Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-5-2024.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeným Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., o zaplatenie 1 557,56 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 657,92 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 657,92 Eur od 15.12.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica do upomínacieho konania dňa 02.10.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 10.01.2024, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 557,56 Eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z., ako dodávateľ uskutočňuje do odberného miesta žalovaného ako odberateľa, dodávku pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a vôd z povrchného odtoku a žalovanému z toho vyplýva záväzok odberateľa uhrádzať žalobcovi platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti na odbernom mieste F. XX, E.. Na základe preverenia žalobca zistil na odbernom mieste vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej Zmluvy s predmetom „odvádzanie a čistenie odpadových vôd“. Z dôvodu neoprávneného napojenia na verejnú kanalizáciu a vypúšťanie odpadových vôd žalobca vyčíslil náhradu škody spätne od 11.11.2019 do 10.11.2022 na základe spotreby vody evidovanej osadeným vodomerom č. XXXXXXX. Žalobca žalovanému vystavil faktúry v celkovej sume 1 557,56 Eur, žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani čiastočne. Žalobca si uplatňuje taktiež úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne.
2. Dňa 29.12.2023 doručil súdu svoje vyjadrenie k podanej žalobe žalovaný (odpor voči platobnému rozkazu). Uviedol, že si nie je vedomý o akú pohľadávku vo faktúre č. XXXXXXXXXX sa jedná a rozporuje ju. Sumu 211,90 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXX považuje za nereálnu, takú spotrebu nikdy nemal. Namietol tieže výšku trov konania a požiadal nariadiť pojednávanie.
3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 05.01.2024 doplnil, že spotrebu vody si nevymyslel a vychádzal z objektívnych skutočností zistených meradlom. Žalovaný ako dlžník by mal preukázať že dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania na 26.09.2024, 28.01.2025 a 04.09.2025, na ktoré predvolal obe sporové strany. Strany pôvodne prejavili záujem mimosúdne vec vyriešiť a dohodnúť sa, v dôsledku čoho súd uznesením č.k.: 39Csp/5/2024-74, zo dňa 28.01.2025, konanie prerušil. Nakoľko sa strany nedohodli, súd nariadil pojednávanie na 04.09.2025. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.06.2025 a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Pokiaľ išlo o žalovaného, zásielka s predvolaním mu bola riadne listinne doručená dňa 27.06.2025. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd preto v súlade s § 180 CSP, vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovné skutočnosti:
Z výpisu LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava IV, obec E. – D. E., kat. územie D. E., vyhotoveného ku dňu 11.04.2023, vyplýva, že tam zapísané nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu súp.č. XXXX, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a B. C..
Žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry:
- dňa 28.10.21, fakturoval prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia a iné, č.XXXXXXXXXX, v sume 96,48 Eur,
- dňa 15.12.2021 fakturoval prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia a iné č.XXXXXXXXXX, suma 96,48 Eur,
- dňa 14.11.2022, fakturoval neoprávnené vypúšťanie č.XXXXXXXXXX, v sume 907,92 Eur,
- dňa 23.11.2022 fakturoval prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neplatenia a iné č.XXXXXXXXXX, v sume 96,48 Eur,
- dňa 15.04.2021 fakturoval vodné č.XXXXXXXXXX, suma 22,46 Eur,
- dňa 15.05.2021 fakturoval vodné č.XXXXXXXXXX, suma 22,46 Eur,
- dňa 15.07.2021 fakturoval vodné č.XXXXXXXXXX, suma 21,89 Eur,
- dňa 15.08.2021 fakturoval vodné č.XXXXXXXXXX, suma 21,89 Eur,
- dňa 15.09.2021 fakturoval vodné č.XXXXXXXXXX, suma 21,89 Eur,
- dňa 15.10.2021 fakturoval vodné č.XXXXXXXXXX, suma 21,89 Eur,
- dňa 25.06.2022 fakturoval vodné vyúčtovacou faktúrou za nedoplatok, č.XXXXXXXXXX, v sume 15,82 Eur,
- dňa 22.11.2022 fakturoval vodné vyúčtovacou faktúrou č.XXXXXXXXXX za nedoplatok v sume 211,90 Eur.
Predžalobnou výzvou zo dňa 14.08.2023 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy z vystavených faktúr. Zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
Z prehľadu odpočtov vodomerov č. XXXXXXX a č. XXXXXXX na odbernom mieste žalovaného č. G., vyplýva odčítaný stav v období od 01.01.2018 do 24.01.2023.
6. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 4. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5.
Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona, vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení
s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.
