Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/162/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: BAU-RENT spol. s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35 834 625, právne zastúpený: Advokátska kancelária DE IURE s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 55 792 031, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101256425/2022 zo dňa 06.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101256425/2022 zo dňa 06.05.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100116831/2022 zo dňa 19.01.2022 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Žalobca daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie október 2014 uplatnil nadmerný odpočet na DPH v sume XX.XXX,XX eura.

2. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2014 oznámil vlastnú daňovú povinnosť v sume X.XXX,XX eura.

3. Dňa 12.01.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu dane zo dňa 31.12.2014 o začatí daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) za zdaňovacie obdobie október 2014. Začiatok daňovej kontroly bol určený na 14.01.2015. Daňová kontrola bola ukončená bez nálezu doručením protokolu žalobcovi dňa 30.10.2015.

4. Dňa 09.11.2015 Daňový úrad Bratislava vrátil žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume XX.XXX,XX eura.

5. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100116831/2022 zo dňa 19.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) priznal žalobcovi podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. o DPH“) úrok z nadmerného odpočtu v sume XXX,XX

eura zo sumy vrátaného nadmerného odpočtu vo výške XX.XXX,XX eura. Správca dane konštatoval, že lehota na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu vo výške XX.XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie október 2014 uplynula dňa 14.07.2015 (šesť mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu). Nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX eura bol daňovému subjektu vrátený dňa 09.11.2015. Vzhľadom k tomu, že od uplynutia posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2014 uplynulo viac ako šesť mesiacov, správca dane priznal žalobcovi úrok z nadmerného odpočtu za 118 dní omeškania od 14.07.2015 do 09.11.2015. Pri výpočte úroku správca dane použil ročnú úrokovú sadzbu vo výške 1,5%.

6. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101255642 zo dňa 06.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

7. Žalovaný poukázal, že správca dane mal žalobcovi vrátiť do 14.01.2015 sumu XX XXX,XX eura (nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eura za október 2014 znížený o vlastnú daňovú povinnosť vo výške X XXX,XX eura za november 2014). Správca dane podľa § 79 ods. 1, 7 Daňového poriadku v oznámení o použití nadmerného odpočtu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.11.2015 žalobcovi oznámil, že časť nadmerného odpočtu vo výške XXX,XX eura sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby vo výške XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie rok 2014 splatného 30.06.2015. Nadmerný odpočet vo výške XX XXX,XX eura (XX XXX,XX - X XXX,XX – XXX,XX) bol žalobcovi vrátený v lehote 10 dní od skončenia kontroly, t. j. dňa 09.11.2015.

8. Až novela účinná od 01.01.2017 zaviedla nárok na finančnú náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu, ktorý nebol vrátený v lehote ustanovenej zákonom v zákona o DPH (náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly). V zmysle zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR z 30.10.2019 sp. zn. Snj 36/2019 k zjednoteniu rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ohľadne náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, najvyšší súd uložil súdom a orgánom verejnej správy, zdržať sa aplikácie prechodného ustanovenia v druhá veta, ktoré vylučuje aplikáciu zákona o DPH na prípady, keď daňová kontrola skončila do 31.12.2016. Ustanovenie zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2017 je v pomere špeciality k ustanoveniu Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava spočívajúca v ustanovení zákona o DPH účinnom od 01.01.2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2017) v znení; „ustanovenie sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane ”, nie je v súlade s právom Európskej únie, a to s uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/2015 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom EÚ sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia. Žalobca má právo na úrok za zadržiavanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly správcom dane v zmysle platných predpisov (), ale až po nevyhnutnej dobe šesť mesiacov na vykonanie daňovej kontroly. Úrok z nadmerného odpočtu mu vznikne, ak je obdobie zadržania nadmerného odpočtu viac ako šesť mesiacov od uplynutia posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá je stanovená v , alebo 5 zák. o DPH, teda nie v deň, od kedy mal správca dane povinnosť nadmerný odpočet vrátiť vo všeobecnej lehote podľa , alebo 5 zák. o DPH. V prejednávanej veci bol nadmerný odpočet vrátený v lehote, tzn. 10 dní po ukončení daňovej kontroly.

