Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sfk-24-2025.pdf
PDF · 132.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sfk/24/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): N. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX X., právne zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, AK so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 51 889 111, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100412959/2024 zo dňa 25. januára 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 4Sf/32/2024-105 zo dňa 25. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č.102759615/2023 zo dňa 06.11.2023 začal exekučné konanie voči žalobcovi o vymoženie nedoplatku 50 815,75 Eur, na základe exekučného titulu: Jednotného exekučného titulu č. AT_VOAH232806_20230811_UIPE_1 v zmysle článku 12 Smernice Rady č. 2010/24/EU v spojitosti s § 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (ďalej aj ako „zákon č. 466/2009 Z. z.“), ktorý jednotný exekučný titul bol prílohou žiadosti Magistrat der Stadt Wien, Alserbachstr. 41, 1090 Wien, č. AT_SK_VOAH232806_1136862023M_20230918_RR o pomoc pri vymáhaní, prijatej Finančným riaditeľstvom SR dňa 11.08.2023. Zároveň rozhodol, že daňovú exekúciu vykoná zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) a zakázal žalobcovi nakladať so svojim majetkom.
2. Z označeného jednotného exekučného titulu vyplýva, že je v ňom identifikovaných 10 pohľadávok za roky 2016 až 2021, jednotlivé pohľadávky sú charakterizované ako dane a miestne poplatky, pri všetkých pohľadávkach je uvedený dátum oznámenia pôvodného exekučného titulu v dožadujúcom členskom štáte (Rakúsku), a to deň 26.01.2023 a ako hlavný dlžník je označená spoločnosť W&M TAXI GmbH so sídlom vo Viedni a žalobca je označený ako iná osoba (spolu)dlžník, zodpovedná za zaplatenie daní, poplatkov a iných opatrení alebo súvisiacich pohľadávok podľa platných zákonov v dožadujúcom štáte.
3. Daňový úrad Košice rozhodnutím - daňovou exekučnou výzvou č. 102853384/2023 zo dňa 10.11.2023, vyzval žalobcu ako dlžníka na zaplatenie nedoplatku v lehote 8 dní od doručenia výzvy
a upozornil ho, že ak nedoplatok v tejto lehote nebude zaplatený, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu.
4. Žalobca bol v daňovej exekučnej výzve poučený o možnosti podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve v lehote 15 dní od jej doručenia, túto možnosť využil a podal odvolanie proti daňovej exekučnej výzve, v ktorom uviedol nasledovné námietky:
- Namietal neprípustnosť daňovej exekúcie pre nezákonnosť, neplatnosť, formálnu a materiálnu nevykonateľnosť samotného exekučného titulu, a to z dôvodu, že o tomto titule nemal žiadnu vedomosť, nebol mu doručený. Magistrát mesta Viedeň síce oznámil vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia, avšak nepreveril či o tej istej pohľadávke neprebieha iné správne konanie na súde a s akým výsledkom, a ak už nevypočul žalobcu mal možnosť z verejne dostupných prameňov zistiť prebiehajúce konkurzné konanie na právnickú osobu, ktoré nie je ukončené. Fyzická osoba podľa slovenského práva neručí za záväzky právnickej osoby. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EU vo veciach C-184/05 a C-55/98 namietal, že daňová exekučná výzva je založená len na skutočnostiach ktoré vyplynuli v MVDI (medzinárodnej výmeny daňových informácií), ktoré podľa žalobcu nie sú dôkazom ale len informáciou a mali byť verifikované dokazovaním v súčinnosti s daňovým subjektom.
- Namietal spôsob vykonania exekúcie - zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a daňového poriadku (bez uvedenia na akú dobu), a to s poukazom na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) je zadržanie vodičského preukazu trestnou sankciou a daňový úrad touto sankciou pôsobí na splnenie civilného záväzku a vynucuje si peňažné plnenie voči štátu. (Poukazuje, že podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Nilson proti Švédsku č. 7366/01, sa zadržanie vodičského preukazu pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky považuje za trest, podľa rozhodnutia vo veci Malige proti Francúzku č. 27812/95 odobratie vodičského preukazu môže ovplyvniť realizáciu slobody pohybu a výberu povolania a podľa rozhodnutia vo veci Escoubet proti Belgicku sa odobratie vodičského oprávnenia javí ako preventívne opatrenie pre bezpečnosť premávky okamžitým a len dočasným vylúčením potencionálne nebezpečného užívateľa z nej.) Tiež uviedol, že Rakúsky právny poriadok tento spôsob exekúcie nepozná, pretože je v rozpore s medzinárodnými predpismi.
- V doplnení odvolania žalobca uviedol, že predpokladá, že exekučný titul sa týka spoločnosti W&M TAXI GmbH so sídlom vo Viedni a uviedol, že voči tejto spoločnosti prebieha konkurzné konanie, ktoré nie je ukončené. Žalobca bol konateľom tejto spoločnosti od roku 2019. V spoločnosti prebehla daňová kontrola, ktorej výsledok bol napadnutý žalobou v správnom konaní na súde v Rakúsku a podľa jeho vedomostí toto konanie nie je ukončené. Zdôraznil, že spoločnosť sa dostala do problémov v súvislosti s opatreniami pri šírení covidu, pričom žalobca ako jej konateľ nezanedbal svoje povinnosti. Zdôraznil, že odmieta ručenie za záväzky spoločnosti vzniknutej podľa rakúskeho práva a vykonávajúcej činnosť na území Rakúska a výkon takého cudzieho rozhodnutia na území SR považuje za neprípustný.
5. Žalobca bol v daňovej exekučnej výzve zároveň poučený - informáciou pre dlžníka o tom, že v zmysle článku 14 Smernice Rady č. 2010/24/EU v spojitosti s § 9 ods. 10 zákona č. 466/2009 Z. z. opravný prostriedok proti vymáhaniu nedoplatku (súvisiaci najmä s jeho výškou, spornosťou, právnym dôvodom jeho vzniku, lehotou na jeho vymáhanie), proti exekučnému titulu žiadajúceho členského štátu, ktorým je Rakúsko alebo proti jednotnému exekučnému titulu je potrebné podať u príslušného členského štátu, a to Magistrat der Stadt Wien, Alserbachstr. 41, 1090 Wien. Žalobca využil aj túto možnosť a podal odvolanie proti exekučnému titulu adresované Magistrat der Stadt Wien, odoslané podľa podacieho lístka 28.11.2023, tiež doručené mailom 30.11.2023. Podanie odvolania oznámil žalobca 01.12.2023 Daňovému úradu Košice aj s pripojením podacieho lístka. (Samotný text odvolania v nemeckom jazyku aj s jeho prekladom do SJ žalobca predložil súdu, spolu s podacím lístkom, mailom o odoslaní a mailom od magistrátu Viedne o potvrdení prijatia správy. Pozn. súdu.)
6. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100304765/2024 zo dňa 18.01.2024 odložil daňovú exekúciu, ktorou sa vymáha pohľadávka členského štátu od žalobcu spôsobom zadržania vodičského preukazu, a to do prijatia oznámenia od príslušného orgánu členského štátu, ktorým je Rakúsko, že bolo rozhodnuté o opravnom prostriedku žalobcu proti jednotnému exekučnému titulu. Žiadosťou zo dňa 23.01.2024 daňový úrad požiadal Finančné riaditeľstvo SR o preverenie podania opravného prostriedku u žiadajúceho orgánu.
7. Pred oznámením výsledkov požadovaného preverenia, t. j. v čase kedy bola exekúcia odložená Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) rozhodnutím č. 100412959/2024 zo dňa 25.01.2024, doručeným žalobcovi 12.02.2024 (napadnuté rozhodnutie) rozhodlo o odvolaní žalobcu proti daňovej exekučnej
výzve tak, že daňovú exekučnú výzvu potvrdilo. V rozhodnutí v súvislosti s trvaním odloženia daňovej exekúcie uviedol, že odloženie má ten účinok, že správca aj napriek právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy po dobu, pokiaľ dôvody odloženia trvajú nevydá exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zadržaním vodičského preukazu. Podstatné dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva boli nasledovné:
- Žalovaný k odvolacím námietkam týkajúcim sa materiálnej a formálnej vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia s poukazom na úpravu rozdelenia právomocí dožadujúceho členského štátu (v danom prípade Rakúska) a dožiadaného členského štátu (v danom prípade SR) v článku 14 ods. 1 a 2 Smernice Rady 2010/24/EÚ uviedol, že k spochybneniu pohľadávky dožadujúceho členského štátu, ktorá je predmetom vymáhania v dožiadanom členskom štáte môže dôjsť výlučne pred príslušnými orgánmi dožadujúceho členského štátu t. j. v danom prípade Rakúska. Vyplývajúc z uvedeného, dlžník môže v odvolaní proti exekučnému titulu namietať len proti úkonom exekúcie a svoje námietky uvedené v odvolaní (časti I) aj v doplnení odvolania, v ktorých odmieta ručenie za vymáhanú pohľadávku, si musí uplatniť u orgánu zodpovedného za vymeranie pohľadávky t. j. Magistrátu mesta Viedeň. Žalovaný uviedol, že finančné orgány SR nie sú oprávnené vyjadrovať sa k prebiehajúcej daňovej kontrole ani k prebiehajúcemu konkurznému konaniu voči spoločnosti W&M TAXI GmbH, na ktoré poukazoval žalobca. Taktiež uviedol, že za údaje uvedené v dožiadaní ako aj jednotnom exekučnom titule, ktoré sú štandardné formuláre vyhotovené podľa smernice, zodpovedá dožadujúci orgán členského štátu.
- K odvolacím námietkam týkajúcich sa spôsobu vykonania exekúcie, žalovaný uviedol, že pohľadávka členského štátu sa vymáha rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky a pri jej vymáhaní sa postupuje podľa daňového poriadku. Daňový úrad si preto zvolil spôsob vykonania exekúcie podľa daňového poriadku zadržaním vodičského preukazu žalobcu. Zdôraznil, že exekúcia týmto spôsobom je vylúčená len u dlžníka, ktorého príjmy sú priamo a výlučne podmienené držbou vodičského preukazu, ktorú skutočnosť preukazuje dlžník, pričom takéto skutočnosti žalobcom uvedené neboli. Žalovaný tiež uviedol, že týmto spôsobom exekúcie sa priamo nedosiahne výťažok a jeho zmyslom a účelom je nútiť dlžníka na splnenie povinnosti iným spôsobom a vodičský preukaz sa zadrží len na obmedzený čas do doby pokiaľ nebude nedoplatok vyrovnaný. K poukazu žalobcu na rozsudky ESĽP žalovaný uviedol, že sa týkajú porušenia pravidiel cestnej premávky, pričom vo veci Escoubet c/a Belgicko ani ESĽP okamžité odobratie vodičského preukazu nevnímal ako trestný postih. Preto tvrdenie žalobcu, že odobratie vodičského oprávnenia je trestnou sankciou, ktorou daňový úrad pôsobí na splnenie civilného záväzku je neopodstatnené. Argumentáciu žalobcu, že rakúsky právny poriadok takýto spôsob exekúcie nepozná je podľa žalovaného irelevantná, pretože nedoplatok sa vymáha podľa daňového poriadku SR spôsobmi a postupmi tam upravenými.
8. Následne bola Daňovému úradu Košice doručená odpoveď zo dňa 06.05.2024 na jeho dožiadanie od Finančného riaditeľstva SR označená ako „vzájomná pomoc pri vymáhaní pohľadávok - informácie“, v ktorej finančné riaditeľstvo oznamuje daňovému úradu, že rakúska daňová správa k medzinárodnému vymáhaniu pohľadávok dňa 23.04.2024 uviedla „Proti rozhodnutiu nebolo v odvolacej lehote podané odvolanie. Rozhodnutie je právoplatné. Nedoplatok je teda nenapadnuteľný a vymáhateľný.“
9. V nadväznosti na toto oznámenie Daňový úrad Košice oznámením zo dňa 14.05.2024 oznámil žalobcovi, že s účinnosťou odo dňa 14.05.2024 pokračuje vo vykonaní exekúcie a rozhodnutím č. 101402021/2024 zo dňa 14.05.2024 vydal daňový exekučný príkaz zadržaním vodičského preukazu žalobcu. [Správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie Daňového úradu Košice je predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní vedenom Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 1Sf/46/2024. Žaloba bola podaná 18.07.2024.]
10. Súd z vlastnej činnosti zistil, že Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 102958254/2023 zo dňa 22.11.2023 zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľný majetok žalobcu. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 100785721/2024 zo dňa 05.03.2024 prerušil konanie vo veci odvolania žalobcu z dôvodu začatia konania o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu, a to do dňa doručenia oznámenia informácie o vybavení opravného prostriedku. Následne žalovaný rozhodol o podanom odvolaní rozhodnutím č. 101406705/2024 zo dňa 15.05.2024 tak, že prvostupňové rozhodnutie o zriadení exekučného záložného práva na nehnuteľný majetok žalobcu potvrdil. [Správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie žalovaného je predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní vedenom Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 6Sf/34/2024. Žaloba bola podaná 26.06.2024.
II. Konanie pred správnym súdom
11. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Sf/32/2024-105 zo dňa 25.02.2025 (ďalej aj („napadnutý rozsudok“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100412959/2024 zo dňa 25.01.2024 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú.
12. Správny súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva na zaplatenie pohľadávky členského štátu od žalobcu spôsobom zadržania vodičského preukazu, vymáhanej v daňovom exekučnom konaní na základe jednotného exekučného titulu v zmysle Smernice Rady č. 2010/24/EU (článok 12) v spojení so zákonom č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (§ 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona) na základe žiadosti Magistrat der Stadt Wien o pomoc pri vymáhaní, prijatej Finančným riaditeľstvom SR dňa 11.08.2023.
13. Správny súd uviedol, že žalobné námietky v podstatnej časti korešpondujú s odvolacími námietkami vznesenými žalobcom proti daňovej exekučnej výzve. Žalovaný sa s týmito odvolacími námietkami precízne a dôsledne vysporiadal s poukazom na vzťahujúcu sa právnu úpravu aj medzinárodný prvok predmetného konania. Správny súd konštatuje, že žalobné námietky správnosť záverov žalovaného v napadnutom rozhodnutí neboli spôsobilé spochybniť.