Podľa § 25 ods. 3 a 4 citovaného zákona, neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je a) vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou, b) vypúšťanie v rozpore s podmienkami ustanovenými prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie, c) vypúšťanie bez merania, ak je dohodnuté alebo je v rozpore s podmienkami dohodnutými v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, d) vypúšťanie s používaním meradla, ktoré nie je umiestnené podľa rozhodnutia prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, e) vypúšťanie s používaním meradla, ktoré v dôsledku zásahu množstvo nezaznamenáva alebo zaznamenáva menšie množstvo, ako je skutočné, f) vypúšťanie s používaním meradla, na ktorom je poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii, g) vypúšťanie inej ako splaškovej odpadovej vody alebo zmluvne dohodnutej odpadovej vody do splaškovej kanalizácie, vybudovanej výlučne na odvádzanie splaškovej odpadovej vody, h) vypúšťanie splaškovej odpadovej vody alebo inej ako zmluvne dohodnutej vody do dažďovej kanalizácie, vybudovanej výlučne na odvádzanie vody z povrchového odtoku. Kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
Podľa § 28 ods. 6, 7 a 9 citovaného zákona, stočné je platba za odvádzanie odpadových vôd a spravidla aj čistenie odpadových vôd producenta, pričom cena za odvádzanie odpadových vôd a spravidla aj čistenie odpadových vôd producenta je určená podľa osobitného predpisu, ktorým sa určuje aj zloženie ceny. Stočné platí producent vlastníkovi verejnej kanalizácie, ak sa prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nedohodol s vlastníkom verejnej kanalizácie, že stočné bude odberateľ platiť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Ak spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, za vypúšťané množstvo odpadových vôd platia producentovi rozpočítanú čiastku stočného. Právo na stočné vzniká pripojením pozemku alebo stavby na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou a uzatvorením zmluvy o odvádzaní odpadových vôd. Pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpusty, právo na stočné vzniká ich vtokom do verejnej kanalizácie okrem drobných vodných tokov, ktoré už sú zaústené do verejnej kanalizácie.
Podľa § 29 ods. 3 citovaného zákona, ak sa vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, určí sa toto množstvo na základe zistenia množstva odobranej vody z verejného vodovodu s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.
Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný a preto súd podanej žalobe v časti vyhovel.
8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 557,56 Eur s príslušenstvom, ktorú v podanej žalobe skutkovo vymedzil ako náhradu škody za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie spätne od 11.11.2019 do 10.11.2022, zistenú na základe spotreby vody, evidovanej vodomerom č. XXXXXXX, na odbernom mieste F. XX, E., ktorého vlastníkom je žalovaný.
Skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností (ako vyplynulo z predloženého výpisu z LV, nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve), ktoré sú zároveň odberným miestom v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z., nebola sporná. Takisto medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dodávke pitnej vody na uvedenom odbernom mieste, kde je osadený vodomer č. XXXXXXX a takisto nesporné bolo, že na uvedenom odbernom mieste žalovaný vypúšťal odpadové vody do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní a čistení odpadových vôd v celom žalovanom období od 11.11.2019 do 10.11.2022. Žalovaný v predmetnom konaní rozporoval sumy vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, keď poukazoval, že sa jedná o nereálne nameranú spotrebu.
9. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie. Pripojiť sa na verejnú kanalizáciu je v zmysle zákona možné len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie. Ako súd uviedol, v konaní nebolo sporné, že takáto zmluva medzi stranami uzatvorená nebola a žalovaný nerozporoval skutkové tvrdenie, že odpadové vody z odberného miesta F. XX C. E., vypúšťa do verejnej kanalizácie neoprávnene. V prípade neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie je ten, kto tak koná, povinný nahradiť škodu, ktorá tým vznikla. Zákon č. 442/2002 Z.z. v tejto súvislosti v ustanovení § 25 ods. 4 priamo odkazuje na § 420 Občianskeho zákonníka z hľadiska zodpovednosti za škodu. Takto vzniknutej zodpovednosti sa škoda môže zbaviť len vtedy ak preukáže, že škodu nezavinil.
10. Žalovaný v tejto súvislosti však žiadne liberačné dôvody, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za spôsobenú škodu neuviedol. Nepopieral rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a čo základu tak samotný nárok dôvodne nespochybnil. Rozporoval len vyfakturovanú výšku vyplývajúcu z faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. V prípade neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie sa s ohľadom na odkaz na Občiansky zákonník poškodenému nahrádza skutočná škoda. Táto je v súlade s § 29 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z., zistiteľná na základe zistenia množstva odobranej vody z verejného vodovodu.
11. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že obdobie, ktoré je predmetom žaloby, počas ktorého žalovaný vypúšťal odpadové vody do verejnej kanalizácie neoprávnene (11.11.2019 – 10.11.2022), fakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 14.11.2022, splatnou 14.12.2022. Z uvedenej faktúry vyplýva, že žalobca v zmysle zákona fakturoval náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd v danom období spolu v sume 657,92 Eur. V tejto časti súd posúdil podanú žalobu žalobcu ako dôvodnú. Žalovaný síce v podanom odpore rozporoval predmetnú faktúru, keď uviedol, že mu nie je zrejmé o akú pohľadávku sa jedná, takto uvedené skutkové tvrdenia však nemožno považovať za dostatočné pre účinné popretie dôvodnosti a výšky vyúčtovanej pohľadávky. Z vystavenej faktúry je zrejmé, že žalobca ňou žalovanému fakturoval neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd. Z faktúry takisto vyplýva obdobie, kedy k uvedenému malo dôjsť a navyše žalovaný v priebehu celého súdneho konania rozhodujúcu skutočnosť, že nemal uzatvorenú zmluvu so žalobcom o odvádzaní odpadových vôd, nepopieral. Keďže žalovaný v tejto súvislosti žiadne ďalšie skutočnosti neuvádzal, súd nemal dôvod pochybovať o správnosti vyčíslenia spôsobenej škody, ktorú žalobca určil na základe spotreby vody evidovanej osadeným vodomerom č. XXXXXXX. Ako nedôvodnú z vystavenej faktúry súd vyhodnotil uplatňovanú sankciu v sume 250 Eur, ktorá má vyplývať zo zákona č. 442/2002 Z.z. a Cenníka BVS. V prvom rade súd uvádza, že mu nie je známe žiadne ustanovenie predmetného zákona, z ktorého by mal vyplývať nárok na obdobnú sankciu, keď samotný zákon predpokladá len náhradu spôsobenej škody, ktorá sa musí s poukazom na Občiansky zákonník určiť ako škoda skutočná. Pokiaľ absentuje zákonný základ pre uplatňovanie takejto sankcie, povinnosť by mohla byť strane uložená len na podklade vzájomne uzatvoreného záväzkového vzťahu. Nesporné však bolo, že práve tento absentoval. V danom prípade tak neexistoval ani zákonný ani zmluvný základ, na podklade ktorého by bolo možné zo strany žalobcu jednostranne ukladať žalovanému akékoľvek sankcie. Zároveň je potrebné poukázať, že takýto cenník do konania zo strany žalobcu ani nebol predložený a žalobca tak nepreukázal dôvodnosť a výšku vyfakturovanej sankcie.
12. Zároveň súd posúdil ako nedôvodnú podanú žalobu aj vo zvyšnej časti uplatňovaných vyúčtovaných faktúr. Z predložených faktúr vyplýva, že žalobca nimi žalovanému fakturoval dodávku vody na odbernom mieste, prípadne prerušenie dodávky pitnej vody, prípadne sa domáhal úhrady nedoplatku na vodnom. Tieto faktúry však nemali žiadny skutkový základ v podanej žalobe, ktorú žalobca vymedzil ako uplatňovanú náhradu škody z dôvodu neoprávneného vypúšťania odpadových vôd z odberného miesta žalovaného. Neoprávnené vypúšťanie, ako vyplynulo z predložených dôkazov, za celé žalované obdobie, žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorú, ako už súd uviedol vyššie, súd posúdil ako čiastočne dôvodnú. Avšak ostatné predložené faktúry ako listinné dôkazy žiadnym spôsobom skutkovo neodzrkadlovali uplatnený nárok. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplýval dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie ostatných vystavených faktúr. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Súd preto zamietol žalobu v ostatnej časti z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení).
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd posúdil ako dôvodnú podanú žalobu v časti o zaplatenie 657,92 Eur, keď z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX vyplynula výška škody, ktorú žalobca žalovanému vyčíslil v súvislosti s neoprávneným odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Vo zvyšnej časti súd posúdil podanú žalobu ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov, a preto ju vo zvyšnej časti zamietol.
14. Keďže sa žalovaný so zaplatením priznanej sumy vyplývajúcej z vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 14.12.2022, dostal do omeškania, súd v súlade s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., priznal žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,00%, od dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry (15.12.2022), až do zaplatenia.
15. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, v súlade s § 255 ods. 1 CSP by mal mať žalovaný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal v pomere k žalobcovi väčší percentuálny úspech v spore ako žalobca (úspech žalobcu 42,20%, úspech žalovaného 57,80%. Čistý úspech žalovaného 15,60%). Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. mu vznikli len v sume (2,20 Eur za poštovú zásielku ktorou súdu doručoval odpor), ktorá pri zohľadnení čistého úspechu žalovaného v spore je z hľadiska ich náhrady zanedbateľná (0,34 Eur), súd mu ich náhradu aj s poukazom na hospodárnosť súdneho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).