Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 230/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kubovičom, LLM, MSc, M. R. Štefánika 3080/14, Sereď, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 8. januára 2025 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a napadnuté konanie

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. marca 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), podľa Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom všeobecného súdu označeného v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení povinného účastníkom exekučného konania vedeného pod sp. zn. na účely vymoženia dlžného výživného v sume 8 900 eur a bežného výživného v sume 100 eur mesačne. Sťažovateľ v zákonnej lehote po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas, najmä v hotovosti do rúk matky maloletej. K návrhu sťažovateľ priložil listinné dôkazy, z ktorých väčšina svedčila o úhrade výživného vo vzťahu k neskoršiemu obdobiu, než za ktoré matka požadovala vykonať exekúciu (apríl 2014 až august 2021). Vo vzťahu k rozhodnému obdobiu sťažovateľ predložil potvrdenie o vklade hotovosti z 26. júla 2021 a výpis z účtu z 13. apríla 2024. V návrhu na zastavenie exekúcie sťažovateľ najmä popisoval motiváciu zákonnej zástupkyne maloletej k podaniu návrhu na exekúciu. Sťažovateľ neoznačil svedkov, ktorých by navrhoval vypočuť na preukázanie svojich

tvrdení, neoznačil prípadné listinné dôkazy – výpovede svedkov v trestnom konaní ani nepožadoval pripojiť súdny spis v trestnej veci.

3. Okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom 13. augusta 2024 I. výrokom exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 700 eur a v časti bežného výživného vo výške 100 eur za mesiac 3/2024 podľa § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil; II. výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol; III. výrokom priznal oprávnenej proti povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 153,83 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, a IV. výrokom súd povinnému náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

4. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, namietajúc nedostatok odôvodnenia, pretože okresný súd neodpovedal na kľúčovú otázku, čie tvrdenie o zaplatení/nezaplatení výživného je pravdivé. V tomto podaní sťažovateľ uviedol, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava pod ČVS: ORP-1704/4-VYS-TT-2023 vedie trestné konanie proti sťažovateľovi vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy, kde sa 9. septembra 2024 uskutočnili výsluchy svedkov a , ktorých tvrdenia jednoznačne dokazujú, že výživné v inkriminovanom období platil. Sťažovateľ navrhol, aby si súd pripojil už uvedený spis a oboznámil sa s ním.

5. O sťažnosti rozhodol okresný súd obsadený sudcom napadnutým uznesením z 8. januára 2025 tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol. V odôvodnení zopakoval, že exekúcia je vedená na vymoženie zameškaného výživného len v rozsahu obdobia 4/2014 – 8/2021. Preukázané úhrady povinným v období 9/2021 – 2/2024 nie sú teda medzi účastníkmi konania sporné. Súd pre úplnosť dodal, že v prípade, ak povinný uhrádzal výživné aj po začatí exekúcie, t. j. po 22. marci 2024, pôjde o plnenia, ktoré nezohľadňuje súd, ale zohľadňuje ich pri vymáhaní pohľadávky oprávnenej poverený súdny exekútor. Ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie. Súd k tvrdeniu povinného, že v uvedenom období od 4/2014 do 8/2021 uhrádzal oprávnenej výživné v hotovosti a dokonca platil vyššie výživné, ako mu bolo určené súdom, uviedol, že povinný toto svoje tvrdenie nepreukázal. Súd teda nemal k dispozícii žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenie povinného. Navyše súd uviedol, že konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je ovládané revíznou zásadou. Povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať listinnými dôkaznými prostriedkami. V napadnutom rozhodnutí sa sudca stotožnil s posúdením neunesenia dôkazného bremena (mimo zastaveného rozsahu). Z výrokov uznesenia vyššieho súdneho úradníka, ako aj z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že z dôkazov vnesených do konania súd určil, že okrem 700 eur je exekúcia vedená dôvodne, a teda že tvrdenia oprávnenej sú v prevažnej miere pravdivé. Povinný v sťažnosti nepodal vecné a právne argumenty, ktoré by vyvracali oprávnenosť uplatneného nároku.

6. Vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania trestným spisom okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že dôkazy, ktoré boli vykonané v trestnom konaní, mohli a mali byť navrhnuté a vykonané v rámci tejto exekúcie vrátane svedeckých výpovedí a . Tieto dôkazné prostriedky je na účely dokázania relevantných skutočností možné

realizovať aj v rámci exekučného konania. Dôkazný návrh však musí byť podaný včas v zmysle zásad stanovených § 61k ods. 2 a3 Exekučného poriadku spolu s návrhom na zastavenie exekúcie.

7. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou atakuje právne závery napadnutého uznesenia, ktoré podľa jeho názoru porušujú jeho právo na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu, pretože okresný súd nevykonal riadne dokazovanie, keď nepripojil trestný spis a neoboznámil sa so skutočnosťami v ňom uvedenými, najmä výsluchmi svedkov a . Skutočnosť, že v exekučnom konaní možno vypočuť svedkov, nie je prekážkou na vykonanie iných dôkazov. Je úplne bežnou praxou, že súdy si pripájajú spisy z iných konaní. Okresný súd preto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a neposkytol sťažovateľovi súdnu ochranu. Sťažovateľ ďalej namietol, že okresný súd svoje rozhodnutie oprel o taký právny názor, ktorého aplikovanie má za následok porušenie právnej istoty a princípov právneho štátu.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie práva na spravodlivý proces a súdnej ochrany v dôsledku nevykonania dôkazu navrhnutého po prvýkrát v sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, teda po lehote ustanovenej Exekučným poriadkom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

9. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie právnych noriem súdmi s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody ústavne relevantnej intenzity.

10. Ústavný súd v prejednávanej veci nezistil taký výklad a aplikáciu relevantných právnych ustanovení, ktorých účinky by boli nezlučiteľné s označenými právami sťažovateľa alebo ktoré by popierali samotný obsah a zmysel aplikovaných noriem. Ústavný súd považuje okresným súdom poskytnuté odpovede na námietky sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ako aj posúdenie včasnosti návrhu na vykonanie dokazovania za ústavne akceptovateľné.

11. K nastolenej problematike namietaného výkladu § 61k Exekučného poriadku už ústavný súd zaujal stanovisko uznesením sp. zn. z 13. októbra 2021, z ktorého v podstatnom vyplýva, že tzv. koncentračná zásada exekučného konania zakotvená v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon je povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene (napr. procesné tvrdenie či dôkazný návrh), súd na ne neprihliadne. Exekučný súd aj so zreteľom na Exekučného poriadku, ako aj so zreteľom na (ďalej len „“) nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, a teda nemôže vyhodnotiť sťažnosť ako dôvodnú a rozhodnúť podľa

ods. 2 . Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník exekúcie odkladal tvrdenia a dôkazy na neskôr. Ani v prejednávanej veci nemá ústavný súd dôvod sa od skôr zaujatého stanoviska odkláňať.

12. Sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v zákonnej lehote uviedol všeobecné tvrdenia o splnení dlhu, motivácii matky maloletej na začatie exekúcie a preukázal úhradu len niektorých platieb v rozhodnom období v rozsahu 700 eur. Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov alebo pripojením spisu neuviedol v tejto lehote. Až po vydaní uznesenia vyššieho súdneho úradníka v sťažnosti po prvýkrát navrhol vykonanie dokazovania trestným spisom s označením jeho čísla. Okresný súd v napadnutom uznesení považoval tento návrh na dokazovanie za oneskorene uplatnený. S poukazom na svoju predchádzajúcu judikatúru považuje ústavný súd tento právny názor za ústavne akceptovateľný a zodpovedajúci koncentrácii konania, sporovému charakteru konania a procesnej zodpovednosti strán sporu.

13. Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu a označenými základnými právami sťažovateľa nezistil takú príčinnú súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu