Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-39-2021.pdf
PDF · 106.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúp. JUDr. Branislavom Zuberecom, advokátom, Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 30 854 458, proti žalovanému: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, v konaní o zaplatenie 198,85 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.10.2020, č.k. 26Cb/92/2019-120 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok zo dňa 23.10.2020, č.k. 26Cb/92/2019-120.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2019, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 198,85 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 198,85 eur od 15.4.2017 do zaplatenia titulom nezaplatenia dlžného poistného (od 1.1.2017 - 14.4.2017) a zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Dôvodil, že dňa 31.12.2015 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 610/247953-8 (ďalej len „poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným vo výške 695,- eur, dohodnutým začiatkom poistenia bol deň 1.1.2016. Žalovaný uhradil poistné odo dňa 1.1.2016 do 31.12.2016. Pretože ďalšie poistné uhradené nebolo, výzvou zo dňa 6.3.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného, pretože toto uhradené nebolo, poistná zmluva zanikla 0:00 hod. dňa 14.4.2017 (z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote). Uplatnená pohľadávka predstavuje po započítaní prípadných platieb zo strany žalovaného sumu 198,85 eur vypočítaná za obdobie od 1.1.2017 do 14.4.2017 (ročné poistné/360 dní x počet dní za pomernú časť obdobia, t.j. 695,- eur/360 x 103).
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že uplatnený nárok nie je dôvodný, nakoľko zanikol započítaním pohľadávok zo dňa 31.1.2017. Žalobca totiž zo zmluvy o havarijnom poistení osobného motorového vozidla právneho predchodcu žalovaného zn. Jeep Grand Cherokee s EČV: KE XXXIK nezaplatil z poistnej udalosti 1512.2109/010-9 z 13.6.2015 fakúru za opravu vozidla vystavenú Autoservisom G. Y., XXX XX L. XXX č. 2015/037 z 2.12.2015 a uhradenú v celom rozsahu právnym predchodcom žalovaného. Žalobca odmietol poistné plnenie z dôvodu, že sa údajne jednalo o výluku z
plnenia, nakoľko k poistnej udalosti došlo v autoumyvárke, čo žalobca irelevantne pokladá za „údržbu motorového vozidla“. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že gramatickým a logickým výkladom sa však za údržbu pokladá „súbor činností ako je pobyt motorového vozidla v pneuservise alebo pri garančných či iných prehliadkach vozidla.“ Pobyt auta v autoumyvárke tak nie je možné subsumovať pod pojem údržba vozidla, a to aj pri zohľadnení jej obdobnej definície v judikatúre Českej republiky (soubor činností, ktoré mají zajistit, že se zachová jejich provozuschopný stav, nebol při poruše bude tento stav rychle obnoven). Umytie auta nemá totiž vplyv na jeho prevádzku, keďže sa jedná o úkon s výslovne estetickým charakterom (uvedené oznámil žalovaný listom z 13.3.2017 žalobcovi na jeho pokus o zmier zo dňa 6.3.2017).
4. Ako nespornú medzi stranami mal súd prvej inštancie skutočnosť, že dňa 31.12.2015 uzavrel žalobca so žalovaným poistnú zmluvu č. 610/247953-8, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím, dohodnutým ročným poistným vo výške 695,- eur a skutočnosť, že žalovaný mal zaplatiť poistné v zmysle vyššie uvedenej sumy za poistné obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 v sume 695,- eur. Nebolo sporné ani to, že výzvou zo dňa 6.3.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného.
5. Sporné medzi stranami bolo, či žalobca má nárok na zaplatenie dlžného poistného voči žalovanému v sume 198,85 eur s príslušenstvom.
6. Vykonaným dokazovaním zistil súd prvej inštancie, že:
- žalobca ako poisťovateľ uzavrel so žalovaným ako poistníkom poistnú zmluvu č. 610/247953-8, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie s dohodnutým ročným poistným vo výške 695,- eur.
- žalobca listom zo dňa 21.4.2017 žalovanému oznámil zánik poistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného v stanovenej lehote podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 14.4.2017 a vyzval ho na zaplatenie dlžného poistného vo výške 198,85 eur (výzva doručená žalovanému dňa 13.3.2017).
- žalobca uzavrel s JUDr. Rudolfom Manikom, advokátom, Jantárova 30, 040 01 Košice poistnú zmluvu č. 6091098386 na poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti - KASKO, poistené bolo motorové vozidlo JEEP Grand Cherokke s EČV: F
- faktúrou č. 2015/037 zo dňa 2.12.2015 splatnou 7.12.2015, vystavenou na sumu 1.990,28 eur G. Y., prevádzka C., vyúčtoval JUDr. Rudolfovi Manikovi cenu za opravu motorového vozidla, ktorá bola JUDr. Rudolfom Manikom uhradená (preukázané vkladovými listami).
- Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.1.2017 uzavretou medzi postupcom JUDr. Rudolfom Manikom, Masarykova 2, Košice a postupníkom JUDr. Rudolfom Manikom s.r.o., Košice; JUDr. Rudolf Manik postúpil svoju pohľadávku vo výške 695,- eur voči spoločnosti Wűstenrot poisťovňa, a.s. Karadžičová 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 titulom nezaplatenia faktúry vystavenej Autoservisom G. Y. z 12.12.2015 za opravu osobného motorového vozidla JEEP Grand Cherokee s EČV: F havarijne poisteného v spoločnosti Wűstenrot poisťovňa, a.s..
- listom žalovaného adresovaným žalobcovi (jednostranným započítaním pohľadávok) žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 695,- eur nadobudnutú 30.1.2017 od JUDr. Rudolfa Manika, Masarykova 2, Košice za opravu osobného motorového vozidla voči pohľadávke žalobcu vo výške 695,- eur titulom poistenia za škodu spôsobenú výkonom advokácie č. 610/247953-8. Prílohu započítania tvorila faktúra č. 2015/037 a Zmluva o postúpení pohľadávky.
- žalovaný oznámil žalobcovi Oznámením zo dňa 13.3.2017 úhradu pohľadávky vo výške 695,- eur titulom poistenia za škodu spôsobenú výkonom advokácie jednostranným započítaním.
- JUDr. Rudolf Manik, Masarykova 2, Košice listom adresovaným žalobcovi, (jednostranné započítanie pohľadávok) zo dňa 9.3.2016 započítal svoju pohľadávku vo výške 1.990,28 eur vzniknutú titulom úhrady faktúry vystavenej Autoservisom G. Y. 2.12.2015 za opravu osobného motorového vozidla JEEP Grand Cherokee s EČV: F havarijne poisteného v spoločnosti Wűstenrot poisťovňa, a.s., voči pohľadávkam žalobcu vo výške 729,- eur titulom havarijného poistenia svojho vozidla JEEP Grand Cherokee s EČV: F a vo výške 352,- eur titulom havarijného poistenia svojho vozidla Honda CRV s. EČV: F Zostávajúcu dlžnú sumu 909,28 eur žiadal uhradiť na svoj účet.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 a nasl. OZ (právna úprava poistnej zmluvy), § 542 a nasl. OZ (právna úprava postúpenia pohľadávok), § 580 a nasl. OZ (právna úprava započítania) a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalovaný návrhom poistnej zmluvy č. 6091098386, faktúrou č. 2015/037 a Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.1.2017 preukázal súdu, že nadobudol pohľadávku voči žalobcovi vo výške 695,- eur, ktorá vznikla titulom nezaplatenia faktúry vystavenej Autoservisom G. Y. z 2.12.2015 za opravu osobného motorového vozidla JEEP Grand Cherokee s EČV: F havarijne poisteného v spoločnosti Wűstentrot poisťovňa a.s.. Jednostranným započítaním zo dňa 31.1.2017 žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 695,- eur voči pohľadávke žalobcu vo výške 695,- eur. Pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní teda zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi, a to na základe jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 31.1.2017.
9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.
10. Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že žalobca sa k odporu proti platobnému rozkazu nevyjadril a nedostavil sa ani na pojednávanie konané dňa 23.10.2012, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, a to aj napriek skutočnosti, že bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas.
11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h), b), f) a d) CSP.
12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, jeho odôvodnenie za nepresvedčivé, založené na nesprávnom právnom posúdení. Argumentuje, že súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný listom zo dňa 9.3.2016 jednostranne započítal pohľadávku, ktorá vznikla žalovanému pri oprave motorového vozidla v sume 1.990,28 eur z daňového dokladu č. 2015/037 na pohľadávku žalobcu vo výške 729,- eur titulom havarijného poistenia zn. Jeep Grand Cherokee EČV: KE XXXIK a sumou 352,- eur titulom havarijného poistenia na motorové vozidlo Honda CRW EČV: KE XXXGF. Toto započítanie je účinné dňom doručenia jednostranného započítania žalobcovi, pričom zvyšnú časť sumy 909,28 eur žiadal žalovaný uhradiť na jeho účet. Odvolateľ argumentuje, že uvedené pohľadávky nie je možné započítať, pretože nie sú rovnakého druhu. Jedná sa totiž o pohľadávku - nárok na dlžné poistné zo zaniknutej poistnej zmluvy a pohľadávku - nárok na poistné plnenie titulom poistnej udalosti. Nárok žalovaného na plnenie z poistnej udalosti pritom bolo žalobcom odmietnuté s poukazom na výluku z poistenia. To, že u žalovaného došlo k poistnej udalosti a to, že jej existencia nebola medzi stranami sporná, je fakt. Tiež je nesporným faktom, že žalobca odmietol z poistnej udalosti plniť, nakoľko jej vznik subsumoval pod výluky uvedené vo Všeobecným poistných podmienkach. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný nepodal proti žalobcovi samostatnú žalobu na vyplatenie poistného plnenia. Zároveň zdôraznil skutočnosť, že žalovaný opiera svoj zápočet o to, že mu mala vzniknúť pohľadávka na poistné plnenie z dôvodu poistnej udalosti, ktorá vznikla na jeho vozidle Jeep Grand Cherokee. Žalobca však v rámci likvidácie poistnej udalosti neposkytol žalovanému poistné plnenie, nakoľko poistnú udalosť likvidoval spôsobom, že sa v jej prípade jedná o výluku z poistenia.
