdu v exekučnom konaní doručení listinný návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.01.2026 spolu s jeho prílohami: Dohoda o úprave a výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 14.11.2024, detaily účtu o úhradách miezd za obdobie 11/2022 – 08/2024, príkaz na začatie exekúcie sp. zn. 105EX 516/25 zo dňa 13.01.2026, komunikácia s advokátkou bez označenia dátumu, poslednú stranu upovedomenia súdu o neprihliadnutí na návrhy na zastavenie exekúcie zo dňa 10.04.2026. Predmetné podanie spolu s jeho prílohami bolo postúpené súdnemu exekútorovi dňa 06.05.2026 za účelom začatia časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor na základe podania zo dňa 05.05.2026 a doplňujúceho podania zo dňa 27.05.2026 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.03.2026, spolu s jeho prílohami a to: Dohoda o úprave a výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 14.11.2024, detaily účtu o úhradách miezd za obdobie 11/2022 – 08/2024, komunikácia s advokátkou bez označenia dátumu, upovedomenie súdu o neprihliadnutí na návrhy na zastavenie exekúcie podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku zo dňa 10.04.2026, Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov sp. zn. 105EX 516/25 zo dňa 15.04.2026, poštovú podaciu obálku, ďalej aj upovedomenie o začatí exekúcie, Výzvy
súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu datované dňa 07.05.2026. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 105EX 516/25 zo dňa 10.08.2025 nebolo úspešne doručené povinnému prostredníctvom poštového doručovateľa, avšak bolo dňa 18.11.2025 zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 222/2025, X071874. Na úradnej tabuli súdu v exekučnom konaní bolo zverejnené dňa 14.11.2025. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v prípade zverejnenia prostredníctvom Obchodného vestníka považuje podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku, teda v danom prípade počnúc dňom 20.12.2025 sa upovedomenie o začatí exekúcie považuje za doručené. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27.03.2026 bol podaný na poštovú prepravu dňa 21.04.2026 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 22.04.2026. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 20.01.2026 bol podaný na poštovú prepravu dňa 21.04.2026 a doručený súdu dňa 22.04.2026. Po preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že tieto návrhy na zastavenie exekúcie boli podané po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podania ako neskôr podané návrhy na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
5. Povinný podaním zo dňa 20.01.2026 navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu splnenia vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom. Vymáhaná pohľadávka v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie neexistovala. Zákonná zástupkyňa oprávneného v Dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 14.11.2024 výslovne vyhlásila, že povinný ku dňu vyhotovenia dohody má uhradené výživné v celosti, ktoré mal určené predchádzajúcim rozsudkom vo výške 170 EUR mesačne. Povinný dodal, že táto dohoda bola následne predložená a použitá aj v súdnom konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 33P/146/2024, ktoré bolo začaté dňa 20.03.2025, pričom súd v tomto konaní vychádzal zo skutkového stavu, že povinný nemá nedoplatok na výživnom. Napriek uvedenému bol podaný návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia nedoplatku na výživnom, čím sa zákonná zástupkyňa oprávneného dostala do priameho rozporu so svojím prechádzajúcim písomným vyhlásením. Povinný mal za to, že oprávnená osoba uviedla súdneho exekútora do omylu, keď uplatnila nárok, ktorý bol už predtým výslovne popretý jej vlastným vyhlásením.
6. Povinný podaním zo dňa 27.03.2026 navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu splnenia vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom. Na základe povinným podaných námietok proti exekúcií a predložených dôkazov súd konštatoval, že nemá nedoplatky na výživnom, napriek uvedenému nedošlo k zastaveniu exekúcie, v čoho dôsledku dochádza k zrážkam zo mzdy, pričom finančné prostriedky sú zadržiavané v depozite, čo povinnému spôsobuje finančné komplikácie.
7. Oprávnený prostredníctvom zákonnej zástupkyne sa k predmetným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
16. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)
17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
18. Súd po zistení, že návrhy na zastavenie exekúcie boli podané po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemali odkladný účinok, boli podané oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podania povinného a dospel k právnemu záveru, že sú v celom rozsahu nedôvodné.
19. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 220/2024 z 18.04.2024).
20. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené povinnému podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku dňa 20.12.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 06.01.2026. Zo spisového materiálu vyplýva, že povinný v priebehu exekučného konania podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 20.01.2026 prostredníctvom e-mailového podania (bez autorizácie) adresovaného a doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2026 a návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 30.01.2026 prostredníctvom e-mailového podania (bez autorizácie) adresovaného a doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30.01.2026. na predmetné podania z dôvodu nedodržania zákonnej elektronickej formy podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliadol a upovedomil o tejto skutočnosti povinného s vykázaním doručenia dňa 20.04.2026. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27.03.2026 na poštovú prepravu dňa 21.04.2026 a tento bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 22.04.2026. Listinný návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 20.01.2026 bol podaný na poštovú prepravu dňa 21.04.2026 a doručený súdu dňa 22.04.2026. Predmetné podania zo strany povinného bolo preukázateľne realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd mohol predmetné podania posudzovať len ako neskôr podané podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda návrhy na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, v ktorom povinný mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie.
21. Po preskúmaní nových podaní povinného súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že ním povinný vniesol námietku o zániku vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom v čase pred začatím exekučného konania. Predmetná námietka predstavuje námietku týkajúca sa okolnosti, ktoré nastala pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Výnimku zo všeobecného pravidla striktnej koncentrácie exekučného konania (t. j. námietka, ktorú povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť), sa nemôže aplikovať v prípade posudzovania týchto nových návrhoch na
zastavenie exekúcie, keďže povinný nepreukázal na to určenými listinnými prostriedkami dôvodnosť jej aplikovania na prejednávanú vec. A preto s poukazom na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku tieto povinným prezentované dôvody v týchto nových návrhoch na zastavenie exekúcie nepredstavujú nové skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku tieto námietky nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom, keďže súd na tieto vznesené dôvody podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť ako na dôvody na zastavenie exekúcie.
22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 563/2022 zo dňa 19.10.2022: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“
23. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 230/2025 zo dňa 16.04.2025: „K nastolenej problematike namietaného výkladu § 61k Exekučného poriadku už ústavný súd zaujal stanovisko uznesením sp. zn. I. ÚS 404/2021 z 13. októbra 2021, z ktorého v podstatnom vyplýva, že tzv. koncentračná zásada exekučného konania zakotvená v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon je povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene (napr. procesné tvrdenie či dôkazný návrh), súd na ne neprihliadne. Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku, ako aj so zreteľom na § 245 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, a teda nemôže vyhodnotiť sťažnosť ako dôvodnú a rozhodnúť podľa § 250 4 ods. 2 CSP. Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník exekúcie odkladal tvrdenia a dôkazy na neskôr. Ani v prejednávanej veci nemá ústavný súd dôvod sa od skôr zaujatého stanoviska odkláňať.“
24. Oblasť exekučného práva prešla od účinnosti Exekučného poriadku vývojom, pričom zásadnú zmenu zaznamenala účinnosťou novely Exekučného poriadku realizovanej zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorého relevantná časť nadobudla účinnosť 1. apríla 2017. Režimom novelizovaného znenia Exekučného poriadku sa spravuje aj exekučné konanie v posudzovanej veci. Podstatnou je okrem iných zmena týkajúca sa uplatňovania inštitútov procesnej obrany povinného, najmä pokiaľ ide o návrh na zastavenie exekúcie, kde právna úprava kladie na povinného zvýšené nároky na včasnosť uplatňovania dôvodov zastavenia exekúcie (§ 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku). Keďže je bez akýchkoľvek pochýb, že v prejednávanej veci povinný nevyužil zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom mohol namietať nielen existenciu exekučného titulu, rozsah nároku ním priznaného, ako aj splnenie nároku ním uloženého, prípadne aj ďalšie okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu až do momentu uplynutia lehoty 15-tich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, no urobil tak až po uplynutí tejto lehoty, a v nových návrhoch namietal len okolnosti, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a súčasne neospravedlňoval neskoré uplatnenie uvedených skutočností žiadnymi objektívnymi dôvodmi, ktoré by mu bránili uplatniť včas, súd na povinným vznesené tvrdenia týkajúce sa zániku vymáhaného nároku pred iniciovaním exekučného konania neprihliadal podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku).
