Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-94-2025.pdf
PDF · 121.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/94/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobkýň: v 1. rade A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., v 2. rade A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., obe zastúpené: JUDr. Ing. Dominika Kurnotová, advokátka, Advokátska kancelária JUDr. Ing. Dominika Kurnotová s.r.o., IČO: 56 542 437, so sídlom Šustekova 3717/51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., o ochranu osobnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný úplne sa zdržať akejkoľvek písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie voči žalobkyniam v 1. a 2. rade a akýmkoľvek iným spôsobom kontaktovať žalobkyne v 1. a 2. rade.
II. Súd zakazuje žalovanému približovať k žalobkyniam v 1. a 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
III. Žalovaný je povinný nevstupovať do domu alebo bytu, alebo na iné miesto, kde žalobkyne v 1. a 2. rade bývajú, zdržiavajú sa alebo ktoré pravidelne navštevujú ani sa k takému miestu nepriblížiť na vzdialenosť najmenej 10 metrov, predovšetkým miesta:
a. H. C. I. J. K. nachádzajúca sa na adrese L. XXXX/X, K.; b. H. C. I. J. K., študentský domov nachádzajúci sa na adrese L. XXXX/X, K.; c. Rodinný dom a nehnuteľnosti patriace do vlastníctva rodiny žalobkyne v 1. a 2. rade nachádzajúce sa na adresách D. XXXX/XXX, E. H. D. XXX/XX, E.. d. C. M. v 2. rade nachádzajúce sa na adrese I. C. E., D. N. XXXX/XX, B..
IV. Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu žalobkyniam v 1. a 2. rade alebo by mohlo porušiť ich práva a oprávnené záujmy.
V. Žalovaný je povinný zdržať sa zverejňovania a rozširovania akýchkoľvek fotografií či iného audiovizuálneho obsahu, na ktorom sa nachádza žalobkyňa v 1. rade, a to predovšetkým akýkoľvek obsah obsahujúci akúkoľvek podobizeň žalobkyne v 1. rade, obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy, na ktorých sa nachádza žalobkyňa v 1. rade.
VI. Súd priznáva žalobkyniam v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
SpisovaZnacka
1.Žalobkyne v 1. a 2. rade žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2025 sa domáhali voči žalovanému ochrany osobnosti tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
Žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade so žalovaným tvorila pár. Po opakovaných nezhodách v ich vzťahu sa rozišli približne na začiatku septembra 2025. Žalobkyňa v 1. rade v žalobe uviedla, že zažívala vo vzťahu so žalovaným opakované výstupy zo strany žalovaného, ktoré často končili hádkou a raz dokonca fyzickým útokom na žalobkyňu v 1. rade zo strany žalovaného. Odo dňa ich rozchodu žalovaný vyhľadával osobnú blízkosť žalobkyne v 1. rade a keďže sa mu tá vyhýbala, snažil sa k nej dostať prostredníctvom jej blízkych osôb, rodiny a priateľov. Toto jeho nepríjemné správanie vyvrcholilo dňa 13. septembra 2025, kedy jej žalovaný začal písať správy, v ktorých žalobkyňu v 1. rade hrubým spôsobom urážal. Toto útočné správanie zo strany žalovaného bolo spustené omylom zo strany blízkej priateľky žalobkyne v 1. rade N. K., ktorá na jednej párty kde požila veľké množstvo alkoholu sprístupnila dôvernú komunikáciu medzi ňou a žalobkyňou v 1. rade k nahliadnutiu žalovanému, ktorý si z nej urobil fotografie, ktorými následne začal žalobkyňu v 1. rade vydierať a urážať. V tejto sprístupnenej komunikácii si žalobkyňa v 1. rade písala s priateľkou o svojich zážitkoch s mužmi. Nakoľko sa chcela žalobkyňa v 1. rade vytiahnuť pred kamarátkou a cítiť zaujímavo, tak jej napísala, že sa mala údajne bozkávať s jedným mužom, ktorý jej mal poskytnúť „výhody“ na H. C. I.. Táto skutočnosť sa nijak nezakladala na pravde, o čom žalobkyňa v 1. rade neskôr aj svojej priateľke povedala. V danom čase sa žalobkyňa v 1. rade chcela iba pochváliť svojej kamarátke zaujímavým životom na vysokej škole a tak sa vykreslila ako „hrdinka“ nakoľko chcela byť pre ňu viac zaujímavá. Tieto správy sa však žiadnym spôsobom nezakladajú na pravde. Žalobkyňa v 1. rade nikdy nemala žiadny pomer so žiadnou osobou pôsobiacou na pôde H. C. I. J. K..
