Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/19/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, v konaní zast. A. B. C., advokátom, so sídlom Palárikova 15, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 174 856, proti žalovanej: D. E. B., F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G. XX, XXX XX H. I., o zaplatenie 1 243,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 243,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 243,45 eur od 05. 05. 2023 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,00 eur/mesačne, splatných vždy do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej mesačnej splátky v stanovenom čase a v určenej výške má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 28. 08. 2025, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1 243,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 243,45 eur od 05. 05. 2023 do zaplatenia a trovami konania. Uviedol, že nárok na náhradu poistného plnenia odvodzuje od poistnej zmluvy, číslo návrhu poistnej zmluvy: 3619371833, resp. poistky vystavenej pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla číslo: 6613875966, s účinnosťou od 23. 06. 2021 na neurčito. Dňa 22. 09. 2022 došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla EČV: B. z uvedeného poistného vzťahu k poistnej udalosti č. 9533532887. Poisteným motorovým vozidlom došlo k škode spôsobenej na majetku, ktorého vlastníkom je Národná diaľničná spoločnosť, a. s., ktorá si ako poškodená následne voči žalobcovi uplatnila nárok na náhradu škody. Poverený likvidátor žalobcu uskutočnil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil poškodenej poistné plnenie v sume 4 144,84 eur. Žalovaná nenahlásila poistnú udalosť v zákonnom termíne, čím porušila zákonnú povinnosť nahlásiť vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku regresného nároku žalobcu. Žalobcovi vznikol preto nárok na náhradu poistného plnenia podľa Poverený likvidátor uplatnil voči žalovanej regresný nárok vo výške 1 243,45 eur. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 03. 04. 2023 na zaplatenie poistného plnenia alebo jeho časti. Žalobca si v súlade s uplatňuje aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni vrátenia výzvy.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to návrh žalobcu na uzavretie poistnej zmluvy č. 3619371833 (č. l. 7 súdneho spisu), poistku č. (č. l. 8 súdneho spisu), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21. 03. 2023 (č. l. 9 súdneho spisu), výpočet výšky škody (č. l. 10-11 súdneho spisu), výzvu zo dňa 17. 03. 2023 (č. l. 12-13 súdneho spisu), výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 03. 04. 2023 (č. l. 14 súdneho spisu), uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 14. 03. 2023 (č. l. 15, 35 súdneho spisu), vyrozumenie o spôsobenej škode zo dňa 08. 09. 2022 (č. l. 16 súdneho spisu), urgenciu na zaplatenie náhrady poisteného plnenia alebo jeho časti zo dňa 21. 06. 2023 (č. l. 17 súdneho spisu), vyčíslenie škody (č. l. 18-20, 22-24 súdneho spisu), hlásenie o škode spôsobenej na majetku NDS zo dňa 16. 02. 2023 (č. l. 21 súdneho spisu), vážny lístok (č. l. 25 súdneho spisu), záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (č. l. 26-32 súdneho spisu), výdajku zo dňa 26. 01. 2023 (č. l. 33 súdneho spisu), kópiu poštovej obálky (č. l. 34 súdneho spisu), fotografiu (č. l. 35 v. v. súdneho spisu).

3. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 29. 10. 2025, voči ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla, že nezamlčiava, že došlo k dopravnej nehode v roku 2022. V rozhodnom období sa z dôvodu štúdia zdržiavala mimo miesta trvalého pobytu a poštové zásielky si nepreberala. Nebola si vedomá dôsledkov neoznámenia poistnej udalosti. Nešlo o úmyselné porušenie povinností ani o snahu vyhnúť sa zodpovednosti. Požiadala súd, aby prihliadol na absenciu úmyslu a na jej aktuálnu sociálnu situáciu - je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v minimálnej výške. Nemá reálnu možnosť uhradiť požadovanú sumu jednorazovo bez ohrozenia základných životných potrieb jej a jej dieťaťa. Preto požiadala súd, aby primerane znížil uplatnený nárok žalobcu alebo v prípade priznania nároku jej povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur mesačne, prípadne podľa uváženia súdu.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaná v odpore nerozporovala, že došlo k predmetnej dopravnej nehode, k nesplneniu oznamovacej povinnosti voči poisťovateľovi ani základ a výšku uplatňovaného nároku. Sociálnu situáciu žalovanej berie na vedomie, so splátkovým kalendárom súhlasí, avšak maximálne v rozsahu dvanástich mesačných splátok.