14. Správny súd poukázal na zhrnutie skutočností vyplývajúcich zo vzťahujúcej sa právnej úpravy, podľa ktorej sa na účely vymáhania v dožiadanom členskom štáte s každou pohľadávkou, v súvislosti s ktorou sa podala žiadosť o vymáhanie zaobchádza tak, akoby išlo o pohľadávku dožiadaného členského štátu. Samotná žiadosť o vymáhanie a jednotný exekučný titul tvoriaci jeho prílohu sú štandardné formuláre vyhotovené podľa smernice, pričom jednotný exekučný titul zohľadňuje podstatné prvky pôvodného exekučného titulu a predstavuje jediný základ pre vymáhanie v dožiadanom členskom štáte. A nepodlieha žiadnemu aktu uznania v dožiadanom členskom štáte.
15. K námietkam týkajúcim sa formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu správny súd odkázal na podrobne a dôsledne vymedzené závery žalovaného ohľadom rozdelenia právomoci dožadujúceho členského štátu (v danom prípade Rakúska) a dožiadaného členského štátu (v danom prípade SR) v zmysle článku 14 ods. 1 a 2 Smernice Rady č. 2010/24/EU, podľa ktorých k spochybneniu pohľadávky dožadujúceho členského štátu, ktorá je predmetom vymáhania v dožiadanom členskom štáte môže dôjsť výlučne pred príslušnými orgánmi dožadujúceho členského štátu a dlžník môže v odvolaní proti exekučnému titulu namietať len proti úkonom exekúcie.
16. Ako ďalej uviedol správny súd žalobné námietky, ktorými žalobca vytýkal žalovanému nesprávne závery ohľadom materiálnej správnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, keď žalovaný poukázal na absenciu svojej právomoci ich hodnotiť, neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. (Išlo o námietku nedoručenia exekučného titulu, absencie zodpovednosti za vymáhaný dlh, ak je hlavným dlžníkom spoločnosť W&M TAXI GmbH, námietku neurčitosti akým titulom by mal byť žalobca zodpovedný za vymáhanú pohľadávku, či námietku absencie zodpovednosti žalobcu ako osoby, ktorá bola konateľom tejto spoločnosti a i.) Obdobne to platí aj o žalobných námietkach v súvislosti s vedením daňovej kontroly, či správneho konania a konkurzného konania voči hlavnému dlžníkovi, vo vzťahu ku ktorým žalovaný taktiež uviedol, že nie je v jeho kompetencii sa k nim vyjadrovať.
17. Podľa odôvodnenia rozsudku správneho súdu z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca bol riadne poučený (v pripojenej informácii pre dlžníka) o možnosti uplatniť námietky proti exekučnému titulu a vymáhanej pohľadávke len pred príslušným orgánom dožadujúceho členského štátu, pred Magistrátom mesta Viedeň, a toto svoje právo aj využil a podal opravný prostriedok - odvolanie Magistrátu mesta Viedeň. Potom ako žalobca oznámil podanie odvolania vymáhajúcemu orgánu - daňovému úradu, tento postupoval v súlade so zákonnou úpravou, keď exekúciu odložil a pokračoval v nej až potom ako na základe preverovania v dožadujúcom členskom štáte cestou Finančného riaditeľstva SR ako príslušného orgánu v dožiadanom členskom štáte obdržal odpoveď rakúskej daňovej správy, podľa ktorej „Proti rozhodnutiu nebolo v odvolacej lehote podané odvolanie. Rozhodnutie je právoplatné. Nedoplatok je teda nenapadnuteľný a vymáhateľný.“
18. Správny súd v tejto súvislosti poznamenal, že žalobcom nebolo uvedené a ani z administratívneho spisu nevyplynulo, že by okrem toho, že odoslal predmetné odvolanie Magistrátu mesta Viedeň, vyvinul akúkoľvek ďalšiu aktivitu, ktorou by sa domáhal nejakej odpovede od orgánu, ktorému svoje odvolanie adresoval, čo nasvedčuje istej pasivite žalobcu pri uplatňovaní svojich práv pred príslušným orgánom. Preto ak žalobca namietal nezákonnosť postupu žalovaného resp. daňového úradu tým, že pokračoval v exekúcii napriek ním podanému odvolaniu Magistrátu mesta Viedeň, aj vzhľadom na vyššie uvedený výsledok preverovania stavu konania o odvolaní žalobcu, tieto jeho námietky nie sú opodstatnené.