Napriek tomu, že sa toto nedorozumenie na ďalší deň po vytriezvení z množstva požitého alkoholu snažila priateľka žalobkyne v 1. rade N. K. žalovanému vysvetliť, ten však žiadne jej slová nebral do úvahy. Hneď po vyššie uvedenej udalosti začal žalovaný písať žalobkyni v 1. rade veľmi vulgárne správy, ktorými ju urážal, zastrašoval a vyhrážal sa jej s tým, že jej zničí život a kariéru a taktiež, že zverejní jej intímne fotografie, ktorými disponuje. Žalobkyňa v 1. rade doposiaľ nemala informácie o tom, že žalovaný disponuje akýmikoľvek intímnymi fotografiami jej osoby alebo fotografiami či videami zachytávajúce ich pohlavný styk. Žalovaný musel k takýmto materiálom prísť bez akéhokoľvek vedomia a súhlasu žalobkyne v 1. rade. Žalovaný žalobkyňu v 1. rade neustále kontaktoval či už správami, alebo telefonicky. Žalobkyňa v 1. rade sa najskôr snažila žalovanému predmetnú situáciu vysvetliť a povedala mu, že nič z toho čo videl sa nezakladá na pravde. Ten však slovám žalobkyne v 1. rade neveril. Naopak jej slová ho ešte viac rozzúrili a žalovaný začal byť oveľa viac nepríjemný, ba priam agresívny. Žalovaný žalobkyni v 1. rade písal, že mala mať pomer s viacerými učiteľmi na H. C. I., čo žalobkyňa v 1. rade absolútne vylučuje. Chcel tiež podať na žalobkyňu v 1. rade oznámenie za „sexuálny harassment “, čo žalobkyni v 1. rade prišlo vtipné a úplne absurdné a tak ho podpichla s tým, že to bolo preto „aby nebehala 12 minútovku“, pričom nič také sa nikdy nestalo a žalobkyňa v 1. rade čakala, že to žalovaný pochopí ako vtip a prestane so svojim absurdným správaním. Žalovaný však potom ešte pritvrdil a začal žalobkyni v 1. rade vypisovať výhražné správy o tom, že skončila so školou, že sa každý dozvie všetko o tom čo urobila, že pôjde na políciu a fotky, na ktorých je žalobkyňa v 1. rade zachytená úplne nahá odovzdá polícii, aby ju tí následne vyhodili z H. C. I., resp. ukončili s ňou služobný pracovný pomer. Rovnako chcel tieto fotografie, o ktorých žalobkyňa v 1. rade doposiaľ nevedela a určite mu na ich vyhotovenie nedala žiadny súhlas, rozposlať všetkým svojim kamarátom. Týmto správaním si vynucoval od žalobkyne v 1. rade priznanie, že mala mať sexuálny pomer s učiteľmi na H. C. I., ktorí jej za to mali poskytovať určité výhody. Žalovaný dával žalobkyni v 1. rade ultimátum, aby sa k tejto absolútne nepravdivej veci priznala, inak jej zničí život. Po tom ako žalobkyňa v 1. rade odmietla žalovanému priznať tieto nepravdy a začala si ho blokovať, aby jej od neho nechodili viac tieto výhražné správy, začal ten svoje vyhrážky napĺňať. Žalovaný začal
kontaktovať rodičov žalobkyne v 1. rade, jej spolužiakov a priateľov, ktorým všetky tieto veci rozprával a vedome tak šíril o žalobkyni v 1. rade nepravdivé informácie, ktoré poškodili jej dobré meno a povesť. Žalobkyňa v 1. rade sa začala žalovaného báť a prestala sa s ním celkom kontaktovať. Zablokovala si všetky účty, z ktorých jej posielal správy, a to aj tie nové účty, ktoré si vždy po zablokovaní jedného z nich vytváral. Kontaktoval ju neustále prostredníctvom SMS správ aj sociálnych sietí ako Facebook, Instagram, TikTok. Vždy, keď si ho zablokovala, prišla jej správa z iného profilu, v ktorej boli slová, že „my dvaja sme ešte neskončili“. Žalovaný ďalej pokračoval vo svojom konaní a začal kontaktovať jej rodičov, známych, spolužiakov a priateľov s tým, či nevedia, kde sa žalobkyňa v 1. rade práve nachádza, čo robí a rozprával im tieto svoje „nepravdy“ o žalobkyni v 1. rade.