5. Žalovaná následne v duplike žalovaný nárok v celom rozsahu poprela a žiadala, aby súd žalobu zamietol. Tvrdila, že v jej prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pre ktoré jej nebolo možné splniť oznamovaciu povinnosť v 15- dňovej lehote. V čase vzniku poistnej udalosti (resp. v čase, kedy ju žalobca eviduje – 22. 09. 2022) sa objektívne nezdržiavala v mieste trvalého bydliska, ani na území SR. V termíne od 18. 09. 2022 do 18. 11. 2022 absolvovala povinnú študijnú stáž v Taliansku. Vzhľadom na fyzickú neprítomnosť v SR, náročnosť štúdia v zahraničí a absenciu prístupu k dokumentácii v mieste trvalého pobytu, jej bolo znemožnené nahlásiť udalosť v krátkej zákonnej lehote. Ani po návrate z Talianska sa v mieste trvalého bydliska (Banská Bystrica) nezdržiavala, nakoľko dokončovala doktorandské štúdium v Bratislave, kde počas pracovných dní reálne bývala. Následne sa presťahovala do E., pričom trvalý pobyt u rodičov si ponechala len z administratívnych dôvodov. Z uvedeného dôvodu nemala objektívnu možnosť včas prijímať prípadnú korešpondenciu žalobcu a dozvedieť sa o jeho nárokoch skôr. Zdôraznila, že žalobca v žalobe nepreukázal, že by mu neskorým nahlásením poistnej udalosti vznikla akákoľvek reálna škoda. Uplatnenie regresu vo výške 1 243,45 eur za formálne zmeškanie lehoty považuje za neprimerane prísne a v rozpore s dobrými mravmi. Pre prípad vyhovenia nároku žalobcu žiadala, aby súd s poukazom na jej sociálnu situáciu a status matky na rodičovskej dovolenke nepriznal žalobcovi náhradu trov konania ( ).

6. Žalovaná k žalobe pripojila listinné dôkazy, a to akademický informačný systém (č. l. 101-102 súdneho spisu), potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku (č. l. 103-104 súdneho spisu).

7. Žalobca na základe výzvy súdu ako aj v reakcii na dupliku žalovanej v podaní, doručenom súdu dňa 11. 06. 2026, uviedol, že pri administratívnej evidencií uplatnenia nároku zo strany poškodenej Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. došlo k administratívnej chybe pri evidencii dátumu nehody, nedopatrením likvidátor do systému žalobcu zadal dátum 22. 09. 2022, ktorý sa následne v systéme zobrazoval ako dátum udalosti, čo sa prejavilo pri všetkých následných dokumentoch žalobcu. V zmysle fotodokumentácie miesta nehody a policajnej správy, ako aj v zmysle uplatnenia nároku poškodenou, sa dopravná nehoda stala dňa 08. 09. 2022. Žalobca bol o udalosti informovaný až dňa 17. 03. 2023 (dátum zaevidovania nároku poškodenej), resp. 16. 03. 2023, kedy jej bolo doručené uplatnenie nároku

poškodenou. Žalobca sa tak o škodovej udalosti dozvedel až v čase, kedy bola celá škoda ukončená, poškodené časti vymenené a žalobca tak nevedel vykonať šetrenie poistnej udalosti. Konaním žalovanej došlo k odopretiu práva a povinnosti žalobcu na vykonanie riadneho prešetrenia poistnej udalosti. Regresný nárok žalobcu je osobitný nárok poisťovateľa, ktorý nemá podobu náhrady škody, ale je osobitným zákonným nárokom voči poistenému, alebo poistníkovi za nesplnenie zákonných povinností. Žalovaná spôsobila škodu na majetku poškodenej, pričom túto škodu neohlásila, čím porušila svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť. Právna obrana žalovanej o štúdiu v zahraničí nie je spôsobila odôvodniť jej nečinnosť. Škodová udalosť nastala dňa 08. 09. 2022 a žalovaná predložila potvrdenie o štúdiu až odo dňa 18. 09. 2022, mala teda dostatok času na stručné oznámenie škodovej udalosti žalobcovi, ktorý uznáva oznámenie listinné, elektronicky aj telefonicky, avšak žalovaná ani jednu z uvedených foriem nepoužila. Rovnako tak neohlásila udalosť ani po návrate zo zahraničia dňa 18. 11. 2022, pričom neuviedla jedinú objektívnu skutočnosť, ktorá by jej bránila v riadnom ohlásení škodovej udalosti. Listina s názvom „SK_9571422312_18_2.xls“ sa vzťahuje na inú udalosť a do spisu sa dostala nedopatrením. Číslo poistnej udalosti 9571422312 nie je predmetom tohto nároku, nakoľko ten vyplýva z poistnej udalosti č. 9533532887.

8. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu v podaní, doručenom súdu dňa 14. 07. 2026, uviedla, že na povinnú študijnú stáž do Talianska vycestovala ešte pred uplynutím zákonnej 15-dňovej lehoty na nahlásenie škody. Dni pred odchodom boli spojené s náročnou prípravou na dvojmesačný pobyt v zahraničí. Zdôraznila, že hoci z dopravnej nehody vyviazla bez vážnych zranení vyžadujúcich hospitalizáciu, utrpela viaceré bolestivé poranenia a bola v silnom psychickom šoku. Tento stav si vyžadoval čas na fyzické a psychické zotavenie, čo jej v kombinácii s bezprostredne sa blížiacim vycestovaním objektívne znemožnilo administratívne doriešiť nahlásenie pred odchodom. Po návrate zo zahraničia (18. 11. 2022) sa v mieste vtedajšieho trvalého bydliska (Banská Bystrica) nezdržiavala, nakoľko dokončovala denné doktorandské štúdium v Bratislave, kde reálne bývala. Následne sa presťahovala do E. za manželom. Žalobca mal od poškodenej strany (NDS, a.s.) k dispozícii policajnú správu a fotodokumentáciu. Neskoršie nahlásenie nemalo tak žiadny vplyv na samotný fakt vzniku škody ani na jej výšku, ktorá bola presne vyčíslená. Uviedla, že má úprimný záujem vzniknutú situáciu vyriešiť a dlh splatiť. Vzhľadom na príjmové limity je však schopná dlžnú sumu splácať výhradne postupne, prostredníctvom splátkového kalendára.

9. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalovaná. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý v podaní zo dňa 04. 09. 2026 ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach, uvedených v ich písomných podaniach v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, na podanej žalobe v celom uplatnenom rozsahu a na nároku na náhradu trov konania.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nemá problém zaplatiť, len momentálne nie je v jej situácii možné, aby celú sumu zaplatila naraz, jednorazovo. Vzhľadom na okolnosti, ktoré vtedy boli, nebola schopná rozmýšľať, má z toho obdobia aj okno, musela sa rýchlo preorientovať na to, že o pár dní má odletieť do Talianska. Nebol jej úmysel to neoznámiť, absolútne si to neuvedomila. K tomu, že si neprevzala poštu uviedla, že v Banskej Bystrici sa nezdržiava už niekoľko rokov a zrovna to bolo obdobie, keď nebola prítomná cez týždeň, počas pracovných dní, a nemohla si prevziať poštu. Keby vedela, o čo ide, tak by si to prevzala. Žiada len o to, aby to nemusela zaplatiť jednorazovo, aby sa to rozdelilo na splátky, nemusí to byť 50,00 eur, môže to byť viac. V prípade splátok je schopná ich splácať do 20-teho dňa v mesiaci. S pomocou by bola schopná splácať splátky vo výške 150,00 eur mesačne.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, špecifikovanými v bode 2. a 6. tohto rozhodnutia, s výnimkou listinného dôkazu označeného ako výpočet výšky škody, číslo PU: 9571422312 (č. l. 10-11 súdneho spisu), ktorý dôkaz súd v konaní nevykonal, nakoľko žalobca v podaní doručenom súdu dňa 11. 06. 2026 uviedol, že uvedená listina sa vzťahuje na inú udalosť a do spisu sa dostala nedopatrením. Súd z listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci.

12. Z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. 3619371833 ako aj z poistky č. vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla značky BMW, EČV: B., na dobu neurčitú so začiatkom poistenia dňa 23. 06. 2021.

13. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21. 03. 2023 žalobca oznámil Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. ako poškodenej, že titulom poistnej zmluvy č. 6 613 875 966 / 4, kde poisteným je žalovaná a poistené vozidlo je vozidlo s EČV: B., ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9533532887, hlásenej dňa 17. 03. 2023, na základe ktorého jej v prílohe predkladá výpočet výšky plnenia, ktoré v celkovej výške 4 144,84 eur poukazuje na jej účet.

14. Z uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 14. 03. 2023, doručeného žalobcovi podľa prezenčnej pečiatky dňa 16. 03. 2023, značka škodovej udalosti SU/2023700090, PZP: 6613875966, vyplýva, že Národná diaľničná spoločnosť, a. s. si v zmysle a nasl. v spojení s uplatnila u žalobcu právo na náhradu škody v celkovej výške 4 144,84 eur, spôsobenej prevádzkovou dopravného prostriedku na jej majetku s tým, že škodová udalosť – dopravná nehoda sa stala dňa 08. 09. 2022 na cestnej komunikácii R1, 130,60 km, v smere Zvolen, poškodené boli zvodidlá a ich súčasti, vodičom osobného motorového vozidla značky BMW, EČV: B., bola žalovaná. Vyšetrovateľom dopravnej nehody bol KRPZ KDI Žiar nad Hronom. Prílohou bolo hlásenie o škode, správa o nehode, vyčíslenie škody a fotodokumentácia.

15. Vo výdajke (materiálu) č. 4923006726/2023, vystavenej Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. dňa 26. 01. 2023, je ako dátum dopravnej nehody uvedený deň 08. 09. 2022.