9. Námietky žalobcu v súvislosti s použitím neekvivalentných úrokov za omeškanie s vrátením nadmerného odpočtu v pomere s úrokmi uplatňovanými správcom dane za omeškanie daňových povinností považoval žalovaný za irelevantné. Správca dane pri určení výšky úroku z nadmerného odpočtu postupoval zákonným spôsobom, keďže dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 1,5 %, bola pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu správne použitá ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %, úrok bol vypočítaný zo sumy vráteného nadmerného odpočtu a počítal sa za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

10. Žalobca v zákonnej lehote podal na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

11. Žalobca namietal, že daňový úrad mal vrátiť neodpočítaný nadmerný odpočet do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania t.j do 14.01.2015, pričom mal vrátiť sumu XX.XXX,XX eura (XX.XXX,XX A. - X.XXX,XX eura). Správca dane vrátil časť nadmerného odpočtu v sume XX.XXX,XX eura až dňa 09.11.2015. Žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania s vrátením nadmerného odpočtu zo sumy XX.XXX,XX eura od 14.01.2015 do 09.11.2015 za 299 dní omeškania časti nadmerného odpočtu a zo sumy nepripísanej správcom dane na účet žalobcu v sume XXX,XX eura od 14.01.2015 z oprávneného nadmerného odpočtu až do uhradenia.

12. Daňovú kontrolu považoval žalobca za začatú v rozpore s § 46 ods. 2 v spojení s § 27 Daňového poriadku; správca dane nebol oprávnený začať daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku s doručením oznámenia o začatí daňovej kontroly dňa 12.01.2015, keď splatnosť na úhradu nadmerného odpočtu nastala 14.01.2015. Správca dane v oznámení o začatí daňovej kontroly neuviedol lehotu jej začatia s dodržaním 15 dňovej lehoty podľa § 31 ods. 3 na doručenie oznámenia (od 31.12.2014 + 15 dní = 15.01.2014 + 8 dní) podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku ako primeranej lehoty na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Oznámenie o začatí daňovej kontroly za zdaniteľné obdobie október 2014 bolo nezákonné, a rovnako aj naň nadväzujúce úkony. Ak v oznámení o začatí daňovej kontroly bola určená lehota na začatie daňovej kontroly na 14.01.2015, správca dane uvedený deň určil preto, aby nebol povinný vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet DPH do 14.01.2015. Zadržovanie nadmerného odpočtu DPH po 14.01.2015 bolo nezákonným omeškaním s vrátením finančných prostriedkov žalobcovi. Proti protokolu z daňovej kontroly bez nálezu nie je prípustný opravný prostriedok, žalobca tak nemohol namietať nezákonnosť procesných postupov správcu dane.

13. Správca dane naviac dňa 09.11.2015 pripísal finančné prostriedky na účet žalobcu len v časti sumy XX.XXX,XX eura, síce v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly, ale v rozpore so sumou uvedenou v daňovom priznaní a v protokole z daňovej kontroly (XX.XXX,XX eura) a poníženou o daňovú povinnosť za zdaniteľné obdobie november 2014 (X.XXX,XX eura) teda nižšou o XXX,XX eura, bez zákonného odôvodnenia. Oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.11.2015 v sume XXX,XX eura bolo správcom dane doručované na adresu B. XX, XXX XX C., kde mal žalobca v rozhodnom čase sídlo, avšak oznámenie prevzala osoba žalobcovi neznáma, a teda sa žalobcovi nedostalo do dispozície. Uvedené použitie časti nadmerného odpočtu nebolo zachytené v prvostupňovom rozhodnutí, pričom žalobca až z napadnutého rozhodnutia zistil, že uvedená suma bola kompenzovaná správcom dane na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 splatnej 30.06.2015. Správca dane bol povinný priznať úrok z omeškania aj zo sumy XXX,XX eura od 14.01.2015 minimálne do 30.06.2015 a /alebo ku dňu vykonaného zápočtu – kompenzácie, kedy sa vzájomné záväzky a pohľadávky pri správe daní stretli.