19. K žalobnej námietke, že žalovaný nezisťoval jeho osobné a majetkové pomery a finančné možnosti splniť vymáhaný dlh a opomenul účel právnej úpravy v § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. (v zmysle ktorej príslušný orgán Slovenskej republiky môže zamietnuť žiadosť o vymáhanie, ak sa preukáže, že takéto vymáhanie by mohlo mať pre dlžníka alebo členov jeho rodiny nepriaznivé následky), správny súd s poukazom na subsidiaritu svojej prieskumnej právomoci zdôraznil, že žalobcom vo vzťahu k postupu a rozhodnutiu prvostupňového orgánu (daňovej exekučnej výzve) takáto odvolacia námietka nebola vznesená a zo strany žalovaného v napadnutom rozhodnutí posudzovaná. Už z uvedeného dôvodu posudzovanie predmetnej žalobnej námietky je nad rámec prieskumnej právomoci správneho súdu.
20. Nezávisle od toho, správny súd poukázal na vyjadrenie žalovaného k tejto námietke, v ktorom uviedol, že správca dane zisťoval majetkové pomery žalobcu, čo vyplýva aj z polročnej správy o vykonaných úkonoch z 09.09.2024 zaslanej príslušnému orgánu členského štátu a zdôraznil, že skutočnosti pre aplikáciu § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. preukázané neboli.
21. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu dodal, že v zmysle zákonnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. ide o možnosť a nie povinnosť konajúceho správneho orgánu zamietnuť žiadosť o vymáhanie a teda využitie tejto možnosti je len na jeho uvážení. Zároveň sa vo všeobecnosti žiada dodať, že pre nútené vymáhanie splnenia peňažného dlhu nie sú charakteristické priaznivé následky pre dlžníka ani členov jeho rodiny, z čoho implicitne vyplýva požiadavka preukázanosti osobitnej intenzity nepriaznivých následkov pre postup podľa označeného ustanovenia. Pričom takéto následky neboli identifikovateľné zo žalobcom formulovaných žalobných námietok.
22. Aj vo vzťahu k žalobnej námietke k neprípustnosti spôsobu daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu správny súd odkázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa žalovaný podrobne vysporiadal s obdobnou odvolacou námietkou žalobcu.
23. Správny súd zdôraznil, že pri vymáhaní finančnej pohľadávky v rámci medzinárodnej pomoci postupom podľa Smernice Rady č. 2010/24/EU a zákona č. 466/2009 Z. z. na žiadosť dožadujúceho orgánu iného členského štátu EÚ v zmysle článku 13 ods. 1 Smernice Rady č. 2010/24/EU dožiadaný orgán postupuje pri vymáhaní pohľadávky podľa právnych predpisov platných v dožiadanom štáte a vzťahujúcich sa na vymáhanie rovnakej pohľadávky. Teda v danom prípade orgán príslušný na vymáhanie pohľadávky v Slovenskej republike postupuje podľa zákonov Slovenskej republiky, konkrétne podľa ustanovení daňového poriadku o daňovej exekúcii. Pričom daňový poriadok ako jeden zo zákonných spôsobov vykonania daňovej exekúcie ustanovuje aj zadržanie vodičského preukazu. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná ani žalobná námietka, že ak právny poriadok dožadujúceho štátu (v tomto prípade Rakúska) takýto spôsob exekúciu nepozná, uvedené vylučuje zákonnosť využitia takého spôsobu exekúcie dožiadaným štátom.
24. Ako ďalej uviedol správny súd zo strany žalobcu nebolo v konaní pred správnym orgánom (ani v žalobe) žiadnym spôsobom namietané, že by vodičský preukaz u neho slúžil na dosahovanie príjmov, pričom jedine preukázanie takejto skutočnosti povinnou osobou (žalobcom), vylučuje v zmysle zákonnej úpravy využitie tohto spôsobu exekúcie.
25. Pokiaľ žalobca dôvodil neprípustnosť výkonu daňovej exekúcie označeným spôsobom s poukazom na porušenie jeho základných práv argumentujúc judikatúrou ESĽP, správny súd ani túto žalobnú argumentáciu v okolnostiach danej veci nehodnotil ako dôvodnú a vzťahujúcu sa k predmetnej veci. Zo strany žalobcu išlo o argumentáciu judikatúrou ESĽP vzťahujúcou sa k sankčnému charakteru zadržania vodičského preukazu pri priestupkoch s dosahom na základné právo slobody pohybu s tým, že daňový úrad si touto sankciou v rozpore s medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských
práv a s Ústavou SR vynucuje splnenie civilného záväzku. Správny súd zdôrazňuje, že zadržanie vodičského preukazu pri spáchaní priestupku ako sankcie za nedovolené správanie, nie je možné zamieňať so zadržaním vodičského preukazu ako spôsobu výkonu exekúcie, a teda spôsobu vynútenia splnenia vymáhaného dlhu. Vynucovací charakter zadržania vodičského preukazu, ktorý priamo nevedie k uspokojeniu pohľadávky, ale má primäť dlžníka, aby svoj dlh plnil sám vyplýva aj z toho, že v zmysle § 148a ods. 1 v spojení s § 91 ods. 2 písm. i) daňového poriadku sa pri tomto spôsobe exekúcie v daňovej exekučnej výzve neukladá dlžníkovi zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
26. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a to, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi plnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.