16. Vyrozumením o spôsobenej škode zo dňa 08. 09. 2022 Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, KDI, Diaľničné oddelenie PZ Žiar nad Hronom, upovedomilo Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. o škode spôsobenej na ňou spravovanom majetku s tým, že k poškodeniu jej majetku došlo pri dopravnej nehode dňa 08. 09. 2022 v čase o 16:50 hod. na diaľnici R1 v km 130,60 v smere jazdy Žiar nad Hronom – Zvolen, evidovanej Diaľničným oddelením PZ Žiar nad Hronom pod číslom konania KRPZ-BB-KDI7-105/2022- P, pri ktorej došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom, ktoré bolo spôsobené vozidlom zn. BMW 5Er, EČV: B., ktorého vodičom bola žalovaná.

17. Z hlásenia o škode spôsobenej na majetku NDS zo dňa 10. 02. 2023, SU2023700090, je zrejmé, že poškodené boli zvodidlá (predmet poškodenia) na R1 v km 130,60 smer Zvolen (miesto poškodenia), vodičom dopravného prostriedku – OMV, BMW 5ER, EČV: B., bola žalovaná. Dátum vzniku škody je 08. 09. 2022. Náklady spojené s odstránením škody na diaľničnej/rýchlostnej ceste boli vo výške 4 144,84 eur (materiál: 1 217,27 eur, doprava: 2 523,48 eur, mzda: 429,39 eur, iné: - 25,30 eur/náklady znížené o výnosy/).

18. Žalobca výzvou zo dňa 17. 03. 2023 oznámil žalovanej, že dňa 17. 03. 2023 mu poškodená oznámila spôsobenie škody s tým, že zodpovedného za spôsobenú škodu označila žalovanú s motorovým vozidlom EČV: B.. Zároveň upozornil žalovanú, že v zmysle a je povinná bez zbytočného odkladu mu písomne oznámiť, že bol voči nej uplatnený nárok na náhradu škody, súčasne je povinná sa k tomu vyjadriť ako aj k jeho výške a že v prípade, ak bez dôvodov hodných osobitného zreteľa poruší uvedené povinnosti, má voči nej nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré by za ňu vyplatili z dôvodu škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla v zmysle zákona. V prílohe listu žalobca zároveň žalovanej zaslal tlačivo na vyplnenie hlásenia poisťovni o vzniku škodovej udalosti.

19. Žalobca výzvou zo dňa 03. 04. 2023 vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti vo výške 1 243,45 eur, ktoré za ňu z jej poistnej zmluvy č. 6613875966 vyplatil ako poisťovateľ poškodenej Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. na základe oznámenia poškodenej o vzniku poistnej udalosti a protokolu o dopravnej nehode v dôsledku škody spôsobnej prevádzkou motorového vozidla EČV: B. z dôvodu, že v zmysle nenahlásila dopravnú nehodu v zákonnom termíne, a to do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Z kópie poštovej obálky (č. l. 34 súdneho spisu) je zrejmé, že zásielka bola dňa 05. 04. 2023 odoslaná na adresu vtedajšieho trvalého pobytu žalovanej, zhodnej aj s jej korešpondenčnou adresou, uvedenou v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. 3619371833, že na pošte bola uložená dňa 11. 04. 2023 a dňa 04. 05. 2023 bola odosielateľovi vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote

20. Urgenciou na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 21. 06. 2023 oznámil žalobca žalovanej, že v zmysle si uplatňuje voči nej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol z jej poistnej zmluvy č. 6613875966 na základe oznámenia poškodenej o vzniku poistnej udalosti a protokolu o dopravnej nehode poškodenej Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. z titulu poistnej udalosti č. 9533532887 vo výške 4 144,84 eur z dôvodu, že podľa vyššie uvedeného zákona nenahlásila dopravnú nehodu v zákonnom termíne. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal žalovanú o zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti vo výške 1 243,45 eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

21. Z akademického informačného systému vyplýva, že žalovaná bola na pracovnej stáži (LLP/Erasmus) na Univerzite della Calabria v Talianskej republike od 18. 09. 2022 do 18. 11. 2022.

22. Z potvrdení o poberaní rodičovského príspevku vyplýva, že žalovaná poberala rodičovský príspevok v mesiacoch apríl 2024 až december 2024 v sume 345,20 eur mesačne, v mesiacoch január 2025 až december 2025 v sume 351,80 eur mesačne a v mesiacoch január 2026 až apríl 2026 v sume 364,80 eur mesačne.

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 07. 2024 (ďalej len „“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

24. Podľa poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

25. Podľa poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4.

26. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29. Podľa súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

30. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanej tzv. postihového (regresného) práva v zmysle , t. j. náhrady časti poistného plnenia, ktoré žalobca vyplatil poškodenej z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla žalovanej.