Celé správanie žalovaného vyvrcholilo dňa 18. septembra 2025, kedy sa žalovaný snažil skontaktovať so žalobkyňou v 1. rade, ktorá sa s ním odmietala spojiť a tak si ju vyhľadal osobne na H. C. I. J. K.. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade je už z tohto celého správania žalovaného vo veľkom strese a strachu o seba i svojich blízkych. Všetky urážky, vulgarizmy a vyhrážky zo strany žalovaného v nej vzbudzujú veľký strach a neistotu. Žalobkyňa v 1. rade pritom vychádzala aj zo správania žalovaného v minulosti, kedy ten nemal zábrany v tom jej aj fyzicky ublížiť v čase, kedy boli v partnerskom vzťahu. Rovnako žalovaný je vojak, fyzicky zdatný, má zbrojný preukaz a v držbe má aj zbrane. Toto u žalobkyne v 1. rade aj žalobkyne v 2. rade vzbudzuje najväčšiu obavu. Žalovaný po svojom príchode na H. C. I. o 7.00 hod. ráno písal žalobkyni v 1. rade nech sa s ním stretne. Dal jej ultimátum, že na ňu počká do 8.30 hod. Ak tento čas nedodrží, vyhrážal sa jej že si „všetko vyžerie a všetci budú na ňu hrdí“. Žalobkyňa v 1. rade mala zo žalovaného veľký strach a tak sa s ním odmietla stretnúť. Spolužiačky žalobkyne v 1. rade tam žalovaného videli a išli to nahlásiť vedúcemu ročníka a na vrátnicu školy aj internátu, aby ho nevpustili dnu. Keďže sa žalobkyňa v 1. rade odmietla so žalovaným stretnúť, ten išiel priamo za rektorom H. C. I. C. J. J. F. O. L. P., C., B., ktorému žalovaný uviedol nepravdivé informácie týkajúce sa údajného sexuálneho pomeru žalobkyne v 1. rade so zamestnancami školy. Tieto informácie sa nijak nezakladajú na pravde. Po návšteve žalovaného, rektor kontaktoval J. C., ktorá následne spätne kontaktovala žalobkyňu v 1. rade s výzvou na podanie trestného oznámenia. Žalobkyňa v 1. rade pritom nevie čo presne žalovaný hovoril, ako sa správal u rektora H. C. I. a čo bolo presne predmetom jeho návštevy, avšak nešlo celkom iste o obyčajnú návštevu, keďže sa rektor rozhodol ďalej konať a v obave o osobu žalobkyne v 1. rade podal podnet na žalovaného adresovaný J. C.. M. po tejto svojej návšteve išiel rovno pred internát H. C. I., nakoľko vie, že tam žalobkyňa v 1. rade býva a hľadal ju tam. Žalobkyňa v 1. rade o tom vie, nakoľko sa pýtal jej spolužiačok, kde ju nájde a na parkovisku pred internátom roztrhal ich spoločnú fotografiu, ktorú následne žalobkyňa v 1. rade po príchode na toto miesto našla. Žalobkyňa v 1. rade ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, kde sa žalovaný v súčasnosti nachádza, čo robí a aké ďalšie kroky voči žalobkyni v 1. rade plánuje podniknúť. Žalobkyňa v 1. rade s ním nie je v žiadnom kontakte. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že má však zo žalovaného veľký strach. Bojí sa, že jej ublíži fyzicky či psychicky, nakoľko vidí, že žalovaný nemal žiadne zábrany pred tým, aby začal napĺňať svoje vyhrážky, a to dokonca tak, že vykonal návštevu rektora jej vysokej školy. Žalobkyňa v 1. rade si nedokáže ani predstaviť, akého konania je žalovaný schopný a nakoľko je pripravený naplniť všetky svoje vyhrážky. Žalobkyňa v 1. rade však ale nemôže ďalej v strachu čakať, preto sa obrátila aj na orgány činné v trestnom konaní, aby zachránila nielen seba, ale aj svoju rodinu pred nevyspytateľným správaním označeného žalovaného. Žalobkyňa v 1. rade podala dňa 18.09.2025 na výzvu J. C. trestné oznámenie na Obvodnom oddelení C. I. K. Q. z dôvodu podozrenia, že došlo k naplneniu skutkových podstát trestných činov: § 360 Trestného zákona - Nebezpečné vyhrážanie; § 360a Trestného zákona - Nebezpečné prenasledovanie; § 360b Trestného zákona - Nebezpečné elektronické obťažovanie; § 373 Trestného zákona - Ohováranie. Žalobkyne v žalobe uviedli už niekoľko dní, priam týždňov žijú v dôsledku správania žalovaného v neustálom strachu a neistote. Nevedia čo všetko je žalovaný schopný urobiť a tiež čo vlastne chce svojim správaním dosiahnuť. Žalobkyne sa boja o svoj život, zdravie, dobré meno aj povesť.
