Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/25/2024

Potvrdené rozhodnutím 2Co/76/2025
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: C.. T. M., W.. XX.XX.XXXX, F.: Č.L. Z. XXXX/X, V., A.: T LEGAL ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom: Garbiarska 1081/2, Košice, IČO: 57 018 219 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom: Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. marca 2025, č. k. 45C/25/2024-150, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. marca 2025, č. k. 45C/25/2024-150, p o t v r d z u j e. II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F. proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.4.2024 sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie prezumpcie neviny podľa , v spojení s čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a osobnostných práv a základného práva v zmysle v nadväznosti na porušenie osobnostných práv žalobcu v zmysle a nasl. a ospravedlnenia sa za tento nesprávny úradný postup Slovenskej republiky. Žalobca žiadal súd, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 10.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 24.01.2023 do zaplatenia titulom nemajetkovej ujmy, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň žiadal súd, aby uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi.

2. Žalobca v úvode žaloby uviedol, že v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podal na zodpovedný príslušný orgán, ktorým je v danej veci Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody. Žalovaná však neuznala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, rôznymi vymyslenými nesprávnymi právnymi argumentmi, ktoré sú v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň uviedol, že v konaní prokurátora nevidí ani nezákonné rozhodnutie a ani nesprávny úradný postup.

3. Skutkovo žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (d'alej aj „ÚŠP"), konkrétne odôvodnením rozhodnutia sp. zn. G. H. XX/XX/ XXXX-X zo dňa 24.01.2023 učinil nesprávny úradný postup, pričom žalobca nenamietol nezákonnosť rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie sa ho vecne netýka, ale len odôvodnenie onoho rozhodnutia, ktoré porušuje prezumpciu neviny a jeho osobnostné práva, keďže nepravdivými tvrdeniami uvádzanými v tomto uznesení ÚŠP hrubo porušil jeho prezumpciu neviny, znížila závažne jeho česť a dôstojnosť, a to konkrétne týmto nepravdivými tvrdeniami obsiahnutými vo vyššie uvedenom uznesení: „S poukazom na uvedené možno konštatovať, že tak ako podľa týchto súdnych názorov a s nimi zhodných právnych názorov OČTK, je u jednotlivých skutkov stíhanej pokračujúcej trestnej činnosti daná objektívna i subjektívna súvislosť, či už v čase, pretože sa jedná o časové obdobie rokov 2002 až 2016, so špecifikáciou konaní v uznesení o vznesení obvinenia po jednotlivých rokoch, a tiež je daný jednotiaci zámer i obdobný spôsob konania, pretože obvinený ako konateľ poisťovne už od uvádzaného roku 2002 do roku 2016 permanentne porušoval povinnosti pri správe cudzieho majetku, teda pri správe majetku poisťovne až do takej miery, že sústavným odstraňovaním a prevádzaním jej majetku privodil úpadok poisťovne, preto sa tento subjekt v súčasnosti nachádza v konkurze."

4. Žalobca potvrdil, že vystupuje v pozícii obvineného v trestnom konaní pod dozorom Krajskej prokuratúry Žilina už viac ako 5 rokov, avšak jeho status je v zmysle práv garantujúcich prezumpciu neviny zrejmý, a teda v zmysle : „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu."

5. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že UŠP narážala práve naňho, pretože len jeho osoby sa dotýkali všetky skutky uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré mali prebiehať práve v rokoch medzi 2002

- 2016 a žalobca je a bol i v tom čase štatutárnym orgánom poisťovne (nesprávne omylom ho nazval osočujúci subjekt konateľom), čo preukazuje výpisom z obchodného registra „poisťovne" (ako ju nazýval nezákonne konajúci prokurátor). Vo vzťahu ku konštatovaniu kategorickej viny žalobcu zo spáchania trestnej činnosti ako to bolo učinené zo strany prokurátora (citovaných v či. II ods. 3 tejto žaloby) chránia žalobcu voči takémuto konaniu štátu proti nemu práve ustanovenia , či. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na poli jednoduchého práva je to (v trestnom konaní sa jedná o základnú zásadu). Pre akéhokoľvek prokurátora sú takéto konštatácie zakázané vo fáze prípravného konania, kedy len podozrivému bolo vznesené obvinenie a nebol podozrivý právoplatné súdom uznaný za vinného. Žalobca pritom disponuje výpisom z registra trestov bez záznamu, čo preukazuje jeho celoživotnú bezúhonnosť.