31. Súd pre úplnosť veci uvádza, že aj keď je vec zapísaná v súdnom registri „Csp“, nejde o spotrebiteľský spor podľa , pretože predmetom konania vo veci samej nie je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ani nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale osobitný druh regresného nároku vyplývajúci zo , v ktorom žalovaná nemá postavenie spotrebiteľa (pozri

napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28. 05. 2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 27. 01. 2026).

32. V konaní súd na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 11. 06. 2026, že pri administratívnej evidencií uplatnenia nároku zo strany poškodenej Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. došlo k administratívnej chybe pri evidencii dátumu nehody, keď likvidátor nedopatrením do systému žalobcu zadal ako dátum dopravnej nehody namiesto 08. 09. 2022 nesprávny dátum 22. 09. 2022, čo sa prejavilo pri všetkých následných dokumentoch žalobcu, a tiež na základe predložených listín, a to predovšetkým z uplatnenia nároku poškodenej na náhradu škody, z hlásenia o škode spôsobenej na majetku NDS zo dňa 10. 02. 2023, vyrozumenia Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, KDI, Diaľničné oddelenie PZ Žiar nad Hronom, o spôsobenej škode zo dňa 08. 09. 2022, výdajky č. 4923006726/2023, vystavenej Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. dňa 26. 01. 2023, ustálil, že ku škodovej udalosti (poistnej udalosti) došlo dňa 08. 09. 2022, pri ktorej bolo prevádzkou poisteného motorového vozidla žalovanej značky BMW 5Er, EČV: B., ktorého vodičom bola v tom čase žalovaná, poškodený majetok v správe Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., a to zvodidlá s príslušenstvom na ceste R1 v km 130,60 v smere jazdy Žiar nad Hronom – Zvolen (SR). Súd zároveň v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaná nepoprela, že v roku 2022 došlo k dopravnej nehode a následne nepoprela ani opravené tvrdenie žalobcu, že k dopravnej nehode došlo dňa 08. 09. 2022. V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo značky BMW, EČV: B., bolo v čase škodovej udalosti poistené titulom poistnej zmluvy pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalobcu a že poistníkom, vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla bola žalovaná. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná písomne a ani inak neoznámila žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku a ani neskôr, teda, že porušila svoju zákonnú povinnosť podľa v spojení s , ďalej že žalobca sa o vzniku škodovej udalosti dozvedel od poškodenej dňa 16. 03. 2023, kedy mu bolo doručené uplatnenie nároku poškodenou (dňa 17. 03. 2023 bol nárok poškodenej zaevidovaný v systéme žalobcu), a že žalobca titulom predmetnej škodovej (poistnej) udalosti, evidovanej pod č. 9533532887, poskytol na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovanou poškodenej poistné plnenie v celkovej výške 4 144,84 eur. Nesporné bolo aj to, že žalovaná bola v období od 18. 09. 2022 do 18. 11. 2022 na stáži v Taliansku a že žalobca ju listom zo dňa 03. 04. 2023 vyzval na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti vo výške 1 243,45 eur, ktorá zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Uvedené skutkové tvrdenia strán boli nesporné podľa , pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou veta prvá .

33. Z hľadiska rozhodujúcich skutočností bolo medzi stranami sporné, či na strane žalovanej existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré porušila svoju povinnosť oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku a teda či v danom prípade boli splnené predpoklady na náhradu časti vyplateného poisteného plnenia od žalovanej.

34. V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorá je jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn. z 29. 06. 2010). Súd vecnú legitimáciu strán sporu skúma z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Povinnosť preukázať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu zaťažuje žalobcu.

35. Súd s poukazom na nesporné skutkové tvrdenia strán sporu mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže tento je za podmienok upravených oprávnený uplatniť si nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poistníka alebo poisteného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. A súd mal zároveň preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, keďže v zmysle si poisťovateľ (žalobca) môže náhradu poistného plnenia uplatniť voči poistníkovi (žalovanej).