Strach zo žalovaného má aj matka žalobkyne v 1. rade, a to žalobkyňa v 2. rade, ktorú sa žalovaný snažil tiež neustále kontaktovať. Žalovaný dokonca prišiel osobne dňa 14. septembra 2025 pred ich rodinný dom, kedy vošiel na ich pozemok a začal sa dobíjať na dvere ich rodinného domu. Žalobkyňa v 2. rade mu otvorila spoločne s jej manželom a snažila sa s ním viesť zo strachu zdvorilú diskusiu. Vypočula žalovaného a nechala ho sa vyrozprávať. Pri tomto rozhovore sa jeho reakcie stále menili. Žalovaný striedal sľuby, ďakovanie, nadávky, vyhrážky voči jej osobe, vyhrážky smerujúce k jej rodine
a dcére. Po odchode posielal žalovaný žalobkyni v 2. rade hlasové správy aj textové, ktoré tá prikladá k predmetnému podaniu. Následne bola žalobkyňa v 2. rade kontaktovaná kamarátkou žalobkyne v 1. rade N. K., ktorá jej vysvetlila odkiaľ správanie žalovaného pramení. Žalobkyňa v 2. rade sa rovnako ako jej dcéra bojí nielen o svoj život, zdravie a bezpečnosť ale predovšetkým o bezpečnosť jej blízkych a hlavne bezpečnosť jej dcéry - žalobkyne v 1. rade. Žalobkyňa v 2. rade z rozprávania žalobkyne v 1. rade akú má žalovaný povahu a tiež osobne pozná jeho nepredvídateľné správanie. Žalovaný sa nebráni žalobkyňu v 2. rade obťažovať prostredníctvom správ, či ju navštevovať v jej domácnosti. Žalobkyňa v 2. rade je z tohto správania žalovaného vystrašená a nevie akého konania voči jej osobe je žalovaný schopný. Žalobkyne sa zároveň domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v podstate totožného s návrhom vo veci samej.
2. Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 23.09.2025 č.k. 12C/94/2025 -126 v danej veci nariadil neodkladné opatrenie tak ako to navrhovali žalobkyne.
3. Dňa 07.10.2025 (t.j. v lehote na podanie odvolania) bolo Okresnému súdu Humenné elektronicky (prostredníctvom emailovej pošty) doručené zo strany žalovaného podanie vo veci „Odôvodnenie k spisu 12C/94/2025“. Uvedené podanie nebolo elektronicky podpísané. Žiadal o prehodnotenie danej veci okresným súdom. Žalovaný má zato, že bývalá priateľka mu chce účelovo a úmyselne poškodiť a uvedené opatrenie je podľa jeho názoru neúčelné. Uznesenie považuje za neopodstatnené. V Prílohe zaslal aj komunikáciu z posledných dní, v ktorej žalovaný nebol iniciátorom, ale naopak bola to žalobkyňa v 1. rade s vedomím, že ju nemôže kontaktovať a ani už nikdy nechce. Z uvedeného dôvodu považuje uzneseniu za bezpredmetné. Pretože toto podanie žalovaného nebolo elektronicky podpísané, pričom žalovaný ani dodatočne v lehote 10 dní, nedoručil súdu podpísanú listinnú podobu tohto podania, žalovanému bolo oznámené, že súd na toto podanie nebude prihliadať.