14. Žalobca tiež spochybnil zákonnosť vyrubenia dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014, keďže výsledkom jeho hospodárenia bola strata; povinnosť platiť daň vznikla žalobcovi len v dôsledku zavedenia protiústavnej daňovej licencie právnickej osoby. Kompenzácia vykonaná správcom dane v časti sumy XXX,XX eura na nulovú daňovú povinnosť bola nezákonná a nedôvodná.

15. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, keď zák. o DPH k 09.11.2015 neobsahoval žiadne ustanovenie o priznaní úroku za zadržovaný nadmerný odpočet z daňovej kontroly skončenej 30.10.2015 Podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku, na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6. Správca dane bol povinný v súlade s účinnou právnou úpravou postupovať podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku a vydať rozhodnutie v lehote do 15 dní od vrátenia častí daňového preplatku (nadmerného odpočtu dňa 09.11.2015). Protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 30.10.2015, § 79a zák. o DPH nadobudol účinnosť až od 01.01.2017, a teda pre priznanie úroku sa nemohol použiť. To isté sa týka aj prechodných ustanovení prijatých do zák. o DPH (§ 85ke zák. o DPH). Správca dane bol povinný pri

vydaní rozhodnutia použiť úrok z omeškania podľa § 79 ods. 7 v spojení s ods. 3 Daňového poriadku. V právnom štáte nie je možné aplikovať § 79a zák. o DPH účinné od 01.01.2017 retroaktívne k obdobiu daňovej kontroly skončenej 30.10.2015.

16. Daňové orgány tiež nepoužili výpočet výšky úroku v súlade so zásadou ekvivalencie, efektivity a reciprocity a nepriznali úrok z omeškania za každý deň omeškania v rozpore so zásadou daňovej neutrality v spojení s čl. 183 smernice č. 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/94 INZO, C-268/83 Rompelman2 , C-527/11, Ablessio SIA, C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3, C-120/15 Kovozber s.r.o, C-654/J3 uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó), z ktorej plynie, že pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou o DPH obvykle vrátený. Všeobecná zákonná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu bola podľa § 79 ods. 1 zák. o DPH za zdaňovacie obdobie október 2014 dňa 14.01.2015 v sume dane odpočítanej od nasledovnej daňovej povinnosti, nie zo sumy XX.XXX,XX eura.

17. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. V prípade chýbajúcich právnych predpisov Európskej únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z omeškania. Tieto podmienky však musia rešpektovať zásady ekvivalencie a efektivity, teda nesmú byť nevýhodnejšie ako podmienky pri podobných nárokoch založených na ustanoveniach vnútroštátneho práva, ako ani stanovené takým spôsobom, aby prakticky znemožnili výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie alebo tento výkon nadmerne sťažili (uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, EU:C:2014:2127, bod 35). Žalobca zdôraznil rozdielnosť úrokovej sadzby uplatňovanej správcom dane k daňovým subjektom v súlade s § 156 ods. 2 Daňového poriadku v porovnaní s právom daňového subjektu na úrok podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku. V danom prípade nebola dodržaná ekvivalencia a daňová neutralita, ak správca dane požaduje vyššiu úrokovú percentuálnu sadzbu od daňového subjektu oproti žiadanej (vyrubovanej) úrokovej percentuálne sadzbe priznanej správcom dane daňovému subjektu v percentuálnej minimálnej sadzbe nižšej až o 5% za rok, čím bol zjavne žalobca znevýhodnený.

III.

Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.11.2022 navrhol jej zamietnutie ako nedôvodnej, pričom zotrval na právnych záveroch vyjadrených v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí, ktoré považoval za vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutkového stavu a náležite odôvodnené.