36. Ustanovenie ukladá poistenému oznamovaciu povinnosť o vzniku škodovej udalosti. Poistenému je zákonom uložená 15-dňová lehota na oznámenie skutočnosti, že došlo ku škodovej udalosti, pokiaľ táto vznikla na území SR. Všeobecné poistné podmienky alebo poistná zmluva môžu ustanoviť, že v určených prípadoch možno uvedené lehoty predĺžiť. Oznámenie škodovej udalosti patrí medzi základné povinnosti poisteného. Splnenie tejto povinnosti je veľmi dôležité najmä vo vzťahu k poškodenému. Až na základe tohto oznámenia môže poisťovateľ nahradiť škodu za poisteného poškodenému. Lehota v trvaní 15 dní začína plynúť odo dňa, kedy došlo ku škodovej udalosti, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na plnenie od poisťovne. Oznamovaciu povinnosť má poistený, t. j. subjekt, na ktorého sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzťahuje. Ak má mať oznámenie právne účinky, musí byť dané poisťovateľovi v písomnej forme. Poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi škodovú udalosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva na poistné plnenie. Predpokladom vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle citovaného ustanovenia je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a poistený po jej vzniku neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní. Ide o špecifický postihový nárok poisťovateľa upravený v zákone o povinnom zmluvnom poistení. Ide teda o postih, ktorý smeruje proti poistníkovi (pozri bližšie rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 03. 05. 2023).

37. Súd po vykonanom dokazovaní veci dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie zákonnej povinnosti žalovanou z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa názoru súdu, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa by mala byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť upustenia od postihu poistníka pre nesplnenie jeho zákonnej povinnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že od poistníka (poisteného) by nebolo spravodlivé požadovať, aby si svoju zákonnú povinnosť splnil (napr. dlhodobá hospitalizácia poisteného v nemocnici, závažné ochorenie a pod.) alebo ktoré v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou mu objektívne znemožňujú splnenie zákonnej povinnosti (napr. nevedomosť poisteného o škodovej udalosti) (pozri bližšie rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 03. 05. 2023). O žiaden takýto a ani iný dôvod hodný osobitného zreteľa však v danom prípade nejde, keď žalovaná sa procesne bránila dôvodmi, že si nebola vedomá dôsledkov neoznámenia poistnej udalosti, že v období od 18. 09. 2022 do 18. 11. 2022 absolvovala povinnú študijnú stáž v Taliansku, vycestovala na ňu ešte pred uplynutím zákonnej 15-dňovej lehoty na nahlásenie škody, že dni pred odchodom boli spojené s náročnou prípravou na dvojmesačný pobyt v zahraničí a že hoci z dopravnej nehody vyviazla bez vážnych zranení, vyžadujúcich hospitalizáciu, utrpela viaceré bolestivé poranenia a bola v silnom psychickom šoku a že jej stav si vyžadoval čas na fyzické a psychické zotavenie, čo jej v kombinácii s bezprostredne sa blížiacim vycestovaním objektívne znemožnilo administratívne doriešiť nahlásenie pred odchodom. Skutočnosť, že vznik dopravnej nehody žalovaná nenahlásila žalobcovi ani po jej návrate zo zahraničia (18. 11. 2022) odôvodnila tou skutočnosťou, že sa v mieste vtedajšieho trvalého bydliska (Banská Bystrica) nezdržiavala, nakoľko dokončovala denné doktorandské štúdium v Bratislave, kde reálne bývala a že následne sa presťahovala do Trenčína za manželom. Súd uvádza, že žiadny zo žalovanou uvedených dôvodov nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko v danom prípade nejde o také dôvody, ktoré by jej objektívne znemožnili alebo sťažili splnenie si zákonnej povinnosti, a to písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Absolvovanie povinnej študijnej stáže v Taliansku nemôže byť takýmto dôvodom, keď sa nejedná o takú povinnosť, ktorej splnenie by bolo podmienené osobnou prítomnosťou na území Slovenskej republiky. Navyše k dopravnej nehode došlo 10 dní pred odchodom žalovanej do Talianska. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že si nebola vedomá dôsledkov neoznámenia poistnej udalosti, tak súd poukazuje na základný právny princíp v právnom štáte, a to že neznalosť zákona neospravedlňuje, čo znamená, že nikto sa nemôže vyhnúť zodpovednosti za porušenie predpisu len preto, že ho nepozná. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť ani tvrdenie žalovanej, že žalobca mal od poškodenej strany (NDS, a.s.) k dispozícii policajnú správu a fotodokumentáciu a preto neskoršie nahlásenie nemalo podľa žalovanej žiadny vplyv na samotný fakt vzniku škody ani na jej výšku, ktorá bola presne vyčíslená. V danom prípade je rozhodujúcou len skutočnosť, že škodová udalosť nastala, bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa poistná zmluva vzťahovala a mohla byť a aj bola dôvodom na poskytnutie poistného plnenia.

