Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-39-2020.pdf
PDF · 159.73 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11 , 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, práv. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v konaní o zaplatenie 581,67 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 581,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 00 % ročne a to zo sumy 561,41 € od 23.03.2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20,26 € od 25.03.2018 do zaplatenia a to všetko do 3- dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.10.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 581,67 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 03.11.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: Lada Niva, EČV: KE 536 JS , ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: S. K. R., L.: XX.XX.XXXX, J.: L. XX/XX, T.(ďalej aj len ako „poškodený“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o pivnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodený hneď po škodovej udalosti túto nahlásil v poisťovni u žalovaného, ktorý ju zaregistroval pod č. 9850758142. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla B. L., R.: T. XXX I., v dôsledku poistnej udalosti č. 9850758142, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 2265,52 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.P180028. Žalobcovi bolo Oznámením o zaslaní poistného plnenia zo dňa07.03.2018, žalovaným oznámené, že dňa 07.03.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850758142a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9850758142predstavuje sumu 2265,52 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1704,11 EUR s DPH. Celková nepriznaná suma je 561,41EUR bez DPH. Táto nepriznaná suma vo výške 561,41 EUR s DPH bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „ Poškodenie motorového vozidla pri dopravnej nehode. Normohodina vzhľadom k typu vozidla priznaná maximálne 20 EUR s DPH - neprimerane účtované.“ V dôsledku škodovej udalosti č. 9850758142 a opravy poškodeného motorového vozidla, poškodený nemohol používať svoje motorové vozidlo a prenajal si od žalobcu náhradné motorové vozidlo. Náklady na prenájom náhradného vozidla boli vo
výške 405,60 EUR s DPH. Táto suma bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 317083. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval pod č. 9527057768.
3. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.03.2018 oznámené, že dňa 08.03.2018 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti č. 9527057768 bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za dobu prenájmu náhradného motorového vozidla z poistnej udalosti č. 9527057768 bola vo výške 405,60 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola len vo výške 385,34 EUR. Celková nepriznaná suma predstavuje 20,26 EUR s DPH. Táto nepriznaná suma vo výške 20,26 EUR s DPH bola postúpená poškodeným na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.3.2018. Následne dňa 23.03.2018 došlo zo strany poškodeného k úhrade krátenej sumy vo výške 20,26 EUR v prospech žalobcu a v ten istý deň došlo medzi žalobcom a poškodeným k uzatvoreniu dodatku k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2018, ktorým došlo k odplatnému postúpeniu krátenej sumy za prenájom motorového vozidla vo výške 20,26 EUR z postupcu na postupníka.
4. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. 9850758142 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči žalovanému na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti, už samotným vznikom škodovej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla (§ 797 ods.2 Občianskeho zákonníka).Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal a relevantne odôvodnil. Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia §442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Sme toho názoru, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia za náklady na cenu práce. V zmysle vyššie uvedeného je žalovaný žalobcovi povinný nahradiť skutočnú škodu na vozidle, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku škodovej udalosti, pričom výška tejto skutočnej škody je premietnutá v príslušnej faktúre súčasťou ktorej je kalkulácia opravy. Táto faktúra predstavuje zoznam všetkých prác a materiálu, ktoré bolo nutné vynaložiť na uvedenie poškodeného vozidla do stavu ako pred škodovou udalosťou a je teda premietnutím skutočne vykonaných opráv prevedených na vozidle. Žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby malo vozidlo rovnaké kvalitatívne vlastnosti ako pred škodovou udalosťou, pričom všetky opravy boli prevedené v súlade so zápisom o obhliadke vypracovaného žalovaným. Náklady na cenu práce sa priznajú vzhľadom na cenu účtovanú servismi pôsobiacimi v regióne žalobcu pri oprave obdobného typu vozidla. Žalobca uviedol, že si fakturoval za 1NH práce cenu 25,00 EUR bez DPH, Takto žalobcom určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne podstatne výhodnejšia. Preto považujeme za nedôvodné, že žaloba priznal cenu za 1 Nh prác vo výške len 20,00 EUR s DPH. Pre porovnanie uvádzame ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne: PK AUTO s.r.o.- Duklianska 23, Prešov- 90,00EUR/72,00 EUR ( s DPH), MOTOR - CAR Košice s.r.o. - Dopravná 5, Košice - 45,00 EUR/ 45,00 EUR (s DPH). Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal, aby titulovaný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nedôvodne krátené poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9850758142 vo výške 561,41EUR.