19. Vo vzťahu k námietke o nezákonnosti daňovej kontroly žalovaný uviedol, že oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 31.12.2014 obsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane oznámil žalobcovi, kedy daňová kontrola začne, kde sa bude vykonávať, za aké zdaňovacie obdobie, termín predloženia dokladov so zákonnými poučeniami. Správca dane určil lehotu 30 dní odo dňa začatia kontroly na predloženie dokladov v predmetnom oznámení, čo je viac ako lehota určená v § 27 Daňového poriadku. Spôsob, akým bude daňová kontrola vykonaná určuje, po posúdení relevantných skutočností, správca dane nie daňový subjekt.

20. Časť nadmerného odpočtu vo výške XXX,XX eura bola použitá na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 splatného 30.06.2015, čo bolo žalobcovi preukázateľne oznámené. Žalobca podal dňa 29.06.2015 daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2014, v ktorom bola uvedená daň na úhradu (titulom daňovej licencie) v sume XXX,XX eur, označená ako nedoplatok dane; za zdaňovacie obdobie roku 2014 bolo v platnosti ustanovenie o daňových licenciách, a preto bol žalobca povinný uvedenú sumu do štátneho rozpočtu uhradiť.

21. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že omeškanie s vrátením nadmerného odpočtu bolo 299 dní od 14.01.2015 do 09.11.2015. Aj judikatúra Súdneho dvora EÚ poukazuje na tzv. primeranú lehotu, až po uplynutí ktorej, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu, vzniká právo daňového subjektu na vyplatenie úrokov z omeškania. Pokiaľ dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. Z dôvodu, že priznanie úroku zo zadržania nadmerného odpočtu počas výkonu daňovej kontroly nebolo vo vnútroštátnej legislatíve Slovenskej republiky do 31.12.2016 upravené, bol novelou , účinnou od 01.01.2017, zák. o DPH doplnený o nové ustanovenie - Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktoré absentujúci právny stav vo veci priznania úroku z nadmerného odpočtu z dôvodu oneskoreného vrátenia, resp. zadržania počas daňovej kontroly, v súlade s európskou legislatívou upravilo. Z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o., C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD, C-431/12 Rafinaria Steaua Romana, C-254/16 Glencore Agriculture Hungary Kft., jednoznačne vyplýva, že nárok na kompenzáciu hospodárskeho znevýhodnenia spojeného s vrátením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vzniká po uplynutí primeranej lehoty, nie všeobecnej lehoty, v ktorej by bol nadmerný odpočet obvykle vrátený. Až po uplynutí primeranej lehoty mal žalobca nárok na priznanie tzv. kompenzačného úroku a to v zmysle zák. o DPH. Požiadavka žalobcu vykonať výpočet úroku zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za dobu odo dňa všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, t. j. od dňa 14.01.2015 a pri výpočte použiť úrokovú sadzbu 15 % (vzhľadom na sadzbu úroku z omeškania podľa Daňového poriadku) v zmysle Daňového poriadku v spojení s zák. o DPH nadväzujúc na zákona o DPH, z právnych predpisov nevyplýva.

IV.

Právne posúdenie správneho súdu

22. Na základe a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn. . Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

23. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo nariadené v súlade s a nasl. na deň 03.06.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v a za splnenia podmienok uvedených v a .

24. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 79 ods. 1 zák. o DPH v znení účinnom do 31.12.2015, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 79 ods. 2 zák. o DPH v znení účinnom do 31.12.2015, (2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.

27. Podľa § 79 ods. 6 zák. o DPH v znení účinnom do 31.12.2015, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

28. Podľa § 79a ods. 1 zák. o DPH v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu") podľa odseku 2.

29. Podľa § 79a ods. 2 zák. o DPH v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.

30. Podľa § 79a ods. 3 zák. o DPH v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, o priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5; ak platiteľ nesplnil takúto povinnosť, daňový úrad zaplatí úrok z nadmerného odpočtu do 15 dní odo dňa, keď platiteľ takúto povinnosť dodatočne splnil.