6. Po právnej stránke žalobca nenapadol rozhodnutie I. J. K.. G. H. XX/XX/ XXXX-X zo dňa 24.01.2023 ako také, ale napáda nesprávnosť úradného postupu (v zmysle ) dozor konajúceho prokurátora pri odôvodnení tohto uznesenia, ktorým porušila ÚŠP prezumpciu neviny žalobcu, za čo nesie plnú objektívnu zodpovednosť Slovenská republika v zastúpení GP. UŠP porušila týmto nenáležitým odôvodnením predmetného uznesenia ÚŠP citovanom v čl. II ods. 3 tohto podania základné právo na prezumpciu neviny žalobcu, keď prokurátor prezumoval spáchanie trestných činov v rozpore s , 2 , čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i a nenáležité sa vyjadroval v odôvodnení uznesenia o spáchaní skutkov, ktoré sú trestnými činmi, hoc takéto právo mu zo zákona neprináleží, a teda nepochybne bol zo strany štátu porušený i ústavný príkaz podľa (jednalo sa o svojvoľné konanie, mimo rámca zákona, čo výslovne nepripúšťa), pretože len zákonný sudca sa môže vyjadriť v kategorickej rovine k tomu, či bol spáchaný trestný čin a k vine subjektov trestného konania.

7. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré už bolo právne riešené pred Európskym súdom pre ľudské práva, konkrétne v prípade B.- G. proti Švajčiarsku ako porušenie prezumpcie neviny, a to konkrétne rovnako zo strany prokuratúry, rovnako odôvodnením uznesenia, pričom ESĽP konštatoval pri takomto postupe porušenie práva na prezumpciu neviny odôvodnením uznesenia prokurátora, kde prokurátor zhodne prezumoval spáchanie trestného skutku obvineným. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok ESĽP, AFFAIRE U.Y. proti Turecku (sťažnosť číslo XXXXX/XX) zo dňa 10.10. 2023, v ktorom súd pripomína, „že prezumpcia neviny sa nerešpektuje, ak súdne rozhodnutie alebo úradné vyhlásenie týkajúce sa obvinenej osoby vyjadruje presvedčenie o jej vine, aj keď jej vina nebola predtým právoplatne preukázaná. Môže to tak byť aj v prípade absencie

formálneho nálezu: stačí uviesť dôvody naznačujúce, že sudca alebo verejný činiteľ považuje dotknutú osohu za vinnú. V tejto súvislosti Súd zdôrazňuje dôležitosť voľby slov, ktoré títo používajú vo svojich vyhláseniach predtým, ako bola osoba súdená a uznaná vinnou z trestného činu (Daktaras proti Litve, č. 42095/98, § 41, EC HR 2000-X, a Marziano proti Taliansku, č. 45313/99, §28, 28. november 2002).

8. Žalobca tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2019. sp. zn. , podľa ktorého: „Za nesplniteľné dôkazné bremeno (dôkaznú povinnosť) v takej situácii najvyšší súd označuje požiadavky odvolacieho súdu na preskúmanie finančného ocenenia nehmotnej ujmy žalobcu, najmä v oblasti osobných, rodinných, pracovných, sociálnych vzťahov či psychického stavu, pretože nemajetková ujma sa nepreukazuje (pórov. , bod 4.1. vi.). Nemajetková ujma vzniká samotným porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ide o stav mysle poškodenej osoby, ktorý sa preukazuje empaticky, pravda za predpokladu, je sa sudca bude vedieť aspoň elementárne vcítiť do pozície trestne stíhaného človeka; Pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie každej fyzickej osoby sudcom nesvedčí bagatelizovanie závažnosti ujmy priznávaním neprimerane nízkych, resp. Žiadnych náhrad; také rozhodovanie treba považovať za obchádzanie zákona i jeho účelu a pôsobí mnohokrát veľmi cynicky, bez citu pre elementárnu spravodlivosť, alebo absencie postupu podľa pravidla, podľa ktorého „nerob druhému to, čo nechceš, aby robili tebe.Za situácie, kedy žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla, nemôže odvolací súd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec priznaná, alebo že medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. V takejto situácii má určiť výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu."