5. Ku poistnej udalosti č. 9527057768 žalobca uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. 9527057768 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Do skutočnej škody na náhradu ktorej má poškodený nárok patria aj náklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodený v dôsledku škodovej udalosti a následnej opravy vozidla nemohol užívať vlastné
vozidlo, čoho dôsledkom bolo prenájom náhradného vozidla, aby tak poškodený neutrpel v súvislosti so škodou ktorá mu bola vnútená na svojom komforte. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.03.2018žalovaný poukázal žalobcovi zo sumy 405,60 EUR sumu 385,34 EUR, pričom neuhradenú sumu 20,26 EUR poškodený uhradil dňa 23.3.2018 žalobcovi, čím na strane poškodeného došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére a zároveň k vzniku pohľadávky v predmetnej výške voči žalovanému. Žalovaným krátené poistné plnenie za údajné zníženie opotrebovania spočívajúce v rozdiele technických hodnôt je nedôvodné. Poškodený resp. žalobca má nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku škodovej udalosti. To, že v dôsledku škodovej udalosti nemohol užívať vlastné motorové vozidlo, nemožno pričítať na ťarchu poškodeného vzhľadom k tomu, že škoda mu bola vnútená. Na zabezpečenie jeho denných potrieb( dochádzky za prácou) si bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo. Taktiež paušálne zníženie poistného plnenia žalovaným o 0,01 EUR za 1 km je neoprávnené. Zákon o PZP ani nijaký iný všeobecne záväzný právny predpis na takéto zníženie žalovaného neoprávňuje. Práve naopak v zmysle Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný nahradiť poškodenému skutočnú škodu. Taktiež nie je zrejmé akým spôsobom žalovaný určil sumu paušálneho zníženia poistného plnenia o sumu 0,01 EUR za 1km. V jeho oznámení o poistnom plnení absentujú akékoľvek dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jeho záverov, čo je v rozpore s §11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č.9527057768 ktoré bolo neoprávnene krátené vo výške 20,26 EUR s príslušenstvom. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a to pri poistnej udalosti č 9850758142 vo výške 5,00 % ročne zo sumy 561,41 € od 23.03.2018 do zaplatenia a pri poistnej udalosti č. 9527057768 vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20,26 € od 25.03.2018 do zaplatenia.
6. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 21.11.2019 platobný rozkaz, sp. zn.: 34Up/1556/2019, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 581,67 €, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 561,41 Eur od 23.3.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 20,26 Eur od 25.3.2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil náhradu trov konania vo výške 132,16 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
7. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 03.11.2017 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Lada Niva, EČV: T. (ďalej len „MV“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému S. K. R. (ďalej len „Poškodený“). Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u Žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola Žalovanému ohlásená a ten ju zaregistroval pod č. 9850758142 (ďalej len ,,Poistná udalosť 1“). Vzhľadom na poškodenie MV v dôsledku Poistnej udalosti 1 si Poškodený dal svoje MV opraviť u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu vystavil Poškodenému faktúru č. P180028 vo výške 2265,52 eura s DPH (ďalej len „Faktúra 1“), ktorá bola uplatnená u Žalovaného. Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.03.2018 bolo Žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 1704,11 eura (ďalej len „Oznámenie 1“). Dňa 26.03.2018 došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu sumy 561,41 eura, ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako sumu pochádzajúcu z nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP 1“). V dôsledku Poistnej udalosti 1 a opravy poškodeného MV si Poškodený prenajal od Žalobcu náhradné vozidlo. Náklady na prenájom boli vo výške 405,60 eura s DPH. Táto suma bola u Žalovaného uplatnená faktúrou č. 317083 (ďalej len „Faktúra 2“). Žalovaný túto škodovú udalosť zaregistroval pod č. 9527057768 (ďalej len ,,Poistná udalosť 2“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.03.2018 bolo Žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 385,34 eura (ďalej len „Oznámenie 2“). Dňa 15.03.2018 došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu sumy 20,26 eura, ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako sumu pochádzajúcu z nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP 2“). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní
neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené má za to, že Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere má žalovaný za to, že Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany Poškodeného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
8. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutkové stavy (ktoré vychádzajú a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre 1 a Faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra 1 a Faktúra 2, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie boli práve Poškodený. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov Poškodených, ktoré v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky Žalobcu. Ináč povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
9. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným ZoPP si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie
samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávky. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotné predmety ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
10. Vo vzťahu ku poistnému plneniu žalovaný uviedol, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení 1 poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení 1, v ktorom sa uvádza, že normohodina za prácu bola priznaná v rozsahu 20 eur s DPH. Vo vzťahu k Poistnej udalosti 2 uvádzame, že Žalobca nijako nepreukázal, že Poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. Zároveň vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení 2 uvádzame, že Žalobca bol informovaný, že Žalovaný poskytuje poistné plnenie za zapožičanie náhradného vozidla za 13 dní, pričom zároveň bolo plnenie znížené o opotrebovanie, ktoré spočíva v rozdiele technických hodnôt MV pred a po pričítaní najazdených kilometrov, a zároveň paušálne zníženie o 0,01 eura za 1 km (vzhľadom na počet najazdených 624 km). Z Oznámenia 1 a Oznámenia 2 sa teda Žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného poukázané, čo napokon Žalobca aj sám vo svojej Žalobe potvrdzuje. Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Ďalej Žalovaný uvádza, že namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči Poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že Žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017. Vzhľadom k uvedenému máme za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
11. Žalobca vo vyjadrení k odporu ku náležitostiam podania uviedol, že má za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/ neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením „ďalšie realizované úkony.“
12. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu že poškodená nemohla platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bola dlžníkom žalobcu. S uvedeným tvrdením žalovaného žalobca nesúhlasí. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého
bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Zároveň podporne uvádzame, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného S. K. R., spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 2 265,52 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 1 704,11 EUR. Zároveň taktiež podporne uviedol že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za nájom motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za nájom motorového vozidla vo výške 405,60 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 385,34 EUR. V zmysle vyššie uvedeného tak máme tak za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“) čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Žalovaný v oboch oznámeniach o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhov - oprava motorového vozidla a nájom motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedených dlhov. Takéto konanie žalovaného považujeme za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Taktiež považuje za nenáležitú a bezpredmetnú argumentáciu žalovaného k nákladom za nájom náhradného motorového vozidla, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako prílohu žaloby predložil doklad o úhrade faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 317083 vo výške 20,26 EUR poškodeným. Poškodený uhradil faktúru za nájom náhradného motorového vozidla v žalovaným nepriznanej a neuhradenej výške uplatnených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktorú následne v absolútnom súlade s platným právnym poriadkom postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky. Námietku žalovaného ohľadne nejasnosti úhrady predmetnej faktúry za nájom náhradného motorového vozidla tak považujeme taktiež za bezpredmetnú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.
13. Ku náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom S. K. R. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 26.3.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Taktiež druhá zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom S. K. R. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 26.3.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné určenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za nájom náhradného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba prenájmu vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti, opravy poškodeného motorového vozidla a nemožnosti jeho využívania počas doby opravy). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.3.2018 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 561,41 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.3.2018, predmetom ktorej boli neuhradené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla, označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 20,26 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku nezaplatenia časti faktúry za nájom náhradného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba prenájmu vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti, opravy poškodeného motorového vozidla a nemožnosti jeho využívania počas doby opravy Taktiež v bode 2 predmetného článku I oboch zmlúv o postúpení pohľadávok je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1 predmetných zmlúv, pričom samotný článok II. predmetných zmlúv obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetných zmlúv
postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že postupca v uvedenom prípade, v oboch zmluvách o postúpení pohľadávok, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III oboch predmetných zmlúv v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Žalobca tak má za to, že predmetné zmluvy vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok za bezpredmetné a právne irelevantné.