38. Čo sa týka žiadosti žalovanej, aby súd primerane znížil uplatnený nárok žalobcu, tak súd konštatuje, že zo žiadneho ustanovenia ani z iného platného právneho predpisu nevyplýva

možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia. V tejto súvislosti súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 02. 2024, v zmysle ktorého „regresný nárok poisťovne uplatnený podľa je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného vzťahu, preto ho nemožno stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa . Na daný právny vzťah sa aplikuje priamo osobitný právny predpis, ktorým je ako lex specialis, ktorý má vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave ako lex generalis () pri aplikácii prednosť. Zo žiadneho ustanovenia tohto právneho predpisu nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k a takýto záver nie je ani v rozpore so základným cieľom zákona, ktorým je prioritne právna ochrana poškodeného. Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy uplatneného nároku poisťovateľom proti poistníkovi je v súlade so všeobecnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Z rozsudku najvyššieho súdu z 28. augusta 2002 sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 52/2004, vyplýva, že súd síce zohľadňoval právnu úpravu vyplývajúcu z vyhlášky č. v znení do 31. decembra 1993, ale v aplikačnej rovine sa vyjadril k otázke právnej kvalifikácie regresu poisťovne, ktorá je použiteľná aj na právnu úpravu vyplývajúcu zo Vyvodil, že tento špecifický nárok nie je nárokom na náhradu škody podľa , z ktorého dôvodu sa nebude ani jeho premlčanie riadiť úpravou premlčania práva na náhradu škody v zmysle , ale všeobecnou trojročnou premlčacou dobou podľa . Možnosťou aplikácie moderačného oprávnenia sa počas predchádzajúcej právnej úpravy (vyhlášky č. ) zaoberal najvyšší súd aj v rozsudku z 23. novembra 2004 sp. zn. , v ktorom dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že nárok uplatnený podľa vyhlášky č. je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného vzťahu a nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody podľa . Nie je preto súd oprávnený aplikovať moderačné právo podľa . Napokon v rozsudku najvyššieho súdu z 11. decembra 2019 sp. zn. , publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 64/2020, vyslovil právnu vetu v znení „súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy uplatneného nároku poisťovateľom proti poistníkovi resp. poistenému je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle aj pod hornú hranicu uplatneného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení je poisťovateľ“. Ústavný súd uznesením z 25. mája 2021 sp. zn. odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku najvyššieho súdu z 11. decembra 2019 sp. zn. . Z jeho záveru vyplýva, že ,,najvyšší súd sa neobmedzil na výlučné použitie jazykového výkladu a doplnil ho historickým výkladom, porovnaním súčasného znenia zákona s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá bola čiastočne prevzatá. Posudzovaný nárok na regresnú náhradu posúdil aj v širších súvislostiach právneho poriadku, odlíšil ho od náhrady škody a zmluvnej pokuty, s ktorými právny poriadok často spája moderačné právo súdu. Finálny záver o nemožnosti aplikovania sudcovského moderačného práva na regresnú náhradu sa ústavnému súdu nejavil byť nesúrodým prvkom v tomto odvetví právneho poriadku“. Totožný právny záver o posúdení regresného nároku ako osobitného nároku poisťovateľa a nemožnosti oprávnenia súdu moderovať jeho výšky súdom, vyplýva aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. , (pozri obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -128 zo dňa 19. 03. 2025).

39. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná ako poistená bez dôvodov hodných osobitného zreteľa neoznámila písomne žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, čím porušila zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení Zákonným následkom porušenia uvedenej povinnosti je vznik práva poisťovateľa uplatniť si proti poistníkovi bez ďalších podmienok nárok na náhradu poistného plnenia. V posudzovanej veci tak boli naplnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia Súd preto žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok v sume 1 243,45 eur. Pokiaľ ide o rozsah poistného plnenia, ktoré bolo poškodenej poukázané, tento žalovaná nenamietala, preto ho súd považoval za nesporný a ďalej poskytnuté plnenie nepreskúmaval.

40. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, keď dlžnú sumu neuhradila v lehote stanovenej žalobcom. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy listom zo dňa zo dňa 03. 04. 2023, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka, ktorá bola žalovanej odoslaná na adresu jej vtedajšieho trvalého pobytu, zhodnej aj s jej korešpondenčnou adresou, uvedenou v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. 3619371833, bola na pošte uložená dňa 11. 04. 2023. Uvedeným dňom sa tak zásielka dostala do sféry dispozície žalovanej, keďže mala objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. K účinnému doručeniu písomnosti neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa s obsahom zásielky skutočne oboznámila, postačuje, že mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s ňou. Uplynutím 15-dňovej lehoty na plnenie sa tak dostala žalovaná do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo podľa v spojení Nariadenia vlády SR č. požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 8,50 % ročne, keď k prvému dňu omeškania (27. 04. 2023) predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 3,50 %. Súd tak s poukazom na dispozičnú zásadu a viazanosť súdu žalobným návrhom priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy v rozsahu uplatneného nároku (t. j. od 05. 05. 2023).