25. Vo vzťahu k námietkam povinného však súd uvádza nasledovné:
26. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto
ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Námietku o zániku vymáhaného nároku v čase pred začatím exekúcie povinný môže účinne uplatniť len v rámci lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
27. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorého I. výrokom je povinnému uložená povinnosť dočasne prispievať na výživu oprávneného sumou vo výške 170 EUR mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám zákonnej zástupkyne oprávneného, počnúc dňom 21.02.2019. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha za účelom vymoženia nároku na zameškané výživné v celkovej výške 3740 EUR, ktoré vzniklo v rozhodujúcom období mesiaca december 2022 až september 2024.
28. Povinný predložil súdu Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ohľadom maloletého oprávneného uzatvorenej v zmysle § 24 Zákona o rodine v platnom znení zo dňa 14.11.2024 okrem iného bolo zistené, že zákonná zástupkyňa oprávneného vyhlásila, že ku dňu uzatvorenia tejto dohody povinný má uhradené výživné v celosti (ktoré bolo určené predchádzajúcim rozsudkom vo výške 170 EUR mesačne). Preskúmaním tejto dohody bolo zrejmé, že nie je ním špecifikovaný rozsudok súdu, ktorým mala byť určená vyživovacia povinnosť dostatočným spôsobom, aby ho bolo možné bez akýchkoľvek pochybností odlíšiť od iných rozhodnutí súdu vrátane exekučného titulu. Predmetný neurčito určený rozsudok nebol označený ani ako príloha tejto dohody, resp. pripojený k tejto dohode ako neoddeliteľná príloha. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že predmetná dohoda, aby sa považovala za vykonateľnú musí byť podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine schválená súdom, inak je nevykonateľná. Povinný spolu s návrhmi na zastavenie exekúcie nepredložil súdu právoplatný rozsudok vydaný v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 33P/146/2024, a nepreukázal schválenie tejto dohody súdom. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti predmetná okolnosť nepreukazuje dôvod na zastavenie exekúcie súdom. Povinný spolu s návrhmi na zastavenie exekúcie predložil súdu aj výpis z účtu (neoznačená osoba užívateľa účtu) za obdobie 12/2022 – 09/2024, v rámci ktorého na mesačnej báze boli realizované úhrady mzdy povinného (účel platieb) v prospech účtu s neúplným označením (posledné trojčíslie neúplné naskenované). Predmetný výpis je opatrený rukou písanou poznámkou o tom, že sa má jednať o účet zákonnej zástupkyne oprávneného, aj napriek skutočnosti, že názov protistrany niesol meno povinného. V predmetných návrhoch na zastavenie exekúcie povinný ani nepoukázal na tieto dôkazné prostriedky a spôsob, akým by mali mať vplyv na vymáhaný nárok oprávneného deklarovaný exekučným titulom, čím neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdenia, a preto tieto výpisy nepreukazujú dôvod na zastavenie exekúcie súdom. K uvedenému je potrebné opätovne zdôrazniť, že vo vzťahu k týmto okolnostiam povinný mohol relevantne vzniesť námietky proti výkonu exekúcie len v rámci lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keďže boli prítomné v čase pred iniciovaním exekučného konania, a preto v rámci neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie nepredstavujú dôvod na zastavenie exekúcie súdom.
29. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku. V exekučnom konaní sa v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má v zmysle uvedenej zásady nielen povinnosť tvrdenia, ale zároveň aj dôkaznú povinnosť. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník konania neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku totiž strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Exekučný súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k tomuto návrhu. Preto sa kladie jednoznačná požiadavka
na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom, na podklade okolnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť tohto nároku v rámci výkonu exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd považoval predmetné námietky povinného za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie.
30. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
31. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrhy povinného na zastavenie exekúcie boli podané po uplynuté lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a povinný nimi netvrdil nové okolnosti podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a preto nie sú dôvodné, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Zo strany oprávneného a zo strany povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho zastúpenia) exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie alebo návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd v exekučnom konaní nebol povinný rozhodovať o týchto nárokoch účastníkov exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.