4 . Dňa 28.10.2025 bolo Okresnému súdu Humenné zo strany žalovaného doručené listinné podanie vo veci „Doplnenie podpisu a ospravedlnenie k vyjadreniu vo veci sp. zn. 12C/94/2025“. Uviedol, že dopĺňa svoje predchádzajúce vyjadrenie o vlastnoručný podpis. Pri pôvodnom elektronickom podaní z neznalosti zákonných požiadaviek neautorizoval dokument kvalifikovaným elektronickým podpisom, za čo sa ospravedlňuje. Uvedené podanie písal bez právneho zástupcu, pretože sa necíti byť vinný zo skutkov, ktoré sú mu pripisované a jeho konanie bolo vedené dobrou vôľou a snahou o čestnosť. Preto prosí, aby sa na priložené podpísané vyjadrenie prihliadalo ako na platné podanie. K podaniu priložil totožné vyjadrenie ako zo dňa 07.10.2025, ktoré vlastnoručne podpísal.
5. Dňa 13.11.2025 bolo Okresnému súdu Humenné zo strany žalovaného doručené podanie vo veci „Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (zákazu kontaktu)“. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým mu bol uložený zákaz kontaktu so žalobkyňami si dovoľuje požiadať o jeho zrušenie. Opatrenie bolo vydané na základe jednostranných tvrdení jeho bývalej priateľky, ktoré sú aktuálne predmetom preverovania orgánov inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. V rámci tohto preverovania poskytol všetku dostupnú súčinnosť a boli predložené dôkazy, ktoré preukazujú, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Naopak, z komunikácie, ktorú sud predložil vyplýva, že bol vystavený opakovaným provokáciám a vyhrážkam zo strany dotknutej osoby. Po celý čas rešpektoval rozhodnutie súdu a zákaz kontaktu plne dodržiaval. Napriek tomu dotknutá osoba v deň vydania uznesenia žalovaného opätovne kontaktovala. Uvedomuje si, že sa v komunikácii dopustil verbálnych vulgarizmov, čo priznáva a úprimne ho to mrzí, keďže ide len o súkromné veci v partnerskom vzťahu, avšak jeho konanie sa týmto skončilo. Nikdy neurobil žiadny krok, ktorý by napĺňal znaky protiprávneho konania či nebezpečného vyhrážania. Sám má záujem, aby sa celá vec ukončila pokojne a bez konfliktu. Opatrenie, ktoré bolo vydané ako preventívne stratilo svoj zmysel, keďže neexistuje žiadne reálne nebezpečenstvo ani dôvod na jeho ďalšie trvanie. Na základe uvedeného preto žiadal o zrušenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
6. Dňa 24.11.2025 bolo Okresnému súdu Humenné zo strany žalovaného doručené podanie vo veci „Doplnenie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (zákazu kontaktu)“. Uviedol, že týmto dopĺňa svoje pôvodné vyjadrenie v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia a uvádza skutočnosti, ktoré považuje za podstatné pre objektívne posúdenie veci. Komunikácia, ktorú priložil pochádza z obdobia, keď medzi ním a žalobkyňou v 1. rade prebiehali intenzívne partnerské konflikty. Správy boli písané pod
silným emočným tlakom a situáciou, v ktorej sa snažil získať vysvetlenie po ukončení trojročného vzťahu. Ide o jednorazovú krátkodobú komunikáciu v priebehu jediného dňa. Nenapĺňa znaky dlhodobého či systematického elektronického sledovania. Nikdy ju nenútil stretnúť sa, nereagoval agresívne ani nevyvíjal tlak vedúci k obavám o jej bezpečnosť. Žalobkyňa v 1. rade ho tiež opakovane a provokatívne kontaktovala aj po vydaní zákazu kontaktu. Žiadal, aby súd jeho doplnenie vzal na vedomie a aby bolo pri rozhodovaní prihliadnuté na komplexný kontext komunikácie a správania oboch strán.
7. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.10.2025 podali vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom právne zástupkyne. Vo vyjadrení opätovne poukázali na dosiaľ uvedené skutočnosti, ktoré uviedli vo svojom žalobnom návrhu. Mali za to, že všetky tvrdenia žalovaného nie sú dostatočne odôvodnené na to, aby vyvrátil skutočnosti uvedené v predmetnom žalobnom návrhu. Podľa žalobkýň predmetné neodkladné opatrenie bolo vydané dôvodne a na základe relevantných tvrdení, podporených dôkazmi. Navrhli, aby konajúci súd rozhodol rozsudkom v celom rozsahu tak, ako navrhli vo svojom žalobnom návrhu.
8. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomného vyjadrenia zástupcu žalobkýň, prednesom zástupcu žalobkýň, výsluchom žalobkýň, oboznámením sa s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného, výsluchom žalovaného, Zápisnice o trestnom o oznámení zo dňa 18.09.2025, Doplnenia trestného oznámenia zo dňa 22.09.2025, SMS správami, súd zistil tento skutkový stav:
9. Zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Zástupkyňa žalobkýň uviedla, že žalovaný po ukončení partnerského vzťahu so žalobkyňou v 1. rade opakovane a cielene zasahoval do jej súkromia a vyvíjal nátlak, vyhrážal sa jej, prenasledoval ju, kontaktoval jej blízkych a zasahoval do jej osobného aj akademického prostredia. Toto konanie pritom nebolo jednorazovým konfliktom, ale sústavným správaním, ktoré objektívne narušilo pocit bezpečia žalobkýň. Žalobkyňa v 2. rade bola do situácie vtiahnutá proti svojej vôli, kedy žalovaný vstúpil do jej súkromného priestoru a pokračoval v kontakte, čím rozšíril dopad svojho konania aj na rodinné prostredie. Podľa zástupkyne žalobkýň dôkazy predložené zo stany žalobkýň v predmetnom konaní a to prepis komunikácie či nahrávky vytvárajú ucelený obraz správania žalovaného, ktoré predstavuje zásah do osobnostných práv žalobkýň najmä do ich práva na súkromie, dôstojnosť a osobnú bezpečnosť. Navrhované povinnosti nie sú sankciou voči žalovanému. Sú preventívnym a primeraným nástrojom ochrany, ktorého cieľom je stabilizovať vzťahy medzi stranami a zabrániť opakovaniu konania, ktoré už preukázateľne nastalo.
10. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že vzťah so žalovaným začal pred 3 rokmi. Na začiatku septembra 2025 po opakovaných nezhodách v ich vzťahu a jeho neverách ich vzťah definitívne skončil dňa 13.09.2025, kedy jej žalovaný začal písať výhražné správy, agresívne nadávky, vyhrážky, Následne deň na to prišiel k nim domov, vypisoval jej non-stop, stále vyvolával, cez SMS správy, cez telefonáty. Keď si ho zablokovala, žalovaný si otvoril nový účet, kde jej napísal, že oni dvaja spolu ešte neskončili. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bola v strašnom psychickom stave, v zlom rozpoložení. Bola celý čas len doma s jej rodičmi. Deň na to mala ísť do K. do školy. V škole fungovala normálne keďže musela, má tam nejaké povinnosti a išla dňa 18.09.2025 ráno o 7:00 na nástup do školy ako každý deň a prišla jej len správa, ako prechádzala v škole vonku do budovy, že či si ho už nepamätá ani jeho auto a či na neho tak rýchlo zabudla. V tom šoku ako žalobkyňa prechádzala na nástup do školy do vonkajšej budovy, tak sa len pozerala cez sklo a keď tam uvidela žalovaného zažila pocit bezmocnosti. Hneď volala rodičom nech prídu do Bratislavy, že je tu žalovaný, že nevie čo má robiť. Išla ihneď na vrátnicu za vrátnikom do budovy a povedala mu aby ho nevpúšťali do budovy, pretože sa ho bojí. Takisto išla nahlásiť hneď jej vedúcemu ročníka, že je tu, že potrebuje ísť na internát, aby ju nevidel. Tak išla cez zadný vchod, kde ju spolužiaci kryli, aby ju nevidel. Následne na to volala hneď rodičom, že je už na internáte, že sú s ňou dievčatá, že nech prídu rýchlo, lebo nevie čo má robiť. Dievčatá boli stále pri nej, ona čakala kým neodíde. Žalovaný prišiel pod internát a začal vyvolávať mojím spolužiačkam aj písať kde je žalobkyňa, pretože sa chcel s ňou stretnúť. Dával jej ultimáta, že do 8:30 hod. nech sa s ním stretne, ináč si všetko vyžerie. Žalobkyňa to odmietla, ani mu neodpísala. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný odišiel od školy s autom, pričom ona potrebovala ísť naspäť na vyučovacou hodinu, ktorú mala v škole. Na parkovisku keď išla do školy videla ich roztrhané spoločné fotky. Potom prišli pre ňu rodičia, a pretože nevedela čo má robiť, hľadali nejakú advokátku. Potom jej volala J. C., pričom žalobkyňa nevedela dôvod prečo jej volala vojenská polícia. Po skontaktovaní s J. C. jej bolo oznámené, že rektor dal podnet na J. C. na žalovaného, že sa bojí o jej život a zdravie.