9. V závere žaloby žalobca uviedol, že ho vnútorne hlboko urazilo a psychicky celkom dezintegrovalo toto skutkové tvrdenie zo strany konajúceho prokurátora, ktorý je povinný i v zmysle ctiť prezumpciu neviny žalobcu i v zmysle .), n) Zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, rovnako tak v zmysle etického kódexu prokurátora bod 2.1.3. ctiť prezumpciu neviny iných, i obvinených osôb. Na preukázanie intenzity pociťovanej ujmy a traumy, ktorú spôsobil predmetný výrok porušujúci prezumpciu neviny žalobcovi navrhuje žalobca byť pred súdom vypočutý.

10. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 25.04.2024 k žalobe uviedla, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. Žalobca v žalobe uviedol, že za titul pre uznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy považuje odôvodnenie uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. G. H. XX/XX/XXXX-X, zo dňa 24.01.2023, ktorým bola podľa zamietnutá sťažnosť spoločnosti L. A., J. zo dňa 16.01.2023, proti uzneseniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 04.01.2023, keďže nepravdivými tvrdeniami uvádzanými v tomto uznesení bola porušená prezumpcia neviny. Žalobca uviedol, že nenamieta nezákonnosť rozhodnutia, keďže sa ho vecne netýka, ale napáda nesprávnosť úradného postupu ( ), pri odôvodnení označeného uznesenia. V rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, ako vyplýva z listu žalovaného sp. zn. Gc 179/23/1000 zo dňa 08.03.2024, nárok žalobcu uspokojený nebol. Aktuálne je trestné konanie vedené Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia policajného zboru, expozitúra Východ pod ČVS: B./ M. a dozorované Krajskou prokuratúrou Žilina sp. zn. F. XX/XX/XXXX, pričom trestná vec sa stále nachádza v štádiu prípravného konania. Predmetné trestné konanie teda nie je doposiaľ právoplatne ukončené. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. V prípade nemajetkovej ujmy musí byť, navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. V danom prípade nie je splnená prvá a základná podmienka, aby súd mohol uvažovať o priznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu ( ). Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené

pre nezákonnosť príslušným orgánom ( ). Namietané uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. G. XX/XX/XXXX-X, zo dňa 24.01.2023 doposiaľ zrušené alebo zmenené nebolo. Rovnako ani nesprávny úradný postup, od ktorého by žalobca mohol odvodzovať svoj nárok, vo veci neexistuje. Tvrdenia žalobcu o existencii nesprávneho úradného postupu sú len jeho tvrdeniami bez toho, aby ich existencia bola preukázaná tak, ako to predpokladá ust. Odôvodnenie uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR obsahuje zákonom požadované náležitosti vyplývajúce z ust. , pričom jednotlivé výroky nie je možné vytrhávať z kontextu celého rozhodnutia a je potrebné ich vnímať ako súčasť súvislého celku. Samotné odôvodnenie neobsahuje výroky, ktorým by bol žalobca jednoznačne označený za páchateľa trestného činu, bez akejkoľvek výhrady alebo pochybnosti, rovnako sa nejedná o jasné vyhlásenie, že by sa dopustil trestného činu, alebo viacerých trestných činov. Z uvedeného dôvodu námietky vo vzťahu k postupu prokurátora v odôvodnení rozhodnutia nemožno považovať za ne, a to do doby, pokiaľ nebude tento postup zrušený alebo zmenený pre ne

11. V nadväznosti na uvedené taktiež žalovaná poukázala na to, že pokiaľ žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, nie je zrejmé, v čom konkrétne má spočívať jemu spôsobená ujma, hoci dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností nesie práve on. Zo strany žalobcu ide len o ničím nepodložené stanovenie výšky uplatnenej sumy.

12. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.05.2024 uviedol, že právne posúdenie veci zo strany žalovanej považuje za absurdné a nedôvodné. Podľa názoru žalobcu už len z letmého priblíženia sa k je zrejmé, že pri uplatňovaní nárokov z nesprávneho úradného postupu nie je potrebné tento nesprávny úradný postup inštančne zrušiť, či zmeniť ako je tomu pri nezákonnom rozhodnutí. Žalobca sa domnieva, že obrana žalovanej je nedôvodná, pričom poukázal na časť odôvodnenia, kde je uvedené: .... „ pretože obvinený ako konateľ poisťovne už od uvádzaného roku 2002 do roku 2016 permanentne porušoval povinnosti pri správe cudzieho majetku, teda pri správe majetku poisťovne až do takej miery, že sústavným odstraňovaním a prevádzaním jej majetku privodil úpadok poisťovne, preto sa tento subjekt v súčasnosti nachádza v konkurze." Podľa názoru žalobcu snáď neexistuje viac vypuklý a jednoznačný prípad porušenia prezumpcie neviny ako tento, keďže prokurátor výslovne konštatoval, že žalobca porušoval povinnosti pri správe cudzieho majetku bez akejkoľvek výhrady alebo pochybnosti, čím prezumoval bez akýchkoľvek pochybností vinu Žalobcu a porušil tak Žalobcovo právo podľa , SR a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca pritom od minulého roku nie je vôbec trestne stíhaný za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, a teda dokonca ani stíhanie za tento trestný čin ako porušoval prokurátor prezumpciu neviny žalobcu sa už nevedie.

13. Priamo v uznesení ÚŠP, konkrétne v odôvodnení rozhodnutia sp. Zn. G. H. XX/XX/XXXX-X zo dňa 24.01.2023, je hneď v úvode uvedené meno a priezvisko žalobcu: „V trestnej veci obvinených A. B. C. a spol. stíhaných za obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a) .." Žalobca doložil i uznesenie o zaistení nehnuteľností zo dňa 12.03.2019, aby bolo zrejmé, že i toto uznesenie poukazuje na jeho trestné stíhanie uznesením o vznesení obvinenia. Podľa žalobcu niet rozumných pochýb vo vzťahu ku identifikácii žalobcu pri zhodnotení dôkazov predostretých súdu. Napokon, ani samotná žalovaná nepoprela, že by mala na mysli práve žalobcu, len uviedla, že prokurátor tvrdenie o permanentnom páchaní porušovania povinností pri správe cudzieho majetku učinil s výhradou, resp. pochybnosťou, pričom tieto výhrady, či pochybnosti v texte ako bol prokurátorom uvedený nebadať. Vyjadrenie zrejme evokujúce spáchanie trestného činu zo strany žalobcu je možné zo strany úradnej osoby zastupujúcej štát, v danom prípade prokurátorom ÚSP len za predpokladu, že je formulované vo forme podozrenia zo spáchania trestného činu, určite nie vo forme konštatácie a záverov, keďže závery a konštatácie patria súdu a nie prokurátorovi. Vyjadrenie prokurátora ÚŠP však neobsahuje formuláciu o podozrení, ale naopak skalopevnú konštatáciu a produkuje záver, ktorý jasne evokuje presvedčenie o spáchaní trestnej činnosti žalobcu. Podľa názoru žalobcu, v danom prípade však prokurátor zašiel omnoho ďalej ako mu právne normy dovoľujú vo svojich vyjadreniach a vôbec ich neopatril slovom, že sa jedná o podozrenie, ba dokonca si dovolil vysloviť skutkový a právny záver o spáchaní trestnej činnosti žalobcu, čo nepredstavuje za žiadnych okolností dovolenú konštatáciu o podozrení, a preto bez akýchkoľvek pochybností boli prekročené hranice a bolo zasiahnuté

do základných práv žalobcu na prezumpciu neviny. Tieto porušenia za každých okolností reprezentujú nesprávny úradný postup prokurátora.

14. Žalovaná k podaniu žalobcu zo dňa 16.05.2024 uviedla, že neobsahuje žiadne nové tvrdenie, či iné nové skutočnosti. Nárok žalobcu, tak ako si ho uplatnil predmetnou žalobou, žalovaná v celom rozsahu neuznáva a žalobu žiada zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu. Žalobca síce uviedol jeho vlastné presvedčenie o údajnej existencii nesprávneho úradného postupu vtedajšieho špeciálneho prokurátora, to však nepostačuje na preukázanie uplatneného nároku. Žiadny orgán príslušný na preskúmanie postupu špeciálneho prokurátora nekonštatoval nesprávnosť jeho postupu v dotknutom trestnom konaní. Taktiež je potrebné uviesť, že rozhodnutie vydané oprávneným orgánom v trestnom konaní v súlade s príslušnými predpismi, nie je možné považovať za neoprávnený zásah do osobnosti strany trestného konania, čo vylučuje aplikáciu ust. a nasl. o ochrane osobnosti. Pokiaľ žalobca poukazuje na výroky špeciálneho prokurátora údajne porušujúce prezumpciu neviny, v prílohe žalovaná predložila Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 1. februára 2024, v ktorom ústavný súd v prípade obdobných výrokov konštatoval, že išlo o výroky prokurátora neporušujúce prezumpciu neviny sťažovateľov (vrátane žalobcu), preto ústavnú sťažnosť s poukazom na jej zjavnú neopodstatnenosť, odmietol.