31. Podľa § 85ke zák. o DPH účinného od 01.01.2017, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane. v znení účinnom k dátumu prijatia prvostupňového rozhodnutia, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.

32. Podľa § 55 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

33. Podľa § 55 ods. 7 Daňového poriadku, ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

34. Pri posudzovaní nároku na kompenzáciu zadržania nadmerného odpočtu DPH je potrebné ustáliť vznik omeškania s vrátením odpočtu. Právnu úpravu lehôt na vrátenie nadmerného odpočtu DPH stanovuje zák. o DPH, ktorý ukladá správcovi dane, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, vrátiť daňovému subjektu nadmerný odpočet dane, ktorý nemožno odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti, v nasledujúcom zdaňovacom období do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 79 ods. 1 zák. o DPH). Ak však daňový úrad vo všeobecnej lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti nadmerný odpočet v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly (§ 79 ods. 6 zák. o DPH). Vrátenie odpočtu po uplynutí uvedených lehôt sa považuje za oneskorené.

35. Na účely zák. o DPH sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. Podľa § 79 ods. 6 zák. o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom.

36. V prípade žalobcu bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2014 ukončená dňa 30.10.2015 doručením protokolu „bez nálezu“ (uplatnené odpočítanie dane bolo správcom dane vyhodnotené ako oprávnené), a teda správca dane bol v zmysle § 79 ods. 6 zák. o DPH povinný vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, čo správca dane aj urobil a nadmerný odpočet žalobcovi vrátil v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly dňa 09.11.2015.

37. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo (vzhľadom na obsah žalobných námietok) najmä posúdiť, či žalovaný a správca dane postupovali v súlade so zákonom, keď na priznanie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly skončenej dňa 30.10.2015 vychádzali zo zákonného ustanovenia (§79a zák. o DPH) účinného až od 01.01.2017. Žalobca takýto postup považoval za nezákonný. Daňové orgány s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 30.10.2019 sp. zn. Snj 36/2019 považovali aplikáciu §79a zák. o DPH aj na prípad žalobcu za správnu. Žalobca sa tiež domnieval, že náhrada za oneskorene vrátený nadmerný odpočet DPH mu patrí aj zo sumy XXX,XX eura započítanej na daňový nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014.

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( v spojení s ) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

39. Judikatúra Súdneho dvora EÚ týkajúca sa problematiky náhrady za zadržiavanie finančných prostriedkov v priebehu daňovej kontroly bola zhrnutá v odôvodnenom uznesení Súdneho dvora EÚ C 151/2023 ZSE, body 23 až 30, z ktorého vyplýva, že:

„..hoci členské štáty majú určitú slobodu pri stanovovaní podmienok uvedených v článku 183 smernice o DPH, tieto podmienky nemôžu spochybňovať zásadu daňovej neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná znášať túto daňovú záťaž v celom rozsahu alebo sčasti (rozsudok z 12. mája 2021, technoRent International a i., C-844/19, EU:C:2021:378, bod 37, ako aj citovaná judikatúra).

..Uvedené podmienky musia najmä umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu DPH, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom a prijatý spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko. Ak by zdaniteľná osoba nemala nárok na úroky z omeškania v prípade, že k vráteniu nadmerného odpočtu DPH nedôjde v primeranej lehote, vznikla by jej tým ujma, čo je v rozpore so zásadou daňovej neutrality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2021, technoRent International a i., C-844/19, EU:C:2021:378, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru).

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly (uznesenie z 21. októbra 2015, Kovozber, C-120/15, EU:C:2015:730, bod 23). Ak teda v takom prípade dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe v primeranej lehote, právo Únie nevyžaduje kompenzáciu dočasnej nemožnosti disponovať s peňažnými sumami zaplatením úrokov z omeškania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. októbra 2015, Kovozber, C-120/15, EU:C:2015:730, bod 24).