Žalobkyňa potom išla podať trestné oznámenie, pretože aj J. C. jej asi 3 krát volala či je v poriadku, aj oni ju presviedčali, že nech ide podať trestné oznámenie. Žalobkyňa uviedla, že vzťah so žalovaným skončil na začiatku septembra 2025, avšak definitívny koniec bol 13.09.2025 kedy jej žalovaný začal písať výhražné správy agresívneho typu, vulgarizmy na jej osobu. Žalobkyňa v ďalšej časti uviedla, že žalovaný ju už v minulosti fyzicky napadol a mala strach so správania žalovaného ako aj obavu z toho, že žalovaný tvrdil, že zverejní intímne fotografie žalobkyne.
11. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade vyplýva, že žalovaný prišiel k nim domov dňa 14.09.2025, pričom sa s manželom dohodli, že mu neotvoria. Žalovaný si sám otvoril bráničku, začal im búchať na dvere, preto sa s manželom dohodli, že ona otvorí dvere, ale s tým, že bude rozprávať žalobkyňa ona a manžel bude kamerovať. Žalovaný prišiel, začal jej ukazovať správy, ktoré dostal od N. K., čo všetko ich dcéra urobila. O týchto správach už žalobkyňa vedela, keďže ich samotná N. K. o tom informovala predtým. Žalovaný bol veľmi nervózny, triasli sa mu ruky a potom ako im ukázal všetko čo chcel, manžel ukončil nahrávanie, tak opätovne žalovaný začal so svojimi vyhrážkami. Potom ako od nich odišiel tak jej začal žalovaný písať SMS-ky výhražné, aj to že sa chce stretnúť, že on to tak nemyslel. Na to posielal aj hlasové správy, vyhrážal sa jej, pričom to nebolo po prvýkrát nakoľko v ich vzťahu keď nastali problémy, tak sústavne sa to riešilo cez ňu. Žalovaný jej písal SMS-ky kde je jej dcéra, vyhrážal sa, dokonca raz prišiel k nim a preskočil bráničku, dobíjal sa k nim. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že nepraje to žiadnej matke, aby videla ako jej dcéra chudne, ako má modriny po tele, ako je týraná, ako sa uzatvára do seba, ako je sústavne ponižovaná a psychicky týraná. Žalobkyňa uviedla, že sa bojí aj o seba a o svoju dcéru. Ich život sa celkovo zmenil, pretože sústavne kontrolujú kto ide za nimi, zamykajú sa, namontovali si kamery. Žalovaný podľa nej aj ďalej rozširuje klamstvá o jej dcére a o nej, a to vo svojej práci, v dedine kde býva.
12. Z výsluchu žalovaného to podľa neho začalo vtedy, keď sa dostali k nemu správy od N. K. a toto sa mu zdalo ako neférové konanie voči jeho osobe. Žalovaný uviedol, že sa vtedy ozval rektorovi akadémie, dal vtedy aj podnet a bol pozvaný emailom na stretnutie. Potom išiel na to stretnutie s rektorom s tým, že keď stál na parkovisku, videl kráčať po parkovisku žalobkyňu v 1. rade. Následne vstúpil do vestibulu, kde bol zaevidovaný ako návšteva a potom išiel k rektorovi odovzdať podnet, ktorý mu chcel odovzdať. Bolo tam prítomných viac osôb. U rektora sa zdržal asi 15 minút, odovzdal mu papiere a odišiel preč. Potom sa dozvedel, že švagor žalobkyne v 1. rade sa vyhrážal cez telefón jeho otcovi, a to v jeho mene s tým, že on potom podal sťažnosť na neho na inšpekciu. V čase, keď mal už uložený zákaz priblíženia a kontaktovať sa so žalobkyňou aj elektronicky, sa stretli v E. v reštaurácií, pričom stretli sa iba pohľady. On v podstate žalobkyňu nijak nekontaktoval ani osobne ani elektronicky.
Žalovaný uviedol, že si nespomína na to, že sa mal vyhrážať rodičom žalobkyne keď bol u nich doma. Žalovaný uviedol, že mal zadržanú zbraň hoci sa ničoho nedopustil. Žalovaný priznal, že použil vulgarizmy v SMS správach. Toto priznal aj na vojenskej polícii a tieto vulgarizmy boli použité pri emóciách pod vplyvom emočného nátlaku.