27. Pokiaľ sa jedná o sťažovateľom namietané porušenie ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sťažovateľ dôvodil tým, že správny súd nevykonal dôkaz na verejnom pojednávaní obsahom administratívneho spisu, ktorý sťažovateľ nepoznal. Tento i v správnom súdnom konaní zostal zazipovaný a so žiadnym dokumentom dožadujúceho členského štátu nebol sťažovateľ oboznámený. Taktiež uviedol, že nebol oboznámený s odpoveďou rakúskej daňovej správy, podľa ktorej žalovaný pokračoval po prerušení vo výkone daňovej exekúcie, a ktorá znela tak, že proti rozhodnutiu nebolo v odvolacej lehote podané odvolanie, rozhodnutie je právoplatné, nedoplatok je teda nenapadnuteľný a vymáhateľný. Sťažovateľ taktiež nezistil aké je procesné postavenie rakúskej daňovej správy, či to bol orgán splnomocnený žiadateľom a veriteľom Magistrátom mesta Viedeň a odpovedal žalovanému v mene žiadateľa, veriteľa a či sa rakúska daňová správa zaoberala dôvodmi opravného prostriedku tak, ako ich sťažovateľ v odvolaní nastolil.
28. Podľa názoru sťažovateľa skutkové zistenie správneho súdu a následne jeho právny záver, že sa sťažovateľ nedomáhal odpovede od orgánu, ktorému adresoval odvolanie (magistrát), a ktoré svedčí o istej pasivite pri uplatňovaní práv sťažovateľa, a preto je námietka sťažovateľa o pokračovaní žalovaného v exekúcii neopodstatnená, je v priamom rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 466/2009 Z. z. a článkom 14 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že ak bola pohľadávka napadnutá v zmysle ods. 1 pred orgánom dožadujúceho členského štátu, ktorý je v tejto veci príslušný, dožadujúci orgán o tom informuje dožiadaný orgán a uvedie rozsah, v akom pohľadávka napadnutá nebola. Správny súd neinformoval sťažovateľa, ponechal bez povšimnutia, či žalovaný ako dožadujúci členský štát (SR) informoval dožiadaný orgán o podanom odvolaní zo strany sťažovateľa a či uviedol rozsah, v akom pohľadávka napadnutá nebola. Žalovaný má povinnosť podľa smernice komunikovať s dožiadaným štátom.
29. Ďalej podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou žalovaného oboznámiť dožadujúci členský štát o rozsahu odvolania, a že daňové exekučné konanie je prerušené do rozhodnutia o jeho odvolaní, čím by motivoval dožadujúci členský štát o urýchlené rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. V tejto súvislosti poukázal na povinnosť správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci.
30. Uviedol, že správny súd neodôvodnene preniesol na sťažovateľa dôkazné bremeno ako účastníka konania. Sťažovateľovi zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť urgovať dožadujúci členský štát, aby urýchlene rozhodoval o odvolaním ktoré bolo podané voči pôvodným exekučným titulom. Podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 466/2009 Z. z., ak bolo príslušnému orgánu SR doručené oznámenie dlžníka, že proti JET bol podaný dlžníkom opravný prostriedok, vymáhajúci orgán vymáhanie odloží v rozsahu v akom bola pohľadávka napadnutá až do prijatia oznámenia od príslušného orgánu členského štátu, že o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Správny súd sa vôbec nezaoberal ochranou dlžníka vyjadrenou v ust. § 9 ods. 11 zákona č. 466/2009 Z. z.
31. Sťažovateľ konštatoval, že pokiaľ sa správny súd stotožnil s rozhodnutiami správnych orgánov a uzavrel, že pri uplatnenom spôsobe exekúcie proti sťažovateľovi zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a DP nezistil žiadne porušenie zákonných ustanovení a súčasne, že žalovaný postupoval zákonným spôsobom, dospel k neprávnemu právnemu názoru. Správny súd nedostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci týkajúci sa vykonateľnosti JET. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že nebol platiteľom miestnej dane a miestnych poplatkov.
32. Sťažovateľ nesúhlasil s odôvodnením rozsudku správneho súdu, správny súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s námietkami sťažovateľa, že zvolený spôsob zadržaním vodičského preukazu nie je v prípade sťažovateľa primeraný, resp. zodpovedajúci výške v exekučnom konaní vymáhanej pohľadávke. Sťažovateľ nemá vo vlastníctve nehnuteľnosť, majetok väčšej hodnoty, žiadne cennosti, peňažné prostriedky, je nezamestnaný a vodičský preukaz potrebuje. Správny súd nezohľadnil okolnosti sťažovateľovho prípadu.