Aj keď článok 183 smernice o DPH nestanovuje povinnosť platiť úroky z nadmerného odpočtu DPH, ktorý sa má vrátiť, ani nespresňuje okamih, od ktorého by takéto úroky boli splatné, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, ako bolo pripomenuté v bode 24 vyššie, aby finančné straty vzniknuté v dôsledku vrátenia nadmerného odpočtu DPH vykonaného po primeranej lehote boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania (rozsudok z 12. mája 2021, technoRent International a i., C-844/19, EU:C:2021:378, bod 40, ako aj citovaná judikatúra).

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby najmä vzhľadom na zásady neutrality, efektivity a ekvivalencie, ako aj na všetky osobitosti veci, o ktorej rozhoduje, určil, či sa v prejednávanej veci má vrátenie nadmerného odpočtu DPH považovať za uskutočnené v primeranej lehote, a pokiaľ zistí, že k tomuto vráteniu nedošlo v primeranej lehote, určil okamih, od ktorého sa úroky z omeškania pripočítajú k sume tohto nadmerného odpočtu.

Súdny dvor totiž už spresnil, že spôsoby uplatnenia úrokov z nadmerného odpočtu DPH patria do procesnej autonómie členských štátov, ktorá je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity, pričom vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä výpočtu prípadne dlhovaných úrokov nesmú viesť k tomu, aby zdaniteľná osoba bola zbavená primeranej náhrady za stratu spôsobenú oneskoreným vrátením tohto nadmerného odpočtu. Súdny dvor dodal, že vnútroštátnemu súdu prináleží urobiť všetko, čo patrí do jeho právomoci, aby zabezpečil plný účinok článku 183 smernice o DPH tak, že podá výklad vnútroštátneho práva, ktorý je v súlade s právom Únie (rozsudok z 13. októbra 2022, HUMDA, C-397/21, EU:C:2022:790, bod 45).

Treba zdôrazniť, že hoci sa pojem „spôsoby uplatnenia úrokov“ týka najmä úrokovej sadzby a spôsobu výpočtu týchto úrokov (jednoduché úroky alebo zložené úroky) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2022, HUMDA, C-397/21, EU:C:2022:790, bod 33 a citovanú judikatúru), nič to nemení na tom, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie tento pojem zahŕňa aj určenie dátumu, od ktorého sú takéto úroky dlhované, a teda toto určenie dátumu patrí do procesnej autonómie členských štátov, ktorá je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2021, technoRent International a i., C-844/19, EU:C:2021:378, body 47 a 48, ako aj citovanú judikatúru)“.

40. V súvislosti s aplikáciou zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 36/2019 z 30.10.2019 správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 11.06.2025, ktorý zdôraznil, že

„obsahovou podstatou stanoviska najvyššieho sudu je pokyn na zdržanie sa aplikácie druhej vety § 85ke, ktorý hovorí len o tom, že § 79a sa nevzťahuje na konania skončené do konca roka 2016... aj v prípade opomenutia, neprihliadania na tuto časť prechodného ustanovenia sa nič nemení na tom, že § 79a nadobudol účinnosť 1. januára 2017 a nie je ho možné bez výslovného pozitívneho zákonného zmocnenia aplikovať na prípady, ktoré nastali pred jeho účinnosťou. Osobitne v situácii, keď stanoviskom nedotknutá prvá veta § 85ke výslovne záväzne vymedzuje (ohraničuje) okruh tých právnych vzťahov, na ktoré je možné a prípustné novú právnu úpravu vztiahnuť do minulosti (formou nepravej retroaktivity – neskončené daňové kontroly do 31. decembra 2016).... Zdržanie sa aplikácie druhej vety § 85ke teda nie je riešením, pretože neznamená, že je automaticky prípustne aplikovať § 79a aj na prípady daňových kontrol skončených pred 1. januárom 2017. V právnom štáte si každé retroaktívne pôsobenie právnej normy vyžaduje osobitnú výslovnú právnu úpravu a jej zakotvenie v predpise právnej sily minimálne na úrovni zákona...Navyše výkladové zjednocujúce stanovisko najvyššieho sudu nemá normotvornú silu a nemôže účinne zabezpečiť či snáď priamo založiť retroaktívnu aplikáciu právnej normy daňového práva...Od výkladového stanoviska nemožno odvodiť retroaktívnu priamu aplikáciu právnej normy, nie je preň dostatočným právnym základom a nemôže takto vyplniť právne vákuum na priznanie náhrady za zadržiavaný nadmerný odpočet v prípade daňových kontrol ukončených do 31. decembra 2016. Ak aj stanovisko malo za cieľ dosiahnuť aplikabilitu § 79a na tieto sporné prípady, výslovne to neuvádza, hovorí len o zdržaní sa aplikácie druhej vety § 85ke.