Žalovaný dodal, že na jeho osobu bolo podané trestné oznámenie pre trestný čin vyhrážania, že sa mal vyhrážať zabitím žalobkyne v 1. rade, pričom žalovaný toto popieral.
Žalovaný ďalej uviedol, že nemá vedomosti o tom kto mal rozširovať správy týkajúce sa žalobkyne v škole respektíve na internáte. Komunikáciu medzi žalobkyňou v 1. rade a N. K. mal žalovaný dostať od N. K., ktorá mu mala dať aj súhlas na zverejnenie tejto komunikácie. Žalovaný nepoprel, že má asi 7 – 8 intímnych fotografií žalobkyne v 1. rade, avšak tvrdil, že sa nevyhrážal žalobkyni v 1. rade, že ich zverejní.
13. Z obsahu Zápisnice o trestnom oznámení podanej žalobkyňou v 1. rade dňa 18.09.2025 na R. C. J. K. O.. R. R. C. K. Q. vyplýva, že v uvedený deň žalobkyňa v 1. rade podala trestné oznámenie na osobu žalovaného z dôvodu správania sa žalovaného voči jej osobe. ( čl. 53 )
14. Z obsahu Doplnenia trestného oznámenia zo dňa 22.09.2025 vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade doplnila svoje trestné oznámenie zo dňa 18.09.2025. ( čl. 54 )
15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.
16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
17. V danej veci žalobu žalobkýň v 1. a 2. rade je potrebné považovať za žalobu na ochranu osobnosti.
18. Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého úlohou je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. V tomto jednotnom rámci práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko–morálnej integrity osobnosti. Výpočet týchto jednotlivých práv tak, ako sú uvedené v Občianskom zákonníku je iba demonštratívny, ktorý umožňuje popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy zahrnúť aj iné práva, ktoré sa týkajú osobnosti človeka. Patrí sem najmä právo na ochranu osobnej slobody, právo na slobodu prejavu, právo na zdravé životné prostredie, právo na ochranu pred klamlivou reklamou, právo na ochranu osobného súkromia, svojej podoby atď.
19. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný po ukončení partnerského vzťahu so žalobkyňou v 1. rade v mesiaci septembri 2025 opakovane a cielene zasahoval do jej súkromia, vyvíjal nátlak na žalobkyňu v l. rade, vyhrážal sa jej, prenasledoval ju, kontaktoval jej blízkych a zasahoval do jej osobného aj akademického prostredia. Toto konanie pritom nebolo jednorazovým konfliktom, ale sústavným správaním, ktoré objektívne narušilo pocit bezpečia žalobkyne v 1. rade.
20. Je taktiež nespornou skutočnosťou, že žalovaný podal podanie Rektorovi C. H., v ktorom mal upozorniť na nevhodné správanie sa žalobkyne v 1. rade bez preverenia pravdivosti uvedených v komunikácii medzi žalobkyňou v 1. rade a jej priateľkou N. K.. Žalovaný túto skutočnosť ani počas konania nepoprel.
21. V konaní bolo preukázané, že žalovaný zasiahol aj do osobnostných práv žalobkyne v 2. rade, ktorá bola do situácie vtiahnutá proti svojej vôli, kedy žalovaný vstúpil do jej súkromného priestoru a pokračoval v kontakte, čím rozšíril dopad svojho konania aj na rodinné prostredie žalobkyne v 2. rade.
22. Podľa názoru súdu dôkazy, ktoré boli predložené zástupcom žalobkýň, a to prepis komunikácie, vytvárajú ucelený obraz správania žalovaného, ktoré predstavuje zásah do osobnostných práv žalobkýň najmä do ich práva na súkromie, dôstojnosť a osobnú bezpečnosť.
23. Napriek tomu, že momentálne po nariadení neodkladného opatrenia žalovaný sa nekontaktuje so žalobkyňami, súd žalobe vyhovel, pričom súd vychádzal zo správania sa žalovaného v minulosti, z ktorého vyplýva dôvodná obava, že v budúcnosti by žalovaný mohol pokračovať v zásahu do osobnostných práv žalobkýň.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal náhradu trov konania žalobkyniam v 1. a 2. rade v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobe bolo vyhovené.
27. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako to vyplýva z ust. § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
SpisovaZnacka
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.