33. Podľa názoru sťažovateľa sa správny súd nevysporiadal po stránke skutkovej i právnej, či spôsob exekúcie aj s prihliadnutím sa konkrétne okolnosti v prípade sťažovateľa ako je vymáhanie civilného záväzku je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ku ktorým patrí Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nevysporiadal sa s dodržiavaním základných článkov Ústavy SR o ochrane práv a slobôd občana Slovenskej republiky ako aj s Listinou základných práv a slobôd.
34. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
III. Konanie na kasačnom súde
35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu voči ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
36. Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou v prvom rade uvádza, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a správnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.
37. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.
38. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov, ktoré spolu s uvedením dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje a v plnej miere naň odkazuje.
39. Kasačné námietky sťažovateľa správnosť záverov správneho súdu ako i správnych orgánov neboli spôsobilé spochybniť.
40. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva na zaplatenie pohľadávky členského štátu od sťažovateľa spôsobom zadržania vodičského preukazu, vymáhanej v daňovom exekučnom konaní na základe jednotného exekučného titulu v zmysle Smernice Rady č. 2010/24/EU (článok 12) v spojení so zákonom č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (§ 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona) na základe žiadosti Magistrat der Stadt Wien o pomoc pri vymáhaní, prijatej Finančným riaditeľstvom SR dňa 11.08.2023.
41. Ako vyplynulo kasačnému súdu z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, Daňový úrad Košice začal daňové exekučné konanie po tom, ako mu bola postúpená Finančným riaditeľstvom SR žiadosť Magistrat der Stadt Wien, Alserbachstr. 41, 1090 Wien, č. AT_SK_VOAH232806_1136862023M_20230918_RR o pomoc pri vymáhaní, prijatej Finančným riaditeľstvom SR dňa 11.08.2023. Prílohou žiadosti bol Jednotný exekučný titul č. AT_VOAH232806_20230811_UIPE_1 vydaný v zmysle článku 12 Smernice Rady č. 2010/24/EU v spojitosti s § 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Zároveň rozhodol, že daňovú exekúciu vykoná zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a Daňového poriadku a zakázal žalobcovi nakladať so svojim majetkom.
42. Je zrejmé, že predmetom vymáhania bola pohľadávka, ktorá vznikla v členskom štáte EÚ. Postup a podmienky poskytovania, požadovania a prijímania medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok je upravený v zákone č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, Smernici Rady č. 2010/24/EU (článok 12) o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení a Nariadenia Komisie 1189/2011.
43. Kasačný súd poukazuje na článok 14 ods. 1 a 2 Smernice Rady č. 2010/24/EU o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení, ktorý upravuje rozdelenie právomoci medzi orgány dožadujúceho členského štátu (Rakúsko) a orgány dožiadaného štátu (SR) na účely riešenia sporov týkajúcich sa pohľadávky, pôvodného exekučného titulu v dožadujúcom členskom štáte a jednak sporov týkajúcich sa exekučných opatrení prijatých v dožiadanom členskom štáte. Táto deľba právomoci vyplýva logicky z toho, že pohľadávka a exekučný titul sú založené na právnych normách v dožadujúcom členskom štáte, zatiaľ čo exekučné opatrenia prijaté v dožiadanom členskom štáte sa realizujú v súlade s jeho príslušnými právnymi predpismi.
44. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje (s poukazom na ustanovenie čl. 14 ods. 1 a 2 Smernice Rady č. 2010/24/EU), že k spochybneniu pohľadávky dožadujúceho členského štátu, ktorá je predmetom vymáhania v dožiadanom členskom štáte, môže dôjsť výlučne pred príslušnými orgánmi dožadujúceho členského štátu a nie pred orgánmi dožiadaného členského štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky. Dlžník, v danom prípade sťažovateľ môže v odvolaní proti exekučnému titulu namietať len proti úkonom exekúcie. (V zmysle článku 14 ods. 2 Smernice Rady 2010/24/EU dlžník môže v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve namietať len proti úkonom exekúcie.)
45. Je nesporné, že na účely vymáhania v dožiadanom členskom štáte sa s každou pohľadávkou, v súvislosti s ktorou sa podala žiadosť o vymáhanie, zaobchádza tak, akoby išlo o pohľadávku dožiadaného členského štátu a dožiadaný orgán využíva právomoci a postupy stanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach dožiadaného členského štátu, ktoré sa vzťahujú na pohľadávky týkajúce sa rovnakej, alebo ak rovnaká neexistuje, podobnej dane alebo podobného poplatku. Jednotný exekučný titul v dožiadanom členskom štáte zohľadňuje podstatné prvky pôvodného exekučného titulu a predstavuje jediný základ pre opatrenia na vymáhanie a predbežné opatrenia, ktoré sa prijali v dožiadanom členskom štáte. V tomto prípade nepodlieha úkonu uznania, doplnenia alebo nahradenia, nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu (článok 12 ods. 1 Smernice Rady 2010/24/EU, § 9 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z. z. ).