15. Podľa názoru žalobcu prezentovaného v podaní doručenom súdu dňa 16.10.2024, obrana žalovanej nemá oporu v práve a pokúša sa presvedčiť súd, že žalovaná má právo hanlivo a urážlivo prezumovať vinu obvineného. Čo sa týka obrany žalovanej, že uznesenie ÚŠP) sp. zn. G. H. XX/XX/ XXXX-X zo dňa 24.01.2023 malo byť zrušené, aby mohol byť žalovaný nesprávny úradný postup, ktorý napáda žalobca žalobou, tak toto považuje žalobca za absurdné, chimerické a nereálne. Žalobca nebol a nie je oprávneným subjektom pre podanie akéhokoľvek riadneho, či mimoriadneho opravného prostriedku vo vzťahu ku zrušeniu predmetného uznesenia. Chimerické vyvodzovanie akejsi potreby zrušenia uznesenia, či konštatácie o nezákonnosti postupu prokurátora ako podmienka uplatnenia žaloby o náhradu škody, tak ako ju uplatnil Žalobca, zo strany žalovanej predstavuje v očiach žalobcu len právnu absurditu bez akéhokoľvek právneho základu, ktorá nemá oporu v písanom práve. Žiadna právna norma vo vzťahu ku nesprávnemu úradnému postupu nevyžaduje naplnenie týchto vymyslených "podmienok" ako to účelovo tvrdí žalovaná. V zmysle nesmie žiaden orgán verejnej moci, včítane súdu, klásť na žalobcu nezákonné bremená, či prekážky vo vzťahu ku uplatneniu jeho práv súdnou cestou. Účelové zamotávanie veci ako to prezentuje prokurátorka zastupujúca štát v tejto veci, kedy sa štát snaží stotožniť so skutkovou podstatou tohto konania úplne iný prípad, iné výroky a úplne iné uznesenie, ktoré bolo prejednávané v konaní pred ústavným súdom predstavuje opäť len nedôstojnú obranu štátu, ktorý sa pokúša obhájiť neobhájiteľné porušenie prezumpcie neviny žalobcu uplatnené v tomto súdnom konaní. V prípade prejednávanom v tomto súdnom konaní sa v posudzovanom uznesení nenachádza ani jediný krát slovo "podozrenie", čo predstavuje významnú diferenciu medzi prejednávanými prípadmi, ktorú účelovo zahmlieva žalovaná.

16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Košice vyplýva, že žalobca bol od 07.05.2015 predsedom predstavenstva v Rapid life životnej poisťovni, a.s. Z výpisu z registra trestov vyplýva, že ku dňu 22.03.2025 nemal záznam v Registri trestov GP SR. 18. Uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, prezídia PZ, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Východ bolo pod ČVS: B./M. zo dňa 12.03.2019 podľa a začaté trestné stíhanie a súčasne podľa okrem iných žalobcovi vznesené obvinenie pre trestné činy v ňom špecifikované (čo sa týka žalobcu – obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovania veriteľa).

19. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. G. H. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.03.2019 bol na uspokojenie nároku poškodeného – obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, na náhradu škody zaistený majetok evidovaný na obchodnú spoločnosť AB REAL, s.r.o., Košice.

20. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. G. H. XX/XX/XXXX-X, zo dňa 24.01.2023 bola podľa zamietnutá sťažnosť spoločnosti AB REAL, s.r.o. zo dňa 16.01.2023, proti uzneseniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 04.01.2023, ktorým bola žiadosť obchodnej spoločnosti AB REAL, s.r.o. na zrušenie zaistenia nehnuteľností vo vlastníctve uvedenej spoločnosti zo dňa 18.08.2021 zamietnutá. V odôvodnení bolo okrem iného konštatované, že: „Sťažovateľ v sťažnosti v konečnom dôsledku namieta výšku škody uvedenú v uznesení o vznesení obvinenia a v tomto kontexte pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a Špecializovaného trestného súdu. Vychádza z toho, že citované trestné činy nie sú pokračovacím trestným činom, pretože škody v uvedených stíhaných dielčich skutkoch nemožno sčítavať pre absenciu subjektívnej súvislosti a jednotiaceho zámeru páchateľa, ako aj pre absenciu objektívnej súvislosti v čase a spôsobe spáchania trestných činov.“ (str. 3 uznesenia). Na str. 5 uznesenia bolo tiež uvedené nasledovné: „S poukazom na uvedené možno konštatovať, že tak ako podľa týchto súdnych názorov a s nimi zhodných právnych názorov OČTK, je u jednotlivých skutkov stíhanej pokračujúcej trestnej činnosti daná objektívna i subjektívna súvislosť, či už v čase, pretože sa jedná o časové obdobie rokov 2002 až 2016, so špecifikáciou konaní v uznesení o vznesení obvinenia po jednotlivých rokoch, a tiež je daný jednotiaci zámer i obdobný spôsob konania, pretože obvinený ako konateľ poisťovne už od uvádzaného roku 2002 do roku 2016 permanentne porušoval povinnosti pri správe cudzieho majetku, teda pri správe majetku poisťovne až do takej miery, že sústavným odstraňovaním a prevádzaním jej majetku privodil úpadok poisťovne, preto sa tento subjekt v súčasnosti nachádza v konkurze."

21. Upozornením zo dňa 01.03.2023 upozornil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky žalobcu na zmenu právnej kvalifikácie skutku a príslušnosti tak, že skutky ktoré sú predmetom trestného stíhania podľa uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa 12.03.2019 budú naďalej právne kvalifikované len ako trestný čin poškodzovania veriteľa. Dôvodom zmeny bolo nedanie súhlasu poškodeného aj na trestné stíhanie podľa pôvodného trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a keďže predmetné skutky boli formulované ako jednočinný súbeh týchto trestných činov do úvahy prichádzajúcim je tento postup, čím vzhľadom na výšku doposiaľ ustálenej škody v hodnote 2.676.596,60 eur – v ďalšom konaní nie je daná príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. GP SR.

22. Žalobca písomným podaním z 18.12.2023 podal Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky žiadosť – Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku v zmysle o náhrade škody pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov na náhradu škody voči Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

23. Generálna prokuratúra SR vo svojom oznámení zo dňa 08.03.2024 konštatovala, že v danej veci nie je splnená zákonná podmienka na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, keďže právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. GP SR preto zhodnotila, že neboli zistené podmienky pre uspokojenie žalobcovho nároku na náhradu škody uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa

24. Žalobca pred Mestským súdom Košice ako dožiadaným súdom dňa 06.12.2024 uviedol, že nemusí preukazovať vznik škody, nakoľko sa dožaduje náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa názoru žalobcu ide o vec, ktorú má posúdiť súd a nejde o vynucovanie unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Nemajetková ujma vzniká samotným porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby, v tomto prípade nesprávnym úradným postupom, keď prokuratúra v inkriminovanom uznesení o zamietnutí sťažnosti spoločnosti AB REAL s.r.o. Košice vo veci zistenia jej majetku uviedla skutočnosti údajné, ktoré žalobca pociťuje ako osobnostný zásah, pretože aj na neho sa vzťahuje právo prezumpcie neviny, ktoré bolo hrubo porušené, keď prokurátor konštatoval akési žalobcovo porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku od roku 2002 až do roku 2016, ktoré údajne viedlo vyvádzaním majetku zo spoločnosti, ktorú nazval poisťovňa v takom rozsahu, až išla do konkurzu. Toto tvrdenie prokurátor prezentoval nie ako nejaké podozrenie, ale ako konštatovanie žalobcovej preukázanej viny, pričom prokuratúra dodnes nedisponuje žiadny súdnym rozhodnutím, ktoré by mohlo viesť prokuratúru k takému konštatovaniu. Oboznámenie sa s týmito tvrdeniami žalobcu ohromilo, šokovalo a znechutilo. Napätie a nervozita sa podpísali aj na prechodnom zhoršení žalobcovho zdravotného stavu, v roku 2020 absolvoval

obsiahlu operáciu srdca, má umelú chlopňu, kardiostimulátor, berie viacero liekov, zo strany lekárov mu bolo doporučené nerozčuľovať sa. Na otázku žalovanej, či požiadal o preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora, resp. zákonnosti jeho rozhodnutia nadriadeným prokurátorom, žalobca uviedol, že uznesenie sa vecne netýkalo jeho osoby a preto nebol oprávnený podávať k nemu žiadne opravné prostriedky.