14. K poistnému plneniu žalobca uviedol, že cenu normohodiny určuje trh. Žalobca pritom v podanej žalobe preukázal, že ním účtovaná cena za 1 normohodinu mechanických a lakovacích prác je nižšia, ako sú ceny účtované ostatnými autoservismi v regióne. Je neakceptovateľné, ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí mv súlade s právom slobodne podnikať, a ak dôjde k poistnej udalosti, aby túto normohodinu znížil, len preto, že poisťovňa „zvykne“ preplácať iba určitú výšku. Takéto nazeranie je absurdné, veď vynaloží rovnakú prácu, ako keby to nebola poistná udalosť. Skutočnosť, že poisťovňa, resp. žalovaný, nepozná pomery jednotlivých servisov, neznamená, že má, resp. môže, určiť svojvoľne a direktívne výšku nákladov na opravu. Takéto konanie považujeme za v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne, a ktoré preukazujú že cena účtovaná žalobcom bola primeraná obchodným zvyklostiam. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie majetku, by mal pristupovať k likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný musí relevantne položiť a zdôvodniť svoje závery. Ak vykonával šetrenie riadne, tak nech preukáže, že si v čase šetrenia predmetnej poistnej udalosti urobil sám prieskum trhu a zistil ceny obvyklé v regióne, resp. na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že výška normohodiny daná žalobcom nepredstavuje cenu obvyklú v regióne. V tejto súvislosti zastávame názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, že náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. K nákladom za nájom náhradného motorového vozidla žalobca uviedol žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 9.3.2018, kde krátil náklady za prenájom náhradného motorového vozidla u poškodeného ako dôvod krátenia neuviedol túto skutočnosť, a to síce nepreukázanie účelnosti a nevyhnutnosti využívania náhradného motorového vozidla. Zastávame názor, že ak žalovaný odmieta uhradiť žalobcovi náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla na základe nepreukázania účelnosti a nevyhnutnosti vynaloženia nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, mal túto skutočnosť uviesť ako dôvod krátenia v predmetnom oznámení o poistnom plnení. Nie je možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný tak mal uviesť v oznámení o poistnom plnení, na základe akých skutočností krátil poistné plnenie a neuhradil poškodenej, resp. žalobcovi náhradu škody v plnom rozsahu a najmä podložiť svoje tvrdenia právne relevantnými dôkazmi. Ak tak neurobil v priebehu šetrenia predmetnej poistnej udalosti, nie je možné, aby túto svoju povinnosť prenášal na žalobcu a súd v priebehu súdneho konania. Zastávame názor, že žalovaný takýmto svojím postupom chce zhojiť svoju dôkaznú núdzu, keďže neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil poškodenej, resp. žalobcovi ako jej právnemu nástupcovi náhradu škody v plnom rozsahu. Na prípadné ďalšie dôvody neuhradenia náhrady škody, žalovaným uvedené počas súdneho konania, nie je možné prihliadať.
15. K úrokom z omeškania žalobca uviedol, že žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri oboch poistných udalostiach z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej
udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto podľa názoru žalobcu nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považujeme to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný znížil poistné plnenie vo forme náhrady škody o sumu 561,41 EUR, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce za 1NH, neakceptoval náklady na lakovací materiál, a zdôrazňoval, že ide o neautorizovaný servis. Taktiež pri uplatňovaných nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla žalobca svoj nárok na náhradu škody preukázal predložením príslušných dokladov a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Sme toho názoru, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 581,67 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 561,41 EUR - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla a vo výške 20,26 EUR - náklady za nájom náhradného motorového vozidla, žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla a taktiež faktúru za nájom náhradného motorového vozidla, ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam.
16. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.
17. Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2021 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 25.05.2021 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
18. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 03.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle B. L., R.: T. XXX I. , ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: S. K. R., narodený: 15.02.1986, bytom: Nemcovej 33/12, Košice , pričom túto škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla , ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 9527057768.
20. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise : H Point, s.r.o., Magnezitárska 11 , 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 2265,52 Eur. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.03.2018 oznámené, že dňa 07.03.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 1704,11 Eur.