...S prihliadnutím na účel zjednocujúceho stanoviska je preto potrebné nahliadať na jeho účinky a „čítať“ jeho obsah ako odporúčanie alebo návod na úvahy pre jednotlivé vnútroštátne orgány, ktoré sú vo svojej rozhodovacej činnosti povinné zabezpečiť plný účinok smernice so zohľadnením aktuálnej judikatúry Súdneho dvora aj napriek absencii relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy v rozhodnom období. Pri rozhodovaní o veciach úrokov v prípade daňových kontrol ukončených do 31. decembra 2016 je potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora a skúmať, či bola daňová kontrola vykonaná v primeranej lehote s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Na základe sporného stanoviska najvyššieho súdu je možné len vziať do úvahy zákonodarcom prejavenú vôľu v neskoršom právnom predpise (výška úroku, spôsob jeho určenia a lehota 6 mesiacov kontroly, počas ktorej sa nadmerný odpočet neúročí, teda obsah § 79a) ako vhodný pomocný ukazovateľ pre úvahy a všeobecný rámec pri zvažovaní konkrétnych okolností veci na základe priamej aplikácie čl. 183 smernice v rámci aktuálnej judikatúry Súdneho dvora. Nie je však možné § 79a zákona o DPH priamo aplikovať, brať za právny základ rozhodnutia s poukazom na stanovisko najvyššieho súdu.

...ak bola daňová kontrola v jednotlivom prípade skončená v primeranej lehote, úrok zdaniteľnej osobe za tuto primeranú dobu neprináleží. Ak však daňová kontrola presiahla lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na jej riadne vykonanie, potom má zdaniteľná osoba nárok na úrok odo dňa presahujúceho lehotu, ktorá by bola nevyhnutne potrebná na výkon daňovej kontroly v danej veci (podľa náročnosti veci, napr. počet zdaniteľných obchodov, potreba medzinárodnej výmeny informácií, aktivita, kontaktnosť a počet svedkov a pod.). Je na správnych súdoch posúdiť primeranosť v jednotlivých prípadoch. Vzhľadom na rovnosť v právach adresátov právnych noriem a predvídateľnosť rozhodnutí správnych organov je však žiaduce, aby rovnaké prípady boli posudzované rovnako a nedochádzalo k svojvôli pri určovaní primeranosti lehoty, a to pri zohľadnení priliehavej judikatúry Súdneho dvora podľa skutkového a právneho stavu veci. Toto hodnotenie musí byť naležíte odôvodnené tak, aby zodpovedalo požiadavkám preskúmateľnosti použitých úvah na úrovni správneho súdu.“

41. Vychádzajúc z vyššie citovaných východísk správny súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný ako aj správca dane pri rozhodovaní priamo aplikovali § 79a zák. o DPH na vec žalobcu, u ktorého bola daňová kontrola ukončená 30.10.2015, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia. Bez výslovného zákonného zmocnenia nie je ústavne udržateľné priame retroaktívne pôsobenie právnej normy, osobitne v situácii, keď stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 36/2019 z 30.10.2019 nedotknutá prvá veta § 85ke výslovne záväzne vymedzuje (ohraničuje) okruh tých právnych vzťahov, na ktoré je možné a prípustné novú právnu úpravu vztiahnuť do minulosti (formou nepravej retroaktivity), a to na daňové kontroly neskončené do 31. decembra 2016, čo nebol prípad žalobcu.