Právne posúdenie:

25. Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

26. Podľa z. č. , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní .

27. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

28. Podľa z. č. , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

29. S účinnosťou o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bola upravená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom orgánov verejnej moci, pričom predchádzajúci právny predpis () sa ako celok zrušil. Táto právna úprava sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy a tiež predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. V prípade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za danú škodu v prípade nezákonného rozhodnutia, nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe, alebo v prípade nesprávneho úradného postupu. Podľa oblasti výkonu verejnej moci, v znení neskorších predpisov, uvádza orgány, ktoré konajú v mene štátu vo veci náhrady spôsobenej škody v trestných veciach a to konkrétne, ak je škoda spôsobená orgánom verejnej moci podľa ., koná v mene štátu: f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady: a) nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup. b) škoda. Škodou podľa , v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk. Tak ako má poškodený právo na náhradu majetkovej škody, má poškodený právo aj na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

30. Po ustálení, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a po zistení, že žalovaná je vecne pasívne legitimovanou stranou v spore a že nebola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku, súd vec právne posúdil, tak, že skúmal kumulatívne splnenie podmienok, nutných pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci:

31. Existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, za ktorý žalobca označil písomné odôvodnenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť spoločnosti L. A., J. vyslovil : „S poukazom na uvedené možno konštatovať, že tak ako podľa týchto súdnych názorov a s nimi zhodných právnych názorov OČTK, je u jednotlivých skutkov stíhanej pokračujúcej trestnej činnosti daná objektívna i subjektívna súvislosť, či už v čase, pretože sa jedná o časové obdobie rokov 2002 až 2016, so špecifikáciou konaní v uznesení o vznesení obvinenia po jednotlivých rokoch, a tiež je daný jednotiaci zámer i obdobný spôsob konania, pretože obvinený ako konateľ poisťovne už od uvádzaného roku 2002 do roku 2016 permanentne porušoval povinnosti pri správe cudzieho majetku, teda pri správe majetku poisťovne až do takej miery, že sústavným odstraňovaním a prevádzaním jej majetku privodil úpadok poisťovne, preto sa tento subjekt v súčasnosti nachádza v konkurze." Týmto, podľa názoru žalobcu, prokurátor porušil právo žalobcu na prezumpciu neviny a neoprávnene vyslovil jeho vinu, pričom táto právomoc prislúcha iba súdu. Vychádzajúc z účelu zákona , ktorým je zodpovednosť orgánov verejnej moci za nesprávny úradný postup, musel súd konštatovať, že v prípade úvahy prokurátora vyslovenej v odôvodnení uznesenia, nejde o porušenie práva žalobcu na prezumpciu neviny a teda nejedná sa o nesprávny úradný postup. Odôvodnenie rozhodnutia je myšlienková činnosť osoby, ktorá rozhodnutie vydala na základe určitých zistení, rozhodnutie vyslovila vo výroku rozhodnutia a tento je povinná následne odôvodniť. Teda zrozumiteľne opísať na základe čoho dospela k svojmu rozhodnutiu.

32. Predmetným uznesením prokurátor vyhodnocoval dôvodnosť sťažnosti sťažovateľa a bol povinný vysporiadať sa so sťažnostnými argumentmi uvedenými v sťažnosti a keďže sťažnosť zamietol, bolo nutné svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Sťažovateľ v sťažnosti vychádzal z toho, že citované trestné činy nie sú pokračovacím trestným činom, pretože škody v uvedených stíhaných dielčich skutkoch nemožno sčítavať pre absenciu subjektívnej súvislosti a jednotiaceho zámeru páchateľa, ako aj pre absenciu objektívnej súvislosti v čase a spôsobe spáchania trestných činov.“ Prokurátor bol opačného názoru, teda že trestné činy, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie, sú pokračovacím trestným činom, je daná subjektívna súvislosť, jednotiaci zámer páchateľa, ale aj objektívna súvislosť a v čase a spôsobe spáchania. Svojím vyjadrením, že obvinený ako konateľ poisťovne už od uvádzaného roku 2002 do roku 2016 permanentne porušoval povinnosti pri správe cudzieho majetku, teda pri správe majetku poisťovne až do takej miery, že sústavným odstraňovaním a prevádzaním jej majetku privodil úpadok poisťovne, preto sa tento subjekt v súčasnosti nachádza v konkurze, len odôvodňoval svoje presvedčenie o existencii časovej súvislosti, jednotiaceho zámeru a obdobného spôsobu konania, teda podmienok, za ktorých sa jedná o pokračovací trestný čin, samozrejme všetko s plným vedomím, v akom štádiu sa trestné konanie nachádza, teda že doposiaľ bolo len vznesené obvinenie a teda že obvinený nebol právoplatne odsúdený.