41. V zmysle , , , (2) ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

42. Žalovaná v prípade priznania nároku žalobcovi požiadala súd, aby jej povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur mesačne, prípadne podľa uváženia súdu s odôvodnením, že nemá reálnu možnosť uhradiť požadovanú sumu jednorazovo bez ohrozenia základných životných potrieb jej a jej dieťaťa, keďže je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v minimálnej výške. Na pojednávaní súhlasila aj s mesačnými splátkami vo výške 150,00 eur.

43. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo splátka splatná - vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie (pozri bližšie rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 19. 06. 2019).

44. Súd sa preto ďalej zaoberal, či sú u žalovanej splnené predpoklady na povolenie plnenia v splátkach. Súd pri priznaní výhody splátok povinnej strane musí zohľadniť výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného i v konaní prejavenú snahu o plnení záväzku.

45. Žalovaná deklarovala, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v minimálnej výške, iné podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia vo vzťahu k splneniu predpokladov na povolenie plnenia v splátkach neuviedla (svoju celkovú majetkovú, sociálnu, finančnú situáciu, výdavky, a pod.), ani nepreukázala žiadnymi ďalšími dôkazmi. Nemožno však v tomto kontexte opomenúť vyjadrenie žalovanej, že po ukončení doktorandského štúdia sa presťahovala do E. za manželom, z čoho možno minimálne usudzovať, že štandardné výdavky na dieťa a chod domácnosť neznáša výlučne sama z rodičovského príspevku. Súd preto nemal preukázané jej tvrdenie, že nemá reálnu možnosť uhradiť požadovanú sumu jednorazovo bez ohrozenia základných životných potrieb jej a jej dieťaťa. Keďže žalovaná v konaní nenavrhla vykonať žiadne iné dokazovanie ohľadom preukázania jej majetkových pomerov a platobnej schopnosti, súd musel túto procesnú situáciu vyhodnotiť vo výsledku len v jej neprospech. V sporovom konaní dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nič nebránilo žalovanej, aby prípadné nepriaznivé pomery tvrdila a zároveň aj preukázala príslušnými dôkazmi. Navyše súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaná napriek jej tvrdeniu v konaní, že má záujem vzniknutú situáciu vyriešiť a dlh splatiť, tak počas konania nepristúpila k jeho úhrade ani čiastočne.

Nakoľko však žalobca uviedol, že sociálnu situáciu žalovanej berie na vedomie, so splátkovým kalendárom súhlasí, avšak maximálne v rozsahu dvanástich mesačných splátok, súd žalovanej aj bez špecifikácie a preukázania jej majetkovej, finančnej a sociálnej situácie vyhovel čo do povolenia možnosti splácať dlh v splátkach vo výške 150,00 eur mesačne, t. j. tak, aby dlh žalovanej (istina + úroky z omeškania) bol splatený približne do jedného roka, keďže pre žalovanú je výhodnejšie splácať dlh v splátkach ako zaplatiť ho celý naraz. Zároveň je zabezpečená aj ochrana žalobcu pred neplnením povinnosti žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach tým, že v súlade s uložil súd žalovanej povinnosť plniť dlh v splátkach pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní čo i len jednej splátky alebo jej časti.

46. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. V zmysle výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. V zmysle , (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Vznikol mu preto podľa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je mu žalovaná povinná nahradiť, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalobcu (II. výrok). V súlade s ust. súd rozhodol len o nároku žalobcu na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Z tohto dôvodu určil súd ako začiatok lehoty na plnenie podľa právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

50. Súd vo vzťahu k žiadosti žalovanej, že pre prípad vyhovenia nároku žiada, aby súd s poukazom na jej sociálnu situáciu a status matky na rodičovskej dovolenke nepriznal žalobcovi náhradu trov konania ( ), uvádza, že dôvody na aplikáciu , ktoré predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ) v prejednávanej veci nevzhliadol. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, t. j. nezaviaže neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom k tomu, že negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí jeho aplikácia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Aj keď zákon bližšie nešpecifikuje dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, neznamená to, že je možné aplikovať kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V posudzovanej veci však súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu (napr. výnimočnosť prípadu, neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, pomery na strane strán sporu), keď len samotné strohé a všeobecné poukázanie žalovanej na jej sociálnu situáciu a status matky na rodičovskej dovolenke (bez konkrétneho zdôvodnenia a preukázania jej celkovej majetkovej, finančnej a sociálnej situácie) nie je postačujúce na to, aby sa tieto skutočnosti mohli bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa a za výnimočnú okolnosť, ktorá by v posudzovanej veci umožňovala aplikáciu . Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 10. 2025, v zmysle ktorého „Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“...Rozhodovacia prax je už dlhodobo ustálená v názore, že výnimočnosť dôvodov, pre ktoré súd náhradu konania neprizná, môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na

osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní a pod.“

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.

V B. B. dňa 8. septembra 2026

JUDr. Miroslava Hudecová sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Balcová