13. V ďalšom dôvodil, že žalovaný jednostranne nezapočítal svoju údajnú pohľadávku na poistné plnenie proti pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom súdneho konania (teda dlžné poistné za dobu do dňa zániku poistenia v sume 198,85 eur), pričom zápočet vykonal len proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie celej sumy ročného poistného (695,- eur). Ak by žalobca zápočet uznal, ročné poistné v sume 695,- eur by bolo uhradené, poistná zmluva by nezanikla, ale trvala by aj naďalej. Nakoľko žalobca jednostranný zápočet neuznal, ročné poistné evidoval ako neuhradené, a preto poistná zmluva zanikla pre nezaplatenie poistného.
14. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
15. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť argumentujúc, že jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 31.1.2017 bolo vykonané relevantne a v zmysle § 580 OZ.
16. Žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu, zotrváva na neoprávnenosti jednostranných zápočtov vykonaných žalovaným, argumentujúc skutočnosťou, že sa nejedná o pohľadávky spôsobilé na započítanie.
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v súlade s § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli konajúceho súdu.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
21. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b) c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
23. Odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
24. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
25. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).
26. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas, nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Najneskôr je možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (§ 154 CSP).
27. § 151 ods. 1 CSP stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí.
28. V prejednávanej veci konajúci súd doručil žalobcovi odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu (sp.zn. 26Cb/92/2019 zo dňa 17.12.2019) spolu s uznesením zo dňa 26.2.2020 č.k. 26Cb/92/2é19 o jeho zrušení (postupujúc podľa § 267 ods. 4 CSP); uznesenie zo dňa 25.3.2020, ktorým ho vyzval na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania (uznesenie obsahovalo procesné poučenia) a uznesenie zo dňa 25.3.2020, ktorým žalobcovi uložil, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia vyjadril k odporu žalovaného a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 167 ods. 3 CSP).
29. Žalobca na predmetné uznesenia (okrem toho, že oznámil, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania) nereagoval.
30. Na prejednanie veci samej (rešpektujúc zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania) súd prvej inštancie nariadil prejednávanie na deň 23.10.2020. Pretože žalobca sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie (§ 183 CSP) súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a riadiac sa § 151 ods. 1 CSP vychádzal z tvrdení žalovaného, ktoré považoval za nesporné, pretože žalobcom neboli popreté (keď bol procesne
nečinný). Žalobca síce žiadal o svoje vypočutie (vrátane účasti právneho zástupcu) cestu dožiadaného súdu, no súd prvej inštancie jeho žiadosti nevyhovel.
31. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu bol (vzhľadom na procesnú nečinnosť žalovaného) správny a nie je mu čo vytknúť.
32. Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v § 366 CSP t.j. vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
33. Tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní sú tzv. „novotami“ pre uplatnenie ktorých v odvolacom konaní neboli naplnené podmienky (viď ods. 33) a žalovaný naplnenie týchto podmienok navyše ani netvrdí.
34. Nedôvodnou je aj námietka nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie vysvetlil, ako a na základe čoho ustálil skutkový stav (nesporné tvrdenia) pod akú právnu normu a prečo takto zistený skutkový stav podriadil a aké práva a povinnosti strán sporu z príslušnej právnej normy vyvodil; jeho rozhodnutie napĺňa atribúty uvedené v § 220 ods. 2 CSP.
35. Odvolací súd sa vyjadruje aj k tvrdeniu odvolateľa, že započítanie je neplatným právnym úkonom vzhľadom na skutočnosť, že sa nezapočítali pohľadávky rovnakého druhu; pretože ak by to tak bolo, išlo by o absolútne neplatný právny úkon; na čo súd prihliada ex offo. Je pravdou, že jednou z hmotnoprávnych podmienok úspešného započítania je rovnakosť druhu započítavaných pohľadávok. V prejednávanej veci je táto podmienka splnená, pretože išlo o peňažné plnenie. Nie je teda podstatný právny titul započítavaných pohľadávok (ako tvrdí odvolateľ), ale ich druh.
36. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).