42. Daňové orgány tak nesprávne vychádzali z § 79a zák. o DPH, ktorý na predmetnú vec nebolo možné aplikovať, pretože v rozhodnom čase (v čase skončenia daňovej kontroly) nebolo toto zákonné ustanovenie účinné. Pri rozhodovaní o veciach úrokov v prípade daňových kontrol ukončených do 31. decembra 2016 je potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ a skúmať, či bola daňová kontrola vykonaná v primeranej lehote s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

43. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia daňových orgánov sa správny súd bližšie nemohol zaoberať okolnosťami vykonávanej daňovej kontroly vo vzťahu k určeniu jej zákonnosti, primeranosti a posúdenia okamihu vzniku nároku žalobcu na úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu v konkrétnostiach prejednávanej veci, či primeranosťou aplikovanej úrokovej sadzby, keďže to považoval za predčasné. V novom konaní sa týmito otázkami budú zaoberať správne orgány, s tým, že budú analogicky aplikovať ustanovenia existujúcej právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase v súlade so smernicou o DPH a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a najvyšších vnútroštátnych súdnych autorít citovanou aj v tomto rozsudku.

44. Vo vzťahu k časti žaloby označenej ako „právne posúdenie veci s prejudiciálnymi otázkami žalobcu“ správny súd uvádza, že otázky formulované žalobcom neboli v tomto štádiu konania relevantné pre možnosť správneho súdu vyhodnotiť právne posúdenie realizované daňovými orgánmi v preskúmavaných rozhodnutiach a správny súd tieto otázky ani neposúdil ako potrebné na predloženie Súdnemu dvoru EÚ. Zároveň je potrebné uviesť, že z obsahu podania nie je možné vyvodiť návrh žalobcu na prerušenie konania podľa , preto o takomto návrhu ani nerozhodoval.

45. Správny súd tiež zdôrazňuje, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Z uvedených dôvodov sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu ohľadne škody, ktorá mu mala byť spôsobená postupom daňových orgánov, existenciou prieťahov v konaní či nezákonnosťou dane z príjmov právnických osôb na rok 2014.

46. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil podľa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

47. V ďalšom konaní bude úlohou finančných orgánov viazaných právnym názorom správneho súdu znova prejednať vec žalobcu a poskytnúť mu relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány finančnej správy opätovne posúdia nárok žalobcu na kompenzáciu za zadržiavané finančné prostriedky v priebehu daňovej kontroly a následne rozhodnú o nároku žalobcu, pričom sa musia vysporiadať s podstatnými okolnosťami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozsudku.

48. Vo vzťahu k určeniu sumy, z ktorej by mal byť úrok počítaný správny súd pre úplnosť zdôrazňuje, že aj použitie nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku či pohľadávky (tzv. kompenzácia) sa považuje za jeho vrátenie, keďže sa jedná o spôsob úhrady dane (s ohľadom systematické začlenenie do § 55 Daňového poriadku označeného ako spôsob platenia dane platenie). Orgány finančnej správy budú povinné vyhodnotiť, na základe akého právneho predpisu má žalobca nárok na úrok/kompenzáciu za zadržiavaný nadmerný odpočet, v súvislosti s priebehom daňovej kontroly stanoviť deň, v ktorý sa už vrátenie nadmerného odpočtu považuje sa oneskorené a v nadväznosti na tento záver tiež ustáliť,

kedy presne došlo k úhrade nedoplatku na dani z príjmov právnických osôb započítaním. Svoje závery finančné orgány riadne a presvedčivo odôvodnia.

49. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).