46. Správny súd uviedol, že žalobné námietky v podstatnej časti korešpondujú s odvolacími námietkami vznesenými žalobcom proti daňovej exekučnej výzve. Žalovaný sa s týmito odvolacími námietkami precízne a dôsledne vysporiadal s poukazom na vzťahujúcu sa právnu úpravu aj medzinárodný prvok
predmetného konania. Správny súd konštatoval, že žalobné námietky správnosť záverov žalovaného v napadnutom rozhodnutí neboli spôsobilé spochybniť.
47. Kasačný súd v uvedenej právnej veci uvádza, že k spochybneniu pohľadávky dožadujúceho členského štátu, ktorým je v danom prípade Rakúsko, musí dôjsť pred príslušnými orgánmi Rakúska, a nie pred orgánmi dožiadaného členského štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu o tejto skutočnosti bol sťažovateľ informovaný v daňovej exekučnej výzve aj s uvedením úradu zodpovedného za vymeranie pohľadávky a úradu iniciujúcemu žiadosť aj s uvedením adresy. Sťažovateľ podal opravný prostriedok dňa 28.11.2023. Správca dane na základe informácie o podaní opravného prostriedku postupoval podľa § 9 ods. 4 zákona č. 466/2009 Z. z. a daňovú exekúciu odložil rozhodnutím č. 100304765/2024 zo dňa 18.01.2024 a zároveň požiadal prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR rakúsku daňovú správu o preverenie podania opravného prostriedku. Dňa 15.05.2024 bola správcovi dane doručená informácia podľa ktorej „Proti rozhodnutiu nebolo podané v odvolacej lehote odvolanie. Rozhodnutie je právoplatné. Nedoplatok je teda nenapadnuteľný a vymáhateľný. Na základe tejto informácie správca dane zaslal sťažovateľovi oznámenie o pokračovaní v daňovom exekučnom konaní.
48. Kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 148a ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu. V zmysle uvedeného ustanovenia zákona daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu je vylúčená u toho dlžníka, ktorému príjmy sú priamo a výlučne podmienené držbou vodičského preukazu. Skutočnosť, že príjmy dlžníka sú priamo podmienené držbou vodičského preukazu, preukazuje dlžník, nie správca dane. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti neuviedol, na základe akej činnosti dosahuje príjmy, neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy o tom, že jeho príjmy sú priamo a výlučne podmienené držbou vodičského preukazu. V tomto prípade teda kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nepreukázal, že daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu je v jeho prípade vylúčená.
49. Ako ďalej vyplynulo z administratívneho spisu správca dane zisťoval majetkové pomery sťažovateľa. Uvedené vyplynulo aj z informácie, ktorú správca dane zaslal príslušnému orgánu členského štátu
- Vzájomná pomoc pri vymáhaní pohľadávok - polročná správa o vykonaných úkonoch pod č. 102583155/2024 zo dňa 09.09.2023. Správcom dane bolo zistené, že sťažovateľ nemá na území Slovenskej republiky zriadený bankový účet u poskytovateľa bankových služieb, sťažovateľ vlastní nehnuteľnosť (byt) a 7 motorových vozidiel s rokom výroby od r. 1985 do 2001, t.j. ide o staršie motorové vozidlá, ktorých hodnota nepostačovala na úhradu nedoplatku v prípade ich postihnutia daňovou exekúciou.
50. Pokiaľ sa jedná o ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z., podľa ktorého príslušný orgán Slovenskej republiky môže zamietnuť žiadosť podľa § 8 alebo § 10, ak sa pri vymáhaní pohľadávky preukáže, že vymáhanie pohľadávky by mohlo mať pre dlžníka alebo ďalšieho dlžníka, ktorým je fyzická osoba, alebo príslušníkov jeho rodiny nepriaznivé následky, kasačný súd uvádza, že skutočnosti pre aplikáciu § 11 ods. 1 citovaného zákona musia byť preukázané. V danom prípade takého skutočnosti preukázané neboli. Pri výkone daňovej exekúcii zadržaním vodičského preukazu sa priamo nedosahuje výťažok, čiže priamo nie je postihnutý žiadny majetok dlžníka, v danom prípade sťažovateľa, ktorého exekvovanie by privodilo nepriaznivé následky pre dlžníka alebo prípadne pre príslušníkov jeho rodiny. Zmyslom a účelom tohto spôsobu vykonania daňovej exekúcie je nútiť dlžníka, aby nedoplatok uhradil.
51. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného ako prvostupňového orgánu a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.
52. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
53. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.