21. Poškodený si v dôsledku škodovej udalosti prenajal náhradné vozidlo u žalobcu. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli Zmluvu o nájme zo dňa 05.12.2017, ktorej súčasťou bol aj odovzdávací/preberací protokol. Predmetom nájmu bolo motorové vozidlo E. G., doba nájmu bola určená odo dňa prevzatia vozidla po dobu vykonania opráv na poškodenom motorovom vozidle (viď Článok II, bod 1 Zmluvy) a výška nájomného bola dohodnutá v sume 26,- Eur na 1 deň (viď Článok III, bod 1 Zmluvy) pričom k cene nájmu sa pripočítava DPH. Celková cena nájmu bola vo výške 360,- Eur a to za nájom náhradného vozidla od 05.12.2017 - 18.12.2017 (13 dní). Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 317083 zo dňa 18.12.2017 na sumu 405,60 Eur. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.03.2018 oznámené, že dňa 08.03.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 385,34 Eur. Žalovaný krátil výšku poistného plnenia tak, že znížil nájom o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní km a paušálne zníženie 0,01 Eur za 1 km.
22. Poškodený, S. K. R., postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2018 svoju pohľadávku vo výške 561,41 Eur voči žalovanému titulom krátenej a nezaplatenej časti faktúry servisu č. P180028, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9850758142. Následne poškodený , S. K. R., postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2018 svoju pohľadávku vo výške 20,26 Eur voči žalovanému titulom krátenej a nezaplatenej časti faktúry servisu č. 317083, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy MV EčV: T., ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9850758142
23. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. P180028, faktúru č. 1801013170834, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.03.2018, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.03.2018, cenníky autoservisov, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2018, zmluvu o nájme zo dňa 05.12.2017, preberací a odovzdávací protokol.
24. Podľa § 15 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
25. Podľa § 4 ods.4 z.č.381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
27. Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
28. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa § 517ods.2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.
32. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následných uplatnených nárokov dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil aj dôkazy a to o poistnej udalosti č. 9850758142, faktúru č. P180028, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.03.2018 a ku poistnej udalosti č. 9527057768 faktúru č. 317083, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.03.2018, nájomnú zmluvu zo dňa 05.12.2017 a odovzdávací a preberací protokol. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo ku škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
33. Súd má za to, že žalobcom doložené zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
34. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.03.2018 a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.03.2018 medzi postupcom S. K. R. (poškodeným) a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 561,41 Eur a prísl. a pohľadávka vo výške 20,26 Eur s prśil. čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou už zaplatenou žalovaným z poistnej udalosti č. 9527057768 a z poistnej udalosti č. 9850758142.
35. Medzi stranami boli ďalej sporné dôvody krátenia poistného plnenia.
36. V prípade poistnej udalosti č. 9850758142 má súd za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v prípade poškodeného motorového vozidla si fakturoval za 1NH práce cenu 25,00 EUR bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu pri oprave poškodeného motorového vozidla je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov PK AUTO s.r.o.- Duklianska 23, Prešov- 90,00EUR/72,00 EUR ( s DPH), MOTOR
- CAR Košice s.r.o. - Dopravná 5, Košice - 45,00 EUR/ 45,00 EUR (s DPH). Preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
37. V prípade poistnej udalosti č.9527057768 si žalobca, resp. jeho právny predchodca, uplatnil nárok za nájom náhradného motorového vozidla na čas opravy poškodeného motorového vozidla. Výška uplatneného nároku bola 405,60 Eur a to na základe faktúry žalobcu č. 317083. Žalovaný krátil opotrebenia spočíva v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených kilometrov a zároveň paušálne znížil o sumu 0,01 Eur za 1 kilometer. Uvedené dôvody krátenia však neobstoja. Krátenie poistného plnenia z dôvodu zníženia o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie 0,01 Eur za 1km nie je dôvodné pretože jednou zo zložiek škody, ktorú si žalobca uplatnil bola aj náhrada za použitie náhradného vozidla na nevyhnutný čas počas vykonávania opráv poškodeného motorového vozidla a uvedené opotrebenie je súčasťou nákladov, ktoré tvoria skutočnú škodu. Žalovaný zároveň neuviedol, ako dospel k výške krátenia za 1 km. V príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou je aj náhrada čiastky 14,02 Eur za opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených kilometrov, ktoré nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi.
38. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu 581,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 561,41 € od 23.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 20,26 € od 25.03.2018 do zaplatenia, podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodových udalostí, predložením faktúry č. P180028 a faktúry č. 317083. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti, čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti č. 9850758142 dňa 07.03.2018 predstavuje deň 23.03.2018 a pri skončení šetrenia poistnej udalosti č. 9527057768 dňa 09.03.2018 predstavuje deň 25.03.2018 .
39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).