33. Prokurátor svojimi výrokmi len odôvodňoval, prečo sú jednotlivé skutky stíhané ako pokračovací trestný čin. Je možné výroky prokurátora vyložiť tak, že za predpokladu, že obvinený bude aj právoplatne odsúdený, bude sa jednať o pokračovací trestný čin. V danom štádiu trestného konania len odôvodňoval, prečo majú byť dané skutky stíhané ako pokračovací trestný čin. V celkovom kontexte, pri zohľadnení dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľa, nemožno výroky prokurátora, ktoré boli priamou reakciou na sťažnostné dôvody, vyhodnotiť ako výroky, ktoré by porušovali právo žalobcu na prezumpciu neviny.

34. Žalobca pripomenul, že prokurátor nesmie vysloviť vinu a poukazoval na rozhodnutie ESĽP č. XXXXX/XX B. - G. proti Švajčiarsku zo dňa 28.10.2014. Nutné je zo strany súdu uviesť, že okolnosti vydania predmetného rozsudku sú diametrálne odlišné, ako je tomu v prípade žalobcu. Sťažovateľ bol kňaz, voči ktorému sa začalo trestné stíhanie pre trestné činy sexuálneho násilia, ku ktorým sa v rámci výsluchu priznal. Trestné stíhanie bolo zastavené pre premlčanie a štátny zástupca v zastavujúcom uznesení, v rámci odôvodnenia konštatoval, že sťažovateľ trestné činy spáchal a to hanebným spôsobom. Správa o tom, sa následne objavila i v tlači. Súd zdôraznil, že prezumpcia neviny je porušená, ak štátny orgán vinu konštatuje ešte predtým, ako bola súdom vyslovená. V danom prípade

teda štátny zástupca priamo hovoril nielen o vine ale aj o spôsobe spáchania skutku. Tunajší súd uvádza, že vyjadrenie špeciálneho prokurátora v prípade žalobcu sa odlišuje od zmieneného prípadu najmä štádiom trestného konania, v ktorom boli výroky učinené. V rozhodnutí ESĽP bol riešený prípad, kedy štátny zástupca konštatoval spáchanie skutkov sťažovateľom v zastavujúcom uznesení, teda v štádiu, kedy bolo zrejmé, že sťažovateľ už nebude právoplatne odsúdený a napriek tomu bola jeho vina v zastavujúcom uznesení vyslovená. V prejednávanej veci sa jednalo o výroky prokurátora v prípravnom konaní, kedy v rámci svojej právomoci, plnil svoje povinnosti pri odhaľovaní a stíhaní osôb podozrivých z trestnej činnosti.

35. Záverom súd k výrokom prokurátora uvádza, že ich nie je možné vytrhávať z kontextu celého rozhodnutia a je potrebné ich vnímať ako súčasť odôvodnenia uznesenia, keď výroky obsahujú len štandardnú protiargumentáciu k tvrdeniam uvedeným v sťažnosti a zdôvodňujú zákonnosť trestného stíhania, teda je nutné zohľadniť celkový kontext výrokov, účel, za akým boli vykonané a tiež v akom štádiu trestného konania.

36. Vzhľadom potrebe kumulatívneho splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vzhľadom k absencii naplnenia už prvého predpokladu (nesprávny úradný postup), súd skúmanie splnenia ďalších predpokladov vyhodnotil ako nadbytočné, a vznikom nemajetkovej ujmy a príčinnou súvislosťou sa nezaoberal.

37. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu za nemajetkovú ujmu vo forme ospravedlnenia a peňažnej náhrady nie je dôvodný, vzhľadom na absenciu nesprávneho úradného postupu, preto žalobu zamietol.

38. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z , a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech vo veci. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.